Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125211545
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125211545.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/
XX D., E., adresa na doručovanie písomností: F. X, G., právne zastúpená: JUDr. Kristína Kosmályová,
advokátka, Štefánikova trieda 2/3, Nitra, IČO: 55 055 583, proti žalovanému: H. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, C. XXX/XXX, E., právne zastúpený: Mgr. Libuša Repiská, advokátka, Štúrova 21, Nitra, IČO:

42 334 586, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/102/2025-19 zo dňa 5. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným uznesením zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
konania (II. výrok).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 324 ods.

1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť jej vstup
do rodinného domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného za účelom

vyzdvihnutia jej osobných vecí a vecí osobnej potreby patriacich do jej výlučného vlastníctva, a
to v prítomnosti ňou vybranej osoby alebo v prítomnosti polície. Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek bránenia žalobkyni vo výkone tohto práva a akéhokoľvek
fyzického alebo psychického kontaktu počas výkonu neodkladného opatrenia.

4. V návrhu žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej manžel, v súčasnosti prebieha konanie o rozvod ich

manželstva. Žalobkyňa a žalovaný vlastnia v katastrálnom území I. E., okres G., obec E. na adrese C.
XXX/XXX, E. spoločný rodinný dom, zapísaný na LV č. XXXX, v ktorom však v súčasnosti býva iba
žalovaný a žalobkyňa má znemožnený prístup tak do nehnuteľnosti, ako i k svojim osobným veciam.
Dňa 01. 01. 2024 došlo k fyzickému napadnutiu žalobkyne žalovaným, bezprostredne po uvedenom
žalobkyňa spolu so synom strán sporu musela opustiť spoločnú domácnosť. Po prehováraní žalovaným
sa žalobkyňa do spoločnej domácnosti vrátila, no dňa 04. 01. 2024 so synom odišla ku svojej matke a

následne do krízového centra. Dňa 05. 01. 2024 žalobkyňa v sprievode svojej kamarátky a jej partnera
navštívili spoločný dom, kde si musela vyzdvihnúť veci osobnej potreby, a to oblečenie pre seba a syna,hračky, knihy a školské potreby, kozmetiku, zdravotné potreby a veci potrebné do práce, vzala si len
najnutnejšie veci. Po ďalšie veci sa žalobkyňa plánovala vrátiť neskôr, keď bude žalovaný v Tatrách, čo
sa nestalo, pretože z dôvodu výmeny zámkov sa nedokázala dostať dnu. Žalobkyňa situáciu nahlásila na

polícii a po preukázaní vlastníckeho práva dala za pomoci zámočníka vyvŕtať zámok. Po vstupe do domu
zistila, že v ňom chýbajú spoločné veci, kľúče od dielne, garáže a komory sa nenachádzali na svojom
mieste a boli skryté. Žalobkyňa si z domu zobrala svoje oblečenie, kozmetiku, školské potreby pre syna,
pričom viaceré predmety sa v domácnosti nenachádzali, no na jej požiadanie jej ich žalovaný priniesol.
Žalovanýzačalnažalobkyňuútočiťslovneifyzicky,hádzaldonejrôznepredmety,načopolicajnáhliadka

vôbec nezasiahla a žalobkyňu inštruovala, aby si z domu zobrala najzákladnejšie osobné veci a odišla.
Žalovaný odvtedy žalobkyni dlhodobo bráni v akomkoľvek vstupe do domu, čím jej znemožnil získať
osobné veci, ktoré nepatria do BSM, a to oblečenie, kozmetiku, dokumenty, školské pomôcky dieťaťa,
zdravotné pomôcky, osobné dary, kuchynské vybavenie, zdravotnú dokumentáciu žalobkyne a ďalšie
predmety bežnej potreby. Žalovaný žalobkyni zároveň bráni v užívaní nehnuteľnosti. Žalobkyňa ďalej
tvrdila, že z domu zmizlo množstvo jej osobných vecí, žalovaný skryl jej zdravotnú dokumentáciu a ďalšie

osobné predmety sentimentálnej povahy, ktoré si žalobkyňa odložila ešte z pôrodnice. Ďalšie predmety
patriacežalobkyniakonapr.pohovka,kuchynskévybavenie,parnýhrniec,množstvopohárov,diplomová
práca a iné veci v dome zostali. V deň, keď bola žalobkyňa naposledy v domácnosti, tu neboli žiadne
spotrebiče ako kávovar, sušička ovocia, prístroj na výrobu oblátok, vysávač, kuchynský robot, mlynček
na mäso, zvlhčovač vzduchu pre syna, množstvo DVD a CD. Žalobkyňa si je istá, že žalovaný s ich

spoločnými vecami svojvoľne nakladá, spoločný majetok skrýva a skladuje mimo spoločnej domácnosti.
Žalobkyňa žalovaného žiadala o viaceré veci, ktoré sú výlučne osobnej povahy, a ktoré sú potrebné na
výkon práce a nepatria do BSM. Žalovaný buď sľúbil ich vrátenie, ale nikdy tak neurobil alebo rovno
poprel,žesanachádzajúvdomácnosti.Podľavedomostížalobkynemáprístupdonehnuteľnostivýlučne
žalovaný alebo jeho dcéra z predchádzajúceho vzťahu, ktorá však chodí domov len sporadicky, lebo

študuje v Prahe. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že ho podáva z
dôvodov, že:
- konanie o rozvod manželstva trvalo dlhší čas a blíži sa k právoplatnému skončeniu. Po rozvode
manželstva zanikne BSM. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný po zániku BSM začne s
nehnuteľnosťou alebo spoločnými vecami disponovať bez jej súhlasu, čím by mohla utrpieť finančnú

ujmu,
- žalobkyňa sa doteraz spoliehala, že po skončení rozvodu jej žalovaný vstup do nehnuteľnosti umožní,
resp. situáciu vyriešia dohodou, k čomu nedošlo,
- žalobkyňa sa po fyzickom útoku z januára 2024 psychicky zotavovala, prežívala mimoriadne náročné
obdobie, zdržiavala sa mimo bydliska, nemala právnu ani materiálnu možnosť riešiť situáciu skôr,

- naliehavosť je podľa žalobkyne daná tým, že bez súdneho zásahu hrozí nezvratná strata alebo
poškodenie jej osobných vecí ako aj zásah do jej práva na ochranu vlastníctva a osobnosti.
Žalobkyňa ešte v návrhu doplnila, že považuje výmenu zámkov, zamedzenie jej vstupu do domu a
bránenie v prístupe k osobným veciam za svojvoľné konanie žalovaného nad rámec jeho vlastníckych
práv, ktoré zasahuje do osobnostných práv žalobkyne. Práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré

žalobkyni umožní vstúpiť do nehnuteľnosti a vyzdvihnúť si osobné veci predstavuje podľa žalobkyne
primerané, spravodlivé a nevyhnutné riešenie.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
možné vyhovieť, pretože žalobkyňa splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia neosvedčila. Žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala s poukazom na
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na blížiaci sa právoplatný rozvod a tým hroziaci zánik
BSM, aby nedošlo k dispozícii so spoločným majetkom alebo k jeho zničeniu. V posudzovanej veci
žalobkyňa síce osvedčila, že spolu so žalovaným sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu s.
č. XXX nachádzajúceho sa v k. ú. I. E. a z predloženej vzájomnej komunikácie medzi stranami sporu

bolo osvedčené aj jej tvrdenie, že k spoločnému rodinnému domu žalobkyňa nemá prístup, uvedené je
však pre vyhovenie jej návrhu nepostačujúce. Žalobkyňa totiž neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu. Potrebu upraviť neodkladným opatrením pomery medzi žalobkyňou
a žalovaným nie je možné vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaný sú v rozvodovom
konaní (k čomu žalobkyňa nepredložila súdu nijaký dôkaz), ktoré má byť podľa žalobkyne čoskoro

skončené. Z vyjadrenia žalobkyne súd prvej inštancie vyvodil, že spoločnú domácnosť opustila už
v januári 2024. Ak sa žalobkyňa až teraz, teda po uplynutí 22 mesiacov od opustenia spoločnej
domácnosti, domáha nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, rozhodne nie je možné
bez ďalších argumentov jej návrh odôvodňovať nutnosťou okamžite upraviť pomery medzi stranamisporu. Tvrdenie žalobkyne, že vzhľadom na fyzický útok z januára 2024, z ktorého sa zotavovala a
poukazovanie na mimoriadne náročné obdobie, je vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov o týchto
skutočnostiach pre ospravedlnenie jej nekonania počas už uvádzaného niekoľkomesačného obdobia

nepostačujúce. Aj pokiaľ by žalobkyňa osvedčila, že strany sporu sú v rozvodovom konaní, ktoré sa
má onedlho skončiť, súd prvej inštancie nijaký súvis tejto skutočnosti s možným ohrozením spoločného
majetku nezistil. Pokiaľ by mal žalovaný zámer spoločný majetok zničiť, prípadne predať alebo s ním
naložiť iným spôsobom pre žalobkyňu neprijateľným, mohol tak urobiť už dávno, nemusí vyčkávať do
právoplatného skončenia rozvodového konania. Žalobkyňa poškodenie konkrétnych vecí patriacich do

BSM ani neuviedla. Naviac, aj pokiaľ by medzičasom k takýmto úkonom zo strany žalovaného došlo, je
namieste uvedené riešiť v rámci vyporiadania BSM, prípadne iným spôsobom. K tvrdeniu žalobkyne, že
zo spoločnej domácnosti nemá prístup k základným veciam, súd prvej inštancie upriamil pozornosť na
skutočnosť, ktorú uviedla samotná žalobkyňa, že aj po opustení spoločnej domácnosti v januári 2024
žalobkyňa mala možnosť si nejaké veci zo spoločnej nehnuteľnosti odniesť, a to dokonca opakovane.
Súd prvej inštancie dodal, že z predloženej emailovej komunikácie bolo osvedčené aj to, že žalovaný

žalobkyňu vyzval, aby navrhla, akým spôsobom mieni užívanie spoločnej nehnuteľnosti a spoločného
auta riešiť. Či žalobkyňa nejaký návrh urobila a pokúsila sa so žalovaným na prístupe k nehnuteľnosti
dohodnúť, z tvrdení žalobkyne ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva.

6. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti

patriacej do BSM, ktoré nie je vyporiadané, nepochybne má nárok na prístup k predmetu svojho
vlastníctva. Pokiaľ jej žalovaný takýto prístup odopiera, žalobkyňa má právo domáhať sa svojich práv aj
cestou súdu. Je však potrebné zvoliť si vhodný spôsob súdnej ochrany. Potreba autoritatívne regulovať
pomery medzi stranami sporu formou nariadenia neodkladného opatrenia totiž v tomto prípade nie je
daná. Súd prvej inštancie preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.
1 CSP. Pretože súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
skonštatoval, že v tomto spore bol procesne úspešný žalovaný. Žalovanému však nijaké trovy konania
nevznikli, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebol ani doručený, preto mu súd prvej

inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie zo dňa 24. 11. 2025.
Uviedla, že skutočnosť, že jej žalovaný v e - mailovej komunikácii zo dňa 25. 05. 2025 pripomenul,
že k ich domu má nie len zákonné práva, ale aj povinnosť podieľať sa na nákladoch na udržanie

nehnuteľnosti, je pre účely tohto konania bezpredmetná. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia
neriešila BSM, ale vydanie osobných vecí a vecí osobnej potreby, patriacich do jej výlučného vlastníctva.
Pre úplnosť uviedla, že žalovaný obýva ich spoločný dom patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, zatiaľ čo sa ona z dôvodu násilného správania sa žalovaného odsťahovala spolu so synom.
Býva v nájme, za ktorý platí, zatiaľ, čo žalobca využíva ich spoločný dom, čím sa na jej úkor bezdôvodne

obohacuje. Žalovaný jej síce pripomenul jej údajné povinnosti, ale svoju povinnosť na vydanie kľúčov a
osobných vecí a vecí osobnej potreby v jej výlučnom vlastníctve nesplnil.

9. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedla zoznam vecí, ktorých vydanie požaduje a
priložila fotografie, na ktorých predmetné veci sú. Je zrejmé, že požaduje figurínu na šitie, šijací

stroj, pohovku, originálne obrazy, atď. Odišla z domu aj so synom náhle, neplánovane, bez prípravy.
Reagovala rýchlo na násilné správanie sa žalobcu. Počas trvania manželstva a bývania v spoločnom
dome so žalobcom si neviedla fotografickú evidenciu osobných vecí a vecí osobnej potreby patriacich
do jej výlučného vlastníctva. Takéto správanie ani nie je možné rozumne požadovať. Mala za to, že veci,
ktorých vydanie požaduje, identifikovala dostatočne a priložila aj ich fotografie. Je faktom, že žalobca už

23 mesiacov využíva spoločný dom sám a ona k nemu nemá prístup. Žalobca nie je ani iniciatívny, ani
súčinný pri vydaní osobných vecí a vecí osobnej potreby v jej výlučnom vlastníctve. K nevyváženému
zásahu do práv žalobcu tu nemôže dôjsť, keď nerieši veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Položila otázku, k akej ujme žalovanému by mohlo dôjsť nevydaním figuríny na šitie, šijacieho
stroja, obrazov, kníh, zdravotnej dokumentácie jej ako žalobkyni.

10. Ďalej uviedla, že konanie o rozvod manželstva je vedené na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn.
11P/50/2024, ktorého súčasťou je aj lekárska správa z januára 2024 osvedčujúca skutočnosti, kvôli
ktorým spolu s maloletým synom opustila spoločný dom. Zo skutočnosti, že nekonala 22 mesiacov ododchodu zo spoločného domu nemožno usudzovať neexistenciu nutnosti v tomto štádiu rozvodového
konania upraviť pomery medzi stranami sporu. V prvom rade návrhom na rozvod manželstva prioritne
riešila a rieši úpravu práv k maloletému synovi. Zverenie syna do osobnej starostlivosti bolo a stále

má prednosť pred vyriešením vydania osobných vecí a vecí osobnej potreby. Nebolo v jej silách
riešiť všetky tieto záležitosti naraz. Tým, že sa rozvod blíži k ukončeniu, žalovaný sa môže začať k
jej veciam správať inak. Vôbec netuší, či sa tieto veci ešte v dome nachádzajú a v akom sú stave.
Nemá do spoločného domu prístup. Nerieši veci patriace do BSM, preto nie je dôvod s vydaním týchto
vecí čakať do vyporiadania BSM. Neexistenciu naliehavosti nie je možné usudzovať zo skutočnosti,

že v spoločnom dome nebola od februára 2024. Vtedy si odniesla iba nevyhnutné veci pre seba a
svojho syna, keďže privolaná policajná hliadka ju inštruovala zobrať nevyhnutné osobné veci a odísť
z domu. Nepredpokladala, že rozvodové konanie potrvá tak dlho a takú dlhú dobu sa nedostane ani
k svojím osobným veciam a veciam osobnej potreby. Postupovala podľa priorít, riešila najprv rozvod
a zverenie syna, ktorého má na základe neodkladného opatrenia v osobnej starostlivosti. Nejde o
vyporiadanie BSM, preto nie je namieste usudzovať nenaliehavosť právneho záujmu skutočnosťou, že

žalovaný žalobkyňu vyzval, aby navrhla, akým spôsobom mieni riešiť užívanie spoločnej nehnuteľnosti
a spoločného auta.

11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že je potrebné zvoliť si vhodný spôsob súdnej ochrany. Žalobkyňa
je presvedčená, že v tomto štádiu rozvodového konania, vyhrotených, nepriateľských vzťahov medzi

ňou a žalovaným, iný vhodný spôsob súdnej ochrany neexistuje. Nie je možné od nej požadovať ďalšiu
trpezlivosť a znášanie rizika, že jej osobné veci a veci osobnej potreby budú zničené, poškodené.
Na základe uvedeného odôvodnila svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podanímzodňa10.12.2025žalobkyňadoplnilaodvolacínávrh.

12. Odvolací súd v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k podanému návrhu
na neodkladné opatrenie a k odvolaniu. Tento vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2026 uviedol, že
mnohé okolnosti, ktoré sú žalobkyňou stotožňované, ako v návrhu tak i v odvolaní, sú značne nad
rámec predmetného konania. Uviedol, že dňa 01. 01. 2024 nedošlo k fyzickému napadnutiu žalobkyne

jeho osobou, ale naopak žalobkyňa napadla jeho, vo vzťahu k predmetnej skutočnosti bolo vydané dňa
07. 05. 2024 rozhodnutie Okresného úradu Nitra, OVVS, spis, zn.: OU-NR-OWS2-2024/019837-006,
na základe ktorého bolo konanie zastavené, z dôvodu že nebolo obvinenému spáchanie priestupku
preukázané. Žalobkyňa má znalosti z oblasti psychológie, je vzťahová koučka, žalobkyňa má vedomosti,
akým spôsobom postupovať, aby mu zamedzila kontakt so synom, fabulovanie žalobkyne považuje

za tendenčné s pohnútkou získať maloletého do svojej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe sú na
základe rozsudku Okresného súd Nitra zo dňa 26. 11. 2025, spis. zn.: 11P/50/2024-362 právoplatne
rozvedení, kedy maloletý syn bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

13. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 16.

napadnutéhouznesenia,atosodkazomnaobdobie23mesiacov,ktoréuplynuliodčasu,kedyžalobkyňa
dobrovoľne opustila domácnosť. Okolnosti, ktoré predchádzali dobrovoľnému opusteniu nehnuteľnosti
žalobkyňou, tak ako ich žalobkyňa stotožňuje a opisuje, sa nezakladajú na pravde. Zároveň vo vzťahu k
argumentu žalobkyne, že existuje obava, že by nejakým spôsobom zničil, prípadne iným nedovoleným
spôsobom nakladal s majetkom, ktorú obavu žalobkyňa údajne pociťuje po uplynutí 23 mesiacov po jej

odchode, (a to preto že sa podľa jej slov blíži právoplatnosť rozsudku o rozvode) je absolútne nelogická.
Pokiaľ by vykazoval tendenciu majetok akokoľvek znehodnotiť, prípadne inak s ním naložiť, mohol
tak učiniť už výrazne skôr. Uviedol, že nemá vôbec žiadny záujem žalobkyňu ukracovať a brániť jej
v užívaní vecí jej osobnej potreby. Práve naopak, so žalobkyňou komunikuje, viackrát jej odovzdával
veci, ktoré od neho žiadala, hnuteľné veci si medzi sebou vymieňajú, raz ich použije žalobkyňa, inokedy

on. Okrem vyššie uvedeného, je jeho snahou sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode, na zrušení a
vyporiadaní BSM dohodnúť. Konanie o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému synovi trvalo
2 roky, nemá záujem absolvovať a vystavovať sa opätovne napätiu pre spoločný majetok. Nerozumie
počínaniu žalobkyne, z akého dôvodu vyhrocuje situáciu rôznymi podaniami, nepravdami a vyslovenými
klamstvami, a to i napriek tomu, že má vedomosť, že existujú dôkazy, ktorými disponuje a rovnako tak i

ona, ktoré sú vo forme e-mailovej a inej komunikácie, ktoré preukazujú úplný opak.

14. K skutočnosti, že žalobkyňa dňa 04. 01. 2024 so synom odišla ku svojej matke a následne do
krízového centra, kedy údajne dňa 05. 01. 2024 v sprievode svojej kamarátky a jej partnera navštívilispoločný dom, kde si musela vyzdvihnúť veci osobnej potreby, a to oblečenie pre seba a syna, hračky,
knihy a školské potreby, kozmetiku, zdravotné potreby a veci potrebné do práce, kedy si údajne vzala
len najnutnejšie veci, uviedol, že žalobkyňa odišla k svojej matke v piatok poobede dňa 05. 01. 2024

s tým, aby žalobkyňu on a jeho dcéra z prvého manželstva nasledujúcu sobotu ráno nezobudili, lebo v
tom čase išiel odviesť svoju dcéru J. do Prahy, kde študuje na vysokej škole. V čase keď prišiel v sobotu
dňa 06. 01. 2024 do Prahy, bola mu zo strany exmanželky zaslaná správa v nasledovnom znení: „Ahoj
prosím ťa, odsťahuj sa do zajtra večera a nechaj mi všetky kľúče, aj od J. a diaľkové na bránu doma. V
opačnom prípade sa odsťahujem ja s K.. Ďakujem pekne.“

15. Ďalej uviedol, že medzi ním a žalobkyňou prebieha rozsiahla a bežná komunikácia týkajúca sa
maloletéhoarovnakotakzabezpečovaniaavýmenyrôznychhnuteľnýchvecí,ktorévzájomnepotrebujú.
K tomu žalovaný predložil túto komunikáciu ohľadom vecí, ohľadom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a kľúčov od spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že bol to práve on, kto žalobkyňu
vyzval, vzhľadom k tomu že zničila pôvodný zámok, aby táto zakúpila nový, kedy to bude práve ona,

ktorá bude disponovať kľúčom, pričom žalobkyňa jeho žiadosti nevyhovela. Okrem vyššie uvedeného,
nie je pravdou, že by žalobkyňa privolala políciu. V čase kedy poškodzovala zámok na nehnuteľnosti,
žalobkyňa zavolala zámočníka L. M., ktorému uviedla, že stratila kľúče. Uviedol, že práve on je tou
iniciatívnou osobou, ktorá zaslala žalobkyni fotografie vecí, ktoré našiel s otázkou, čo má s nimi urobiť.
Žalobkyňa uviedla, že predmetné veci má večer priviesť, keď privezie ich maloletého syna. Bol toho

názoru, že aj keby žalobkyňa zvolila správny spôsob súdnej ochrany, rozhodnutie ktorého sa domáha,
by bolo na základe dôkazov a skutkových zistení nedôvodné. Na základe vyššie uvedenej skutkovej
a právnej argumentácie mal za to, že s poukazom na listinné dôkazy bolo preukázané, že nie sú
pravdivé tvrdenia stotožňované žalobkyňou. Zároveň bolo preukázané, že nie sú splnené podmienky,
resp. základné predpoklady pre rozhodnutie, ktorého sa žalobkyňa domáha, preto navrhol, aby odvolací

súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (ust. § 357 písm. d/ CSP), oprávneným subjektom, t. j. žalobkyňou, v

neprospechktorejbolouznesenievydané(ust.§359CSP),vzákonomstanovenejlehote,tedavčas(ust.
§ 362 ods. 1 CSP), má zákonné náležitosti (ust. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne,

v dôsledku čoho odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

17. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží

povinnosť umožniť jej vstup do rodinného domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného za účelom vyzdvihnutia jej osobných vecí a vecí osobnej potreby patriacich do jej
výlučného vlastníctva, a to v prítomnosti ňou vybranej osoby alebo v prítomnosti polície. Žalobkyňa
žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek bránenia žalobkyni vo výkone tohto
práva a akéhokoľvek fyzického alebo psychického kontaktu počas výkonu neodkladného opatrenia.

Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že jej žalovaný dlhodobo bráni
v akomkoľvek vstupe do domu, čím jej znemožnil získať osobné veci, ktoré nepatria do BSM, a
to oblečenie, kozmetiku, dokumenty, školské pomôcky dieťaťa, zdravotné pomôcky, osobné dary,
kuchynské vybavenie, zdravotnú dokumentáciu žalobkyne a ďalšie predmety bežnej potreby. Žalovaný
žalobkyni zároveň bráni v užívaní nehnuteľnosti. Žalobkyňa skonštatovala, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia podáva z dôvodov, že:
- konanie o rozvod manželstva trvalo dlhší čas a blíži sa k právoplatnému skončeniu. Po rozvode
manželstva zanikne BSM. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný po zániku BSM začne s
nehnuteľnosťou alebo spoločnými vecami disponovať bez jej súhlasu, čím by mohla utrpieť finančnú
ujmu,

- žalobkyňa sa doteraz spoliehala, že po skončení rozvodu jej žalovaný vstup do nehnuteľnosti umožní,
resp. situáciu vyriešia dohodou, k čomu nedošlo,
- žalobkyňa sa po fyzickom útoku z januára 2024 psychicky zotavovala, prežívala mimoriadne náročné
obdobie, zdržiavala sa mimo bydliska, nemala právnu ani materiálnu možnosť riešiť situáciu skôr,- naliehavosť je podľa žalobkyne daná tým, že bez súdneho zásahu hrozí nezvratná strata alebo
poškodenie jej osobných vecí ako aj zásah do jej práva na ochranu vlastníctva a osobnosti.

18. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno

nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda
ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje
rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len vtedy,
ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak

je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý
žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť
neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca

ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako
pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna,
a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej
ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej

reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym
rozhodnutím.

25. Odvolací súd taktiež uvádza, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie

preto teória práva označuje práve ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,

javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (ust. § 149 a nasl. CSP). Všetky zásady
dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebuposkytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného
opatrenia.

26. V zmysle vyššie uvedených intencií predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd dospel k názoru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol, keď zaujal názor, že neboli splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa v konaní neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu a situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že samotná skutočnosť, že je žalobkyňa
bezpodielovouspoluvlastníčkoupredmetnejnehnuteľnosti,umožneniavstupudoktorejsadomáha,ešte
sama o sebe nezakladá v tomto prípade dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto smere
je významné, že i keď jej prináležia práva vyplývajúce jej z vlastníckeho vzťahu k rodinnému domu,

svoj návrh neoperia o svoj záujem vykonávať oprávnenia vlastníka, ktoré jej plynú zo zákona, teda
najmä rodinný dom užívať a nakladať s ním, ale výlučne z potreby odniesť z neho svoje osobné veci,
resp. veci, ktoré boli žalobkyňou uvedené v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré majú byť v jej vlastníctve. Svoj nárok tak v konečnom dôsledku vyvodzuje z vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam. Naliehavosť požadovaného neodkladného opatrenia v tomto smere spochybňujú

tie skutočnosti, že žalobkyňa aj podľa vlastného vyjadrenia už viackrát v predmetom dome bola práve
za účelom odnesenia vecí, reálne si aj niektoré veci odniesla, kde viaceré predmety sa v domácnosti
podľa jej tvrdenia nenachádzali, no na jej požiadanie jej ich žalovaný mal neskôr priniesť. Pokiaľ ide o
veci, ktoré mala žalobkyňa ponechať v rodinnom dome, jej obava z poškodenia týchto vecí žalovaným
nie je nijako osvedčená a pokiaľ by k tomu reálne došlo, Občiansky zákonník poskytuje iné možnosti

ochrany, a to aj napr. cez inštitút náhrady škody, či cez inštitút žaloby o vydanie veci pre prípad, že
by žalovaný skrýval, či skladoval tieto veci mimo spoločnej domácnosti, ako to tvrdí žalobkyňa. Zo
skutočnosti, že sú, resp. boli strany sporu v rozvodovom konaní, nie je možné bez ďalšieho automaticky
vyvodzovať súvis s možným ohrozením vecí žalobkyne. Problematické sa javí aj samotné vymedzenie
vecí, ktoré majú byť žalobkyňou vyzdvihnuté v požadovanom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, keďže niektoré veci boli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikované len
všeobecne (knihy, darované predmety, vybavenie domácnosti, kuchynské potreby...), čo by mohlo viesť
pri výkone takto nariadeného neodkladného opatrenia k nezhode ohľadom toho, ktoré konkrétne veci
spadajú pod nariadené neodkladné opatrenie, a tiež aj z toho pohľadu, že samotná žalobkyňa uvádza
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že podstatná časť vecí mala z rodinného domu zmiznúť

(či v samotnom odvolaní, že vôbec netuší, či sa tieto veci ešte v dome nachádzajú a v akom sú stave),
čo by mohlo ovplyvniť reálnu vykonateľnosť takto nariadeného neodkladného opatrenia. Bez významu
pre účely nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia je aj tvrdenie žalobkyne o bezdôvodnom
obohacovaní žalovaného využívaním ich spoločného domu. Aj pre tento prípad Občiansky zákonník
poskytuje iné možnosti ochrany.

27. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je
možné vyhovieť, v dôsledku čoho odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd doplňujúco uvádza, že aj následné
vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobkyne navyše

osvedčuje aj ďalšiu komunikáciu strán sporu ohľadom odovzdávania si rôznych hnuteľných vecí, čo
tiež spochybňuje naliehavosť požadovaného neodkladného opatrenia. Nič to však nemení na tom, že
už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola z vyššie uvedených dôvodov
osvedčená naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v žalobkyňou navrhovanom znení.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom
konaní plne úspešný (§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP), odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, na ktorých
úhradu zaviazal žalobkyňu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).