Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723205061
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7723205061.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci oprávnenej: C.. E. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. Jana Rojčeková,
advokátka so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov, proti povinnému: C.. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Simona MARCINOVÁ,

s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 53 192 362, za účasti maloletej: E. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny C., o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia o odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti
matky, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 15Em/4/2023-91 zo dňa
08. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2023 sa matka domáhala nariadenia výkonu
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 23CoPno/2/2023-110 zo dňa 30.11.2023, ktorým bola
maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým intervalom striedania.

2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 390 písm. b), § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 24CoPno/1/2025-1128
zo dňa 22.05.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky,
určilstykotcasmaloletouapovinnosťotcaprispievaťnavýživumaloletejstým,ženeodkladnéopatrenie

bude trvať 6 mesiacov, čím po dobu jeho trvania sa mení uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k.
23CoPno/2/2023-110 zo dňa 30.11.2023. Uznesenie sa stalo vykonateľným dňa 22.05.2025. V súlade s
citovaným ustanovením konanie zastavil, nakoľko oprávnená a ani povinný v konaní podľa zmeneného
exekučného titulu nepodali opravný prostriedok a predpokladá sa, že povinný bude rozhodnutie súdu
rešpektovať a nebude brániť oprávnenej v starostlivosti o maloleté dieťa.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. a žiadnemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný (otec) z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie považuje za nedostatočne

odôvodnené, nepresvedčivé, argumentačne neudržateľné, nedávajúce ani odpovede na základné
otázky v predmetnej veci a vykazujúce prvky arbitrárnosti a svojvoľnosti. Súd prvej inštancie
odôvodnením len odvracia pozornosť od podstaty veci. Podľa jeho názoru je nevyhnutné, aby súd
uviedol jasne a presvedčivo na základe akých skutočností rozhodol o zastavení konania a aby sa
vysporiadal aj s otázkami, či vôbec z jeho strany došlo k bráneniu styku maloletej s matkou, či bolo

uznesenie Krajského súdu č.k. 23CoPno/2/2023-110 zo dňa 30.11.2023 vykonateľné, a teda či bol
návrh zo strany matky podaný dôvodne. Zdôraznil, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
uznesenia a konanie malo byť zastavené z iného dôvodu. V čase podania návrhu spomínané uznesenie
nebolo ešte vykonateľné, čo v priebehu konania potvrdila aj samotná matka. Z uvedeného teda vyplýva,
že matke nebránil v styku v zmysle vykonateľného uznesenia. Matke až dňa 22.12.2023 bolo na
súde odovzdané spomínané uznesenie aj s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti zo

dňa 18.12.2023, čo znamená, že v čase podania návrhu nedisponovala vykonateľným rozhodnutím.
Rovnako nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, pretože súd mal využiť svoje moderačné právo
a zohľadniť aj to, ktorý z účastníkov konania spôsobil, že predmetné konanie muselo prebehnúť a
okolnosti, ktoré viedli matku k uplatneniu práva na súde. Matka vyvolala zbytočné konanie a jej návrh
bol od začiatku nedôvodný, preto mal súd využiť materiálny korektív. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že nie je kompetentný vyjadriť sa k odvolaniu povinného najmä vzhľadom
na obsah odvolania, ktoré sa z jeho pohľadu týka procesnej stránky súdneho konania.

8. Oprávnená (matka) s podaným odvolaním nesúhlasila a uviedla, že v odvolaní chýbajú základné
atribúty odvolania, t.j. v akom rozsahu sa napáda, odvolacie dôvody a odvolací návrh a tiež z neho
nie je jasné, ako má súd rozhodnúť. Povinný v podanom odvolaní namieta len odôvodnenie, preto je
toto podanie možné len odmietnuť. Návrh podala z dôvodu, že povinný zadržiaval maloletú po násilnom

prepadnutí na ulici, bez takmer jediného kontaktu s ňou a súd konanie zastavil, nakoľko maloletá jej bola
vydaná. Uviedla, že nie je jej úlohou riešiť, či odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie vykonateľné
vyhlásením alebo doručením. Rovnako odvolanie voči výroku o trovách považuje za nadbytočné a
opätovne šikanujúce. Podľa jej vedomia povinnému nevznikli trovy v konaní, pravdepodobne mu vznikli
až podaním odvolania. Vzhľadom na nedôvodnosť a neopodstatnenosť odvolania jej vznikli trovy

odvolacieho konania, ktoré žiada od povinného uhradiť. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

9. Kolízny opatrovník k vyjadreniu oprávnenej uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo
veci správne rozhodol, nakoľko pominuli dôvody na základe ktorých oprávnená podávala tento návrh,

povinný maloleté dieťa odovzdal do starostlivosti oprávnenej.

10. Povinný s vyjadrením oprávnenej nesúhlasil a zdôraznil, že v podanom odvolaní jednoznačne
uviedol odvolacie dôvody, rozsah odvolania i odvolací návrh a tieto opätovne uviedol vo vyjadrení.
Nesúhlasil ani s tvrdením oprávnenej, že nie je jej vec riešiť otázku vykonateľnosti uznesenia, pretože

z § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. vyplýva, že návrh možno podať, ak povinný nesplní, čo mu
ukladá vykonateľný exekučný titul, teda úlohou oprávnenej bolo skúmať, či bolo uznesenie v čase
podania návrhu vykonateľné. Sama oprávnená v odpovedi na výzvu súdu konštatovala, že uznesenie
je vykonateľné až jeho doručením a zároveň uviedla, že jeho právnej zástupkyni bolo doručené až
dňa 18.12.2023, čo vyplynulo aj zo súdom vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, z čoho

vyplýva, že návrh je od začiatku nedôvodný. Rovnako nesúhlasil ani s tvrdeniami týkajúcimi sa trov
konania a zopakoval svoje argumenty uvedené už v podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu
voči oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

11. Oprávnená v zhode s vyjadrením kolízneho opatrovníka zotrvala na závere o správnom rozhodnutí
súdu, nakoľko pominuli dôvody na výkon rozhodnutia, keďže jej povinný vrátil maloletú. Uviedla, že nie
je úlohou súdu zisťovať, či vedela alebo nevedela o vykonateľnosti uznesenia. V konaní jednoznačne
exitovalo vykonateľné rozhodnutie a z jeho správania je zrejmé, že mal schopnosť uniesť maloletúna ulici za bieleho dňa a dobrovoľne ju nevrátiť. Zotrvala na svojich tvrdeniach o neprípustnosti
odvolania a tvrdeniach o nedôvodnosti odvolania voči výroku o trovách konania, kde zopakovala svoju
argumentáciu. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu

trov odvolacieho konania.

12. Kolízny opatrovník zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie a navrhol napadnuté uznesenie
potvrdiť ako vecne správne a dôvodné.

13. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v

§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

15. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

21. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

22. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je osobitným vykonávacím konaním, ktorý sa zvykne
označovať aj ako personálna exekúcia, pretože jeho predmetom je úprava nepeňažných práv a
povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V rámci tohto konania súd realizuje výkon práv a povinností,
ktoré boli judikované v základnom konaní, z čoho vyplýva, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
môže nasledovať až potom, ako rozhodnutie vydané v základnom konaní nadobudne právoplatnosť.

Ak súd po zisťovaní, či skutočne nedochádza k plneniu povinnosti uloženej právoplatným súdnym
rozhodnutím dospeje k záveru, že nedochádza k plneniu uloženej povinnosti, vydá uznesenie o
nariadení výkonu rozhodnutia, inak návrh na výkon rozhodnutia, resp. výkon rozhodnutia zamietne.
Zákon taktiež upravuje prípady v ktorých dochádza k zastaveniu konania. Ide o situácie, kedy nemožno
vo výkone rozhodnutia pokračovať buď z procesných dôvodov alebo z dôvodov, že došlo k splneniu

povinnosti a zastavenie výkonu rozhodnutia je dôležité z hľadiska právnej istoty.

23. Jedným z dôvodov zastavenia výkonu rozhodnutia je v zmysle § 390 písm. b) CMP zrušenie
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom pre vykonávacie konanie, a teda exekučným titulom.
Ak teda došlo k zániku exekučného titulu, nemožno vo vykonávacom konaní pokračovať, preto musí

byť zastavené.

24. V predmetnom prípade sa matka návrhom podaným súdu dňa 12.12.2023 domáhala nariadenia
výkonu uznesenia Krajského súdu v Prešove, č.k. 23CoPno/2/2023-110 zo dňa 30.11.2023, ktoré boloneskôr uznesením 24CoPno/1/2025-1128 zo dňa 22.05.2025 zmenenépo dobu 6 mesiacov. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie o zastavení konania sa exekučný titul neuplatňoval, teda rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo v danom čase správne, keďže neexistoval vykonateľný exekučný titul. Neskôr

uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 19CoP/101/2025-1269 zo dňa 02.12.2025 došlo k zrušeniu
uznesenia Krajského súdu v Prešove, č.k. 23CoPno/2/2023-110 zo dňa 30.11.2023, teda uvedeným
rozhodnutím došlo nepochybne zrušeniu exekučného titulu. V konaní o výkon rozhodnutia nemožno
ďalej pokračovať, preto uznesenie o zastavení konania je vecne správne.

25. Námietku povinného, že k zastaveniu konania malo dôjsť z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie najprv
podnikol potrebné kroky, aby zistil, či matkou označený exekučný titul je vykonateľný a či tu nie je
dôvod na zastavenie konania (viď výzva oprávnenej zo dňa 14.12.2023 o predloženie rozhodnutia s
doložkou vykonateľnosti). Ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnená sa domáha výkonu
rozhodnutia, ktoré sa nestalo právoplatným a hlavne vykonateľným, bezpochyby by konanie zastavil

už v danom čase. Oprávnená preukázala, že rozhodnutie, ktorého výkonu sa domáha nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť, teda súd prvej inštancie nezistil dôvod na zastavenie konania a v konaní
pokračoval ďalej a vyzval povinného na dobrovoľné plnenie povinností. Až v priebehu konania bolo
vydané uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie po dobu
ktorého sa menil exekučný titul, teda dočasne došlo k neuplatňovaniu exekučného titulu, ktorý bol

napokon úplne zrušený.

26. Oprávnená vo svojom vyjadrení namietala nedostatok základných atribútov odvolania povinného, s
čím odvolací súd nesúhlasil. Z podaného odvolania nepochybne vyplynulo z akých dôvodov povinný
napáda uznesenie súdu prvej inštancie (č.l. 97 - bod I.), odvolací návrh (č.l. 99 - bod III. odvolací návrh)

a rovnako z obsahu podaného odvolania vyplynulo aj to, že povinný odvolaním napáda uznesenie v
celom rozsahu, preto tieto námietky povinnej vyhodnotil ako nedôvodné.

27. Povinný podaným odvolaním napadol aj výrok o trovách konania majúc za to, že súd prvej
inštancie mal aplikovať na predmetný prípad materiálny korektív a mal mu priznať náhradu trov konania.

Ani s uvedenými odvolacími dôvodmi sa odvolací súd nestotožnil a vyhodnotil ich za nedôvodné z
nasledujúcich dôvodov.

28. V mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení

§ 53 CMP až § 55 CMP. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach
notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade
trov konania podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov
(§ 54 CMP), kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia
neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.).

Pri rozhodovaní o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu
zastavenia konania, nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý
mal v konaní úspech (§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným
zavinením. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa

tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania
náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

29. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom dospel k záveru, že na predmetný prípad sa nevzťahuje

aplikácia § 53 CMP, keďže v predmetnej veci sa nerozhodovalo o určení rodičovstva a ani vo veciach
notárskych úschov, ale predmetom konania bol výkon rozhodnutia. Rovnako sa na predmetný prípad
nevzťahuje ani aplikácia § 54 CMP z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov celého
konania a nielen určitej časti.

30. V predmetnom prípade tak prichádza do úvahy len aplikácia § 55 CMP, avšak len za predpokladu,
ak by to vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé. Okolnosti za ktorých môže súd priznať nárok
na náhradu konania v zmysle § 55 CMP môžu byť rôzne, napríklad môže ísť zo strany navrhovateľa
o šikanózny návrh. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s okolnosťami predmetnéhoprípadu dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, keďže rovnako nezistil žiadne také okolnosti
prípadu,prektorébybolospravodlivépriznaťnáhradutrovkonaniapovinnému,keďžeoprávnenápodala
návrh na výkon rozhodnutia, ktoré sa stalo vykonateľným a až v priebehu konania došlo k zrušeniu

exekučného titulu, v dôsledku čoho bolo potrebné konanie zastaviť.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP, preto žiadnemu účastníkovi nebol priznaný nárok
na ich náhradu.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).