Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6419010130.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovanej A. B.,
C. D., nar. XX. XX. XXXX pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.: 4T/17/2019 zo dňa 30. 07. 2025,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúdu ŽiarnadHronom,sp.zn.:4T/17/2019zodňa30.07.2025bolaobžalovaná
A. B. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom
od 06. 08. 2024, na tom skutkovom základe, že

ako konateľ a osoba oprávnená konať v mene spoločnosti FC REAL, s.r.o., so sídlom Nová Baňa,
Stará Huta 5, IČO: 46 187 014, okres E., po predchádzajúcej sprostredkovanej dohode s F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXX/XX, I. A. a J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. L. XXX/
X, okres A., na tom, že F. A. a J. K. budú za jednorazovú finančnú odmenu po dobu 3 až 6 mesiacov
po podpise Kúpnej zmluvy zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci rodinného domu, pričom
sa jednalo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území M., obec

M., I. N. O., a to pozemky registra „C“ - parcelné číslo 322/55 o výmere 803 m2, druh pozemku -
orná pôda a pozemok parcelné číslo 322/114 o výmere 77 m2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria, ďalej stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/XXX,
pričom počas uvedenej doby bude obvinená mesačne zasielať na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX patriaci F. A. finančné prostriedky na účel uhrádzania mesačných splátok úveru poskytnutého
Slovenskou sporiteľňou, a. s., na kúpu uvedených nehnuteľností a následne po dobe 3 až 6 mesiacov

obvinená uhradí zvyšnú sumu úveru a vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bude z F. A. a J.
K. prevedené na iného vlastníka, pričom obvinená po podpise Kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2013, ako aj
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 26.03.2013 v O. O.,
J., v Banskej Štiavnici na Radničnom nám. 14, za účelom získania finančných prostriedkov vo výške 96
000,- € z úveru, sprostredkovane vyplatila jednorazovú finančnú odmenu F. A. a J. K., avšak do súčasnej
doby neposkytuje F. A. a J. K. žiadne finančné prostriedky na uhrádzanie mesačných splátok úveru a

taktiež do súčasnej doby neuhradila nesplatenú zvyšnú sumu úveru, pričom obvinená dňa 26.03.2013
ako konateľ a osoba konajúca v mene spoločnosti FC REAL, s. r. o., a ako predávajúca vedela, že
predchádzajúci vlastník predmetných nehnuteľností, ktorým bol G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. H. XXX, I. N. O., dňa 07.12.2012 písomne odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2012, na základe
ktorej spoločnosť FC REAL, s. r. o., nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a
teda obvinená si bola vedomá toho, že vlastnícke právo spoločnosti FC REAL, s. r. o., k predmetným

nehnuteľnostiam je spochybnené, zároveň do súčasnej doby na Okresný úrad Dunajská Streda -
katastrálny odbor nebol podaný Návrh na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sKúpnouzmluvouzodňa26.03.2013,napodkladektorýchbyOkresnýúradDunajskáStreda-katastrálny
odbor mohol konať vo veci zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
kupujúcich F. A. a J. K., pričom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C 148/2013 zo dňa

21.03.2016, právoplatným dňa 07.09.2016, súd rozhodol, že G. L. je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností, pričom F. A. a J. K. splátky úveru do súčasnej doby O. O., a. s., uhrádzajú spolu vo výške
443,43 € mesačne, hoci nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, čím obvinená uviedla do omylu F.
A. a J. K. tým, že budú dočasnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností, taktiež tým, že neurobila úkony
smerujúce k uskutočneniu prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech F. A.

a J. K., ako aj tým, že úver, ktorí si zobrali ako kupujúci predmetných nehnuteľností a dočasní vlastníci
bude splácať obvinená, čím obvinená A. B., nar. XX.XX.XXXX, svojím konaním spôsobila F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXX/XX, I. A. a J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. L. XXX/
X, okres A., škodu spolu najmenej vo výške 31.040,10 € a seba obohatila sumou 96.000,- € z úveru
poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a. s., pričom táto suma bola vybratá v hotovosti z bankového účtu
patriaceho spoločnosti FC REAL, s. r. o..

Za to bolo obžalovanej podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu s tým,
že trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanej uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k.
5T/18/2016-2182 zo dňa 29. 04. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 2To/74/2022

zo dňa 23. 10. 2023, právoplatným dňa 23. 10. 2023 pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu
poškodeným F. A., nar. XX. XX. XXXX vo výške 48 000,- eur a J. K., nar. XX. XX. XXXX vo výške

48 000,- eur.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie
obžalovaná, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania doručených okresnému súdu dňa 30. 10. 2025 obhajca obžalovanej
uviedol, že z vykonaného dokazovania určite nie je preukázaná jej vina a je evidentné, že súd si v
napádanom rozsudku z vykonaného dokazovania vybral len tie časti dokazovania, či už na základe
výpovede svedkov alebo písomností, ktoré mu zapadajú do vytvoreného konštruktu pre uznanie jej viny
v súvislosti s vyvodzovaním údajného úmyslu, teda vedomosti obžalovanej a vôle spáchať škodu a seba,

prípadne iného neoprávnene obohatiť. Poukázal na zrejmé skutočnosti, ktoré obžalovanú vyviňujú.
V rámci tzv. ospravedlňujúcich dôkazov ide v zásade hlavne o výpoveď svedkyne P., ktorá nemala
najmenší dôvod vypovedať nepravdu, keďže nie je blízkou osobou obžalovanej, ani s ňou nie je v
inom obdobnom vzťahu. Táto svedkyňa uviedla najpodstatnejšie skutočnosti, ktoré sú významné pre
posúdenie viny, hlavne úmyslu a vedomosti o tvrdenom podvode, ktorý mala obžalovaná spáchať. V

ďalšej časti cituje z výpovede tejto svedkyne, ktorá podľa názoru obhajoby, presne zapadá do celkového
kontextu v zmysle toho, že L. všetky svoje peniaze dostal. Svedkyňa jasne potvrdzuje a objasňuje
motív pre L., aby vykonal úkony využijúc a zneužijúc situáciu, že dostal peniaze od obžalovanej v
hotovosti, teda bez dokladu, na to, aby mu ostali aj peniaze aj dom, čo však obžalovaná nevedela,
pretože ešte v apríli 2013 v zmysle slov svedkyne, táto osobne videla výplatu peňazí, obžalovaná

vyplatila L. 50 000,- eur v hotovosti, a to ako druhú splátku. O žiadnom odstúpení od kúpnej zmluvy
nemala vedomosť, jej vedomosť o tejto skutočnosti sa vyvodzuje len na základe výpovedí G.. Je preto
možné dospieť jednoznačne k záveru, že obžalovaná nemohla vedieť o tom, že L. zjavne po dohode
s G. urobili takéto právne prechmaty a za účelom prinavrátenia si vlastníctva nehnuteľnosti po tom,
ako už mal vyplatenú plnú sumu peňazí v hotovosti L. zo strany obžalovanej. V tejto súvislosti do tohto

konceptu veľmi zreteľne zapadá procesný postoj G., ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.
V ďalšej časti obhajoba poukázala na to, že je zaujímavé, že súd neverí výpovedi svedkyne P. kvôli
nejakým menším rozporom v jej výpovedi v porovnaní s jej výpoveďou z prípravného konania, avšak
na druhej strane vehementne dôveruje G. a vychádza z jeho výpovede z prípravného konania, aj
keď tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedať odmietol. Zdôraznil, že jednou zo základných

zásad trestného procesu v konaní pred súdom je zásada ústnosti a bezprostrednosti, keď súd musí
vyhodnocovaťskutočnosticezprocesdokazovania,nielenztoho,čosvedkoviapovedia,aleajztohoako
sa procesne správajú a aký postoj zaujímajú pred súdom. Jednoznačne takýto postoj svedka je nutné
vyhodnocovať minimálne v kontexte jeho nevieryhodnosti; súd sa však s týmto nijako nevysporiadala prihliadol na výpoveď G. ako na jednu z hlavných usvedčujúcich dôkazov a výpoveď svedkyne P.
vzhliadol ako nevieryhodnú. L. mal jasný motív spočívajúci v tom, že mal aj peniaze a ostali mu aj
nehnuteľnosti. Je absolútne logické a racionálne, aby súd vyhodnotil jeho postoj, jeho výpovede v tomto

konaní v danom kontexte, ktorý dôkazne zreteľne objasňuje nezainteresovaná svedkyňa P., ktorá v
podstatevšetkytietoskutočnostiobjasnila,vovzťahukL.jednoznačnepreukazujúcojehomotívobohatiť
sa a spolu s G. podviesť obžalovanú B., čo následne malo priamy súvis v podvedení a spôsobení škody
u samotných poškodených. Toto je jedna z rozumných skutkových alternatív, ktorá pri vyhodnocovaní
dokazovania prichádza do úvahy s ohľadom na výpoveď svedkyne P. a obžalovanej, ako aj vo svetle

výpovede svedka Q., ktorý potvrdil, že G. vykonal na obžalovanú podvody. Túto skutkovú alternatívu
je nutné chápať minimálne v rovine „rozumnej pochybnosti“ v kontexte zásady „in dubio pro reo“. Súd
fabuluje pri zdôvodňovaní nevieryhodnosti svedkyne P., keď tvrdí že v prípravnom konaní vypovedala
táto svedkyňa len o jednom odovzdaní peňazí L. zo strany obžalovanej. K tomuto uviedol, že aj na
hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala len o jednom odovzdaní peňazí L. zo strany obžalovanej.
Vo výpovedi z prípravného konania vypovedala o dvoch výplatách pre L. a to po prvýkrát zhodne, ako

vypovedala na hlavnom pojednávaní, uviedla, že mu určitú sumu vyplatil G. na stretnutí v Dunajskej
Stredeadruhýkrátmupeniazevyplatilaobžalovaná,tedazhodnesvedkyňavobochsvojichvýpovediach
uvádza, že L. bol vyplácaný dvakrát, po prvý krát zo strany G. a po druhýkrát zo strany obžalovanej. Z
uvedeného je zrejmé, že súd nemal relevantný dôvod zavrhnúť výpoveď svedkyne P., nakoľko ani nemal
zapreukázanúakúkoľvekskutočnosť,ktorábyjučinilanejakpozitívnezaujatouvovzťahukobžalovanej.

Takýto postoj pri vyhodnocovaní dokazovania je pochybný aj vzhľadom na európsku judikatúru.

Prokurátor ani poškodení sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 12. 11. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obhajcu obžalovanej, splnomocnenkyne
poškodených a prokurátora krajskej prokuratúry. Obžalovaná požiadala písomným podaním zo dňa 22.
01. 2026 o vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti. Z tohto dôvodu vykonal krajský súd
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že nepadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo
všetkých jeho výrokoch, s ktorými sa stotožňuje, preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodených na verejnom zasadnutí navrhla rozhodnúť o škode rovnako ako
rozhodol okresný súd.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí poukázal na odôvodnenie odvolania a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť z dôvodu, že skutok nie je trestným činom

a poškodených odkázať s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku,
a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku, krajský súd zistil, že dňa 01. 03. 2019
podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar na Hronom pod sp.zn.: 2Pv/154/14/6613 obžalobu na
obvinenú A. B. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom
základe tam uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania žalovaného
skutku, na základe čoho bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov -
poškodených F. A. a J. K., výsluchom svedkov F. G., F. Q. D., G. L., N. P., G. D., J. P., prečítaním
listinných dôkazov a správ k osobe obžalovanej.V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však

zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2 ods. 9 Trestného
poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán (kontradiktórnosti)
§ 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Krajskýsúdpreskúmanímvecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúduvčastiprávnehoposúdeniakonania

obžalovanej zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď
konanie obžalovanej, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané, posúdil ako prečin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024, keďže pre aplikáciu tejto skutkovej
podstaty boli naplnené všetky zákonom požadované predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 ods. 1 Trestného

poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vina obžalovanej bola preukázaná výpoveďou poškodených F. A. a J. K.. Z výpovede poškodeného K.
vyplýva, že spolu s poškodeným A. si mali možnosť privyrobiť tým, že sa na nich napíše nehnuteľnosť
po dobu troch až šiestich mesiacov s tým, že si zoberú úver a bude ho splácať obžalovaná, čo mu
povedal Q., ktorý im aj vyplatil odmeny. Spolu s Q. išli do banky, kde bola aj obžalovaná. Neskôr zistili, že

sa peniaze sťahujú z účtu poškodeného A., ktorý svoj účet uviedol v zmluve. Kontaktovali obžalovanú,
s ktorou sa stretli a pýtali sa jej čo je s financiami, ktoré do toho už investovali, na čo obžalovaná
odpovedala, že nastal nejaký problém, ale že peniaze prídu a neskôr sa už prestala ozývať a nedalo
sa jej dovolať. Poškodený K. uviedol, že mu bola vysvetlená celá situácia tak, že nehnuteľnosť na nich
mala byť napísaná po dobu tri až šesť mesiacov a oni by si zobrali úver, ktorý by mohla splácať nejaká

tretia osoba pani B.. Po nejakej dobe úver nikto nesplácal. Dom na nich prepísaný nebol. Skutočnosti
uvedené poškodenými potvrdzujú aj ďalší svedkovia. Svedok G. uviedol, že obžalovaná mu povedala,
že jej známy F. Q. zo A., ktorý jej dáva ľudí do banky jej dal dvoch mladých bielych koňov, na ktorých
jej kamarátka R. Q. vybavila úver v SĽSP v Banskej Štiavnici a že každému dala dobrú províziu.
Svedkyňa F. D. uviedla, že bolo spracované trestné oznámenie na obžalovanú a G., ktorí úvery tohto

typu spracovávali cez svojich tipérov, prostredníctvom ľudí, ktorí následne odkupovali tieto nehnuteľnosti
a následne ďalej predávali prostredníctvom ľudí, ktorých zase získali pre úver, a tak sa vyplatili. Boli to
takzvaní investori, pre ktorých sa potom hľadali ľudia ako poškodení A. a K.. Rozprávala s poškodenými,
ktorí jej povedali, že obžalovaná im povedala, že ona bude úver splácať a nikdy sa to nestalo. Svedok
L. jednoznačne poprel, že by mal on splácať tento úver za poškodených, nemal na to žiadny dôvod.

Poškodených nepozná, ich mená mu nič nehovoria. Obžalovaná je usvedčovaná aj výpoveďou svedka
G. D., ktorý uviedol, že mu bola ponúknutá nehnuteľnosť s tým, že sa napíše na neho a že za to dostane
nejaké peniaze, ale žiadne peniaze mu nedali. Prvotne ho s týmto kontaktoval F. Q., ktorý to všetko
riešil s obžalovanou. Obžalovaná bola hlavnou figurantkou, ona mala na starosti prepis nehnuteľností,
vybavenie úveru atď..

Je potrebné poukázať aj na listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 06. 11. 2012, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastrálnom území M., kúpna cena
bola určená 120 000,- eur s tým, že kupujúci uhradí kúpnu cenu v hotovosti do rúk predávajúceho
v deň podpisu zmluvy. Kupujúcim bola spoločnosť FC REAL, za ktorú zmluvu podpísali konatelia F.

G. a A. B.. Predávajúcim bol G. L.. Svedok G. L. sa jednoznačne vyjadril, že mu bola vyplatená časť
kúpnej ceny vo výške 10 000,- eur, avšak zvyšná časť vo výške 110 000,- eur mu do dnešného dňa
vyplatená, nebola. Vyplatených 10 000,- eur napokon vrátil naspäť po odstúpení od zmluvy, pričom
listinu o odstúpení od zmluvy podpísal 07.11.2012. Sumu 10 000,- eur vrátil v hotovosti. Mal byť pri
tom syn obžalovanej G. B. spolu s ďalšou osobou. Príjmový doklad bol predložený do súdneho konania

pred Okresným súdom Dunajská Streda, ktorý vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal nakladanie
s nehnuteľnosťou a neskôr právoplatne rozhodol rozsudkom, že vlastníkom nehnuteľnosti je G. L.. Do
spisu bolo pripojené aj čestné vyhlásenie vyhotovené 18. 04. 2013, ktorým bývalý konateľ F. G. prehlásil,že dňa 07. 11. 2012 do rúk predávajúceho (L.) odovzdal len sumu 10 000,- eur. K úhrade zvyšnej sumy
nedošlo.

Dňa 26. 03. 2013 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a poškodenými ako dlžníkmi
uzavretá zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 96 000,-
eur s mesačnou splátkou 443,43 eur na 360 splátok. Podľa výpisu z vyššie uvedeného účtu bol dňa
28. 03. 2013 na tento účet vykonaný bezhotovostný vklad v sume 95 000,- eur. Dňa 17. 04. 2013 bol
vykonaný výber hotovosti v sume 60 000,- eur a dňa 18. 04. 2013 výber hotovosti v sume 30 000,- eur.

Výber hotovosti 60 000,- eur uskutočnila obžalovaná a výber hotovosti 30 000,- eur uskutočnil G. B., syn
obžalovanej. Uvedený účet vedený v O. O., J. bol podnikateľský účet spoločnosti FC REAL, s.r.o., ktorý
bol založený 21. 12. 2011 a zrušený 05. 06. 2013, dispozičné právo k účtu mali obžalovaná, G. B. a F. G..

Zároveň bola dňa 26. 03. 2013 medzi predávajúcim FC REAL, s.r.o. a kupujúcimi, poškodenými A.
a K. uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. s tým, že kupujúci uhradia kúpnu cenu z poskytnutého
úveru na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX do 31. 03. 2013. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Dunajská
Streda, katastrálny odbor zo dňa 05. 09. 2014 nebol zo strany predávajúceho spoločnosti FC REAL,
s.r.o. podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcimi poškodenými, a teda k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo. Obžalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila,

prečo návrh na vklad nebol podaný.

K námietkam obhajcu ohľadne čítania zápisnice o výsluchu svedka G. z prípravného konania, je
potrebné uviesť, že svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že by si mohol
privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, nakoľko na Okresnom súde Žilina je na neho a obžalovanú

podaná obžaloba pre trestné činy podvodu, pričom ide o podobné skutky ako v tejto prejednávanej
veci. Krajský súd poukazuje, že ide o zákonný dôvod odmietnutia vypovedať zo strany svedka, pričom
Trestný poriadok takúto procesnú situáciu rieši umožnením prečítania zápisnice o predchádzajúcej
výpovedi svedka, čo okresný súd aj urobil. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o dôveryhodnosti svedka G. naviac, keď skutočnosti ním uvádzané boli preukázané aj

ďalšími vykonanými dôkazmi. Na druhej strane výpoveď svedka Q., na ktorú sa odvoláva obžalovaná
v podanom odvolaní, (najmä na jeho tvrdenie, že G. urobil na obžalovanú podvody) je potrené
vyhodnotiť ako nevierohodnú, keďže skutočnosti uvádzané svedkom Q., najmä to, že s obžalovanou
nespolupracoval a nevyhľadával pre ňu ľudí, boli vyvrátené vyššie uvedenými výpoveďami svedkov.

PokiaľideovýpoveďsvedkyneP.oodovzdaníväčšejsumypeňazíL.,atodvakrátzostranyobžalovanej,
je potrebné uviesť, že svedkyňa nežila so svedkom L. v spoločnej domácnosti, len ho navštevovala a
v rámci výpovede si nebola istá ani presnou sumou peňazí, len usudzovala, že išlo o vyššiu sumu, ale
nevedela uviesť o akú. Spočiatku uviedla, že odovzdanie 50 000,- eur videla a 40 000,- eur bolo len z
rečí L., avšak napokon uviedla, že nevidela aká to bola presná suma. Ani pri jednej z týchto údajných

platieb L., ktoré on poprel, nebol predložený žiadny doklad o výplate takejto sumy peňazí. Zároveň
vyznieva nelogicky, že svedok L. po odstúpení od zmluvy vrátil len sumu 10 000,- eur synovi obžalovanej
(ak by dostal viac), o čom bol vyhotovený aj príjmový doklad. Zároveň podpísal listinu „Odstúpenie
od kúpnej zmluvy“, v ktorej vyzval kupujúceho k uzavretiu mimosúdnej dohody a vrátenie vzájomných
plnení, prostredníctvom ktorej dôjde k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam naspäť na neho a pri

uzavretí ktorej vráti zaplatených 10 000,- eur. Uvedené prijal proti podpisu F. G., konateľ FC REAL, s.r.o.
dňa 07. 12. 2012. Nie je pravdou, že obžalovaná nevedela o odstúpení od zmluvy, keďže odstúpenie od
zmluvy zo strany G. L. jej odovzdal F. G. dňa 07. 12. 2012 osobne.

Senát krajského súdu poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní,

abysasúdstotožnilsjejprávnyminázormi,návrhmiahodnotenímdôkazov.Právonaspravodlivýproces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby
bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Krajský súd preto uzatvára, že v konaní pred

okresným súdom boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom skutkový stav veci bol zistený v rozsahu
nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti.Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval krajský súd za potrebné
uviesť vzhľadom na odvolaciu argumentáciu obžalovanej vo vzťahu ku skutkovým a právnym
záverom okresného súdu, pričom s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na písomné

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Krajský súd totiž poukazuje na to, že v inštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa a súdu druhého stupňa tvoria jednotu.

Krajský súd dospel k záveru, že výrok o vine obžalovanej zodpovedá vykonanému dokazovaniu a je
vecne správny. Okresný súd nepochybil ani pri určovaní právnej kvalifikácie aplikácie príslušného znenia

Trestného zákona s ohľadom na dátum spáchania skutku obžalovanou a za súčasného rešpektovania
zásady uvedenej v § 2 ods. 1 druhej vety Trestného zákona, v zmysle ktorého, ak v čase medzi
spáchaním trestného činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade došlo k
nadobudnutiu účinnosti nového zákona konkrétne zákona číslo 40/2024 zo dňa 08. 02. 2024 v spojení
s nálezom Ústavného súdu SR sp.zn.: PL I. ÚS 3/2024 zo dňa 03. 07. 2024, zverejnený pod číslom

215/2024, účinným od 06. 08. 2024, ktorý je pre obžalovanú priaznivejší.

Podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa značnou škodou rozumie suma
dosahujúca najmenej 100 násobok sumy 266,- eur.

Podľa Trestného zákona, v znení účinnom od 06. 08. 2024, sa väčšou škodou rozumie škoda
prevyšujúca 20 000,- eur. V tejto prejedávanej veci bola poškodeným spôsobená škoda zodpovedajúca
výške schváleného úveru 96 000,- eur, a teda spadá pod definíciu väčšej škody.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, kto na škodu

cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl,
a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím
slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí
ním značnú škodu.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, účinného od 06. 08. 2024, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na
cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody až na štyri
roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

V danom prípade skutok zodpovedá prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona, v
znení účinnom od 06. 08. 2024.

K výroku o treste krajský súd uvádza, že Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku
ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov

trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Obžalovaná bola doposiaľ dvakrát súdne trestaná, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 3T/73/2018 zo dňa 3.10.2018, právoplatným dňa 14.11.2018 bola uznaná vinnou za prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený peňažný trest vo
výmere 800,- eur, ktorý dňa 14.11.2018 zaplatila a v danej veci sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 5T/18/2016-2182 zo dňa 29.4.2022 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/74/2022 zo dňa 23.10.2023, právoplatným dňa 23.10.2023 bola
uznaná vinnou zo zločin vydierania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa žalovaného trestného činu dopustila skôr ako bol vyhlásený

odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 5T/18/2016-2182 zo dňa 29.4.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/74/2022 zo dňa 23.10.2023, právoplatným dňa
23.10.2023 boli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu. Okresný súd obžalovanej správne
od uloženia súhrnného trestu upustil, keďže trest uložený predchádzajúcim odsúdením je vzhľadom na
okolnosti prípadu, odstup času od spáchania skutku, možné považovať za dostatočný.

Vadami netrpí ani výrok o náhrade škody. Obaja poškodení si nárok na náhradu škody uplatnili riadne
a včas, čo do dôvodu a výšky, o ktorej súd nemal žiadne pochybnosti a vzhľadom aj na vyjadrenie
poškodených, že si splácanie úveru rozdelili, okresný súd správne zaviazal obžalovanú nahradiť
poškodeným škodu tak, že poškodenému K. je obžalovaná povinná nahradiť sumu 48 000,- eur a

poškodenému A. sumu 48 000,- eur.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd, nezistiac dôvod na zmenu alebo zrušenie rozsudku
okresného súdu, odvolanie obžalovanej ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.