Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/300/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121225531
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Linková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121225531.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270,
so sídlom: Metodova 8, 821 08 Bratislava, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom:
Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X, XXX
XX D. E., o vymoženie 286,91 Eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom
exekútorského úradu: Andreja Hlinku 34/A, 917 01 Trnava, pod číslom 343EX 128/21, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 25.01.2021, domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 286,91 Eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 24Up/1130/2020 zo dňa 23.06.2020,
vykonateľný dňa 27.08.2020 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Exekučný súd poverením zo dňa 23.02.2021, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Dušana Čerešňu, ktorý ju vedie pod sp.zn. 343EX 128/21.
3. Dňa 01.09.2025 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie.

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 08.03.2021. Súd v tomto bode
konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V danom prípade podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku ide o neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý v zmysle § 61k ods. 4 písm. a)
Exekučného poriadku nemá odkladný účinok.
4. Povinný uviedol v návrhu, že exekúcia je neprípustná z nasledujúcich dôvodov. Zrážky bez

písomnéhosúhlasuzamestnancamôžezamestnávateľstrhávať vsumách,ktorésúpostihnutévýkonom
rozhodnutia nariadeným súdom výlučne zákonným spôsobom, pričom spôsob vykonávania zrážok
a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy (Exekučný poriadok).
Povinný poukázal na to, že pri výpočte je však priamo zo zákona potrebné zohľadniť tzv. základnú
nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť, čo od 01.01.2022 predstavuje
140% hodnoty stanoveného životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby, čo je v prípade

povinného maloleté dieťa. Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu
povinnosť v intenciách Zákona o rodine, ide teda o nepostihnuteľnú časť na vyživované osoby,
v prípade povinného o jeho syna, ktorý je na povinného ako na matku v plnom rozsahu odkázaný.
Základné nepostihnuteľné sumy od 01.07.2024 predstavujú zákonom stanovený a určený tretinový
systém výpočtu zrážky v súlade s Exekučným poriadkom a vzťahuje sa aj na exekučné zrážky. Zrážky
nemôžu presiahnuť výšku, ustanovenú pre zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia tak, ako to vyplýva

z nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v intenciách
Exekučnéhoporiadku.Povinnýnamietolajskutočnosť,žeoprávnenýsatitulomzmluvnejpokutydomáhanavýšenia z istiny o viac ako 130% čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by aj v krajom prípade
bola táto časť jeho nároku postihnutá priamo zo zákona neplatná, pretože nároky, ktoré sú v rozpore so
zákonom a sú proti boha fidei nepožívajú súdnu ochranu.

5. Oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie a trval na úhrade pohľadávky s príslušenstvom
v celom rozsahu. Oprávnený uviedol, že postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si
neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si
uplatňuje v občianskom súdnom konaní. uvedenom konaní, pohľadávka vznikla ešte v roku 2019 a od jej
vzniku mal povinný dostatočne dlhý čas na jej úhradu mimosúdnou cestou aj bez príslušenstva. Konanie

na súde prebehlo aj v prípade povinného a práve v tomto konaní mal povinný možnosť vzniesť námietky
a tieto preukázať na súde. Rozhodnutie súdu je právoplatné a vykonateľné a oprávnený nemá dôvod
ho spochybňovať. Rovnako oprávnený nespochybňuje, a teda sa ani nebude vyjadrovať k spôsobom a
postupom, ktoré uplatňuje súdny exekútor pri vymáhaní pohľadávky aj s príslušenstvom.
6. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj poverený súdny exekútor, a to tak, že dňa 01.10.2024
vydal príkaz a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Nakoľko súdny exekútor

dlhodobo nedostával od zamestnávateľa, ktorým je F. E. – POTRAVINY, IČO: 47623837, žiadne zrážky
zo mzdy, zaslal súdny exekútor zamestnávateľovi dňa 12.02.2025 dopyt, v ktorom sa dopytuje primárne
na čistú mesačnú mzdu povinnej a požaduje zaslanie výplatných pások za posledných 5 mesiacov. Dňa
20.02.2025 obdržal súdny exekútor odpoveď od zamestnávateľa, v ktorom uvádza, že povinnej nie je
možné vzhľadom na výšku mesačnej mzdy vykonávať zrážky a priložil aj požadované výplatné pásky.

V „Návrhu na zastavenie a zrušenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy“ povinný uviedol,
že súdny exekútor nemôže vykonávať zrážky zo mzdy nad rámec životného minima a zároveň musí
ponechať aj 25% zo sumy životného minima na vyživovanú osobu. K danému tvrdeniu súdny exekútor
uviedol, že neurčuje výšku zrážky zo mzdy, ale táto zrážka je vypočítaná a zrazená na základe zákona
zamestnávateľom. Ak by aj bolo možné vykonať zrážku zo mzdy, musel by zamestnávateľ vykonávať

zrážky striktne na základe zákona. Nakoľko však podľa vyjadrenie zamestnávateľa nie je možné zrážky
vykonávať, neobdržal súdny exekútor žiadne zrážky zo mzdy a teda povinnej nemohli byť vykonané
zrážky v rozpore so zákonom. Príkaz a exekučný príkaz na vykonanie zrážkami zo mzdy je potrebné
ponechať v platnosti v prípade, ak by do budúcna mohli byť povinnému zrážky vykonávané. Na záver
uviedol, že povinný mal v minulosti schválený aj splátkový kalendár, ten však po zaplatení prvej splátky

vo výške 40,00 Eur nedodržal a z toho dôvodu jej bol na základe zákona zrušený odklad exekúcie.
Povinný dlhodobo nemá záujem o plnenie svojho záväzku.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa
08.03.2021. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 - dňovú lehotu na to, aby
podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie bol doručený súdu dňa 01.09.2025, súd konštatuje, že návrh povinného na

zastavenieexekúciebolpodanýpozákonomstanovenejlehote,t.j.oneskorene.Povinnýtedanedodržal
zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky
včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. Len na
dôvažoksúduvedie,ženato,abysamoholprocesnýúkonpovažovaťzauskutočnenývzákonnejlehote,v rámci ktorej je schopný vyvolať zákonom predpokladané právne následky, musí byť uskutočnený včas
a riadne odovzdaný. Ako súd už vyššie načrtol, včas je úkon uskutočnený, ak je vykonaný v rámci
plynutia zákonnej lehoty 15 dní.

12. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie
návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali
po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko mohol povinný skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie
uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie

exekúcie.
13. Exekučný súd v tomto bode upozorňuje, že pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných
povinným,platnáprávnaúpravazakotvilatzv.koncentračnúzásadu(§61kods.2Exekučnéhoporiadku),
ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný
poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na

zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému
zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie
exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
14. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným

účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť
účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov

účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie
exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných
konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a
efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie
exekúciesodkladnýmúčinkom(bezohľadunato,čihopodal),saneprihliada.Koncentráciaexekučného

konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu.
15. Súd má teda za to, že povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti
odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie
exekúcie podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu považuje súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie za nedôvodný.
16. Posúdením uvedeného prípadu možno teda skonštatovať, že v danom prípade sa exekúcia vedie
na podklade spôsobilého exekučného titulu. Súd ex offo nezistil žiadny rozpor návrhu na vykonanie
exekúcie s Exekučným poriadkom a ani s iným právnym predpisom. Na základe uvedených skutočností,
súd konštatuje, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a preto v zmysle § 61l ods.3 Exekučného

poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.
17. Čo sa týka námietky povinného týkajúcej sa spôsobu vykonávania exekúcie a rozsahu zrážok
zo mzdy, súd konštatuje, že súdny exekútor je osoba splnomocnená na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa výslovného znenia Exekučného poriadku musí súdny

exekútor rešpektovať princíp primeranosti pri samotnom výbere spôsobu vykonania exekúcie, ako aj
pri zabezpečovaní (blokácii) majetku povinného v rámci zvoleného spôsobu. Korektná voľba spôsobu
vykonania exekúcie v každom konkrétnom prípade závisí na jednej strane od výšky vymáhanej peňažnej
pohľadávky a na strane druhej od reálneho majetku povinného. Je teda zrejmé, že je plne v kompetencii
súdneho exekútora, akým spôsobom sa rozhodne vykonať exekúciu a ak sa rozhodne vykonať ju

zrážkami zo mzdy, postupuje súdny exekútor vždy v súlade s príslušnými ustanovenia Exekučného
poriadku.18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením
svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený
bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu
takvznikolnároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrov,ktorémuvzniklivsúvislostisnávrhompovinného
na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok
výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím

základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne
neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť

tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že
exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči
povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči
povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
(II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.