Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/2729/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123452162
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123452162.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom AK
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 6207,13 eur s príslušenstvom vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Erik Tóth, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 213 EX 1035/23, o

návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Erik Tóth, Exekútorský
úrad Nitra so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 213 EX 1035/23 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.11.2023 domáhal od
povinného vymoženia 6207,13 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný

rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9Up/1068/2022 zo dňa 14.11.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.12.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Erik Tóth vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/2729/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom:
D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 213 EX 1035/23.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 16.05.2025, doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 19.05.2025 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný vo svojom podaní uviedol, že podáva žalobu
o zastavenie exekúcie v prospech oprávneného/dodávateľa, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu boli
odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. V prvom rade čestne
prehlasuje konajúcemu súdu, že v tejto spornej veci bol vždy ako spotrebiteľ, konajúci ako občan

Slovenskej republiky, ktorý finančné prostriedky úžerníckeho veriteľa využil v prospech svojej rodiny,
v prospech rodinných príslušníkov. Finančné prostriedky získané od spornej strany úžerníckeho veriteľa
nikdy neevidoval vo svojej živnosti, v účtovníctve živnosti, ale boli určené iba pre rodinu. V tejto
spornej veci povinného škaredo oklamal obchodník veriteľa, ktorý ho uviedol do omylu a využil
jeho živnostenské oprávnenie k formulácii v spornej zmluve. Povinný ako dôveryhodný človek veril
obchodníkovi úžerníckeho veriteľa, čo teraz zneužíva v jeho osobný a finančný neprospech. Čestne

prehlasuje, že jeho vyššie uvedené tvrdenie je úplne pravdivé a môže ho potvrdiť akýmkoľvek,
súdu vyhovujúcim, spôsobom. Súčasne uvádza, že povinný nebol informovaný o vzniku exekučného
titulu ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom z podnetu oprávneného.
Spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a výšky. Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho
titulu. Exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade neúmernú čiastku.
Ako povinná osoba dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa

predmetnej spisovej značky. Žiada exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Zdôrazňuje súdu,
že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, povinný má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, alelen v mesačných splátkach až do celkového zaplatenia a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade
s Ústavou SR. Exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým
exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného

poriadku. Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul,
ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Povinný žiada súd o preverenie konania súdneho
exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom zablokovať finančné prostriedky povinného
v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasné posúdenie oprávnenosti a zákonnosti
konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné

prostriedky povinného. Ďalej uvádza, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce
svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď
v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie,
ktoré mu zo zákona neprináleží. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený použil nekalé obchodné praktiky,
a to: neiformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú
formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej

obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv povinnej
osoby. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Podáva námietky aj proti trovám
exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s únijným právom upozornenie súdneho exekútora, že
trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Vzhľadom
na uvedené povinný navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho
zástupcu s poukazom na ust. §§ 61n, 61k ods. 1, 61k ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že
povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Účelom
exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v

predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný
konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci
ako súd vyššej inštancie. Zastáva názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani
nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného v konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené
nesúhlasí so zastavením exekúcie.

5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 12.06.2025 na
rozhodnutie. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenieexekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zameškanie lehôt.

13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

14. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil,
že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 02.01.2024.

Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 03.01.2024, t.j. deň
po dni, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty
pripadol na deň 17.01.2024. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu
až dňa 16.05.2025 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi
oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom,
v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na

zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp.
označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania
návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať
len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh

na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za
situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie
podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho
návrhu. Z obsahu podania povinného však nevyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré
by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali po uplynutí lehoty na podanie

návrhu na zastavenie exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej
zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu
namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred
uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

18. Exekučný súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného,
prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré
Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej
povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom
stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov

je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu.

19. Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanienávrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol

bez toho, aby sa dopodrobna zaoberal jeho obsahom.

20. Nad rámec však exekučný súd k námietkam povinného uvádza, že pokiaľ povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie uvádza, že neuznáva pohľadávku oprávneného čo do dôvodu a výšky, že
rozhodnutie súdu vydané v základnom konaní vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že je

nezákonné a predpokladajúce svojvôľu a že mu bolo odňaté ústavné právo na súdnu a inú právnu
ochranu, exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie

účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené

uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
narozhodovanieoskutočnostiach,oktorýchsarozhodujevpôvodnomkonaníatedaotých,ktorénastali
pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací
súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v
pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej

úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva
a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré
je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne
posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného

titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul
vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). S poukazom na

uvedené, exekučný súd preto konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci
základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu a to podaním riadneho opravného
prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.

21. Pokiaľ povinný v návrhu namieta, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu ani o poverení na

vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica, exekučný súd za účelom preverenia uvedených
skutočností sa oboznámil s obsahom spisu vedeného tunajším súdom v rámci upomínacieho konania
pod sp. zn. 9Up/1068/2022 a mal za preukázané, že zásielka (exekučný titul spolu s prílohami) bola
povinnému odoslaná na adresu C. XXX, XXX XX C. dňa 14.11.2022 a dňa 15.11.2022 bola odovzdaná
poštovému podniku na doručovanie pod podacím číslom E.. Predmetná zásielka bola dňa 16.11.2022

uložená na pošte C. a dňa 23.11.2022 bola vydaná povinnému. Vzhľadom na uvedené nemôžu obstáť
tieto tvrdenia povinného a zároveň nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie ani skutočnosť, že
povinný nebol informovaný o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko ak exekučný súd v
konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody na zamietnutie návrhu, vydá
poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doručí len

súdnemu exekútorovi, a týmto okamihom sa začína exekúcia.

22. Napokon pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúcia je neprípustná,
že je v rozpore s Ústavou SR a unijným právom, pretože povinnému boli odňaté ústavné práva,
že ide o exekúciu vykonávanú na podklade nespôsobilého právneho titulu, že exekučný titul je

neúčinný, že rozhodnutie je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu, a zároveň, že oprávnený
použil nekalé obchodné praktiky exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že povinný tieto námietky
uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na tie skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali uvedené tvrdenia. Povinný sa v danom prípade obmedzil len na všeobecnékonštatovanie, že ide o neprípustnú exekúciu, že je v rozpore s Ústavou SR a unijným právom, avšak
bližšienešpecifikovaldôvody,prektorébyexekúciamalabyťvedenávrozporesozákonomalebotátoby
mala byť neprípustnou. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné konštatovať, že takéto všeobecné

tvrdenia nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné
a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti
byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie
je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej

nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí.
Súd má v exekučnom konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná
požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na
tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na
zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a

jeho zodpovednosti uviesť také skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné prijať záver o
neprípustnosti prebiehajúcej exekúcie a keďže sa tak nestalo, súd vzhľadom na jeho všeobecné a ničím
nepodložené tvrdenia musí konštatovať, že povinný povinnosť tvrdenia v predmetnej veci a dôkazné
bremeno neuniesol. Ak povinný namieta, že exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene
žiada úhradu neúmernej čiastky, pričom jeho upozornenie, že trovy exekúcie môžu byť vyššie je v

rozpore s unijným právom z dôvodu, že to spôsobuje dôvodnú obavu a hrubý nátlak, a ak zároveň žiada
preveriťjehokonanieajpredzačatímexekúcie,keďvykonalblokáciufinančnýchprostriedkovvbankách,
exekučný súd dáva povinnému do pozornosti, že postup súdneho exekútora v exekučnom konaní vo
všeobecnosti, ako aj v súvislosti s vyčíslením trov súvisiacich s jeho exekučnou činnosťou nie je takou
skutočnosťou, na podklade ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že exekúcia má byť zastavená.

Inštitút zastavenia exekúcie je totiž za súčasne platnej právnej úpravy zakotvený v ust. § 61k a § 61n
Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku rozhoduje exekučný súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Inak povedané exekučný súd, resp. súdny
exekútor exekúciu zastaví len vtedy, ak sa v konaní preukáže existencia dôvodu zastavenia exekúcie

podľa vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku.

23. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v
celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie

neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

27. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd
nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.