Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoEk/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206443
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8817206443.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A.
B., nar. X.X.XXXX, C. D., C. XXX/XXX, okr. E. F. G., vedenej u súdneho exekútora: H. I. H., Exekútorský
úrad so sídlom v B., J. XX, 811 01, nástupca súdneho exekútora K. D., o vymoženie 76,70 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
10Er/204/2017-11 zo dňa 24.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou súd nevylúčil súdneho exekútora
z vykonávania exekučného konania (výrok I.) a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. (výrok II.)

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 30 ods. 1 a 3, ods. 7 a 9, ods. 10 a 11, § 44 ods. 2 a 3, § 243h,
§ 243i až 243k zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“)§2ods.1zákonač.335/2014z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní(ďalejlen„zákon
o rozhodcovskom konaní“). § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r), ods. 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 3 ods. 3, čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príloha Smernice č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q).

3. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi H. K. D. návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 76,70 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odvodil
od rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo
dňa 30.6.2016, ktorý sa stal právoplatný dňa 27.12.2016 a vykonateľným dňa 1.2.2017. Predloženým
rozhodcovským rozsudkom priznal súd nárok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
26.6.2013. V rovnaký deň oprávnený a povinný uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu.

4. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver. Táto zmluva o úvere je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere)aspotrebiteľsazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkovénákladyspojené
so spotrebiteľským úverom.

5. Pred tým, než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň
povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak
exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy,
respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie sp.zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa

5.12.2012). Aj Súdny dvor vo svojom rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uvádza, že je povinnosťou
súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

6. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená
účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju
spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa
názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

7. Súd sa taktiež zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II. bod 2., z ktorého vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi. Súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu

spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovského orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči takýmto nárokom na riadnom súde v miestne svojho bydliska. Napokon rozhodcovský súd sa pri

rozhodovaní nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa a tým vlastne
porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. O uvedenom svedčí aj fakt, že rozhodcovský
súd priznal oprávnenému plnenie na základe úverovej zmluvy, pri ktorej odplata za poskytnutý úver
je viac ako dvojnásobná a ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade predstavuje 89,00
%, čo je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že výška

priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver v danej dobe predstavovala 49,13 % (v zmysle
úverovej zmluvy).

8. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom
dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce
sa nekalých praktík oprávneného už konštatovala aj Európska komisia [napr. C(2013) 2215 final].
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto

rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

9. Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalúpodmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo
brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä,
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne „súkromnou“ arbitrážou.

10. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

11.Rozhodcovskékonanie,výsledkomktoréhojeexekučnýtituluplatnenývtomtokonaní,sauskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi

účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej
zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd v súlade
s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a citovanými zákonnými ustanoveniami žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré právne odôvodnil podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež preto, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis.

13. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj
ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom
konaní“). Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.

Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom, ale súd prvej inštancie citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých

formálnychnáležitostíexekučnéhotitulu.Preskúmavanímmateriálnejstránkyexekučnýsúdzisťuje,čisú
naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci materiálneho prieskumu exekučného
titulu exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
amusísaobmedziťnatakédôvodyzastaveniaexekúcie,ktorémajúpovahuskutkovozjavnýchdôvodov.

14. Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré
im priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

15. K neúplnému zisteniu skutkového stavu oprávnený namieta že s povinným uzatvoril rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a násl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.

16. V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský
súd postupuje v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade
s týmto zákonom.

17. Vo veci námietky súdu prvej inštancie znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa za
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní poukazujeme na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda

konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

18. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi uvedenými v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva zistenie rozhodujúcich skutočností, sú zrejmé výsledky vykonaného
dokazovania a aplikácia právnych noriem, z čoho následne súd vyvodil závery, ktoré náležite vysvetlil.

22. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa súd prvej inštancie

nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

23. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky
oprávneného, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania
prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

24. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho

účinky paaktu. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej
základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby
právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery Najvyššieho
súdu SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania
súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, pritom nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil

rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011).

25. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo
dňa 10.10.2012, podľa ktorého už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex
offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný

súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

26. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného zároveň odvolací súd dodáva, že skúmaním

platnosti rozhodcovskej zmluvy exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania. Tým exekučný súd realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto aj odvolateľom tvrdená nesprávna aplikácia §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, je irelevantná.

27. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej

uzavretím. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy takéto zistenie nevyplýva. Ide totiž o dojednania vopred
pripravené, formulárové a predložené na podpis spotrebiteľovi.

28. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

29. Odvolací súd taktiež nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008.“ Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva
pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

30. K námietke oprávneného o tom, že rozhodcovská zmluva ponúkala povinnému možnosť obrátiť sa

na všeobecný súd alebo rozhodcovský súd tzn. nebol nútený prípadné nároky zo zmluvy uplatňovať
výlučne formou rozhodcovského sudu. K uvedenej námietke odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
žemožnosťvýberujepodľajehonázorulenzdanlivá.Rozhodcovskázmluva,ktorámalazaložiťlegitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V

rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti
spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.

31. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Takúto odpoveď je potrebné poskytnúť
len na argumenty a otázky, ktoré majú vo veci zásadný význam (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-NI; rozsudok Higginsová

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04).32. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).