Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Lečko, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/100/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206475
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124206475.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti
o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom – Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové
Mesto, dieťa matky A. D. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, občianky Slovenskej republiky,
právne zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom so sídlom v E., F. G. D. E. XXXX, IČO:
422 137 87, a otca H. A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D. I. A., F. I. E. XXX/X, občana Slovenskej
republiky, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom v Žiline,
Ul. Hollého č. 371/31, IČO: 36 421 910, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom v Bratislave,
Odborárske námestie č. 3, IČO: 50159399, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu a iné, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 10. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
Súd s c h v a ľ u j enasledovnú
r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa (výroky I. až IV. tohto rozsudku):
I. Súd maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. D. B.,
nar. XX. X. XXXX.
II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec H. A. B., nar. XX. X. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 300
EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 1. 10. 2024.
IV. N e d o p l a t o na výživnom pre maloletého A. B., za obdobie od 1. 10. 2024 do 31. 10. 2025
vo výške 3 575 EUR, sa otec H. A. B. z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 50 EUR,
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
V. Súd, na základe dohody rodičov, upravuje styk otca H. A. B. s maloletým A. B. nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu
od 10. 00 hod. do 16.00 hod.
Matka maloleté dieťa odovzdá otcovi v určený termín v mieste bydliska otca maloletého dieťaťa a otec
po skončení styku odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska.
Matkajepovinnámaloletédieťanastyksotcomriadneavčaspripraviť amaloletédieťaotcoviodovzdať.
V prípade závažných a odôvodnených prekážok styku otca s maloletým dieťaťom, si túto skutočnosť
rodičia bezodkladne oznámia.VI. Matka A. D. J. je povinná pravidelne informovať otca H. A. B. o všetkých podstatných veciach,
týkajúcich sa maloletého dieťaťa (najmä o zdravotnom stave, vzdelávaní, správaní, záujmových
aktivitách, pobytu dieťaťa v zahraničí, ktorý presahuje viac ako 14 dní), a to elektronicky alebo inou
vhodnou formou, minimálne 1 – krát mesačne.
VII. Súd návrh otca H. A. B. zo dňa 10. 6. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 11.
6. 2024, na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, určení výživného matky A. D. J.
v sume 50 EUR mesačne a neurčenia styku matky s maloletým dieťaťom,
z a m i e t a.
VIII. Súd konanie o návrhu otca H. A. B., zo 20. 8. 2025, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa
21. 8. 2025, na nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu,
z a s t a v u j e.
IX. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn.
37P/133/2017, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp.
zn. 37P/133/2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn.
8CoP/20/2020, v časti:
- zverenia maloletého A. B. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
- zastupovaní maloletého dieťaťa a práve jeho majetku,
- úpravy styku matky a otca s maloletým dieťaťom,
- určeného výživného otca pre maloletého A. B., počas trvania striedavej osobnej starostlivosti.
X. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
XI. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 713,65 EUR.
XII. Otec H. A. B. je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 106,83 EUR, na účet Okresného
súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
XIII. Matka A. D. J. je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 606,82 EUR, na účet Okresného
súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 29. 5. 2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 31. 5. 2024, sa matka
domáhala zmeny úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že bude zverené do jej osobnej
starostlivosti. Otca navrhla zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 200 EUR mesačne a súčasne
navrhla, že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým dieťaťom
nenavrhla upraviť. Navrhla v predmetnej veci nariadiť aj neodkladné opatrenie.
2. Navrhovateľka – matka návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5.
2019, sp. zn. 37P/133/2017, bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov s tým, že každý z rodičov ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd uložil otcovi
dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 25 EUR mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa.
Súčasne bol osobitne upravený styk rodičov s maloletým dieťaťom počas vianočných, letných, jarných
a veľkonočných prázdnin.Matka sa domáhala návrhom zo dňa 24. 2. 2023 nariadenia neodkladného opatrenia, na základe
ktorého by bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti a otec by bol zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou 200 EUR mesačne. Tento návrh matka podala preto, lebo maloleté dieťa odmietalo
striedavú starostlivosť, ktorý však súd zamietol.
Je aj naďalej presvedčená, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa nie je v jeho záujme. Medzi
rodičmi nie je prakticky žiadna komunikácia. Dieťa sa stavia k realizácii striedavej osobnej starostlivosti
odmietavo. Od 23. 5. 2024 je maloleté dieťa u nej a chce byť zverené do jej osobnej starostlivosti.
3. Otec sa k návrhu matky vyjadril v podaní zo dňa 10. 6. 2024, ktoré bolo doručené Okresnému súdu
Žilina dňa 11. 6. 2024 tak, že návrhy matky ako nedôvodné navrhol zamietnuť. Súčasne navrhol, aby súd
zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal výživným v sume 50 EUR mesačne
a neupravil styk matky s maloletým dieťaťom. Návrh odôvodnil tým, že zverenie maloletého dieťaťa do
striedavejosobnejstarostlivostiužnezodpovedápotrebámdieťaťa.Matkabránivjehostykusmaloletým
dieťaťom. Dieťa nevyrastá v prostredí, ktoré mu prospieva, preto je dôvod na zmenu zverenia do jeho
osobnej starostlivosti. Maloletý syn má k nemu vybudovaný veľmi dobrý vzťah, má vytvorené podmienky
na to, aby mu poskytol riadnu starostlivosť.
4. Matka sa k návrhu otca, na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti vyjadrila
písomným podaním zo dňa 11. 7. 2024, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 12. 7. 2024.
S týmto návrhom nesúhlasila. Takéto rozhodnutie by bolo pre maloleté dieťa veľmi nevhodné. Súhlasila
však s tým, že striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje potrebám dieťaťa.
5. Súd uznesením zo dňa 26. 6. 2024, sp. zn. 9P/100/2014, návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.
6. Podaním zo dňa 14. 10. 2024, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 14. 10. 2024, matka
navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého by bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej
starostlivosti a otec by bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 EUR mesačne. Uznesením
zo dňa 7. 10. 2024, sp. zn. 9P/100/2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.
12. 2024, sp. zn. 12CoP/162/2024, bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý
a súd nariadil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa
odbornému a psychologickému poradenstvu v Centre Návrat Žilina, po dobu 8. mesiacov.
7. Podaním zo dňa 20. 8. 2025, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 21. 8. 2025, otec
navrhol opätovne uložiť rodičom a maloletému dieťaťu neodkladné opatrenie. Návrh odôvodnil najmä
tým, že styk s dieťaťom v poradenskom centre považuje za jediný účinný prostriedok, ako sa stretnúť
s dieťaťom. Od posledného stretnutia so synom v Centre Návrat v Žiline, už syna nevidel.
8. Súd uznesením zo dňa 22. 9. 2025, sp, zn. 9P/100/2024, na návrh pribral do konania ako účastníka
konania Úrad komisára pre deti, so sídlom v Bratislave.
9. Právny zástupca matky na pojednávaní konanom dňa 9. 10. 2024 navrhol zveriť maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti matky a určiť výživné otca 200,- EUR mesačne od podania návrhu s tým, aby ho
matka zastupovala a spravovala jeho majetok. Nenavrhol upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.
Na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2025 navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Keďže striedava osobná starostlivosť bola ukončená koncom septembra 2024, navrhol určiť výživné od
01.10.2024vsume300EURmesačneadlžnévýživnénavrhol splácaťvsplátkachpo50EURmesačne.
Následne navrhol schváliť rodičovskú dohodu o zverení maloletého dieťaťa matke, zastupovaní a správe
majetkuobidvomirodičmi,ovýškevýživnéhootca300EURmesačneanedoplatkunavýživnom(vrátane
výšky splátky) a akceptovať dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Súhlasil aj
s uložením informačnej povinnosti matke o maloletom dieťati, vo vzťahu k otcovi dieťaťa.10. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 37P/133/2017 bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Striedavá starostlivosť prebiehala do mája 2024, potom bola prestávka, realizovala sa striedavá osobná
starostlivosť od 23.05.2024 do 18.06.2024, a to z toho dôvodu, že maloletý syn ušiel od otca k nej. Potom
prišiel otec pre syna do školy a pod jeho tlakom išiel maloletý k otcovi, odvtedy sa striedavá starostlivosť
realizuje, naposledy bol maloletý syn u otca prvé dva septembrové týždne. Dieťa konštantne prežíva
stres, keď má ísť k otcovi v rámci striedavej osobnej starostlivosti, sťažuje sa na bolesť brucha, opakuje,
že nechce ísť k otcovi a že chce zostať u nej. Obáva sa reakcie otca, keby mu povedal pravdu, že
k nemu nechce chodiť. Nechce chodiť k otcovi z týchto dôvodov: stále sa cíti pod tlakom, pod neustálou
kontrolou, nemôže voľný čas tráviť aj sám, existujú veľké tlaky na syna zo strany otca na podávanie
výkonov v škole. Syn chce vyhovieť otcovi, a preto hovorí také názory, ktoré otec od neho počuť chce.
Syn sa obáva, že otec má nahrávky jeho osoby, kde hovorí - akože syn proti nej, že ho manipuluje
a hovorí mu čo má robiť. To jej syn povedal, to sú hlavné dôvody, prečo podala návrh na zmenu zverenia
maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Čo sa týka styku otca s maloletým dieťaťom, úpravu by
ponechala na základe dohody. Nevie si predstaviť konkrétny styk otca s maloletým dieťaťom, keďže syn
k otcovi nechce vôbec chodiť. Syn jej povedal, že keď bude chcieť byť s otcom, tak mu zatelefonuje,
povedal, že by chcel aj u neho prespať. Čo sa týka prázdnin letných a iných, a sviatkov, k tomu sa syn
nevyjadril.
Na pojednávaní konanom dňa 8. 10. 2025 uviedla, že syn sa odmieta stretávať s otcom, nekomunikuje
s ním, vyjadril sa tak, že je to stále rovnaké zo strany otca, jeho správanie. Keď sa syn s otcom stretol, tak
mal obavu, že mu otec bude vyčítať, že prečo k nemu nechce chodiť. Nariadené výchovné opatrenie ešte
zhoršilo vzájomný vzťah otca a syna, a to preto, že stretnutia v Návrate sa často realizovali a v Návrate
bol maloletý stále motivovaný k tomu, aby otec s dieťaťom plánovali a organizovali vzájomné stretnutia.
Dieťa chodilo do Návratu už pod hrozbou, že jej môže byť uložená pokuta, keby sa neodkladné opatrenie
nerealizovalo. Z jej pohľadu sa vzťah aj realizáciou neodkladného opatrenia medzi otcom a dieťaťom
zhoršil. Nebráni v styku otca s maloletým dieťaťom.
Na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2025 uviedla, že so synom sa stále rozpráva o styku s otcom,
hovorí synovi, aby s otcom komunikoval, aby mu aspoň napísal. Syn má odmietavý postoj k stretávaniu
sa s otcom, syn cíti tlak zo strany otca, aby sa s ním stretával, úradné násilie zo strany otca, že si ten
styk vynucuje. V súčasnosti sú toto hlavné dôvody, pre ktoré sa syn s otcom stretávať nechce. Striedava
osobná starostlivosť fungovala do konca septembra 2024, preto navrhla určiť výživné 300 EUR mesačne
od 1. 10. 2024.
Jej priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru je 1.500 EUR, uplatňuje si aj daňový bonus
a poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 60 EUR. Otec platí výživné 25 EUR ešte od obdobia,
kedy dieťa bolo v striedavej osobnej starostlivosti. Takéto výživné platí až doteraz. Otec synovi nekupuje
žiadne vecné plnenia od 01.10.2024 tak, že by ich syn užíval. V septembri 2025 syn nastúpil do VIII.
triedy základnej školy, jeho zdravotný stav je dobrý.
Býva rodinnom dome, ktorý patrí partnerovi, syn tam má samostatnú izbu. Partnerovi neprispieva na
bývanie za seba a za syna, lebo na to nemá. Partner má jedno 18-ročné dieťa a druhé 17-ročné dieťa,
pri obidvoch deťoch má striedavú starostlivosť. Partner pracuje v pracovnom pomere ako programátor,
s čistým mesačným príjmom, ktorého výšku uviesť nevedela. Minulý rok bol jej čistý mesačný príjem asi
1.400 EUR. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, kde bývajú jej rodičia, nájomné jej neplatia, ale
hradia si výdavky s bývaním. Ešte je vlastníčkou motorového vozidla továrenskej značky KIA, rok výroby
uviesť nevedela. Kúpila si toto motorové vozidlo v hotovosti pred dvomi rokmi asi za 10.000 EUR, na
to mala usporené peniaze. Ešte má spotrebný úver v celkovej výške 1.600 EUR a mesačná splátka je
161 EUR. Tento uver si zobrala na zubný strojček pre syna. Iné úvery nemá. Iný majetok nevlastní. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Jej zdravotný stav je dobrý. Jej osobné výdavky, okrem výdavkov pre syna
a splátky úveru, sú mesačne asi 600-650 EUR mesačne. Takéto výdavky má tento rok, aj minulý rok.
K výdavkom spojených s výchovou a výživou maloletého dieťaťa uviedla nasledovné skutočnosti:
Od októbra 2024 sú výdavky na syna v zásade rovnaké, a sú nasledovné: stravuje sa v škole, obedy
v škole sú zadarmo. Syna väčšinou vozí do školy, cestovné do školy je asi 20 EUR mesačne, oblečenie,
obuv 80 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, paušál na mobilný telefón 7 EUR a splátkana mobilný telefón 23 EUR, teda spolu 30 EUR. Syn sa venuje sa crossfitu, je to kondičné cvičenie,
ktoré stojí mesačne 86 EUR, voľnočasové aktivity, vrátane športu cca 40 EUR, akordeón a heligón 100
EUR mesačne. Na akordeón chodí do základnej umeleckej školy, kde sa mesačne platí 30 EUR, na
heligón chodí súkromne, kde sa platí 80 EUR, tento doklad nemá. Navštevuje dentálnu hygienu každé
tri mesiace kvôli strojčeku, čo je priemerne mesačne 20 EUR. Dieťaťu dáva vreckové 20 EUR mesačne.
To sú všetky opakujúce sa výdavky na dieťa, ktoré sú v celkovej sume asi 570 EUR mesačne. Syn
má mimoriadne výdavky súvisiace so zubným strojčekom asi 1,5 roka, priemerné výdavky sú 100 EUR
mesačne, ktoré môže preukázať.
11. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 9. 11. 2024 navrhla návrh matky zamietnuť,
lebo striedavá starostlivosť sa realizuje. V prípade, že by striedavá osobná starostlivosť bola zrušená,
navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja rodičia ho budú zastupovať
a spravovať jeho majetok. V takomto prípade navrhla výživné matky 50 EUR mesačne a styk matky
s maloletým dieťaťom neupraviť.
Na pojednávaní konanom dňa 8. 10. 2025 uviedla, že otec sa nevidel so synom rok, posledné tri mesiace
ho nevidel vôbec a predtým iba v Návrate pri realizácii neodkladného opatrenia. Otec hodnotí stretávanie
sa so synom v Návrate ako pozitívne, ale stále má pocit a názor, že matka s dieťaťom manipuluje, syn
kopíruje správanie matky a keď je matka negatívna k otcovi, tak je negatívny k otcovi aj syn. Matka
sľúbila pri realizácii neodkladného opatrenia, že bude dvíhať otcovi telefón, čo sa nestalo. Syn otcovi
nezdvíha telefón, neodpovedá mu na SMS-ky. Dochádza k manipulácii zo strany matky, to sa domnieva.
Je tu aj dôvod na to, aby bolo preskúmané, či by nemalo byť dieťa zverené otcovi.
Na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2025 navrhla, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti otca. Podľa názoru otca matka dieťa nevychováva dobre, matka ovplyvňuje dieťa
a manipuluje s ním. Matka sa k otcovi správa negatívne a dieťa toto správanie matky kopíruje.
Otec by súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody s tým, že dieťa by bolo zverené do osobnej starostlivosti
matky a obidvaja by ho zastupovali a spravovali jeho majetok.
Čosatýkaúpravystyku,otecsúhlasilanavrholstyksmaloletýmdieťaťombuďspárnymalebonepárnym
týždňom, v sobotu od 10.00 do 16.00 hod. s tým, že matka by dieťa priviezla otcovi a otec by dieťa po
ukončení styku odovzdal matke v mieste jej bydliska.
Navrhla súčasne uložiť matke informačnú povinnosť, aby otca informovala o všetkých podstatných
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, teda o jeho zdravotnom stave, prospechu, správaní, aby otca
riadne a včas informovala o skutočnosti, keby syn k otcovi nechcel ísť, alebo by tomuto styku bránila
nejaká závažná objektívna prekážka.
Návrh na uloženie výchovného opatrenia obidvom rodičom a maloletému dieťaťu, zobrala v celom
rozsahu späť, s čím ostatní účastníci konania súhlasili.
Následne, po vykonanom dokazovaní, navrhla uzavrieť rodičovskú dohodu tak, že maloleté dieťa bude
zverené matke, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 300 EUR mesačne od
1. 10. 2024 a dlžné výživné navrhla povoliť otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 EUR mesačne
spolu s bežným výživným.
Matka, kolízna opatrovníčka a aj zástupkyňa Komisára pre deti s navrhnutou rodičovskou dohodou
súhlasili.
Matka a aj ostatní účastníci konania súhlasili aj s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako to
navrhla právna zástupkyňa otca.
12. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9. 10. 2024 uviedol, že striedavá
starostlivosť sa realizovala do 23.05.2024, kedy bol syn u neho, prišiel k nemu dňa 21.05.2024, presne
si to už nepamätal a vo štvrtok zrazu odišiel zo školy k matke. Učiteľke nič nepovedal, ani k ničomu
nezvyčajnému nedošlo. Syna sa na to pýtal, prečo to urobil a povedal mu, že matka mu vo štvrtok
zatelefonovala do školy, že na neho čaká v K. na autobusovej stanici. Bol to jediný deň v týždni, kedy sadá uskutočniť to, že by syn išiel zo školy k matke. Syn mal poslednú hodinu telesnú výchovu a ušiel zo
školy v úbore na telesnú výchovu na autobusovú stanicu v K.. Povedal mu, že mama mu to prikázala.
U matky bol potom syn do 18.06.2024. Keď bol vtedy syn u matky, tak mu nedvíhal telefón. Syn mu
následne povedal, že k nemu nechce ísť. Pýtal sa ho prečo a povedal, že nevie. Bol to krátky 30
sekundový telefonát. Potom si prišiel pre syna do školy v deň, keď mal byť u neho podľa rozsudku
o striedavej starostlivosti. Syn s ním išiel, a to dobrovoľne, odvtedy sa striedavá starostlivosť realizuje.
V lete boli na troch dovolenkách, aj v zahraničí. Syn bol spokojný, hovoril mu, že chce ísť k matke,
ale bál sa, že čo sa bude diať, keď sa vráti k matke. Údajne sa musel s mamou dohodnúť, že zostane
u mamy, keď aj matka podala návrh na súd na zrušenie striedavej starostlivosti. S dieťaťom sa rozprával,
pýtal sa ho čo sa deje, tvrdil mu, že je pod tlakom matky a starého otca zo strany matky, ktorí chcú, aby
bol iba u nich. To mu syn povedal.
Otec na pojednávaní konanom dňa 8. 10. 2025 súhlasil so zrušením striedavej starostlivosti, ale
podstatné pre neho je pravidelný styk s dieťaťom.
Na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2025 uviedol, že na základe toho, čo povedal znalec, žiadal zveriť
dieťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože matka nezvláda výchovu dieťaťa, je to v najlepšom záujme
dieťaťa.
Ako matka uviedla, striedava osobná starostlivosť sa realizovala do konca septembra 2024 a od októbra
2024 je dieťa v starostlivosti matky.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho zdravotný stav je dobrý. Býva v 3-izbovom byte, ktorý patrí do jeho
výlučného vlastníctva, býva tam sám. Syn má v tomto byte samostatnú izbu. Vlastní osobné motorové
vozidlo továrenskej značky Hyundai, rok výroby 2021, to si kúpil za sumu 15.000 EUR v hotovosti.
Ešte vlastní malý motocykel- Babetu, ktorý má hodnotu 500 -1.000 EUR, uviesť to presne nevedel. Iný
majetok nevlastní. Byt si kúpil na základe hypotekárneho úveru v celkovej výške 44.000 EUR asi v roku
2014 a v súčasnosti je splátka hypotekárneho úveru mesačne 170 EUR. Na kúpu auta si požičal od
otca 15.000 EUR v roku 2021, úver spláca po 200 EUR mesačne a predložil o tom zmluvu o pôžičke
a aj oznámenie o nových podmienkach hypotekárneho úveru, kde je splátka hypotekárneho úveru od
októbra 2025 v sume 168,36 EUR. Iné úvery nemá.
Je zamestnaný v pracovnom pomere ako samostatný vývojový pracovník, s čistým mesačným príjmom
tento rok v sume 1.700 EUR a v roku 2024 v sume 1.700 EUR. Iný príjem nemá. Výdavky na bývanie,
bez hypotekárneho úveru, má 280 EUR mesačne, na stravu vynaloží asi 450 EUR, oblečenie 80 EUR,
hygienické a iné základné potreby 20 EUR, pohonné hmoty 150 EUR, mobil 12 EUR, servis a poistka
auta priemerne mesačne 60 EUR, výživné 25 EUR, voľnočasové aktivity, kultúra cca 50 EUR - celkové
osobné výdavky, okrem výživného pre dieťa, na bývanie a splátky úverov, sú mesačne asi 1.000 EUR.
Spochybnil výdavky matky na CROSSFIT, výdavky na zubný strojček pre dieťa a výdavky na zubnú
hygienu pre dieťa, pretože niečo hradí aj zdravotná poisťovňa. Ostatné výdavky pre maloleté dieťa,
ktoré uviedla matka, nespochybnil.
Netrvalnazarátanívecnýchplnenímaloletémudieťaťudodlžnéhovýživného.Vjanuári2025kúpilsynovi
novú zimnú bundu, nové zimné topánky, nový sveter, bolo to asi v hodnote 100 EUR. Primerané výživné
by považoval sumu 200 EUR mesačne od 1. 10. 2024.
13. Maloletý A. B. na pojednávaní konanom dňa 9. 10. 2024, pri zisťovaní jej názoru (nie výsluchu)
uviedol, že bolo rozhodnuté tak, že má byť dva týždne u otca a dva týždne u mamy, aj to tak je, naposledy
bol u otca pred dvoma týždňami. Teraz bol u mamy a od pondelka by mal ísť k otcovi. Takto to prebieha
už niekoľko rokov. Otec býva asi v 2-izbovom byte, má tam samostatnú izbu a všetko čo potrebuje.
Mama býva v rodinnom dome, aj tam má samostatnú izbu a všetko čo potrebuje. Chcel by bývať iba
u mamy, u otca mu je zle, pretože mu napríklad nedovolí nosiť oblečenie, ktoré chce on. Otec chce,
aby hovoril to čo on chce, že ho starí rodičia zo strany matky psychicky týrajú. Nie je to pravda, starí
rodičia zo strany mamy ho netýrajú, majú ho rady. U otca má síce kamarátov, ale nemôže s nimi chodiť
von, nevie prečo ho otec s kamarátmi nepúšťa. Otec chce, aby mal v škole samé jednotky. Keď si robí
domácu úlohu a nerobí to tak, ako to on chce, otec mu hovoril, že je debil, že to nevie.Najradšej by s otcom nechcel byť vôbec. Radšej to už nejako vydrží, ale veľmi mu vadí to, že nemôže
chodiť s kamarátmi von, že všetko musí robiť tak ako otec chce, nemá u neho žiaden voľný čas, musí sa
buď učiť alebo raz za čas idú na bicykel, inak nešportuje. Striedavá starostlivosť mu nevyhovuje. Pokiaľ
by otec nerobil žiadnu z tých vecí, čo povedal, tak dá sa povedať, že ho má rád.
Teraz v júni otec chcel, aby išiel na úrad, že chce striedavú starostlivosť, pretože otec povedal, že chce
byť iba u neho, tak aby to tam povedal. On sám to nikdy nepovedal, že by chcel byť viac u otca, ale vtedy,
keď tam bol s otcom na úrade, tak povedal, že by chcel striedavú starostlivosť. Otca sa bál a povedal to
preto, lebo tam bol otec s ním. Nebola to pravda, čo tam na úrade hovoril. Pravda je, čo hovoril teraz.
Chcel sa vyjadriť na súde, tak aby tam nebol otec, aby to ani nepočul.
14. Znalec vo výpovedi na pojednávaní nezistil psychopatológiu ani u jedného z rodičov. Vyjadril sa
k osobnostiam rodičov aj maloletého dieťaťa. U dieťaťa zistil, že je vo vývinom období pubescencie, mal
by byť schopný posúdiť správanie z hľadiska určitých morálnych kritérií. Vykazoval určité ľahké poruchy
správania vo vývine, môžu byť umocnené aj situáciou v rodine, v niektorých situáciách sa skôr rozhoduje
účelovejšie, hľadá skôr zištnejšie dôvody, je aj impulzívnejší v bežnom živote. Spájal to s nevyhnutnou
výchovou otca a matky, vzájomným spochybňovaním sa rodičov, obviňovaním sa rodičov navzájom.
Nedá sa vylúčiť, že pri preferovaní rodiča sa prejavuje aj tým, kde mu je viac dovolené, u ktorého rodiča.
Ide o tzv. falošnú preferenciu rodiča, nie na základe citových, ale zištných motívov. V takejto situácii v
rodine, ako je táto, to nie je úplne ojedinelé v praxi, súvisí to s jeho vývinovými predpokladmi. Znalec
sa priklonil sa k tomu že na to má vplyv výchovné prostredie, teda rodičia.
Citovú väzbu má dieťa vybudovanú k obidvom rodičom, s matkou je vzťahová väzba pevná a silná,
s otcom nestála a konfliktná. Dieťa dáva najavo, že preferuje citovú náklonnosť k matke a tiež je takáto
náklonnosť zo strany matky k jeho osobe. Dieťa prijalo osobu partnera matky, vyjadruje k nemu pozitívny
vzťah, pozná aj priateľku otca, ale s ňou nemá tak rozvinutý vzťah, ako je tomu u priateľa matky. Má
skôr formálnejší vzťah ku starým rodičom zo strany matky aj otca.
Dieťa odmieta realizovať striedavú osobnú starostlivosť, našlo dôvody, ktorými dokáže argumentovať
prečo nechce realizovať striedavú osobnú starostlivosť, ale nie je možné vylúčiť aj iné motívy, a to zištné
zo strany dieťaťa.
Znalec nezistil, že by matka manipulovala dieťa. Dieťa v tomto veku už uprednostňuje svoje potreby
a záujmy, je možné, že k otcovi nechce chodiť, ale to nemusí znamenať, že by mal zlý vzťah s otcom.
Keď prebieha súdne konanie, aj konanie na úradoch, mohlo potom dieťa pospájať svoje dôvody, ktoré
dieťa môže zneužívať pre vysvetlenie svojho postoja, prečo tak koná. Matka nesúhlasila so striedavou
osobnou starostlivosťou, čo bolo pre dieťa ešte v predchádzajúcom období vývinu dosť rozhodujúcim.
Rozhodovanie dieťaťa v súčasnosti nie je možné pripísať manipulácii zo strany matky. Niekedy sa môže
dieťa aj báť niečo povedať, hovorí skôr o účelovom správaní a vyjadrovaní.
Situácia je v súčasnosti taká, resp. v čase vyšetrenia, že nejde o to, že sa nerealizuje striedavá osobná
starostlivosť, ale nerealizuje sa ani styk otca s dieťaťom, a to je podstatné. Teraz ide o vplyv matky na
dieťa, aby sa dieťa chcelo stretávať s otcom. Styk otca s dieťaťom by sa mal realizovať, ale s inými
parametrami, ako doteraz. Navrhol, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, s otcom
aby bol určený styk počas víkendu bez prespávania - zážitkovou formou a týmto by bolo možné obnoviť
vzťah otca s dieťaťom a styk - výlety, zaujímavé aktivity a iné veci, kde môžu mať spoločný zážitok otec
so synom a takto budovať svoj vzťah. Rodičia o takomto stave už dlhodobo vedia a potom je otázka,
aká je vôľa niečo zmeniť.
Uložené nariadené výchovné opatrenie malo svoj účel na diagnostikovanie účastníkov, ale v budúcnosti
pokračovanie v tomto výchovnom opatrení by neodporúčal, pretože neprináša to nejakú formu zážitku
pre dieťa. Bolo by vhodné preniesť sa „z laboratórneho prostredia“ do reálneho prostredia.
Dieťa vníma výchovu otca v porovnaní s matkou ako prísnejšiu, otec viac na maloletého dohliadal. Dieťa
uvádza, že u matky má viac voľnosti ako u otca, režim u otca mal viac štruktúrovaný ako u matky, ale
realizovali sa voľnočasové aktivity aj u otca. U matky si môže robiť viac podľa seba, ako sa mu páči.Medzi rodičmi je dlhodobá animozita, spojená je najmä s nedôverou a podozrievavosťou, ale ohľadom
dieťaťa sú v určitej nevyhnutnej miere schopní rodičia komunikovať. Rodičia, najmä otec, sa vinia
navzájom zo zlých úmyslov. Počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti si robili navzájom
mrzutosti, „neťahali za jeden povraz“, a to ani pri výchove dieťaťa. Nevytvárajú dostatočný výchovný
priestor druhému rodičovi, snažia sa ale získať určitú výhodu vo vzťahu s dieťaťom, na úkor druhého
rodiča. Toto skôr vnímal u matky. Takýmto spôsobom si síce získajú dieťa na svoju stranu, ale
z výchovného hľadiska je to málo prezieravé, lebo sa im to môže vypomstiť v dlhšom období, a to aj
v podobe problémov v správaní a v prístupe k povinnostiam.
Ak pri striedavej osobnej starostlivosti nemajú rodičia jednotný výchovný štýl, tak logicky dieťa
uprednostňuje to výchovné prostredie, kde má viac voľnosti. Ak niečo nesplní u otca, a vyžaduje sa
to, malo by sa to preniesť aj u matky. Ak u matky bolo dieťa pochválené a má nejaký benefit, malo by
sa to preniesť k otcovi a naopak. Dieťaťu nevyhovuje striedavá osobná starostlivosť, nie je dostatočne
výchovne motivované k tomu, by sa s otcom stretávalo. Motivácia zo strany matky chýba, je to chyba
obidvoch rodičov svojím spôsobom, manipulácia je ťažko preukázateľná, podstatné je to, že dieťa
nechodí k otcovi a nestretáva sa s ním. Postoje dieťaťa nie sú výsledkom len manipulácie, ale dieťa sa
vyjadruje aj na základe vlastnej skúsenosti a vlastná skúsenosť pri rozhodovaní bola dominantná, takže
nie ovplyvňovanie, ale vlastná skúsenosť dieťaťa.
Znalec nevnímal, že by dieťa stále menilo svoj názor. Vnímal to tak, že názor dieťaťa je, že chce bývať
u matky, nebol tento názor dostatočne braný do úvahy otcom, a stále sa pracovalo s týmto názorom,
akoby to nebol názor dieťaťa, ale že je dieťa zmanipulované a z toho mohol vzniknúť názor, že dieťa
mení názor. V čase vyšetrenia návrhy dieťaťa boli konštantné, predtým malo dieťa vôľu stretávať sa
s otcom lepšiu, teraz tá vôľa akoby pomaly vymizla, ale to že chcel bývať s matkou, bolo prítomné v jeho
názoroch. Dieťa uviedlo, že ak to bude nevyhnutné, bude sa stretávať s otcom.
Dieťa je primerane objektívne spôsobilé zaujať postoj, ktorý možno očakávať u dieťaťa takéhoto veku.
Rázne odmietanie styku s otcom je príliš impulzívne, dieťa je veľmi nabudené situáciou, ktorá dlhodobo
pretrváva, dieťa vidí situáciu čierno-bielo a môže to byť umocnené ľahkými poruchami správania
u maloletého. Citovo preferuje osobu matky, vníma nejednotnosť rodičov vo výchove a nedá sa vylúčiť,
že preferuje aj toho rodiča, kde mu je viac dovolené, kde mu dajú viac pokoj. Dominantné je u dieťaťa
to, že chce byť v tom prostredí, kde mu je viac umožnené sa realizovať, v prostredí otca to takto dieťa
nevníma.
Nie je vhodné dieťa nútiť do určitej formy zverenia, nútenie do určitej formy starostlivosti nezabezpečí
dobrý vzťah k rodičom. Vynútená realizácia takejto formy zverenia by nemala dobrý dopad na fyzický
a psychický stav dieťaťa, vo výchove sa musí uplatňovať vzťahový princíp rodič- dieťa, aby dieťa
nevnímalo výchovné požiadavky rodiča zištne podľa toho, kde mu dávajú viac voľnosti. Riešením nie to,
nakladať s dieťaťom ako s hmotným tovarom, s dieťaťom treba komunikovať, treba ho počúvať, tráviť
s ním čas. V psychológii sa nedá uplatniť to, že keď matka neumožňuje styk otca s dieťaťom, že zveríme
dieťa otcovi.
Znalec uviedol, že si subjektívne myslí, že existuje syndróm zavrhnutého rodiča. Myslí si, že to ešte nie
je v takom štádiu, aby syn zavrhol otca.
Matka je pasívna pri styku otca s dieťaťom, k tomu, aby sa styk realizoval. Je potrebné nastaviť tak
pravidlá, aby boli merateľnejšie výsledky. Neupravenie styku otca s dieťaťom by podľa názoru znalca
nefungovalo. Dieťa má vytvorený vzťah s obidvomi rodičmi, avšak s týmto vybudovaným citom k rodičom
sa zle pracuje.
15. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní, po vykonanom dokazovaní, navrhla schváliť rodičovskú
dohodu tak, že maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matke, obidvaja rodičia budú
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, určiť výživné pre maloleté dieťa od 1. 10. 2024
vo výške 300 EUR mesačne a umožniť otcovi splácať dlh na výživnom po 50 EUR mesačne, spolu
s bežným výživný.
Súhlasila s dohodou rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a s uložením informačnej
povinnosti matke o maloletom dieťati.16.ZástupkyňaKomisárapredetivovýpovedinapojednávaní uviedla,žekomunikovala sNávratom,že
chce dieťa odísť od obidvoch rodičov, resp. či dieťa mení názory a či je manipulované, rozprávala sa A.
I., ktorá jej povedala, že dieťa nie je manipulované. Dieťa mení názory preto, lebo je v konflikte, v ktorom
ho udržujú rodičia a dieťa už nevie povedať dosť, tak to vyjadruje zmenou názoru. Dieťa žije celý život
v konflikte a chce mať pokoj. V tomto prípade je právo dieťaťa ohrozené zo strany vlastných rodičov.
Úrad komisára pre deti presadzuje ten názor, že dieťa má právo na oboch rodičov. Nie je normálne, aby
dieťa nemalo žiadny kontakt s otcom a vyzvala rodičov, aby, ak sa pojednávanie odročí, aby nabudúce
prišli s rodičovskou dohodou. Rodičia sa nenávidia a musia prekročiť svoj vlastný tieň.
V danom prípade nejde o striedavú starostlivosť prioritne, ale o to, že rodičia majú svoje preferencie,
ktoré presadzujú na úkor dieťaťa. V tomto prípade je to otec, to jej povedala aj psychologička z Návratu,
že otec veľmi tlačí na dieťa.
Apelovala na rodičov, aby sa dohodli. Mala pocit, že dieťa sa stane psychiatrickým pacientom, a to
vďaka svojím rodičom.
Navrhla na základe vykonaného dokazovania, aby maloleté dieťa aby bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výšku výživného navrhla 300 EUR mesačne od 01.10.2024, kedy sa prestala realizovať striedavá
starostlivosť a splátky dlžného výživného po 50 EUR mesačne, spolu s bežným výživným. Súhlasila
s tým, aby matke bola uložená informačná povinnosť, tak ako to navrhla právna zástupkyňa otca.
Navrhla, aby sa dieťa stretávalo s otcom každú párnu sobotu vždy od 10.00 do 16.00 hod. tak, že matka
odovzdádieťavmiestebydliskaotcaaotecodovzdádieťaposkončenístykumatkevmiestejejbydliska.
Keď rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, navrhla ju schváliť tak, že maloleté dieťa bude zverené do
osobnej starostlivosti matke, obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
určiť výživné pre maloleté dieťa od 1. 10. 2024 vo výške 300 EUR mesačne a umožniť otcovi splácať
dlh na výživnom po 50 EUR mesačne, spolu s bežným výživný.
Súhlasila s dohodou rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a s uložením informačnej
povinnosti matke o maloletom dieťati.
17. Pri rozhodovaní o návrhoch rodičov na: sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 37P/133/2017 a osobitne s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn.
37P/133/2017, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn.
37P/133/2017,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilinezodňa30.11.2020,sp.zn.8CoP/20/2020,
na základe ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o:
- zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových
intervaloch,
- osobitnej úprave styku matky a otca s maloletým dieťaťom počas vianočných, letných, jarných
a veľkonočných prázdnin,
- zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa obidvomi rodičmi,
- uloženiu povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumu 25 EUR mesačne.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn. 8CoP/20/2020, vyplývajú nasledovné
podstatné skutočnosti:
- konanie začalo na základe návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 24. 5. 2025.
- matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení žiadala návrh otca zamietnuť,
- zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloleté dieťa je bezpečne citovo pripútané k obidvom rodičom,
vzájomný vzťah rodičov nebol dobrý, obidvaja rodičia majú dobré predpoklady na zabezpečeniestarostlivosti o maloleté dieťa, znalec odporučil maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, pokiaľ bude zachovaná podmienka základnej školy,
- rodičia rezignovali na vzájomnú konštruktívnu komunikáciu,
- rodičia upravili starostlivosť o maloleté dieťa počas prázdnin vzájomnou dohodou,
- pri určení výživného otca súd vychádzal z toho, ži životná úroveň rodičov bola štandardná, matka
dosahovala čistý príjem 832 EUR a otec 900 EUR, rodičia mali len jednu vyživovaciu povinnosť,
priemerné mesačné výdavky maloletého dieťaťa – vtedy na prvom stupni základnej školy - súd ustálil
na sumu 250 EUR mesačne,
- otec bol vlastníkom dvojizbového bytu, ktorý si kúpil z hypotekárneho úveru v celkovej výške 43 000
EUR, mesačná splátka predstavovala sumu 133 EUR, výdavky na bývanie otca predstavovali sumu 120
EUR mesačne, matka mala pôžičku pre začínajúceho pedagóga v celkovej sume 8 300 EUR, mesačná
splátka 62 EUR, matka mala výdavky na bývanie u svojho partnera.
18. Uvedené rozsudky súdu prvej a druhej inštancie sú dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol
porovnať pomery účastníkov konania (matky, otca a maloletého dieťaťa) v čase predchádzajúcej úpravy
práv a povinností k maloletým deťom v novembri 2020 a vyhodnotiť prípadnú zmenu pomerov, na ktorú
poukazovali účastníci v konaní o návrhu na zmenu úpravu úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu.
19. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie) musí byť tak závažná
(kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie o úprave práv a povinností
k maloletému dieťaťu, pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah,
časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
20. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy v konaní o návrhu rodičov na zmenu
úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to tak, že ich prečítal, umožnil účastníkom konania do
nich nahliadnuť a vyjadriť sa k nim (každému jednotlivo):
Z vykonaných lustrácií v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa
bola v pracovnom pomere od 1. 9. 2022 v K. F. L. K. do 2. 9. 2024 a od 3. 9. 2024 v M. N. B. H. O. L. D. I.
A. a otec od 3. 8. 2009 je v pracovnom pomere v P. N., s.r.o., organizačná zložka so sídlom v Bratislave.
Zo správy SOCIÁLNEJ POISŤOVNE, pobočka Žilina mal súd preukázané, že otec ani matka v rozhodnej
dobe nepoberali dávky sociálneho zabezpečenia.
Zo správy ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto mal súd preukázané, že otec ani matka
v rozhodnej dobe neboli v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberali dávky v hmotnej núdzi, ani
štátne sociálne dávky, matka od mája 2023 poberá prídavok na dieťa v sume 60 EUR mesačne.
Zo správy od zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že jeho čistý mesačný príjem od mája 2023
do apríla 2024 bol 1 854 EUR, od mája 2024 do augusta 2024 v sume 2 195 EUR, od septembra 2024
do augusta 2025 v sume 2 122 EUR, v septembri 2025 v sume 4 185 EUR.
Zo správy od zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že jej čistý príjem za obdobie od 1. 1. 2023
do 31. 12. 2023 bol cca 1 211 EUR, v období od 1. 1. 2024 do 31. 5. 2024 bol v sume 1 269 EUR, od jún
2024 do augusta 2024 v sume 1 252 EUR, od septembra 2024 do augusta 2025 v sume 1 557 EUR,
vrátane daňového bonusu 140 EUR, od januára 2025 v sume 100 EUR mesačne.
Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca (zo dňa 10. 6. 2024) vyplýva, že
jeho príjem z pracovného pomeru je 1 500 EUR netto, je vlastníkom bytu a osobného motorového
vozidla,jehomesačnévýdavkysú1225EUR,vrátanesplátkyhypotekárnehoúveru380EUR,priemerné
výdavky pre maloleté dieťa vyčíslil na sumu cca 400 EUR.
Súd sa oboznámil aj s elektronickou komunikáciou rodičov, ktorá sa týka maloletého dieťaťa.
Zo správ ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké nové Mesto (prešetrenie pomerov v rodine otca, matky
a názor dieťaťa) vyplýva:-matkabývaajsmaloletýmdieťaťomvrodinnomdome,ktorýpatríjejpriateľovi,otecbývavdvojizbovom
byte, kde má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, striedavá osobná
starostlivosť podľa otca fungovala, pokiaľ matka nepodala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, maloleté dieťa sa vyjadrilo, že chce byť
zverené do osobnej starostlivosti matky, striedavá starostlivosť mu nevyhovuje, s otcom sa stretávať
nechce (správa zo dňa 13. 6. 2024),
- maloletý A. chce byť aj naďalej zverený do osobnej starostlivosti matky, nechce mať upravený styk
s otcom, matka mu v styku s otcom nebráni, v súčasnosti sa s otcom stretávať nechce, možno neskôr,
teraz je na otca nahnevaný za všetko, čo bolo (správa zo dňa 3. 11. 2025).
Zo správy zo základnej školy zo dňa 10. 6. 2024 vyplýva, že podľa názoru maloletého dieťaťa, má naň
otec prehnané nároky a ich rozhovor sa zvrhne väčšinou na akýsi nátlak, aby sa priznal, že sa u matky
nemá dobre. Dieťa malo v minulosti problém so striedavou osobnou starostlivosťou.
Zo správy Centra Návrat v Žiline zo dňa 13. 1. 2023 vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nemajú medzi
sebou dobrý vzťah, maloleté dieťa je zmätené, vplyvom dlhotrvajúceho rodičovského sporu. Maloletý A.
vyjadril ochotu napraviť vzťahy s rodinou otca, stretnúť sa s otcom, chce si naplánovať víkend u otca.
Zo správy zo dňa 30. 6. 2025 vyplýva, že maloletý A. neustále menil názor na stretávanie sa s otcom,
vie, že rodičia sú v konflikte. Jeho názor je ovplyvnený tým, aby sa otec na neho nehneval, a preto
radšej splnil jeho požiadavky o stretnutiach. Podľa názoru psychologičky, nie maloleté dieťa potrebuje
odbornú pomoc, ale rodičia, ktorí ho používajú ako nástroj v boji. Dieťa je samo schopné dohodnúť
a organizovať čas na stretnutie s otcom. Maloletý A. sa vyjadril, že nechce byť zverený do striedavej
osobnej starostlivosti, je emočne vyčerpaný, má rád obidvoch rodičov. Chce sa stretávať s otcom podľa
vzájomnej dohody. Uvažoval o dočasnom pobyte mimo obidvoch rodičov.
Zo zmluve o pôžičke zo dňa 11. 8. 2021, ktorú predložil otec na pojednávaní vyplýva, že si požičal od
svojho otca sumu 12 000 EUR a mesačné splátky boli dohodnuté na sumu 200 EUR.
Z oznámenia o nových podmienkach hypotekárneho úveru otca zo dňa 11. 7. 2025, ktoré predložil otec
na pojednávaní vyplýva, že výška splátky úveru bude od 15. 11. 2025 v sume 168, 36 EUR.
Z písomného podania právneho zástupcu matky zo dňa 7. 11. 2025, vyplývajú celkové výdavky matky
pre maloleté dieťa v sume cca 600 EUR mesačne (strava 120 EUR, oblečenie obuv 60-80 EUR,
hygienické a iné základné potreby 20 EUR, ZÚŠ akordeón, hra na heligón 100 EUR, mobilný telefón,
PC 30 EUR, vreckové 20 EUR, výdavky v škole 20 EUR, strojček na zuby 67 EUR, dentálna hygiena
20 EUR, športové a voľnočasové aktivity 37 EUR, CROSSFIT 86 EUR mesačne).
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Em/8/2024 vyplýva, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia
Okresného súdu Žilina zo dňa zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn. 8CoP/20/2020. Návrh otca bol súdom právoplatne
zamietnutý.
21. Právna zástupkyňa otca navrhla v rámci dokazovania doplniť znalecký posudok, a to v písomnom
vyjadrení k nemu. Súd doplnil závery znalca v písomnom vyhotovení znaleckého posudku, pri výsluchu
znalca na pojednávaní. Znalec sa na pojednávaní vyjadril aj ku skutočnostiam, ktoré mali byť predmetom
doplneného znaleckého posudku. Preto súd nemal dôvod požiadať znalca o doplnenie posudku
v písomnej forme.
22. Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.
Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie
Podľa § čl. 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa
je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov
a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine, rodičovské práva patria obom rodičom.
Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zákona
o rodine sa použijú primerane.Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.
Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3,
môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ajďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.)
Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.
Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie.
Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.
Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Všeobecne k rozhodovaniu o návrhoch rodičov na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu:
V prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu/
deťom a za jeho výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.
Rodičia majú plnú zodpovednosť za svoje dieťa. Psychológovia alebo ďalší odborníci môžu len
odporučiť a poradiť rodičom ako vyriešiť svoj konflikt. Žiadna iná inštitúcia túto náročnú úlohu za rodičov
nevyrieši. Rodičia si musia (by si mali) uvedomiť, že maloleté dieťa nie je ich majetkom.
Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, je až druhoradým riešením.
Judikatúra súdov vrátane Ústavného súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia,
ktorí rozhodujú o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy
je to skutočne nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému legitímnemu účelu – skutočnému
najlepšiemu záujmu maloletých detí.
Z ustálenej vnútroštátnej aj medzinárodnej judikatúry vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť
v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča,
pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch.Súddbánato,abyprednostnedošlomedzirodičmikuzatvoreniudohodyovýkoneichrodičovskýchpráv
a povinností. Dosiahnuť zhodu rodičov v záujme dieťaťa, nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou,
vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti a kompetentnosti.
24. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne Úradu komisára
pre deti, zistením názoru maloletého dieťaťa, výsluchom znalca a vykonaním listinných dôkazov.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku ktorému
sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané
zásadouzisteniaskutočnéhostavuveciajezrejmé,žepodkladomrozhodnutiasúdubudesumárzistení,
ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14).
Rodičia sú bývalí manželia. Z manželstva pochádza maloletý A.. Otec býva v dvojizbovom byte, ktorý
je v jeho výlučnom vlastníctve a matka v rodinnom dome svojho druha, ktorý je v jeho vlastníctve.
Neustále medzi nimi pretrváva konflikt a narušená komunikácia. Tieto skutočnosti sa od roku 2019,
resp. novembra 2020 v zásade nezmenili. Otec aj matka v súčasnosti vlastnia motorové vozidlá a
nehnuteľnosti. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú, ich zdravotný stav, aj maloletého dieťaťa je
v zásade dobrý. Ich príjem sa oproti roku 2019 zvýšil, u otca dosahuje priemerne mesačne od 1 854
EUR do 2 195 EUR netto a u matky sa zvýšil na sumu od 1 252 EUR do aktuálneho priemerného príjmu
od septembra 2024 v sume 1 557 EUR.
U rodičov nedošlo k zásadnejšej zmene v majetkových pomeroch od predchádzajúcej úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu. Matka si pred dvomi rokmi kúpila motorové vozidlo továrenskej
značky KIA, asi za 10 000 EUR, spláca spotrebný úver v celkovej výške 1.600 EUR a mesačná splátka
je 161 EUR (zobrala si úver na zubný strojček pre maloleté dieťa). Má aj vo výlučnom vlastníctve rodinný
dom, v ktorom bývajú jej rodičia (nájomné jej neplatia). Došlo k nárastu ich príjmov, otcov plat je vyšší
oproti matke maloletého dieťaťa o 300- 600 EUR mesačne
U maloletého dieťaťa došlo najmä k nasledovným zmenám pomerov: v súčasnosti je na druhom stupni
základnej školy (8. ročník), fyzicky a psychicky vyspelo, jeho odôvodnené potreby podstatne vzrástli
(v roku 2019 ich matka vyčíslila na sumu 250 EUR mesačne, v roku 2025 na sumu cca 600 EUR
mesačne), jednoznačne sa zmenila jeho preferencia – chce byť zverené do osobnej starostlivosti
matky a aktuálne sa s otcom nechce stretávať. Naposledy sa častejšie s otcom stretával pri realizácii
výchovného opatrenia. Striedavá starostlivosť sa úplne prestala realizovať od októbra 2024. Otec platí
stále výživné pre maloleté dieťa 25 EUR mesačne, k rukám matky. Matka vyčíslila priemerné mesačné
výdavky pre maloleté dieťa od 1. 10. 2024 v sume cca 600 EUR a mimoriadne výdavky - heligón 2 100
EUR, akordeón 700 EUR a výstroj na zimu 500 EUR.
Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že fakticky sa striedavá osobná starostlivosť realizovala do
konca septembra 2024. Súd si osvojil toto zhodné skutkové tvrdenie účastníkov konania, pretože nemal
pochybnosti o ich pravdivosti a neboli ani v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 37 CMP).
Rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky, zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa obidvomi rodičmi, o určení výšky
výživného pre maloleté dieťa a výšky nedoplatku na výživnom pre maloleté dieťa od 1. 10. 2024 do 31.
10. 2025.
26. Najvhodnejšou formou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, je
ich dohoda. Ako právny úkon nemá zákonom predpísanú formu. Môže bytˇ uzavretá písomne alebo
ústne. Rodičia ju môžu uzavrieť buď vopred a predložiť súdu spolu s návrhom na jej schválenie, alebo
ju môžu uzavrieť v priebehu konania. Nie je ani vylúčené, že ju uzavrú priamo na pojednávaní a súd ju
zachytídozápisnice -akjuvyhotovuje- (PAVELKOVÁ,LilaBronislava.§122[Neprípustnosťodvolania].
In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, A., Q., P., TOMAŠOVIČ, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 513).
27. Rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s maloletým dieťaťom.Podľa názoru súdu prvej inštancie, vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom
vyplýva zo znenia Zákona o rodine, konkrétne § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý upravuje rodičovskú
dohodu len pri zverení maloletého dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, (spoločnej starostlivosť – od 1. 1. 2023), určení výšky výživného a
zastupovanie a správe majetku maloletého dieťaťa. Ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine výslovne
ustanovuje,že:„Rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchpráv apovinností)možnonahradiťdohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“
Úprava stretávania s maloletým dieťaťom je osobitne upravená v OSOBITNOM ustanovení Zákona
o rodine - konkrétne § 25 Zákona o rodine. Zákon o rodine v prípade úpravy styku s maloletým dieťaťom
preferuje tiež dohodu rodičov (prípadne rodičia nemusia úpravu styku žiadať vôbec), avšak Zákon
o rodine neupravuje možnosť súdu schvaľovanie takejto dohody rodičov o upravenom styku rodiča
s maloletým dieťaťom.
Súd pre úplnosť uvádza, že podľa § 36 Zákona o rodine (rieši prípad, ak rodičia sú manželia a spolu
nežijú alebo nie sú manželia a nežijú spolu), sa ustanovenia § 24, § 25,§ 26 Zákona o rodine použijú
primerane.
Styk rodiča s dieťaťom súd nemôže schváliť formou rodičovskej dohody, môže iba uviesť, že rodičia sa
na styku dohodli. (PAVELKOVÁ, Bronislava. 2011. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava. C. H. Beck,
s. 133, ISBN 978-80-7400-359-2).
Preto súd nepovažoval úpravu styku otca s maloletým dieťaťom za súčasť rodičovskej dohody, ktorú
schválil. Rodičia sa však na úprave otca s maloletým dieťaťom dohodli, preto sa táto dohoda stala
súčasťou tohto rozhodnutia.
28. K rozhodnutiu o zverení maloletého dieťaťa matke:
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa nerealizuje od októbra 2025. V súčasnosti
sa nerealizuje ani styk otca s dieťaťom. Maloleté dieťa sa konštantne a dlhodobo vyjadruje, že mu
striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje a zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlilo, prečo chce byť
zverené matke. Podľa názoru súdu maloleté dieťa prejavuje svoj názor a nebolo zistené (ani znalcom),
že by bolo ovplyvňované matkou alebo iným príbuzným (ako tvrdil otec). Súd si urobil aj vlastný obraz
o spôsobe vyjadrovania názoru dieťaťa, keď zisťoval jeho názor na pojednávaní. Podľa názoru súdu
ale aj znalca, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne Komisára pre deti, ale aj matky, mu striedavá osobná
starostlivosť nie je na prospech.
Striedavú osobnú starostlivosť v zásade vylučuje aj pretrvávajúci rodičovský konflikt a nejednotný
výchovný štýl rodičov, hoci obidvaja rodičia sú schopní zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa.
Maloleté dieťa je už vo veku, kedy môže posúdiť osobnú starostlivosť jedného z rodičov a aj striedavú
starostlivosť, keďže si obidve formy starostlivosti vyskúšalo. Vzhľadom na jeho rozumovú a vôľovú
vyspelosť (tak, ako ju charakterizoval znalec, ale aj psychologička zo zariadenia, kde prebiehalo
výchovné opatrenie), je potrebné na tento názor a želanie prihliadnuť pri rozhodovaní. Je už vo veku,
kedyvieposúdiť,čitakátoúpravazvereniajeprenehodobráalebonie.Čímjedieťavyspelejšie(staršie),
tým je jeho názor pre súd, pri rozhodovaní, relevantnejší. Rozhodovanie dieťaťa v súčasnosti nie je
možné pripísať manipulácii zo strany matky.
V zhode so znalcom, je súd toho názoru, že dieťa nemení svoje názory, keď nie je pod tlakom rodičov
(„chce mať pokoj“). Rozhodne nemožno konštatovať, že dieťa klame, v súvislosti s jeho názorom na
zverenie a styk.
Striedavá starostlivosť prináša kvalitatívne vyššie nároky na komunikáciu rodičov (v súčasnosti
komunikujú minimálne), ale aj zvýšené nároky na dieťa a jeho psychiku a na spracovanie neustálej
výmeny prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, rôznu formu výchovy.
Striedavá výchova môže byť rešpektovaná iba tam, kde sa rodičia vedia dohodnúť. Tento inštitút
má svoje pozitíva, ale podľa praxe súdu, treba s ním nakladať opatrne a uvážlivo. Dieťa nesmiebyť rukojemníkom ani zbraňou rodičov. Ak sa rodičia nevedia rozumne dohodnúť, súdne konania
sa naťahujú roky, trpia deti, rodiča, tvoria sa dôkazy pre proces – návrhy, vyjadrenia, vyjadrenia
k vyjadreniam, odvolania ... (rozhodnutie NS SR 4 CdoR 13/2023, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 14. 12. 2023, sp. zn. 13CoP/49/2023.
V predmetnej veci je podstatné, že dieťa citovú väzbu má vybudovanú k obidvom rodičom. S matkou je
vzťahová väzba pevná a silná, s otcom aktuálne nestála a konfliktná. Podľa znalca sa s vybudovaným
citom k obidvom rodičom zle pracuje. Nie je vhodné ho nútiť do určitej formy starostlivosti oň. Aj podľa
znalca, takýto nútiaci prístup by nezabezpečil dobrý vzťah k rodičom.
Nakoniec sa rodičia dohodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v súlade so
želaním dieťaťa a vykonaním listinných dôkazov. Preto súd rodičovskú dohodu v tejto časti schválil,
lebo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
29. K rozhodnutiu o určení výživného pre maloleté dieťa:
V predmetnom konaní súd nanovo určoval výživné pre maloleté dieťa (výrok o výživnom je súčasťou
rodičovskej dohody).
Rodičia sa dohodli na výživnom v sume 300 EUR mesačne od 1. 10. 2024 (kedy už dieťa bolo
kontinuálne v osobnej starostlivosti matky), ktoré bude otec prispievať na výživu maloletého dieťaťa
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Napriek rodičovskej dohode, súd preskúmal, či dohodnuté výživné pre maloleté dieťa, je v súlade
s kritériami pri určovaní výživného, ktoré ustanovuje Zákon o rodine.
Súd vychádzal zo skutočnosti, ktorú uviedla matka, že odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa boli
v roku 2024 a aj v súčasnosti v zásade rovnaké, preto nebol dôvod diferencovať výšku výživného.
30. Základnými kritériami, od ktorých sa odvíja výška výživného, sú predovšetkým:
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
- odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
- maloletému dieťaťu je priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine) neznamená, že
výživné má byť určené v takej výške, aby príjmy rodičov po zohľadnení výživného boli rovnaké, t. j. súd
nemôže len matematicky určiť výživné vo výške polovice rozdielu príjmov oboch rodičov, ale (okrem
zohľadnenia oprávnených výdavkov rodičov) musí vychádzať aj z odôvodnených potrieb detí a z toho,
ako rodičia tieto potreby zabezpečujú. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoP/59/2020 zo
dňa 16.12.2020).
Výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie,
bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby – zabezpečovanie všetkých životných
potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.
Po pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem
rodiča (mzda a ostatné príjmy za rozhodné obdobie), ale súd komplexne posudzuje schopnosti
a možnosti rodiča.
Vo všeobecnosti, zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich
reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky
sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad
na možnosť zabezpečenia výživy detí.
Odôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťasúrôzne,podľaokolnostíkaždéhojednotlivéhoprípadu,pričom
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom živote, rozvoja
záujmov.
Vyživovaciapovinnosťrodičakmaloletémudieťaťusaplnípredovšetkýmfinančnýmplnením(výživným),
vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou.
Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť
vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9 CoP
71/2008).
Súd príjmy a výdavky, osobitne odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa určil na základe výpovedí
matky a otca, listinných dôkazov, po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku,
takéhoto zdravotného stavu a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných
prípadoch a z praktických a životných skúseností. Nie je možné exaktne tieto výdavky zistiť a uplatniť.
Do značnej miery sa v týchto konaniach uplatní úvaha súdu.
31. Súd pri posudzovaní, či je rodičovská dohoda (v časti dohodnutej výšky výživného) v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, vychádzal z nasledovných skutočností:
- príjem otca súd ustálil v rozhodnej dobe v sume od 1 854 EUR do 2 122 EUR mesačne netto,
- výdavky otca ustálil na sumu 1 000 EUR mesačne,
- príjem matky súd ustálil v rozhodnej dobe v sume od 1 269 EUR do 1 577 EUR mesačne netto,
- výdavky matky súd ustálil na sumu 600 – 650 EUR mesačne.
Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti – v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej
osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30. 4. 2019, sp.
zn. 10CoP/22/2019).
Súd sa s týmto názorom súdu druhej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. Je to práve otec - povinný,
o ktorého vyživovacej povinnosti súd rozhodoval.
Napriek tomu sa súd zaoberal aj pomermi u matky.
Matka si plní vyživovaciu povinnosť ešte sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (so zreteľom
na jeho vek). Preto sa otec musí podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
vyššou sumou. Naviac, jeho životná úroveň je vyššia, ako životná úroveň matky, a preto maloleté dieťa
má zákonné právo podieľať sa na tejto vyššej životnej úrovni, a to aj výživným.
Priemerné odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa súd ustálil nasledovne: cestovné do školy 20 EUR,
oblečenie, obuv 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, mobilný telefón 30 EUR, cvičenie
30 EUR, voľnočasové aktivity 20 EUR, výdavky v škole 20 EUR, strava 180 EUR, dentálna hygiena 20
EUR, hra na hudobné nástroje 100 EUR, vreckové 20 EUR, výdavky so zubným strojčekom 100 EUR
- spolu priemerne mesačne 610 EUR.
32. Matka bude uspokojovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (vrátane mimoriadnych výdavkov)
z výživného otca, z výživného vo finančnom plnení z jej strany (aj ona má voči maloletému dieťaťu
vyživovaciu povinnosť), z prídavkov na dieťa a uplatneného daňového bonusu.
Matka poberá prídavok na dieťa v sume 60 EUR a uplatňuje si aj daňový bonus v sume 100 EUR
mesačne.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe
na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú
predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len
vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok), môžu sčasti uhradiť
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musípreto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).
Daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorí
dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si uplatňuje daňový
bonus môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
Podľa názoru súdu, v zhode s ustálenou judikatúrou, však prídavok na dieťa a uplatňovaný daňový
bonus, len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú plnenie vyživovacej
povinnosti povinného rodiča (v tomto prípade otca).
Súd na príjem matky vo forme daňového bonusu prihliadol pri určovaní výšky výživného pre maloleté
dieťa. Prídavok na dieťa nie je príjmom matky, ale štátna sociálna dávka, určená dieťaťu.
33. Súd, na základe vykonaného dokazovania a skutočností, uvedených v predchádzajúcej časti
odôvodnenia rozhodnutia o výške výživného pre maloleté dieťa, dospel k záveru, že rodičovská dohoda
je aj v časti určeného výživného pre maloleté dieťa v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a preto ju
schváli.
Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec sa bude podieľať na uspokojovaní potrieb dieťaťa aj v rámci
upraveného styku, ktorý má perspektívu sa rozširovať.
34. Súd určil výživné v sume 300 EUR mesačne pre maloleté dieťa od 1. 10. 2024. Otec platil výživné
25 EUR mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa, až ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Preto otcovi vznikol dlh na výživnom v celkovej sume 3 575 EUR.
Dlžné výživné súd vypočítal nasledovne:
Otec sa zaviazal platiť výživné pre maloleté dieťa k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred od 1. 10. 2024, pričom súd vyhlásil tento rozsudok dňa 10. 11. 2025.
Otcovi teda vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1. októbra 2024 do 31. októbra 2025 – 13 mesiacov
krát 300 EUR - spolu 3 900 EUR.
Otec zaplatil 13 mesiacov výživné k rukám matky v sume 25 EUR mesačne - spolu 25 krát 13 mesiacov
– 325 EUR.
Otcovi súd započítal do dlžného výživného 3 900 EUR sumu zaplateného výživného - 325 EUR, takže
celková suma dlžného výživného za obdobie od 1. 10. 2024 do 31. 10. 2025 je 3 575 EUR.
Iné plnenia súd do dlžného výživného nezapočítal, neboli preukázané a otec ani nežiadal započítať
výdavky súvisiace s vecami, ktoré mal maloletému dieťaťu kúpiť v januári 2025.
35. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v sume 3 575 EUR v splátkach po 50 EUR mesačne,
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa. Ak si otec nebude plniť takto určenú
vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného. Súd povolenie splátok odôvodňuje
úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou
otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na
výživnom uhradený jednou splátkou.
36. K rozhodnutiu o zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku obidvomi rodičmi:
Keďže obidvaja rodičia majú k maloletému dieťaťu rovnaké práva a povinnosti (§ 28 ods. 2 Zákona
o rodine), zastupujú ho a spravujú jeho majetok, a to až do nadobudnutia jeho plnoletosti. Ak by sa
nedohodliopodstatnýchveciach,týkajúcichsamaloletéhodieťaťa,nanávrhjednéhozrodičovrozhodne
súd.Ani jeden z rodičov nebol pozbavený rodičovských práv a povinností, ani ich výkon nebol obmedzený
alebo pozastavený.
Preto právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok majú obidvaja rodičia.
Aj tento výrok je súčasťou rodičovskej dohody, ktorú súd schválil.
37. K rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom:
Aktuálne nedochádza k styku otca s maloletým dieťaťom. Matka pôvodne nenavrhovala určiť styk, otec
na úprave styku s dieťaťom trval. Konkrétnu úpravu styku otca navrhol aj znalec, kolízna opatrovníčka
a aj zástupkyňa Komisára pre deti.
Rodičia sa nakoniec dohodli na úprave styku otca s dieťaťom. Súd túto dohodu akceptoval a upravil styk
otca s dieťaťom vo výroku č. V. tohto rozsudku.
Upravený styk otca s dieťaťom považuje súd za základ, ktorý pomôže obnoveniu a následne prehĺbeniu
vzťahu otca s maloletým dieťaťom.
Styk otca s dieťaťom má v rámci jeho výchovy a vývoja nezastupiteľný význam.
Na názor dieťaťa – v súčasnosti sa nestýkať s otcom – súd prihliadol, má relevanciu so zreteľom na jeho
rozumovú a vôľovú vyspelosť (ktorú popísal aj znalec). Vzhľadom na to, že dieťa je ešte maloleté, podľa
názorusúdunemôžeeštepredvídaťvšetkynásledkysvojichrozhodnutívcelejkomplexnosti,jepotrebné
preto tento názor vhodne korigovať. Preto súd konkrétne upravil styk otca s maloletým dieťaťom, podľa
dohody rodičov.
38.Krozhodnutiuozamietnutínávrhuotcanazvereniemaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostiotca:
Keď súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, potom
logicky, návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, ktorý podal otec pred uzavretím
rodičovskej dohody a nezobral ho späť, zamietol.
Len okrajovo súd poznamenáva, že v starostlivosti matky neboli zistené nedostatky, súd rešpektoval aj
v zásade konštantný názor maloletého dieťaťa, byť zverený matke.
Aj keď možno matke vytknúť určitú pasivitu pri pôsobení na syna, aby sa stretával s otcom, zverenie
dieťaťa otcovi (len z dôvodu aktuálnej absencie styku), by bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním,
závermi znalca a želaním maloletého dieťaťa - s jeho najlepším záujmom. Takéto rozhodnutie by
bolo podľa názoru súdu pre dieťa trestom, s negatívnymi následkami najmä na jeho psychický rozvoj.
So zreteľom na vek dieťaťa, by sa takáto úprava zverenia, zo strany maloletého dieťaťa, ani v praxi
nerealizovala. Prípadný výkon takéhoto rozhodnutia by bol len iluzórny.
39. K rozhodnutiu o návrhu na uloženie výchovného opatrenia:
Otec podal v priebehu konania návrh na opätovné nariadenie výchovného opatrenia rodičom
a maloletému dieťaťu, ako prostriedok aspoň takejto realizácie styku s dieťaťom. Znalec neodporúčal
uloženie výchovného opatrenia a vysvetlil prečo. Aj matka uviedla, že prvé výchovné opatrenie prispelo
k zhoršeniu vzťahov dieťaťa s otcom.
Právna zástupkyňa otca zobrala na pojednávaní tento návrh späť, s čím ostatní účastníci konania
súhlasili.
Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.
Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.
Súd konanie o tomto návrhu otca zastavil. V konaní nebolo potrené pokračovať, ďalšie výchovné
opatrenie podľa názoru súdu nebolo potrebné ukladať. Prvé uložené výchovné opatrenie splnilo účel
- najmä diagnostický. Následne je potrebné realizovať pravidelný styk otca s dieťaťom v prirodzenom
prostredí, a to zážitkovou formou.
40. K rozhodnutiu o uložení informačnej povinnosti matky:
Otec navrhol uložiť matke informačnú povinnosť o maloletom dieťati, s čím matka súhlasila.
Podľa názoru súdu, bolo takúto povinnosť matke potrebné uložiť v rozsahu, ako je špecifikovaná vo
výroku č. VI. tohto rozsudku, keďže komunikácia rodičov o maloletom stále nie je na požadovanej
(dobrovoľnej) úrovni.
41. K vykonateľnosti výroku o výživnom pre maloleté dieťa:
Ak keď právna úprava výživného vychádza z tzv. predbežnej vykonateľnosti, v predmetnej veci
nadobudne vykonateľnosť výrok o výživnom súčasne s nadobudnutím výroku o zverení maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Ide o závislé výroky. Aj keď rodičia nemajú právo proti výroku
ovýživnompodaťodvolanie(uzavreliajovýškevýživnéhoaajozverenídieťaťadoosobnejstarostlivosti
matke rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil), odvolanie môže však ešte podať kolízna opatrovníčka -
ktorá sa tohto práva na pojednávaní nevzdala.
Ide o istú obdobnú situáciu, ako pri rozvode manželstva s maloletými deťmi, kedy nadobudnutie
právoplatnosti výroku o výživnom, závisí od nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
42. Keďže sa zásadne zmenili pomery tak, ako ich súd konštatoval v predchádzajúcej časti tohto
rozsudku, súd potom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017,
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 37P/133/2017,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn. 8CoP/20/2020, v časti
zverenia maloletého A. B. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zastupovaní maloletého
dieťaťa a správe jeho majetku, úprave styku matky a otca s maloletým dieťaťom, určeného výživného
otca pre maloletého A. B., počas trvania striedavej osobnej starostlivosti.
43. K výroku o trovách konania:
Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.
Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov
konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.
Účastníci ani náhradu trov konania nežiadali.
Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.
44. K výroku štátu:
Uznesením sp. zn. 9P/100/2024 zo dňa 07.11.2024 súd nariadil v predmetnej veci znalecké dokazovanie
a uložil každému z rodičom povinnosť zložiť preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania vo výške
500 EUR. Otec preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania v plnej výške uhradil dňa 21.11.2024,
úhrada je evidovaná pod položkou registra D14 - 854/2024. Matka do dňa vydania tohto uznesenia
preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania vo výške 500 EUR neuhradila.
Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9P/100/2024-293 zo dňa 06.08.2025 súd priznal súdnemu
znalcovi z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, N. P. R., za vypracovanie znaleckého
posudku č. 94/2025, tarifnú hodinovú odmenu vo výške 889,76 EUR, tarifnú paušálnu odmenu vo výške
19,92 EUR a náhradu hotových výdavkov vo výške 10,64 EUR, navýšené o DPH 23% vo výške 211,67
EUR, spolu odmenu a náhrady (znalečné) vo výške 1 131,99 EUR. Z uvedenej sumy bola znalcovi
uhradená 500 EUR z preddavku na trovy dôkazu zloženého otcom dňa 21.11.2024 a suma 631,99 EUR
z rozpočtových prostriedkov súdu.
Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9P/100/2024-382 zo dňa 30.10.2025 súd priznal súdnemu
znalcovi z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, N. P. R. znalečné v sume 81,66 EUR,
a to za účasť na pojednávaní, kde bol znalec vypočutý. Súdnemu znalcovi bola uvedená suma vyplatená
z rozpočtových prostriedkov súdu.
45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.
46. V predmetnej veci mal súd preukázané, že v konaní vznikli trovy celkovo vo výške 1 213,65 EUR (1
131,99 EUR za vypracovanie znaleckého posudku + 81,66 EUR za účasť znalca na pojednávaní), z toho
trovy štátu vo výške 713,65 EUR, nakoľko otec zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo
výške 500 EUR.
47. Súd prihliadnuc na nesporový charakter konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem mal. dieťaťa, ako
ajvzhľadomnaskutočnosť,žezospisunebolopreukázané,žebyniektorýzrodičovspĺňalpodmienkyna
oslobodenie od súdnych poplatkov, považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na trovách
štátu, a to v rovnakom rozsahu.
48.Nakoľkootecuhradilpreddavoknatrovyznaleckéhodokazovaniavovýške500EUR,súdhozaviazal
uhradiť trovy štátu vo výške 106,83 EUR (1 213,65 EUR delené dva mínus 500 EUR).
49. Matka neuhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500 EUR, preto ju súd
zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 606,82 EUR (1 213,65 EUR delené dva).
50. Súd zaviazal rodičov nahradiť trovy štátu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v
súlade s § 232 CSP, podľa ktorého je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitnéhopredpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať
exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol
primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.
V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.
Proti výrokom o schválení dohody rodičov (výroky č. I až IV. tohto rozsudku), nie sú rodicˇia oprávnení
podatˇ odvolanie (§ 122 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.