Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 41P/110/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217223
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123217223.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v právnej veci oprávnenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX,

právne zastúpená JUDr. Andrea Oroszová, advokátka so sídlom v Rožňave, Pionierov 12, pracovisko
Košice, Murgašova 3, proti matke/povinnej F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., D. XX, právne
zastúpená JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka so sídlom v Košiciach, Bajzová 2, za účasti otca E.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, právne zastúpený JUDr. Andrea Oroszová, advokátka so
sídlom v Rožňave, Pionierov 12, pracovisko Košice, Murgašova 3, v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo strany matky/povinnej na oprávnenú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zo
sumy 70 € mesačne na sumu 165 € mesačne, počnúc dňom 07.11.2024 do 31.01.2026 a na sumu 90 €

mesačne, počnúc dňom 01.02.2026 do budúcna, ktorú je povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám oprávnenej.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 07.11.2024 do 30.11.2025 v sume 527 € je matka/povinná
povinná splácať oprávnenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v splátkach po 30 € mesačne, a to vždy popri
bežnom výživnom, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného
zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice-okolie spisová značka 9P/370/2015 zo dňa
12.09.2016 v časti výšky výživného od 07.11.2024 do budúcna.

IV. V prevyšujúcej časti návrh oprávnenej na zvýšenie výživného za obdobie od 07.11.2024 do budúcna
zamieta, čo do výšky výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec oprávnenej sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2023 domáhal zvýšenia
výživného na v tom čase ešte maloletú A. B., a to zo sumy 70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne,
počnúc dňom podania návrhu do budúcna. Návrh odôvodnil tým, že maloletá mu bola zverená do jeho
osobnej starostlivosti od roku 2015, pričom matka aktuálne platí výživné vo výške 70 eur mesačne, no
od posledného určenia vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov a toto výživné je nepostačujúce.
Matka sa s maloletou navyše vôbec nestýka a ani nekontaktuje, nemajú spolu vytvorený žiaden vzťah
a celá starostlivosť o maloletú je teda na otcovi.

2. Matka nesúhlasila so zvýšením výživného až na požadovanú sumu, dokázala by prispievať sumou
90 eur mesačne.3. Mestský súd Košice v predmetnej veci rozsudkom zo dňa 23.07.2024 sp. zn. 41P/110/2023 rozhodol
tak že:

I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo strany matky na maloletú A. B. C., nar. X.X.XXXX zo sumy 70,-
Eur mesačne na sumu 205,- Eur mesačne, počnúc dňom 6.10.2023 do budúcna, ktoré je povinná platiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 6.10.2023 do 31.7.2024 vo výške 1.230,25 Eur je

matka povinná splácať na maloletú A. B. C., nar. X.X.XXXX v splátkach po 50,- Eur mesačne, vždy popri
bežnom výživnom k rukám otca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až
do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Styk matky s maloletou sa neupravuje.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/370/2015
zo dňa 12.9.2016 v časti výšky výživného a úpravy styku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.03.2025 sp. zn. 4CoP/116/2024 tento rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil vo výroku I. a IV. v časti zvýšenia výživného za obdobie od 06.10.2023 do
06.11.2024 a v prevyšujúcej časti s výnimkou výroku III. zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozsudku odvolací súd poukázal na to, že
matkasícevodvolacomkonaníoznámila,žejetehotná,nomalabypristúpiťkrodičovskejzodpovednosti

vo vzťahu k schopnosti uspokojiť potreby všetkých jej detí, ktoré sú odkázané na jej výživu. Tehotenstvo,
respektíve narodenie dieťaťa v novom vzťahu nemôže podľa odvolacieho súdu spochybniť právo
na zvýšenie výživného na oprávnenú A. B., voči ktorej nebolo výživné upravované 8 rokov, pričom
naposledy bolo stanovené v rozsahu 70 eur, navyše po narodení dieťaťa zo súčasného vzťahu sa matka
bude podieľať na jeho výžive aj každodennou osobnou starostlivosťou, na rozdiel od A. B.. Z ods. 25

odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene pomerov na
stranematky,ktorázdôvodurizikovéhotehotenstvajepráceneschopná,odvolacísúdpotvrdilnapadnutý
rozsudok ako vecne správny vo výroku I. a IV. v časti zvýšenia výživného za obdobie od 06.10.2023
do 06.11.2024, keďže odvolacie námietky matky nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v týchto
jeho napadnutých častiach. Zároveň však odvolací súd rozsudok zrušil v prevyšujúcej časti z dôvodu

vzniknutej dočasnej pracovnej neschopnosti matky dňa 06.11.2024, s výnimkou nie napadnutého výroku
III., a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude úlohou
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu ohľadom výšky príjmu
matkyod06.11.2024anazákladevýsledkovdoplnenéhodokazovaniasúdopätovnerozhodneozvýšení
výživného v období po 6.11.2024 ako aj o súvisiacom dlžnom výživnom a trovách odvolacieho konania.

5. Po vrátení veci z odvolacieho súdu súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v naznačenom smere a
zistil tento skutkový stav:

6. Oprávnená A. B. dovŕšila dňa 05.07.2025 plnoletosť a pripojila sa k návrhu otca na zvýšenie výživného

zo strany matky a žiadala, aby súd zvýšil výživné na sumu 300 eur mesačne od 07.11.2024 do budúcna.
Oprávnená bola v školskom roku 2024/2025 žiačkou tretieho ročníka Obchodnej akadémie H. XX, B. a
v školskom roku 2025/2026 je žiačkou štvrtého ročníka tejto školy. Výdavky na oprávnenú sa nezmenili
oproti tomu ako ich zistil súd prvého stupňa ešte v čase kedy rozhodol prvým rozsudkom a rovnako
odvolací súd konštatoval, že jej výdavky na odôvodnené potreby sú v rozsahu medzi 400 až 500 eur

mesačne, pričom otec sa o oprávnenú aj osobne stará a zabezpečuje všetky jej potreby aj napriek
tomu, že je plnoletá už toho času. Okrem bežných výdavkov má oprávnená aj mimoriadne výdavky ako
napríklad výdavky na stužkovú, čo činilo 500 eur, na ktorých sa matka nijakým spôsobom nepodieľala.
Matka platila výživné v zmysle predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa vo výške 205 eur
mesačne, v tejto výške uhradila výživné za mesiac november 2024 až marec 2025 a počnúc aprílom

2025 vrátane až doposiaľ prispieva sumou 70 eur mesačne. Inou formou matka na výživu oprávnenej
neprispieva ani ničím naviac. Odôvodnené potreby maloletej boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v
bode 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 23.07.2024, ku ktorým je potrebné pripočítať
aj výdavky na ubytovanie a ostatné nepravidelné výdaje. Aj odvolací súd skonštatoval že uvedenévýdavky na zabezpečovanie potrieb oprávnenej nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom
stupni školského vzdelávania a preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Oprávnená
pracovala na dohodu o pracovnej činnosti od 27.09.2023 do 31.05.2024 spoločnosti Labaš s.r.o., pričom

vymeriavací základ príjmu za toto obdobie bol vo výške 166 euro v priemere. V tejto spoločnosti
pracovala aj v období od 01.11.2024 do 31.03.2025 na dohodu a jej príjem bol za celé obdobie 62,50
eur (vymeriavací základ) a tiež od 18.09.2025 doposiaľ, pričom príjem v septembri 2025 mala 41,25
eur. V období od 01.07.2024 do 30.10.2024 pracovala na dohodu v spoločnosti Andiamo Gelato, s.r.o.,
pričom jej príjem bol dokopy vo výške 128 eur, taktiež od 28.06.2025 doposiaľ, pričom jej príjem od júna

2025 do septembra 2025 v tejto spoločnosti na dohodu bol dokopy vo výške 42 eur. Od 23.11.2024 do
30.01.2025 pracovala na dohodu aj v spoločnosti REKO KOŠICE s.r.o. a jej vymeriavací základ za celé
toto obdobie bol dokopy 76,50 eur.

7. Otec oprávnenej je naďalej zamestnaný v spoločnosti Magna ako teamleader s priemerným
mesačným príjmom približne vo výške okolo 1700 eur netto mesačne, taktiež poberá prídavok na A. B.

vo výške 60 eur mesačne. Výdavky otca na seba a taktiež aj na v tom čase maloletú A. B. súd podrobne
rozpísal v rozsudku zo dňa 23.07.2024 v odseku 6 odôvodnenia, pričom tieto sa nijako výrazne nezmenili

8. Matka v čase kedy rozhodoval súd prvého stupňa rozsudkom dňa 23.07.2024 bola zamestnaná v
spoločnosti SWEP Slovakia s.r.o., ako operátorka výroby a s čistým mesačným príjmom od januára

do decembra 2023 vo výške 869,50 eur a za obdobie od januára do februára 2024 v priemere 901
eur mesačne, takýto príjem mala matka aj v marci a apríli 2024 kedy vymeriavací základ bol vo výške
1177,37 eur a 890,17 eur. Od mája 2024 bola práceneschopná z dôvodu zdravotných problémov a
absolvovania operácie štítnej žľazy, poberala nemocenské do 30.06.2024 vo výške 22,69 eur denne.
Od 01.07.2024 opäť nastúpila do zamestnania a jej príjem bol v rozmedzí 850 až 900 eur mesačne.

Matka pracovala až do 06.11.2024 kedy opätovne jej začala práceneschopnosť v dôsledku rizikového
tehotenstva. Poberala nemocenskú dávku od 06.11.2024 do 02.06.2025 vo výške 22,69 eur na deň ,
čo činí mesačne približne sumu 681 eur a od 03.06.2025 do 31.01.2026 matka poberá a bude poberať
materské vo výške 31,72 eur na deň, čo činí približne okolo 950 eur mesačne. Od februára 2026 matka
nastúpi na rodičovskú dovolenku a bude poberať rodičovský príspevok vo výške 485 eur mesačne

a + bude poberať prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Matke pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, keďže z tohto tehotenstva sa jej narodilo maloleté dieťa dňa 07.07.2025 a to syn I. B..
Matka má aj naďalej zdravotné problémy v súvislosti so štítnou žľazou, absolvuje pravidelné kontroly
u lekára a podstupuje liečbu, pričom nesúhlasila s tým, aby boli otec oprávnenej ako aj oprávnená
oboznámení podrobne s jej zdravotnou dokumentáciou, no súdu ju však predložila, aby svoj zdravotný

stav preukázala. Matka býva aj s terajším manželom a ich maloletým dieťaťom v rodinnom dome, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve jej manžela. Tento dom spoločne zrekonštruovali pričom túto rekonštrukciu
realizovali z úveru, ktorý splácajú spoločne a to vo výške 537,81 eur mesačne, pričom celková výška
hypotekárneho úveru je 101 000 eur. S užívaním domu súvisia aj spoločné výdavky na plyn 80 eur
mesačne, 50 eur na elektrinu, televízia a internet vo výške 26,60 eur. Osobné výdavky matky na stravu

sú približne 350 eur mesačne a to kvôli operácií, podľa odporúčania lekára si zakupuje výživové doplnky
so zameraním na tvorbu hormónov, pričom má predpísanú aj osobitnú stravu. Kupuje si aj vitamíny
súvisiace s dojčením. Na ošatenie obuv kozmetiku mesačne vynaloží v priemere 100 eur, výdavky na
maloletého syna sú mesačne 150 eur, bolo potrebné mu zakúpiť aj veci pred narodením, zariaďovali mu
detskú izbu, zabezpečuje mu oblečenie, hračky. Na vitamíny, lieky, kozmetické prostriedky a drogériu,

mesačne minie viac ako 40 eur. Musí nevyhnutne používať osobné motorové vozidlo, z miesta bydliska
dochádza na lekárske vyšetrenia ako aj lekárske kontroly s dieťaťom, výdavky sa jej teraz zvýšili na
pohonné hmoty až na 60 eur mesačne. Matka prispievala na výživu A. B. sumou 205 eur mesačne od
rozhodnutia súdu prvej inštancie teda od júla 2024 až z rozhodnutia odvolacieho súdu do marca 2025,
ktorý zrušil časť rozsudku po platbe výživného od 06.11.2024 do budúcna, preto začala platiť podľa

pôvodného rozsudku výživné vo výške 70 eur mesačne. Má za to, že má zaplatený depozit výživného vo
výške 925 eur, lebo navyše okrem bežného výživného splácala aj splátky dlžného výživného vo výške
po 50 eur mesačne.

9. Matka poukázala zároveň na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10.11.2011,

ktorý sa zaoberal ustanovením § 62 ods. 4, ktorý hovorí o tom, že pri určovaní vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, avšak v odôvodnení
uvádza Ústavný súd, že za správne považoval konštatovanie súdu prvého stupňa, že rodičia by mali
plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom primerane svojim možnostiach. V tomto smere matkapoukázala na príjem otca, ktorý je ešte raz vyšší ako príjem matky doposiaľ, no od januára 2026,
prípadne od februára 2026 bude tento jeho príjem takmer 4x vyšší príjem. V podstate matka poberá
sociálnu dávku, teda rodičovský príspevok s tým, že s dieťaťom plánuje ostať dlhšie už aj vzhľadom

na svoj zdravotný stav. Návrh matky prispievať na výživu oprávnenej je vzhľadom k týmto okolnostiam
tohto prípadu 70 € mesačne.

10. Vyživovacia povinnosť povinného rodiča v zmysle tzv. tabuľkového výživného, ktoré slúži ako
metodický pokyn Ministerstva spravodlivosti SR pri určovaní vyživovacej povinnosti, činí 24% z čistého

príjmu povinného rodiča na dieťa vo veku kedy je na strednej škole cca od 15 do 18 rokov pri jednej
vyživovacej povinnosti a v rozsahu 18% na takéto dieťa pri dvoch vyživovacích povinnostiach.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

14. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd

môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

17. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mal súd za
to, že zvýšenie výživného za obdobie od 07.11.2024 do budúcna je opodstatnené, no nie v takej výške
na akú požadovala zvýšiť výživné oprávnená a to zo sumy 70 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne,

zo strany matky. V predchádzajúcom rozsudku súd zvýšil výživné zo strany matky na oprávnenú, v tom
čase ešte maloletú, A. B. za obdobie od 06.10.2023 do 06.11.2024 zo sumy 70 eur mesačne na sumu
205 eur mesačne, pričom dlžné výživné umožnil matke splácať v splátkach po 50 eur mesačne a celkové
dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 06.10.2023 do 31.07.2024 činilo 1230,25 eur. Toto výživnémala matka splácať popri bežnom výživnom k rukám otca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty
výhody splátok. Keďže však odvolací súd zrušil takto upravenú vyživovaciu povinnosť matky, počnúc
dňom 07.11.2024 do budúcna, súd má za to, že určené výživné vo výške 205 eur, ktorým mala prispievať

do 6.11.2024 bolo určené správne s prihliadnutím na dovtedy zistený skutkový stav a pomery na strane
matkyataktiežodôvodnenépotrebyoprávnenejajejvýdavky.Jepravdou,žeumatkysazmenilasituácia
od 06.11.2024 odkedy sa stala práceneschopnou dôsledku rizikového tehotenstva, súd však rozhodoval
o vyživovacej povinnosti až počnúc dňom 07.11.2024 do budúcna, keďže do 6.11.2024 odvolací súd
výživné potvrdil. A ako je už vyššie uvedené v tomto rozsudku, príjem matky sa oproti jej príjmu, ktorý

dosahovala u svojho zamestnávateľa spoločnosti SWEP Slovakia s.r.o. vo výške okolo 850 až 900 eur
mesačne netto, zmenil a to tak, že sa znížil vzhľadom na to, že od 06.11.2024 do 02.06.2025 poberala
nemocenskú dávku a v novembri 2024 obdržala od zamestnávateľa iba sumu 220,41 eur v hrubom a
decembri 2024 sumu 557,71 eur v hrubom, od januára 2025 až doposiaľ od zamestnávateľa nemala
žiaden príjem. Príjem matky teda od kedy sa stala práceneschopnou bol vo výške cca 681 eur mesačne
až do jej nástupu na materskú dovolenku. Od 03.06.2025 jej príjem tvorí materské + prídavky na dieťa,

to je vo výške 951 eur a 60 eur. Ako vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne matka od februára 2026
už nebude mať nárok na materské, ale na rodičovský príspevok, ktorý bude vo výške 481 eur a 60
eur prídavok na dieťa, ktoré sa jej narodilo XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávnenej
tie sa od rozhodnutia súdu prvého stupňa v júli 2024 nezmenili nijako výrazne okrem mimoriadnych
výdavkov (napríklad v sume 500 eur na stužkovú), nakoľko táto je naďalej študentkou strednej školy.

Taktiež príjem otca ani jeho výdavky sa nezmenili nijako výraznejšie. Keď súd vzal pre výpočet výšky
výživného priemer príjmov matky za obdobie od 07.11.2024 do 31.01.2026, prihliadol na to, že matke
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť - aj napriek tomu, že táto ďalšia vyživovacia povinnosť nemôže
byť na úkor skoršej vyživovacej povinnosti voči oprávnenej Bianke, no v závere sa súdu javí suma
výživného 165 eur mesačne za celé toto obdobie ako primeraná a opodstatnená, zodpovedajúca príjmu

matky. Počas obdobia kedy matka bola na nemocenskom až do obdobia kým sa jej narodilo ďalšie dieťa,
približne 24% z tohto príjmu matky vychádza okolo 165 eur mesačne a taktiež od júla 2025 kedy jej
pribudla táto druhá vyživovaciu povinnosť a malo by byť určené výživné v rozsahu 18% z príjmu matky,
taktiež tomu zodpovedá táto suma 165 eur mesačne cca, pretože jej príjem sa zvýšil, nakoľko materskú
poberala vo vyššej sume ako nemocenské, a to dokonca takmer vo výške jej príjmu od zamestnávateľa,

no už jej pribudla vyživovacia povinnosť. Odvolací súd sa vyjadril, že táto skutočnosť nemôže ovplyvniť
schopnosť matky prispievať vyšším výživným na dcéru A. B., no zároveň nie je možné neprihliadať na
reálne schopnosti a možnosti matky, ktorá nepracuje, pretože sa stará o malé dieťa a teda jej príjem
nemôže byť taký ako keby pracovala. Nie je možné v danom prípade ani prihliadať na potencionalitu
príjmu u matky z uvedených dôvodov. Vzhľadom na to, že už teraz je zrejmé, že matka od februára 2026

nebude mať nárok na materské, ale bude poberať iba rodičovský príspevok, ktorý je vo výške 481 eur
ako je všeobecne známe + prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne ( tie patria jej ďalšiemu dieťaťu),
je nemožné, aby platila aj od februára 2026 výživné vo výške 165 eur na oprávnenú, aj napriek tomu, že
jej odôvodnené potreby sa nezmenili. No matka nebude môcť reálne prispievať takouto sumou, keďže
nemá momentálne možnosť pracovať, a súd nemôže matku dostať len preto na hranicu jej existenčných

možností, alebo dokonca pod túto hranicu, keďže je zrejmé aký bude jej príjem od februára 2026. Preto
súd rozhodol aj napriek tomu, že ešte nie február 2026 o jej vyživovacej povinnosti od daného času a to
najmä z dôvodu hospodárnosti konania, aby predišiel ďalšiemu konaniu o zvýšenie, respektíve zníženie
výživného. Avšak súd nevylučuje, že ak sa preukázateľne zmenia okolnosti napr. že matka bude mať aj
iný príjem od februára 2026 (prípadne neskôr), respektíve sa výrazne zmenia výdavky na odôvodnené

potreby oprávnenej, nič nebráni jednej zo strán aby podala nový návrh na zmenu výšky výživného. Preto
súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc dňom 01.02.2026 do budúcna iba na sumu 90 eur mesačne
na oprávnenú zo strany matky, pričom zároveň zohľadnil potrebu zvýšenia výživného voči oprávnenej
z pôvodnej sumy 70 eur mesačne.

19. Pokiaľ ide o dlžné výživné súd toto vyrátal za obdobie od 07.11.2024 do 30.11.2025 a to v sume
527 eur, ktoré umožnil povinnej matke splácať v splátkach po 30 eur mesačne k rukám oprávnenej a
to vždy popri bežnom výživnom, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Súd sa nestotožnil s tvrdením oprávnenej
že výživné, ktoré matka uhradila naviac sa má považovať do nadobudnutia plnoletosti oprávnenej ako

spotrebované výživné a preto ho nie je možné odrátať z dlhu. V danom prípade nešlo o spotrebované
výživné, ale o výživné, ktoré nebola povinná matka platiť v takej výške, v akej ho platila, teda nie v
rozsahu 205 eur mesačne, ale iba v rozsahu 165 eur mesačne podľa tohto rozhodnutia súdu. Súd preto
zohľadnil to, čo matka uhradila od novembra 2024 do marca 2025. Za toto obdobie matka splácala ajdlh na výživnom po 50 eur mesačne popri bežnom výživnom, túto sumu však súd neodrátal z dlhu,
nakoľko ide o dlh za obdobie pred novembrom 2024, a tento dlh má matka naďalej povinnosť zaplatiť,
plus zároveň aj dlh, ktorý jej vznikol za predmetné obdobie od 7.11.2024 do 30.11.2025. Vzhľadom na to,

že súd určil, že za toto obdobie mala platiť vyššie výživné ako 70 eur, no iba vo výške 165 eur mesačne,
teda za dané obdobie mala zaplatiť dokopy 2122 eur ( za november 2024 iba pomernú časť mesiaca),
pričom zaplatila dokopy 1585 eur, súd jej to čo uhradila odrátal z dlhu, preto dlh činí 527 eur. Vzhľadom
na aktuálnu príjmovú situáciu matky a tiež aj preto, že aj predchádzajúci dlh povolil súd matke splatiť
v splátkach, rozhodol aj v danom prípade rovnako a umožnil jej túto sumu splatiť po 30eur mesačne

popri bežnom výživnom.

20.Keďžeoprávnenápožadovalazvýšiťvýživnéažnasumu300eurmesačne,súdvrozsahunadsumu,
na ktorú zvýšil výživné musel jej návrh zamietnuť, nakoľko ho považoval za nedôvodný s prihliadnutím
už na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré zvýšil výživné na stanovené sumy.

21.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to ani prvostupňového ani odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP). Toto právo majú iba účastníci konania, ktorí sa nevzdali práva podať odvolanie voči
vyhlásenému rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.