Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010537
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010537.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. decembra
2025, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného A. B., proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3PP/4/2025 zo dňa 1.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 3PP/4/2025 z 1.10.2025 rozhodol tak, že podľa §
415 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného
A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom A. XXXX/XX, E., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody

v ÚVTOS Ružomberok, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu, ktorý
mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 3T/23/2024-109 zo dňa
18.4.2024, právoplatným dňa 11.6.2024, v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
3T/23/2024-186 zo dňa 28.4.2025, právoplatným dňa 30.4.2025.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený A. B. nespĺňa zákonné

podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený splnil formálnu
podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, keď má vykonanú polovicu
trestu odňatia slobody.
Zákon ďalej vyžaduje, aby odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukázal polepšenie, a to
plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem
vzťahujúcich sa na výkon trestu. Odsúdený sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody

snaží plniť požiadavky, ktoré sú počas výkonu trestu na neho kladené. Odsúdený síce nemá
evidovaný žiaden disciplinárny trest, avšak nemá evidovanú ani žiadnu disciplinárnu odmenu, ktorá by
svedčila o prevýchovnom účinku aktuálne vykonávaného trestu. V prospech odsúdeného svedčí jeho
pretrvávajúci záujem o pracovné zaradenie a bezproblémový výkon pracovných povinností, čo vyplýva
zo záverov hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok (dobrovoľné pomocné práce v ústave, upratovanie
spoločných priestorov v ústave, zaradenie na pracovisko mimo ústav). Bezproblémový je jeho vzťah

k príslušníkom a zamestnancom ZVJS a v kolektíve vo vzťahu k ostatným odsúdeným. Odsúdený plní
program zaobchádzania vo všetkých jeho oblastiach. Z uvedených skutočností je možné vyvodiť, že
odsúdený preukázal len čiastočné splnenie ďalšej požiadavky spočívajúcej v preukázaní polepšenia
plnením si svojich povinností a svojím správaním počas doterajšieho výkonu trestu (nezískal žiadnu
disciplinárnu odmenu).
Nemožno však konštatovať, že by u odsúdeného bola splnená podmienka, ktorou je naplnenie

očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený má trinásť záznamov v odpise registra
trestov za rôznorodú trestnú činnosť, najmä majetkovú trestnú činnosť, ďalej trestné činy proti životua zdraviu (prečiny ublíženia na zdraví), proti poriadku vo verejných veciach (prečiny marenia výkonu
úradného rozhodnutia), proti iným právam a slobodám (prečiny výtržníctva) a všeobecne nebezpečné
(prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky), za ktoré mu boli ukladané prevažne nepodmienečné

tresty odňatia slobody, pričom v prípade aktuálne vykonávaného trestu, z ktorého
žiada podmienečné prepustenie, súd po uložení podmienečného trestu odňatia slobody rozhodol o jeho
neosvedčení sa v skúšobnej dobe a vykonaní trestu. Odsúdený je recidivistom a od páchania trestnej
činnosti ho neodrádzajú ani uložené nepodmienečné tresty, či podmienečný trest odložený na skúšobnú
dobu a k jeho náprave v konečnom dôsledku nevedie ani opakovaná šanca, ktorú mu súd v minulosti

už dvakrát poskytol v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
V rámci hodnotenia vypracovaného na odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, sa
u odsúdeného konštatuje nepriaznivá resocializačná prognóza z hľadiska hodnotenia rizika recidívy
trestnej činnosti a vysoké riziko recidívy trestnej činnosti, čo je objektívny a preukázaný fakt.
Predpoklad alebo očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život, nemožno u odsúdeného dosiahnuť
skúšobnou dobou a uloženými obmedzeniami alebo povinnosťami, či inými opatreniami, pretože

nedávajú dostatočnú záruku, že ho vzhľadom na kriminálnu minulosť povedú k vedeniu riadneho
života, pretože aj napriek tomu, že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia už dvakrát
v minulosti síce osvedčil (podľa odpisu registra trestov ide o šiesty a desiaty záznam), avšak krátko po
skončení tejto skúšobnej doby sa opäť dopustil trestnej činnosti, pre ktorú bol aj právoplatne odsúdený
a vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody (naposledy po osvedčení dňa 4.7.2023, spáchal

skutok dňa 4.12.2023). Tieto obavy nie sú spôsobilé prekonať ani okolnosti spočívajúce v osobnom
živote odsúdeného, ktoré uviedol na verejnom zasadnutí (dohodnuté zamestnanie). Od odsúdeného,
ktorý žiada o podmienečné prepustenie súd očakáva nielen vedenie riadneho života v priebehu
skúšobnej doby podmienečného prepustenia, ale aj po jej skončení tak, aby už viac nedal príčinu na
opätovné odsúdenie na nepodmienečný trest. Z odpisu registra trestov však vyplýva, že po poslednom

podmienečnom prepustení a osvedčení sa v roku 2023 má odsúdený ďalšie dva záznamy za úmyselnú
trestnú činnosť.
Vzhľadom na uvedené dôvody, bez ohľadu na odporúčanie riaditeľa ústavu na výkon trestu, ktoré má
pre rozhodovanie súdu len podporný odporúčací charakter, súd nevyhovel žiadosti odsúdeného A. B.
a žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným

rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/23/2024-109 zo dňa 18.4.2024, právoplatným
dňa 11.6.2024, v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/23/2024-186 zo dňa
28.4.2025, právoplatným dňa 30.4.2025, vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený A. B. písomným podaním zo dňa 3.10.2025,
odovzdaným na odoslanie ÚVTOS Ružomberok dňa 3.10.2025 a doručený Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš dňa 7.10.2025, v ktorom uviedol nasledovné:

Súd sa nezaoberal s hodnotením a jeho osobu spájal so skúsenosťou sudkyne z minulosti pri PP, čo

nemá absolútne žiadnu prioritu pri jeho PP. Súd sa zaoberal minulosťou a nie hodnotením ÚVTOS a
už na začiatku riešil jeho budúcnosť po výkone trestu, čo mu pripadá, že už na začiatku vyveštil jeho
osobu. Súd sa nezaoberal alternatívnym trestom v prípade PP z ÚVTOS, aby bola čo najmenej ohrození
rodina súd nemá vedomosť o nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj medzinárodných
dohovoroch o ľudských právach v prípade PP. Vie, že na podmienečné prepustenie v právnom poriadku

Slovenskej republiky neexistuje právny nárok a vie, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. musí kumulatívne
splniť 3 podmienky:
1. odpykať predpokladanú časť trestu,
2. preukázať v rámci výkonu trestu polepšenie a
3. predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život.

K prvej podmienke dodáva, že tá je dokázaná tým, že verejné zasadnutie prebehlo a potrebnú časť
trestu si odpykal. K druhej podmienke uvádza, že o tom, či sa počas výkonu trestu polepšil - objektívne
svedčí hodnotenie ÚVTOS, ktoré si súd vyžiadal a vykonal ho ako dôkaz. K tretej podmienke, teda k
očakávaniu, že na slobode povedie riadny život - áno povedie, je o tom vnútorne presvedčený, pretože
najviac trpí jeho rodina. Všimol si, respektíve prečítal si veľa zamietnutí PP, kde súd vyslovuje jedno

spoločné „nemožno od odsúdeného očakáva, že v budúcnosti povedie riadny život“. Toto je formulácia
súdov, ako ľahko možno zmariť prácu samého seba na sebe. Okrem nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. I. ÚS 36/2022 a sp. zn. I. ÚS 509/2022, ho zaujali 2 nálezy Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 1945/20, ktorý priamo odkazuje na svoje predošlé senátne rozhodnutie a tu nálezsp. zn. II. US 482/2018 v skratke : neexistuje právny nárok na podmienečné prepustenie - oba nálezy
vyslovili, že všeobecné súdy porušili práva sťažovateľa tam označené. Dáva do pozornosti, že prvý
nález má 31 bodov a druhý 56. Prekvapuje ho však, že napriek poznaniu týchto nálezov, že súdy stále,

ako hlavný dôvod uvádzajú minulosť žiadateľa. To je jasne definované v náleze Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 482/2018, kde sa uvádza : mimoriadnosť inštitútu podmienečného prepustenia
neznamená, že súd nemá odsúdeného pripustiť a zamietnuť žiadosť, ak sú splnené zákonné kritéria.
Podmienka vedenia riadneho života je veľmi kvalitne definovaná v označenom náleze v bode 37. –
„pod týmto pojmom je dnes nutné chápať minimálny rámec vedenia riadneho života, ktorý spoločnosť

vyžaduje od všetkých občanov.“ Nevyžaduje sa stopercentná istota, že odsúdený nespácha trestný čin.
Resocializácia sa preto nekončí prepustením na slobodu, ale súd má možnosť vplývať na odsúdenom
primeranými obmedzeniami v zmysle zákona. (Nález ÚS SR sp. zn. I. 36/2022, sp. zn. I. ÚS 509/2022).
Na záver dodáva, že krajský súd ako nadriadený súd sa bude zaoberať ústavnými nálezmi a nebude
dehonestovať Ústavný súd a jeho sťažnosť vyhodnotí spravodlivo. Ak teda ani krajský súd nerešpektuje
nálezy Ústavného súdu, tak potom nemôžeme hovoriť o právnom štáte, v ktorom odsúdený vykonáva

trest.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného vyjadril písomným podaním zo dňa 12.11.2025, doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.11.2025, v ktorom uviedol nasledovné:

V označenej veci Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č. k. 3Pp/4/2025-102 z 1.10.2025 podľa §
415 ods. 1 Tr. por. za použitia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestnému rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 3T/23/2024-109 z 18.4.2024, právoplatným 11.6.2024, v spojení s uznesením

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 3T/23/2024-186 z 28.4.2025, právoplatným 30.4.2025.
Uvedené uznesenie Okresného súdu Ružomberok považuje za zákonné a náležite odôvodnené, z
ktorých dôvodov sťažnosť, ktorú si voči nemu podal ods. A. B. navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného A. B. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť
zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní. Okresný súd
dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený
A. B. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Možnokonštatovať,žeokresnýsúdpostupovalprivydanínapadnutéhouzneseniavsúladesozákonom,

súčasnevodôvodneníuznesenia,nastrane2až5,podrobneajasnevyložil,akýmiprávnymiúvahamisa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona umožňujúcich
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd sa preto stotožňuje v týchto
smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením okresného súdu a v podrobnostiach naň
odkazuje.

Krajský súd z obsahu spisu zistil, že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
3T/23/2024-109 zo dňa 18.4.2024, právoplatným dňa 11.6.2024 (pôvodne ako podmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov a iné) v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/23/2024-186 zo dňa
28.4.2025, právoplatným dňa 30.4.2025 (o neosvedčení sa menovaného pri podmienečnom odsúdení
a nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkontrestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia), za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Odsúdený tento trest odňatia slobody vykonáva od 17.9.2025 a má
ho vykonávať do 17.3.2026. Krajský súd v ďalšom konštatuje, že odsúdený A. B. bol vyššie uvedeným

trestným rozkazom odsúdený za prečin, pričom potrebná doba na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (vykonaná polovica trestu/trestov)
je u odsúdeného splnená po zohľadnení doby výkonu kontinuálne vykonávaného predchádzajúceho
trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp.zn.
8T/3/2025 zo dňa 20.1.2025, právoplatným 8.2.2025, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., taktiež vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonával od 17.3.2025 do 17. 9. 2025.
Krajský súd, nad rámec skutočností uvádzaných okresným súdom v sťažnosťou napadnutom uznesení,
považuje za potrebné dať do pozornosti, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., súd m ô ž e odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, teda na podmienečné prepustenie nie je právny nárok. Odsúdeného
je však možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody iba vtedy, pokiaľ sú pre takéto

rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený musí mať vykonanú príslušnú zákonom
požadovanú časť trestu odňatia slobody, súčasne odsúdený musí vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázať polepšenie a zároveň môže sa od odsúdeného očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Všetky tieto zákonom určené podmienky musia byť splnené súčasne.

Krajský súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zhodne s okresným súdom
dospel k záveru, že odsúdený má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody.
Aj napriek splneniu tejto, vôbec základnej podmienky pre vyhovenie žiadosti odsúdeného, rovnako
krajský súd konštatuje, že odsúdeného nie je možné podmienečne prepustiť, nakoľko odsúdený nemá
splnené všetky tri kumulatívne mienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd ale na rozdiel od okresného súdu konštatuje, že odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal požadované polepšenie, a to do tej miery, že si plní
všetky povinnosti, ktoré sú na neho ako na odsúdeného kladené ústavom, v ktorom trest odňatia
slobody vykonáva. Krajský súd tu v plnom rozsahu odkazuje na hodnotenie ÚVTOS Ružomberok,
ktoré okresný súd v uznesení na strane 2 sťažnosťou napadnutého uznesenia podrobne špecifikuje. Tu

krajský súd zvýrazňuje tieto skutočnosti z uznesenia okresného súdu –„z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS
Ružomberok vyplýva, že odsúdený sám nastúpil výkon trestu odňatia slobody do ÚVV a ÚVTOS Žilina
dňa 17.3.2025. V ústave bolo jeho správanie, vystupovanie a plnenie si povinností na požadovanej
úrovni. Po vykonaní úkonov súvisiacich s nástupom výkonu trestu bol dňa 8.4.2025 premiestnený do
ÚVTOS Ružomberok, kde po absolvovaní nástupného oddielu bol zaradený do diferenciačnej skupiny

B v rámci ústavu so stredným stupňom stráženia. Adaptácia prebehla plynulo, bez negatívnych
prejavov. Má skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Ústavný poriadok dodržiava. K príslušníkom
a zamestnancom sa správa slušne. Vo vzťahu k iným odsúdeným neboli zaznamenané konflikty.
Zachováva poriadok vo veciach, k zvereným ústavným veciam sa správa šetrne. Doposiaľ nebol
disciplinárne odmenený, anipotrestaný. Voľný čas trávipočúvaním rozhlasového vysielania, sledovaním

televízneho vysielania, čítaním literatúry, hraním spoločenských hier. Bol členom fitnes krúžku. Má
záujem o spoločenské aktivity organizované na oddiele. Od začiatku prejavuje záujem o pracovné
zaradenie, dobrovoľne sa zúčastňoval pomocných prác pre ústav. Od 23.7.2025 pracuje na pracovisku
mimo ústavu, kde sa nedopustil nedovolenej činnosti, zadávateľ prác je s ním spokojný. Vonkajšie
vzťahy udržiava všetkými dostupnými formami s príbuznými. Má snahu plniť požiadavky, ktoré sú na

neho počas výkonu trestu kladené. Program zaobchádzania plní vo všetkých oblastiach.“ Krajský súd
konštatuje, že z takto zisteného hodnotenia odsúdeného ÚVTOS Ružomberok nie je jediné negatívne
konštatovanie, ktoré by malo preukazovať, že odsúdený nevykazuje znaky polepšenia. Povedané aj
inak, z takto zistených skutočností nie je možné konštatovať, že by v rámci výkonu trestu odňatia
slobody nepreukazoval polepšenie. Krajský súd vníma to, že odsúdený nebol disciplinárne odmenený,

ale nebol ani disciplinárne potrestaný. Správa sa tak, ako sa to od neho v ústave vyžaduje, t.j. plní si
svoje základné povinnosti. Miera polepšenia je isto diskutabilná v tom, že odsúdený sa takto pozitívne
správavpodmienkachvýkonutrestuodňatiaslobody,kdejenanehocelkomistopôsobenékvalifikovane
vhodnými penitenciárnymi prostriedkami, lebo počas výkonu trestu u neho neboli zaznamenané žiadne
negatívne poznatky. Krajský súd sa nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že len tým, že

odsúdený nebol počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne odmenený, aj keď inak
plní všetky povinnosti, ktoré sú na neho ústavom kladené a plní program zaobchádzania vo všetkých
jeho oblastiach, nejde u neho o stav polepšenia. Znakom polepšenia odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody nie je len stav, keď získa disciplinárne odmeny, ale aj stav, keď ich nezíska, ale nieje ani disciplinárne potrestaný, teda keď inak plní všetky svojej povinnosti a s jeho správaním, prácou
a trávením voľného času, ústav vyslovuje spokojnosť. U osoby, ktorá porušovala právne normy je
polepšením to, že ich aktuálne (v ústave) neporušuje. V tomto smere je krajský súd na rozdiel od

okresného súdu toho názoru, že odsúdený má splnenú aj druhú podmienku, ktorá sa vyžaduje v zmysle
§ 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., t.j. polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd zhodne ako okresný súd ale konštatuje, že u odsúdeného A. B. nie je splnená tretia
kumulatívna podmienka na kladné rozhodnutie o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody a to – že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život. Okresný súd na strane 4 a 5 sťažnosťou napadnutého uznesenia poukazuje v zásade správne na
konkrétne skutočnosti, ktoré ho k takému záveru viedli, s ktorými závermi a argumentáciou sa krajský
súd stotožňuje. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti poukazuje na to, že vo výkone trestu odňatia slobody
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie v takej miere, že sa tým dosiahol
stav sledovaný dosiahnutím účelu trestu (teda aby ani v budúcnosti nepokračoval v trestnej činnosti),

krajský súd sa s takýmto subjektívnym postojom odsúdeného nestotožňuje, a to z týchto dôvodov.
Odsúdený má v odpise z registra trestov 13 záznamov pre rôznorodú trestnú činnosť a v evidencii
priestupkov 10 záznamov rôzneho charakteru, za ktoré bol súdom potrestaný a priestupkovým orgánom
sankcionovaný. Krajský súd tu zvýrazňuje najmä to, že odsúdený bol v minulosti odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody pre rovnakú trestnú činnosť, pre ktorú si t.č. vykonáva trest

odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada súd o podmienečné prepustenie, a to prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. (a aj iné). Ide o odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/39/2019 zo dňa 5.6.2019, právoplatným 3.7.2019,
ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, z výkonu

ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5Pp/10/2021
zo dňa 14.5.2021, právoplatným detto, so skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 2 roky,
obmedzením zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie, pri
ktorom podmienečnom prepustení sa osvedčil dňa 4.7.2023. Odsúdený A. B. sa už o krátku dobu na
to, t.j. dňa 4.12.2023 dopustil ďalšej trestnej činnosti (na úseku dopravy), a to prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. por., za ktorý bol trestným rozkazom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/23/2024 zo dňa 18.4.2024, právoplatným 11.6.2024,
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti, t.j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na 20 mesiacov.
Odsúdený aj napriek tomu, že mu bola poskytnutá šanca na preukázanie schopnosti viesť riadny život

aj bez potreby pôsobenia nepodmienečnej formy trestu odňatia slobody už dňa 15.1.2025 v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš,sp.zn.8T/3/2025zodňa20.1.2025,právoplatným8.2.2025,ktorýmmuboluloženýtrestodňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti, t.j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na
2 roky. Následkom uvedeného odsúdenia v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresný súd
Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 3T/23/2024 zo dňa 28.4.2025 rozhodol, že odsúdený A. B. sa
v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil mu trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na
jehovýkondo ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia.Ideotrestodňatia

slobody, z ktorého výkonu odsúdený t.č. žiada o podmienečné prepustenie. Krajský súd konštatuje,
že v prípade odsúdeného A. B. ide o recidivistu, pričom pri treste odňatia slobody, z ktorého výkonu
odsúdený t.č. žiada o podmienečné prepustenie, sa dopustil opakovane, a to pomerne po krátkej dobe
po vyslovení súdu, že sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody. U odsúdeného teda nebol naplnený účel takto skráteného trestu (t.j. po jeho podmienečnom

prepustení a osvedčení sa), nakoľko odsúdený v rovnakej trestnej činnosti pokračuje aj naďalej. Krajský
súd v ďalšom dáva do pozornosti nasledovné skutočnosti. Z hodnotenia ÚVTOS Ružomberok krajský
súd poukazuje na časť hodnotenia ústavu týkajúcu sa špecifikovania styku odsúdeného s primárnou
rodinou, kde ústav uvádza toto - „kontakt udržiava s matkou a bratom E. telefonicky a sporadicky formou
korešpondencie, návštevy nevyužíva. Najbližší vzťah má s matkou, vzťahy so súrodencami hodnotí ako

dobré, avšak nie veľmi intenzívne“. Odsúdený sa na verejnom zasadnutí k svojim pomerom vyjadril
stroho slovami „trvám na podanom návrhu. Podával som si ho preto, že by som chcel súd požiadať
ešte o šancu a byť podmienečne prepustený. Hanbím sa za svoju minulosť, neviem, čo mám k tomu
povedať“. Odsúdený v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že ...prosím o poslednú šancu.Ak mi ju súd dá, naozaj nesklamem. Mám už dohodnuté zamestnanie. S majetkovou trestnou činnosťou
som si už dal pokoj, už ju páchať nebudem. Naposledy, keď mi súd dal šancu, nesklamal som a osvedčil
som sa. Jediný problém bol u mňa potom vodičák. V podanej sťažnosti odsúdený argumentuje tým,

že k očakávaniu, že na slobode povedie riadny život dodáva, že áno, povedie, je o tom vnútorne
presvedčený, pretože najviac trpí jeho rodina. Krajský súd sa nestotožňuje so všeobecnou sťažnostnou
námietkou odsúdeného, že okresný súd sa v tomto smere zameral len na jeho kriminálnu minulosť
a nedostatočne zohľadnil všetky skutočnosti v jeho prospech, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
a na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie

(rodinné zázemie, pozitívne hodnotenie jeho osoby z výkonu trestu odňatia slobody, uvedomenie si
nesprávnosti spôsobu života, ktorý odsúdený v minulosti viedol a snaha preukázať nápravu, viac
nepáchať trestnú činnosť a viesť riadny život). Berúc do úvahy odôvodnenie napadnutého uznesenia,
krajský súd zastáva názor, že okresný súd v rámci rozhodovania o žiadosti odsúdeného zobral do
úvahy a starostlivo zvážil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania (tak tie, ktoré
vyznievajú v prospech odsúdeného, ako aj v jeho neprospech), pričom krajský súd aj v kontexte

sťažnostnej argumentácie odsúdeného, totožne s okresným súdom uzatvára, že osoba odsúdeného
nedáva ani krajskému súdu dostatočnú a reálnu záruku, že v prípade podmienečného prepustenia na
slobodu možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a to osobitne z dlhodobejšieho
hľadiska a to vzhľadom na viaceré konkrétne zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
(zohľadniac nielen kriminálnu minulosť odsúdeného, ale aj podmienky na ďalší spôsob vedenia života

odsúdeným na slobode v prípade jeho podmienečného prepustenia). Krajský súd tu navyše dodáva,
že u odsúdeného nie sú vytvorené také podmienky, ktoré by v prípade pozitívneho rozhodnutia o jeho
žiadosti mali na jeho ďalšie správanie a vedenie riadneho života pozitívny vplyv. Odsúdený v priebehu
konania vôbec nešpecifikoval v akom prostredí by na slobode žil, kde konkrétne by pracoval a ako
by si plnil svojej povinnosti vyplývajúce mu z požiadavky viesť riadny život. V podanom hodnotení

ústavu nie je zrejmé, že by odsúdený mal intenzívne rodinné zázemie, o čom svedčí aj to, že žiadne
návštevy členov jeho rodiny vo výkone trestu nie sú u odsúdeného zaznamenané, kontakt udržiava
s matkou a bratom telefonicky a sporadicky korešpondenciu, sám vzťahy so súrodencami hodnotí ako
nie veľmi intenzívne. Povinnosťou súdu pri tejto tretej kumulatívnej podmienky je posúdenie najmä práve
týchto okolností, teda nielen kriminálnej minulosti odsúdeného s hodnotením dopadu na jeho prípadné

správanie v budúcnosti (sklony k recidíve), ale aj to, aké podmienky má v prípade predčasného návratu
zvýkonutrestuodňatiaslobodyvprostredí,doktoréhosamávrátiťreálnevytvorené.Pritomtohodnotení
je nutné vychádzať nielen z tvrdenia odsúdeného, ale aj z hodnotenia ústavu a ďalších dôkazov
napr. predloženie dôkazov preukazujúcich možnosti bývania, zamestnania, sociálneho zázemia. Iba
po takomto dôslednom vyhodnotení dôkazov môže súd posúdiť osobu odsúdeného z hľadiska rizík

a záruk, že v budúcnosti povedie riadny život a nebude (ako v tomto poslednom prípade u odsúdeného)
po krátkom čase opäť v pozícií páchania ďalšej trestnej činnosti. Resocializačná prognóza je ústavom
podľa nástroja hodnotenia rizík recidívy trestnej činnosti CRA u odsúdeného navyše hodnotená ako
nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je u odsúdeného ústavom vyhodnotené ako vysoké. Krajský
súd konštatuje, že predmetná časť hodnotenia odsúdeného ústavom (t.j. resocializačná prognóza

a riziko recidívy) korešponduje s doterajším spôsobom života odsúdeného, kedy aj krajský súd vníma,
že odsúdený sa opakovane, po krátkej dobe vrátil do výkonu trestu odňatia slobody práve pre rovnaký
druh spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú bol súdom odsúdený, ale najmä s prihliadnutím na také
rodinné, pracovné (u odsúdeného napr. nie sú z obdobia jeho pôsobenia na slobode ani dokumentované
pracovné aktivity dlhodobejšieho a stálejšieho charakteru) a spoločenské pomery odsúdeného, ktoré

v takto ním prezentovanej, resp. súdom zistenej kvalite nedávajú dostatočnú záruku dosiahnutia
účelu trestu u odsúdeného aj pri vykonaní tejto jeho časti. Krajský súd poukazuje aj na to, že
ani takto odsúdeným (minimálne) deklarované zázemie mu pred nástupom do výkonu trestu nebolo
takým zázemím, aby v trestnej činnosti nepokračoval. To, že odsúdený dosahuje počas výkonu trestu
polepšenie už len v tom, že nepokračuje v porušovaní právnych noriem a plní si svoje povinnosti

odsúdeného v ústave, nie je výsledkom takého jeho uvedomenie, ktoré by bolo dosahované prirodzene,
t.j. bez systematického tzv. 24-hodinového penitencionárneho pôsobenia na odsúdeného ústavom,
o čom svedčí aj na tomto mieste krajským súdom opakovane uvádzaná skutočnosť, že po osvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia 4.7.2023, odsúdený už dňa 4.12.2023
spáchal rovnaký druh trestnej činnosti (na úseku dopravy), za ktorú ho súd odsúdil a z ktorého výkonu

trestu odňatia slobody aktuálne odsúdený žiada o podmienečné prepustenie. Je potrebné poznamenať
aj to, že v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody je výrazne eliminované riziko možností páchania
trestnej činnosti osobami odsúdených, odsúdený A. B. však svojim dlhodobým spôsobom života na
slobode preukázal, že v podmienkach mimo výkonu trestu odňatia slobody nedokáže z dlhodobejšiehohľadiska viesť riadny život. Odsúdeným už aj podaná sťažnostná argumentácia o kvalite jeho rodinného
zázemiaaschopnostijehopôsobenianaodsúdenéhovprípadejehoprepustenienaslobodunevykazuje
znaky reálnej opory o skutočnosti (spolužitie pred nástupom do výkonu trestu), ktoré by mali byť takto

(v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu) preukázané. Berúc do úvahy stupeň narušenia odsúdeného
(jeho mravný kompas) pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, súdom určený trest odňatia
slobody (výmeru a stupeň zaradenia), pôsobenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (napr.
žiadna disciplinárna odmena) a najmä nedostatočné rodinné, pracovné a spoločenské zázemie, ktoré by
bolo spôsobilé poskytnúť aspoň minimálne záruky úspešného pôsobenia na odsúdeného, sú v príkrom

rozpore s odsúdeným písomne, či slovne deklarovanom subjektívnom hodnotení svojej osoby, ako
osoby, u ktorej došlo k náprave až do takej miery, že by u neho bolo možné očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Aj krajský súd je toho názoru, že len plným časovým resocializačným pôsobením
na odsúdeného ústavom (výkon trestu má určený do 17.3.2026) budú vytvorené také kvalifikované
podmienky, pri ktorých (za súčasnej odsúdeným deklarovanej vôle pokračovať v polepšení sa) je možné
dosiahnuť stav jeho prirodzenej (nie nátlakovej) nápravy tak, aby už do budúcna žiadnu trestnú činnosť

nepáchal.

Krajský súd aj na tomto mieste opakovane nezdieľa názor odsúdeného, že v prípade jeho
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v tomto štádiu výkonu trestu odňatia
slobody je od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Ako už krajský súd v tomto

uznesení vyššie uviedol, z hodnotenia ústavu je zrejmé, že resocializačná prognóza je u odsúdeného
podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej
činnosti je vysoké. Ide o hodnotenie ústavu vykonané na základe kvalifikačných štandardov skupiny
odborných pracovníkov ústavu, ktorí doterajšou systematickou činnosťou (prácou) s odsúdeným dospeli
ktomutokonštatovaniu.Najednejstranejeargument(predstava)odsúdeného,nadruhejstraneodborný

(skupinou kvalifikovaných osôb) v hodnotení špecifikovaný argument ústavu na výkon trestu odňatia
slobody. Treba dodať, že už samotný proces ukladania trestu odsúdenému a jeho konečné uloženie
vpredmetnejtrestnejveci,jevýsledkomposúdeniatrestnejčinnostiaosobyodsúdenéhotak,abysaúčel
trestu v zmysle § 34 Tr. zák. dosiahol. Odsúdenému už bol v prípade ukladania aktuálne vykonávaného
trestu odňatia slobody zohľadnený stav, že aj v minulosti po opakovane uložených trestoch odňatia

slobody, menovaný neviedol riadny život a v rovnakej trestnej činnosti pokračoval ďalej, a preto
v danom prípade súd v rozhodnutí v pôvodnom konaní vzhliadol možnosti nápravy odsúdeného jedine
vyslovením o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadení
mu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Takto určený trest odňatia slobody
bol ukladaný s prihliadnutím na to, že jeho výkonom sa mal dosiahnuť stav nápravy odsúdeného

(individuálna prevencia). Ani doterajší výkon trestu odňatia slobody odsúdeným vo výkone trestu, berúc
do úvahy stav jeho polepšenia v (vo vynútených) podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je
dostatočným na splnenie účelu trestu, teda dosiahnutie toho, kedy by aj kratším trestom bolo možné
očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedia riadny život (nebude páchať trestnú činnosť). Stupňujúci
stav pokračovania v páchaní trestnej činnosti odsúdeným i v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

marením výkonu úradného rozhodnutia (nerešpektovanie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá) pri
pôvodne uloženom podmienečnom treste odňatia slobody za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák., v tomto posudzovanom prípade je odzrkadlením stupňa jeho narušenia,
na ktoré reagoval súd definovaním takého druhu a výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ktorého plným výkonom sa má naplniť jeho účel. K sťažnostnej argumentácií odsúdeného, spočívajúcej

v tvrdení, že okresný súd sa vôbec nezapodieval možnosťou uloženia mu alternatívneho trestu, krajský
súddodáva,ženaúvahysúduvedenétýmtosmeromvtomtokonanínebolisplnenézákonnépodmienky.

Aj keď ÚVTOS Ružomberok, kde si odsúdený trest odňatia slobody aktuálne vykonáva, v rámci písomne
vypracovaného hodnotenia na odsúdeného odporučil jeho podmienečné prepustenie s probačným

dohľadom s uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok, a povinnosťou sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie, krajský súd k tomuto poznamenáva, že stanovisko príslušného ÚVTOS, ktoré je
obsiahnuté v rámci hodnotenia vypracovaného na odsúdeného, nie je pre súd záväzné. V prípade
rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie je súd povinný dôsledne skúmať, či

odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a pri rozhodovaní vyhodnotiť všetky
relevantné dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Hodnotenie vypracované na odsúdeného je len
jedným z dôkazov, ktorý súd hodnotí v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení, pričom tentomusí v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj v súhrne s ostatnými vykonanými
dôkazmi (na ktoré krajský súd podrobne poukazuje v tomto uznesení už vyššie).

Na záver krajský súd uzatvára, že tu neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
zvrátiť (vo finále) vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu. Ako už bolo v tomto uznesení
podrobne zdôvodnené, podstatným dôvodom, pre ktorý nebolo žiadosti odsúdeného vyhovené je, že
u odsúdeného nie je dostatočná záruka, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život
a viac nebude páchať trestnú činnosť. Na dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného je preto potrebné, aby

si odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Pri takto krajským súdom popísanom stave veci ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.