Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125200200.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. XX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom

Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/3/2025-75 zo dňa 22.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 eur všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 3 a 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ako ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3 a
5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
č.k. 8Csp 83/2023 zo dňa 7.12.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn.
8Csp 83/2023 z 8.1.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoCsp 23/2024 z
25.7.2024 v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX proti žalovanému Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie vo výške 513,96 eura, rozhodol, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určil
za neprijateľné štyri zmluvné podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi zároveň
priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. V prejednávanom prípade tak súd prvej inštancie mohol konštatovať, že zo strany žalovaného
došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi spočívajúcu preplatení úveru, resp. v neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré
obsahovala spotrebiteľská zmluva. Žalobkyňa musela aktívne uplatňovať svoje práva obranou protipôvodnej žalobe a súd prvej inštancie v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k
záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa môže,
ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

5. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie považoval za primeranú výšku
finančného zadosťučinenia sumu 200,- eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobcu ako spotrebiteľa. Mal za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu

sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu prvej inštancie ho treba chápať aj ako odmenu za
to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

6. Súd prvej inštancie preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 200,- eur
a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť
v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila, pričom v prevyšujúcej časti výrokom II.
rozsudku žalobu zamietol.

7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou, aké konkrétne práva žalobkyne boli porušené. Zdôraznil,
že práva žalobkyne boli bezpochyby porušené vo vzťahu k úspechu, čo do právoplatného priznania
bezdôvodného obohatenia, určenia bezúročnosti a vyhlásenia zmluvných podmienok za neprijateľné,
keďže o tom svedčí úspech v spore v základnom konaní/konaniach. Už toto základné konanie vytvára

právny rámec pre uplatnenie si nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keďže vychádza priamo
zo znenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Je preto možné vyvodiť, že samotné úspešné
uplatnenie porušenia práva/úspešná obrana, vytvára rámcový právny základ pre uplatnenie si práva
na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška je už na posúdení súdu. Súd prvej inštancie
akcentoval aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá

byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani
nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

II.
Odvolanie žalobkyne

8. Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k výroku II. a súvisiacemu výroku III. podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Súdu prvej

inštancie žalobkyňa vytýka, že rozsudok je v prvom rade nepreskúmateľný, lebo sa z neho nedá
zistiť, za čo a koľko jej bolo primerané finančné zadosťučinenie (ďalej v texte len ,,PFZ“) priznané vo
vzťahu k jednotlivým porušeniam spotrebiteľského práva a v druhom rade, že mi bolo PFZ priznané v
neproporcionálne nízkej sume.

9. Čo sa týka nepreskúmateľnosti rozsudku, tak uviedla, že žalobu o PFZ v súdenej veci podala
v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8Csp/83/2023, zo 7.12.2023, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8Csp/83/2023, z 8.1.2024 a v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 6CoCsp/23/2024, z 25.7.2024. Tento rozsudok Okresného
súdu Prešov zo 7.12.2023 nadobudol právoplatnosť 30.8.2024 (ďalej len Základné konanie – 1).

Okrem toho na Okresný súd Prešov podala proti žalovanému ďalšiu žalobu o PFZ, v nadväznosti
na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8Csp/83/2023, zo 7.12.2023, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 8Csp/83/2023, z 8.1.2024. Tento rozsudok Okresného súdu
Prešov zo 7.12.2023 nadobudol právoplatnosť 28.12.2023 (ďalej len Základné konanie – 2). Uznesením
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 16Csp/3/2025, z 26.2.2025, súd prvej inštancie spojil obe veci do

konania vedeného pod sp.zn. 16Csp/3/2025.
Podľa žalobkyne aj keď sa obe konania o PFZ týkajú tej istej úverovej zmluvy, tak podľa § 3 ods. 5 veta
tretia zák. č. 250/2007 Z.z., hmotnoprávnym predpokladom priznania PFZ nie je úverová zmluva, ale
úspešné uplatnenie porušenia spotrebiteľského práva na súde. V súdenej veci, po spojení pôvodnýchdvoch vecí do jedného konania je to právoplatný rozsudok v Základnom konaní – 1 a právoplatný
rozsudok v Základnom konaní – 2. Ide o dve samostatné hmotnoprávne podmienky odôvodňujúce
priznanie PFZ, v každej z nich. z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, v akej výške jej bolo priznané

PFZ v nadväznosti na Základné konanie – 1 a v akej v nadväznosti na Základné konanie – 2 a taktiež
sa nedá zistiť, v akej výške mi bolo priznané PFZ, za ktoré zo šiestich porušení spotrebiteľského práva,
ktoré boli spolu v Základnom konaní – 1 a v Základnom konaní – 2. Na podporu odvolania žalobkyňa
poukázala k tejto odvolacej námietke na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, ktoré má k dispozícii, a to
na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 18CoCsp/3/2023, z 25.4.2023 a na uznesenie Krajského

súdu Prešov, sp.zn. 12CoCsp/30/2022, z 27.9.2022.

10. Čo sa týka súhrnnej sumy PFZ, tak žalobkyňa je toho názoru, že PFZ, priznané jej vo výške 200,-
eur, za šesť porušení spotrebiteľského práva, nespĺňa ciele a funkcie tohto inštitútu, na ktoré inak súd
prvej inštancie, v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukazuje, ale sa nimi neriadi. Vo vzťahu
k výške PFZ, ak bol v Základnom konaní vydaný rozsudok v prospech spotrebiteľa na finančné plnenie,

tak väčšinová aplikačná prax súdov priznáva PFZ vo výške, v akej sa obchodník na úkor spotrebiteľa
obohatil, alebo mienil obohatiť, prípadne vo výške jednej polovice tejto sumy. V súdenej veci sa žalovaná
obohatila o sumu 513,96 eura. Polovica tejto sumy, o ktorú sa žalovaná obohatila, predstavuje sumu cca
250,- eur. Koľko priznal súd prvej inštancie sa z napadnutého rozsudku zistiť nedá. V ďalšom žalobkyňa
poukázala na judikatúru Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach priznávajúcej PFZ vo vzťahu

k vysloveniu bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

III.

Konanie o odvolaní

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj
súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalovaný
odvolanímnenapadol,nebolpretovodvolacomkonanípredmetompreskúmavaniaaakotakýnadobudol
právoplatnosť.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného
zadosťučinenia v celkovej výške 250,- eur titulom úspešného bránenia svojich spotrebiteľských práv v
spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8Csp/83/2023, v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia 513,96 eura s príslušenstvom. Z priloženého spisu 10Csp/7/2025 vyplýva, že žalobkyňa

si uplatnila v konaní vedenom pod sp.zn. 10Csp/7/2025 nárok na náhradu primeraného finančného
zadosťučinenia v celkovej výške 750 eur titulom úspešného bránenia svojich spotrebiteľských práv v
spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8Csp/83/2023, v konaní o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a určenia štyroch neprijateľných zmluvných podmienok. Súd
prvej inštancie uznesením č.k. 16Csp/3/2025-48 zo dňa 26.2.2025 spojil vec vedenú na súde prvej

inštancie pod sp.zn. 16Csp/3/2025 o primerané finančné zadosťučinenie 250,- eur a vec vedenú pod
sp.zn. 10Csp/7/2025 o primerané finančné zadosťučinenie 750,- eur na spoločné konanie s tým, že ďalej
budú vedené pod sp.zn. 16Csp/3/2025.15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie
zákonných podmienok základu nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne

uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá v spojení s prechodným
ustanovením § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zmene a doplnení zákonov
účinným od 01.07.2024. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.01.2019).

16. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného
súdu Prešov č.k. 8Csp/83/2023-95 zo dňa 6.12.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Prešov č.k. 8Csp/83/2023-133 z 8.1.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 6CoCsp/23/2024-165 z 25.7.2024 (č.l. 3 - 13 spisu) v spore žalobkyne A. B. proti žalovanému
Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 513,96 eura a určené, že úver je bezúročný a

bez poplatkov a určené za neprijateľné štyri zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti a určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok nadobudol právoplatnosť 28.12.2023. Rozsudok krajského súdu vo vzťahu k
výroku o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2024.

17. Podľa odvolacieho súdu tak bol nepochybne naplnený predpoklad úspešného uplatnenia
porušenie práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného, právo na primerané
finančné zadosťučinenie. ktorý neuviedol obligatórne náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a zakomponoval do spotrebiteľskej zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022 publikovaného v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk NS SR č. 4/2022 pod R 47/2022).

18. Jednou z podstatných, o.i. odvolacích námietok žalobkyne, je tvrdenie o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku vo vzťahu k výške priznaného primeraného finančného zadosťučinia. Podľa
žalobkyne z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, aká časť z priznaného primeraného finančného

zadosťučinenia pripadá na ňou uplatňovaný nárok za určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru, aká časť za bezdôvodné obohatenia sa žalovaného na jej úkor a aká časť pripadá
na neprijateľne zmluvné podmienky, ktoré bola judikované v základnom konaní.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup

súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

20. Podľa odvolacieho súdu v súdenej veci došlo k naplneniu vyššie popísaného odvolacieho dôvodu.

Žalobkyňa si totiž podanou žalobou uplatnila primerané finančné zadosťučinenia, kvantifikované celkovo
sumou 1.000,- eur, pozostávajúcej však z dvoch samostatných nárokov na PFZ, a to konkrétne sumy
250,- eur z titulu uloženia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie (513,96 eura) a sumy 750,- eur z
titulu určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a určenia štyroch neprijateľných zmluvných podmienok. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však vôbec nevyplýva, aká celkovo súdom prvej inštancie

priznaná výška/suma primeraného finančného zadosťučinenia (a contrario zamietnutá výška/suma)
pripadá, na ten ktorý, zo strany žalobkyne žalobou celkovo uplatnený nárok. Súd prvej inštancie tak
porušil právo strán na spravodlivý súdny proces, vrátane ich práva preukázať v konaní nimi tvrdené
skutočnosti o preukázaní dôvodnosti ich nárokov.

21.Zhľadiskavýškypriznávanéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniamusíodôvodneniepriznanej
výšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba
vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj
žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, povinností. Základom pre určenie sumy

peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda
posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k
podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.22. Odvolaciemu súdu sa javí vzhľadom na porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zo strany
žalovaného, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 200,- eur, nie je dostatočne odradzujúce
pre žalovaného k ďalšiemu porušovaniu predpisov spotrebiteľského práva. Správne súd prvej inštancie

konštatoval, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu povahu pre
dodávateľa a má poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi. Napriek tomu priznal za viacnásobné porušenie
spotrebiteľského práva spočívajúce v určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v bezdôvodnom
obohatení žalovaného vo výške 513,96 eura a vyslovení 4 neprijateľných zmluvných podmienok,
primerané finančné zadosťučinenie v neproporcionálne nízkej výške 200,- eur.

23. Súd prvej inštancie sa neakceptovateľným spôsobom vo výsledku výšky primeraného finančného
zadosťučinenia vyrovnal a nepresvedčivo odôvodnil svoj verdikt z pohľadu materiálneho výkonu
spravodlivosti. Verdikt súdu má zohľadňovať na jednej strane vysvetlenie postupu pri absolvovaní
tortúry súdneho konania spotrebiteľa , na strane druhej má zohľadňovať aj závažnosť porušenie
práva spotrebiteľa vo výsledku priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku II., ktorým zamietol žalobu v časti prevyšujúcej priznanú sumu 200 eur, nespĺňa
atribúty presvedčivosti.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ustanovenia § 391 CSP.

25. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať výškou uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia nad priznanou sumou 200,- eur vo vyššie uvedených
intenciách, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu tak, aby zostalo na úrovni a vo funkcií účinného a

odradzujúceho prostriedku ochrany a neslúžilo na finančné obohatenie sa žalobkyne. Svoje rozhodnutie
náležite odôvodni tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).