Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 58Cpr/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125273457
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6125273457.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B., C. XX, B., IČO:

XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom v Prešove so sídlom Severná
16/A, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B., právne zastúpená: Advokátskou
kanceláriou JUDr. Roland Kovács, advokát, s.r.o., Mäsiarska 450/30, Košice, IČO: 55 994 466, v konaní
o náhradu škody

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2025 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1.286,60 € s príslušenstvom. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v návrhu
súd zistil, že žalobca bol listom zo dňa 16.1.2025 a 30.1.2025 Sociálnou poisťovňou, pobočka Trebišov
oboznámenýsoskutočnosťou,ževočinemubolozačatékonanievovecipreplatkuznemocenskejdávky
– tehotenské, ktoré bolo vyplácané žalovanej v celkovej výške 1 286,60 €. Dôvodom, pre ktorý znáša
zodpovednosť na splatenie neprávom poskytnutej dávky je to, že mu žalovaná neoznámila nástup na

rodičovskú dovolenku, čím porušila ust. § 81 ods. g) Zákonníka práce, čo znamená, že žalobca nemal
vedomosť o skutočnosti, že žalovaná ku dňu 23.5.2024 oznámila prestup na rodičovskú dovolenku,
nakoľko jej skončila materská dovolenka. Tým spôsobila problém v evidencii žalobcu, ktorý nepodal
Sociálnej poisťovni oznámenie o prerušení PP. Po oprave chyby zanikol žalovanej nárok na vyplatenú
dávku – tehotenské. Nakoľko Sociálna poisťovňa vyhodnotila zodpovednosť žalobcu za neoprávnene
vyplatenú dávku, vyzvala ho dňa 30.1.2025 nahradiť sumu tehotenského, vyplatenú povinnej neprávom
vo výške 1 286,60 €. Žalobca tak urobil dňa 7.2.2025. Uhradenú sumu preplatku nemocenskej dávky –

tehotenského si u žalovanej uplatňuje titulom náhrady škody.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku v konaní predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu a to najmä:
- Pracovnú zmluvu uzatvorenú so žalovanou dňa 30.11.2021
- Oznámenie Sociálnej poisťovne – pobočka Trebišov o začatí konania vo veci preplatku nemocenskej
dávky – tehotenské zo 16.1.2025

- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka Trebišov zo dňa 30. januára 2025
- Registračný list fyzickej osoby
- Výpis z účtu žalobcu zo 7.2.2025
- Pokus o zmier z 21.2.2025.3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp.zn. 22 Up/426/2025 z 23. apríla 2025 návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej

lehote odpor, v ktorom neuznala právny nárok žalobcu čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalobcom
uplatnený nárok považovala za nedôvodný, pretože žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu. Na rodičovskú
dovolenku nastúpila dňom 23.5.2023, pričom žalobcovi tento nástup oznámila tak, že priebežne 30 dní
pred nástupom na rodičovskú dovolenku telefonicky priamo starostovi žalobcu oznámila, že zostáva
doma, pretože ide na rodičovskú dovolenku. Starosta obce jej uviedol, že je to v poriadku a že to nie

je žiaden problém a že to zaevidujú. Tvrdenia žalobcu, že svojím konaním porušila ust. § 81 ods. g)
Zákonníka práce, v čoho dôsledku mala žalobcovi spôsobiť škodu, považovala za nesprávne. Žalobcu
vždy o všetkom vopred a včas informovala. Poukázala na to, že žalobca pochybil pri evidencii údajov
do Sociálnej poisťovne, pričom svoje pochybenie napravil až dodatočne. Za uvedené zlyhanie nemôže
niesť zodpovednosť žalovaná, ako bývalý zamestnanec žalobcu.

4. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila Dohodu o skončení pracovného pomeru
z 29.11.2023 a navrhla, aby ju súd vypočul. Ďalej na preukázanie svojich tvrdení navrhla výsluch svojho
manžela G. E. a pani F. H., účtovníčku žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, výsluchom

žalobkyne a jej manžela G. E., pričom prihliadal aj na skutkové tvrdenia sporových strán a zistil
nasledovnýskutkovýstav.SúdnevykonaldôkazvýsluchomsvedkyneH.zdôvodu,žeskutkovéokolnosti
rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku vyplynuli z vyššie uvedených dôkazov.

6. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili dňa 30.11.2021 pracovnú zmluvu

podľa ktorej žalovaná nastúpila do práce dňa 1.12.2021. Pracovná zmluva bola uzatvorená v rámci
realizácie projektu „Zlepšenie dostupnosti opatrovateľských služieb v obci Biel“. Miestom výkonu práce
žalovanej bola A. B. – domácnosť opatrovaného/opatrovanej. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu
určitú do 30.11.2023.

7. Podľa registračného listu fyzickej osoby žalobca dňa 12.11.2024 oznámil Sociálnej poisťovni
prerušenie nemocenského poistenia žalovanej dňom 23.5.2023. Súčasne oznámil dátum zániku
prerušenia nemocenského poistenia dňom 30.11.2023.

8. Rozhodnutím č. 200/000573-CA06/2025 z 30. januára 2025 Sociálna poisťovňa – pobočka

Trebišov uložila žalobcovi povinnosť nahradiť sumy tehotenského vyplatené neprávom jeho bývalému
zamestnancovi pani D. E., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 4. júna 2024 do 31. októbra 2024
v celkovej sume 1 286,60 €. Pobočka Sociálnej poisťovne pri kontrole a na základe údajov evidovaných
v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zistila, že zamestnávateľ A. B. dodatočne t.j. dňa 11.
novembra 2024 spätne opravil registráciu nemocenského poistenia pani D. E., vznikom prerušenia od

23. mája 2023 a zánikom k 30. novembru 2023. Po takto vykonanej oprave nemocenské poistenie pani
D. E. podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zaniklo dňa
22. mája 2023, t.j. ochranná lehota plynúca z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa
Obce Biel nevznikla a teda nemocenská dávka – tehotenské bolo pani D. E. priznané neprávom.

9. Žalobca dňa 7.2.2025 uloženú povinnosť splniť prevodom sumy 1 286,60 € zo svojho účtu. Pokusom
o zmier zo dňa 21.2.2025 vyzval žalovanú na úhradu tejto sumy 1 286,60 €, ktorú poberala neprávom
od Sociálnej poisťovne, na jeho účet. Dôvodom pre ktorý žalobca znáša zodpovednosť na splatenie
neprávom poskytnutej dávky je to, že žalovaná neoznámila nástup na rodičovskú dovolenku, čím
porušila ustanovenia Zákonníka práce.

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením sumy 1 286,60
€. Išlo o Sociálnou poisťovňou neprávom vyplatené tehotenské v prospech žalovanej. V čase, keď
Sociálna poisťovňa – pobočka Trebišov vyplatila žalovanej dávku nemocenského poistenia, vychádzala
pri jej priznaní z nesprávnych údajov evidovaných v informačnom systéme. Údaje v informačnom

systéme Sociálnej poisťovne boli nesprávne preto, lebo žalobca neoznámil prerušenie nemocenského
poistenia žalovanej, ku ktorému došlo dňa 23.5.2023 jej nástupom na rodičovskú dovolenku (t.j.
ukončením čerpania materskej dovolenky a nástupom na rodičovskú dovolenku).11. Žalovaná túto situáciu vo výpovedi opísala nasledovne: „Vzhľadom na svoje rizikové tehotenstvo (v
poradí prvé pozn. súdu) som bola v nemocnici od 8.4.2022. Dňa 27.9.2022 som nastúpila na materskú
dovolenku. Od toho dňa som bola až do 22.5.2023 na materskej dovolenke a v ten istý deň som

oznámila svojmu zamestnávateľovi, že ostávam na rodičovskej dovolenke. ............. Ešte v ten istý rok,
teda v roku 2023, mi 30.11. zavolali, že mám ísť na Obecný úrad podpísať skončenie pracovného
pomeru. ...................... Na ďalší rok, teda v roku 2024 som otehotnela so svojím druhým dieťaťom. V 13.
týždni som bola u lekára, ktorý mi dal papier. Tento som mala zaslať do Bratislavy s tým, že na základe
tejto listiny som mala dostať príslušné dávky, teda nemocenský príspevok. Ja som dostala aj odpoveď,

že moja žiadosť bola akceptovaná a že budem dostávať dávky sociálneho zabezpečenia do pôrodu.
Potom v novembri ja som dostala list od Sociálnej poisťovne, že mi zrušila vyplácanie tehotenskej dávky,
lebo môj zamestnávateľ spätne zasiahol do systému.“

12. Podľa ust. § 166 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou
o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov.

13. Podľa ust. § 166 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je
zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa,
v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku.

14. Podľa ust. § 166 ods. 3 Zákonníka práce žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi
najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku
a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúcej sa nástupu,
prerušenia a skončenia materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

15. Žalovaná v súvislosti s tehotenstvom a narodením svojho prvého dieťaťa (12.11.2022) bola na
materskej dovolenke v súlade s ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce v dobe od 27.9.2022 do 22.5.2022.
Po uplynutí materskej dovolenky využila možnosť prehĺbenej starostlivosti o dieťa a odo dňa 23.5.2023
začala čerpať rodičovskú dovolenku v súlade s ust. § 166 ods. 2 Zákonníka práce. Počas tohto
obdobia prácu nevykonávala, jej hmotné zabezpečenie bolo pokryté dávkami nemocenského poistenia.

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytujú
nemocenské dávky a to tehotenské (v čase trvania materskej dovolenky; § 13 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z.) a materské (v čase trvania rodičovskej dovolenky; § 13 ods. 1 písm. e) zákona č.
461/2003 Z.z.).

16. Povinné nemocenské poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku jeho pracovného pomeru
a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu (§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Povinné
nemocenské poistenie žalovanej tak trvalo od 1.12.2021 do 30.11.2023. V tom čase trval jej pracovný
pomer u žalobcu.

17. Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej tiež ,,zákon
č. 461/2003 Z.z.“ alebo ,,ZoSP“) zamestnancovi sa prerušuje povinný nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú
dovolenku podľa osobitného predpisu, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b).

18. Podľa ust. § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. ochranná lehota poistenkyne, ktorej prvý
deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní
odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je 8 mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské
poistenie;ochrannálehotazačínaplynúťodzačiatku40.týždňapredočakávanýmdňompôroduprvýkrát
určeným lekárom.

19. Podľa ust. § 47a zákona 461/2003 Z.z. poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak
v posledných 2 rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom
bola nemocensky poistená najmenej 275 dní; § 49a platí rovnako.

20. V okolnostiach prejednávaného prípadu došlo k tomu, že aj keď povinné nemocenské poistenie
žalobkyne malo trvať do ukončenia jej pracovného pomeru u žalobcu 30.11.2023, toto bolo z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky prerušené už 22.5.2023. Prerušenie povinného nemocenského
poistenia sa pritom posudzuje rovnako, ako zánik nemocenského poistenia (§ 26 ods. 6 ZoSP).Z uvedeného dôvodu žalovanej nárok na tehotenské v súvislosti s jej druhým tehotenstvom nevznikol,
lebo v čase uplatnenia tohto nároku jej z povinného nemocenského poistenia u žalobcu už neplynula
ochranná lehota. K zániku jej povinného nemocenského poistenia u žalobcu nedošlo skončením

pracovného pomeru, ale už skôr 22.5.2023, lebo nasledujúcim dňom začala čerpať (v súvislosti s prvým
tehotenstvom a starostlivosťou o dieťa) rodičovskú dovolenku. A ako už bolo vyššie uvedené čerpanie
rodičovskej dovolenky má za následok prerušenie nemocenského poistenia s účinkami, ako by toto
poistenie zaniklo.

21. Žalobca si vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nesplnil povinnosť a neoznámil dátum vzniku prerušenia
povinného nemocenského poistenia svojej zamestnankyne – žalovanej. Sociálna poisťovňa tak
vychádzala z nesprávnych údajov o trvaní povinného nemocenského poistenia žalovanej a preto jej
nárok na tehotenské bol priznaný. Pre uplynutie ochrannej lehoty, ktorú bolo potrebné počítať od
22.5.2023 a nie od 30.11.2023, však žalovaná nárok na tehotenské nemala. Povinnosť žalobcu, ako
zamestnávateľa žalovanej, oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia do 8 dní od tohto

prerušenia, mu vplýva z ust. § 231 ods. 1 písm. c) ZoSP.

22. V konaní nebolo sporné, že žalobca si túto povinnosť nesplnil a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť
Sociálnej poisťovni vyplatené dávky. Sociálna poisťovňa pri uplatnení si tejto pohľadávky u žalobcu
vychádzala z ust. § 237 ods. 1 ZoSP podľa ktorého ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní

povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok
na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako
patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 €.

23. Žalovaný tvrdil, že k nesplneniu informačnej povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni došlo

z dôvodu porušenia ust. § 166 ods. 3 Zákonníka práce žalovanou. Podľa citovaného ustanovenia bola
povinná písomne oznámiť, a to aspoň jeden mesiac pred nástupom na rodičovskú dovolenku, túto
skutočnosť. Žalovaná si uvedenú povinnosť nesplnila. Žalobca nemal objektívnu možnosť vyhodnotiť
tútosituáciuatýmsprávnevyplniťadoručiťSociálnejpoisťovniregistračnýlist.Ktejtosituáciibynedošlo,
ak by bol zo strany žalovanej oznámený nástup na jej rodičovskú dovolenku.

24. Žalovaná tvrdila, že nástup na rodičovskú dovolenku oznámila ústne a telefonicky v čase pred
nástupom na rodičovskú dovolenku starostovi obce. Žalobca podľa názoru žalovanej musel mať
vedomosť o jej rodičovskej dovolenke z dôvodu, že dňa 29.11.2023 podpísala Dohodu o skončení
pracovného pomeru priamo u žalobcu na Obecnom úrade za prítomnosti starostu. V tejto súvislosti

poukázala aj na to, že v čase od 27.9.2022 bola na materskej dovolenke a do práce už nenastúpila a to
ani po jej ukončení. Žalobca musel mať už v tom čase vedomosť o čerpaní rodičovskej dovolenky, lebo
žalovaná nepracovala, pričom najneskôr v deň podpisu Dohody o skončení pracovného pomeru žalobca
musel o čerpaní rodičovskej dovolenky žalovanou vedieť.

25. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná nepožiadala žalobcu o čerpanie rodičovskej
dovolenky písomnou formou. Žalovaná však tvrdila, že tak urobila ústne v čase, keď jej dňa 22.5.2023
skončila materská dovolenka. Vo svojej výpovedi uviedla: „Ja som zavolala priamo starostovi a to dňa
22.5. v dopoludňajších hodinách. Povedala som, že v ten istý deň som bola na sociálke vybaviť si svoje
záležitosti a podpísať papiere na základe ktorých ja budem následne dostávať rodičovské dávky. On

mi povedal, že je to v poriadku. Ja som sa ho spýtala, či v tejto súvislosti treba niečo riešiť, na čo mi
povedal, že nie.“

26.Súdnárokžalobcunazaplateniesumy1286,60€posúdilakonároknanáhraduškodypodľaust.179
ods. 1 Zákonníka práce t.j. ako nárok vyplývajúci zo všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

27. Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v §
182 a 185.

28. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce
predpoklady:
- vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením,- protiprávny úkon,
- porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselné
konanie proti dobrým mravom,

- príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody,
- zavinenie na strane zamestnanca.
Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak
nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

29. Jedným z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je protiprávny
úkon, ku ktorému došlo v súvislosti s plnením pracovných úloh. V okolnostiach prejednávaného prípadu
došlo zo strany žalovanej k porušeniu povinnosti vyplývajúcej jej z ust. § 166 ods. 3 Zákonníka práce.
Žalovaná porušila povinnosť tým, že oznámenie o čerpaní rodičovskej dovolenky nevykonala písomnou
formou tak, ako to zamestnancovi ukladá citované zákonné ust.. Preto sa súd v ďalšom zaoberal
otázkou, či absencia písomnej formy oznámenia o čerpaní rodičovskej dovolenky, je v príčinnej súvislosti

so vznikom škody.

30. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede.
Teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny
a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či

okolnosti nasvedčujúce jej existencii. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Ak príčinou škody je
iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej alebo inej povinnosti poškodeným), zodpovednosť za škodu
nenastáva.

31. Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosť žalobcu zaplatiť Sociálnej poisťovni sumu 1 286,60 € vznikla

ako dôsledok nesplnenia jeho informačnej povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Pri posúdení
otázky, či aj žalovaná mala nejaký podiel na nesplnení informačnej povinnosti žalobcu, súd vychádzal
z okolností prejednávaného prípadu.

32. Žalobca o skutočnosti, že žalovaná nastúpila na materskú dovolenku dňa 27.9.2022 vedel

a s ohľadom na jednoznačnú právnu úpravu dĺžky materskej dovolenky mu muselo byť zrejmé, že po
uplynutí 34. týždňov nárok žalovanej na čerpanie materskej dovolenky zanikol. Žalovaná po uplynutí
tohto obdobia do zamestnania nenastúpila a žalobca sa výkonu jej práce ani nedožadoval.

33. Dňa 29.11.2023 žalovaná v priestoroch Obecného úradu podpísala Dohodu o skončení pracovného

pomeru, pričom jej obsahom nebolo riešenie otázky neprítomnosti žalovanej v práci. Z uvedeného
možno vyvodiť, že najneskôr v uvedený deň mal žalobca o čerpaní rodičovskej dovolenky zo strany
žalobkyne vedomosť. V konaní však bolo preukázané, že žalobca sa o čerpaní rodičovskej dovolenky
dozvedel už skôr a to 22.5.2023, kedy mu túto skutočnosť oznámila žalovaná telefonicky. Pri tomto
závere súd vychádza z výpovede žalovanej, o ktorej dôveryhodnosti a pravdivosti súd nemá dôvod

pochybovať.

34. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nástup na rodičovskú dovolenku od nasledujúceho dňa
(23.5.2023) oznámila starostovi obce telefonicky. Okolnosti za ktorých k tomuto ústnemu oznámeniu
došlo opísala presne, pričom rovnako ich reprodukovala pri svojich odpovediach na viaceré k tejto

okolnosti smerujúce otázky. Opis ústneho oznámenia podaný žalovanou vo výpovedi zodpovedal aj
obsahu jej písomných vyjadrení podaných v tomto súdnom konaní (odpor, duplika). Žalovaná na
položené otázky odpovedala vecne, jej odpovede boli presné aj z pohľadu časových údajov, navzájom si
neodporovali. Žalovaná nezveličovala, nevyhýbala sa odpovediam na položené otázky a nezavádzala.
Na základe uvedeného súd vyhodnotil výpoveď žalovanej ako hodnovernú.

35. Súd hodnovernosť výpovede žalobkyne posudzoval nielen podľa jej vecného obsahu, ale aj podľa
inýchmomentov,ktorýmisúpresvedčivosťjejvystúpenia,kolísavosťprejavu,ochotapresnezodpovedať
otázkyadospelkzáveru,žeokolnostiopísanévovýpovedižalovanousúpravdivé. Žalobcatietotvrdenia
žalovanej nevyvrátil a v konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by ich spochybnili.

36. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca mal vedomosť o rodičovskej
dovolenke žalobkyne na základe telefonického oznámenia zo strany žalovanej a tiež z dôvodu, že po
uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materskú dovolenku, do práce nenastúpila, pričomžalobca výkon práce od žalovanej ani nevyžadoval. Podľa názoru súdu nemožno dospieť k záveru,
že absencia písomného oznámenia o čerpaní rodičovskej dovolenky bola príčinou vzniku škody. Zo
strany žalovanej došlo teda iba k porušeniu formy oznámenia o čerpaní rodičovskej dovolenky, lebo

toto neoznámila žalobcovi písomne, ale iba ústne a to v rámci telefonického rozhovoru so starostom
obce. Škoda vznikla v dôsledku nesplnenia informačnej povinnosti žalobcu, pričom samotná absencia
písomnej formy oznámenia o čerpaní rodičovskej dovolenky nemohla byť toho bezprostrednou príčinou.

37. O čerpaní rodičovskej dovolenky žalovanou sa žalobca mohol a mal dozvedieť nielen z oznámenia

žalovanej, ale zo samotnej skutočnosti, že po 34. týždňoch od nástupu na materskú dovolenku žalovaná
doprácenenastúpila.Porušeniepovinnostižalovanoutakboloibajednouzviacerýchpríčinvznikuškody
a s ohľadom na jasnú právnu úpravu materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky v Zákonníku práce,
súd dospel k záveru, že nebola naplnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a porušením povinnosti žalovanou. Je tomu tak z toho dôvodu, že nešlo o hlavnú príčinu vzniku škody.

38. Pri tomto závere súd vychádza z ustálenej Judikatúry podľa ktorej pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný (porovnaj rozhodnutie NSSR sp.zn. 7Cdo/2008/2016 zo 7. júna 2017,
R21/1992).

39. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
vprejednávanomprípadeabsentujepríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostižalovanouavznikom
škody na strane žalobcu. Preto žalovanú nemožno robiť zodpovednou za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesplnením jeho informačnej povinnosti. Súd žalobu pre nesplnenie predpokladov vzniku všeobecnej

zodpovednosti za škodu zamietol.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. V prejednávanom prípade bola úspešná žalovaná, preto má voči neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal
ajmožnosťouaplikácieust.§257C.s.p.vzmyslektoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanom prípade nevyšli v konaní najavo žiadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto svojou povahou výnimočného zákonného ustanovenia.

42. Na žiadosť žalovanej súd uznesením zo dňa 14. októbra 2025 sp.zn. 58Cpr/36/2025-79 pribral do
konania tlmočníka I. J. B. a to z dôvodu umožnenia žalovanej konať pred súdom v jazyku, ktorému
rozumie. V súvislosti s tlmočením to maďarského jazyka na pojednávaní dňa 17.11.2025 vznikli trovy
konania za tento úkon. Trovy tlmočenia v zmysle ust. § 155 ods. 2 C.s.p. znáša štát, preto súd

neuložil sporovým stranám povinnosť nahradiť trovy štátu a rozhodol, že štátu sa náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.