Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5025200065
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5025200065.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: YMCMB corp, s. r. o., so sídlom Na šefranici
1255/27,01001Žilina,IČO:54377366,právnezast.:Mgr.LukášKysucký,advokát,sosídlomKamenná
3607/29, 010 01 Žilina, IČO: 53 528 531, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 102613112/2025 zo dňa 01. júla 2025, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 16. septembra 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola Krajským súdom v Žiline dňa 09. októbra 2025 postúpená
správnažalobažalobcuzodňa16.septembra2025,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 102613112/2025 zo dňa 01. júla 2025, vo veci vyrubenia rozdielu dane,
ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina, č. 100742861/2025 zo dňa
25. februára 2025, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu správcom dane vyrubený rozdiel dane
v sume 32.484,29 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2022. Žalobca v žalobnom
petite navrhol rozhodnutie žalovaného č. 102613112/2025 zo dňa 01. júla 2025 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Žilina, č. 100742861/2025 zo dňa 25. februára 2025 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na

ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 16. septembra 2025 zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe
odkladný účinok v súlade s § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Svoj návrh odôvodnil tým, že
mu hrozí závažná ujma spočívajúca v okamžitej vymáhateľnosti vyrubeného rozdielu dane 32.484,29
eur (plus príslušenstvo), ktorá pre neho predstavuje reálne riziko vážneho zásahu do likvidity, ohrozenie

bežnej prevádzky, zmluvných záväzkov a zamestnanosti, s potenciálom sekundárnych škôd (sankcie,
penále, negatívne dopady na financovanie). Tieto následky sú nenapraviteľné alebo ťažko napraviteľné,
ak by bola žaloba úspešná až ex post. Uviedol tiež, že v danom prípade nejde o úmyselné krátenie dane
anioohrozenievýberudaní;naprotitomuhrozíexistenčnýdopadnapodnikaniežalobcu.Verejnýzáujem
je dostatočne chránený možnosťou daň vymôcť po právoplatnom potvrdení zákonnosti vyrubenia. Podľa
názoru žalobcu, priznanie odkladného účinku dočasne zachová status quo bez zásahu do práv tretích

osôb a bez neprimeraného narušenia verejných financií.

3. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 09. januára
2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Žalovanývovyjadrenídoručenomsprávnemusúdudňa10.februára
2026 okrem iného uviedol, že odôvodnenie žalobcovho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe nie je založené na právne relevantných dôvodoch. Žalobca vo svojom návrhu nepreukázal, že
mu okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane alebo inými právnymi následkami tohto rozhodnutiahrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca uviedol iba všeobecné vyjadrenia a tvrdenia,
ktoré nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný mal za to, že rozhodnutím správcu dane bol vyrubený

žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu
dane bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu a je teda právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi
vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore
s verejným záujmom. Za daných okolností je teda návrh žalobcu v danom smere argumentačne
nepodložený a právne neopodstatnený. Uviedol tiež, že žalobca nedoložil žiadne listinné dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení a z toho dôvodu nadobudli charakter všeobecného vyjadrenia, ktoré nie je
ničím podložené. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je povinnosťou žalobcu osvedčiť a preukázať existenciu hrozby
závažnej ujmy, pričom musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť. V závere
svojho vyjadrenia žalovaný požiadal správny súd, aby žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného
účinku žaloby nevyhovel.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny

súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho
súdu vyhovujúce správnej žalobe.

9. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutéhorozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd
môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré

oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

10. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné

zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)

alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd
musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením
ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne
osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku,

každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť
o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte
ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych
následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že
nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16

zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanieodkladnéhoúčinku.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujeajnazáveryuzneseniaÚstavného
súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa
na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú

identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri
dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe síce tvrdil existenciu hroziacej závažnej ujmy, avšak tieto tvrdenia ostali výlučne
v rovine všeobecných a abstraktných vyhlásení, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Žalobca argumentoval tým, že okamžitá vymáhateľnosť vyrubeného rozdielu dane vo výške 32.484,29
eur spolu s príslušenstvom by pre neho predstavovala reálne riziko vážneho zásahu do jeho likvidity,

ohrozenie bežnej prevádzky, plnenia zmluvných záväzkov, ako aj zachovania zamestnanosti, pričom
poukazoval aj na možnosť vzniku sekundárnych negatívnych následkov v podobe sankcií, penále či
zhoršenia jeho postavenia pri zabezpečovaní financovania. Správny súd však zdôrazňuje, že samotné
tvrdenie žalobcu o možných nepriaznivých následkoch, bez ich konkretizácie a bez preukázania
reálneho a bezprostredného ohrozenia jeho majetkových pomerov, nie je spôsobilé naplniť zákonné

podmienkyprepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Žalobcanepredložilžiadnelistinnédôkazy,
z ktorých by bolo možné posúdiť jeho aktuálnu finančnú situáciu, stav likvidity, výšku záväzkov,
disponibilné peňažné prostriedky ani iné skutočnosti, ktoré by umožnili správnemu súdu urobiť záver
o existencii závažnej ujmy v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Žalobca
má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného

účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma či finančná škoda v zmysle citovaného
ustanovenia, preto argumentácia žalobcu v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe neobstojí.13. Tiež má správny súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto namieste,
aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalších relevantných

skutočností odôvodňujúcich jeho priznanie, došlo k povoleniu odkladného účinku len na základe
domnienok žalobcu o nepriaznivom dopade na jeho podnikateľskú činnosť v dôsledku navýšenia jeho
záväzkov o povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 32.484,29 eur.
Takýto postup by v konečnom dôsledku mohol viesť k neopodstatnenému zvýhodneniu žalobcu pri jeho
zaťažení práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša
každý podnikateľský subjekt sám.

14. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom
prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Žalobca však svoju
povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe náležite nesplnil. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok
uvedených v § 185 SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).