Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200785
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 03.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2021 (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov priznala žalobcovi od 21.05.2021 starobný dôchodok v sume 638,- eur mesačne.
V odôvodnení uviedla, že dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych
mesiacov, 21.05.2021, ku ktorému dátumu získal 15 321 dní, teda 41 rokov a 356 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Ďalej je v odôvodnení uvedený spôsob výpočtu a zvýšenia starobného
dôchodku žalobcu s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, obdobie dôchodkového poistenia na

účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku,
sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie
základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho
neoddeliteľnou súčasťou. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky
preukázanéobdobiadôchodkovéhopoistenia(vrátanedôb,ktorésazaobdobiedôchodkovéhopoistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia
dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom

stanovenej lehote odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2022 generálny riaditeľ žalovanej
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
V odôvodnení popísal doterajší priebeh administratívneho konania a zisťovania vymeriavacích základov
žalobcu. Uviedol, že file_0.jpg

file_1.wmfku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 21.05.2021, žalobca získal 15 321 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t. j. 41 rokov a 365 dní obdobia dôchodkového poistenia (41,9754 rokov).
Priemerný osobný mzdový bod použitý na určenie sumy dôchodku bol vypočítaný z osobných mzdových

bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2020. Suma starobného
dôchodku patriaca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 21.05.2021 je 621,80 eur mesačne
a je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu (1,0424), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok
(41,9754 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (14,2107). Suma starobného dôchodku sa žalobcovi

ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odo dňa priznania
dôchodku zvyšuje o 16,20 eur mesačne, na sumu 638,- eur mesačne. Rozhodujúcim obdobím na
zistenie priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku
na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, to sú v prípade
žalobcu roky 1984 až 2020. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom

1984 ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradných dôb, doby štúdia,
doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a
vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť
osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za
každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné

na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ
za posledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia (2020) sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu
základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia (2019). Všeobecný vymeriavací základ
za kalendárny rok 2019 je 13.104,- eur. Priemerný osobný mzdový bod podľa § 63 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov zistených za rozhodujúce obdobie

a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Prehľad osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste
dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia. Ako doby zamestnania I. alebo
II. pracovnej kategórie pred 01.01.2000 sa podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej

činnosti uvedeného v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu a za podmienok podrobnejšie
určených v rezortnom zozname. Zoznam zamestnaní spolu s podrobnejšie stanovenými podmienkami
zaradenia zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie je pevný a záväzný. To znamená, že
do I. alebo II. pracovnej kategórie nemožno zaradiť zamestnanie, ktoré nie je menovite uvedené v
zozname, ani zamestnanie, ktoré vykonáva pracujúci za iných podmienok než aké sú v zozname

stanovené. Viesť potrebnú evidenciu a dokumentáciu na účely zaraďovania zamestnaní do zvýhodnenej
pracovnej kategórie sú povinné zamestnávateľské organizácie. Dôkazom jednoznačne preukazujúcim
výkon zamestnania zaradeného do niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórií je evidenčný list
dôchodkového zabezpečenia alebo Príloha k žiadosti potvrdená zamestnávateľom. Sociálna poisťovňa
nerozhoduje o zaradení určitých zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie. V prípade žalobcu

bola zhodnotená celá doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, tak ako bolo uvedené na evidenčných
listoch dôchodkového zabezpečenia. Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení do
31.12.2010 sa do vymeriavacieho základu zamestnanca odstupné nezahŕňa, preto nebolo odstupné v
roku 2004 zhodnotené na účely určenia sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 638,-
eur mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia.

3. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.04.2022.

II.
Žaloba

4. Žalobou zo dňa 09.06.2022, doručenou súdu 13.06.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2022 ako aj prvostupňového

rozhodnutia. Namietal nezákonný postup žalovanej resp. prvostupňového orgánu vo vzťahu k výpočtu
výšky dôchodku z dôvodu, že v prípade rokov 1984 až 1986 a rokov 1995 až 2003 mu bol osobný
vymeriavací základ vypočítaný z výšky čistého zárobku a teda nie z hrubej mzdy, čo je v rozpore
s § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. Neoprávnené zníženie osobného vymeriavacieho základu maloza následok aj zníženie jeho osobného mzdového bodu. Keďže žalovaná ani prvostupňový orgán
pri posudzovaní správnosti výpočtu nevychádzali z jeho hrubých zárobkov, žalobca bol presvedčený,
že zistenie skutkového stavu zo strany týchto orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci. Ďalej žalobca uviedol, že nedisponuje všetkými výplatnými páskami z rokov 1984 až
1986 a rokov 1995 až 2003 a nemá k dispozícii ani kópie evidenčných listov, avšak evidenčné listy, ktoré
tvorili podklad pre rozhodnutie prvostupňového orgánu, a ktoré žalovaná zhodnotila pri posudzovaní
dôvodnosti odvolania, sa nachádzajú v administratívnom (dávkovom) spise.

III.
Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2022 uviedla, že jej postup pri posúdení
nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad

v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.
Námietka žalobcu o tom, že v prípade rokov 1984 až 1986 a 1995 až 2003 bol žalobcovi vymeriavací
základ vypočítaný z výšky čistého zárobku a nie z hrubej mzdy je nedôvodná. Uvedené obdobia boli
zhodnotené na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktoré vyhotovili a
potvrdili zamestnávateľské organizácie žalobcu. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia

je rozhodujúci podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového poistenia, pretože obsahuje údaje,
na základe ktorých sa rozhodovalo o nároku na dôchodok a jeho výšku. Žalovaná navrhla, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril iba v tom smere, že trvá na žalobe a žiada, aby žalovaná
predložila originálne evidenčné listy od jeho zamestnávateľov z rokov 1984 až 2003. Žalovaná sa
k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

IV.
Konanie na správnom súde7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

8. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10
a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vec prejednal na

pojednávaniachdňa12.11.2025a17.12.2025zaúčastižalobcuazástupkynežalovanej.Napojednávaní
dňa 12.11.2025 žalobca uviedol, že trvá na námietke, že mu boli vymeriavacie základy určené z čistého
zárobku. V roku 2004 bol v Sociálnej poisťovni pre evidenčné listy a aj v roku 2006, ale nedali mu ich,
lebo ich stále potrebovali s tým, že mu dajú vedieť, kedy si po ne môžem prísť, ale nič mu nedali vedieť.
Žalobca ďalej uviedol, že nemá výplatné pásky k dispozícií. Pred dôchodkovou reformou mu Sociálna
poisťovňa poslala papier, kde mu uviedli približne, aké bude mať násobky priemernej mzdy a bolo to

2,5 v roku 2000, ale potom mu dali osobný mzdový bod 1,5 a to mu udrelo do očí. Ten papier už ale
nemá k dispozícii. Ďalej žalobca spochybnil evidenčné listy za roky 1984-86 a 1995-2003, nachádzajúce
sa v administratívnom spise s tým, že si ich vyrobila žalovaná a žiadal predložiť ich originály. Žalovaná
na pojednávaní uviedla, že všetky skutkové okolnosti boli zistené z evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia alebo poistenia. Originály evidenčných listov sa nachádzajú na pobočkách. Evidenčné

listy boli vyhotovené a potvrdené príslušnými zamestnávateľskými organizáciami, pričom tieto listy
obsahujú údaje rozhodujúce pre určenie nároku a výšky starobného dôchodku z hrubých zárobkov.
Žalobca si mohol skontrolovať evidenčné listy u svojho zamestnávateľa a vtedy mohol namietať
nesprávnosť údajov a žiadať ich opravu. Postup žalovanej pri preberaní a zapracovaní údajov do
rozhodnutia zodpovedá zákonným ustanoveniam najmä § 257 zák. č. 461/2003 Z. z.

9. Na pojednávaní dňa 17.12.2025 žalobca uviedol, že v evidenčných listoch za roky 1999 -2003 nie je
jeho podpis. Ďalej poukázal na to, že mal príjmy od roku 1979 ale oni mu počítali príjmy až od roku 1984,
čím sa mu znížil dôchodok cca o 50,- eur. Na preukázanie toho, že jeho skutočný príjem napr. v roku
1999 bol vyšší založil do spisu 1. stranu pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou KERSAN s.r.o.

Uviedol, že mal prvé tri mesiace plat okolo 10.000,- až 11.000,- Sk a po skončení skúšobnej doby mal
už plat vyšší okolo 21.000,- Sk. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vymeriavacie základy a hrubé
zárobky boli zhodnotené podľa evidenčných listov správne. Žalovaná nepreskúmava evidenčné listy od
zamestnávateľov, nie je to v jej právomoci. K námietke žalobcu ohľadom nezapočítania príjmov od roku
1979 poukázala na ustanovenie § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na výpočet

priemerného osobného mzdového bodu nezapočítavajú kalendárne roky pred 01.01.1984. Rozhodujúce
obdobie u žalobcu bolo obdobie rokov 1984 - 2020.

V.

Právne posúdenie

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa§202ods.2vetaprváSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.16. Podľa § 61 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ je úhrn
vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo

z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

17. Podľa § 63 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodkovúdávku,svýnimkoukalendárnychrokovpred1.januárom1984,aktentozákonneustanovuje

inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

18. Podľa § 257 zák. č. 461/2003 Z. z., osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993
je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania

tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn
vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila
poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

19. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej

č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2022, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi
priznaný starobný dôchodok od 21.05.2021. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov dňa 21.05.2021.
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou
spísanou dňa 21.07.2021.

20. Žalobca v zásade vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že v prípade rokov 1984 až 1986 a
rokov 1995 až 2003 mu bol osobný vymeriavací základ vypočítaný z výšky čistého zárobku a teda nie
z hrubej mzdy, čo je v rozpore s § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. Na základe tejto námietky žalobcu sa
súd oboznámil s obsahom všetkých evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia žalobcu

za obdobie rokov 1984 až 2020 (teda nie len za namietané roky) nachádzajúcich sa v administratívnom
spise a zistil, že všetky údaje z evidenčných listov týkajúce sa osobných vymeriavacích základov (hrubý
zárobok) žalobcu boli prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia správne. Súd žalovanej
uložil aj povinnosť, aby predložila originálne evidenčné listy od zamestnávateľov žalobcu z rokov 1984
až 1986 a 1995 až 2003, táto však oznámila súdu, že originály predmetných evidenčných listov sa

na pobočkách už nenachádzajú. Dôvodom ich nedostupnosti je skutočnosť, že tieto dokumenty boli
v minulosti predmetom centralizácie, následného vyradenia a likvidácie v súlade s platnými právnymi
predpismi. Originály evidenčných listov, ktoré boli doručené zamestnávateľom pobočka žalovanej
overila, potvrdila správnosť údajov pečiatkou a podpisom a odoslala na naskenovanie príslušnému
oddeleniu v ústredí žalovanej, t. j. do optického archivačného systému. Evidenčné listy dôchodkového

zabezpečenia za roky 1984 - 1989, zamestnávateľa Československá štátna automobilová doprava,
n.p., Bratislava, evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za roky 1989 - 1990, zamestnávateľa
Jednotné roľnícke družstvo, Košeca, evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za roky 1991 -
1992, zamestnávateľa Československé štátne dráhy, Železničná stanica Bratislava, ústredná nákladná
doprava, boli naskenované do archivačného systému dňa 14.07.1995, evidenčný list dôchodkového

zabezpečenia za rok 1992, zamestnávateľa Securiton spol. s.r.o., Bratislava bol naskenovaný do
archivačného systému dňa 02.09.1997, evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za roky 1994 -
1995, zamestnávateľa SNAP Bratislava bol naskenovaný do archivačného systému dňa 28.06.1996,
evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia za roky 1995 - 1999, zamestnávateľa SNAP
Slovakia spol. s.r.o., Bratislava bol naskenovaný do archivačného systému dňa 16.09.2002, evidenčný

list dôchodkového zabezpečenia/poistenia za rok 1999, zamestnávateľa Sklo expres Slovakia s.r.o.,
Bratislava bol naskenovaný do archivačného systému dňa 01.10.1999, evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia/poistenia za roky 1999 - 2003, zamestnávateľa Kersan spol, s.r.o., Bratislava bol
naskenovaný do archivačného systému dňa 30.09.2004. Následne v roku 2015, bol predložený návrh
na vyradenie registratúrnych záznamov bez znaku hodnoty „A“, ktorý bol schválený Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky - Slovenským národným archívom rozhodnutím pod č. SNA3-2015/002661-
XP3 zo dňa 04.09.2015. Stanovisko archívu potvrdilo, že registratúrne záznamy uvedené v zozname
pod poradovým číslom 1 nespĺňajú kritériá hodnotenia podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívocha registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie sú archívnymi
dokumentmi a mohli byť zlikvidované. Podľa prílohy k dodatku č. 1 k príkazu generálneho riaditeľa
žalovanej č. 17/2016 lehota uloženia podkladov na hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia

a vymeriavacích základov, evidenčné listy dôchodkového poistenia, evidenčné listy dôchodkového
zabezpečenia (evidenčný materiál) je 10 rokov, lehota uloženia sa začína počítať od naskenovania
do archivačného systému. Evidenčné listy žalobcu za roky 1984 - 1986 a 1995 - 2003 boli v
súlade s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Slovenským národným archívom č.
SNA3-2015/002661-XP3 zo dňa 04.09.2015, príkazom generálneho riaditeľa žalovanej č. 17/2016 zo

dňa a prílohy č. 1 k dodatku č. 1, vyradené po uplynutí lehoty uloženia 10 rokov od naskenovania pod
registratúrnou značkou BF01. Žalovaná uviedla, že preto nemá možnosť predložiť originály evidenčných
listov žalobcu za uvedené roky, nakoľko boli fyzicky vyradené. V administratívnom spise sa však
nachádzajú kópie evidenčných listov, ktoré boli použité pri rozhodovaní o dôchodkovom nároku žalobcu
vytlačené z optického archivačného systému. Tieto kópie boli vyhotovené z evidenčných materiálov
potvrdených zamestnávateľmi a spracovaných v súlade s § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení, overené pobočkou žalovanej.

21. K uvedenému súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca okrem vlastného tvrdenia nepredložil
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že údaje uvedené v evidenčných listoch žalobcu, ktoré sa
nachádzajú v administratívnom spise, sú nesprávne, teda že v nich nie je uvedený hrubý, ale čistý príjem

žalobcu za príslušné roky. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú prvú stranu pracovnej zmluvy uzatvorenej
s Kersan spol. s r.o., táto tiež nepreukazuje jeho tvrdenie, že mal u tohto zamestnávateľa prvé tri
mesiaceplatokolo10.000,-až11.000,-Skaposkončenískúšobnejdobymalužplatvyššíokolo21.000,-
Sk, keďže z jej obsahu vyplýva iba to, že mal základný mesačný plat 7.500,- Sk (čo nie je v rozpore
s údajmi uvedenými v evidenčnom liste od tohto zamestnávateľa). Žalobca pritom sám uviedol, že

nemá k dispozícií výplatné pásky. Na základe vyššie uvedeného, súd nemá dôvod pochybovať jednak o
tom, že naskenované kópie evidenčných listov žalobcu, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise,
zodpovedajú ich originálom, ako ani o tom, že údaje o hrubých zárobkoch žalobcu v nich uvedené
sú správne, keďže žalobca nepreukázal opak. Pokiaľ žalobca poukazoval na konkrétne nedostatky
evidenčných listov (napr. že v evidenčnom liste za roky 1999 – 2003 nie je jeho podpis) k tomu súd

uvádza, že žalovaná nezodpovedá za obsah evidenčných listov, ktoré vyplňuje zamestnávateľ.

22. K námietke žalobcu, že mu neboli zohľadnené roky 1979 – 1983 súd poukazuje na ust. § 63
ods. 6 veta prvá zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku

na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Teda to, že do
rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sa nezapočítavajú roky pred
01.01.1984 stanovuje priamo zákon. Iba v prípade, že v rozhodujúcom období určenom podľa § 63 ods.
6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984
postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 (viď § 63 ods. 7),

čo však nebol prípad žalobcu. Žalovaná teda správne ustálila, že rozhodujúcim obdobím na zistenie
priemernéhoosobnéhomzdovéhobodužalobcuboloobdobierokov1984–2020(užalobcubolisplnené
podmienky nároku na dôchodkovú dávku v roku 2021).

23. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec

správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil (a to ani nad rámec
žalobných bodov) žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára

2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).