Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123457388
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123457388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej spore žalobcu: Porsche Finance Slovakia s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Digital park II, Einsteinova 3754/23, IČO: 31 341 438, právne zast. Lansky, Ganzger,
Jacko & Partner, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 36 851 710, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., právne zast. JUDr. Vincent Lechman, advokát, IČO: 42 242 665,
Štefánikova 40, Košice, o zaplatenie 8.144,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 14. januára 2025 č.k. 51Csp/31/2024-186

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III. a IV.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000,- eur zastavil (výrok I.), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.705,79 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 166,91 eur od
15.6.2023 do 10.11.2023, zo sumy 3.538,88 eur od 16.6.2023 do 10.11.2023, zo sumy 2.705,79 eur
od 11.11.2023 do 14.11.2023, zo sumy 1.705,79 eur od 15.11.2023 do zaplatenia, všetko formou
pravidelnýchmesačnýchsplátokvovýške200,-eursplatnýchk20.dňuvmesiaci,počnúcprvousplátkou

splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne
právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne
a včas (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,98 % (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.685,99
eur s príslušnými úrokmi z omeškania na tom skutkovom základe, že uzavretím Zmluvy o nájme -

operatívny lízing č. 1024810 zo dňa 01.03.2019 žalobca odovzdal žalovanému motorové vozidlo, o
odovzdaní a prevzatí ktorého podpísali Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 28.02.2019.
Pri používaní motorového vozidla žalovaným došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z článku III.
bod 8 Všeobecných zmluvných podmienok a spôsobom používania predmetu nájmu mal žalovaný na
tomto motorovom vozidle spôsobiť škodu presahujúcu rámec obvyklého opotrebovania. Po riadnom
ukončení Zmluvy bola dňa 30.05.2023 v zmysle článku VIII. Všeobecných zmluvných podmienok
vykonaná obhliadka vozidla a vyhotovený posudok č. protokolu: 151-8859 zo dňa 30.05.2023, ktorým

bola vyčíslená vzniknutá škoda na predmete nájmu vo výške 1.030,88 eur, ktorú si žalobca voči
žalovanému uplatnil a ktorú žalovaný po riadnom ukončení zmluvy neuhradil, vrátane splátky č. 52 vo
výške 166,91 eur za užívanie vozidla po riadnom ukončení zmluvy a zároveň neuhradil faktúru vo výške
5.488,20 eur za nadlimitný počet kilometrov.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že strany sporu uzavreli dňa
01.03.2019 Zmluvu o nájme - operatívny lízing, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla ŠKODA

Fabia, s dobom nájmu 36 mesiacov, s celkovým limitom kilometrov za dobu nájmu 60.000 km, cenou
za naviac najazdené km: 0,25 eur, voľným limitom +-2.500 km. K odovzdaniu a prevzatiu motorového
vozidla došlo dňa 28.02.2019, pri ktorom odovzdaní strany sporu podpísali Protokol o odovzdaní a
prevzatí vozidla, na ktorom počiatočný stav tachometra bol 6 km. K zmene parametrov zmluvy došlo v
zmysle dodatku zo dňa 05.03.2021, ktorým sa zmenil ročný limit kilometrov z pôvodných 20.000 km na

15.000 km a zároveň sa zmenila aj výška splátky od 31.03.2021 z pôvodnej sumy 249,47 eur mesačne
na 208,57 eur mesačne.

4. Posledná úhrada bola žalovaným uskutočnená dňa 20.04.2023 v sume 166 eur. Následne dňa
30.05.2023 bola po riadnom ukončení Zmluvy vykonaná obhliadka vozidla s vyčíslením škody vo výške
1.030,88 eur. Žalobca následne fakturoval žalovanému sumu 166,91 eur za užívanie vozidla za obdobie

od 30.04.2023 - 30.05.2023 a zároveň sumu 5.488,20 eur za naviac najazdené kilometre a vyzval ho na
zaplatenie žalovanej sumy 6.685,99 eur (5.488,20 eur + 1.030,88 eur +166,91 eur). Nakoľko v dňoch
10.11.2023 a 14.11.2023 uhradil žalovaný v súčte 2.000,- eur, žalobca podaním zo dňa 31.01.2024 vzal
žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.000,- eur späť.

5. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 269 ods. 2, § 273 ods. 1 a 2, §
497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 489, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2, § 583, § 663, § 665 ods. 1, § 671
ods. 1, § 682, § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
§ 144, § 145 ods. 2, § 215 ods. 1 a 2, čl. 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(v texte ďalej len ako „CSP“) a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že strany sporu uzavreli
tzv. nepomenovanú zmluvu - zmluvu o operatívnom lízingu, ktorú posúdil v zmysle ust. § 52 a nasl.
OZ ako spotrebiteľskú, spĺňajúcu všetky zákonom požadované náležitosti a neobsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Vychádzajúc zo správy o obhliadke s vyúčtovaním považoval nárok žalobcu v časti
o zaplatenie 1.033,88 eur titulom spôsobenej škody na vozidle a rovnako v časti sumy 166,91 eur titulom

nezaplatenej faktúry za užívanie vozidla v období od 30.04.2023 do 30.05.2023 za dôvodný.

6. Za dôvodný súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v časti 1.030,88 eur, ktorý vznikol titulom
náhrady škody za užívanie motorového vozidla nad rozsah bežného opotrebovania, ďalej v sume 166,91
eur titulom nájomného a 2.508,00 eur ako náhrady za nadlimitný počet kilometrov, ku ktorej sume dospel

súd tým spôsobom, že za obdobie od marca 2019 do februára 2021 mohol žalovaný voľne najazdiť 2 x
20.000 km a od marca 2021 do mája 2023 mal povolený limit 33.750 km (27 mesiacov x 1.666,67 km),
pričom zohľadnil voľný limit 2.500 km, čím celkovo mohol žalovaný najazdiť 76.250 km. Vychádzajúc z
nespornejskutočnosti,žežalovanýcelkovonajazdil84.610kmmalsúdprvejinštanciezato,žepovolený
limit kilometrov žalovaný presiahol o 8.360 km.

7.Nakoľkosažalovanýsplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudostaldoomeškania,súdpriznalžalobcovi
aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry,
najskôr však odo dňa 15.06.2023.

8. Súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu v zmysle § 232 ods. 3 CSP splatiť dlžnú sumu
v splátkach.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP, zohľadňujúc § 257
CSP tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,98 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a v kontexte nesprávnych skutkových
zistení namietal záver súdu ohľadom nadlimitného počtu kilometrov, majúc za to, že zmena ročného
kilometrového limitu, ku ktorej došlo na základe dodatku sa uplatňuje od 27.02.2019, teda od začiatku

plynutia Zmluvy o nájme a nie od momentu podpísania samotného dodatku, t. j. od 05.03.2021, čím
zmena ročného kilometrového limitu na 15.000 km predstavuje celkový kilometrový limit 45.000 km
na obdobie troch rokov (3 x 15.000 km). Za štandardné považoval to, že pokiaľ v rámci operatívneho
leasingu dôjde k zmene dojazdu km, ktorý sa odzrkadlí v nižšej mesačnej splátke (nájomnom), takátozmena platí od začiatku trvania zmluvy a dodatkom, ktorý bol uzavretý na žiadosť žalovaného došlo
k zmene nájazdu kilometrov na Zmluve o nájme z 20.000 km na 15.000 km. Ďalej argumentoval tým,
že žalovaný užíval vozidlo, ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy po dobu 51 mesiacov, pričom 15

mesiacov bez právneho dôvodu, nakoľko v rozpore so zmluvou neodovzdal vozidlo a celkovo najazdil
84.616 km. Mal za to, že správny výpočet plánovaných km je 15.000km/12 mesiacov – 1.250 km
(mesačne),čímsúdpodľajehotvrdenídospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam v tom, že nesprávne posúdil zmenu nájazdu kilometrov z 20.000 na 15.000 km. V prípade,
ak by súhlasil s posúdením súdom prvej inštancie v tom, že limit 15.000 km by sa uplatňoval až od

uzatvorenia dodatku k zmluve mal za to, že výpočet sumy za nadlimitný počet kilometrov je nesprávny so
zreteľomnato,žežalovanýnapriekvýzvevozidloneodovzdalaužívalhovrozporesnájomnouzmluvou,
ďalej mal problémy s platobnou disciplínou, pričom na túto skutočnosť nemožno prihliadnuť pri navýšení
počtu kilometrov za mesiace, počas ktorých motorové vozidlo užíval. V závere uviedol, že v zmysle
Zmluvy o nájme v znení dodatku bol dohodnutý nájazd kilometrov 15.000 ročne na dobu 36 mesiacov
(nie však na dobu 51 mesiacov), teda celkový kilometrový limit zohľadňujúc aj voľný limit je 57.500 km.

Žalovaný celkovo najazdil 84.610 km (6 km bolo už najazdených pred prevzatím vozidla žalovaným),
pričom nadlimitný počet kilometrov tak tvorí 27.110 km (84.610 km – 57.500 km). V závere poukázal na
to,žesúdnedostatočnezohľadnilskutočnosť,žežalovanýsažiadnymspôsobomnepokúsilsožalobcom
vyriešiť vec mimosúdne, či už prostredníctvom splátkového kalendára alebo iným spôsobom, pričom
predžalobnou výzvou zo dňa 27.10.2023 sa snažil vyhnúť tomu, aby sa spor riešil súdnou cestou. V

kontexte nesprávnych skutkových zistení ohľadom vyhodnotenia počtu najazdených kilometrov mimo
stanovený limit namietal aj nesprávne právne posúdenie veci.

11. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobe
čiastočne vyhovel a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil, pričom namietal uplatňovanie novôt zo strany

žalobcu v podanom odvolaní, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením § 366 CSP, nakoľko
tieto nie sú v tomto štádiu konania použiteľné, keďže žalobca nimi disponoval už v čase začatia súdneho
konania a nepreukázal, žeby ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ďalej poukázal na predbežné právne posúdenie na pojednávaní dňa 22.10.2024, z ktorého je zrejmé,
na akých skutočnostiach bol následne napadnutý rozsudok založený, pričom žalobca mal priestor na

uvedené reagovať ešte na pojednávaní dňa 14.01.2025, resp. predložením príslušného vyjadrenia.
Uviedol, že žalobca svojím podaním zo dňa 15.07.2024 deklaroval a potvrdil uzatvorenie Dodatku k
Zmluve o nájme – operatívny lízing. Č. 1024810, čím považuje závery žalobcu v rozpore so samotným
znením Dodatku zo dňa 05.03.2021, ktorý (dodatok) nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
oboma zmluvnými stranami. Zároveň poukázal na to, že týmto dodatkom boli zmenené výšky splátok

nasledovne: Zmena výšky splátky (26-36) (31.03.2021-31.01.2022) a ostatné ustanovenia Zmluvy o
nájme ostali nezmenené a zo žiadneho ustanovenia dodatku nemožno vyvodiť, aby sa tento vzťahoval
na zmluvný vzťah spätne za okolností, ak sa aj výška mesačnej splátky znížila výlučne do budúcna.
Ak by mal byť výklad uplatnený žalobcom akceptovateľný, tak pri znížení ročného nájazdu kilometrov
spätne by sa mala znížiť aj výška mesačnej splátky. V súvislosti s užívaním vozidla aj po uplynutí 36

mesiacov uviedol, že žalobca neprodukoval žiaden dôkaz osvedčujúci skutočnosť, že ho na vrátenie
motorového vozidla vyzval, resp. že sa domáhal jeho vydania po uplynutí 36 mesiacov, čím mal za to,
že akceptoval užívanie vozidla za rovnakých podmienok ako v nájomnej zmluve, keďže ním predložené
faktúry z obdobia od 28.02.2022 do 30.05.2023 majú predmet plnenia: „Fakturujeme Vám predĺženie
nájmu, zmluva: 1024810, EČV: E. za obdobie ...“, z čoho vyvodil, že žalobca bol s užívaním vozidla

v období po 31.01.2022 uzrozumený, žalovanému riadne fakturoval a žalovaný platby hradil. V tejto
súvislosti poukázal na to, že aj keď so žalobcom uzavrel zmluvu o nájme – operatívny leasing a v tejto
zmluve bolo uvedené, že sa zmluvný vzťah spravuje Obchodným zákonníkom, túto zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskúspoužitímustanoveníObčianskehozákonníka,anájomnúzmluvupodľaust.§663anasl.
Občianskeho zákonníka. V súvislosti s aplikáciou Občianskeho zákonníka poukázal na ust. § 676 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých
istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, teda mal za to, že po uplynutí 36 mesiacov až do
odovzdania vozidla (37 až 51 mesiacov) sa obnovil nájom za podmienok, ktoré boli dohodnuté dodatkom
z 05.03.2021, teda na dohodnutý limit 15.000 km. Stotožnil sa tak so záverom súdu prvej inštancie v

skutkových zisteniach ohľadom celkového povoleného limitu 76.250 km, zohľadňujúc dojednaný limit
15.000 km za obdobie od 25 do 51 mesiacov.12. Žalobca v úvode odvolacej repliky poukázal na zmenu obchodného mena od 01.04.2025 z
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. na Porsche Finance Slovakia, s. r. o. a v ďalšom texte
odvolania poukázal na účelovú argumentáciu žalovaného o užívaní motorového vozidla nad dohodnutú

dobu nájmu, nakoľko žalovaný si podľa jeho tvrdení musel byť vedomý toho, že užíva motorové vozidlo
v rozpore so Zmluvou o nájme, ktoré konanie považuje v rozpore so zásadou dobrých mravov a v ktorej
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2018, sp. zn.
6Cdo 137/2017. Ďalej argumentoval tým, že žalovaný bol upovedomený o ukončení Zmluvy o nájme
dňa 04.02.2021, pričom mu bola stanovená lehota do 15.02.2021 na splatenie dlhu, avšak žalovaný dlh

nesplatil, aj napriek jeho snahe vyriešiť spor mimosúdne. Ďalej nesúhlasil s argumentáciou žalovaného
ohľadomnadlimitnéhopočtukilometrovsozreteľomnato,žedňa05.03.2021uzatvorilidodatokkZmluve
o nájme – operatívny lízing č. 1024810 zo dňa 27.02.2019, predmetom ktorého bola zmena parametrov
Zmluvy o nájme, ktorá sa týkala zmeny ročného limitu kilometrov a zmeny výšky splátky, pričom zmena
ročného kilometrového limitu tak predstavuje celkový limit 45.000 km na obdobie troch rokov (3 x 15.000
km). Za štandardný považoval postup, že pokiaľ v rámci operatívneho leasingu dôjde k zmene dojazdu

km, ktorý sa odzrkadlí v nižšej mesačnej splátke (nájomnom), tak takáto zmena platí od začiatku trvania
zmluvy a dodatkom, ktorý bol uzavretý na žiadosť žalovaného tak došlo k zmene nájazdu kilometrov
na Zmluve o nájme z 20.000 km na 15.000 km. Záverom poukázal na to, že žalovaný užíval motorové
vozidlo po dobu 51 mesiacov (pričom 15 mesiacov bez právneho dôvodu, nakoľko v rozpore so Zmluvou
o nájme neodovzdal vozidlo) a celkovo najazdil 84.616 km, čím má za to, že správny výpočet je 1.250

km (mesačne) - 15.000 km/12 mesiacov.

13. Žalovaný v odvolacej duplike k tvrdeniam žalobcu o vedomosti užívania motorového vozidla v
rozpore so Zmluvou o nájme a o ukončení Zmluvy o nájme dňa 04.02.2021 poukázal na to, že už počas
konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že mal záujem prenajaté motorové vozidlo odkúpiť, o čom

viedol príslušnú komunikáciu so žalobcom, kde sám pracovník žalobcu emailom zo dňa 08.02.2022
potvrdil možnosť užívať vozidlo aj naďalej s automatickým generovaním prolongačných mesačných
faktúr, čím považuje tvrdenia žalobcu o neoprávnenom užívaní motorového vozidla za nepravdivé.
Naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, že z predloženého znenia dodatku k zmluve o nájme nie je
možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že jeho ustanovenia sa vzťahujú spätne, aj za okolností, ak sa

výška mesačnej splátky znížila výlučne do budúcna. Argumentoval tým, že vyjadrenie žalobcu o zmene
počtu nájazdu kilometrov na vozidle odporuje nielen právu všeobecne, ale aj podpísaným dokumentom
(dodatok k zmluve) a nemôže byť obhájiteľné s ohľadom na spotrebiteľský vzťah. V opačnom prípade by
išlo podľa jeho názoru o hrubé zavádzanie spotrebiteľa, ak žalobca účtoval zníženú sumu lízingu len od
účinnosti dodatku, ale zároveň by znížený počet najazdených kilometrov uplatnil aj spätne, ktoré úvahy

odporujú logike a súčasne vyznievajú ako bezdôvodné obohatenie sa žalobcu na úkor žalovaného.
K tvrdeniam žalobcu, že užíval vozidlo neoprávnene uviedol, že bolo jeho povinnosťou, aby vyzval
žalovaného na vrátenie vozidla, avšak žalobca neprodukoval žiaden dôkaz osvedčujúci skutočnosť,
že ho vyzval na vrátenie vozidla, resp. že sa domáhal jeho vydania po uplynutí 36 mesiacov, práve
naopak, žalobca akceptoval užívanie vozidla žalovaným za rovnakých podmienok ako bola Zmluva o

nájme, keďže ním predložené faktúry z obdobia od 28.02.2022 do 30.05.2023 majú predmet plnenia:
„Fakturujeme Vám predĺženie nájmu, zmluva: 1024810, EČV: E. za obdobie ...“, z čoho vyplýva, že
žalobca bol s užívaním vozidla žalovaným po 31.01.2022 uzrozumený, akceptoval to a za užívanie
vozidla mu riadne fakturoval a žalovaný platby hradil, čím nemožno považovať užívanie vozidla po
uplynutí dojednanej doby nájmu za rozporné so zásadou dobrých mravov. V závere poznamenal, že

podmienky dohodnuté dodatkom k zmluve o nájme sa teda musia aplikovať aj na čas užívania vozidla
žalovaným po uplynutí dojednanej doby nájmu, ak s takýmto užívaním vozidla bol žalobca uzrozumený
a pri dojednanom limite 15.000 km ročne (uzavretým dodatkom k zmluve od marca 2021) je potom
mesačný limit 1.250 km a preto mohol voľne najazdiť za obdobie od marca 2021 do mája 2023 spolu
33.750 km (27 x 1.250 km).

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a s

prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné
zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré

z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť
zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo
hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne
ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým
záverom, je zrejmý nesúlad.

17.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie

dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a
vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne,
nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

bolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebonazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnyprávnypredpis
alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil
podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom, starostlivo prihliadajúc tiež na

rozhodujúceskutkovétvrdeniaarelevantnéargumentysporovýchstrán,adospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

19. Úvodom svojej prieskumnej činnosti odvolací súd uvádza, že z výpisu z Obchodného registra
Mestského súdu Košice, oddiel Sro, Vložka číslo: 4268/B zistil, že na strane žalobcu dňa 01.04.2025

došlo k zmene obchodného mena a sídla z pôvodného obchodného mena a sídla VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98 na nové obchodné meno a sídlo
Porsche Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava -
mestská časť Petržalka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v záhlaví tohto rozsudku označil ako žalobcu
spoločnosť Porsche Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01

Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 341 438.

20. Predmetom sporu je pohľadávka (vo výške 6.685,99 eur s úrokmi z omeškania), ktorú si žalobca
uplatňuje voči žalovanému z dôvodu porušenia povinností zo zmluvy o operatívnom lízingu motorovéhovozidla, konkrétne sumu 1.030,88 eur – škoda na vozidle spôsobená žalovaným užívaním motorového
vozidlanadrámecobvykléhoopotrebovania,sumu166,91eurzapoužívanievozidlapoukončenízmluvy
a sumu 5.488,20 eur z dôvodu užívania motorového vozidla nad povolený limit kilometrov.

21. Sporným v konaní pred súdom prvej inštancie bol nárok na zaplatenie sumy titulom užívania
motorového vozidla nad povolený limit kilometrov, resp. výška tohto nároku.

22. S poukazom na uvedené sa tak spornou stala skutočnosť, či došlo k predĺženiu nájomného vzťahu

medzi sporovými stranami so zreteľom na užívanie motorového vozidla po uplynutí v nájomnej zmluve
uvedenej dobe trvania nájomného vzťahu a v tomto smere určenie rozsahu povoleného limitu kilometrov
za obdobie užívania motorového vozidla nájomcom (žalovaným).

23. Vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku, t. j. v škode vzniknutej užívaním motorového vozidla nad
rámec bežného opotrebovania v sume 1.030,88 eur a za používanie motorového vozidla v sume 166,91

eur bol nárok žalobcu nesporný.

24. Odvolateľ (žalobca) učinil predmetom odvolacieho prieskumu (ne)správnosť právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie, ktorý žalobcovi nepriznal ním uplatňovaný nárok na náhradu škody
spočívajúcej v užívaní motorového vozidla nad povolený ročný limit kilometrov v plnom rozsahu, keď

dodatkom učinenú zmenu ročného limitu kilometrov neaplikoval od začiatku trvania nájomného vzťahu
so zreteľom na to, že na obdobie predchádzajúce dodatku sa na daný zmluvný vzťah uplatňoval ročný
limit kilometrov v zmysle nájomnej zmluvy.

25. Podstatou odvolacej argumentácie odvolateľa boli tiež tvrdenia, že zmluvný vzťah so zreteľom

na dojednanú dobu trvania nájmu troch rokov zanikol, čím žalovaný užívaním motorového vozidla po
uplynutí tejto doby bez právneho dôvodu presiahol povolený limit kilometrov stanovený počas trvania
nájomného vzťahu.

26.Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozsudkuvrozsahuodvolacíchnámietoknezistilnaplnenie

odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

27. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku možno vyvodiť, že súd prvej inštancie správne posúdil
vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský z dôvodu, že žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, nakoľko pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené súd
prvej inštancie správne na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) a správne zameral dokazovanie na zistenie, či obsahom
zmluvy nie sú neprijateľné zmluvné podmienky a s ktorým záverom, že zmluva obsahuje všetky

obligatórne náležitosti a jej obsahom nie je žiadna taká zmluvná podmienka, ktorá by danú zmluvu činila
neplatnou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

28. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že medzi sporovými stranami
došlo dňa 01.03.2019 k uzavretiu zmluvy o nájme- operatívny leasing č. 1024810, na základe ktorej

žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi motorové vozidlo ŠKODA Fabia 1.0 MPI
Ambition 55 kW s ročným limitom kilometrov 20.000 km, v ktorej (zmluve) sa žalovaný zaviazal uhrádzať
pravidelné splátky nájomného na základe splátkového kalendára, s dobou nájmu 36 mesiacov, t. j.
do 01.03.2022. Skutočnosť, že žalovaný motorové vozidlo neužíval neoprávnene súd prvej inštancie
vyvodil zo žalobcom vystavovaných faktúr, z ktorých je zrejmé, že v období od 28.02.2022 do 30.05.2023

fakturoval „predĺženie nájmu, zmluva: 1024810, EČV: E. XXX F. za obdobie .....“, ktoré žalovaný riadne
plnil a ktoré (plnenia) žalobca riadne prijal.

29. Ďalej má odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že medzi zmluvnými stranami došlo dňa
05.03.2021 k uzavretiu Dodatku k zmluve o nájme, ktorým (dodatkom) zmluvné strany pôvodný obsah

záväzku dohodnutý v lízingovej zmluve zmenili tým spôsobom, že ním došlo k zníženiu ročného limitu
kilometrov na 15.000 km z pôvodných 20.000 km a tomu zodpovedajúcemu zníženiu mesačnej splátky
z 249,47 eur na 208,57 eur.30. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu tak nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii
žalobcu spočívajúcej v tvrdeniach, že k predĺženiu nájomnej zmluvy a užívaniu motorového vozidla
žalovaným nad povolený rozsah kilometrov nedošlo so zreteľom na skutočnosť, že žalobca užívanie

motorového vozidla žalovaným aj po uplynutí doby trvania nájmu uvedenej v nájomnej zmluve
akceptoval. Aj v kontexte týchto záverov sa tak možno stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovaného
v tom smere, že žalobca na vrátenie motorového vozidla žalovaného nevyzval, čím došlo ku
konkludentnému predĺženiu nájomnej zmluvy, o čom svedčia aj žalobcom vystavené faktúry, z ktorých je
zrejmé, že v období od 28.02.2022 do 30.05.2023 fakturoval „predĺženie nájmu, zmluva: 1024810, EČV:

E.XXXF.zaobdobie.....“,ktorépreukazujúakceptovanieďalšiehotrvanianájomnej(lízingovejzmluvy)a
užívanie motorového vozidla žalovaným aj po uplynutí doby trvania nájmu uvedenej v nájomnej zmluve.

31. Zároveň v tomto kontexte odvolací súd uvádza, že z ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúceho nájomný vzťah nevyplýva, aby prenajímateľ mal nájomcu na vydanie veci vyzvať; ak
však prenajímateľ ostane dlhšie ako 30 dní po skončení nájmu nečinný v zmysle, že nepodá voči

nájomcovi žalobu na plnenie (na vydanie veci), nájomcovi sa obnoví právny dôvod na užívanie veci s
účinkami ex tunc, t. j. k momentu skončenia nájmu faktickým pokračovaním. K obnoveniu nájmu podľa
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže dochádzať opakovane a nakoľko v danom prípade doba
nájmu v nájomnej zmluve bola dojednaná na dobu jedného roka, k jej konkludentnému predlžovaniu
mohlo dochádzať vždy na jeden rok, čím nájomný vzťah v danom prípade trval do 30.05.2023, t. j. do

času, kým žalovaný motorové vozidlo užíval. Konštatujúc konkludentné predĺženie nájomnej zmluvy tak
nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii odvolateľa, ktorou poukazoval na to, že v období po uplynutí
doby nájmu došlo k užívaniu motorového vozidla bez právneho dôvodu a tým k nesprávnemu výpočtu
povoleného limitu kilometrov.

32. Vychádzajúc z platného predĺženia nájomnej zmluvy tak k užívaniu motorového vozidla nájomcom
došlo v trvaní 51 mesiacov, pričom v zmysle zmluvy o nájme v období od marca 2019 do februára
2021 mal žalovaný povolený ročný limit kilometrov 2 x 20.000 km, po nadobudnutí účinnosti dodatku
v marci 2021 do marca 2023 bol ročný limit km 2 x 15.000 km a následne v období troch mesiacov
(t. j. od marca 2023 do mája 2023) mal povolený limit 3 x 1.250 km, čím so započítaním voľného

limitu 2.500 km mohol žalovaný počas celého trvania nájomného vzťahu využiť 76.250 km. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný počas trvania nájomného vzťahu vyčerpal 84.610 km, správne súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nad povolený limit kilometrov žalovaný najazdil 8.360 km, ktorú skutočnosť
žalovaný nerozporoval a s týmto výpočtom súdu prvej inštancie sa stotožnil.

33. Odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania ohľadom spôsobu výpočtu celkového
limitu kilometrov poukazuje tiež na správnosť záverov súdu prvej inštancie v tom, že dodatok k zmluve
neupravuje zmluvný vzťah v časti týkajúcej sa určenia ročného limitu kilometrov spätne a nemení
pôvodný obsah zmluvy v tejto časti v znení dodatku. Na podporu správnosti týchto záverov je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že týmto dodatkom učinená zmena parametrov z ročného limitu kilometrov

20.000 km na 15.000 km v dodatku presne špecifikuje zmenu výšky splátky (26-36) od 31.03.2021 do
31.01.2022, čím vychádzajúc z uvedeného možno v tejto súvislosti prisvedčiť správnosti argumentácii
žalovaného v tom, že pokiaľ by sa tento dodatok mal vzťahovať aj na obdobie pred jeho účinnosťou,
uvedené by malo vplyv aj na zmluvne dojednanú výšku mesačnej splátky, ktorá by sa znížila v závislosti
od zníženého povoleného ročného nájazdu kilometrov. Vychádzajúc z charakteru dodatku je zrejmé,

že táto mení pôvodný obsah zmluvy v rozsahu určenia povoleného ročného limitu kilometrov až od
jeho účinnosti, ktorá skutočnosť sa následne prejavila v znížení výšky mesačnej splátky a nemôže sa
vzťahovať na obdobie predchádzajúce jeho účinnosti za stavu, ak sa výška mesačnej splátky znížila
výlučne do budúcna. Na zdôraznenie správnosti týchto záverov odvolací súd zároveň uvádza, že
zmena spočívajúca v znížení ročného limitu kilometrov v znení dodatku sa nemôže aplikovať spätne

na obdobie pred jeho účinnosťou z dôvodu, že žalovaný v čase platnosti zmluvne dohodnutého limitu
kilometrov motorové vozidlo riadne užíval a riadil sa zmluvnými podmienkami uvedenými v predmetnej
nájomnej(lízingovej)zmluve,čímsúzáverysúduprvejinštancieohľadomspôsobuvýpočtunadlimitného
počtu najazdených kilometrov vecne správne, nakoľko vychádzajú zo zmluvných podmienok platných
v jednotlivých časových obdobiach.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec právneposúdil, preto odvolací súd preskúmavaný rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku a v
súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).