Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010133
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125010133.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Miroslavy Šibíkovej, v trestnej veci obžalovanej A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom C. D. E., F. G. XXX/X, F. C. – G. H. XX, na slobode, stíhanej pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20. januára 2026, prejednal odvolanie obžalovanej A. A. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.

2T/4/2025 zo dňa 13.08.2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej A. A. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.08.2025, sp. zn. 2T/4/2025, bola obžalovaná A. A.
uznanávinnouzospáchaniaskutkuprávnekvalifikovanéhoakoprečinohrozeniapodvplyvomnávykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

„dňa 02. mája 2024 v čase o 21:18 hod v Trenčíne viedla ako vodička svoje osobné motorové vozidlo
značky Volkswagen Passat, modrej farby, EČV: I. po prejazde svetelnou križovatkou medzi ulicami
Legionárska a Električná po Električnej ulici smerom do centra mesta Trenčín, pod vplyvom návykovej
látky amfetamínu v koncentrácii 105 ng/ml a návykovej látky metamfetamín v koncentrácii 1014 ng/
ml, pričom bola v čase vedenia vozidla v stave medicínsky vylučujúcom spôsobilosť „viesť a ovládať“

motorové vozidlo spoľahlivo a bezpečne.“
Za to bola okresným súdom odsúdená podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51
ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd jej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej
dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom

nad jej správaním na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
súd jej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uložil zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok počas plynutia skúšobnej doby. Podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona jej súd uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaná podala proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie do výroku o vine a treste, ktoré cestou obhajcu zahlásila na hlavnom
pojednávaní ihneď pri vyhlásení rozsudku. Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie
odvolania.

V jeho písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedla nasledovné (citácie):„RozsudkomOkresnéhosúduTrenčín,č.k.:2T/4/2025zodňa13.augusta2025sombolaja,obžalovaná
Sandra S 1 á m o v á podľa ust. § 289 ods. 1/ Tr. zák, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2/
Trestného zákona uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 1/ Trestného zákona, za ktorý skutok mi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 /
slovom: šesť/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/Trestného zákona mi v spojení s ust. § 49 ods. 1/, písm. a/ Trestného zákona
súd výkon trestu podmienečne odložil a zároveň mi uložil probačný dohľad nad mojím správaním v

skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2/Trestného zákona mi súd určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad mojím
správaním v trvaní 24 /slovom: dvadsaťštyri mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3/, písm. b/Trestného zákona mi súd uložil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
s probačným dohľadom zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas plynutia

skúšobnej doby.

Podľa § 61 ods. 1/, ods. 2/ a podľa ust. § 36 písm. j/Trestného zákona a podľa ust. § 38 ods. 2/Trestného
zákona mi súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na v trvaní 36 /slovom:
tridsaťšesť / mesiacov.

V zákonnej lehote, nakoľko rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 13. augusta 2025 a
ihneď pri jeho vyhlásení som si do zápisnice zahlásila prostredníctvom môjho substitučného obhajcu
odvolanie, nakoľko pri vyhlásení rozsudku som nebola ja, obžalovaná osobne prítomná, preto si
podávam prostredníctvom svojho ustanoveného /substitučného/ obhajcu proti tomuto rozhodnutiu súdu

I. inštancie toto písomne odôvodnené odvolanie ja, obžalovaná A. A. G. J. C. K. E. J., nakoľko sa necítim
byť ani len z časti vinná, napadnutý rozsudok je voči mne mimoriadne nespravodlivý, nezákonný, jeho
odôvodnenie je nedostatočné, rozporuplné, pričom obsah napadnutého rozsudku nemá žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní, a to jednak ani v celom zmätočne, nedôvodné vedenom, plne nezákonnom
prípravnom konaní, ale ani na hlavnom pojednávaní.

Ja, obžalovaná som sa žiadneho úmyselného trestného skutku nedopustila, a ani s ohľadom ku všetkým
okolnostiam a celému priebehu incidentu, a najmä úplne zmätočným výsledkom vyšetrovania som sa
ani objektívne dopustiť nemohla, pokiaľ sa jedná o mne za vinu kladený nejaký úmyselný trestný skutok
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1/ Trestného zákona, ktorého skutku

som sa mala údajne dopustiť tak, že dňa 02. mája 2024 v čase o 21,18 hod., keď som viedla moje osobné
motorové vozidlo výr. zn.: Wolkswagen Passat EVČ:I. po prejazde svetelnou križovatkou medzi ulicami
Legionárskou a Električnou smerom do centra mesta Trenčín, som mala jazdiť pod vplyvom návykovej
látky amfetamín v koncentrácii tejto látky 105 ng/ml, a pod vplyvom návykovej látky metamfetamín v
koncentrácii tejto látky 1014 ng/ml, na základe čoho som mala byť údajne s medicínsky vyjadrenom

stave vylučujúcom moju spôsobilosť ovládať mnou vedené motorové vozidlo spoľahlivo a bezpečne.
Poukazujem znovu so všetkou zodpovednosťou na tú skutočnosť, že mimoriadne závažné obvinenia a
vypracovaná a súdu I. inštancie doručená obžaloba nie sú procesné, nezávadnými podkladmi pre súdne
vedenie trestného konania pred súdom proti mojej osobe, nakoľko mne obžalovanej nebol doteraz
zákonným á procesné nezávadným spôsobom vôbec, a riadne preukázaný žiadny protiprávny trestný

skutok, ktorého by som sa ja mala dňa 02. 05. 2024 preukázateľne dôvodne dopustiť pri vedení môjho
osobnéhomotorovéhovozidlavýr.zn.:WolkswagenPassatEVČ:I.,primojejjazdepoprejazdesvetelnou
križovatkou medzi ulicami Legionárskou a Električnou smerom do centra mesta Trenčín.

Vážený II. stupňový súd v Trenčíne, ctený odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne, dovoľujem si vo vyššie

uvedených súvislostiach poukázať na ten procesné závadný stav a nezákonné zabezpečenie dôkazov
proti mne, a to najmä v tom ohľade, že i napriek tomu, že som sa opakovane v prípravnom konaní na
polícii dožadovala vykonania dôkazov výsluchmi svedkov osôb L. M., N. D. C. a C. C., uvedené výsluchy
boli vykonané až na hlavnom pojednávaní, preto bola obžaloba proti mne podaná predčasne a absolútne
nedôvodné a nezákonne.

Z vykonaných výsluchov ktoré boli po opakovaných návrhoch vykonané až v štádiu hlavného
pojednávania na súde I. inštancie v Trenčíne, za čo úprimne ďakujem konajúcej sudkyni, ako zásadné
dôkazy,svedčiaceoprotiprávnomzískanídôkazovprotimojejosobe-výsluchysvedkovosôbL.O.,N.D.
C. a C. C., bolo jednoznačne preukázané, že v tomto konaní som ja obžalovaná nebola vôbec poučenáprocesné zákonným spôsobom, čo absolútne vylučuje moje zavinenie, resp. dopustenie sa akéhokoľvek
úmyselného trestného skutku, nakoľko v tomto konaní nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
som ja, obžalovaná A. A. trestne stíhaná.

Vážený odvolací súd v Trenčíne, avšak ako to jednoznačne vyplýva z doposiaľ v prípravnom konaní
iba čiastkovo, procesne činnosťou policajtov non lege artis zisteného a v čiastočnom, absolútne
nedostatočnom rozsahu chybne a zmätočne potvrdeného skutkového stavu v tejto veci, pred podaním
nezákonnej a nedôvodnej obžaloby a následne nedôvodné a plne nezákonne vydaného napadnutého
rozsudku sp. zn.: 2T/4/2025. ktorý vôbec nenachádza žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Je potom

nutné vyvodiť z tohto nezákonne nastoleného protiprávneho stavu ten záver, že v posudzovanom
prípade/v súlade s ustálenou judikatúrou, najmä identickou /oslobodenou/ trestnou vecou, vedenou na
KS Žilina sp.zn.:3To/35/2011, zhodne príslušníci PZ v čase, keď vykonávali preventívno - bezpečnostnú
akciu, nevykonávali svoj služobný zákrok v zmysle a v súlade so zákonom o policajnom zbore. Ja,
obžalovaná A. A. som nebola vôbec podozrivá v tomto momente kontroly zo spáchania žiadneho
priestupku ani trestného činu, moja totožnosť obžalovanej im bola v zmysle predloženia môjho

občianskeho preukazu nezameniteľné a teda nespochybniteľné dobre známa a zasahujúci príslušníci
PZ nedisponovali v tomto čase voči mne žiadnymi konkrétnymi poznatkami, že by išlo o osobu, ktorá
užíva. resp. u seba neoprávnene prechováva akékoľvek omamné látky a prostriedky.

Ctený Krajský súd v Trenčíne, k vyššie uvedenému je nutné dodať, že v súlade s citovaným rozhodnutím

KS Žilina, ale aj ďalšej ustálenej judikatúry všeobecných súdov v SR, ale aj európskou ustálenou
judikatúrou nadriadenou našej vnútroštátnej, vrátane záväzných platných a účinných právnych noriem
EÚ v tejto špecificky posudzovanej problematike, mali zakročujúci policajti, ak sa im zdala osoba
obžalovanej A.osobou podozrivou, mali základnú a zásadnú povinnosť, a to bezprostredne po ich vyzve,
najskôr, a to bezodkladne poučiť obžalovanú o jej právach ( § 8 ods. 2/Zákon o policajnom zbore), a to

najmä o práve, že k priznaniu sa ku spáchaniu priestupku, či trestného činu ho /ju/ nemožno nútiť (napr.
primerane podľa § 73 ods. 2/ zákona o priestupkoch, či primerane podľa § 34/Tr. por.

Vyššie uvedené konštatovanie v rozhodnutiach všeobecných súdov SR je podstatné preto, že zákaz
donútenia k priznaniu zahŕňa nielen právo nevypovedať (právo mlčať), ale aj zásadné a neodňateľné

právo občana neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, a to či už priamo, alebo nepriamo, ku svojmu
obvineniu, ako sa to stalo nezákonným postupom policajtov, ktorí vôbec nijako obžalovanú nepoučili,
pričom pri služobnom zákroku dňa 02. mája 2024 v čase o 21,18 hod., keď som viedla moje osobné
motorové vozidlo výr. zn.: Wolkswagen Passat EVČ:I. po prejazde svetelnou križovatkou medzi ulicami
Legionárskou a Električnou smerom do centra mesta Trenčín, a po ich zastavení mnou vedeného

vozidla, konali absolútne v rozpore so zákonom, zmätočne, násilne, po úplnej a absolútnej absentácii
poučenia ako to vyplýva z ich svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní, násilím ma predviedli,
proti mojej vôli, so slovami „že si musím presadnúť do ich služobného vozidla a ísť okamžite s nimi“ na
lekárske vyšetrenia a odberu biologických materiálov z môjho tela, v rozpore s mojou slobodnou vôľou,
a teda protizákonne ma donútili, aby som prispela k svojmu obvineniu.

Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, usvedčeniu, teda znamená, nielen zákaz nútiť
podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti, alebo v akejkoľvek
intenzite k aktívnemu konaniu, ktoré je v konečnom dôsledku v tej, ktorej kauze potrebné na usvedčenie
takejto osoby, teda okrem iného najmä zákaz nútiť podozrivú osobu na odovzdanie svojho biologického
materiálu násilnou formou, s plnou absenciou zákonného poučenia.

Vo vyššie uvedených zásadných konštatáciách je potom nutné poukázať na tieto veci sa vzťahujúcu
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý súd jednoznačne judikoval, že ani verejný záujem
na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže v žiadnom prípade a za žiadnych
okolností ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu,
vrátane neodňateľného právo nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudok vo veci HEANEY a McGuinness

v. Írsko z roku 2000. K tomu Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo n e p r i s p
i e ť k obvineniu vlastnej osoby predovšetkým vopred predpokladá, že obžaloba v trestnej veci sa
snaží preukázať dôkazy proti obvinenému bez použitia dôkazov získaných metódami donútenia, či
nátlaku (rozsudok vo veci Sauders v. Spojené kráľovstvo z roku 1996). Teda, ak je osoba k takémuto
konaniu políciou neoprávnene vyzvaná, a teda výzva policajtov, aby ich hliadku nasledovala, aby si pod

hrozbou použitia hmatov a chvatov, teda formou donútenia sadla ku nim do služobného vozidla, pričom
bola donútená ku odovzdaniu jej biologického materiálu, i keď toto odmietala, teda pod psychickým
donútením, teda táto nezákonná výzva zo strany policajnej hliadky bola daná obžalovanej A. ako jej
povinnosť, ktorá musí byť splnená a nebolo možné ju odmietnuť, pričom ale jediný zákonný spôsobpostupu policajnej hliadky lege artis mal byť taký, že jej mala byť adresovaná slovná výzva aspoň v
súlade s ust. § 8 ods. 2/zákona o policajnom zbore, súčasne s dopredu vysloveným poučením, že
splnenie takejto výzvy je založené len a len na základe dobrovoľnosti s tým, že splnenie tejto výzvy

môže osoba obžalovanej Slámovej, voči ktorej táto výzva smerovala, môže výzvu odmietnuť v každom
prípade a o to viac, ak by jej splnením mohla predložiť dôkaz proti sebe a tým pádom sa sama obviniť
z protiprávneho konania.
Zákonodarca jednoznačne ustanovuje v § 119 ods. 2/Tr. poriadku, že za dôkaz v trestnom konaní môže
slúžiť len to, čo bolo získané zákonným spôsobom, t. i. v plnom súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku, prípadne podľa osobitného zákona (napr. podľa zákona o policajnom zbore). Ak bol tento
dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom, nemôže slúžiť ako
dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť na náležité objasnenie veci.
Teda odber biologického materiálu z tela obžalovanej proti jej slobodnej vôli, pričom výsledok jeho
znaleckého skúmania má byť v predmetnej veci kľúčový usvedčujúci dôkaz, teda podoba vlastného
sebaobviňovania vynúteného nezákonným postupom policajnej hliadky na mieste kontroly, nie je možné

zásadne a bezpodmienečne akceptovať, pretože nebol v súlade s platným Trestným poriadkom ani
príslušnými ustanoveniami zákona o policajnom zbore a teda, v dôsledku aj porušenia ústavného práva
SR zakotveného v čl. 47 ods. 2/ Ústavy SR, pre nedostatok poučenia zo strany policajných orgánov,
nie je možné priznanie formou nezákonne získaného dôkazu použiť v tomto konaní ako dôkaz získaný
zákonným spôsobom.

Za daného dôkazného stavu, keď v posudzovanej, nezákonnou žalobou označenej veci nie je v podstate
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by obžalovanú A. A. spájal so zaisteným biologickým materiálom z jej
tela, ktoré vzorky mali obsahovať omamné a psychotropné látky, a najmä vzhľadom ku tej rozhodnej
skutočnosti, že nezákonnosť nie je možné odstrániť, a nie je ani objektívne možné v tomto prípade
preukázať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal takým spôsobom, ako je v obžalobe popísaný,

jednoznačne vyplýva absolútna nevina obžalovanej na predmetnom trestnom skutku.
Vážený Krajský súd v Trenčíne, znovu so všetkou zodpovednosťou prehlasujem a opakovane čestne
vyhlasujem, že som sa žiadnym mojím úmyselným konaním nedopustila žiadneho protiprávneho
konania, a to ani v intenzite priestupku, a už vôbec vo vyššej intenzite, ktorá by mohla zakladať moju
trestnú zodpovednosť, za konkrétny, mnou úmyselne zavinený akýkoľvek úmyselný, resp. i nedbalostný

trestný čin.

Vzhľadom ku vyššie uvedeným skutočnostiam žiadam Vážený odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne,
aby po vykonanom verejnom zasadnutí, kde budú detailne posúdené vykonané dôkazy, bol vydaný
rozsudok, ktorým bude napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušený v zmysle ust. 321 ods. písm. a, b,

c /Tr. por., a ja budem oslobodená spod obžaloby, resp. ak by Vážený odvolací súd v Trenčíne nenašiel
dostatok dôvodov pre tento postup, potom aby po zrušení napadnutého rozsudku bolo vyslovené v
zmysle ust. 322 Tr. por. že vec sa vracia na súd I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a znovu vo veci samej rozhodol, a to v prípade, ak by doplnenie konania čiastkovým doplnením
dokazovaniaodvolacímsúdommohlobyťspojenésneprimeranýmiťažkosťami,pričomtakétodoplnenie

dokazovania by mohlo veľmi pravdepodobne viesť ku iným skutkovým zisteniam v predmetnej veci.
Ja, obžalovaná, ďakujem úprimne vopred Váženému Krajskému súdu v Trenčíne, za porozumenie a
objektívne posúdenie tohto odvolania.“

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovanej uviedol, že odvolanie obžalovanej považuje

za nedôvodné, nakoľko prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu názoru, že skutok sa stal,
je trestným činom a spáchala ho obžalovaná, pričom aj uložený trest odňatia slobody je vzhľadom na
okolnosti prípadu a osobu páchateľa uložený v primeranej výške. Napadnutý rozsudok považuje preto
za zákonný a primeraný, a preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej
ako nedôvodné zamietol.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej, avšak pri splnení všetkých zákonných
podmienok uvedených v ustanoveniach § 293 ods. 5, ods. 6 Tr. por., s tým, že obžalovaná aj písomne
požiadala odvolací súd, aby bolo verejné zasadnutie vykonané v jej neprítomnosti. Na verejnom
zasadnutí konanom v rámci konečných návrhov nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

odvolanie obžalovanej A. v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovanej Slámovej zotrval na podanom odvolaní a jeho písomnom odôvodnení a navrhol odvolaniu
vyhovieť.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu potom
dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovanej

napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, obžalovaná v dôvodoch podaného
odvolania namietala procesné nedostatky majúce podľa jej názoru za následok nezákonnosť konania
pred okresným súdom. Uvedená argumentácia mala podľa názoru obžalovanej zakladať dôvod na
zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Na základe podrobného
preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil
obhajobou namietané procesné pochybenia zo strany okresného súdu.

Pokiaľideoodvolaciunámietku,kedyokresnýsúdpostupompodľa§272ods.3Tr.por.odmietolvykonať
obžalovanou navrhnuté DNA testovanie vzoriek odobratých dňa 02.05.2024, či sa jednalo o vzorky
obžalovanej, nakoľko podľa správ Fakultnej nemocnice Trenčín ako aj Súdno-lekárskeho a patologicko-
anatomického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Banskej Bystrici, bolo

potvrdené, že tieto vzorky boli spotrebované a následne zlikvidované. Súd správne na hlavnom
pojednávaní odmietol vykonať výsluch svedka navrhovaných obhajobou z dôvodu nadbytočnosti,
nakoľko obžalovaná v prípravnom konaní pred navrhovaným svedkom opakovane odmietla vypovedať.
Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s námietkami obhajoby proti procesnému postupu,
keďže namietané procesné nedostatky nemali žiaden vplyv na správnosť obhajobou napadnutých

výrokov o vine a treste, a nezakladajú zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321
ods. 1 písm. a) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaná teda namietala nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr.
por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Obžalovaná ďalej v dôvodoch svojho odvolania namietala správnosť postupu okresného súdu pri
hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o
preukázaníjejvinyzospáchaniaskutkuuvedenéhovnapadnutomrozsudkuokresnéhosúdu.Poukázala
na to, že z vykonaných výsluchov svedkov (L. M., D. C. a C. C.), ktorý boli osobne vypočutí až
na hlavnom pojednávaní, ako zásadné dôkazy, svedčiace o protiprávnom získaní dôkazov proti jej

osobe, bolo jednoznačne preukázané, že v tomto konaní obžalovaná nebola vôbec poučená procesne
zákonným spôsobom, teda vylučuje to jej zavinenie, teda nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je ona obžalovaná. Z vykonaného dokazovania podľa obžalovanej vyplynulo, že zakročujúci policajti
nepostupovali správne, keď bezprostredne po ich výzve mali obžalovanú bezodkladne poučiť o jej
právach, a to najmä o práve, že k priznaniu sa k spáchaniu priestupku či trestného činu ju nemožno

nútiť, teda že zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa nielen právo nevypovedať ale aj právo neprispieť
k svojmu obvineniu. Podľa obžalovanej z dokazovania vyplynulo, že po absolútnej absencii poučenia
zo strany príslušníkov polície, bola obžalovaná násilím proti jej vôli predvedená k vyšetreniu a k odberu
biologických materiálov z jej tela za účelom zistenia prítomnosti návykových látok. Obžalovaná mala za
to, že na základe vykonaného dokazovania mala byť spod obžaloby prokurátora oslobodená v celom

rozsahu podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu tak obžalovaná v tejto časti namietala nesprávnu aplikáciu § 2 ods.
12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov. V súvislosti s odvolaním obžalovanej
namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd

považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o

mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možnopreto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné
skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok
ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením §
2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade
by nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia

§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom okresného súdu, ktorý
dôkazy vykonáva. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade,
ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by
nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.,
môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo
čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
v skutkovej vete napadnutého rozsudku týkajúcej sa uznania viny obžalovanej majú úplnú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne a podrobne odôvodnil svoj záver o vine

obžalovanej zo žalovaného skutku nielen s poukazom na výpoveď svedkov L. M., N. D. C. a C. C.,
z ktorých výpovedí zhodne vyplynulo, že po tom, ako obžalovanú zastavili, lebo jej dymilo z auta,
následne ju podrobili dychovej skúške, a keďže pri kontrole bola roztržitá, vyzvali ju na kontrolu vplyvu
omamných látok. Z ich výpovede vyplynulo, že obžalovanú riadne poučili a poučili ju aj o odbere
biologickéhomateriáluvnemocnici,nakoľkoichtestbolorientačný.Otomtopostupe poučiliobžalovanú,

o čom svedčí jej podpis na poučení (č.l. 49 - Poučenie osoby pre účely vyšetrenia na prítomnosť
omamných látok alebo psychotropných látok podpísané dňa 02.05.2024 o 21:45 hod obžalovanou aj
svedkom L. M.). V nemocnici jej lekár odobral vzorky moču a krvi. Popreli, že by so vzorkami odobratými
obžalovanej akýmkoľvek spôsobom manipulovali, aj to, že by dostali pokyn na zastavenie jej vozidla.
Vina obžalovanej bola v konaní preukázaná aj z orientačnej toxikologickej analýzy obžalovanej, zo

vzoriek odobratých dňa 02.05.2024, z ktorých vyplynul pozitívny výsledok na prítomnosť amfetamínu
a metamfetamínu a extázy, ako aj z protokolu o toxikologickom vyšetrení obžalovanej, že v krvi
obžalovanej odobratej dňa 02.05.2025, prijatej na vyšetrenie dňa 13.05.2025, bola zistená prítomnosť
amfetamínu v krvi v koncentrácii 105 ng/ml a metamfetamínu v krvi v koncentrácii 1014 ng/ml ako aj
z výsledkov orientačnej toxikologickej analýzy zo dňa 09.10.2024 vypracovanej vo Fakultnej nemocnici

Trenčín, kde obžalovaná mala opakovane zistené pozitívne hodnoty amfetamínu, metamfetamínu,
extázeatetrahydrocannabinolu.OdbornýmivyjadreniamiL.N.P.B.aC.Q.D.,F.bolopreukázané,žepri
takto zistenej koncentrácii účinných látok ani nadpriemerne disponovaný vodič nie je schopný bezpečne
viesť motorové vozidlo a tým ohrozuje seba a iných účastníkov cestnej premávky a môže spôsobiť
škody na majetku, pričom psychický a fyzický stav obžalovanej pri výraznom ovplyvnení zistenými

psychotropnými látkami jednoznačne nebol zlúčiteľný s bezpečným a spoľahlivým vedením a ovládaní
motorového vozidla.
Správa o výsledku objasňovania priestupku, výsledky orientačnej toxikologickej analýzy, žiadanka pre
akútne toxikologické vyšetrenie, protokol o lekárskom vyšetrení preukazujú skutočnosti uvádzané v
skutkovej vete podanej obžaloby, teda že k stíhanému skutku došlo dňa 02.05.2024, pričom obžalovaná

ako vodička osobného motorového vozidla toto viedla, pod vplyvom návykovej látky amfetamínu v
koncentrácii 105 ng/ml a návykovej látky metamfetamín v koncentrácií 1014 ng/ml, pričom bola v
čase vedenia vozidla v stave medicínsky vylučujúcom spôsobilosť "viesť a ovládať" motorové vozidlo
spoľahlivo a bezpečne. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne zistené, že
obžalovaná Slámová vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej

látky činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, čím sa dopustila prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona. Spáchanie skutku obžalovanou tak, ako to ustálil okresný súd je po riadne vykonanom
dokazovaní preukázané.
Odvolací súd ohľadne uznania viny obžalovanej v okresným súdom ustálenom skutku nezistil žiadne

relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne vykonané dôkazy hodnotil s iným do úvahy
prichádzajúcim výsledkom, ako vykonané dôkazy hodnotil v tomto smere okresný súd. Závery,
ktoré okresný súd ohľadne týchto skutkových zistení uskutočnil, považuje odvolací súd za logické a
zodpovedajúce vykonaným dôkazom.Odvolací súd je preto toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu v tomto smere majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe

preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhala obžalovaná
v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri

hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd ani z pohľadu odvolacích
námietok obžalovanej nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Obžalovaná súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jej záverečného návrhu uplatnila aj
odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého rozsudku
z dôvodu, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd však konštatuje, že

zobsahudôvodovpodanéhoodvolanianevyplýva,resp.obžalovanánešpecifikujeakékonkrétnedôkazy
by chcela zopakovať, prípadne aké ďalšie konkrétne dôkazy žiada vykonať. Odvolací súd uzatvára,
že obhajoba nepožaduje doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, napáda len spôsob hodnotenia
dôkazov okresným súdom a domáha sa ich iného hodnotenia a vyvodenia iných skutkových záverov
v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a preto z takto formálne uplatneného odvolacieho dôvodu

neprichádzalo do úvahy zrušenie, či zmena napadnutého rozsudku.

Pokiaľ obžalovaná mala na mysli uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr.
por. z dôvodu, že žiadala vykonať okresným súdom odmietnuté jeho návrhy na doplnenie dokazovania
výsluchom ním navrhovaných svedkov a skúmaním krvi obžalovanej vykonaním DNA testovania

vzoriek odobratých dňa 02.05.2024, odvolací súd uvádza, že s týmito odvolacími námietkami sa už
vysporiadal vyššie, v rámci odôvodnenia neopodstatnenosti obžalovaným uplatneného odvolacieho
dôvodu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Odvolací súd dodáva, že obžalovaná v podanom odvolaní
už výslovne nežiadala doplniť dokazovanie týmto spôsobom, namietala len nesprávne odmietnutie jeho
návrhov zo strany okresného súdu.

Nazákladevykonaniaprieskumnejpovinnostipodľa§317ods.2Tr.por.odvolacísúddospelkzáveru,že
rozsudkom okresného súdu uložený trest odňatia slobody obžalovanej, ktorý je podmienečne odložený,
zasúčasnéhouloženieprimeranýchpovinnostíaobmedzeníakoajtrestuzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlo je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti.

Na podklade podaného odvolania obžalovanej odvolací súd následne skúmal aj správnosť výrokovej
časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaniach
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.