Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoEk/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409205075
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4409205075.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D., o vymoženie pohľadávky v sume 342,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Er/285/2009-35 zo dňa 23.03.2017

v spojení s opravným uznesením 15Er/285/2009-61 zo dňa 04.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 52 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 07.03.2009 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 342,57 eura
s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom poukázal na rozhodcovský rozsudok sp. zn. 10219/08 zo

dňa 23.10.2008 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., IČO: 35922761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Vydaniu rozhodcovského
rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4024038 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 27.03.2008 (ďalej
len „zmluva o úvere“). Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku.

2. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a keďže ide o spotrebiteľský
právny vzťah, podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku podľa kritérií, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Súd
zastal názor, že rozhodcovská doložka nebola osobitne so spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnejzmluvy.Rozhodcovskádoložkavpredmetnejveci,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučný

titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Súd bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd podľa § 58 ods.
1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskomkonaní, ex offo zastavil exekúciu v celom rozsahu, nakoľko takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené, teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní a je nesporné, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 23.10.2008 sp. zn. SR 10219/08 bol ako celok
vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť a to ani z časti spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého sa mohol domáhať v exekučnom
konaní.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej ako „CSP“). Oprávnený v odvolaní opísal rozhodujúce skutočnosti. Uviedol, že na zmluvu o úvere
nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), pretože v zmysle ods. 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa
budú spravovať zákonom č. 513/1994 Zb. Obchodný zákonník v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka.Namietal,ževýkonvykonateľnéhorozhodnutiasamusípovažovaťzaintegrálnučasť„súdnej
ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenie
ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy Slovenskej

republika stratili svoj dôvod na existenciu v ústave. Preto právo na súdnu ochranu zaručené sa nemôže
končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným
spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto
rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (I. ÚS 5/00). Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné
strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú

rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl.
zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že povinný v čase uzavretia zmluvy nemal k jej
obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel
a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Povinný zároveň vyhlásil, že bol
pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný

podpis. V zmysle rozhodcovskej doložky sa oprávnený s povinným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté
z predmetných zmlúv o úvere buď pred Rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Oprávnený uviedol, že
rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená
do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa

30.10.2009 sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 a rozsudok zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, v ktorom
je uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel,
že text ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu proti ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

4. K podanému odvolaniu sa povinný nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne a odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového

poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodnéhoustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví,

ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie
exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú
vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 07.03.2009, kedy oprávnený spísal u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým
oprávnenýžiadal,abysúdpoveriluvedenéhosúdnehoexekútoranavykonanieexekúcievočipovinnému

na sumu 342,57 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 10219/08
zo dňa 23.10.2008, právoplatný dňa 10.11.2008 a vykonateľný dňa 13.11.2008. Dňa 12.05.2009 súd
poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
15Er/285/2009-35 zo dňa 23.03.2017 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie

oprávnený.

12. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 27.03.2008 v spojení so Všeobecnými podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ). Svoju
právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré boli súčasťou zmluvy

o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. V
tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský
súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný

odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,
2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu možno zastaviť na
návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení
§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva,
že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol
poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere

zo dňa 27.03.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň ide
aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ,
v tomto prípade oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a dlžník, t. j. povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa,
úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.

15. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi

z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17. VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka
nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho
zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený
o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ

ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil.
Dojednanie rozhodcovskej doložky ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm.
r), ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ, bola dojednaná individuálne.
Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým

spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť
aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup
v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskejdoložky,ktorá-akmalabyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie-mala

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

16. Napriek vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie musí súd počas celého exekučného konania

dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Ustanovenia § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadkuumožňujúsúduexekúciuzastaviťztaxatívneuvedenýchdôvodovprávepovydanípoverenia.V
danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané na podklade exekučného titulu vydaného
rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať
spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Hoci súd prvej inštancie zastavil predmetnú

exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom správne mala byť predmetná exekúcia
zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, uvedené nič nemení na správne prijatom
závere súdu, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a na jeho podklade nemožno viesť
predmetné exekučné konanie. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §

262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá vzmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).