Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 64C/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124340944
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124340944.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou, v spore žalobcu:

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1,
Bratislava, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G.Á.. X, K., o zaplatenie 1.359,64
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.359,64 eur a úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy
1.359,64 eur od 03.07.2024 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.07.2024 v upomínacom konaní a

postúpenej Mestskému súdu Bratislava IV dňa 04.12.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhonazaplatenieistinyvovýške1359,64euraúrokzomeškania9,25%ročnezosumy1359,64
eur od 03.07.2024 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia
a to z dôvodu, že žalovaný byt teda garzónku I. kategórie na P. F.. Z. K., orient. č. X, súp. č. XXX, č.
XXX/VIII. poschodí.užíva bez právneho dôvodu aj po uplynutí doby nájmu (31.01.2012) a privlastňuje si
úžitkovú hodnotu bytu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 01.08.2024 platobný rozkaz
sp. zn. 7Up/1294/2024-23.
3. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovaného a nedoručenia v danej veci
vydaného platobného rozkazu upomínací súd v zmysle § 10 ods. 1, 3, zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca v odpovedi na výzvu
upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP. Následne upomínací

súd postúpil, spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP dňa 04.12.2024.

4. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom

verejnom registri.

5. Podľa § 116 ods. 1,2 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočnéhopobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1,
zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát

o tom nedozvie.

6. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd zverejnil oznámenie o podaní žaloby na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.01.2025 a tým doručoval žalovanému žalobu s prílohami
k žalobe a poučeniach strany sporu a zároveň poučil žalovaného o tom, že uvedená písomnosť sa bude

považovať za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia, a to aj vtedy, ak adresát o tom
nedozvie (§116 ods. 2 CSP). V danom prípade sa uvedené písomnosti súdu považovali za doručené
dňom 04.02.2025.

7. Podľa § 177 ods. 2 pís. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 1 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky, pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuly súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

10. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, bol vo veci dňa 18.12.2025 verejne vyhlásený

rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 04.12.2025.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave

presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s

vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

13. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a v konaní bol nečinný.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi a to: výpis
z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre okres K. T., obec K.-P., kat. územie: P. parc. č. XXX o výmere
1222 zast. plocha súp. č. XXX P. X, X. posch, číslo bytu XXX, Nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-

XX, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022, Upomienka č. F. zo dňa 15.11.2022,
Upomienka č. XXXXXXXXX zo dňa 06.03.2023, Predžalobná upomienka č. F. zo dňa 12.01.2023,
Predžalobná upomienka č. F. zo dňa 04.04.2023, Predžalobná upomienka č. F. zo dňa 10.01.2024.

15. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 31.01.2011 žalobca uzavrel so žalovaným

Nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX-XX-XX. Predmetnou zmluvou žalobca, ako vlastník a prenajímateľ,
prenechal žalovanému, ako nájomcovi, za nájomné do užívania byt, nachádzajúci sa v katastrálnom
území P., na P.j ul. v K., orient. č. X, súp. č. XXX, byt -garzónku I. kategórie, č. XXX/VIII. poschodie.
Z. súlade s čl. IV bod 2 tejto zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať mesačne najneskôr do 15.dňapríslušného kalendárneho mesiaca prenajímateľovi nájomné ako aj zálohy na poskytovanie plnenia
spojeného s užívaním bytu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - 1 rok, teda do 31.01.2012. Odo
dňa skončenia nájomného vzťahu (od 01.02.2012) žalovaný naďalej užíva byt žalobcu bez zmluvného

vzťahu. Žalobca eviduje v súvislosti s užívaním bytu žalovaným neuhradenú pohľadávku predstavujúcu
odplaty za užívanie bytu za obdobie 01 - 12/2022 predstavujúce mesačne sumu 43,41 eur (12 x 43,41
eur = 838,72 eur) a náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie roku 2022 vo
výške 520,92 eur teda spolu vo výške 1359,64 eur, predstavujúce bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného. Nakoľko žalovaný po uplynutí doby nájmu predmetný byt naďalej užíva, pričom žalobcovi

za jeho užívanie aj napriek opakovaným upomienkam neplatí úhrady riadne a včas, dochádza z jeho
strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil
ako výšku obvyklého nájomného a skutočné náklady za služby spojené s užívaním predmetného bytu
v rozhodnom období.

16. Po právnej stránke súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka 1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.

17. Žalovaný skutkový stav nesporoval a v konaní bol nečinný. Súd preto posúdil iba podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vychádzal z dôkazov, ktoré predložil a za preukázané považoval
nasledovné skutočnosti:

18. Z výpisu z katastra nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra SR na LV č. XXXX (č.l.9)
pre okres Bratislava II, obec K.-P., kat. územie P. parc. č. XXX o výmere 1222 zast. plocha, so stavbou
súp. č. XXX, P. Č.. X, X. posch, číslo bytu XXX mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.

19. Z nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 31.01.2011 (č.l.10) mal súd preukázané, že
žalobca, ako vlastník a prenajímateľ, prenechal žalovanému ako nájomcovi, za nájomné do užívania
predmetný byt - garsónku I. kategórie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú na 1 rok teda od 31.01.2011
do 31.01.2012 so vznikom nájmu od 31.01.2011. V súlade s čl. IV bod 2 tejto zmluvy bol žalovaný
povinný uhrádzať mesačne najneskôr do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca prenajímateľovi

nájomné ako aj zálohy za poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Žalovaný podľa žalobcu byt
po ukončení nájmu neuvolnil a tento nevypratal.

20. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto je povinný
skúmať z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku najvyššieho súdu

vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd

vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal,implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby
voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“
21. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd preukázanú vlastníctvom k predmetnému bytu žalobcom a to

výpisom LV č. XXXX-čiastočný.
22. Pasívnu vecnú legitimáciu mal súd preukázanú nájomnou zmluvou č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa
31.01.2011 uzavretou medzi stranami sporu, ktorá zanikla dohodou uplynutím doby nájmu 31.02.2012.
Žalovaný predmetný byt užíva doposiaľ, za jeho užívanie však neplatí odplaty riadne a včas.

23. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022 (č.l.19) mal súd preukázanú výšku
bezdôvodného obohatenia a to ako nájomné za užívanie bytu za obdobie 01 - 12/2022 predstavujúce
mesačne sumu 43,41 eur (12x 43,41 eur = 520,92 eur) a skutočné náklady za služby spojené s užívaním
predmetného bytu za obdobie roku 2022 vo výške 838,72 eur eur t.j. spolu vo výške 1359,64 eur.

24. Žalovaný aj napriek upomienkam a to Upomienkou č. F. zo dňa 15.11.2022, Upomienkou č.

XXXXXXXXX zo dňa 06.03.2023, Predžalobnou upomienkou č. F. zo dňa 12.01.2023, Predžalobnou
upomienkou č. F. zo dňa 04.04.2023 a Predžalobnou upomienkou č. F. zo dňa 10.01.2024 žalovanú
sumu neuhradil. Žalobca doručoval žalovanému zásielky poštou, avšak tieto sa žalobcovi vrátili ako
neprevzaté v úložnej dobe.

25. Súd po takto vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného neplatením platieb za
jeho bezdôvodné užívanie, keď predmetný byt vo vlastníctve žalobcu užíva bez právneho titulu,
nakoľko nájom bytu skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu dňom 31.02.2012. Výšku bezdôvodného

obohatenia súd považoval za primeranú, nakoľko táto bola primeraná a jej výška je viazaná na právne
postavenie žalobcu ako prenajímateľa a preukázaná vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu
za rok 2022.

26. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa

ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom
chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť
vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať
vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo
majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou
(či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je
ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu
majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti

za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani
jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané.

27. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie
predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené
prípady (§ 451 Občianskeho zákonníka). Pri posudzovaní veci je treba rovnako vychádzať zo
všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom

vlastníka, inak len na základe zákona, čo je prípad v súdenej veci.

28. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, je rovnajúce sa výške obvyklého nájomného v danom
mieste a čase za porovnateľnú nehnuteľnosť, t.j. za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022.

29. Súd konštatuje, že výkon subjektívneho práva nemôže požívať ochranu v neobmedzenom rozsahu a
zakaždýchokolností,bezohľadunadanúkonkrétnusituáciuazúčastnenésubjekty.Vsúkromnompráve
je výkon práv a povinností vyjadrený v právnych normách a je limitovaný, napr. zákazom zneužitia práva,
príkazom konať v súlade s dobrými mravmi, ochranou dobromyseľnosti atď., a tieto požiadavky na výkonpráva sú aj právnymi princípmi. Právny inštitút zákazu zneužitia subjektívneho práva je daný limitmi
výkonu takéhoto práva a cieľom je, aby pri kolízii subjektívnych práv osôb, v dôsledku neobmedzeného
uplatnenia subjektívneho práva určitou osobou nebola prekročená miera únosného správania, aby teda

nevznikla ujma inej osobe, prípadne nenastal rozpor so spoločenským záujmom. Právo teda určuje
hranice výkonu subjektívneho práva najmä kategóriami morálky, dobromyseľnosti, dobrých mravov.

30. Je potrebné potom súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný užívaním bytu bez poskytovanej
náhrady získal majetkovú hodnotu. V prejednávanej veci tak ide o plnenie bez právneho dôvodu t.j.

užívanie bytu bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je
vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme
penažnej náhrady v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

požiadal.

32. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Žalovaný tým, že svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka do omeškania. Pretože ide o omeškanie so zaplatením peňažného dlhu má žalobca právo od
žalovaného podľa § 517 ods. 2 OZ požadovať aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca žalobou požaduje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
podaní návrhu dňa 02.07.2024 na vydanie platobného rozkazu do zaplatenia. Žaloba je preto aj v časti

o zaplatenie úrokov z omeškania 9,25 % ročne z 1359,64 eur od 03.07.2024 do zaplatenia dôvodná.

36. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov
konania. Pretože žalobca bol v konaní celkom úspešný a strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by mu nemal nárok nepriznať, rozhodol,

že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.