Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200498
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8219200498.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1a/ S.. D. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P., na ul. J. H. č. XXXX/XX, 1b/ R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P.,
na ul. Q., 2/ R. nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P., na ul. U. zastúpenej X., 3/ X., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v P. na ul. J. zastúpenej R. a 4/ R. nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v P. zastúpeného R., proti
žalovanému: SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom v Bardejove, na ul. Hurbanovej č. 18, IČO: 31 683 061,
právne zastúpenému Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, na
Horných záhradách č. 2, IČO: 50 570 897, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.543,09 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam 1a/ a 1b/ spoločne a nerozdielne sumu 2.718,92
Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2.718,92 Eur od 26.4.2019 do zaplatenia, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkýň 1a/ a 1b/ z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 2.841,08 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.841,08 Eur od 9.8.2018 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 1.983,09 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.983,09 Eur od 09.08.2018 do zaplatenia,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyniam 1a/ a 1b/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalovanému nárok

na náhradu účelne vynaložených trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100 %.

VI. Žalobkyni 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov
prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

VII. Žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 05.03.2019 sa právna predchodkyňa žalobcov 1a
a 1b domáhala, aby jej žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu 2.718,92 Eur
spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 07.08.2018 do zaplatenia; žalobkyňa 2/ sa domáhala,aby jej žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu 2.841,08 Eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania ročne z tejto sumy počnúc od 07.08.2018 do zaplatenia a žalobcovia 3/ a 4/
(manželia), aby im žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil spoločne a nerozdielne

sumu 1.983,09 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy počnúc od 07.08.2018 do
zaplateniaataktiežsažalobcovia1/-4/(spoluďalejlen„žalobcovia“)domáhali,abyimžalovanýnahradil
trovy súdneho konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov v bytovom dome na ul. B., vedenom Okresným

úradom P., katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) na LV č. XXXX (ďalej len „bytový
dom“) a to konkrétne právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 2b v čase podania žaloby je vlastníčkou
dvojizbového bytu na X. poschodí bytového domu; žalobkyňa 2/ je vlastníčkou trojizbového bytu na
X. poschodí bytového domu a žalobcovia v 3/ a 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dvojizbového
bytu na X. poschodí bytového domu. Žalobcovia uviedli, že správcom bytového domu bol do
XX.XX.XXXX žalovaný, teda spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o., avšak vlastníci bytov v bytovom dome,

doručili žalovanému výpoveď z XX.XX.XXXX zo Zmluvy o výkone správy s tým, že žalovaný tak mal
prestať byť správcom bytového domu počnúc od XX.XX.XXXX, pričom novým správcom bytového domu
na základe novej Zmluvy o výkone správy zo XX.XX.XXXX mala byť spoločnosť BARDBYT, s.r.o.. Aj
napriek uvedenému žalovaný popieral skutočnosť, že by nemal byť od XX.XX.XXXX správcom bytového
domu a naďalej mal presviedčať vlastníkov bytového domu, teda aj žalobcov, že žalovaný je naďalej

správcom bytového domu, pričom tak podľa žalobcov žalovaný konal napriek tomu, že nepodal žalobu
o neplatnosti výpovede z XX.XX.XXXX zo Zmluvy o výkone správy, ktorú mu vlastníci bytového domu
doručili, aj keď bol na túto skutočnosť cit.: „... vlastníkmi bytov priamo vyzvaný“. Podľa žalobcov žalovaný
odmietol uznať spoločnosť BARDBYT, s.r.o. za nového správcu bytového domu a odmietol mu vydať
všetky písomnosti týkajúce sa bytového domu a naďalej vykonával správu bytového domu a vlastníkov

bytov v bytovom dome oboznámil s tým, že je správcom bytového domu a že ako správca bytového
domu dodáva všetky služby spojené s užívaním bytov a vlastníci bytov sú povinní naďalej uhrádzať mu
platby za tieto služby s tým, že žalovaný žaloval tých vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí začali tieto
platby uhrádzať novému správcovi spoločnosti BARDBYT, s.r.o.. Následne spoločnosť BARDBYT, s.r.o.
podala žalobu na žalovaného (SPRAVBYT s.r.o.) o vydanie podkladov týkajúcich sa správy bytového

domu, pričom o tejto žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 1C 362/2005, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co 9/2010 z 10.03.2010 ktorým bolo konštatované, že
nárok žalobcu, teda spoločnosti BARDBYT s.r.o. voči žalovanému na vydanie mu listín týkajúcich sa
výkonu správy bytového domu, je čo do jeho základu opodstatnený. Podľa žalobcov však žalovaný aj
napriek tomu nerešpektoval ani tento rozsudok a naďalej vlastníkov bytov v bytovom dome presviedčal,

že je správcom bytového domu, predkladal im platové výmery a vyzýval ich k poukazovaniu zálohových
platieb v prospech ním spravovaného bankového účtu s tým, že žalovaný 08.06.2010 zvolal stretnutie
vlastníkov bytov v bytovom dome za účelom odovzdania im vyúčtovaní za rok 2009, ktoré stretnutie sa
zmenilo na schôdzu, na ktorej vlastníci odhlasovali výpoveď Zmluvy o výkone správy tak BARDBYTU
s.r.o. ako aj SPRAVBYTU s.r.o. (žalovanému), avšak vzhľadom na to, že schôdza nebola zvolaná

riadnym spôsobom a tieto výpovede neboli napísané, ani riadne doručené žiadnej zo zmluvných strán,
to znamená ani BARDBYTU s.r.o. a ani SPRAVBYTU s.r.o. (žalovaný), tak právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C 18/2012 vo veci žalobcu Mesta P. proti žalovaným Z. v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 19/2016, súd určil neplatnosť
týchto uznesení zo schôdze vlastníkov bytov konanej 08.06.2010 v bytovom dome.

3. Podľa žalobcov žalovaný jednako od doručenia mu výpovede zo zmluvy o výkone správy v roku
XXXX a jednako aj od roku XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 1 C/362/2005, ktorým bola uznaná opodstatnenosť nároku spoločnosti BARDBYT
s.r.o. voči žalovanému na vydanie mu písomnosti týkajúcich sa správy bytového domu, už žalovaný
mal vedomosť o tom, že nie je správcom bytového domu a teda v ďalšom konal súc si vedomý tejto

skutočnosti a aj napriek tomu vlastníkov bytov bytového domu presviedčal, že je správcom a predkladal
im platové výmery na úhrady zálohových platieb za služby spojené s užívaním ich bytov. Žalobcovia
uviedli, že so žalovaným uzavreli zmluvu o výkone správy ešte aj v roku XXXX, preto žalovaný v roku
XXXX presmeroval SIPO platby žalobcov na svoje účty, ktoré SIPO platby skončili v R. a v ďalšom
období žalovaný zasielal vlastníkom, teda aj žalobcom vyplnené poštové poukazy a nabádal ich k ich

úhrade, takže žalobcovia v roku XXXX a aj v roku XXXX za výkon správy ako aj za služby spojené s
užívaním ich bytov platili žalovanému, pričom uviedli „... my sme mu dôverovali, a verili, že to čo konáme
robíme správne, tak sme zaplatili SPRAVBYTU platby za celý rok XXXX a XXXX“ s tým, že právna
predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b tak za roky XXXX a XXXX zaplatila žalovanému sumu 2.718,92 Eur (zarok XXXX sumu 1.364,54 Eur a za rok XXXX sumu 1.354,38 Eur); žalobkyňa 2/ tak za roky XXXX a
XXXX zaplatila žalovanému sumu 2.841,08 Eur a žalobcovia 3/ a 4/ za roky XXXX a XXXX zaplatili
žalovanému sumu 1.983,09 Eur, pričom dôkazom o tom majú byť žalobcami predložené kópie SIPO

poukážok, ako aj potvrdenia o zaplatení týchto súm vydané samotným žalovaným, pričom v zmysle tohto
písomného potvrdenia z 27.02.2014 vydaného žalovaným, mu právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b
zaplatila za výkon správy a za služby spojené s užívaním bytu za roky XXXX a XXXX sumu 2.844,61
Eur (1 490,23 Eur a 1.354,38 Eur), žalobkyňa 2/ podľa potvrdenia žalovaného z 29.01.2014
zaplatila žalovanému sumu 3.276,86 Eur (1.613,87 Eur a 1.662, 99 Eur) a napokon podľa potvrdenia

žalovaného z 18.11.2015 žalobcovia 3/ a 4/ zaplatili žalovanému za roky XXXX a XXXX sumu 2.157,72
Eur (950,63 Eur a 1.207,09 Eur). V ďalšom období po roku XXXX už žalobcovia na základe usmernenia
zamestnancami žalovaného, ktorí ich stále utvrdzovali v tom, že žalovaný je správcom bytového domu,
už platili zálohové platby za služby spojené s užívaním ich bytov do súdnej úschovy. Žalobcovia v žalobe
tiež uviedli cit. „... žalovaný nám dával podpisovať rôzne písomnosti, ani sme nevedeli, čo to je, no verili
sme, že robíme podľa jeho usmernení a teda správne.“ O tom, že žalovaný žalobcov uvádza do omylu

v tom, že je správcom bytového domu sa žalobcovia dozvedeli až v roku 2018, kedy museli doplatiť dlžné
sumy za výkon správy a za služby správcovskej spoločnosti BARDBYT s.r.o. a to aj za obdobie rokov
2011a2012,pričomprávnapredchodkyňažalobkýň1aa1btaktovroku2018(16.03.2018a21.03.2018)
doplatila za tieto roky spoločnosti BARDBYT s.r.o. celkovo sumu 3.186,40 Eur (546,40 + 1.320,00 +
1.320,00); žalobkyňa 2/ v decembri 2017 a 18.06.2018 doplatila spoločnosti BARDBYT s.r.o. celkovo

sumu 3.081,11 Eur (1.905,23 + 1.175,88) a napokon žalobcovia 3/ a 4/ doplatili 07.09.2018 za roky
XXXX a XXXX spoločnosti BARDBYT s.r.o. sumu 2.804,30 Eur. Vzhľadom na uvedené tak žalobcovia
za obdobie rokov XXXX a XXXX uskutočnili duplicitné platby za výkon správy a za služby spojené s
užívaním ich bytov aj spoločnosti BARDBYT, s.r.o. a aj žalovanej spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o., ktorá
v tomto období však nebola správcom bytového domu, preto podľa žalobcov na strane žalovaného

došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože prijal tieto platby od žalobcov bez právneho titulu a preto sa
žalobcovia podanou žalobou domáhajú od žalovaného ich vrátenia s tým, že žalobcovia majú vedomosť,
že žalovaný niektorým vlastníkom z bytového domu tieto platby za uvedené obdobie vrátil resp. tieto ich
platby žalovaný previedol na účet správcovskej spoločnosti BARDBYT s.r.o., avšak u žalobcov sa tak
nestalo. Žalobcovia aj listom z 01.08.2018 požiadali žalovaného, aby im finančné prostriedky zaplatené

za roky XXXX a XXXX vrátil, avšak žalovaný tak neučinil a na list žalobcom ani neodpovedal. Podľa
žalobcov spoločnosť BARDBYT s.r.o. ako správca bytového domu dokonca podala v roku 2015 žalobu
voči žalovanému, aby mu bola uložená povinnosť previesť finančné prostriedky vlastníkov bytov na účet
BARDBYT-u s.r.o., avšak žalovaný následne tieto finančné prostriedky previedol na iné účty.
4. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovanému 24.04.2019, ktorý sa k nej vyjadril

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným okresnému súdu 09.05.2019, ktorým
v celom rozsahu poprel nárok žalobcov s tým, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jeho
strane, pretože žalobcovia tak ako uvádzajú v listinných dôkazoch priložených k žalobe, uhrádzali platby
za rok XXXX a XXXX nie na účet žalovaného, ale na účet vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorý
žalovaný iba spravoval. Nárok žalobcov tiež považuje za premlčaný v celom rozsahu, keďže ide o nároky

z rokov XXXX a XXXX. Okrem toho žalovaný podotkol, že ak by nebol správcom tak na tento vzťah
medzi ním a žalobcami nie je možné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
5.Kvyjadreniužalovanéhozaujalisvojestanovisko(replika)žalobcoviapodanímdoručenýmokresnému
súdu 01.07.2019, v ktorom označili za nepravdivé konštatovania žalovaného, že by platby za rok XXXX
a XXXX uhrádzali na účet vlastníkov bytov a nie na účet žalovaného. V súvislosti s tým žalobcovia

uviedli, že účet, na ktorý platili platby za služby spojené s užívaním ich bytov zriadil žalovaný a to
účet IBAN: T. a iba žalovaný mal oprávnenie nakladať s prostriedkami na tomto účte, pričom podľa
žalobcami predloženého potvrdenia od VÚB banky, a.s. zo dňa 15.04.2014, bol aj ku dňu vystavenia
tohto potvrdenia názov označeného účtu, na ktorý žalobcovia robili platby - „T..“ a až podľa potvrdenia
VÚB banky a.s. zo dňa 17.08.2016 sa názov účtu zmenil na nový názov bol - „L..“ Z uvedeného podľa

žalobcov vyplýva, že až do roku 2016 bol názov bankového účtu „T..“, pričom s finančnými prostriedkami
na tomto účte mal právo nakladať len žalovaný, ktorý toto výlučné dispozičné právo mal aj po zmene
názvu tohto účtu. Taktiež popreli, žeby bol ich nárok premlčaný.
6. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu žalobcov, doručenom okresnému súdu
27.08.2019 zotrval na svojom dovtedajšom vyjadrení s tým, že opätovne poukázal, že účet na ktorý

žalobcovia poukazovali platby za roky XXXX a XXXX a ktorých sa domáhajú, bol účtom vlastníkov bytov
a nie žalovaného čo žalovaný preukázal predloženým potvrdením od VÚB banky, a.s. z 01.03.2016,
ktorým banka potvrdila, že majiteľom účtu IBAN: T. sú vlastníci bytov bytového domu č. XXX, U. K/X, P.
evidovanom pre k.ú. P. na LV XXXX a to na základe Zmluvy o bežnom účte zo XX.XX.XXXX. Vzhľadomna uvedené sa tak podľa žalovaného on nemohol obohatiť na úkor vlastníkov bytového domu Q. a teda
aj žalobcov, keďže platby nepoukazovali na jeho účet, pričom podľa žalovaného v tejto súvislosti cit. „...
nie je vôbec právne podstatné, kto a v akom rozsahu mal k nemu dispozičné práva.“ K otázke premlčania

žalovaný uviedol, že žalobcovia od roku 2006 museli vedieť, že sú vedené podstatné súdne konania
týkajúce sa bytového domu Q., pričom keďže sa žalobcovia svojich nárokov domáhajú za roky XXXX a
XXXX z dôvodu, že žalovaný v tom čase nebol správcom ich bytového domu, tak podľa žalovaného už
v rokoch XXXX a XXXX žalobcovia vedeli, že žalovaný nie je správcom a aj napriek tomu sa vedome
svojich nárokov nedomáhali. Žalovaným predložené potvrdenie VÚB banky a.s. z 19.05.2016 sa netýka

bytového domu Q., ale iných bytových domov v jeho správe.
7. Na pojednávaní 18.12.2019 splnomocnená zástupkyňa (dcéra) v tom čase právnej predchodkyne
žalobkýň 1a a 1b uviedla, že právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b v celom rozsahu trvá na žalobe
s tým, že lehota, od ktorej si uplatňuje voči žalovanému úrok z omeškania t.j. 07.08.2018 je okamihom,
kedy sa právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b dozvedela, že za výkon správy v rokoch XXXX a XXXX
má zaplatiť spoločnosti BARDBYT s.r.o. a to v dôsledku doručenia jej vyúčtovania o nedoplatkoch za

túto správu, ktorá bola právnej predchodkyni žalobkýň 1a a 1b doručená od BARDBYT-u s.r.o., ktorú
podlžnosť za roky XXXX a XXXX právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b v roku 2018 BARDBYTU s.r.o.
zaplatila. Podľa jej vedomosti je správcom bytového domu na U. je aktuálne spoločnosť BARDBYT s.r.o.
a nemá vedomosť, že by zmluva o výkone správy s BARDBYTOM zo XX.XX.XXXX bola zrušená alebo
súdne napadnutá. Na pojednávaní prítomná žalobkyňa 2/ uviedla, že taktiež trvá na žalobe v celom

rozsahu. Uviedla, že platby za služby spojené s užívaním bytu od roku XXXX platila do súdnej úschovy,
ako aj ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, pretože nemala jednoznačné informácie o tom, kto je
vlastne správcom bytového domu, či spoločnosť BARDBYT s.r.o. alebo žalovaný. Boli tu len rôzne šumy
o tom, kto je správcom. Napokon, až keď boli v roku 2018 zažalovaní vlastníci bytov v bytovom dome
spoločnosťou BARDBYT s.r.o. z dôvodu neuhradenia platieb za služby spojené s užívaním bytov za

roky XXXX a XXXX, žalobkyňa 2/ išla do BARDBYTU a dohodli sa, že svoju podlžnosť vyplatí s tým, že
platby za roky XXXX a nasledujúce boli prevedené BARDBYTU zo súdnej úschovy. Vlastne až od tejto
žaloby podanej BARDBYTOM sa dozvedela, kto je správcom bytového domu a že je ním spoločnosť
BARDBYT, s.r.o. Žalovaní 3/ a 4/ na pojednávaní nebolo prítomní a na základe splnomocnenia ich v
konaní zastupuje žalobkyňa 2/.

8. Na pojednávaní 18.12.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhuje ju zamietnuť z dôvodu, že žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore, pretože tak
ako to uviedol vo vyjadrení, žalobcovia platili zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov v
bytovom dome Q. nie na účet žalovaného, ale na účet vlastníkov bytov tohto bytového domu, s ktorým
účtom žalovaný nemá žiadne dispozičné právo, preto sa týmito platbami ani nemohol nijako bezdôvodne

obohatiť. To, že žalobcovia duplicitne zaplatili za roky XXXX a XXXX platby aj na účet BARDBYTU, nie je
predmetom sporu a tejto veci sa to netýka. Ak sa niekto bezdôvodne obohatil, tak to boli samotní vlastníci
bytového domu, ktorí dvakrát zaplatili na svoj účet, t.j. na účet vlastníkov bytového domu. Žalobcovia sa
žiadnym spôsobom nevyjadrili a nespochybnili túto skutočnosť, že platby platili nie na účet žalovaného,
ale na účet vlastníkov bytov. Ani právna úprava neumožňuje, aby vlastníci bytov platili zálohové platby

za správu priamo na účet správcu. Taktiež namieta premlčanie žalobcami uplatneného nároku, ktorí si
uplatňujú nárok za roky XXXX a XXXX, pretože tak ako žalobcovia tvrdia, zmluvu o výkone správy s
BARDBYTOM z roku XXXX nikto nikdy nenapádal a preto od tohto okamihu, t.j. minimálne od roku
2005 už uplynula premlčacia doba, pretože žalobcovia vedeli, kto je ich správcom a mali sa tým riadiť.
Takisto uplynula od roku 2014 lehota na uplatnenie si žalovaného nároku, ktorá lehota vyplýva z listu

priloženého k žalobe, ktorou žalobkyňa 2/ vyzývala žalovaného na vrátenie jej platieb za roky XXXX a
XXXX, čo vyplýva aj z potvrdení o vykonaných úhradách, ktoré v roku 2014 vydal žalovaný žalobcom na
ich žiadosť, z ktorých potvrdení cit. „... jednoznačne museli mať žalobcovia vedomosť o tom, komu platili,
na aký účet a v akej výške. Zároveň za roky XXXX, XXXX a XXXX a násl. robil vyúčtovanie výlučne
BARDBYT s.r.o., aj z toho možno jednoznačne dôvodiť, že keď prebrali vyúčtovania za tieto roky, oproti

podpisu, museli vedieť a aj vedeli o tom, komu platiť a na aký účet.“ Na otázku súdu, aby žalovaný, ktorý
ako uviedol, že zmluvu o výkone správy z roku XXXX so spoločnosťou BARDBYT nikto nespochybnil,
z akého teda dôvodu žalovaný od roku XXXX, keď táto zmluva s iným správcom nadobudla účinnosť,
nezrušil účty vlastníkov bytov bytového domu Q., právny zástupca uviedol cit. „... poukazujeme na
rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 22Cod/3/2018, kde z bodu 16 odôvodnenia vyplýva, že pokiaľ ide o

vec OS 1C/362/2005, vyplýva, že návrh žalobcu bol zamietnutý a zároveň z odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že súd si musí najskôr vyriešiť predbežnú otázku, kto je správcom, kde na záver KS uvádza,
že otázka určenia správcu je doposiaľ nevyriešená. Pokiaľ ide o otázky správcovstva, tak v prvom rade
konštatujeme, že tieto nie sú predmetom tohto konania a v prípade záujmu zo strany súdu, žiadame, abyboli zabezpečené k tomuto spisu všetky súdne spory, týkajúce sa obytného bloku Q., aby bolo možné sa
vôbeckvecinejakýmspôsobomvyjadriť,resp.zaujaťstanovisko.“Naotázkusúdu abyžalovanýuviedol,
či žalovaný je alebo nie je správcom bytového domu Q., právny zástupca uviedol cit. „Táto otázka nie

je predmetom tohto konania, žalobcovia sa domáhajú bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že
sme sa obohatili na ich úkor tým, že naša obchodná spoločnosť prijala finančné prostriedky uvedené v
petite tejto žaloby.“ Na otázku súdu, aby žalovaný ozrejmil, či v rozhodnom období rokov XXXX a XXXX
za ktoré obdobie si žalobcovia uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to konkrétne
platieb, ktoré uhrádzali za toto obdobie v domnení, že žalovaný je správcom ich bytového domu, či

teda v tomto období bol správcom bytového domu žalobcov, právny zástupca žalovaného uviedol cit.
„Máme za to, že súd touto otázkou nahrádza a neprípustným spôsobom dopĺňa skutkové okolnosti,
ktoré nie sú uvedené v žalobe, s touto žalobou vôbec nesúvisia a preto v kontexte toho máme za to, že
predchádzajúce vyjadrenie je dostatočné. Poukazujeme na to, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie
tak ako ho právne vymedzili aj samotní žalobcovia na predposlednej strane, je viazané na preukázanie
tých skutočností, že uhradili na náš účet žalované sumy, naopak z ich samotných dôkazov vyplýva že

sumy uhrádzali na účet vlastníkov bytov a k ďalším otázkam nie je možné sa vyjadriť, pretože v žalobe
absentuje vymedzenie predmetu žaloby z pohľadu skutkových okolností ...“ Na dopyt súdu, z akého
dôvodu, keď považuje za irelevantnú otázku správcovstva v rokoch XXXX a XXXX, z akého dôvodu teda
malžalovanýzriadenéúčtyvtomtorozhodnomobdobí,naktorévlastnícibytovpoukazovalipreddavkové
platby za služby spojené s užívaním ich bytov, právny zástupca žalovaného uviedol cit. „Pokiaľ ide

o predmetný účet, tento bol zriadený niekedy v roku XXXX a pokiaľ ide o žalované obdobie, v roku
XXXX a XXXX existovalo predbežné opatrenie súdu, ktorým súd zakázal vlastníkom obytného bloku a
SPRAVBYTU akúkoľvek dispozíciu s týmto účtom, čo dokonca následne bolo predmetom aj exekučného
konania,pretokonštatujeme,ženebolomožnétentoúčetzrušiť.Otejtoskutočnostivedelivšetcivlastníci
uvedenéhoobytnéhobloku,nielenodnás,aleajodobchodnejspoločnostiBARDBYTavedelitorovnako

z toho, že BARDBYT ešte v roku XXXX podával žaloby na tento súd na neplatičov. Máme za to, že
jednotlivívlastníciposielalitietofinančnéprostriedkynaúčetpatriacivlastníkombytov,mysmeichktomu
nenabádali a ani sme tomu nemohli zabrániť vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie.“ Na otázku
súdu, či v rozhodnom období v roku XXXX a XXXX žalovaný bol alebo nebol správcom bytového domu
Q., pretože ak by ním nebol, žalobcovia by nemali dôvod mu uhrádzať preddavkové platby za služby

spojené s užívaním bytu, ktoré mu hradili v domnení, že správcom je a na otázku súdu, či žalovanému
bola doručená výpoveď vlastníkov bytového domu zo zmluvy o výkone správy v roku XXXX, právny
zástupca žalovaného uviedol cit. „Konštatujeme, že predložená otázka sa v obsahu a dôvodoch žaloby
nenachádza a opakovane uvádzame, že súd nahrádza povinnosť žalobcov skutkovo vymedziť predmet
a rozsah žaloby, ba dokonca s vlastnými úsudkami o vyhodnocovaní a posudzovaní logickosti nárokov

a teda zotrvávame na našich doterajších vyjadreniach a žiadame aby súd vyzval žalobcov na doplnenie
skutkovýchdôvodovžalobyaabyopakovanenevkladaldotextužalobyto,čotamniejespolusvlastnými
úsudkami, položenými v otázkach. Pokiaľ ide o doručenie výpovede v roku XXXX, k tomu neviem zaujať
stanovisko bez naštudovania a oboznámenia sa s podkladmi.“
9. Na pojednávaní 18.12.2019 sa žalovaný stotožnil s vyjadreniami svojho právneho zástupcu s tým,

že sa vyjadril k žalobcami predloženému potvrdeniu od BARDBYTU o vykonaných platbách, ktoré
potvrdenie považuje za účelové, pretože v ňom absentuje spisová značka, nie je tam uvedené, za aké
obdobie bola platba realizovaná a nie je ani datované. V súvislosti s otázkou správcovstva žalovaného
v rokoch XXXX a XXXX vo vzťahu k bytovému domu Q. žalovaný na otázku či mu bola v roku XXXX
doručená výpoveď vlastníkov bytového domu Q. zo Zmluvy o výkone správy uviedol, že táto otázka by

mala byť položená a mala byť preukázaná v prvom rade žalobcami, ktorí majú povinnosť nielen tvrdenia,
ale aj dôkaznú povinnosť.
10. Na otázky právneho zástupcu žalovaného splnomocnenkyňa právnej predchodkyne žalobkýň 1a
a 1b na pojednávaní 18.12.2019 uviedla, že vyúčtovanie nedoplatkov od BARDBYTU bolo jej mame
(právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b) doručované od roku 2011, avšak predmetnú situáciu začali

riešiť, až keď v roku 2018 keď bola podaná voči nej žaloba, nemá podklady a nemá vedomosť, kedy
konkrétne bola žaloba podaná, do tej doby s BARDBYTOM nejednali. Takisto nemá podklady a nevie
preukázať, za aké obdobie a kedy tieto vyúčtovania od BARDBYTU boli doručované, môže to preukázať
dodatočne. S BARDBYTOM sa dohodla jej mama mimosúdne, o čom existuje písomná dohoda, ktorú v
prípade potreby predloží, nevie na základe čoho tieto platby BARDBYTU uhradila. Žalobkyňa 2/, ktorá je

splnomocnencom žalobcov 3/ a 4/ uviedla, že v roku XXXX platila zálohové platby žalovanému a to na
základe poštovej poukážky, ktorú si chodila vyzdvihnúť k žalovanému, ktorá už bola vopred žalovaným
vypísaná, avšak v roku XXXX už nevedela, koho má považovať za správcu bytového domu a komu
má tieto preddavkové platby uhrádzať. A až koncom roka XXXX niekto z vlastníkov bytov povedalzrejme po konzultácii so žalovaným, že je potrebné celú sumu preddavkových platieb za rok XXXX
uhradiť žalovanému a preto žalobkyňa túto sumu jednou platbou v sume asi 950,- Eur uhradila poštovou
poukážkou. V roku XXXX a nasledujúcich rokoch však už tieto zálohové platby poukazovala do súdnej

úschovy. Tieto finančné prostriedky zo súdnej úschovy však už boli poukázané BARDBYTU a to na
základe vyúčtovaní, ktoré BARDBYT robil a z ktorých vyplývalo, že za toto obdobie mala nedoplatok,
pretože od roku XXXX žalovaný sa musel zdržať výkonu správy, takže v podstate od tohto obdobia
správu vykonával BARDBYT a vlastníci čakali nejaké súdne rozhodnutie v tejto veci. O pozastavení
výkonu správy žalovaného mala vedomosť, odkedy bolo vydané predbežné opatrenie. Nevie od koho

túto vedomosť získala. Vždy sa zúčastňovala na schôdzach vlastníkov bytov zvolávaných žalovaným,
dokonca aj na schôdzi v roku 2015, ktorú zvolal žalovaný v prítomnosti jeho právneho zástupcu, za
účelom informovať vlastníkov bytov, kto je aktuálnym správcom bytového domu. BARDBYT vyzýval
vlastníkov na úhradu zálohových platieb rôznymi upomienkami, žalobkyňa však nemá so sebou doklady
na preukázanie týchto tvrdení.
11.Naotázkusplnomocnenkyneprávnejpredchodkynežalobkýň1aa1b aotázkužalobkyne2/,zakého

dôvodu žalovaný niektorým vlastníkom bytov v bytovom dome Q. finančné prostriedky, ktoré uhrádzali
ako preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu v rokoch XXXX a XXXX boli žalovaným
vrátené a im z tých istých dôvodov tieto finančné prostriedky vrátené neboli, žalovaný na pojednávaní
18.12.2019 uviedol, že je to pravda a bolo tomu tak preto, že títo vlastníci o vrátenie týchto prostriedkov
písomne požiadali. V reakcii na uvedené žalovaný na nadväzujúcu otázku splnomocnenkyne žalobkyne

1/ a žalobkyne 2/, či teda ak by teda aj oni podali takúto písomnú žiadosť, či by im boli tieto finančné
prostriedky tiež žalovaným vrátené, žalovaný uviedol, že to nie je možné, keďže bankový účet je už cit.
„párrokov“blokovaný.Načoprávnyzástupcažalovanéhododal,žetentoúčetbolblokovanýbankoubez
akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, avšak je možné vyžiadať stanovisko Prima banky a.s. v Bratislave,
ktorá tento účet blokuje.

12. Zo správy VÚB banky a.s. doručenej okresnému súdu na jeho žiadosť 08.01.2020 vyplýva, že
bankový účet IBAN: T. bol v tejto banke otvorený XX.XX.XXXX a zatvorený z dôvodu nevyužívania
XX.XX.XXXX s tým, že dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná zmena názvu tohto účtu zo „T..“ na „L. E.. U..“
Podľa k predmetnej správe pripojenej „Zmluvy o bežnom účte“, bola táto uzavretá XX.XX.XXXX medzi
VÚB bankou a.s. na jednej strane a spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o. (žalovaný), ako majiteľom účtu na

strane druhej podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie
bežného účtu s číslom IBAN: T., pričom podľa bodu c) jej záverečných ustanovení cit. „Majiteľ účtu
záväznevyhlasuje,žeprostriedkysktorýmibuderealizovaťjednotlivéobchodyshodnotoupresahujúcou
15 tis. EUR na tomto účte sú jeho vlastníctvom. Tento účet bude zároveň používať na vklady hotovostí
zo svojej obchodnej činnosti, realizovaní vlastnými zamestnancami alebo zmluvnými partnermi.“ a podľa

bodu d) cit. „Majiteľ účtu vyhlasuje, že nespĺňa podmienky, stanovené zákonom č. 118/1996 Z.z. v znení
neskorších predpisov, na ochranu tohto vkladu.“, pričom táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s
účinnosťou ku dňu jej podpisu. V zmysle „Zmluvy o bežnom účte“ zo XX.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá
medzi VÚB a.s. na jednej strane a „vkladateľmi“ - vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ul. U., v
zastúpení „Správcom - SPRAVBYT s.r.o.“ došlo ohľadom účtu IBAN: T. k transformácii pôvodnej zmluvy

o bežnom účte na účet pre cit. „Správcu/Spoločenstvo vykonávajúceho správu domu samostatne v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.“,
pričom podľa c) záverečných ustanovení cit. „Majiteľ účtu záväzne vyhlasuje, že prostriedky s ktorými
bude realizovať jednotlivé obchody je oprávnený spravovať v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, v platnom znení, tieto peňažné prostriedky sú majetkom vlastníkov bytov

a nebytových priestorov.“, pričom táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou ku dňu jej
podpisu. Podľa VÚB bankou a.s. predloženej internej bankovej emailovej komunikácie zo 16.07.2015,
došlokzmeneúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXzo„T..“na„L..“,pričomvemailejeuvedenécit.„-smezaložili
nového klienta PO/vlastníci bytov a NB domu č. XXX na ul. U. K/X pod ID XXXXXXXXX; - sme odviazali
účet XXXXXXXXXX od SPRAVBYT IČO:31683061; - sme naviazali účet XXXXXXXXXX na nové S.

- viď príloha; - pri odviazaní došlo k automatickému odmazaniu pôvodného PV.“ Podľa VÚB bankou
a.s. predloženej „Žiadosti o zmenu na účte“ zo 16.07.2015 sa jednalo o vykonanie zmeny vlastníka účtu
IBAN: T. s tým, že jeho pôvodným vlastníkom bol cit. „T.“ (žalovaný) a po zmene jeho majiteľom boli „L..“,
pričom banka 16.07.2015 cit. „... s uvedenou zmenou súhlasí.“

13. Podaním doručeným okresnému súdu 30.01.2020 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich skorších
vyjadreniach s tým, že predbežné opatrenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 18 Co/30/2011 a konanie o vydanie úschovy sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 10 NcC/11/2019. Tiež uviedol, že ku dňu jeho vyjadrenia je na účte vlastníkov obytného blokusuma viac ako 15.630,- Eur, ktorá vysoko prevyšuje požadovaný nárok v tomto konaní. To znamená,
že tieto finančné prostriedky sú prostriedkami vlastníkov obytného bloku a žalobkyne cit. „... paradoxne
nepožadujú peniaze z účtu vlastníkov ale od našej obchodnej spoločnosti.“

14. Podaním doručeným okresnému súdu 27.02.2020 žalobcovia oznámili, že predkladajú do sporu tieto
listinné dôkazy: - výpoveď zmluvy o výkone správy danú vlastníkmi bytov na ul. U. T. z XX.XX.XXXX
s pečiatkou, dátumom prevzatia a podpisom žalovaného, zaevidovanú žalovaným pod č. 812/04;
- čitateľnú kópiu výzvy z 01.08.2018; - zoznam vlastníkov bytov v bytovom dome Q., ktorým boli
žalovaným vrátené platby za roky XXXX a XXXX.; - dohody uzavreté medzi žalobcami ako vlastníkmi

bytov v bytovom dome Q. a BARDBYTOM s.r.o. o vysporiadaní platieb za roky XXXX-XXXX a
riešenie súdnych sporov mimosúdnou dohodou, ktorými dohodami žalobcovia cit. „... prvykrát uznali
správcovstvo BARDBYTu a dohodli vyrovnanie a zaplatenie dlhov za obdobie 2011-2018. Vo vyjadrení
zo dňa 30.5.2018 k súdnemu sporu sp. zn. 6C/5/2018 sme deklarovali. že máme pochybnosti o tom,
kto je k tomuto dňu správcom bytového domu. List z 30.5.2018 je prílohou“; uznesenia o súdnej
úschove finančných prostriedkov, v súvislosti s ktorými žalobcovia tiež uviedli cit. „... uznesenia však

nevyriešili otázku kto je správcom byt. domu, naopak ešte zvýraznili spornosť správcovstva a zvýšili
našu neistotu. Proti uzneseniam sme podali odvolanie, krajský súd ich zrušili pri rozhodnutí o neprijatí
úschovy uznesenie potvrdil. Napokon sme vzali návrh na úschovu späť a peniaze nám boli vrátene na
náš účet. D. podala 4x návrh na zloženie peňazí do súdnej úschovy, R. podala 6x návrh na zloženie
peňazídosúdnejúschovy,R.smanželkoupodali6xnávrhnazloženiepeňazídosúdnejúschovy.Všetky

peniaze z úschov, vrátené súdom na náš účet, sme nakoniec previedli na účet bytového domu zriadený
BARDBYTOM s.r.o..“ Na margo zápisníc zo chôdzi s Bardbytom s.r.o. žalobcovia uviedli, že na týchto sa
nezúčastňovali, s tým, že sa cit. „Stretávali so SPRAVBYTOM, jeho konateľom i právnym zástupcom.“
15.Podanímdoručenýmokresnémusúdu03.03.2020právnyzástupcažalovanéhooznámil,žedosporu
predkladá ako listinné dôkazy výpis z bankového účtu vlastníkov bytov bytového domu U. vo VÚB banke

a.s. z 30.06.2019; korešpondenciu s notárom J. zo 04.11.2016 a z 04.01.2017; žiadosti vlastníkov bytov
o vrátenie im platieb, ktoré žiadosti mali byť predložené Prima banke a.s. a VÚB banke a.s..
16. Na pojednávaní 30.06.2020 splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ v súvislosti s námietkou žalovaného
o premlčaní, dala súdu do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2017 z
21.11.2017 pojednávajúceho o premlčaní v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa 2/, ktorá je súčasne

splnomocnenkyňou žalobcov 2/ a 3/ nemala úvodom k veci viac čo dodať. Právny zástupca žalovaného
namietal v prvom rade pasívnu legitimáciu žalovaného so zdôraznením, že žalovaný sa nemohol
obohatiť na úkor žalobcov, keďže žalobcovia plnili v prospech účtu, ktorý bol vo vlastníctve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Q. a nie v prospech účtu žalovaného. Krátkou cestou
predložil potvrdenie od VÚB banky a.s. z 01.03.2016, podľa ktorého majiteľmi účtu vo VÚB banke

č. XXXXXXXXXX sú vlastníci bytov a nebytových priestorov domu č. XXX na ul. U. K/X v P. a to
podľa zmluvy o bežnom účte zo XX.XX.XXXX. Okrem toho namietal, že v danom prípade sa nemôže
jednať o spotrebiteľský spor, pretože existencia spotrebiteľského vzťahu predpokladá zmluvu o výkone
správy, pričom aj v zmysle všeobecne známej judikatúry okresného súdu žalovaný nie je správcom
bytového domu Q. od roku 2005 a teda keďže nebol správcom bytového domu Q. nemôže ísť o

vzťah spotrebiteľský. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty, žalobcovia mali vedomosť o početných
prebiehajúcich súdnych sporoch už od roku 2005, v súvislosti so subjektívnou premlčacou lehotou
žalobcovia mali vedomosť o tom, že žalovaný nie je správcom minimálne od roku 2011, kedy podávali
návrhy na prevzatie ich finančných prostriedkov do súdnej úschovy, resp. najneskôr v roku 2016, kedy
žalobcovia žiadali žalovaného o vydanie im ich finančných prostriedkov za roky XXXX a XXXX. Finančné

prostriedky vlastníkov bytov v bytovom dome Q. boli na účte Prima banky a.s. v sume 15.339,31
Eur, ktoré finančné prostriedky boli na základe rozhodnutia KS Bratislava V. sp. zn. 3 U/1/2020, v
ktorom konaní bola zložiteľom Prima banka, a.s., vlastníkmi finančných prostriedkov boli vlastníci bytov
bytovéhodomuQ.,vkonaníonámietkachBARDBYTUs.r.o.bolitietofinančnéprostriedkyprevedenéna
účet BARDBYTU, ktoré finančné prostriedky vysoko presahujú v tomto spore uplatnený nárok a preto sa

ich žalobcovia môžu domáhať voči vlastníkom bytov Q. u správcu, ktorým je dnešným dňom BARDBYT
s.r.o.. Zdôraznil, že nie je pravdou, že žalobcovia boli usmerňovaní zamestnancami žalovaného, aby
dávali finančné prostriedky v rozhodnom období do úschovy. Žalovaný bol aktívny pri bránení práv
žalobcov, ktorých nároky mal záujem uspokojiť už v roku 2016, avšak finančné prostriedky na účte
Prima banky a.s. boli zablokované práve v dôsledku námietok spoločnosti BARDBYT s.r.o., ktorá je v

súčasnosti správcom bytového domu Q..

17. V interakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ na
pojednávaní 30.06.2020 konštatovala, že jej nie je jasné, prečo žalovaný, ktorý na jednej strane tvrdí,že nebol správcom bytového domu Q. od roku 2005, potom ešte v rokoch 2013 a 2015 zvolal ako
správca schôdze vlastníkov bytov bytového domu Q. a tiež podotkla, že žiadateľov o vrátenie finančných
prostriedkov od žalovaného je viac a suma, o ktorej žalovaný tvrdí, že bola z Prima banky a.s. poukázaná

BARDBYTU, nemusí napokon postačovať na uspokojenie ich nárokov. Žalobkyňa 2/ uviedla, že
žalobcovia platili žalovanému, preto nevidí dôvod, prečo by mali sa dožadovať finančných prostriedkov
voči spoločnosti BARDBYT s.r.o., žalobcovia zaplatili v prospech dispozičnej sféry žalovaného. Právny
zástupca žalovaného v odpovedi žalobcom uviedol, že finančné prostriedky žalobcov sa aktuálne
nachádzajú v dispozičnej sfére BARDBYTU s.r.o. ich aktuálneho správcu, ktorá spoločnosť zablokovala

svojimi námietkami finančné prostriedky na účte Prima banky a.s. a ktoré napokon boli titulom
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. poukázané v prospech účtu spravovaného BARDBYTOM.
Z tohto dôvodu žalovaný nestihol uspokojiť z týchto finančných prostriedkov žalobcov na základe ich
žiadosti z roku 2016.
18. Splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ v záverečnej reči uviedla, že má za to, že žalovaný nárok, na ktorom
trvá bol preukázaný dostatočným spôsobom, listinnými dôkazmi, ktoré žalobcovia predložili, preto žiada

žalobe vyhovieť. Žalobkyňa 2/ sa v záverečnej reči pridržala vyjadrenia vyjadrení splnomocnenkyne
žalobkyne 1/ a navyše zdôraznila, že žalobcovia platili k rukám žalovaného a preto od neho žiadajú tieto
finančné prostriedky vrátiť.
19. Právny zástupca žalovaného diktátom záverečnej reči do zápisnice z pojednávania 30.06.2020 v
priamej reči uviedol cit. „V prvom rade poukazujeme na doteraz vykonané dokazovanie, z ktorého

je zrejmé, že predmetom tohto sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči ostatným
spoluvlastníkom bytového domu Q., pretože všetky finančné prostriedky združované na oboch účtoch
- fond opráv a službový účet sú účtami vlastníkov bytov o čom sme predložili aj dôkazy. V danom
prípade poukazujeme aj na námietku premlčania, kde zo samotnej žaloby vyplýva, že už v roku XXXX a
XXXX žalobcovia podávali na súd návrh na úschovu a teda vedeli o skutkových okolnostiach súvisiacich

s vykonávaním správy. Rovnako tak v roku 2016 sa domáhali osobitnými žiadosťami, pričom žalobu
podali po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty. Pokiaľ ide o posudzovanie aktivity zo strany našej
obchodnej spoločnosti, poukazujeme na to, že v roku 2016 sme sa snažili vlastníkom z ich účtov vrátiť
všetky finančné prostriedky, ktoré sa tam nachádzali, čo však bolo zmarené ich terajším správcom
spoločnosťou Bardbyt a tento stav trval až do tohto roku, kedy Okresný súd Bratislava V rozhodol, že

zostatky účtov prevádza na účet vlastníkov, ktorý vedie spoločnosť Bardbyt. Tieto finančné prostriedky
sa TAM teda musia nachádzať a vysoko prevyšujú predmet tohto sporu, je teda na aktivite výlučne
žalobcov - žalovaný k tomu nie je oprávnený, požadovať vrátenie týchto finančných prostriedkov od
ostatných vlastníkov, ktorých zastupuje spoločnosť Bardbyt. Z tohto pohľadu je zrejmé, že absentuje
otázka pasívnej legitimácie a tvrdíme, že nie sme pasívne legitimovaní. Vzhľadom k tomu, že všetky

tieto finančné prostriedky sa nachádzajú na účte vlastníkov, nemohli sme sa objektívne bezdôvodne
obohatiť, pretože tieto prostriedky nám nikdy nepatrili a ani sme ich v rozhodnom období nemohli použiť.
Zvýrazňujeme, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, pretože z početných rozhodnutí súdov a
nakoniec aj Okresného súdu Bratislava V., bod 13 odôvodnenia vyplýva, že správcom obytného bloku od
01.01.2005 je spoločnosť Bardbyt a povinnosťou pôvodného správcu bolo odovzdať novému správcovi

okrem iného aj zostatok na účtoch v sume zloženej do notárskej úschovy. Z tejto citácie vyplýva, že toto
bolo aj realizované, keďže zostatok bol odovzdaný novému správcovi. To je ďalší dôvod, prečo sme
sa nemohli bezdôvodne obohatiť, pretože došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. S poukazom na
tieto skutočnosti navrhujeme žalobu zamietnuť a priznať trovy.“
20. Súd sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu, ako aj predloženými listinnými dôkazmi postupujúc

pritom podľa § 204 CSP a zistil nasledovný skutkový stav.
21. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre obec P., okres P. a katastrálne územie
P. vedeného LV XXXX vyplýva, že na tomto LV je evidovaná parcela A. - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, ako aj na tejto parcele postavený obytný dom Q. so súpisným č. XXX, pričom
pod poradovým č. XX je evidovaná ako jedna zo spoluvlastníkov obytného domu žalobkyňa 2/ v

spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a súčasne ako výlučná vlastníčka bytu č. XX na X. poschodí
obytného domu; pod poradovým č. XX sú evidovaní ako jedni zo spoluvlastníkov obytného domu
žalobcovia 3/ a 4/ v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a súčasne ako výluční vlastníci bytu č.
XX na X. poschodí obytného domu a pod poradovým č. XX je evidovaná ako jedna zo spoluvlastníkov
obytného domu právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b s v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX

a súčasne ako výlučná vlastníčka bytu č. XX na X. poschodí obytného domu a to všetci vo vchode
obytného domu č. XX.
22. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že jedným zo zapísaných
predmetov podnikania žalovaného je od 05.01.1993 „správa domov a bytov.“23. Z „Výpovede zmluvy o výkone správy“ (ďalej len „výpoveď“) z XX.XX.XXXX vyplýva, že ňou vlastníci
bytov v bytovom dome Q. na ul. U. vypovedali dovtedajšiemu Správcovi - spoločnosti SPRAVBYT s.r.o.
(žalovaný) správcovstvo založené zmluvou o výkone správy s tým, že vlastníci žalovanému oznámili, že

6 mesačná výpovedná lehota začína plynúť 01.07.2004 a skončí 31.12.2004 s tým, že k tomuto dátumu
žiadali žalovaného, aby pripravil k odovzdaniu všetky podklady týkajúce sa správy bytového domu Q.
pre novo zvoleného správcu. Táto výpoveď bola žalovanému doručená 29.06.2004 a zaevidoval ju pod
č. XXX/XX a novému správcovi - spoločnosti BARDBYT s.r.o. bola na vedomie doručená 01.07.2004.
24. Podľa Zmluvy o výkone správy z XX.XX.XXXX bola táto uzavretá medzi žalovaným - SPRAVBYT,

s.r.o.akosprávcomnajednejstraneažalobkyňou1/akovlastníčkounastranedruhej,pričompodľajejčl.
I. sa táto uzatvára cit. „... medzi správcom a vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. ul. U., v P..“; podľa jej čl.
II, je jej predmetom výkon správy bytového domu na U. v P., na pozemku, ktorý k tomuto domu prináleží;
podľa čl. III. a jeho bodu 10. mal žalovaný pre platby vlastníkov zriadené dva samostatné bankové účty a
to účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Dexia banke a.s., určený na platby do fondu prevádzky, opráv a údržby
a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB banke a.s. pre zálohové platby vlastníkov za plnenia podľa bodu

3.2. zmluvy s tým, že v zmysle čl. VIII označeného ako „Záverečné ustanovenia“ a jeho bodu 1. sa táto
Zmluva o výkone správy uzatvára na neurčitý čas, podľa jeho bodu 3. je výpovedná lehota 3 mesiace
a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a napokon
podľa jeho bodu 12. sa táto Zmluva o výkone správy uzatvárala s účinnosťou od 01.01.2011.

25. Zo žalobcami predloženej „pozvánky“ zo 17.05.2013 vyplýva, že žalovaný - spoločnosť SPRAVBYT
s.r.o. zvolal schôdzu vlastníkov bytov v bytovom dome Q., P. na deň 24.05.2013. Taktiež podľa ďalšej
„pozvánky“ žalovaný zvolal schôdzu vlastníkov bytov v bytovom dome Q. aj na deň 31.03.2015 a to za
účasti jeho právneho zástupcu za účelom, že budú cit. „... prejednané súdne spory a postup pri riešení
ďalších problémov.“

26. Z potvrdenia vydaného žalovaným 27.02.2014 v prospech právnej predchodkyne žalobkýň 1a a 1b,
je zrejmé, že ich právna predchodkyňa vykonala úhrady za služby spojené s užívaním bytu za rok XXXX
v sume 1490,23 Eur a za rok XXXX v sume 1.354,38 Eur (spolu 2.844,61 Eur). Podľa žalovaným
vystaveného dňa 24.03.2010 mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s

výkonom správy mala právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b s platnosťou od 01.04.2010 platiť tieto
zálohové platby v sume po 111,83 Eur na bankový účet vo VÚB banke a.s. č. XXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX; ďalej podľa žalovaným vystaveného dňa 24.02.2011 mesačného zálohového predpisu platieb a
úhradzaplneniasúvisiacesvýkonomsprávymalaprávnapredchodkyňažalobkýň1aa1bssplatnosťou
od 01.03.2011 platiť tieto zálohové platby v sume po 114,02 Eur na bankový účet vo VÚB banke a.s.

č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovaný vydal „16.02.2016“ identický mesačný zálohový predpis pre
právnu predchodkyňu žalobkýň 1a a 1b na obdobie od 01.03.2011 (čl. 214 spisu). Podľa predložených
SIPO lístkov právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b s platila v období 01/2011 a 02/2011 zálohovú
platbuzabytvsumepo112,17Eurmesačneavobdobí03/2011a04/2011platilazálohovúplatbuvsume
po 114,02 Eur mesačne. Podľa poštových poukážok právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b uhradila v

prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB banke a.s. v dňoch 10.06.2011, 27.06.2011, 01.08.2011,
25.08.2011, 26.09.2011 a 25.01.2012 platby v sumách po 114,02 Eur; dňa 20.07.2012 sumu 670,26 Eur
a v dňoch 28.08.2012, 25.09.2012, 25.10.2012 a 27.11.2012 opäť platby po 114,02 Eur. Napokon podľa
predložených šekových ústrižkov žalobkyňa 1/ v roku 2018 učinila tri platby aj v prospech spoločnosti
BARDBYT s.r.o. a to 16.03.2018 sumy 546,90 Eur a 1 320,- Eur a dňa 21.03.2018 sumu 1.320,- Eur.

So spoločnosťou BARDBYT s.r.o. uzavrela žalobkyňa 1/ dňa 18.10.2018 dohodu o vyporiadaní platieb
za služby spojené s užívaním jej bytu za obdobie rokov 2011 - 2014 a to tak, že jej platby, ktoré boli k
30.09.2018 pripísané na účet bytového domu Q. spolu v sume 5.072,92 Eur budú započítané na úhradu
jej nedoplatkov za služby v rokoch XXXX - XXXX, ktoré sú vymáhané v súdnych konaniach sp. zn.
5C 88/2014 a 1C 165/2016 s tým, že právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b ostane nedoplatok ešte v

sume 2.681,51 Eur, ktorý sa zaviazala v dohode zaplatiť, pričom podľa priloženého šekového ústrižku
právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b zaplatila BARDBYT-u s.r.o. dňa 23.11.2018 sumu 2.000,- Eur.

27. Právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b listom z 30.05.2018 zaslala okresnému súdu svoje
vyjadrenie do sporu vedeného pod sp. zn. 6C 5/2018, ktorý bol vylúčený z veci sp. zn. 5C 88/214,

v zmysle ktorého vyjadrenia právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b vyjadrila svoje pochybnosti, že
nemá vedomosť, kto je vlastne správcom bytového domu Q. s tým, že poskytla rozpis komu resp. ktorej
spoločnosti platila preddavkové platby za služby s užívaním jej bytu v rokoch XXXX - XXXX, podľa
ktorého v rokoch XXXX - XXXX platila všetky preddavky iba žalovanému (SPRAVBYT s.r.o.), v roku2013, 2014 a 2015 zložila platby do súdnych úschov (sp. zn. 1U 26/2012, sp. zn. 5U 5/2013, sp. zn.
2U 5/2014, sp. zn. 1U 2/2016 - právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b predložila súdne rozhodnutia
vo veci týchto úschov), z ktorých súdnych úschov okrem súdnej úschovy sp. zn. 5U 5/2013 jej boli tieto

peňažné prostriedky vrátené a tie následne platbami realizovanými 2 x 16.03.2018 a 21.03.2018 právna
predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b zložila na účet spoločnosti BARDBYT s.r.o., ktorej poukazovala platby
aj v rokoch 2016 - 2018. Žalobkyňa 1/ v tomto svojom vyjadrení tiež uviedla, že má za to, že ide o spor o
správcovstvo a preto žiadala, aby si spoločnosti BARDBYT s.r.o. a SPRAVBYT s.r.o. tento spor vyjasnili
bez jej zaťahovania do súdnych sporov.

28. Podľa právnou predchodkyňou žalobkýň 1a a 1b predložených súdnych rozhodnutí vo veci súdnych
úschov sp. zn. 1U 26/2012, sp. zn. 5U 5/2013, sp. zn. 2U 5/2014 a sp. zn. 1U 2/2016, je zrejmé, že
v týchto konaniach sa právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b domáhala prijatia jej platieb za služby
spojené s užívaním jej bytu v bytovom dome Q. do súdnej úschovy z dôvodu jej pochybností, kto je
správcom bytového domu Q.. Pričom posledné z týchto konaní o úschovách vedené okresným súdom

pod sp. zn. 1U 2/2016, z dôvodu, že právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b dňa 20.07.2017 zobrala
návrh na úschovu späť, bolo toto konanie uznesením č.k. 1U 2/2016-37 z 05.12.2017 zastavené
a predmet úschovy (suma 1.320,- Eur) bol vydaný právnej predchodkyni žalobkýň 1a a 1b.
29. Z potvrdenia vydaného žalovaným 29.01.2014 v prospech žalobkyne 2/, je zrejmé, že žalobkyňa 2/
vykonala úhrady za služby spojené s užívaním bytu za rok XXXX v sume 1.613,87 Eur a za rok XXXX v

sume 1.662,99 Eur (spolu 3.276,86 Eur). Podľa predložených SIPO lístkov žalobkyňa 2/ platila v období
01/2011 a 02/2011 zálohovú platbu za byt v sume po 129,46 Eur mesačne; v období od 03/2011 - do
06/2011 platila zálohovú platbu v sume po 131,31 Eur mesačne; v mesiaci 08/2011 zaplatila žalovanému
za byt sumu 262,62 Eur; v mesiaci 10/2011 zaplatila žalovanému sumu 131,31 Eur; v mesiaci 01/2012
zaplatila žalovanému dve platby a to 87,27 Eur a 131,31 Eur a napokon v mesiaci 12/2012 žalobkyňa 2/

zaplatila žalovanému sumu 1.444,41 Eur. Podľa potvrdenia vydaného spoločnosťou BARDBYT, s.r.o.
(bez dátumu jeho vydania, pozn.) boli 19.12.2017 na účet bytového domu Q. pripísané platby uhradené
žalobkyňou 2/ v sumách 2 x 635,94 Eur a 633,35 Eur a podľa pripojeného šekového ústrižku žalobkyňa
2/ zaplatila spoločnosti BARDBYT, s.r.o. dňa 18.06.2018 ešte sumu 1.175,88 Eur. So spoločnosťou
BARDBYT s.r.o. uzavrela žalobkyňa 2/ dňa XX.XX.XXXX. dohodu o vyporiadaní jej platieb za služby

spojené s užívaním jej bytu za obdobie rokov XXXX - XXXX a to tak, že jej platby, ktoré boli do apríla
2018 pripísané na účet bytového domu Q. spolu v sume 6.793,48 Eur budú započítané na úhradu
jej nedoplatkov za služby v rokoch XXXX - XXXX, ktoré sú vymáhané v súdnych konaniach sp. zn.
5C 5/2018 a 1C 165/2016 s tým, že žalobkyni 2/ ostane nedoplatok ešte v sume 1.175,88 Eur, ktorý
sa zaviazala v dohode zaplatiť, pričom podľa priloženého šekového ústrižku žalobkyňa 2/ zaplatila

BARDBYT-u s.r.o. dňa 18.06.2018 sumu 1.175,88 Eur.

30. Podľa žalobkyňou 2/ predloženého listu z 01.08.2018, ktorý bol žalovanému doručený 07.08.2018,
žalobkyňa2/týmtolistomadresovanýmžalovanémuaoznačenýmakocit.„Žiadosťovráteniefinančných
prostriedkov“, vyzvala žalovaného, aby jej vrátil finančné prostriedky, ktoré zaplatila na účet žalovaného

ako správcu za služby spojené s výkonom správy a za služby spojené s užívaním jej bytu v období rokov
XXXX a XXXX s odôvodnením, že v rokoch XXXX a XXXX žalovaný už nebol správcom bytového domu,
pričom žalobkyňa 2/ tiež poukázala, že niektorým vlastníkom boli tieto finančné prostriedky žalovaným
vrátené, avšak ju bezdôvodne vynechal.

31. Podľa žalobkyňou 2/ predložených súdnych rozhodnutí vo veci súdnych úschov sp. zn. 1U 22/2012,
sp. zn. 3U 4/2013, sp. zn. 1U 3/2014, sp. zn. 2U 2/2014, sp. zn. 1U 3/2015 a sp. zn. 3U
2/2016, je zrejmé, že v týchto konaniach sa žalobkyňa 2/ domáhala prijatia jej platieb za služby spojené
s užívaním jej bytu v bytovom dome Q. do súdnej úschovy z dôvodu jej pochybností, kto je správcom
bytového domu Q.. Pričom posledné z týchto konaní o úschovách vedené okresným súdom pod sp. zn.

3U 2/2016, z dôvodu, že žalobkyňa 2/ dňa 24.03.2017 zobrala návrh na úschovu späť, bolo toto konanie
uznesením č.k. 3U 2/2016-51 z 21.11.2017 zastavené.

32. Z potvrdenia vydaného žalovaným 18.11.2015 v prospech žalobkyne 3/, je zrejmé, že žalobkyňa
3/ (spolu so žalovaným 4/ sú manželmi) vykonala úhrady za služby spojené s užívaním bytu za rok

XXXX v sume 950,63 Eur a za rok XXXX v sume 1.207,09 Eur (spolu 2.157,72 Eur). Podľa žalovaným
dňa 24.02.2011 vystaveného mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s
výkonom správy mali žalobcovia 3/ a 4/ s platnosťou od 01.03.2011 platiť tieto zálohové platby v sume
po 86,44 Eur na bankový účet vo VÚB banke a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa predložených SIPOlístkov žalobkyňa 3/ platila v období 01/2011 a 02/2011 zálohovú platbu za byt v sume po 85,46 Eur
mesačne; v období od 03/2011 - 05/2011 zaplatila zálohové platby v sume po 86,44 Eur mesačne; v
mesiacoch 06/2011 a 08/2011 zaplatila žalovanému poštovou poukážkou na účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX vo VÚB banke a.s., zálohové platby v sume po 172,88 Eur; v mesiaci 01/2012 sumu 256,25 Eur
a v mesiaci 12/2012 zaplatila žalovanému sumu 950,84 Eur. Podľa predloženého šekového ústrižku
žalobkyňa 3/ dňa 07.09.2018 zaplatil v prospech spoločnosti BARDBYT s.r.o. sumu 2.804,30 Eur. So
spoločnosťou BARDBYT s.r.o. uzavreli žalobcovia 3/ a 4/ v zastúpení žalobkyňou 2/ dňa XX.XX.XXXX
dohodu o vyporiadaní platieb za služby spojené s užívaním ich bytu za obdobie rokov XXXX - XXXX a

to tak, že ich platby, ktoré boli k 30.04.2018 pripísané na účet bytového domu Q. spolu v sume 5.405,79
Eur budú započítané na úhradu ich nedoplatkov za služby v rokoch XXXX - XXXX, ktoré sú vymáhané
v súdnych konaniach sp. zn. 5C 88/2014 a 1C 165/2016 s tým, že žalobcom 3/ a 4/ ostane nedoplatok
ešte v sume 3.213,30 Eur, ktorý sa zaviazali v dohode zaplatiť.

33.Podľažalobcami3/a4/predloženéholistuz01.08.2018,ktorýbolžalovanémudoručený07.08.2018,

žalobcovia 3/ a 4/ v zastúpení žalobkyňou 2/ týmto listom adresovaným žalovanému a označeným ako
cit. „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“, vyzvali žalovaného, aby im vrátil finančné prostriedky,
ktoré zaplatili na účet žalovaného ako správcu za služby spojené s výkonom správy a za služby spojené
s užívaním ich bytu v období rokov XXXX a XXXX s odôvodnením, že v rokoch XXXX a XXXX žalovaný
už nebol správcom bytového domu, pričom žalobcovia 3/ a 4/ tiež poukázali, že niektorým vlastníkom

boli tieto finančné prostriedky žalovaným vrátené, avšak ich žalovaný bezdôvodne vynechal.

34. Podľa žalobcami 3/ a 4/ predložených súdnych rozhodnutí vo veci súdnych úschov sp. zn. 2U
22/2012, sp. zn. 1U 2/2013, sp. zn. 5U 2/2014, sp. zn. 5U 3/2014, sp. zn. 3U 3/2015 a sp. zn. 5U
2/2016, je zrejmé, že v týchto konaniach sa žalobcovia 3/ a 4/ domáhali prijatia ich platieb za služby

spojené s užívaním ich bytu v bytovom dome Q. do súdnej úschovy z dôvodu ich pochybností, kto je
správcom bytového domu Q.. Pričom posledné z týchto konaní o úschovách vedené okresným súdom
pod sp. zn. 5U 2/2016, z dôvodu, že žalobcovia 3/ a 4/ dňa 24.03.2017 zobrali návrh na úschovu späť,
bolo toto konanie uznesením č.k. 5U 2/2016-53 z 22.06.2017 zastavené.
35. Zo „Zmluvy o výkone správy“ zo XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov v

obytnom dome Q. na ul. U. (žalobkyňa 1/ - pod poradovým č. XX, žalobkyňa 2/ - pod č. XX a žalobcovi
3/ a 4/ - pod poradovým č. XX), P. na jednej strane a spoločnosťou BARDBYT s.r.o. ako správcom na
strane druhej, pričom podľa jej čl. I. v zmluve uvedení vlastníci poverili označenú obchodnú spoločnosť
výkonom správy ich bytového domu a to podľa čl. VII., bodu 1. na dobu neurčitú a podľa čl. IX., bodu
4 s účinnosťou od 01.01.2005.

36. Zo žalovaným predloženého výpisu z účtu vo VÚB banke a.s. IBAN IBAN: T., označeného ako „L.“
z 31.07.2019 vyplýva, že na tomto účte bol k 31.07.2019 účtovný zostatok 0,- Eur, disponibilný zostatok
30,- Eur a priemerný účtovný zostatok 0,35 Eur a k 31.08.2019 bol celkový zostatok na tomto účte vo
všetkých jeho položkách 0,- Eur.
37. Listom zo 04.11.2016 notár J. oznámil žalovanému, že 03.11.2016 bola do jeho notárskej úschovy

zložiteľom - Priama bankou a.s. zložená suma 15.630,67 Eur v prospech veriteľa - vlastníci bytov
bytového domu U., pričom predmetná suma je zostatkom na bankovom účte, po tom, ako zložiteľ
XX.XX.XXXX vypovedal Zmluvu o vedení účtu IBAN: T. zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že výpovedná
doba uplynula 31.10.2016. Zložiteľ pred notárom vyhlásil, že svoj záväzok vydať predmetný zostatok
nemôžesplniťsám,pretoženajehovydaniesirobínárokžalovaný(SPRAVBYTs.r.o.),akoajspoločnosť

BARDBYT s.r.o.. Notár tým vyzval žalovaného, aby oznámil, či žiada o vydanie predmetu úschovy a
ak áno, aby oznámil na aký účet má byť poukázaný. Listom zo 04.01.2017 notár žiadal žalovaného
o identifikáciu menom a priezviskom, majiteľov účtov, na ktoré žiadal predmet úschovy vydať (podľa
farebného vyznačenia žalovaným by sa medzi účtami mali nachádzať aj účty žalobcov 1/, 3/ a 4/, pozn.).
38. Zo žalovaným predložených žiadostí o vrátenie platieb vyplýva, že sa jedná o 17 žiadosti z

19.04.2016 a 2 žiadosti zo 04.04.2016 s jednotne naformulovaným textom, ktorými vlastníci bytov na ul.
U. jednotlivo (každý osve) žiadali žalovaného o vrátenie im platieb za roky XXXX a XXXX, bez označenia
o aké platby sa má jednať, bez uvedenia dôvodu žiadosti, pričom iba na jednej z nich a to na žiadosti
vlastníkov R. je prijímacia podacia pečiatka žalovaného s dátumom podania 20.04.2016 bez uvedenia
počtu prípadných ďalších príloh, ostatné žalovaným predložené žiadosti nie sú opatrené prijímacou

podacou pečiatkou žalovaného, pričom z 19.04.2016 ide o žiadosti týchto osôb - D. žalobcovia 3/ a 4/
(R.), R., R., žalobkyňa 1/ (D.V.), D.. a zo 04.04.2016 ide o žiadosti týchto osôb - J..
39. Z medzitýmneho rozsudku okresného súdu sp. zn. 1C 362/2005 z 30.12.2009, ktorý bol prílohou
žaloby (čl. 60-64) vyplýva, že ním okresný súd v spore žalobcu spoločnosti BARDBYT, s.r.o. protižalovanej obchodnej spoločnosti SPRAVBYT s.r.o. (v tomto konaní taktiež žalovaný, pozn.) rozhodol
o dôvodnosti základu žalobného nároku žalobcu, ktorý sa titulom poverenia vlastníkmi bytového domu
Q. (ďalej len „bytový dom Q.“) na základe Zmluvy o výkone správy zo XX.XX.XXXX stal správcom

bytového domu Q., domáhal voči žalovanému, ktorému vlastníci bytového domu Q. osobne doručili
XX.XX.XXXX výpoveď zo Zmluvy o výkone správy schválenú na schôdzi vlastníkov bytov bytového
domu Q. dňa XX.XX.XXXX, a to jednako (i) uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi všetky
písomné materiály týkajúce sa správy bytového domu Q., ako aj (ii) uloženia povinnosti žalovanému
previesť na účet žalobcu zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu Q. a napokon sa

domáhal aj (iii) uloženia povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok úhrad vlastníkov
bytov v bytovom dome Q. za poskytnuté plnenia. Okresný súd označeným medzitýmnym rozsudkom
rozhodol,ževšetkytrižalobcomuplatnenéžalobnénárokysú,čodoichprávnehozákladuopodstatnené,
pričom v jeho odôvodnení okresný súd tiež uviedol, že cit. „.... dospel k záveru, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov obytného domu Q. účinne k 1.1.2005 vypovedali žalovanému zmluvu o výkone
správy a že tento nie je od tohto okamihu správcom bytového domu Q. P. (...) Žalovanému bola dňa

29.6.2004 doručená listina, ktorá bola podpísaná 41 vlastníkmi bytov nebytových priestorov bytového
domu Q.. Z ktorej listiny vyplýva, že podpísaní vyslovujú súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy
uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. a žalovaným. Táto listina spĺňa podľa názoru
súdu všetky zákonné podmienky výpovede a je teda platnou výpoveďou. Bola vyhotovená v písomnej
forme, bola žalovanému doručená v lehote tak, aby bola účinná k 1.1. nasledujúceho kalendárneho

roka. (...) Súd v konaní ustálil, že žalobca je bez akýchkoľvek pochybností správcom bytového domu Q..
(...) ... XX.XX.XXXX, čo bol zároveň posledný deň, kedy žalovaný vykonával funkciu správcu bytového
domu Q..“

40. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 10Co 9/2010 z 10.03.2010

(právoplatný 29.03.2010) medzitýmny rozsudok okresného súdu sp. zn. 1C 362/2005 z 30.12.2009
ako vecne správny potvrdil, pričom v súvislosti s námietkou žalovaného o neúčinnosti jemu doručenej
výpovede zo Zmluvy o výkone správy z dôvodu, že poniektorí vlastníci mu po jej odhlasovaní oznámili,
že svoj súhlas s výpoveďou berú späť, krajský súd tiež uviedol, že tak ako ani len jeden z, pri hlasovaní
o výpovedi, prehlasovaných vlastníkov nepodal žalobu o neplatnosť rozhodnutia prijatého na schôdzi

vlastníkov, tak ani žalovaný nepodal žalobu o neplatnosť výpovede zo Zmluvy o výkone správy s tým,
že zo stanoviska Ministerstva financií SR vydaného na žiadosť jedného z prehlasovaných vlastníkov
má vyplávať, že žiadny z prehlasovaných vlastníkov nemôže sám individuálne oznámiť správcovi, že
výpoveď berie späť, takže rozhodnutie vlastníkov bytov je pre správcu záväzné a musí ho rešpektovať.

41. Dovolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 10Co 9/2010 z 10.03.2010 bolo
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 176/2010 z 30.11.2010 ako neprípustné odmietnuté,
pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
42. Okresný súd Svidník v konaní o žalobe Mesta P. ako jedného z vlastníkov bytov v bytovom
dome Q. proti žalovaným ostatným vlastníkom v tomto označenom bytovom dome Q. o neplatnosť

uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q. konanej 08.06.2010 rozhodol
rozsudkom sp. zn. 2C 18/2012 z 26.10.2015 (rozsudok je prílohou žaloby na čl. 65-70 spisu) tak,
že určil, že uznesenia konkrétne č. 1/2010-06-8, č. 2/2010-06-8, č. 3/2010-06-8 (vypovedanie Zmluvy
o výkone správy spoločnosti SPRAVBYT s.r.o.), č. 4/2010-06-8 (vypovedanie Zmluvy o výkone
správy spoločnosti BARDBYT s.r.o.), č. 5/2010-06-8 (schválenie nového správcu bytového domu Q.

a to spoločnosť SPRAVBYT s.r.o.), č. 6/2010-06-8 (schválenie novej Zmluvy o výkone správy so
spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o.), č. 7/2010-06-8 a č. 8/2010-06-8, prijaté na schôdzi vlastníkov bytov v
bytovom dome Q. dňa 08.06.2010 sú neplatné. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že schôdzu
vlastníkov bytov bytového domu Q. zvolal SPRAVBYT s.r.o. (v tomto konaní žalovaný, pozn.), hoci a to
aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009 sa jednalo

o subjekt, ktorý nemal na to oprávnenie, pretože nebol legitímnym správcom tohto bytového domu a na
druhej strane nebolo v konaní preukázané, žeby aktuálnemu správcovi tohto bytového domu spoločnosti
BARDBYT s.r.o. bola účinne vypovedaná Zmluva o výkone správy, pričom okresný súd tiež konštatoval,
že predmetná schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná zákonným spôsobom, keďže predvolanie na
ňu nebolo doručené všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome v zákonnej 5-dňovej lehote pred jej

uskutočnením.

43. Rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C 18/2012 z 26.10.2015 bol potvrdený rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 18Co 19/2016 z 22.02.2017 (v spojení právoplatné 26.04.2017).44. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 18 Co 30/2011 z 11.04.2011 (právoplatným a vykonateľným
27.04.2011) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 6C 12/2011 z 03.02.2011

o zamietnutí návrhu Mesta P. na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému, tomuto návrhu
vyhovel a neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, v ktorom by
vystupoval ako správca bytového domu Q., do doby právoplatného rozhodnutia konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 4C 125/2010. Pričom predmetom konania vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 4C 125/2010 bolo konanie o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi

vlastníkov bytov v bytovom dome Q. dňa 08.06.2010, konanie ktoré kvôli vylúčeniu všetkých sudcov
okresného súdu z prejednania tejto veci, bolo prikázané na jej ďalšie konanie Okresnému súdu Svidník,
ktorý v danej veci konal pod sp. zn. 2C 18/2012 (viď vyššie).
45. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1C 165/2016 konal o žalobe žalobcu -
spoločnosti BARDBYT s. r.o. proti žalovaným vlastníkom bytového domu Q. medzi nimi pod poradovým
č. XX bola zažalovaná v tomto konaní žalobkyňa 2/, pod poradovými č. XX a XX boli žalobcovia 3/ a 4/

a pod poradovým č. XX bola zažalovanou v tomto konaní žalobkyňa 1/ a to o zaplatenie nedoplatkov v
celkovej sume 96.890,03 Eur. Konanie v tejto veci bolo uznesením č. k. 1C 165/2016- 583 z 11.12.2018
voči niektorým žalovaným zastavené, t.j. aj voči v tomto konaní žalobkyniam 1/ a 2/ a to z dôvodu, že v
priebehu súdneho konania uznali svoj dlh voči žalobcovi a tento uhradili. Žaloba bola voči žalobkyni 2/
vzatá späť podaním doručeným okresnému súdu 07.06.2018 a voči žalobkyni 1/ podaním doručeným

okresnému súdu 14.11.2018. Vo zvyšnej časti bolo konanie voči ostatným žalovaným vylúčené na
samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 5C 7/2019.

46. Okresný súd Bardejov následne v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 7/2019 uznesením č.k. 5C
7/2019-18 z 18.06.2019 pre späťvzatie žaloby žalobcom aj voči v tomto konaní žalobcom 3/ a 4/ (v

konaní sp. zn. 5C 7/2019 boli označení ako žalovaní č. XX a XX, pozn.) konanie voči ním zastavil a to z
dôvodu, že v priebehu súdneho konania uznali svoj dlh voči žalobcovi a tento uhradili. Žaloba bola voči
žalobcom 3/ a 4/ vzatá späť podaním doručeným okresnému súdu 02.05.2019.

47.OkresnýsúdBardejovvkonanívedenompodsp.zn.5C88/2014konaložalobežalobcu-spoločnosti

BARDBYT s.r.o. proti žalovaným vlastníkom bytového domu Q. medzi nimi boli aj v tomto konaní
žalobcovia 1/ - 4/ a to o zaplatenie nedoplatkov za služby spojené s užívaním ich bytov v bytovom dome
Q. v celkovej sume 31.953,24 Eur, pričom z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom voči
niektorým zo žalovaných, okresný súd uznesením č.k. 5C 88/2014-96 z 01.12.2017 konanie zastavil a
konanievočiostatnýmžalovaným,vrátanevtomtokonanížalobcov1/-4/vylúčilnasamostatnékonanie,

ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 6C 5/2018.

48. Okresný súd Bardejov následne uznesením č.k. 6C 5/2018-86 z 27.12.2018 pre celkové späťvzatie
žaloby žalobcom aj voči v tomto konaní žalobcom 1/ - 4/ (v konaní sp. zn. 6C 5/2018 boli označení ako
žalovaní č. 7, 8, 9 a 10, pozn.) konanie zastavil a to z dôvodu, že v priebehu súdneho konania všetci

žalovaní uznali svoj dlh voči žalobcovi a tento uhradili.

49. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 9C/5/2019 z 30. júna 2020 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej
inštancie“ alebo „rozsudok okresného súdu“) rozhodol, že: I) žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/
(pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právnej predchodkyni žalobkýň 1a/ a 1b/) sumu 2.718,92

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.718,92 eur od 26. apríla 2019 do
zaplatenia; II) ) žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 2.841,08 eur spolu s úrokom z omeškania
vovýške5%ročnezosumy2.841,08eur26Cdo/97/2022od9.augusta2018dozaplatenia;III)žalovaná
je povinná žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 1.983,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.983,09 eur od 9. augusta 2018 do zaplatenia; IV) v prevyšujúcej časti žalobu

žalobcov zamietol; V) žalobkyni 1/ (pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právnej predchodkyni
žalobkýň 1a/ a 1b/) priznal voči žalovanej 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania;
VI) žalobkyni 2/ priznal voči žalovanej 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania; VII)
žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

50. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 8Co/43/2020 zo dňa 31.1.2022 (ďalej aj „rozsudok
odvolacieho súdu“ alebo „prvé rozhodnutie odvolacieho súdu“) potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 9C/5/2019 z 30. júna 2020 s výnimkou výroku I., IV. vo vzťahu k žalobcovi 1/ D. Zároveň
zmenil tento rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1a/ a 1b/ spoločne anerozdielne sumu 2.718,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.718,92 Eur
od 26.04.2019 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zmenil tiež rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku IV. vo vzťahu k žalobcovi 1/ D. tak, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov

1a/ a 1b/ zamieta a tiež zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. tak, že žalobcom 1a/ a
1b/ spoločne a nerozdielne priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Žalobcom 1a/ a 1b/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyni 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcom 3/ a 4/
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

51. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/97/2022 zo dňa 29.11.2023 rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 43/2020 z 31.01.2022 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie.

52. Dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že ťažisková argumentácia

žalovaného, o ktorú oprel svoje odvolanie spočívala v nedostatočne odôvodnenom rozsudku súdu prvej
inštancie v otázke neoprávneného majetkového prospechu a nesprávnom postupe prvoinštančného
súdu spočívajúcom v nezákonnej aktivite sudcu, ktorý nahrádzal zákonnú povinnosť tvrdenia žalobcov,
v nesprávnom posúdení sporu ako sporu spotrebiteľského, v nesúladnosti právnych záverov súdu prvej
inštancie s judikatúrou súdov, v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri vykonaní

dôkazu listinou.

Odvolací súd v napadnutom odvolacom rozsudku na uvedené odvolacie dôvody nereagoval, prípadne
len stručne reagoval. Dovolací súd preto po preskúmaní obsahu spisu musí konštatovať, že odvolací súd
sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil iba na stručné stotožnenie sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie

(body 56 až 63) bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberal s konkrétnymi a jednoznačnými
námietkamižalovanéhouvedenýmivodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancie,pričomišlooskutkové
tvrdenia a právne argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní podstatné a právne významné.
Odvolací súd nedal špecifickú odpoveď a jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa
nevyrovnal s najzávažnejšími skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre vec podstatné a

právne významné. V podstate sa (iba) v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu a odkázal na jednotlivé body rozsudku súdu prvej inštancie bez vyjadrenia vlastnej
právnej úvahy. Pokiaľ potom žalovaný v podanom dovolaní namietal skutočnosť, že sa odvolací súd
nevysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou bolo nevyhnutné zo strany dovolacieho súdu dať mu
za pravdu.

Naviac dovolací súd nenachádza ani dostatočnú odpoveď pri otázke aktívnej legitimácie žalobkyne 1a/
v tejto veci a to práve s poukazom na uznesenie Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 9D/140/2020 z 3.
februára 2021 týkajúce sa dedičskej veci po poručiteľke D.j (č. l. 554-555 súdneho spisu). Z uvedeného
uznesenia totiž vyplýva, že predmetný byt zdedila žalobkyňa 1b/ R. rod. Q., teda pravdepodobne

vstúpila i do vzťahu so správcom bytového domu. Samotná (predmetná) pohľadávka poručiteľky totiž
pravdepodobne nebola predmetom dedičského konania.

Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že na strane dovolateľky došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C.s.p. Táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú

musí dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Preto dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).

Nad rámec uvedeného záveru sa Najvyšší súd SR vyjadril i k dovolaniu podanému podľa § 421 ods.

1 písm. a), b) C.s.p.

V zmysle § 421 ods. 1 C.s..p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 C.s.p. pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.
Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 C.s.p. môže byť len otázka právna (nie skutková

otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii
procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou)
povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/
až c/ C.s.p. ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017,

1Cdo/206/2017, 1Cdo/208/2016, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017,
4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená
dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax
dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/

konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ uviesť, ako
mala byť táto otázka správne riešená.

Z dovolania je zrejmé, že žalovaný poukazuje najprv na odklon odvolacieho súdu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/238/2017 z 18.

októbra 2018) a len pre prípad, že by uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu senát nepovažoval za
ustálenú judikatúru dovolacieho súdu, tak požaduje odpovedať na neriešenú otázku (§ 421 ods. 1 písm.
b) C.s.p.): „Má spotrebiteľ povinnosť dokázať vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania na
strane veriteľa. Ak spotrebiteľ neunesie toto dôkazné bremeno, potom sa uplatní trojročná objektívna
premlčacia doba.“ Uvedenú otázku považuje za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú aj právnu otázku

týkajúcu sa aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty v dôsledku úmyselného bezdôvodného obohatenia
správcu bytového domu.

Dovolací súd konštatuje, že nastolená právna otázka, ktorú žalovaný dostatočne konkretizoval v
dovolaní,boladovolacímsúdomužvyriešenávdovolateľomvymedzenomzmyslearozsahuvkonanína

dovolacom súde sp. zn. 1Cdo/238/2017 z 18. októbra 2018. Uvedené zároveň znamená, že dovolanie
podané podľa § 421 ods.1 písm. b) C.s.p. nie je prípustné.

Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ustanovuje kombinované premlčanie doby,
a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky

pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného
konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku
v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú
na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu

subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez
akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na

jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu
(R 25/1986).

Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného
práva hmotného. Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri

úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len
vedomostná zložka. Definícia úmyselného zavinenia je obsiahnutá v ustanovení § 15 Trestného zákona.

Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom

uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b) vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú zložku(či páchateľ vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať protizákonne). Právna teória
trestného práva rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel nepriamy.

Priamym úmyslom (dolus directus) sa v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona rozumie to, keď
páchateľ chcel spôsobom uvedeným v (trestnom) zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
trestným zákonom. Vedomostná zložka však nie je v tomto ustanovení riešená výslovne (ako pri
nepriamom úmysle). Uvedené ustanovenie ale predpokladá, že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť
chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať protiprávne. Iná situácia však nastáva pri

nepriamom úmysle (dolus indirectus). V tomto prípade páchateľ vie (vedomostná zložka), že svojím
konaním ohrozí záujem chránený trestným zákonom avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým
uzrozumený (vôľová zložka). Z toho vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť,
ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.

Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o páchateľovi

a o porušení alebo ohrození záujmov chránených Trestným zákonom.

Analogicky sa tu však jedná o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto
prípade predstavuje úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu.

V prejednávanej veci sa odvolací súd k tejto otázke nevyjadril, prevzal len závery súdu prvej inštancie
ako uviedol v plnom rozsahu sa s nimi stotožnil (body 64 a nasl. rozsudku súdu prvej inštancie a bod
61. odôvodnenia rozsudku krajského súdu). Avšak bude potrebné, aby v ďalšom konaní odvolací súd
podrobnejšie vysvetlil či je/bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného úmyselné a či možno vyvodiť, že
uvedené konanie žalovaného, charakterizované určitými faktormi a okolnosťami, ako je profesionalita

a odbornosť služieb poskytovaných žalovaným v oblasti správy bytových domov na strane jednej, a na
druhej strane okolnosti, za ktorých prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi sporu, naplnili
zákonné podmienky úmyselného konania. Tu dovolací súd zároveň konštatuje, že samotné všeobecné
skutočnosti (fakty) o (ne)/profesionálnom podnikateľskom postavení žalovaného a doterajšia súdna prax
týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať

nepriamy (ale i priamy) úmysel správcu bytového domu (veriteľa).

Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú
zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy
zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného

majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z
objektívneho hľadiska a preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne
posúdiť, či je potrebné aplikovať objektívnu 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného
teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Iná situácia nastáva, napr. pri bezdôvodnom

obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z
časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu
došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov.
Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový
prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky

úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota.

Dovolací súd konštatuje, že podľa doterajšej judikatúry dovolacieho súdu, samotný fakt, že žalovaný je v
postavení profesionálneho podnikateľa vo všeobecnosti a bez ďalšieho, nemôže zakladať automaticky
úmysel subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa.

53. Následne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 7Co/68/2023-661 zo dňa 26.9.2024 (ďalej aj
„uznesenie súdu druhej inštancie“ alebo aj „druhé rozhodnutie odvolacieho súdu“) zrušil rozsudok
Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.6.2020 č.k. 9C/5/2019-424 a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

54. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne
sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného a to predovšetkým so
zreteľom na možnosť použitia trojročnej alebo desaťročnej objektívnej premlčacej doby vyplývajúcej zust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

55. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 05.02.2025, na ktorom sa žalobcovia zhodne
stotožniac sa s uvedeným predniesli vyjadrenie, v ktorom uviedli, že BARDBYT, s.r.o., ktorý ako jediný
oprávnený subjekt mal právo prijímať od vlastníkov platby titulom výkonu správy v bytovom dome Q. (t.j.
zálohynaúhradyzaslužby,príspevokdofonduapoplatoksprávcovi),atoajkeďreálnyvýkonsprávy BD
Q. zabezpečoval v určitom období (2005-2010) žalovaný. Od roku 2011 doposiaľ všetky služby spojené

s užívaním bytov v bytovom dome Q. zabezpečuje BARDBYT, s.r.o. Ďalej uviedli, že nemali informácie
o súdnych sporoch, ktoré sa týkali iných vlastníkov bytov. Žalobcovia platby za roky XXXX a XXXX bez
právneho dôvodu poukazovali žalovanému, a to na základe usmernenia a opakovaného ubezpečovania
z jeho strany, jeho zamestnancov a niektorých vlastníkov, ako aj uverejňovania oznamov v bytovom
dome Q., v ktorých žalovaný vlastníkov informoval, že správu Q. naďalej zabezpečuje on. Žalovaný
ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva aj správu bytových domov od roku XXXX, kde vlastníci

vystupujúakospotrebitelia,bolpovinnýpostupovaťsodbornoustarostlivosťou,pričomodpočiatkuvedel
(obdŕžal výpoveď zmluvy o výkone správy) a neskôr aj z právoplatných súdnych konaní vedel, že nie je
legitímnym správcom byt. domu Q.. Vo svojom konaní však pokračoval aj po oboznámení sa so závermi
súdnych rozhodnutí (napr. Rozsudok OS Bardejov 1C/362/2005 z 30.12.2009, uznesenie KS Prešov
18Co30/2011 z 11.4.2011 kde žalovanému súd uložil zákaz vykonávať správu bytového domu Q.). Teda

žalovaný vedel a chcel sa obohatiť, konal úmyselne, nedobromyseľne a v rozpore s dobrými mravmi,
naďalej vyberal platby za výkon správy od vlastníkov bytov, vrátane žalobcov, aj keď žiadne služby už
pre bytový dom nezabezpečoval. Žalovaný vedel, že koná protizákonne a chcel konať protizákonne.
Takéto konanie žalovaného, odborne spôsobilého, naviac zastúpeného doc. JUDr. J. Sotolařom PhD.
advokátom, považujeme za priamy úmysel. Finančné prostriedky zaplatené vlastníkmi bytov v rokoch

XXXX-XXXX boli žalovaným použité iným spôsobom, na iný účel, na nesúvisiace činnosti napr. na
odmenu právneho zástupcu žalovaného; časť bola vrátená niektorým vlastníkom, nie však žalobcom.
Použitie finančných prostriedkov je pre správcu účelovo viazané viď § 10 ods. 4 z.č. 182/1993 Z.z.
Skutočnosť, že niektorým vlastníkom žalovaný nimi zaplatené sumy vrátil, i keď nie je vôbec zrejmé na
akom princípe vyberal vlastníkov, ktorým sa peniaze vracali, lebo nešlo o pomerné vrátenie všetkým

dotknutým vlastníkom, ale len vybraným vlastníkom žalovaný uhradil nimi zaplatené sumy v celom
rozsahu, čo znovu navodzuje dojem úmyselného, diskriminačného a nedobromyseľného postupu. Majú
zato, že žaloba bola podaná včas a že pred podaním žaloby neuplynula subjektívna 2 ročná lehota a ani
objektívna 10 ročná premlčacia lehota; žalovaný konal celkom úmyselne protiprávne a nedobromyseľne.
V prípade, ak by konajúci súd dospel k záveru o existencii premlčania, žalovaným vznesenú námietku

premlčania považujú za rozpornú s dobrými mravmi s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 148/2004, alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co 459/2011.

56. Rešpektujúc názor súdov vyšších inštancií, okresný súd vec právne posúdil následovne:

57.Podľa§8ods.3zák.č.182/1993Z.z.účinnéhood1.1.2004do30.6.2004sa zmluvaovýkonesprávy
uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas s výpovednou lehotou šesť mesiacov. Výpovedná lehota
začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

58. Podľa § 8a ods. 1 č. 182/1993 Z.z. účinného k 17.12.2004 vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

59. Podľa § 8a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného k 17.12.2004 zmluva o výkone správy sa uzatvára
so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať

zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť mesiacov,
ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína plynúť od
prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

60. Podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.7.2004 do 31.10.2005 správca je povinný

najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
správuosvojejčinnostizapredchádzajúciroktýkajúcejsadomu,najmäofinančnomhospodárenídomu,
ostavespoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadenídomu,akoajoinýchvýznamnýchskutočnostiach,
ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,údržbyaopráv,úhrad zaplneniarozúčtovanénajednotlivébytyanebytovépriestoryvdome.Aksprávca
končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a

odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov
na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

61. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb. akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov

nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto
skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

62. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 Zb. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne
za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí

správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majetok
vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo
úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca
nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

63. Podľa § 14 ods. 2, 3 zákona č. 182/1993 Zb. pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o

zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o výstavbe alebo nadstavbe bytov alebo
nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve rozhoduje
sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Na toto hlasovanie sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 6.

64. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Zb. k bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa
do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

65. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách

alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

66. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

67. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

68. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

69. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.70. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

71. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

72. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

73. Nespornou skutočnosťou v danom spore bolo to, že právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b, ako aj
žalobcovia v 2., 3., 4. rade boli v čase zasielania úhrad žalovanému vlastníkmi bytov v bytovom dome Q.
(viď LV č. XXXX na čl. 46-47 spisu) spotrebiteľmi, keďže žalovaný vystupoval vo vzťahu k nim v pozícii

dodávateľa, ktorý konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom plnenia za služby spojené s bývaním sú
plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi. Žalovaný v konaní opakovane argumentoval tým, že
platby inkasoval ako správca, teda v postavení dodávateľa, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti
je správa bytov a domov. Žalobcovia sú bez pochýb fyzické osoby - nepodnikatelia, ktorý nekonajú v
rámci podnikateľskej činnosti, teda sú spotrebiteľmi.

74. Aj napriek tomu, že táto skutočnosť, nebola predmetom úvah pred prvostupňovým súdom, avšak
vyvstala v priebehu odvolacieho konania a spomenul ju v odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší
súd, že po tom, čo došlo v priebehu odvolacieho konania k úmrtiu žalobkyne v 1. rade, pokračoval
odvolací súd v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne v 1. rade D., rod. X., nar. XX.X.XXXX, zomrelej

dňa X.XX.XXXX,. naposledy bytom U., ktorými sú 1a S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v P. a 1b/ R., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúca v P., pričom je potrebné sa vysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne
1avsporespoukazomnauznesenieOkresnéhosúduBardejovsp.zn.9D/140/2020z23.2.2021.Ztohto
uznesenia plynie, že predmetný byt zdedila žalobkyňa 1b, ktorá pravdepodobne vstúpila i do vzťahu so
správcom bytového domu.

75. Na margo tejto skutočnosti súd uvádza, že žalobkyne 1a a 1b na pojednávaní konanom dňa
5.2.2025 zhodne uviedli, že sú jedinými dedičkami po právnej predchodkyni D., nar. XX.X.XXXX, pričom
žalovaná pohľadávka nebola predmetom dedičského konania. Tu treba spomenúť, že žalobkyňa 1b síce
vstúpila do vzťahu so správcom bytového domu, ktorým je však BARDBYT, s.r.o., pričom pohľadávka z

bezdôvodnéhoobohatenianebolaplatbourealizovanou„pravému“správcovi,aledomnelémusprávcovi,
teda pohľadávkou, ktorú majú voči žalovanému z bezdôvodného obohatenia. Obe žalobkyne zhodne
uviedlinapojednávaní,žepohľadávkapatrídodedičstvaadomáhajúsajejspoločneanerozdielnestým,
že následne sa dohodnú. Súd mal za to, že uvedená pohľadávka nie je pohľadávkou z výkonu správy zo
spoločnosťou BARDBYT s.r.o., ktorá bola správcom bytového domu v rozhodnom období, preto keďže

bolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného, patrí oprávneným dedičom (žalobkyniam 1a a
1b) spoločne a nerozdielne. Akákoľvek zmena v osobe správcu nemôže byť na ujmu vlastníkom, ako
to ustanovuje § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb.. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu,
prestáva byť daným okamihom v právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a
nemôže od neho požadovať akékoľvek nedoplatky, už vôbec nie preddavky za obdobie, kedy nebol

správcom. Tieto nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom vzťahu s vlastníkom a
otázka preddavkov, resp. nedoplatkov z minulého obdobia (teda obdobia pred 1.1.2005) je vecou
vysporiadania predchádzajúceho a súčasného správcu, tak ako to upravuje zákon č. 182/1993 Z.z..
Žalobca v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nebol správcom bytového domu Q. a teda nemal
postavenie správcu, ktorý môže prijímať preddavkové platby od vlastníkov za služby spojené s bývaním.

(viď argumentácia nižšie) Aj vzhľadom na to nemožno viazať uvedenú žalovanú pohľadávku žalobkýň 1a
a 1b na výkon správy, keďže túto (pohľadávku za výkon správy) riadne právna predchodkyňa žalobkýň
uhradila oprávnenému prijímateľovi - správcovi bytového domu Q. BARDBYT s.r.o., patrí žalovaná
pohľadávka obom žalobkyniam ako dedičkám po poručiteľke D. (viď odôvodnenie priznaného nároku
nižšie).

76. Predmetom konania je teda v tomto prípade nárok žalobcov, ktorí sa voči žalovanému domáhajú
zaplatenia (treba spomenúť, že vzhľadom na to, že voči IV výroku rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa30.6.2020 sp. zn, 9C/5/2019, ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, nebolo podané odvolanie
zo strany žalobcov, preto tento výrok rozsudku týkajúci sa žalovaných v 2., 3. a 4. rade nadobudol
právoplatnosť, berúc v úvahu aj zásadu (prohibitio reformationis in peius) a následne Krajský súd v

Prešove rozsudkom zmenil rozsudok vo výroku IV vo vzťahu k žalobkyni 1/ D. tak, že v prevyšujúcej časti
žalobu žalobcov 1a a 1b zamietol, pričom tento rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn, 8Co/43/2020
z 31.1.2022 bol uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/97/2022 zrušený) sumy 7.543,09 Eur, a
to žalobkyne v 1a a 1b rade spoločne a nerozdielne sumy 2.718,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.718,92 Eur od 7.8.2018 do zaplatenia, žalobkyňa v 2. rade sumu 2.841,08

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.841,08 Eur od 09.08.2018 do zaplatenia,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovia v 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne
sumu1.983,09Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.983,09Eurod09.08.2018
do zaplatenia.

77. Uvedené žiadajú na základe toho, že v rokoch 2011 až 2013 platili ako vlastníci bytov v bytovom

dome Q. za služby spojné s užívaním ich bytov do dispozičnej sféry žalovaného, pričom po celú dobu
boli v domnení, že žalovaný je správcom bytového domu Q. v ktorej nepravdivej domnienke ich žalovaný
vychádzajúc z listinných dôkazov vedome udržiaval (viď zvolávanie schôdze vlastníkov bytov (pozvánka
na schôdzu vlastníkov bytov - čl. 148 spisu), napriek tomu, že mu vykonateľným súdnym rozhodnutím,
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/30/2011 - čl. 348 spisu, nariadené predbežné

opatrenie s povinnosťou zdržať sa konania, v ktorom by vystupoval ako správca bytového domu Q.),
preto žalobcovia očakávajúc od osoby podnikajúcej v oblasti správy bytov od roku XXXX konanie s
odbornou starostlivosťou, boli presvedčení o správnosti svojho postupu, že si plnia svoju zákonnú
povinnosť podľa cit. § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a plnenia za služby spojené s užívaním
ich bytov platia do dispozičnej sféry na prijatie týchto platieb oprávneného subjektu, t.j. žalovaného,

ktorá skutočnosť sa však neskôr ukázala byť nepravdivou. Žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú
svojho nároku na vydanie týchto nimi realizovaných peňažných plnení, ktoré boli do dispozičnej sféry
žalovaného nimi poukazované bez právneho titulu, teda titulom bezdôvodného obohatenia.

78. Žalovaný sa v konaní uplatnenému nároku bránil najmä argumentáciou, že na strane žalovaného

nemohlo, podľa jeho názoru, dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov, pretože žalobcovia
predmetné platby v rokoch XXXX a XXXX platili na účet nie žalovaného, ale na svoj vlastný účet resp.
na účet vlastníkov bytov v bytovom dome Q., pričom podľa žalovaného si žalobcovia svoj nárok majú
uplatniť u osoby, ktorá v súčasnosti spravuje ich účet. Rovnako žalovaný rozporoval výšku uplatneného
nároku, ktorú nepovažoval za preukázanú a ďalšou nosnou skutočnosťou procesnej obrany žalovaného

bolo tvrdenie, že nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný.

79. Nespornou skutočnosťou bolo to, že právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b, ako aj žalobcovia v
2. a 3. a 4. rade v rozhodnom období rokov XXXX a XXXX boli vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. a
že v tomto období vykonávali aj nimi preukazované platby za služby spojené s užívaním ich bytov. Túto

skutočnosť žalovaný potvrdil vydanými písomnými potvrdeniami o tom, že evidoval platenie týchto úhrad
na uvedený účel realizovaných za roky XXXX a XXXX, pričom týmto písomným potvrdením žalovaný
v konečnom dôsledku potvrdil vlastne aj to, že tieto platby boli poukazované do jeho dispozičnej sféry
ako správcu bytového domu.

80. Podľa súdu z hľadiska formulácie žalobného návrhu a jeho odôvodnenia, ako aj z hľadiska obrannej
argumentácie žalovaného bolo v predmetnej veci sporným, či na strane žalovaného, vzhľadom na
okolnosti veci došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu titulom úhrad žalobcov v rokoch XXXX
a XXXX a ak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcov došlo, či tak konal
alebo nekonal žalovaný úmyselne a taktiež či nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia

voči žalovanému je alebo nie je premlčaný.

81. Súd je toho názoru, že otázka správcovstva bytového domu Q. v rozhodnom období rokov XXXX
a XXXX, za ktoré obdobie si žalobcovia svoj nárok žalobou uplatňujú, je pre toto konanie otázkou,
ktorú je potrebné zodpovedať ako otázku primárnu a predbežnú pre posúdenie, či žalovaný v rokoch

XXXX a XXXX účelové platby žalobcov (t.j. platby za služby spojené s užívaním bytov) prijímal do svojej
dispozičnej sféry oprávnene, a teda dôvodne alebo nie, a teda či z tohto dôvodu na jeho strane mohlo
alebo nemohlo dôjsť na úkor žalobcov k bezdôvodnému obohateniu. Otázka správcovstva bytového
domuQ.jepreposúdenieuplatnenéhonárokuvýznamná,pretoževkontexteodôvodneniažaloby(podľaodôvodnenia ktorého mal žalovaný do svojej dispozičnej sféry prijať plnenia od žalobcov bez toho, aby
bol správcom ich bytového domu), bezdôvodne obohatiť sa na úkor iného nemôže ten, komu svedčí
platný právny „dôvod“ (bezdôvodné - bez danosti dôvodu), resp. právny titul, na základe ktorého je mu

plnenie poukázané. V danom prípade tým „dôvodom“ kvôli ktorému žalobcovia svoje účelové platby
spojené s užívaním ich bytov, v rozhodnom období rokov XXXX a XXXX poukazovali do dispozičnej
sféry práve žalovaného, bolo ich presvedčenie, že žalovaný je správcom ich bytového domu Q., pričom
tento dôvod žalobcov je navyše posilnený aj samotným charakterom týchto platieb, ktorých účel, ako
už bolo naznačené, súvisel s užívaním bytov žalobcov a keďže v zmysle zákona o vlastníctve bytov sú

vlastníci bytov povinní poukazovať preddavkové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj za
služby spojené s užívaním bytov výlučne iba subjektu majúcemu status správcu ich bytového domu (ak
nebolo založené spoločenstvo vlastníkov bytov, tak ako je tomu aj v tomto prípade, pozn.), tak žalovaný,
aby mohol tieto platby žalobcov určené na uvedený účel prijímať do svojej dispozičnej sféry musel mať v
rozhodnom období status správcu ich bytového domu Q., pretože inak by žalobcovia len tak z dobrej vôle
„finančne nepodporovali“ žalovaného a len tak by do jeho dispozičnej sféry nezasielali značné finančné

obnosy, ak by neboli v domnení, že tak majú urobiť, pretože je správcom ich bytového domu Q., a teda
z toho dôvodu posielali do jeho dispozičnej sféry platby spojené s užívaním ich bytov v presvedčení a
očakávaní, že žalovaný ako správca tieto ich platby „rozdistribuuje“ medzi dodávateľov týchto služieb
(vodárne, teplárne a pod.).

82. Uvedená otázka bola riešená ako predbežná vo viacerých súdnych konaniach vedených pred
Okresným súdom Bardejov, pričom opakovane bolo súdmi vyslovené, že spoločnosť BARDBYT, s.r.o.
sa na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX. XXXX stala správcom bytového domu Q..
Uvedený záver plynie mimo iného aj z medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
1C/362/2005 z 30.12.2009, ktorým okresný súd v spore žalobcu spoločnosti BARDBYT, s.r.o. proti

žalovanej obchodnej spoločnosti SPRAVBYT s.r.o. (v tomto konaní taktiež žalovaný, pozn.) rozhodol
o dôvodnosti základu žalobného nároku žalobcu, ktorý sa titulom poverenia vlastníkmi bytového domu
Q. (ďalej len „bytový dom Q.“) na základe Zmluvy o výkone správy zo XX.XX.XXXX stal správcom
bytového domu Q., domáhal voči žalovanému, ktorému vlastníci bytového domu Q. osobne doručili
XX.XX.XXXX výpoveď zo Zmluvy o výkone správy schválenú na schôdzi vlastníkov bytov bytového

domu Q. dňa XX.XX.XXXX, a to jednako (i) uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi všetky
písomné materiály týkajúce sa správy bytového domu Q., ako aj (ii) uloženia povinnosti žalovanému
previesť na účet žalobcu zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu Q. a napokon sa
domáhal aj (iii) uloženia povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok úhrad vlastníkov
bytov v bytovom dome Q. za poskytnuté plnenia. Okresný súd označeným medzitýmnym rozsudkom

rozhodol,ževšetkytrižalobcomuplatnenéžalobnénárokysú,čodoichprávnehozákladuopodstatnené,
pričom v jeho odôvodnení okresný súd tiež uviedol, že cit. „.... dospel k záveru, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov obytného domu Q. účinne k 1.1.2005 vypovedali žalovanému zmluvu o výkone
správy a že tento nie je od tohto okamihu správcom bytového domu Q. (...) Žalovanému bola dňa
XX.X.XXXX doručená listina, ktorá bola podpísaná 41 vlastníkmi bytov nebytových priestorov bytového

domu Q.. Z ktorej listiny vyplýva, že podpísaní vyslovujú súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy
uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. a žalovaným. Táto listina spĺňa podľa názoru
súdu všetky zákonné podmienky výpovede a je teda platnou výpoveďou. Bola vyhotovená v písomnej
forme, bola žalovanému doručená v lehote tak, aby bola účinná k 1.1. nasledujúceho kalendárneho
roka. (...) Súd v konaní ustálil, že žalobca je bez akýchkoľvek pochybností správcom bytového domu Q..

(...) ... XX.XX.XXXX, čo bol zároveň posledný deň, kedy žalovaný vykonával funkciu správcu bytového
domu Q.v.“ Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 10Co/9/2010 z 10.03.2010
(právoplatný 29.03.2010) medzitýmny rozsudok okresného súdu sp. zn. 1C/362/2005 z 30.12.2009
ako vecne správny potvrdil, pričom v súvislosti s námietkou žalovaného o neúčinnosti jemu doručenej
výpovede zo Zmluvy o výkone správy z dôvodu, že poniektorí vlastníci mu po jej odhlasovaní oznámili,

že svoj súhlas s výpoveďou berú späť, krajský súd tiež uviedol, že tak ako ani len jeden z, pri hlasovaní
o výpovedi, prehlasovaných vlastníkov nepodal žalobu o neplatnosť rozhodnutia prijatého na schôdzi
vlastníkov, tak ani žalovaný nepodal žalobu o neplatnosť výpovede zo Zmluvy o výkone správy s tým,
že zo stanoviska Ministerstva financií SR vydaného na žiadosť jedného z prehlasovaných vlastníkov
má vyplývať, že žiadny z prehlasovaných vlastníkov nemôže sám individuálne oznámiť správcovi, že

výpoveď berie späť, takže rozhodnutie vlastníkov bytov je pre správcu záväzné a musí ho rešpektovať.
Dovolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 10Co 9/2010 z 10.03.2010
bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 176/2010 z 30.11.2010 ako neprípustné odmietnuté,
pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.83. Ďalej Okresný súd Svidník v konaní o žalobe Mesta P., ako jedného z vlastníkov bytov v bytovom
dome Q. proti žalovaným ostatným vlastníkom v tomto označenom bytovom dome Q. o neplatnosť

uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q. konanej 08.06.2010 rozhodol
rozsudkom sp. zn. 2C/18/2012 z 26.10.2015 tak, že určil, že uznesenia konkrétne č. 1/2010-06-8, č.
2/2010-06-8, č. 3/2010-06- 8 (vypovedanie Zmluvy o výkone správy spoločnosti SPRAVBYT s.r.o.),
č. 4/2010-06-8 (vypovedanie Zmluvy o výkone správy spoločnosti BARDBYT s.r.o.), č. 5/2010-06-8
(schválenie nového správcu bytového domu Q. a to spoločnosť SPRAVBYT s.r.o.), č. 6/2010-06-8

(schválenie novej Zmluvy o výkone správy so spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o.), č. 7/2010-06-8 a č.
8/2010-06-8, prijaté na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q. dňa 08.06.2010 sú neplatné.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že schôdzu vlastníkov bytov bytového domu Q. zvolal
SPRAVBYT s.r.o. (v tomto konaní žalovaný, pozn.), hoci a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 1C/362/2005 z 30.12.2009 sa jednalo o subjekt, ktorý nemal na to oprávnenie,
pretože nebol legitímnym správcom tohto bytového domu a na druhej strane nebolo v konaní

preukázané, že by aktuálnemu správcovi tohto bytového domu spoločnosti BARDBYT s.r.o. bola účinne
vypovedaná Zmluva o výkone správy, pričom okresný súd tiež konštatoval, že predmetná schôdza
vlastníkov bytov nebola zvolaná zákonným spôsobom, keďže predvolanie na ňu nebolo doručené
všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome v zákonnej 5-dňovej lehote pred jej uskutočnením. Rozsudok
Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/18/2012 z 26.10.2015 bol potvrdený rozsudkom krajského súdu sp.

zn. 18Co/19/2016 z 22.02.2017 (v spojení právoplatné 26.04.2017).

84. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 18Co/30/2011 zo dňa 11.04.2011 (právoplatným a
vykonateľným 27.04.2011) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Bardejov sp. zn.
6C/12/2011 z 03.02.2011 o zamietnutí návrhu Mesta P. na vydanie neodkladného opatrenia voči

žalovanému, tomuto návrhu vyhovel a neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
konania, v ktorom by vystupoval ako správca bytového domu Q., do doby právoplatného rozhodnutia
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4C/125/2010. Pričom predmetom konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 4C/125/2010 bolo konanie o určenie neplatnosti uznesení prijatých na
schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q. dňa 08.06.2010, konanie ktoré kvôli vylúčeniu všetkých

sudcov tunajšieho súdu z prejednania tejto veci, bolo prikázané na jej ďalšie konanie Okresnému súdu
Svidník, ktorý v danej veci konal pod sp. zn. 2C/18/2012 (viď vyššie). Toto predbežné opatrenie zrušil
Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 9Co/61/2012 zo dňa 16.04.2013.

85. Opakujúc sa súd mal za preukázané, že žalovaný nevykonával funkciu správcu bytového

domu od 1.1.2005 do 31.12.2010, ako aj v období od 31.12.2010, čo bolo potvrdené rozsudkom
Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/18/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 18Co/19/2016. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že s účinnosťou od
1.1.2005 vykonávala správu bytového domu Q. spoločnosť BARDBYT, s.r.o., so sídlom Moyzesova 7,
P.. Daná skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/362/2005 zo dňa 30.12.2009

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/9/2010 zo dňa 10.3.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.3.2010. Zmluva o výkone správy bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Z pozvánky
na stretnutie dňa 8.6.2010 o 17.00 hod. v kočikárni bytového domu vyplýva, že stretnutie zvoláva
SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18, XXX XX P., na základe žiadosti vlastníkov bytov. Je teda zrejmé,
že stretnutie vlastníkov bytov bytového domu Q. zvolala spoločnosť, ktorá nebola správcom bytového

domu. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby spoločnosti BARDBYT, s.r.o. bola v súlade so
zákonom vypovedaná zmluva o výkone správy. Svedčí o tom aj samotná skutočnosť, že na stretnutí dňa
8.6.2010 bolo prijaté uznesenie č. 4/2010-06-08, ktorým bola schválená výpoveď zo zmluvy o výkone
správy s obchodnou spoločnosťou BARDBYT, s.r.o. Zároveň bolo prijaté uznesenie č. 3/2010-06-08,
ktorým bola schválená výpoveď zo zmluvy o výkone správy s obchodnou spoločnosťou SPRAVBYT,

s.r.o. Bardejov, pričom podľa § 6 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov na správu v bytovom dome môže
byť uzatvorená zmluva len s jedným správcom. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie teda vyplýva, že
sám žalobca zvolal schôdzu na deň 8.6.2010, pričom zo zápisnice zo schôdze konanej dňa 8.6.2010
o 17.20 hod. plynie, že na tejto mala byť daná výpoveď spoločnosti BARDBYT, s.r.o. a schválený nový
správca SPRAVBYT, s.r.o. s tým, že riaditeľ SPRAVBYT, s.r.o. prítomných oboznámil s textom zmluvy

o výkone správy.86. Na podporu argumentácie ohľadom vyriešenia predbežnej otázky správcovstva podľa § 2 ods.
2 CSP súd odkazuje aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/129/2017 zo dňa
21.11.2017, sp. zn. 24Co/123/2017 zo dňa 21.11.2017.

87. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný bol správcom bytového domu Q. do
konca roku 2004, kedy ho počnúc dňom 01.01.2005 v tejto funkcii na základe prejavenej vôle väčšiny
vlastníkov bytov nahradila spoločnosť BARDBYT, s.r.o., čomu predchádzalo vypovedanie zmluvy o
správe so žalovaným. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalovaný rozhodnutie väčšiny vlastníkov

nerešpektoval a naďalej sa považoval za správcu bytového domu, a to aj napriek tomu, že Okresný
súd Bardejov medzitýmnym rozsudkom potvrdeným Krajským súdom v Prešove považoval za jediného
správcu bytového domu Q. spoločnosť BARDBYT, s.r.o.. Napriek tomu, že medzitýmny rozsudok
nadobudol právoplatnosť, mal súd za preukázané, že žalovaný zavádzal vlastníkov bytov v otázke
správcovstva a odrádzal ich od plnenia úhrad v prospech riadne ustanoveného správcu bytového domu.
Následne žalovaný s vedomosťou o tom, že nie je správcom bytového domu, zvolal schôdzu vlastníkov

bytov na deň 08.06.2010 (na čo vzhľadom na jeho absenciu statusu správcu bytového domu nemal
oprávnenie), pričom na schôdzi bola vypovedaná zmluva o správe uzavretá nielen so spoločnosťou
BARDBYT, ale (duplicitne) bola vypovedaná zmluva o správe bytového domu uzavretá so žalovaným
a zároveň bol žalovaný odhlasovaný za správcu. Takýto postup súd vyhodnotil v zhode so závermi
rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 2C/18/2012 zo dňa 26.10.2015 za neštandardný, nasvedčujúci

tomu, že žalovaný si bol vedomý toho, že správcom bytového domu je spoločnosť BARDBYT, s.r.o.,
ako aj toho, že zvolený postup nezodpovedá zákonu, čo v konečnom dôsledku viedlo k vysloveniu
neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov zvolanej žalovaným. Žalovaný napriek tomu,
že bol so závermi medzitýmneho rozsudku oboznámený sa naďalej považoval za správcu bytového
domu, čo napokon viedlo k nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým mu bolo zakázané vystupovať

ako správca bytového domu Q., a to počnúc dňom 27.04.2011, na čo žalovaný reagoval zverejnením
oznámenia zo dňa 09.05.2011, v ktorom argumenty svedčiace v jeho neprospech nerešpektoval a za
vzniknutú situáciu vinil Mesto P., pričom riešenie videl v späťvzatí žaloby o určenie neplatnosti uznesení
schôdze vlastníkov bytov späť, čím by došlo k zrušeniu neodkladného opatrenia, ku ktorému však
došlo uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/61/2012-105 zo dňa 16.04.2013. Žalovaný svojím

konaním vo vlastníkoch bytov po celý čas vzbudzoval dojem, že je správcom bytov, čo vlastníkov bytov
vnieslo do neistoty, v dôsledku ktorej ukladali peňažné plnenia spojené s užívaním bytov do súdnej
úschovy, pričom plnenia za roky XXXX a XXXX mu žalobcovia ešte uhrádzali na ním špecifikovaný
účet. Žalovaný počas celej tejto doby neuznával správcovstvo spoločnosti BARDBYT, s.r.o. (pričom
túto skutočnosť neuznal ani v predmetnom konaní) a zvolával neplatné schôdze vlastníkov, pričom k

uvedenej neistote vlastníkov prispela aj zamestnankyňa žalovaného F. ktorá ich o tom, že správcom
bytového domu je naďalej žalovaný. Žalovaný si musel byť na základe vyššie uvedených súdnych
rozhodnutí, ale aj na základe vedomosti o zákonnej úprave správcovstva bytových domov vedomý, že
správcom bytového domu Q. nebol už počnúc 01.01.2005 a že svojím konaním docielil plnenie zo strany
vlastníkov bytov bez platného právneho titulu, čo znamená, že na jeho strane vznikne bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný vydať oprávneným osobám.

88. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné

obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a
následnéhonevyplateniafaktúry.Prevznikzodpovednostizabezdôvodnéobohatenieniejenevyhnutné,
aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným
činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú
určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie.

K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad
v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a
i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho

sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia
zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.89. Judikatúra konštantne uvádza, že o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba
rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,

ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec
nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého
by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho
úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý
neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti

na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba
uvedenéskutkovépodstatydôslednerozlišovať.Vprípadevznikubezdôvodnéhoobohateniazneplatnej
zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú
povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).

90. Zo zmluvy o výkone správy zo XX.XX.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou BARDBYT s.r.o. ako
správcom na jednej strane a vlastníkmi bytov (nebytových priestorov) bytového domu U. označených
menom a priezviskom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov BD Q., podpísanej konkrétnymi
vlastníkmi týchto bytov ako aj konateľom spoločnosti BARDBYT s.r.o. bolo zistené, že jej predmetom
(čl. I) bolo poverenie správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných

zariadení a príslušenstva BD Q. a zabezpečovaním ďalších služieb spojených s užívaním bytu za
podmienok dojednaných touto zmluvou. Článkom II, bodom 4. písm. a) tejto zmluvy sa správca zaviazal
otvoriť samostatný účet v DEXIA banke, s podúčtom na služby, na ktorý budú poukazované platby
vlastníkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj zálohové platby za služby spojené s užívaním
bytu. Podľa čl. VII bodu 1 a čl. IX bodu 1 bola táto zmluva uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle čl. IX

bodu 4. zmluva nadobudla účinnosť 1.1.2005.

91. Podľa úradného bankového potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 15.04.2014 z účtu pod názvom T., č. T. bol
na uvedenom účte ku dňu 15.04.2014 zostatok 60.288,23 eur.

92. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky a prevzatí dlhu zo zmluvy o účte zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi pôvodným majiteľom účtu (BARDBYT, s.r.o., Moyzesova 7, P., novým majiteľom účtu (Vlastníci
bytov bytového domu Q. a Prima banka Slovensko, a.s. bolo zistené, že ňou došlo k postúpeniu všetkých
pohľadávok a záväzkov medzi pôvodným a novým majiteľom vo vzťahu k účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

93. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobcovia (právna predchodkyňa žalobcov 1a a
1b, žalobcovia 2, 3, 4) zasielali plnenia v rozhodujúcom období január XXXX a.ž december XXXX
žalovanému, ktorý v uvedenom čase nebol správcom bytového domu a napriek tomu realizoval obraty
s peňažnými prostriedkami vlastníkov bytov. Nakoľko nebol správcom bytového dobu nebol oprávnený
s uvedenými finančnými prostriedkami vlastníkov bytov disponovať. Z informatívneho výpisu SIPO, ako

aj samotného potvrdenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný prijímal platby a vykonával transakcie s
uvedenýmiprostriedkaminapriektomu,ženebolsprávcombytovéhodomu,.Zpeniazmivlastníkovbytov
z účtu T. disponoval vychádzajúc z výpisov z účtu (názvu účtu do roku 2014 bol T.. - viď úradné bankové
potvrdenie zo dňa 15.4.2014) v rozhodnom období roku XXXX, ako aj neskôr iba žalovaný, ktorý zriadil
uvedený účet a ako jediný mal k tomuto účtu dispozičné právo. Uvedené finančné prostriedky žalovaný

prijal a s nimi disponoval vychádzajúc z výpisu z účtu, ako aj z úradných bankových potvrdení. V danom
prípade je teda daná aj jeho pasívna legitimácia v spore, keďže aj z úradných bankových potvrdení
plynie, že s nimi nakladal.

94. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska

a preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné
aplikovať objektívnu 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite
vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Iná situácia nastáva, napr. pri bezdôvodnom obohatení bez
právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska,

kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné
pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Žalobca musí
preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jehoúkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť
aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota.

95. Opakujúc odôvodnenie vyšších súdov vo vzťahu k posudzovaniu bezdôvodného obohatenia a
plynutia jeho lehôt okresný súd teda ešte raz uvádza, že občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a
pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Zavinenie je založené na dvoch
zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako
aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Definícia úmyselného zavinenia je

obsiahnutá v ustanovení § 15 Trestného zákona.

96. Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b) vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú zložku

(či páchateľ vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať protizákonne). Právna teória
trestného práva rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel nepriamy.

97. Priamym úmyslom (dolus directus) sa v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona rozumie to,
keď páchateľ chcel spôsobom uvedeným v (trestnom) zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

trestným zákonom. Vedomostná zložka však nie je v tomto ustanovení riešená výslovne (ako pri
nepriamom úmysle). Uvedené ustanovenie ale predpokladá, že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť
chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať protiprávne. Iná situácia však nastáva pri
nepriamom úmysle (dolus indirectus). V tomto prípade páchateľ vie (vedomostná zložka), že svojím
konaním ohrozí záujem chránený trestným zákonom avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým

uzrozumený (vôľová zložka). Z toho vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť,
ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.

98. Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o

páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov chránených Trestným zákonom. Analogicky sa tu však
jedná o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje
úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu.

99. Súd sa v predmetnej veci vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a od nej odvíjajúcu sa

dĺžku objektívnej premlčacej lehoty uplatnených nárokov žalobcov, ďalej zaoberal tým, či možno vyvodiť,
že konanie žalovaného, charakterizované určitými faktormi a okolnosťami, ako je profesionalita a
odbornosť služieb poskytovaných žalovaným v oblasti správy bytových domov na strane jednej, a
na druhej strane okolnosti, za ktorých prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu,
naplnili zákonné podmienky úmyselného konania. Samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o (ne)/

profesionálnom podnikateľskom postavení žalovaného a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany
spotrebiteľov v obdobných prípadoch, bez ďalšieho nezakladajú nepriamy (ale i priamy) úmysel správcu
bytového domu (veriteľa).

100. V predmetnom prípade bolo nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia

aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia. Pri
bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a
preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné
aplikovať objektívnu 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu.

101. Zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah konajúcej osoby k svojim vonkajším prejavom,
ktorý nie je priamo pozorovateľný, preto je jeho dokazovanie založené na skutočnostiach, v ktorých sa
odráža miera a kvalita jeho vôľovej a vedomostnej zložky.

102. V konaní bolo nesporné, že žalovaný vybranému okruhu vlastníkov bytov vrátil nimi poskytnuté

plnenia, pričom dôvod tohto postupu, výšku vrátených plnení a osoby, ktorým peňažné prostriedky vrátil,
žalovaný neuviedol, pričom sa odpovedi na uvedenú otázku aj na pojednávaní dňa 5.2.2025 bránil
a ju nezodpovedal. Aj toto konanie, že žalovaný niektorým vlastníkom bytov nimi zaplatené sumy, a
že si vyberal vlastníkov bytov, ktorým peniaze vráti, keďže zjavne nešlo o pomerné vrátenie všetkýmdotknutým vlastníkom bytov, ale len časti vlastníkov bytov v celom rozsahu, svedčí o úmyselnom
diskriminačnom postupe. O úmyselnom obohatení svedčí aj postup v rozpore so zákonom, kedy
žalovaný prijímal platby na svoj súkromný podnikateľský účet, o čom svedčí úradné bankové potvrdenie

zo dňa 15.4.2014 (viď čl. 99 spisu). Uvedené objektívne skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný mal
vedomosť o tom, že sa na úkor vlastníkov bytov bezdôvodne obohatil prijímaním platieb za služby
spojené s užívaním bytov, pričom vydal plnenia vybraným osobám, na úkor ktorých sa bez platného
právneho dôvodu obohatil a s peňažnými prostriedkami vlastníkov bytov začal nekontrolovane nakladať,
čo viedlo k stavu na účte vo VÚB Banke, a.s. ku dňu 31.12.2016 vo výške 85,29 eur. Uvedené len

potvrdilo skutočnosť, že peňažné prostriedky neboli vydané všetkým oprávneným osobám a žalovaný
neobjasnil ďalší osud týchto peňažných prostriedkov.

103. Ešte k úmyslu, na ktorý poukázal odvolací a dovolací súd pri posudzovaní, či sa jednalo o úmyselné
obohatenie na strane žalovaného, treba spomenúť, že pri prijímaní úhrad preddavkov žalobcami do
dispozičnej sféry žalovaného v rokoch XXXX a XXXX žalovaný utvrdzoval žalobcov v povinnosti platiť

mu preddavky opäť zvýrazniac na súkromný účet napriek tomu, že vedel, že nerešpektuje a porušuje
povinnosť uloženú mu vykonateľným rozhodnutím, uznesením o nariadení predbežného opatrenia
Krajským súdom v Prešove sp. zn. 18Co 30/2011 z 11.4.2011, zdržať sa konania, v ktorom by sa
prezentoval ako správca BD Q. a to až do doby právoplatného skončenia konania sp. zn. 4C 125/2010,
ktoré konanie po postúpení Okresnému súdu Svidník bolo napokon právoplatne skončené 26.4.2017.

Tu v žiadnom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný uvedené súdne rozhodnutie nerešpektoval a
uloženú povinnosť porušoval a platby na ním spravovaný bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX., pričom
tieto nimi vykonané platby im nevracal, a ani ich neupozornil na to, že tieto platby nie je oprávnený
prijímať, a ani im uvedenú skutočnosť neoznámil, že mu je zakázané súdnym rozhodnutím vystupovať
ako správca BD Q.. Napriek tomu, obsahom svojho oznámenia z 9.5.2011 distribuovaného v BD Q.

ktorého vystavenie žalovaný v konaní nespochybnil, sa snažil jeho adresátov (vlastníkom bytov) vo
svoj prospech ovplyvniť hodnotením situácie vzniknutej uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/30/2011 z 11.4.2011. Žalovaný dlhodobo pred vlastníkmi bytov prezentoval názor, že je správcom
bytového domu, ktorého konaním nepochybne žalobcov utvrdzoval v ich presvedčení, že žalovaný
je legitímnym správcom bytového domu. Tu treba uviesť, že napriek tomu, že úmyselne porušoval

povinnosť uloženú mu vykonateľným súdnym rozhodnutím, naďalej realizoval úkony vzbudzujúce
pochybnosti u vlastníkov bytov, o tom kto je správcom bytového domu. K tomu treba dodať zásadný
fakt, že žalovaný prijímal platby aj napriek tomu, že žiadne služby pre bytový dom už nezabezpečoval,
keďže správcom nebol a v rozhodnom čase mal aj zákaz ako správca vystupovať. Služby v roku XXXX
a roku XXXX zabezpečoval správca BARDBYT s.r.o., preto inak ako úmyselné obohatenie nemožno

uvedené konanie žalovaného posúdiť.

104. Obskúrnou je argumentácia žalovaného, že on sa na úkor žalobcov ako vlastníkov bytov bytového
domu Q. nemohol objektívne bezdôvodne obohatiť, pretože žalobcovia svoje platby za služby spojené s
užívaním ich bytov platili nie na bankový účet žalovaného, ale na svoj vlastný účet, keďže sa malo jednať

o bankový účet vlastníkov bytov bytového domu Q.. Uvedené nesedí práve s poukazom na alogickosť
jeho konania, že aj malo ísť o účet vlastníkov bytov (aj bol evidovaný naňho), aj mali byť prostriedky
vrátené niektorým vlastníkom, ostatným už nie. Z vykonaného dokazovania, a to konkrétne jednako
zo Zmluvy o výkone správy z XX.XX.XXXX uzavretej s účinnosťou od 01.01.2011 medzi žalovaným
(SPRAVBYT, s.r.o.) ako správcom na jednej strane a vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. na strane

druhej vyplýva z jej čl. III., bodu 10, že vlastníci bytov bytového domu Q. mali povinnosť uhrádzať platby
za služby na bankový účet zriadený žalovaným vo VÚB banke a. s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Taktiež
z právnou predchodkyňou žalobkýň 1a a 1b predloženého zálohového predpisu vystaveného žalovaným
dňa 24.02.2011 (č.l. 21 spisu), mala právna predchodkyňa žalobkýň 1a a 1b, ako vlastníčka bytu v
bytovom dome Q., platiť vo výmere rozpočtované zálohové platby nákladov za služby, s účinnosťou od

01.03.2011 na bankový účet vo VÚB banke a.s. IBAN: T., na ktorý bankový účet v zmysle žalobcami
predložených šekových ústrižkov, žalobcovia tieto platby v rokoch XXXX a XXXX aj skutočne uhrádzali,
čo žalovaný aj evidoval a potvrdil potvrdením zo dňa 27.2.2024 (čl. 4 spisu) vo vzťahu k právnej
predchodkyni žalobkýň 1a a a1b, potvrdení žalobkyni 2 (čl. 33 spisu), a žalobcom v 3.a 4. rade (čl.
38 spisu).

105. V prejednávanej veci vzhľadom na predmet žaloby, ktorým je peňažné plnenie (vydanie
bezdôvodného obohatenia), súd vychádzal z vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Svidník
vo vzťahu k predbežnej otázke (ne)platnosti Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX, pričomvzhľadom na vyhlásenie uznesenia vlastníkov bytov o ustanovení žalovaného za správcu bytového
domu Q. za neplatné, súd posúdil samotnú zmluvu ako absolútne neplatnú, a to vzhľadom na to, že mala
byť uzavretá v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že

tátopôsobípriamozozákona(exlege),atoodpočiatku(extunc),bezohľadunato,čisatejtoneplatnosti
niektodovolal;pretoprávneúčinky,t.j.subjektívneobčianskeprávaaobčianskoprávnepovinnostiztakto
absolútneneplatnéhoprávnehoúkonunevzniknú.Súdprihliadakabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu
i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda civilné
sporové konanie, len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho

úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného
právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu
vôle (tzv. konvalidáciou).

106. Vzhľadom na uvedené závery mal súd za to, že nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohateniažalovaným,spočívajúcehovžalobcamirealizovanýchplatbáchzaslužbyspojenésužívaním

ich bytov v bytovom dome Q. v rokoch XXXX a XXXX, ktoré platby žalobcovia poukazovali do dispozičnej
sféry žalovaného v domnení, že je správcom označeného bytového domu, je čo do základu dôvodný
a je preto potrebné zaoberať sa výškou uplatneného nároku žalobcov, pričom ich skutkové tvrdenia o
výške uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol súd preskúmať iba na základe
dôkazov predkladaných žalobcami. Žalobcovia preukazovali výšku uplatnených nárokov platobnými

dokladmi SIPO II., poštovými poukazmi na účet, potvrdením žalovaného.

107. Žalobkyne 1a a 1b preukázali svoj nárok vo výške 2.718,92 Eur dokladmi o úhradách SIPO a
poštovými poukazmi, ktoré uhradila ich právna predchodkyňa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného,
ktorou prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval, že nevie sám predložiť účtovné doklady (už

nimi nedisponuje (napriek tomu, že má vedomosť o tomto spore ohľadom dokumentácie z roku XXXX
a XXXX, uviedol, že nevie, či došlo ku skartovaniu, alebo inak s nimi naložil)) a že dôkazné bremeno
ohľadom výšky majú žalobcovia, má súd za to, že títo práveže uniesli dôkazné bremeno a bolo na
žalovanom, aby predložil dôkazy o tom, že malo ísť o iné sumy, aké boli poukázané zo strany žalovaných
na jeho účet. Súd teda požadovaný nárok žalobkýň 1a a 1b považoval za dôvodný nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v preukázanej výške 2.718,92 Eur. Rovnako tak mal preukázaný nárok
žalobkyne v 2. rade na sumu 2.841,08 Eur, ktorej výška bola preukázaná už spomenutým potvrdením
žalovaného a tiež nárok žalobcov v 3.a a 4. rade vo výške 1.983,09 Eur, ktorý taktiež okrem iného bol
preukázaný potvrdením samotného žalovaného.

108. Na pojednávaní dňa 5.2.2025 v rámci obrany pri posudzovaní výšky obohatenia právny zástupca
žalovaného odkazoval na znalecký posudok S. s tým, že nie je zrejmé, či a kedy mali žalobcovia sporné
úhrady zrealizovať a kedy ich mal žalovaný prijímať súd uvádza, že ani toto vyjadrenie žalovaného súd
nepovažuje za účinné popretie žalobcami preukazovaného plnenia (§ 151 ods. 2 CSP), keďže sám si
týmto odporuje vydaným potvrdeniam, ktoré žalobcom o realizovaných platbách vydal, teda bez pochýb

mal vedomosť o prostriedkoch, ktoré mu zo strany žalobcov v období rokov XXXX a XXXX zasielané boli.

109. Poustálenízáveru,ženastranežalovanéhodošlonaúkoržalobcovkúmyselnémubezdôvodnému
obohateniu, a to z dôvodu, že k jeho rukám bolo žalobcami plnené z neplatného právneho titulu
zakladajúceho oprávnenie tieto platby prijať a disponovať s nimi o čom mal žalovaný vedomosť, keďže

žalovaný v rozhodnom období rokov XXXX a XXXX nebol správcom bytového domu Q., ktorému
jedinému, t.j. iba správcovi, by svedčalo právo tieto platby prijímať a s nimi nakladať, sa súd vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania musel následne argumentačne vysporiadať s tým, či nárok žalobcov
na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je alebo nie je premlčaný.

110. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, ako tomu je aj v tomto konkrétnom prípade
(vo vzťahu k všetkým žalobcami uplatneným nárokom), sa v zmysle cit. § 107 ods. 2 OZ môže na
vydanie tohto obohatenia oprávnený subjekt domáhať jeho vydania, v objektívnej premlčacej lehote 10
rokov, ktorá plynie odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, t.j. v danom prípade odo dňa kedy
žalobcovia plnenie za služby spojené s užívaním ich bytov za obdobie rokov XXXX a XXXX zaplatili,

pričom dátum jednotlivých úhrad vyplýva z dokladov predložených žalobcami. Najstaršou žalobkyňami
1a a 1b dokladovanou platbou v prospech žalovaného právnou predchodkyňou žalobkýň 1a a 1b je
platba, ktorá bola splatná v decembri 2010 (vychádzajúc aj zo zákonného znenia ustanovenia § 10 ods.
6 zákona o vlastníctve bytov v sume preddavku vo výške 112,14 Eur (viď tiež rozpis platieb právnejpredchodkynežalobkýň1aa1bnačl.6spisuatiežplatobnéhodokladuSIPO,nazákladektoréhoprávna
predchodkyňa žalobkýň uhradila zálohovú platbu - čl. 8 spisu, pričom prevzatie týchto platieb potvrdil aj
žalovaný potvrdením na čl. 4 spisu), od ktorého okamihu plynie objektívna premlčacia lehota týkajúca sa

tejto časti uplatneného nároku. Objektívna 10 ročná premlčacia lehota na vydanie tejto časti uplatneného
nároku by teda uplynula najskôr dňa 31.12.2020, t.j. nastalo by tak až po podaní žaloby, ktorá bola
v danom prípade žalobcami podaná už 5.3.2019, t.j. pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej
lehoty na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia. Nakoľko objektívna premlčacia lehota podľa
názoru súdu neuplynula ani pri najneskôr uskutočnenom plnení žalobcov v prospech žalovaného,

nedošlo k uplynutiu tejto subjektívnej premlčacej lehoty ani ohľadom jednotlivých neskorších platieb
žalobcov, dátum ktorých vyplýva zo žalobcami predložených dokladov o úhradách. Rovnako sa uvedené
plynutie lehôt týka žalobkyne v 2. rade, pričom táto uhradila žalovanému prvú platbu najneskôr dňa
14.1.2011 (viď rozpis platieb na čl. 23 spisu a potvrdenie žalovaného na čl. 13 spisu) (teda by objektívna
lehota uplynula najskôr dňom 14.1.2021), ako aj žalobcov v 3. a 4. rade, ktorí uhradili žalovanému prvú
platbu dňa 21.1.2011 (viď rozpis platieb na čl. 40 spisu a potvrdenie žalovaného na čl. 38 spisu) (teda

objektívna lehota by uplynula najskôr dňom 21.1.2021).

111. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa však posudzuje nielen v rámci
plynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty, ale aj v jej rámci sa pohybujúcej 2 ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť subjektu oprávnenému na vydanie bezdôvodného obohatenia

od okamihu kedy sa tento oprávnený subjekt (v danom prípade žalobcovia) dozvedel, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a súčasne (kumulatívne) keď sa dozvedel, kto sa takto na jeho
úkor bezdôvodne obohatil. V danom prípade žalovaný svoju námietku premlčania žalovaného nároku
odôvodnil tým, že žalobcovia sa skutkové okolnosti, od ktorých mohli žalobcovia odvádzať bezdôvodné
obohateniežalovanéhodozvedelinajneskôrvrokoch2015-2016,kedypostupnevšetcivlastníciprestali

hradiť preddavky za služby spojené s užívaním bytu žalovanému a začali ich uhrádzať spoločnosti
BARDBYT, prípadne keď sa od spoločnosti BARDBYT dozvedeli, že sú ňou vedení ako neplatiči.

112. Súd pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčanej lehoty argumentačne odkazuje aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. 5Cdo 29/2021,

podľa ktorého: „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného
obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a
bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky
spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.“

113. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia
v tomto prípade podľa súdu neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobcovia mali mať vedomosť, že
na ich úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu už v rokoch 2015 - 2016, prípadne že uvedenú vedomosť
nadobudli na základe oznámenia spoločnosti BARDBYT, s.r.o., a teda že žalobcovia túto vedomosť mali
už viac ako dva roky pred podaním žaloby, a to z viacerých dôvodov.

114. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného
obohatenia až za roky XXXX a XXXX, t.j. za obdobie, kedy mohli byť v omyle resp. v neistote kto je
správcom ich bytového domu Q., keďže žalovaný s nimi uzavrel novú Zmluvu o výkone správy aj dňa
XX.XX.XXXX. Otázka správcovstva bytového domu Q. v interakcii na novú Zmluvu o výkone správy,

ktorú so žalobcami žalovaný uzavrel ešte aj XX.XX.XXXX a na podklade ktorej žalovaný vystavoval
vlastníkom bytov ako správca bytového domu Q. mesačné zálohové predpisy v rokoch XXXX a XXXX,
bola definitívne a s končenou platnosťou vyriešená až 26.04.2017, kedy v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/18/2012 z
26.10.2015, ktorým bola vyslovená aj neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov o schválení uzavretia novej

Zmluvy o výkone správy z XX.XX.XXXX so žalovaným.

115. Podľa názoru súdu nie je možné stotožniť okamih nadobudnutia vedomosti o podstatných
skutočnostiach určujúcich vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s okamihom ukončenia
vykonávania platieb žalobcov v prospech žalovaného, ale je pri tom potrebné prihliadať na ich konanie

v sporoch s legitímnym správcom bytového domu Q. spoločnosťou BARDBYT, s.r.o., ktorý sa voči
nim domáhal „dvojitej“ úhrady služieb za totožné obdobie, za ktoré už vykonali úhradu v prospech
žalovaného. Skutočnosť, že žalobcovia sa dozvedeli o tom, že sú spoločnosťou BARDBYT, s.r.o.
vedení ako neplatiaci vlastníci automaticky neznamená, že vedeli o tom, že sa žalovaný na ichúkor bezdôvodne obohatil, čo nakoniec potvrdzuje aj priebeh neskorších konaní vedených voči nim
spoločnosťou BARDBYT, s.r.o., v ktorých žalobcovia neuznávali správcovstvo spoločnosti BARDBYT a
za správcu považovali žalovaného.

116. V rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/29/2021 najvyšší súd zvýraznil špecifickosť situácie, vzniknutej a
vyvolanej osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva. V podstatnom
uviedol, že „[z]a skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti), ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie
vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho
súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky
spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v
presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami
vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom
vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená

osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila
potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok
(resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej zmluve
uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore
takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti) ... Otázku

nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto
vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého
spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len
na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet

veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení
so zákonom ... Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov
zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.“. Najvyšší súd v danej veci uzavrel, že „podstatnou skutkovou

okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,
je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu,
kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej
okolnosti ... je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také
skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či
možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr“.

117. Podľa názoru súdu nie je možné subjektívnu 2-ročnú premlčaciu lehotu počítať ani odo dňa

27.04.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co 30/2011 z 11.04.2011, pretože týmto zabezpečovacím prostriedkom bola žalovanému uložená iba
dočasná povinnosť zdržať sa konania vystupovať ako správca bytového domu Q. a to do doby práve
právoplatného skončenia konania vedeného napokon Okresným súdom Svidník, t.j. týmto predbežným
opatrením bola otázka správcovstva bytového domu Q. riešená len predbežne a dočasne nie s

definitívnou platnosťou a teda nemennosťou, pričom ako už bolo aj uvedené, tento imperatív súdu
formulovaný týmto predbežným opatrením napokon nedodržiaval a nerešpektoval ani sám žalovaný
ako jeho adresát, takže je nelogickým mať za to, aby toto predbežné opatrenie bolo smerodajným pre
neochvejnú vedomosť v otázke správcovstva pre žalobcov (spotrebiteľov).

118. Do doby vyššie špecifikovanej u každého žalobcu zvlášť, žalobcovia nemali istotu o tom, kto je
správcom bytového domu Q. a mohli byť v objektívnom a uveriteľnom omyle resp. v neistote, kto je
správcom ich bytového domu Q. a to už aj len z toho dôvodu, že žalovaný, ktorý je navyše na rozdiel od
žalobcov(spotrebiteľov),akosubjektpodnikajúcivoblastisprávydomov,právneznalýtejtoproblematiky,
do tej doby, vystupoval voči žalobcom ako vlastníkom bytov v bytovom dome Q., ako aj voči tretím

osobám (napr. banka) ako správca bytového domu, keďže napr. v rokoch 2013 a 2015 zvolával schôdze
vlastníkov bytov tohto bytového domu, vlastníkom vystavoval mesačné zálohové predpisy za služby
spojené s užívaním ich bytov v bytovom dome Q.; vo vzťahu k VÚB banke a.s. pri zmene účelu použitiabankového účtu IBAN: T. dňa XX.XX.XXXX ako aj pri zmene jeho označenia dňa XX.XX.XXXX žalovaný
vystupoval ako správca bytového domu Q..

119. Aj keď spor prejednávaný najvyšším súdom vo vyššie uvedenej veci sa týkal vydania
bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi titulom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je
možné citované závery najvyššieho súdu aplikovať aj v prejednávanej veci pri určovaní počiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty uplatnených nárokov žalobcov.

120. Subjektívna premlčacia lehota je kratšia než objektívna lehota, zákon jej dĺžku stanovuje na
dva roky. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúce: 1/ kedy sa subjekt dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia (vyžaduje sa preukázaná vedomosť) a 2/ kedy sa subjekt dozvie o tom, kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil.

121. Súd preto pristúpil k individuálnemu posúdeniu počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty u

žalobcov, a to s ohľadom na zistenie relevantných skutočností pre nadobudnutie ich vedomosti o tom,
že na strane žalovaného došlo k bezdôvodného obohatenia na ich úkor, pričom za významný považoval
súd okamih kedy sa žalobcovia dozvedeli o tom, že v období rokov XXXX - XXXX bola správcom ich
bytového domu spoločnosť BARDBYT, s.r.o. a nie žalovaný.

122. Žalobcovia uviedli, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedeli až pri jednaní a
následnom podpise dohody s BARDBYTOM s.r.o. o vysporiadaní platieb za roky XXXX-XXXX a riešení
súdnych sporov mimosúdnou dohodou. Vtedy za BARDBYT s.r.o. s nimi jednal právny zástupca
správcu, ktorý ich oboznámil s právoplatnými rozsudkami súdov, týkajúcich sa bytového domu Q.,
právnym stavom a situáciou v bytovom dome a tak na jednaní spísali dohodu, pričom deň uzavretia

dohody považujú za deň, kedy sa dozvedeli, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Žalobcovia č. 1 uzavreli dohodu XX.XX.XXXX; žalobcovia č. 2 uzavreli dohodu X.X.XXXX a u žalobcov
č. 3 bola dohoda uzavretá XX.X.XXXX. Mimosúdnou dohodou prvýkrát uznali správcovstvo BARDBYTU
a dohodli vyrovnanie a zaplatenie dlhov legitímnemu správcovi. Pravdivosti tvrdení žalobcov svedčí aj
tá skutočnosť, že ešte vo vyjadrení zo dňa 30.5.2018 k súdnemu sporu sp.zn. 6C/5/2018 deklarovali, že

majú pochybnosti o tom, kto je k tomuto dňu správcom bytového domu. V uvedenom konaní vedenom
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6C/5/2018 (vylúčené z 5C/88/2014), ktoré sa začalo dňa
31.03.2014 na základe žaloby spoločnosti BARDBYT, s.r.o., kedy až na pojednávaní konanom dňa
07.06.2018 prejavili záujem o mimosúdne riešenie sporu, čo značí tomu, že nadobudli poznatok o tom,
že jediným správcom bytového domu Q. je spoločnosť BARDBYT, s.r.o., ktorému následne uhradili

vzniknutý nedoplatok, a nie žalovaný. Skoršia vedomosť žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného nebola v konaní žalovaným preukázaná. Ešte na margo výsluchu žalobkýň v 1a a
1b na pojednávaní dňa 5.2.2025 sa žiada uviesť, že táto smerovala otázky o vedomosti o bezdôvodnom
obohatení na ne, pričom je zrejmé, že otázka začiatku plynutia subjektívnej lehoty sa odvíjala od
vedomosti ich právnej predchodkyne a tá bola preukázaná práve uvedenou vedomosťou dňa 7.6.2018.

123. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že každý zo žalobcov sa o relevantných
skutočnostiach pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia oboznámil najskôr v roku
2018, nedošlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia u každého žalobcu skôr ako v roku 2020, teda v predmetnom prípade nedošlo ani k uplynutiu

objektívnej ani subjektívnej premlčacej lehoty s poukazom na dátum podania žaloby (osobne podaná
dňa 5.3.2019).

124. O tom, že išlo o úmyselné konanie žalovaného, ktorý nielenže nerešpektoval rozhodnutia súdov,
ale aj bez súhlasu, bez vedomia a proti vôli vlastníkov bytov zmenil smerovanie platieb SIPO v roku

XXXX na svoj vlastný účet, pričom žalobcovia sa naňho s dôverou obracali, že tak koná s odbornou
spôsobilosťou niet pochýb. Žalovaný žalobcom predkladal doklady, poštové poukazy ním vyplnené a
žiadal, aby platby žalobcovia hradili na jeho účet. Žalovaný žiadnym spôsobom tieto skutkové tvrdenia
relevantne nevyvrátil a ani nespochybňoval skutočnosť, že disponoval s účtom a realizoval z uvedeného
účtu platby, pričom je nepochybné, že vystupovať ako správca v rozhodnom čase mal zakázané. Je

taktiež povinnosťou „starého správcu“ v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu
alebo spoločenstva, avšak otázka zriadenia účtu novým správcom a prijímania platieb ide na vrub a
zodpovednosť nového správcu vo vzťahu k vlastníkom bytov, nie vo vzťahu k žalovanému. Podľa § 8aods. 2 poslednej vety žalovaný bol povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na
účty nového správcu. Na žiadne ďalšie dispozície s účtom v zmysle uvedeného ustanovenia spojené s
úhradami platieb dodávateľom služieb nebol oprávnený.

125. Podľa názoru súdu, ak by vyhovel argumentácii a námietke premlčania žalovaného (pričom
žalobcovia ako spotrebitelia v tomto prípade boli „medzi mlynskými kameňmi“ podnikateľských záujmov
dvoch subjektov (BARDBYT, s.r.o. a SPRAVBYT, s.r.o. (žalovaný), pričom vyvinuli maximálnu možnú
mieru pre to, aby neboli dlžníkmi ani jedného z nich, kedy vkladali plnenia aj do súdnej úschovy,

keďže ich žalovaný zavádzal v otázke toho, že je naďalej správcom bytového domu Q.), potom by
dospel k absolútne nespravodlivému úsudku vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorí vystupujú vo vzťahu k
dodávateľovi ako slabšia strana sporu a dospel by k záveru, že by sa mala uplatniť trojročná objektívna
premlčacia lehote, preto takúto námietku žalovaného by bolo nevyhnutné podriadiť pod ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka ako odporujúcu dobrým mravom. Taký charakter spomenutá námietka
má, keďže žalovaný sám seba považujúci za správcu bytového domu nerešpektoval vôľu vlastníkov

bytov a nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 182/1993 Zb. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže nepresadzoval oprávnené záujmy a práva vlastníkov
bytov nerešpektujúc nimi prejavenú vôľu, pre vlastníka bytu zohľadniac tiež skutočnosti komplikovaných
vzťahovprizmenesprávcubytovéhodomuQ.,nekonalčestneasvedomite,potomjezjavné,žemožnosť
aplikácie tohto ustanovenia vyvodzuje z okolností a dôvodov, ktoré sám privodil a nie z okolností, pri

ktorých bola námietka uplatnená. Žalovaný si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 182/1993
Zb. a neodovzdal správu novému správcovi, pričom doposiaľ správcovstvo spoločnosti BARDBYT, s.r.o.
neuznal. Žalovaný naopak udržiaval svojím konaním vlastníkov bytov v neistote ohľadom správcovstva
bytového domu, zvolávaním neplatných schôdzí a ubezpečovaním vlastníkov bytov, ktorí mu ako
správcovi bytového domu do roku 2005 v tejto otázke dôverovali o tom, že je správcom bytového domu.

Jediným, kto bol oprávnený prijímať platby vlastníkov bytov bola spoločnosť BARDBYT, s.r.o. V súlade s
vôľou väčšiny vlastníkov bytov žalovaný nebol oprávnený poskytovať od 1.1.2005 vlastníkom bytového
domu Q. akékoľvek plnenia spojené s výkonom správy daného bytového domu, pretože odvtedy už
nebol správcom bytového domu.

126. Vzhľadom na uvedené závery mal súd za to, že nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaným, spočívajúceho v nimi realizovaných platbách za služby spojené s užívaním
ich bytov v bytovom dome Q., ktoré platby žalobcovia poukazovali do dispozičnej sféry žalovaného
v domnení, že je správcom označeného bytového domu na podklade neplatného právneho úkonu, je
dôvodný, a preto žalobe žalobcov v rozsahu nimi žalovanej istiny v preukázanom rozsahu vyhovel.

127. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

128. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

129. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

130. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

131. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaného aj priznania úrokov z omeškania, a to vo

výške 5 % ročne zo žalovaných súm, pričom u žalobcov 2, 3, 4, sa nárok týkal len úroku z omeškania
od 9.8.2018, keďže ako už súd spomenul vyššie, vo vzťahu k prevyšujúcej časti požadovaného úroku
bola ich žaloba už rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 9C/5/2019 zamietnutá a v tejto časti
aj s poukazom na zásadu zákazu reformationis in peius, ostal predmetom konania, pokiaľ ide o úrok
z omeškania táto jeho časť. U žalobkýň 1a a 1b došlo k rozhodnutiu vo vzťahu k spomenutej časti

úroku z omeškania rozsudkom Krajského súdu v Prešove jeho tretím výrokom, ktorý rozsudok bol však
dovolacím súdom zrušený v celom rozsahu, preto súd osobitným výrokom (výrok II) opätovne žalobu
žalobkýň 1a a 1b vo vzťahu k úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol (viď dôvody nižšie).132. Keďže vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prípade žalobcov 2/, 3/ a 4/ preukázané, že títo
žalobcovia následne po nadobudnutí tejto vedomosti požiadali žalovaného o vrátanie im platieb za roky
XXXX a XXXX listami z 01.08.2018, ktoré boli žalovanému doručené 07.08.2018, takže v zmysle cit. §

563 OZ, žalovaný na základe takejto žiadosti veriteľa(ov) zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého z
bezdôvodného obohatenia, mal povinnosť dobrovoľne plniť druhý deň po doručení mu takejto žiadosti,
t.j. dňom 08.08.2018, avšak keďže žalovaný týmto dňom dobrovoľne neplnil dostal sa v poradí ďalším
dňom po tomto dni určenom na dobrovoľné plnenie do omeškania, t.j. žalovaný sa v prípade žalobcov 2/,
3/ a 4/ dostal do omeškania dňom 09.08.2018, od ktorého dňa im okresný súd priznal z nimi žalovaných

dlžných súm aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy
do zaplatenia. Kým u žalobkýň 1a a 1b mal súd za to, že ich právna predchodkyňa vyzvala žalovaného
na vrátenie jej platieb za roky XXXX a XXXX dňom podania žaloby, ktorá bola žalovanému doručená
24.04.2019, takže žalovaný mal povinnosť voči právnej predchodkyni žalobkýň 1a a 1b dobrovoľne plniť
dňom 25.04.2019, avšak keďže sa tak nestalo, žalovaný sa voči právnej predchodkyni žalobkýň 1a a 1b
dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. dňom 26.04.2019, od ktorého dňa súd priznal žalobkyniam

1a a 1b voči žalovanému z dlžnej sumy zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne až do zaplatenia
dlžnej sumy a vo zvyšku (t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 07.08.2018 do
zaplatenia) súd ich žalobu zamietol.

133. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.

Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

134. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

135. Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

136. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

137. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania (aj trov odvolacieho a dovolacieho konania vychádzajúc z odôvodnenia týchto rozhodnutí
vyšších súdov, ktorými je súd viazaný (uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co/69/2023,
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn 6Cdo/97/2022) a to podľa § 255 CSP, keďže žalobcovia boli v
konaní úspešnými a ich neúspech sa týkal iba nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva (časti úroku z

omeškania), okresný súd priznal žalobkyniam 1a a 1b spoločne a nerozdielne voči žalovanému 100
% nárok na náhradu účelne vynaložených trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania.
Rovnako tak žalobkyni 2/ priznal nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho konania a
dovolacieho konania v rozsahu 100 % a tiež žalobcom 3/ a 4/ priznal spoločne a nerozdielne voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho konania a dovolacieho konania v

rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025