Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 13C/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123434441
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123434441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

N. vozidlo, s.r.o., so sídlom C. XXXX/XX, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, zastúpený: P. V. § F., s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom C. XXXX/XX, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, proti žalovanému: K.
poisťovňa, a.s. M. J. X., so sídlom M. 4, A. 1, J.: XX XXX XXX, zastúpený: P. kancelária R. E. s.r.o., so
sídlom P. námestie XXX, XXX XX F. B., J.: XX XXX XXX, o zaplatenie XXX,XX Z. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Z. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne zo sumy XXX,XX Z. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy XXX,XX Z. s príslušenstvom titulom náhrady škody, ako aj
náhrady trov konania.

2. D. žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo v K. k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola K. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. 3, XXX XX K. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. W. nechal poškodené motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
D. o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. N. náhradného vozidla trval od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy

poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik
škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo
a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX na
sumu XXXX,XX Z. s F. za XX dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. H. suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.

W. odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. D. pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou
z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. D. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX vznikla vočižalovanému pohľadávka vo výške XXXX,XX Z. s F., ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
D. vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. D. dňa XX.XX.XXXX poskytol žalobcovi poistné plnenie

vo výške XXX,XX Z.. D. postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie
krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. M. k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi
poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme
účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti
užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom

žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla
vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S
poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do XX.XX.XXXX
podľaust.§11ods.Xzákonač.XXX/XXXXZ.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon
o W.“). D. skončil šetrenie poistnej udalosti dňa XX.XX.XXXX podľa oznámenia o poistnom plnení, preto
sa žalovaný domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške XXX,X Z. spolu s
úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods.
X Y. zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z.

D. ďalej uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna
prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a
zároveň k postúpeniu pohľadávky. D. nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sauspokojeniapredmetnejpohľadávky.F.vtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvorenia

zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody.
K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený
si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.
L. poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k

zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil
a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od
poškodenéhonemožnospravodlivoočakávať,žepodobu,poktorúsajehopoškodenévozidlonachádza
v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom

alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal
náhradné vozidlo. L. prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej
príčinnejsúvislostispredmetnoupoistnouudalosťou.Q.zásadnýmkritériompreposúdenieprimeranosti
a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému

(napr. rozhodnutie K. súdu v A., sp.zn. XCob/XX/XXXX). F. nájomné, vrátane poplatku za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na
náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok K. súdu D. zo dňa XX.XX.XXXX,
sp.zn. XXCob/XXX/XXXX, rozsudok K. súdu v D. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky

nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. W. si prenajal
porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť
vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Y. súdu A. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XXCb/XX/
XXXX, rozhodnutie K. súdu v A. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XCob/XXX/XXXX, rozhodnutie K. súdu v
D. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX).

W. prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal
žalobca na právny názor a závery U. súdu B. republiky vyslovené v N. U. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX,
sp.zn. J.. ÚS XXX/XXXX-XX, ktorým bol zrušený rozsudok N. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. X
E. XXX/XXXX. U. súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. X

zákona o W.. W. názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť
žalobcovisúdompriznanúnáhraduškody,vyhodnotilU.súdSRakoneakceptovateľný.C.zároveňzaujalzjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, X a X zákona o W. v spojení s
legislatívou Z. únie. T. spôsobom rozhodol U. súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. J.. ÚS XXX/XXXX a
J.. ÚS XXX/XXXX.

3.Zaúčelompreukázaniasvojichskutkovýchtvrdenínavrholžalobcavykonanienasledovnýchlistinných
dôkazov: D. o nájme č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), W. o prenájme náhradného vozidla (č.l.
XX), H. prehlásenie poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), W. o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla autoservisu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), H. č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), D. o

postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), Y. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. XX), L. náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), Y. o poistnom plnení
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), F. o prijatí plnenia (č.l. XX).

4. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX podal žalovaný odpor, v ktorom zhrnul skutkový stav, tak že dňa XX.XX.XXXX vznikla

škodová udalosť - poškodenie motorového vozidla B. B. s Z.: K ktorého vlastníkom a držiteľom bol
poškodený, ktorý si nechal poškodené vozidlo opraviť v spoločnosti P. M., spol. s.r.o., so sídlom W.
cesta XX, XXX XX K.. W. užíval náhradné vozidlo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, denná sadzba za
nájom náhradného vozidla bola dohodnutá vo výške XX Z. s F.. F. XX.XX.XXXX právny predchodca
žalobcu (prostredníctvom žalobcu) uplatnil u žalovaného nárok na poistné plnenie vo výške X.XXX,XX

Z. (X.XXX,XX Z. bez F.), zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu XX dní (XX
dní x XX,XX Z. bez F.) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. D. dňa XX.XX.XXXX, ukončil
prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie,
a poskytol právnemu predchodcovi žalobcu (na účet žalobcu) poistné plnenie vo výške XXX,XX Z.,
zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu XX dní a znížení o opotrebenie vozidla.

D. uviedol, že otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na
posúdení konkrétnych okolností prípadu (uznesenie N. súdu B. republiky z XX. júna XXXX, sp. zn.
X V. X/XXXX). M. náhrady škody (a tomu zodpovedajúce poistné plnenie) nie je totiž daná čiastkou
skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej. F. bremeno o výnimočných okolnostiach
odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebná leží

na žalujúcej strane a nie na žalovanej strane (rozsudok N. súdu H. republiky z XX. marca XXXX, sp.
zn. XX E. XXXX/XXXX). F. nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia.
M. na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa
posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup
obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (rozsudok N. súdu H. republiky z XX. februára XXXX,

sp. zn. XX E. XXX/XXXX). D. uviedol, že z predloženej kalkulácie samotného opravcu č. XXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že oprava poškodeného vozidla trvala len X,X dňa (žalovaný
priznal XX dní). Do plnenia boli priznané X dni na obhliadku vozidla, X dni na doručenie náhradných
dielov a X dni pracovného pokoja. D. uviedol, že v danom prípade možno považovať za nutnú a účelnú
dĺžku opravy poškodeného vozidla v rozsahu najviac XX dní. W. oprava poškodeného vozidla v rozsahu

X dní nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce
X dňom nemožno považovať za nutné a účelné. V. žalovaný poukázal, že poškodené vozidlo bolo
plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. S. oprava poškodeného vozidla je objektívnou
relevantnouskutočnosťou,ktorázakladánutnosťprenájmunáhradnéhovozidlapoškodeným,významné
sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na použitie náhradného vozidla, aj konkrétne

okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. D. ďalej uviedol, že nutnosť vynaloženia nákladov na
prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na
dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzky
schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva. V danom
prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v čase, kedy poškodený inak

prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného dielu do servisu (rozsudok K.
súdu v A. z 14. apríla XXXX, sp.zn. XCo/XXX/XXXX, bod 7. odôvodnenia). D. ďalej uviedol, že ani
čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jej ťarchu, pretože je na vôli poškodeného, či škodu
uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom ale neodvodňuje účelnosť
trvania nájmu náhradného vozidla. D. po doručení faktúry musel vykonať šetrenie za účelom zistenia

nároku podľa § 11 ods. X zákona o W. a aj plniť v lehote podľa § 11 zákona o W..
D. na podporu svojich tvrdení uvádza právny názor K. súdu v D. v rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX pod
sp. zn XCo/XXX/XXXX „Z faktúry, ktorú vystavil servis poškodenej obchodnej spoločnosti je zrejmé, že
motorové vozidlo bolo opravené XX.X.XXXX, čo pripadlo na piatok, a preto prvoinštančný súd za deň,kedy si mohol poškodený motorové vozidlo vyzdvihnúť, považoval X.X.XXXX, ako najbližší pracovný
deň po skončení opravy. S týmto záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil a mal za to, že pokiaľ autoservis ďalej zadržiaval motorové vozidlo až do vystavenia krycieho

listu poisťovňou, resp. do zaplatenia ceny opravy, robil tak bez akéhokoľvek zákonného podkladu .
V. žalovaný uviedol, že v rámci prešetrovania potrebného na zistenie existencie a rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie zohľadnil skutočnosť, že poškodený najazdil na náhradnom
vozidle v priebehu deklarovaných XX dní spolu U. kilometrov, t.j. denne priemerne U. kilometrov. S
poukazom na R X/U., žalovaný preto neposkytol žalobcovi poistné plnenie vo výške XX,XX Z., ako

očakávané zníženie technickej hodnoty vozidla poškodenej, reflektujúc XXXX najazdených kilometrov,
nakoľko skutočnou škodou sú len náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na
prevádzku vlastného vozidla. D. taktiež za každý najazdený kilometer neposkytol žalobcovi X,XX Z.
tzv. prevádzkové náklady, spolu teda XX,XX Z. s F. (XXXX km x X,XX Z.). W. náklady predstavujú
náklady na údržbu a prevádzku vozidla na každých XX XXX kilometrov, bez zohľadnenia nákladov
na pohonné hmoty. W. by právny predchodca žalobcu využíval vlastné vozidlo (XXXX najazdených

kilometrov) nevyhnutne by musel vynakladať aj náklady na jeho prevádzku a údržbu, podľa pokynov
výrobcu na obsluhu a údržbu. M. sa musí udržiavať v riadnom technickom stave podľa pokynov na
obsluhu a údržbu ustanovených výrobcom. T. technickým stavom vozidla je stav, v ktorom vozidlo spĺňa
ustanovené technické požiadavky na prevádzkovanie vozidla v cestnej premávke (pozri § 44 ods. X
zákona č. XXX/XXXX Z.z.). U. je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich technickú spôsobilosť

prevádzky vozidla a jej hospodárnosť. W. sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo
doplnenie prevádzkových náplní vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo
nastavenie určitých častí vozidla (prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj výmena
niektorých drobných súčiastok) a podobne. W. zohľadnení sumy X,XX Z. za X najazdený kilometer
(minimálna suma, ktorú reflektuje žalovaná) by prevádzkové náklady držiteľov vozidiel pri najazdených

XX XXX kilometroch predstavovali sumu len XXX,XX Z..
D. zároveň uviedol, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie
(materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu
uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). N. systém
povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“ s cieľom, aby sa na ňom určité

podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. V tejto súvislosti
odkázal aj na nález U. súdu H. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. IV. ÚS XXXX/XX, v ktorom ústavný
súd dospel k záveru: „dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu
- nesmie sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. B. povinného ručenia slúži k
ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady

vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. C. systém primárne chráni poškodených, ako aj vinníkov
nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z vlastných finančných prostriedkov. N. je
možnévšakpripustiť,abyboliúčelovýmnavyšovanímnákladovnaodstraňovanieškôdčerpanéfinančné
prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých
poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva), keďže by to povinné ručenie predražilo. “ E.

záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno
hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene
sa obohatiť na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného
zmluvného poistenia. C. konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami
voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so

zásadou poctivého obchodného styku. C. výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s
odkazom na znenie ustanovenia § 265 Y. zákonníka.
D. uviedol, že nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, nakoľko v zákonnej lehote začal
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov
odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti oznámila žalobcovi

výšku poistného plnenia v zmysle § 11 ods. X písm. a) zákona o W..

5. Replikou sa následne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za
nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani
právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky.

Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch
vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany
však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti
žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdovv stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším
poisťovniam. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby
trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového

vozidla a za účelný považuje nájom náhradného vozidla len za obdobie XX dní. D. v odpore okrem
iného namieta, že nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená na vopred dojednaný čas do
XX.XX.XXXX, čím spochybňuje účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla, keďže poškodený
nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené. Vo vzťahu k námietkam žalovaného
žalobca uviedol, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko

predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový
vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané
vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami,
zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať
svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla,
nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. Žalobca v čase začatia nájmu

nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti
je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným
nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový
program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla,
od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v

závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a
miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže
byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania
nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe

dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však
isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli
na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda
alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise,

teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla,
pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnákladynanájomnáhradnéhovozidlazanutneaúčelne
vynakladané. Žalobca má za to, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla
je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň

pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise,
a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal na
to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením,
ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako

svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v
dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného
plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné

konanie žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozhodnutia K. súdu v D. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn.: XXCob/XXX/XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, sp.
zn. XXCob/XX/XXXX. D. ďalej uviedol, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od
mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od

vôle a konania poškodeného. L. okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať,
aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a
prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. D. v konaní
objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho
opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez

jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. W. vyjadrenia
servisného technika boli po pristavení vozidla do servisu doobjednané náhradné diely po odstrojení a v
zmysle faktúry č. XXXXXXXX boli posledné náhradné diely dodané autoservisu dňa XX.XX.XXXX.Za účelom preukázania tohto tvrdenia predložil žalobca mailovú komunikáciu s faktúrou za náhradné
diely (č.l.XX). T. žalobca navrhol, aby súd za účelom ozrejmenia bližších okolností predmetnej opravy
dopytoval autoservis P. M., spol. s r.o.

D. ďalej uviedol, že bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia
opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil deň v deň ukončenia opravy
poškodeného vozidla, a to dňa XX.XX.XXXX. N. žalobca poukázal, že označený autoservis je
obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla.
D. navrhol, aby súd vyzval autoservis na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi týmto

autoservisom a žalovaným.
N. žalovaný v odpore okrem iného uviedol, že ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť
na jej ťarchu, pretože je na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do
úhrady poisťovňou, čo potom ale neodôvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. C. tvrdenie
považuje žalobca za absolútne irelevantné, nakoľko
nájom náhradného vozidla bol ukončený dňom ukončenia opravy, resp. vystavením faktúry za opravu

poškodeného vozidla. D. predložil k tomu faktúru za opravu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l.XX).
K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov žalobca uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie vo výške
XX,XX Z. ako očakávané zníženie technickej hodnoty vozidla poškodeného a taktiež o tzv. prevádzkové
náklady vo výške XX,XX Z.. C. postup zo strany žalovaného však nie je dôvodný. N. nákladov spojených

s nájmom motorového vozidla je podľa nášho názoru žalobcu súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. B. skutočnej škody sú taktiež náklady
spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. W. ide o
príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k
poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu. K. nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,

nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady v celkovej
výške X.XXX,XX Z.. Ku kráteniu poistného plnenia, ktoré je neoprávnené, žalobca poukázal na závery
vyplývajúce z rozsudku K. súdu D. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XXCob/XXX/XXXX, ako aj z rozsudku
N. súdu SR sp.zn. XObdo/XX/XXXX z XX.X.XXXX.

6. F. sa následne vyjadril žalovaný, ktorý namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanej
veci. D. nie je aktívne vecne legitimovaný, keď z uvádzaného skutkového stavu a predložených
dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a
preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu
o postúpení pohľadávky. L. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený
žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na
základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, keď
z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky a
až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený

nebolmajiteľompohľadávkyvočižalovanémupredjejpostúpením,nemoholtútopohľadávkupostúpiťna
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie a preto žalovaný mal za
takýto úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.
K nájmu náhradného vozidla v trvaní 9 dní, žalovaný v súvislosti s tvrdeniami žalobcu zdôraznil, že v

prípade náhradného vozidla sa vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti posudzuje akú dlhú dobu
bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov
obdobných nehôd. Práve poškodený subjekt (nie žalovaný) rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené
a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaný zopakoval, že oprava vozidla trvala len X,X dňa
a poskytol poistné plnenie zodpovedajúce XX dňom nájmu (t.j. s výraznou časovou rezervou). Pokiaľ

opravca zbytočne predĺžil dobu opravu (napr. opätovné dodanie a vrátenie toho istého náhradného
dielu) a v dôsledku uvedenej skutočnosti musel právny predchodca žalobcu vynaložiť vyššie náklady na
náhradné vozidlo, náhradu škody si môže právny predchodca žalobcu uplatňovať u opravcu.

7. V konaní pred súdom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, právny zástupca žalobcu zotrval na

podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalovaného zopakovala podstatný obsah
písomných vyjadrení, nad rámec uviedla, že z faktúry servisu o oprave poškodeného vozidla vyplýva,
že práce boli v rozsahu XX,X hod., čo je pri X hodinovom pracovnom čase približne X,X pracovného
dňa, t.j. nie X,X dňa ako bolo omylom uvedené v odpore. Žalovaný poskytol plnenie za XX dní, doktorého zahrnul dva dni na obhliadku vozidla, dva dni na doručenie náhradných dielov, soboty, nedele
za uvedené obdobie, čo je primerané vzhľadom na skutočnú dĺžku opravy. Žalobca predložil faktúru
za užívanie náhradného vozidla ako dôkaz preukazujúci rozsah účelnosti nájmu, ktorá sama o sebe

nepreukazuje nárok žalobcu na zaplatenie nájmu v rozsahu XX dní. Faktúra je daňovým dokladom
a nie dôkazom o oprávnenosti fakturovanej dĺžky nájmu voči poisťovni. Žalobca nárok v rozsahu XX
dní nezdôvodnil vôbec. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom
prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebná a než bola aj v skutočnosti nutná
leží na žalujúcej strane. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí od

posúdení konkrétnych okolností. Žalovaný poukázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava J., sp.zn.
A v zmysle ktorého využívanie náhradného vozidla nemôže byť bezbrehé, neúmerné a neprimerané
situácii a vzniknutým okolnostiam.
W. zástupkyňa žalovaného zopakovala, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu XXX,XX Z. za X.XXX
najazdených kilometrov zodpovedajúcich priznaným XX dňom oprávneného nájmu náhradného vozidla
o tzv. prevádzkové náklady a zníženie technickej hodnoty vozidla. W. na zákon č. XXX/XXXX Z.z. o

cestovných náhradách, v zmysle ktorého, ak by poškodený používal vlastné vozidlo, amortizácia by bola
X.XXX,XX Z. (XXXX km x X,XXX, čo je základná náhrada za amortizáciu motorového vozidla v roku
XXXX).
Titulom záverečného zhrnutia právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že návrh je dôvodný,
spochybňuje výpočty žalovaného, ktoré považuje za svojvoľné.

Titulom záverečného zhrnutia právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie je možné akýkoľvek čas
poškodeného vozidla zotrvávajúceho v servise považovať za účelný čas. Účelnosť musí preukázať
žalobca. Žalobca po predložení kalkulácie opravy nezisťoval v servise dĺžku opravy, resp. nepredložil
o tom žiaden dôkaz.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predloženými žalobcom,
žalovaným, ako aj s vyjadreniami strán na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX. Súd nevykonal
žalobcom navrhnuté dôkazy, a to vyžiadanie súčinnosti od autoservisu P. M., spol. s.r.o. za účelom
ozrejmenia bližších okolností predmetnej opravy, ako ani nevyžiadal predloženie zmluvy o obchodnej
spolupráci medzi týmto autoservisom a žalovaným. F. autoservisu ohľadne ozrejmenia bližších okolností

predmetnej opravy súd nevykonal z dôvodu, že by išlo o nadbytočný dôkaz, nakoľko žalovaný
nespochybnil postup autoservisu pri oprave, navyše ani žalobca nijako nekonkretizoval, čo by súd
daným dopytom mal zisťovať resp. čo by vyjadrenie autoservisu mohlo potvrdiť. W. ide o zmluvu o
obchodnej spolupráci medzi autoservisom a žalovaným, súd rovnako nepovažoval za potrebné tento
dôkaz vykonať, nakoľko žalovaný nespochybnil, že ide o jeho zmluvného partnera, preto súd uvedené

tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako nesporné.

9. Po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav:
F. XX.XX.XXXX došlo v K. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
B. B. s Z.: K ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 3,

XXX XX K., pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. W. nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise P. M., spol. s.r.o. , so sídlom W. cesta XX,
XXX XX K.. M. bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX
bolo vozidlo vydané poškodenému, čo vyplýva z nesporných skutkových tvrdení strán sporu. H.
autoservisuč.XXXXXXXXXbolavystavenádňaXX.XX.XXXX.W.ažalobca uzatvorilidňaXX.XX.XXXX

D. o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo. N. náhradného vozidla trval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. D. vystavil
poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu XXXX,XX Z. s F. za XX dní
užívania náhradného vozidla, a to za denný nájom vo výške XX Z. s F. plus poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške XX Z. s F..

D. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX poškodený postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči
žalovanému vo výške XXXX,XX Z. s F. za odplatu v rovnakej výške a postúpenie poškodený oznámil
žalovanému rovnakého dňa. D. vyzval žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Y. o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný
oznámil žalobcovi, že dňa XX.XX.XXXX ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom vo výpočte uviedol,

že z uplatnenej faktúry odpočítal XXX Z. za X dní neprimeraných nákladov na nájom a odpočítal rozdiel
technických hodnôt vo výške XX,XX Z. a sumu XX,XX Z., k čomu uviedol len X,XZ./km (zrejme malo byť
X,XX Eur/km, ako vyplýva z vyjadrení žalovaného v konaní). D. dňa XX.XX.XXXX poskytol žalobcovi
poistné plnenie vo výške XXX,XX Z..Z čestného vyhlásenia poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že poškodený vyhlásil, že po dobu
opravy svojho vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

10. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

11. Podľa článku 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, (ďalej len „CSP“)
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu .

12. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

13.Podľa§150ods.1a2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

15. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

17. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

18. Podľa § 442 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

21. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel

prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o W. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebopre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným
nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za

doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

27. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

29. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

30. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

33. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom

rozsahu dôvodná.

34. V prvom rade súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Súd mal za preukázané, že dopravnou
nehodou, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX, vznikla škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bol poškodený, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

povinne zmluvne poisteného u žalovaného. N. poškodeného je daný priamo § X5 ods. 1 zákona o W.,
v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. P.
vecnú legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú jednak zo D. o postúpení pohľadávky z poškodeného
na žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj z Y. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou
poškodený postúpenie oznámil žalovanému. D. o postúpení poškodený postúpil svoju pohľadávku voči

žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom
náhradnéhomotorovéhovozidla.C.,žesistrany(poškodenýažalobca)započítalivzájomnépohľadávky,
stretli sa pohľadávka žalobcu (prenajímateľa vozidla) za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a

pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. N. tým
však postúpená pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, ktorá nebola a nemohla byť predmetom
započítania (predmetom započítania bolo nájomné oproti odplate za postúpený pohľadávku). M. k tomu
bola námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nedôvodná. T. súd ex offo
skúmal aj pasívnu vecnú legitimáciu, pričom táto je na strane žalovaného daná a vyplýva priamo z

ustanovení § XX7 ods. 1, X OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4 a § 15 ods.1 zákona o PZP,
nakoľko žalovaný je poisťovňou škodcu.35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poškodený si na obdobie opravy svojho
vozidla v autoservise, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, požičal na základe D. o nájme dopravného
prostriedku č. XXX/XXXX náhradné vozidlo od žalobcu. W. po túto dobu nemal k dispozícii iné vozidlo a

prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, čo mal súd preukázané z čestného vyhlásenia
poškodeného. H. autoservisu bola vystavená dňa XX.XX.XXXX, opravené vozidlo bolo odovzdané
poškodenému dňa XX.XX.XXXX. D. si vyúčtoval za XX dní prenájmu sumu X.XXX,XX Z., a to XX
Z. denne a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške XX Z.. D. žalovaného za škodu
spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, keď

samotný žalovaný vedomý si tejto svojej zodpovednosti už čiastočne žalobcovi z identického titulu
plnil, a to poukázaním sumy XXX,XX Z. na účet žalobcu za XX dní prenájmu náhradného vozidla. T.
nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného vo výške XX Z., keď jednak žalovaný v tejto
výške už za uvádzaných XX dní plnil a jednak v konaní túto výšku ani nerozporoval. D. nerozporoval
ani poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý napokon žalobcovi aj uhradil. B. teda ustálil, že
cena denného nájmu je primeraná, keďže nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu

obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo (čo je súdu známe aj
z jeho rozhodovacej činnosti). V. stranami nebola sporná ani samotná nutnosť prenájmu náhradného
motorového vozidla poškodeným, t.j. že poškodený má nárok počas opravy vozidla na zabezpečenie
náhradného vozidla vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom
mieste a čase (XMcdo/X/XXXX). L. nárok bol ustálený aj v súdnej praxi a akceptuje ho aj žalovaný, o

čom svedčí aj úhrada nároku za XX dní užívania náhradného vozidla. B. medzi stranami zostala otázka
dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu
škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným, keď žalovaný namietal, že
nájomnáhradnéhovozidlatrvalneprimeranedlho,atoXXdní,pričompodľanázoružalovaného,žalobca
neprimeranú dĺžku opravy nepreukázal a žalovaný uznal dobu nájmu za XX dní nájmu náhradného

motorového vozidla, za ktorú aj priznal a vyplatil žalobcovi náhradu za nájom náhradného motorového
vozidla. D. nijako neodôvodnil, prečo práve priznaných XX dní považuje za primeranú dobu a XX dní
je už doba neprimeraná. D. síce uviedol, že práce v servise trvali X,X pracovného dňa (XX,X hod.
podľa faktúry autoservisu), do poistného plnenia zahrnul dva dni na obhliadku vozidla, dva dni na
doručenie náhradných dielov, soboty, nedele za uvedené obdobie, čo súdu nijako nedáva súčet XX

dní a preto argumentáciu žalovaného, že nájom náhradného vozidla práve v trvaní XX dní nepovažuje
za dôvodnú. N., žalobca preukázal, že poškodené vozidlo bolo v autoservise od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, t.j. presne tých XX dní, za ktoré žalobca vyfakturoval nájomné poškodenému, čím mal
súd preukázané aj s ohľadom na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, že ide o náklady primerané
a účelné, a to najmä s poukazom na to, že poškodený, ktorý sa nie svojou vinou dostal do situácie,

kedy nemohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ale v dôsledku vzniku škody na jeho vozidle
škodcom, ktorý bol poisteným žalovaného, bol nútený používať náhradné vozidlo, a to po celú dobu,
kým bolo jeho vozidlo v autoservise. B. ma zato, že dĺžka opravy poškodeného vozidla v autoservise
nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý dĺžku opravy nevie ovplyvniť. P. si síce poškodený sám
vybral, išlo však a autorizovaný servis a zároveň zmluvný servis žalovaného. W. práve naopak, ak

mal žalovaný za to, že oprava v jeho zmluvnom servise trvá neprimerane dlho, mal práve žalovaný
preukázať danú neprimeranosť a dopytovať servis, resp. navrhnúť súdu vykonanie dôkazu, ktorý by
túto neprimeranosť preukázal. D. však ostal nečinný a mal za to, že primeranosť a účelnosť nákladov
na nájom náhradného vozidlo má preukazovať žalobca. P. však súd vyššie uviedol, primeranosť dĺžku
trvania nájmu náhradného vozidla mal súd preukázané tým, že dĺžka nájmu náhradného vozidla bola

presnevrovnakomtrvaníakočas,kedybolopoškodenévozidlovautoservise,t.j.relevantnýmdôkazom,
ktorý preukazuje nárok žalobcu je nielen samotná faktúra za nájom náhradného vozidla, ale aj faktúra
o oprave, najmä dátum skončenia opravy v kontexte prevzatia opraveného vozidla poškodeným, ale aj
nutnosťpoškodenéhovyužívaťnáhradnévozidlo,nakoľkoinévozidlopočasopravysvojhopoškodeného
vozidla nemal k dispozícii. K. súd má za to, že poškodený nemá nijaký vplyv na dĺžku opravu

jeho poškodeného vozidla, ktoré bolo poškodené nie z jeho dobrej vôle, ale protiprávnym konaním
poistenca žalovaného a preto by nebolo spravodlivé žalovaným namietanú neprimeranú dĺžku opravy
poškodeného vozidla pričítať poškodenému a z toho titulu nepriznať žalobcovi nárok na náhradu
nákladov v preukázanom rozsahu. B. preto ustálil, že primeranosť dĺžky opravy je preukázaná práve
skutočnou dĺžkou trvania opravy, ktorej ukončenie vyplýva z faktúry autoservisu P. M., spol. s.r.o.

č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj úhradou tejto faktúry žalovaným bez námietok. Je preto
nepochybné, že dĺžka opravy bola primeraná a žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného)
preto vznikol nárok na úhradu nutných a účelných nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla uplatnený žalobou za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. W. mal žalovanýza to, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná, bolo na ňom, aby túto
skutočnosť preukázal. M. na uvedené bola aj táto námietka žalovaného nedôvodná.

36. K posúdeniu dôvodnosti nároku žalobcom uplatneného nároku súd uvádza, že je potrebné
akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať

škodlivý následok (pozri bod 24. odôvodnenia rozsudku K. súdu v D. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX)

37. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon o PZP je poskytnutie právnej ochrany poškodeného
škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného

zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo
proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia
zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú
obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom
povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré

mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a
to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP, ktoré
upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda,

ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla

nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára
2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom

eliminovať škodový následok...“ (pozri rozsudok Krajského súdu v D. sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX)

38. Konajúci súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCob/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k

záveru cit.: „W. posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto
nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si
svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že motorové vozidlo bolo v servise v čase od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu

opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť,
ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla.“

XX. Ďalej bolo medzi stranami sporné krátenie poistného plnenia žalovaným o sumu XXX,XX Z.,

pozostávajúcich z tzv. prevádzkových nákladov vo výške XX,XX Z. a znížení technickej hodnoty vozidla
vo výške XX,XX Z.. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by poškodený využíval vlastné vozidlo nevyhnutne by
musel vynakladať aj náklady na jeho prevádzku. Rovnako by si znížila aj technická hodnota vozidla.
Žalobca uviedol, že tento postup zo strany žalovaného nedôvodný, nakoľko podľa jeho názoru, súčasťou
skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na

strane poškodeného. Konajúci súd má za to, že skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá predstavuje
zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v
hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R XX/XXXX); inak sa
škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení aleboznehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho
stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým,
že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú

potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní
so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti (pozri bližšie T. K. súdu v D., sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX). Vzhľadom k uvedenému, súd považuje krátenie poistného plnenia vo výške 164,20 Z.
za nedôvodné a navyše nesúvisiace. Samotné tvrdenie žalovaného, že v prípade používania vlastného
vozidla poškodeným by bolo nutné vykonávať údržbu a vynaložiť náklady s tým spojené je bežnou

skutočnosťou nemajúcou vplyv na výšku poistného plnenia. Pokiaľ žalovaný znížil poistné plnenie
z dôvodu vlastného výpočtu prípadnej amortizácie vozidla poškodeného, ide o svojvoľné konanie.
Nie je prípustné, aby súd zohľadňoval amortizáciu poškodeného vozidla pri refundácii výdavkov na
náhradné vozidlo. Aj za dobu, kedy poškodený užíval náhradné vozidlo, realizoval nutne aj bežnú
údržbu náhradného vozidla, tak ako by ju realizoval aj pri vlastnom vozidle. Ak má žalovaný za to,
že aj motorové vozidlo poškodeného by v dôsledku jeho užívania kleslo na hodnote, potom je nutné

tiež zdôrazniť, že k zníženiu hodnoty vozidla poškodeného došlo predovšetkým vplyvom škodovej
udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, následkom ktorej muselo byť vozidlo v oprave po dobu
30 dní. Táto amortizácia sa odrazí v hodnote vozidla logicky a nepochybne, nakoľko vozidlo bude
mať charakter „havarovaného vozidla“. Tieto skutočnosti sa ani v úhrade poistného plnenia, ani v
nákladoch na opravu poškodeného vozidla z objektívnych dôvodov neodzrkadľujú, a tak nemožno

znižovať hodnoty poistného plnenia za nájom náhradného vozidla z hypotetického výpočtu amortizácie
vozidla poškodeného. Procesná obrana žalovaného je podľa názoru súdu nedôvodná, keď pristúpil k
zníženiu poistného plnenia v dôsledku amortizácie vozidla (poškodeného). Zároveň súd zdôrazňuje,
že pri takomto postupe poisťovne absentuje príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou,
pretože sa posudzuje stav pre prípad keby k poistnej udalosti nedošlo, navyše sa toto zníženie poistného

plnenia posudzuje z dôvodu amortizácie vozidla poškodeného, t.j. iného vozidla aké bolo predmetom
nájmu, čo nemá žiadnu priamu súvislosť s nákladmi spojenými s úhradou nájomného za požičanie
náhradného vozidla. Súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z XX.X.XXXX, na ktorý poukázal aj žalobca a v zmysle ktorého: „V
konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití

nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného
lenviedloktomu,abysaobnovilstavvozidla,ktorýtubolpredškodovouudalosťou/dopravnounehodou/
a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí
byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný

a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j.
že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti
vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by
bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký
postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode

so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil
vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu
poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp
riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“

40. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia

dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (T
T T T W. žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

resp. nález Ústavného súdu Českej republiky, konajúci súd uvádza, že sa nejde o ustálenú rozhodovaciu
prax vyšších súdnych autorít, a preto na ne nebolo možné prihliadať.41. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté do autoservisu
za účelom opravy dňa XX.XX.XXXX a po ukončení opravy dňa XX.XX.XXXX bolo vozidlo odovzdané
autoservisom poškodenému a zároveň poškodený mal počas tohto obdobia, t.j. od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX prenajaté náhradné motorové vozidlo účelne, za ktoré mu bola žalobcom vystavená
faktúra na sumu XXXX,XX Z. s F., za XX dní prenájmu (XX dní x XX Z. denne plus XX Z. za pristavenie
a prevzatie vozidla) a žalovaný z tejto sumy plnil XXX,XX Z. (XX dní x XX Z. denne plus XX Z. za
pristavenie a prevzatie vozidla), súd vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu istiny XXX,XX Z., ako rozdielu
sumy účelných nákladov na prenájom vozidla vo výške XXXX,XX Z. a poskytnutého plnenia žalovaným

vo výške XXX,XX Z.. B. preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy XXX,XX Z. žalobcovi.

4X. Rovnako súd priznal žalovanému aj zákonný úrok z omeškania X,XX % ročne zo sumy XXX,XX
Z. od XX.XX.XXXX, nakoľko tento vyhodnotil ako súladný s ustanovením podľa § 11 ods. X zákona
o W., § X17 ods. 2 OZ v spojení § 3 nariadenia č. XX/XXXX Z.z., keďže žalovaný sa so splnením
svojej povinnosti dostal do omeškania. M. úrok súd stanovil s poukazom na citované ustanovenia vo

výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Z. centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania, a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí XX dní od
skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným § XX ods. X zákona o W., ktoré bolo skončené dňa
XX.XX.XXXX. B. sa preto nestotožnil s právnym názorom žalovaného a jeho výkladom, podľa ktorého
sa žalovaný nedostal do omeškania, keďže si splnil povinnosť podľa § 11 ods. X zákona o W.. Zmyslom

povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody v čo najkratšom čase.
Nebolo by preto spravodlivé, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti
poskytnúť poistné plnenie preniesla na poškodeného. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z
omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba

ECB platná k 1. dňu omeškania.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1 a 256 ods.

1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, tak ako
je uvedené vo výroku II. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.