Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 23P/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202323
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Uhrínová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725202323.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Uhrínová, v právnej veci maloletých detí A.: B., nar.

XX.X.XXXX, C., nar. XX.X.XXXX a D., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: otec C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX,
matka F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G., XXX XX H. I. J. XXX, K. L., o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I./ Znižuje výživné, ktoré je povinná platiť matka na maloletú B. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 160 Eur
mesačne na sumu 100 Eur mesačne; znižuje výživné, ktoré je povinná platiť matka na maloletého C.
A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a znižuje výživné, ktoré je
povinná platiť matka na maloletého D. A., nar. X.XX.XXXX zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 100

Eur mesačne s tým, že výživné je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred otcovi od
vykonateľnosti tohto rozsudku do budúcna.

II./ Vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

III./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/54/2024-38 zo dňa 24.10.2024 v časti
úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom.

IV./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.6.2025 domáhala, aby súd znížil výživné na
mal. B. zo sumy 160 € na sumu 500 Kč, na mal. Juraja zo sumy 150 € na sumu 500 Kč a na mal. D.
zo sumy 140 € na sumu 500 Kč od 1.1.2025 a tiež žiadala znížiť splátky dlžného výživného na 200 Kč
na dieťa, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/54/2024 – 38 zo
dňa 24.10.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2024 a stal sa vykonateľným dňa 10.12.2024.
Návrh odôvodnila tým, že súd o výživnom rozhodol v jej neprítomnosti, že nedostala zo súdu žiadnu

pozvánku, ani žiadny list týkajúci sa súdneho konania. Uviedla, že aktuálne žije v M. N. O. P. K. L.,
poberá rodičovský príspevok v sume 13 000.- Kč na svoje mal. dieťa C. A., nar. XX.X.XXXX a prídavok
na maloleté dieťa 800Kč. Matka uviedla, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žije spolu
so svojim druhom (otcom mal. C.), druh je nezamestnaný a bez príjmu.

2./ Otec a kolízny opatrovník maloletých detí so znížením výživného nesúhlasil, obaja navrhli návrh
matky zamietnuť. Otec uviedol, že matka aktuálne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, výživné za matku

hradí štát formou platenia náhradného výživného. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie
je v záujme maloletých detí, pretože znížením výživného dôjde k zhoršeniu aktuálnej životnej úrovne
detí.3./ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca a kolízneho
opatrovníka, s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa
s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23P/54/2024 a zistil tento skutkový stav:

4./ Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/54/2024 – 38 zo dňa 24.10.2024 bol upravený
výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. na základe návrhu otca tak, že deti
boli zverené do osobnej starostlivosti otca, stretávanie matky s deťmi upravené nebolo a matka bola
zaviazaná platením výživného na mal. B. 160 € mesačne od podania návrh t. j. od 1.4.2024, na výživu

mal. C. 150 € od 1.4.2024 a na výživu mal. D. 140 € mesačne od 1.4.2024. Zároveň súd povolil matke
dlžnévýživnézaobdobie1.4.2024–31.10.2024splácaťpostupnevmesačnýchsplátkach,úhrnnásuma
mesačných splátok bola 150 €. Otec bol v danom čase nezamestnaný, poberal čiastočný invalidný
dôchodok 260 € mesačne a rodičovský príspevok na mal. D.. Deti mali v danom čase vek 5, 4 a 3 roky,
mal. B. a mal. C. navštevovali materskú škôlku, mal. D. bol v celodennej domácej starostlivosti otca.
Otec žil spolu deťmi v domácnosti u svojich rodičov. Matka rodinu opustila v januári 2024, o deti sa

nezaujímala, na ich výživu neplatila. Vo februári 2024 a v marci 2024 matka kontaktovala úrad kolízneho
opatrovníka,tvrdila,žeodetizostranyotcaniejedobrepostaranéažeotecjejneumožňujekomunikovať
s deťmi. Preverením kolízneho opatrovníka priamym šetrením v rodine otca sa žiadne z tvrdení matky
nepreukázalo pravdivé. Matka ani so súdom v priebehu konania vôbec nekomunikovala, súdne zásielky
odmietla prevziať, alebo ich neprevzala v odbernej lehote, na pojednávanie sa nedostavila, súd rozhodol

v jej neprítomnosti. Po doručovaní rozsudku súdu (rozsudok matka opäť neprevzala v odbernej lehote)
matka odvolanie nepodala, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2024, matka výživné neplatila
v súdom určenej výške resp. ho neplatila vôbec a po uplynutí polroka od právoplatnosti rozsudku podala
matka návrh na zníženie výživného.

5./ Z predložených listinných dôkazov zo strany matky súd zistil, že aktuálne matka žije v K. L., narodilo
sa jej maloleté dieťa C. A., nar. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský príspevok na maloleté dieťa vo výške
13 000 CZK. Matka spolu so svojím maloletým dieťaťom a so svojim aktuálnym druhom (otec maloletého
C.) žili najprv od 1.9.2025 v prenajatom sociálnom byte s výškou mesačného nájmu 16 500 CZK,
následne (od októbra 2025) žijú v azylovom dome. Matka žiadala príslušný úrad o sociálnu dávku na

výdavky na bývanie, výšku poberanej sociálnej dávky matka nepreukázala. Výdavky matky pozostávajú
z týchto súm: strava 6000 CZK, hygienické potreby a plienky pre maloletého 2000 CZK. Druh matky
je nezamestnaný, bez príjmu, bez sociálnych dávok.

6./ Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.11. 2025 (čl. 30) uviedla, že svoje 3 maloleté deti

opustila z toho dôvodu, že ju otec maloletých detí fyzicky napádal a psychicky ju ničil, užíval psychiatrom
predpísané lieky na ukľudnenie, ktoré však nezaberali; matka sa pokúsila utiecť, avšak otec maloletých
detí a jeho rodičia jej v úteku násilne zabránili a zobrali jej mobilný telefón, aby sa nemohla skontaktovať
so svojimi rodičmi a s políciou. Situácia medzi partnermi sa vyhrotila v januári 2024, po tom ako bol otec
maloletých detí voči matke aj deťom slovne i fyzicky agresívny, matka preto od rodiny ušla do K. L., do

apríla 2024 ešte bola s deťmi v telefonickom kontakte, neskôr jej už otec neumožnil telefonický kontakt
s deťmi. V K. L. žila matka najprv u svojho adoptívneho otca, ktorý však nesúhlasil s tým, aby si matka
priviedla do jeho domácnosti aj svoje 3 deti, po istom čase si matka našla nového druha, s ktorým má
maloletého syna, bývali spolu u starého otca matkinho druha a matka opäť nemala také bývanie, aby k
sebe mohla zobrať svoje 3 deti. V decembri 2024 sa matka dozvedela, že súd rozhodol o jej vyživovacej

povinnosti, v tom čase poberala dávky v hmotnej núdzi, v januári 2025 sa matke narodilo jej štvrté
maloleté dieťa. Matka uviedla, že jej je ľúto, že deťom nemohla finančne pomôcť. Matka oznámila súdu,
že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, sa nemôže dostaviť na pojednávanie na tunajší súd.

7./Zpísomnéhovyjadreniaavýsluchuotcabolozistené,žeotecsnávrhommatkynazníženievýživného

nesúhlasí, tento návrh je pre otca neprijateľný. Otec uviedol, že matka rodinu bezdôvodne opustila, o deti
sa nezaujíma, nekontaktuje ich a neplní si vyživovaciu povinnosť. Starostlivosť o deti v celom rozsahu
ostala na pleciach otca a otec je vďačný svojim rodičom, že mu so starostlivosťou o 3 maloleté deti
pomáhajú. Suma 500 českých korún mesačne na jedno dieťa je veľmi nízka, pretože výdavky maloletých
detí sú oveľa vyššie.

8./ Otec naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi troma deťmi u svojich rodičov v rodičovskom
dome. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 251,80 eur a zároveň náhradné výživné na 3 maloleté
deti a rodinné prídavky v celkovej sume 630 eur.9./ Potvrdením zo Sociálnej poisťovne bolo preukázané (čl. 24 spisu), že u otca bola stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu

55%. Keďže súd apeloval na otca, že je nevyhnutné, aby si napriek svojmu zdravotnému stavu hľadal
prácu buď na čiastočný pracovný úväzok alebo brigádnickú prácu, otec e-mailami (čl. 35 - 38 spisu)
preukázal, že v novembri 2024, v júni 2025 a v decembri 2025 sa uchádzal o prácu (pomocná pracovná
sila v predajni, operátor výroby), zatiaľ si však prácu nenašiel.

10./ Maloletá B. má 6 rokov a nastúpila v septembri 2025 do prvého ročníka základnej školy v obci A.,
ktorá je vzdialená od obce E. 3 kilometre, maloletá nechce chodievať do školy sama autobusom, pretože
sa bojí cestovať sama, maloletú do školy a zo školy vozieva otec. Maloletý C. má 5 rokov a navštevuje
materskú škôlku v E., budúci školský rok už bude predškolákom. Maloletý D. má aktuálne 4 roky, otec
ho už chcel umiestniť do materskej škôlky, ale pre nedostatok miesta môže do materskej škôlky nastúpiť
až od septembra 2026. Náklady na materskú škôlku ju maloletého C. sú vo výške 40 eur mesačne (sú

v tom zahrnuté platby za stravu maloletého v škôlke a hygienické potreby). Všetky náklady maloletej B.
na začiatku školského roka v celom rozsahu platil otec, na tieto výdavky použil aj jednorazový finančný
príspevok od štátu, ináč sú bežné výdavky na školské pomôcky a potreby pre maloletú B. vo výške 20
eur mesačne.

11./ Mesačné výdavky otca pozostávajú z týchto súm: náklady na elektrinu v domácnosti vo výške 203
eur platí matka otca, otec jej prispieva sumu 100 eur mesačne; náklady na kúrenie drevom sú vo výške
550 eur/1 fúra, na celú vykurovaciu sezónu sú potrebné 3 fúry, otec prispieva svojej matke na náklady
na drevo sumu 200 eur na jednu fúru; náklady na stravu pre otca a maloleté deti sú vo výške 400 eur
mesačne, internet 21,53 eur, hygienické, kozmetické a čistiace prostriedky 100 eur, ošatenie 100 eur,

plienky pre maloletého D. 30 eur, náklady na zdravotnú starostlivosť, lieky a vitamíny 30 eur, náklady
na pohonné hmoty 50 eur.

12./ Otec poprel tvrdenia matky o tom, že deťom a matke fyzicky ubližoval, poprel, že matku fyzicky týral,
a že stal incident, podľa ktorého matke vraj priložil nôž pod krk. Skutočnosť je taká, že matka maloletých

detí chcela otca opustiť a preto odišla, otec skonštatoval, že ak už matka s otcom nechcela naďalej žiť,
mohla odísť a nemusela si vymýšľať klamstvá o fyzickom a psychickom týraní.

13./ Otec uviedol, že v novembri 2025 matka zaplatila na výživu detí sumu 120 eur a zároveň otcovi
oznámila, že nevie, či do budúcna ešte bude mať nejaké finančné prostriedky na to, aby platila výživné.

Keďže otec poberá náhradné výživné zo strany štátov, matkou zaplatenú sumu výživného nahlásil
príslušnému úradu, ktorý mu následne náhradné výživné v tejto sume kráti.

14./ Kolízny opatrovník uviedol, že rodinu maloletých detí A. monitorujú od doby, kedy matka rodinu
opustila. S návrhom na zníženie výživného kolízny opatrovník nesúhlasí vzhľadom na to že príjmom

otca je len invalidný dôchodok a náhradné výživné od štátu, pričom zo strany otca je o deti postarané na
veľmi dobrej úrovni, otcovi so starostlivosťou o deti pomáhajú jeho rodičia, deti skutočne majú všetko,
čo potrebujú a je o nich riadne postarané. Kolízny opatrovník má za to, že znížením výživného by
došlo k zníženiu kvality života detí, čo nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník od
rozhodnutia súdu v roku 2024 s matkou už nebol v kontakte, avšak šetrením bolo zistené, že matka sa

síce snažila s deťmi skontaktovať, avšak nevie dostatočne deťom vysvetliť dôvod, prečo ich opustila a
aktuálne deti negatívne vnímajú skutočnosť, že ich matka opustila a odmietajú s matkou komunikovať,
medzi matkou a deťmi je toho času narušená citová väzba. Kolízny opatrovník uviedol, že matka má
druha, ktorý môže pracovať a preto matke s jej aktuálnymi výdavkami je povinný pomôcť jej druh, ktorý
je povinný vyživovať aj ich spoločné maloleté dieťa. Na záver kolízny opatrovník uviedol, že znížením

výživného dôjde k zhoršeniu kvality života detí a zároveň, ak aj súd zníži výživné, matka nebude platiť
ani znížené výživné, a teda otec naďalej bude dostávať náhradné výživné od štátu.

15./ Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.17./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18./ Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

20./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

22./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23./ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24./ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25./ Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

26./ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

27./ Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je daný dôvod na zníženie výživného na maloleté
deti A., avšak nie na výživné 500 CZK (20,58 €) mesačne na dieťa podľa návrhu matky, ktoré
nedosahuje ani sumu zákonného minimálneho výživného (38,92 €).

28./ Porovnajúc pomery otca a maloletých detí na jednej strane a pomery matky na druhej strane s
pomermi, ktoré súd zohľadňoval pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti (október 2024) je zrejmé,
že u otca a maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Súd musel prihliadnuť na aktuálne pomery na strane matky, musel zohľadniť skutočnosť, že matka má
ďalšie maloleté dieťa, o ktoré sa celodenne stará vzhľadom na jeho nízky vek a jej jediným príjmom

je rodičovský príspevok a príspevok na bývanie. V súvislosti s novou vyživovacou povinnosťou matky
k 4. maloletému dieťaťu a obmedzenou možnosťou matky aktuálne sa riadne zamestnať z dôvodu
zabezpečovania osobnej starostlivosti o jednoročné dieťa, súd uvádza, že na jednej strane na túto
skutočnosť musel prihliadnuť, nebolo možné ponechať súdom stanovené výživné v celkovej sume 450
eur mesačne na 3 maloleté deti, pretože takéto výživné by mohlo ohroziť schopnosť matky zabezpečiť

výživu jej štvrtému maloletému dieťaťu. Na druhej strane je nepochybné, že matka si musela a mala byť
vedomá svojej vyživovacej povinnosti k trom maloletým deťom v čase, keď sa rozhodla, že bude mať
ďalšie (štvrté) maloleté dieťa. Vyživovacia povinnosť k štvrtému maloletému dieťaťu je teda na pleciach
matky,aleajanajmänapleciachotcatohtomaloletéhodieťaťa,ktorýjepovinnýpracovaťazabezpečiťsipríjem, z ktorého pokryje náklady svojho maloletého dieťaťa a tiež náklady matky spojené s jej živobytím.
Skutočnosť, že sa matka rozhodla, že bude mať ďalšie maloleté dieťa nemôže byť dôvodom, ktorý
matku zbaví jej vyživovacej povinnosti k jej predchádzajúcim trom maloletým deťom. Matka si mala byť

vedomá toho, že napriek narodeniu štvrtého maloletého dieťaťa, jej vyživovacia povinnosť k jej prvým
trom maloletým deťom stále trvá a bude trvať až do času, kedy deti nadobudnú schopnosť samostatne
sa živiť.

29./ Súd konštatuje, že matka už pred narodením svojho štvrtého maloletého dieťaťa vyživovaciu

povinnosť voči svojim trom maloletým deťom vôbec neplnila a až po rozhodnutí tunajšieho súdu v roku
2024 zistila, že súdom jej bola určená vyživovacia povinnosť na všetky 3 maloleté deti a až od tohto
momentu matka začala podnikať kroky vedúce k zmene tohto súdneho rozhodnutia a začala sa domáhať
zníženia výšky výživného. Od okamihu prvého rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti celý čas je
výživné za matku hradené formou náhradného výživného zo strany štátu, matka otcovi na výživu detí
zaplatila jednorazovo v novembri 2025 sumu 120 eur tzn. 40 eur na dieťa, čo je výživné len na úrovni

minimálneho výživného.

30./ Súd musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že od januára 2024 až do dnešného dňa starostlivosť
o všetky 3 maloleté deti v plnom rozsahu a na potrebnej úrovni zabezpečuje výlučne otec, pričom
predmetom tohto konania nebolo zisťovanie dôvodov, pre ktoré matka deti opustila, a teda súd podrobne

nedokazoval, či sú pravdivé tvrdenia matky o tom, že bola nútená z dôvodu fyzického a psychického
týraniadetiopustiť,alebočisúpravdivétvrdeniaotca,žematkasvojvoľnedetiopustilaaotýraníklamala;
faktom, ktorý preukázaný je, že matka deti bez vysvetlenia opustila, zanechala ich v starostlivosti otca,
následnesažiadnymspôsobomnavýživedetípocelýčasvôbecnepodieľala.Vzhľadomnaokolnosti,za
ktorých matka deti bez primeraného potrebného vysvetlenia opustila a vzhľadom na vek maloletých detí,

došlo k postupnému odcudzeniu medzi deťmi a matkou, deťom doposiaľ matkou nebolo vysvetlené, z
akých dôvodov a na základe akých pohnútok matka deti opustila a prečo sa s deťmi odvtedy nestretáva,
nenavštevuje ich, nezaujíma sa o ne. Matka deti zo dňa na deň opustila, odišla z ich života a podľa
názoru súdu, aj napriek svojej vtedajšej ťažkej životnej situácii, nerozumne rezignovala v úlohe matky.

31./ Pri určovaní výšky výživného prihliadol súd na preukázané aktuálne životné náklady maloletých
detí a otca, na výšku príjmu otca, ktorý pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku a zároveň u
otca súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že keďže má otec vyživovaciu povinnosť k trom maloletým
deťom a jeho schopnosť vykonávať prácu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je v rozsahu 45%,
teda aj otec je povinný nájsť si prácu na čiastočný pracovný úväzok alebo brigádnickú prácu, ktorú

s prihliadnutím na svoje zdravotné obmedzenie bude môcť vykonávať, a teda aj otec je povinný popri
čiastočnom invalidnom dôchodku si zabezpečiť príjem aspoň na úrovni 45 % zo sumy minimálnej mzdy,
z ktorého bude hradiť výdavky maloletých detí a svoje výdavky.

32./ Vzhľadom na vek maloletých detí a výšku ich výdavkov, tak ako boli zo strany otca špecifikované a

preukázané, zohľadniac výšku invalidného dôchodku otca (251,80 €) a potenciálneho príjmu otca (45 %
zo sumy minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2025 t. j. 45 % zo sumy 816 € = 367 €), berúc do úvahy
novúvyživovaciupovinnosťmatkykštvrtémumaloletémudieťaťuavýškurodičovskéhopríspevkumatky
(13.000 CZK = 632 €), berúc do úvahy výdavky matky a výšku minimálnej mesačnej mzdy v Českej
republike v roku 2025 (20.800 CZK = 856 €), dospel súd k záveru, že matka je povinná a je v jej

možnostiach platiť na výživu svojich troch maloletých detí sumu po 100 € mesačne na jedno dieťa.

33./ Súd rozumie, že aktuálne má matka ako príjem len rodičovský príspevok, avšak skutočnosť,
že narodením 4. maloletého dieťaťa a starostlivosťou oň sa matka pripravila o možnosť vykonávať
prácu v riadnom pracovnom pomere na plný pracovný úväzok, nemôže byť v neprospech a na úkor

schopnosti hradenia výživného voči trom skôr narodeným maloletým deťom matky a nemôže byť
dôvodom, aby sa celá ťarcha vyživovacej povinnosti preniesla výlučne na otca detí. Súd je toho názoru,
že vzhľadom na počet vyživovacích povinností matky k štyrom maloletým deťom, by matka mohla/mala
zvážiť umiestnenie štvrtého maloletého dieťaťa do štátneho školského zariadenia (jasle) a matka by sa
mala zamestnať, aby si zabezpečila príjem, z ktorého bude môcť hradiť výživné na všetky 4 maloleté

deti a vlastné životné náklady. Rovnako druh matky a otec jej 4. maloletého dieťaťa je povinný pracovať
a vyživovať dieťa i matku/svoju družku.34./Súdrozhodolozníženívýživnéhonasumu100eurnakaždédieťaodvykonateľnostitohtorozsudku,
pretože náhradné výživné, ktoré bolo vyplatené otcovi zo strany štátu na maloleté deti už nepochybne
bolo maloletými deťmi spotrebované, a v prípade, že by súd znížil výživné odo dňa podania návrhu

(23.6.2025), dostal by tak otca do nepriaznivej situácie, kedy by výživné, ktorému mu už bolo vyplatené,
musel príslušnému štátnemu úradu vrátiť, respektíve o túto sumu by náhradné výživné bolo otcovi za
rozhodné obdobie krátené. Zároveň súd uvádza, že skutočnosti na strane matky, ktoré súd zohľadnil
pri znížení výživného boli rovnaké v čase podania návrhu (jún 2025), tak aj v čase, kedy rozsudok
nadobudne vykonateľnosť (podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú

vykonateľné doručením). Vzhľadom na tieto okolnosti súd nerozhodol o znížení výživného odo dňa
podania návrhu, ale až od vykonateľnosti tohto rozsudku.

35./ Návrh matky, aby výživné bolo znížené od 01.01.2025 je v rozpore s § 77 ods. 1 Zákona o rodine
podľa ktorého je výživné možné znížiť najskôr od podania návrhu.

36./Súdpoučujematku,žesplátkydlžnéhovýživného,oktorýchbolorozhodnutérozsudkomOkresného
súdu Michalovce č. k. 23 P/54/2024 - 38 zo dňa 24.10.2024 už nie je možné v tomto konaní
upravovať a korigovať ich, keďže o týchto splátkach bolo rozhodnuté rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a stalo sa vykonateľným, predmetný rozsudok je exekučným titulom. Zároveň tým, že
matka riadne nesplácala splátky dlžného výživného, nezaplatením splátok sa stalo splatné celé dlžné

výživné.

37./ Na záver súd upozorňuje matku, aby si uvedomila, že má vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým
deťom, táto vyživovacia povinnosť matky bude trvať až do okamihu, kedy deti po ukončení prípravy na
budúce povolanie nadobudnú schopnosť samostatne sa živiť, a preto je nevyhnutné, aby matka zmenila

svoje správanie, aby sa zmobilizovala a vyvinula maximálne úsilie na úpravu svojich životných pomerov,
aby si zabezpečila bývanie, aby si usporiadala svoj život tak, aby sa mohla zamestnať a zabezpečiť
si príjem do budúcna, z ktorého bude plniť vyživovaciu povinnosť k svojim trom respektíve k štyrom
maloletým deťom. Matka by si mala uvedomiť, že jej životné rozhodnutia, majú automaticky dopad na
jej 4 maloleté deti v súvislosti s úhradou ich potrieb a výdavkov. Ani narušené vzťahy medzi rodičmi, ani

oslabená citová väzba medzi matkou a deťmi, nie sú okolnosťami, ktoré ospravedlňujú matku v tom, že
si vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom.

38./ Matka je povinná hradiť výživné otcovi a to buď formou poštových poukážok na adresu trvalého
bydliskaotcaalebopriamonabankovýúčetotca,pretojedôležité,abyrodičiamedziseboukomunikovali

aspoň ohľadne realizácie vyživovacej povinnosti matky stanovenej týmto rozsudkom.

39./Predmetomtohtokonaniabolovýlučneurčenie/zníženievyživovacejpovinnosti,avšaksúdpovažuje
za nevyhnutné uviesť, že je žiadúce, aby do budúcna rodičia vzájomne konštruktívne komunikovali
ohľadne záležitostí týkajúcich sa ich maloletých detí; otec ako rodič, ktorému sú deti zverené do osobnej

starostlivosti je povinný umožniť matke kontakt s deťmi a zároveň matka, keďže došlo k oslabeniu citovej
väzby medzi ňou a deťmi z objektívnych dôvodov, by mala vyvinúť väčšiu snahu a iniciatívu a nájsť
spôsob akým obnoví svoj pozitívny vzťah s maloletými deťmi a vysvetlí si s nimi skutočnosti, ktoré viedli
k oslabeniu citovej väzby medzi matkou a deťmi.

40./ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd dospel k záveru, že aktuálne sú splnené
podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 100 eur na každé jedno dieťa, a preto rozhodol
o znížení výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Do budúcna v prípade
akejkoľvek zmeny pomerov na strane maloletých detí, na strane otca aj na strane matky, bude možné
opätovne rozhodnúť o zmene vyživovacej povinnosti rodičov k deťom na základe návrhu niektorého z

rodičov, respektíve súd môže schváliť rodičovskú dohodu o výživnom.

41./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeoprávnenápodaťodvolanieibamatka,pretože všetkyostatnéosobyoprávnené
podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len CSP/).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).