Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822201922
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7822201922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. E. XX, zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom,
advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.6.2024, č. k. 9C/42/2022-336

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti pôvodnej žalovanej I. F.,
nar. XX.XX.XXXX, určenia, že motorové vozidlo J. K., ev. č.: A. XXX L., zelenej metalízy tmavej, VIN: M.,
patrí do jeho výlučného vlastníctva. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom
tvrdeniežalobcu,ževlastníckeprávokpredmetnémuvozidlunadobudolnazákladeverbálneuzavretých
kúpnych zmlúv od ich vtedajších vlastníkov, doklady od uvedeného vozidla sa nachádzajú u neho doma,

ale vzhľadom na to, že je väzobne trestne stíhaný, práve na základe účelovo podaného trestného
oznámenia žalovanej, nemal možnosť sa k týmto dokumentom dostať a preto ich navrhoval vyžiadať
od príslušného správneho orgánu. V čase kúpy vozidla tvorili pár so žalovanou, s ktorou majú maloleté
dieťa. Mal viaceré vozidlá, ktoré používal a vzhľadom na to, že bol pracovne vždy veľmi vyťažený,
bolo logické, aby sa tieto (jeho) vozidlá formálne zaevidovali na žalovanú, aby ich v prípade potreby
mohla nerušene užívať spolu s ich dcérou, aby nevznikli problémy pri policajných kontrolách, zvlášť pri
zahraničných cestách, počas ktorých do krajín, ktoré nie sú súčasťou Schengenského priestoru, sa vždy

vyžaduje aj doklad od vozidla a v prípade, že sa nezhodujú údaje vodiča vozidla s údajmi uvedenými na
dokladoch od vozidla, vznikajú zbytočné problémy. Hlavne sa tak stalo preto, lebo v tom čase bolo voči
nemu vedené trestné stíhanie v Maďarsku a takýmto spôsobom sa vytvorila aj možnosť používať vozidlo
žalovanou, ako aj finančne zabezpečiť jeho dcéru pre prípad, keby bol odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody. Zdôraznil, že vozidlo kúpil z jeho výlučných finančných prostriedkov a stal sa
tak jeho výlučným vlastníkom. I keď mu pôvodne hrozil veľmi prísny trest, napokon bol odsúdený ku
krátkemu nepodmienečnému trestu odňatia slobody v Maďarsku. Ďalej uviedol, že žalovaná predmetné

vozidlonikdynepoužívalaaajovšetkýchotázkachtýkajúcichsatohtoautavždybezvýnimkyrozhodoval
on. Keďže toto vozidlo nebolo pre neho aktuálne nevyhnutné, požičal ho svojmu synovi A. B., nar.
XX.XX.XXXX, či jeho známemu B. N., nar. XX.XX.XXXX, alebo ho sľúbil aj J. O. z Plešivca a pod.
Žalovaná o všetkých týchto skutočnostiach vedela a nikdy proti tomu nenamietala, keďže si bola vedomáfaktu jeho vlastníckeho práva k vozidlu. V lete 2021 žalovaná na neho podala trestné oznámenie
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, na základe čoho mu bolo
vznesené obvinenie a bol vzatý do väzby. Počas jeho pobytu vo väzbe, približne po polroku po vznesení

obvinenia, žalovanej zrejme napadlo, že by mohla urobiť biznis z jeho väzobného stíhania, keďže si
zrejme spomenula, že jeho auto je evidované na ňu. Nepochybne si bola dobre vedomá, že vzhľadom
na okolnosti, za akých na neho podala trestné oznámenie, určite nesúhlasil s tým, aby sa vozidlo
speňažilo v jej prospech. Rozhodla sa preto pre podanie ďalšieho trestného oznámenia pre podozrenie
z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Trestného zákona, aby

sa takto vedela dostať k jeho autu formálne na ňu evidovaného, ktoré používal syn žalobcu A. a B. N.. V
rámci trestného stíhania bolo jeho vozidlo zaistené pre účely trestného konania, pričom uznesením zo
dňa 23.05.2022 bolo auto vrátené žalovanej ako jeho vlastníčke. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že je
zrejmé, že údaje z evidencie motorových vozidiel majú výlučne evidenčný charakter a nie sú dôkazom o
vlastníckom (či obdobnom práve) k vozidlám. Zdôraznil, že predmetné vozidlo servisoval výlučne on a vo
všetkom o ňom rozhodoval. Žalovaná sa k predmetnému vozidlu vyjadrovala v trestných konaniach iným

spôsobom, keď napr. tvrdila, že ho dostala od neho titulom akéhosi odškodného za to, že jej spôsobil
hryznú ranu malíčka, kým v druhom konaní už tvrdila, že auto síce kupoval on, ale z jej peňazí. Nikdy ale
nemala peniaze na kúpu áut. Žalobca uviedol, že z dokazovania vykonaného v trestnom konaní vyplýva,
že predmetné vozidlo sa kupovalo na jar až v lete 2021, čiže žalovaná klame, keď tvrdí, že sa predmetné
vozidlo kupovalo počas jej výkonu funkcie konateľky spoločnosti.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.12.2023 žalobca navrhol zmenu strán sporu
z dôvodu, že žalovaná previedla jej domnelé vlastnícke právo k motorovému vozidlu na jej otca, E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý je aktuálne zapísaný v evidencii vozidiel ako držiteľ a vlastník predmetného
motorového vozidla. Prvoinštančný súd uznesením sp. zn. 9C/42/2022-208 zo dňa 20.12.2023 pripustil
zmenu strany sporu na strane žalovaného, v zmysle ktorej pôvodne žalovaná I. F., nar. XX.XX.XXXX,

vystúpila z konania a na jej miesto vstúpil do konania nový žalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX.
4. Súd prvej inštancie sa oboznámil s uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava číslo: Pv 86/22/8808-8
zo dňa 30.06.2022, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, odbor kriminálnej
polície, I. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-50/1-VYS-RV-2022 zo dňa 07.07.2022, uznesením
Okresnej prokuratúry Rožňava číslo: Pv 86/22/8808-15 zo dňa 29.09.2022, správou Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej
premávky a dopravných evidencií, evidenčnou kartou vozidla A. XXX L., žiadosťou o vykonanie
zmeny v evidencii vozidiel: A. XXX L., správou od HYDINA SLOVENSKO s. r. o., Lieskovec,
evidenčnou kartou vozidla A. XXX L., zápisnicou Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície
v Rožňave, ČVS: ORP-357/1-VYS-RV-2022 zo dňa 11.07.2023 o výsluchu svedka E. F., zápisnicou

Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície v Rožňave, ČVS: ORP-357/1-VYS-RV-2022 zo dňa
11.07.2023 o výsluchu svedkyne I. F., rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/5/2022-961
zo dňa 08.02.2023 spolu s doložkou právoplatnosti, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6To/25/2023-1042 zo dňa 28.03.2023, pripojeným administratívnym spisom k motorovému vozidlu J. K.,
ev. č. A. XXX L., predloženým Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Rožňave, okresný dopravný

inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, A., číslo: ORPZ-RV-
ODI2-17-015/2024.
5. Právne vec posúdil podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) C.s.p., § 111 ods.
1, ods. 2 písm. a) a h), § 115 ods. 3, § 116 ods. 2, § 116 ods. 3, § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že motorové vozidlo
J. K., evidenčné číslo ŠPZ: A. XXX L., zelená metalíza (ďalej len „motorové vozidlo“) nadobudol kúpou
žalobca, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov B. N. a syna žalobcu A. B. ml., ktorí
boli prítomní pri jeho kúpe. Ich výpoveďami bolo preukázané, že žalobca kúpnu cenu motorového
vozidla zaplatil z vlastných peňažných prostriedkov a bolo mu odovzdané. Žalobca, ani vyššie uvedení

svedkovia, nevedeli uviesť dátum kúpy motorového vozidla. Zo splnomocnenia daného I. F. pre
P. H. vyplýva, že splnomocnenie na prepis motorového vozidla bolo dané dňa 18.06.2021, pričom
na tomto splnomocnení je osvedčený podpis I. F.. Z výpovede žalobcu a B. N. vyplynulo, že toto
splnomocnenie bolo dané nasledujúci deň po kúpe motorového vozidla za účelom vykonania zmeny
v evidencii motorových vozidiel. Z toho vyplýva, že motorové vozidlo bolo nadobudnuté v júni 2021

kúpou. Administratívny spis týkajúci sa predmetného motorového vozidla obsahuje žiadosť o vykonanie
zmeny v evidencii vozidiel ohľadom predmetného motorového vozidla z držiteľa P. H. na I. F., pričom
žiadosť je zo dňa 30.06.2021. Z evidenčnej karty motorového vozidla vyplynulo, že z pôvodnej vlastníčky
motorového vozidla, P. H., bolo motorové vozidlo prepísané na I. F. dňa 30.06.2021. Od tohto dňa do24.11.2022 v evidencii motorových vozidiel bola vedená ako vlastníčka a držiteľka motorového vozidla
I. F., ktorá dňa 24.11.2022 previedla motorové vozidlo na svojho otca E. F. - žalovaného. Z výpovede
syna žalobcu v postavení svedka vyplynulo, že v deň kúpy motorového vozidla spolu s otcom išli domov

ukázať kúpené motorové vozidlo. Pôvodne toto motorové vozidlo malo byť kúpené pre syna žalobcu.
Keď však predmetné motorové vozidlo uvidela I. F. - družka žalobcu, žiadala, aby toto motorové vozidlo
mohlo byť jej, pretože malo automatickú prevodovku a s takýmto motorovým vozidlom sa jej ľahšie
jazdilo. Následne o dva alebo tri dni po kúpe motorové vozidlo bolo dané do servisu u B. N., ktorý na
ňom vykonával potrebné opravy, avšak nie nepretržite, ako to uviedol svedok N.. Na základe trestného

oznámenia podaného I. F., že motorové vozidlo užívajú neoprávnené osoby, motorové vozidlo bolo
odňaté políciou od B. N., u ktorého sa v tom čase nachádzalo v oprave a bolo vydané políciou I. F. ako
vlastníčke a držiteľke motorového vozidla. I. F. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že so žalobcom
žili spolu na spôsob manželstva ako druh a družka. Počas ich spolužitia jej žalobca viackrát fyzicky
ublížil, preto ho udala za týranie. Pred kúpou predmetného motorového vozidla žalobcom došlo medzi
nimi ku konfliktu a žalobca ju zbil. Na druhý deň prišiel domov s motorovým vozidlom a povedal, že jej

daruje toto auto, aby mohla s ním chodiť do práce. Predmetné motorové vozidlo prijala, pretože malo
automatickú prevodovku, jazdila s ním do práce, vozila s ním dcérku do škôlky, k lekárovi a chodila s
týmto motorovým vozidlom na nákupy.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Žalobca totiž predmetné

motorové vozidlo nadobudol kúpou, avšak následne ústnou darovacou zmluvou ho daroval I. F.. Žalobca
síce darovanie motorového vozidla popiera, avšak tomuto darovaniu nasvedčuje to, že v skutočnosti
motorovévozidloužívalaI.F.avneposlednomradeto,ževevidenciimotorovýchvozidielbolaevidovaná
ona nielen ako držiteľka motorového vozidla, ale aj ako vlastníčka. S motorovým vozidlom mohla
disponovať a takto mohla darovať predmetné motorové vozidlo svojmu otcovi. Pokiaľ žalobca si chcel

zachovať vlastnícke právo k motorovému vozidlu, v evidencii motorových vozidiel I. F. mala byť uvedená
iba ako držiteľka motorového vozidla a žalobca mal byť vedený ako vlastník. Tvrdenie žalobcu, že aj iné
motorové vozidlá boli vedené v evidencii motorových vozidiel na I. F., prvoinštančný súd v prejednávanej
veci vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva ku konkrétnemu motorovému vozidlu nepovažoval za
relevantné.

8. K námietke žalobcu, že údaje z evidencie motorových vozidiel majú len evidenčný charakter bez
skutočného dopadu na otázku vlastníckeho práva, prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu
vyplývajúcu zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Z ustanovení
§ 111 ods. 1, 2a a písm. h), § 115 ods. 3, § 116 ods. 2, § 116 ods. 3, § 118 ods. 1 vyplýva, že v evidencii
vozidiel sa vedú osobné údaje o vlastníkoch a držiteľoch vozidiel, ak ich vlastníkom alebo držiteľom je

fyzická osoba, vedú sa údaje o spôsobe nadobudnutia vozidiel, vlastník vozidla je povinný hodnovernými
dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla, na základe ktorých orgán Policajného
zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii časť II., pričom osvedčenie o evidencii časť
I., osvedčenie o evidencii časť II. a technické osvedčenie vozidla sú verejnou listinou, o ktorých vo
všeobecnosti platí domnienka, že potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje,

pokiaľ sa nepreukáže opak. Z vyššie uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že údaje obsiahnuté
v evidencii vozidiel sú dostatočne relevantné aj vo vzťahu k otázke vlastníckeho práva ku konkrétnemu
motorovému vozidlu. Konštatoval, že hoci zápis údajov do evidencie vozidiel nemá konštitutívne účinky
vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníckeho práva, evidencia vozidiel deklaruje skutočnosti, ktoré nastali pred
vykonaním zápisu do tejto evidencie. V danom prípade údaje uvedené v evidencii vozidiel potvrdzujú,

že vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla od 30.06.2021 do 24.11.2022 bola I. F., pričom zmena
v osobe vlastníka, na základe ktorej bola ako vlastník motorového vozidla zapísaná I. F. do evidencie
motorových vozidiel, bola vykonaná so súhlasom pôvodného vlastníka motorového vozidla.
9. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
plným procesným úspechom žalovaného v spore.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie
a prizná mu tiež nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho
konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Za
predpokladu, že odvolací súd dospeje k záveru o tom, že napadnutý rozsudok je vo výroku I vecne

správny, navrhol zmeniť aspoň napadnutý výrok II o trovách konania tak, že sa právo na náhradu
trov prvoinštančného konania neprizná žiadnej zo sporových strán a žalobcovi sa prizná právo na
náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní žalobca vytkol súdu prvej inštancie najmä jednostranné
vyhodnotenie svedeckých výpovedí. Má za to, že prvoinštančný súd správne dospel k záveru, žepredmetné motorové vozidlo kupoval on z vlastných finančných prostriedkov, nesprávne však dospel
k záveru, že toto vozidlo daroval pôvodne žalovanej, ktorá zrejme s cieľom sťažiť sa domôcť jeho
vlastníctva darovala predmetné vozidlo svojmu otcovi. Namietal, že súd nebral zreteľ na výpovede

svedkov N. a B. B., ktorí potvrdili, že majú vedomosť o tom, že žalovaná bola iba formálne evidovaná
ako vlastníčka (nielen) motorového vozidla J. K., ale aj iných motorových vozidiel, ktorých je rovnako on
výlučným vlastníkom. Túto skutočnosť potvrdila sama žalovaná, pričom jej tvrdeniam ohľadne darovania
tohto vozidla nič nenasvedčuje, okrem výpovede jej otca, ktorý však vie o darovaní iba od svojej dcéry.
To sa však nezakladá na pravde, pretože on nikdy pôvodne žalovanej motorové vozidlo J. K. nedaroval,

teda nemohla previesť neexistujúce vlastníctvo na súčasne žalovaného. Žalobca poukázal na to, že
sama žalovaná potvrdila, že mala na seba „napísané“ aj motorové vozidlá, ktoré viesť nemohla, pretože
nemala na ne vodičské oprávnenie, čo vyplýva aj z jej výpovede na pojednávaní 20.2.2024, kde uviedla,
že „......... Žalobca mi povedal, že on nemôže mať nič na sebe napísané, pretože má plno exekúcií“.
Odvolateľnesúhlasísnázoromprvoinštančnéhosúduprezentovanýmvbode21odôvodneniarozsudku,
že nie je relevantným vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu J. K., že aj iné

motorové vozidlá sú evidované na pôvodne žalovanú. Je toho názoru, že to, že aj iné motorové vozidlá
sú vedené v evidencii vozidiel na meno pôvodne žalovanej, má podstatný význam na skutkové okolnosti
prípadu a je dôkazom toho, že žalovaná nemôže byť vlastníčkou týchto vozidiel, pretože by nedávalo
logiku, aby žalovaná kupovala či hoc nadobudla do vlastníctva motorové vozidlá, na ktorých vedenie
nemá ani vodičské oprávnenie. Podotkol, že v obdobnej veci, len k inému motorovému vozidlu, už

bolo vydané právoplatné rozhodnutie, kde Okresný súd Rožňava pod sp. zn. 4C/84/2022 potvrdil jeho
vlastníctvo k motorovému vozidlu F. K. C. M., ev. č. A. XXX I.. Žalobca zdôraznil, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva, na základe akého právneho titulu došlo k prepisu vozidla z predávajúcej na
pôvodne žalovanú, resp. ako/čím pôvodne žalovaná preukázala na dopravnom inšpektoráte svoje
vlastníctvo k nemu. Zároveň uviedol, že nevylučuje, že bol nedostatočne kontrolovaný titul nadobudnutia

vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na dopravnom inšpektoráte. Odvolacím dôvodom podľa §
365 ods. 1 písm. e) C.s.p. je podľa odvolateľa to, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia
nevykonal ním navrhnuté dôkazy už v podanej žalobe, konkrétne výsluch svedkýň I. B. a J. O., ktoré sú
podľa neho podstatné pre konečné rozhodnutie, pretože podľa tvrdenia pôvodne žalovanej vlastnícke
právo mala nadobudnúť na základe ústnej darovacej zmluvy, je teda pochopiteľné, že existenciu či

neexistenciu takejto zmluvy je možné zistiť okrem skutkových tvrdení sporových strán jedine svedeckými
výpoveďami. V tomto smere priamym svedkom nie je ani jej otec – súčasný žalovaný, pretože ten sa
o týchto domnelých skutočnostiach dozvedel iba od svojej dcéry. Súd prvej inštancie podľa žalobcu
nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, konal v rozpore s ust. § 185 ods. 1 C.s.p., jeho
rozhodnutie je preto predčasné, pretože neodôvodnil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. S týmto

súvisí aj uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Žalobca ďalej uviedol,
že uznesenie súdu z 11.6.2024 o nevyhovení jeho návrhu na doplnenie dokazovania a o skončení
dokazovania, ktoré je zachytené v Zápisnici o pojednávaní z 11.6.2024, trpí rovnakými vadami ako
samotný rozsudok, najmä so zreteľom na ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Toto uznesenie podľa
neho spĺňa znaky nezákonnosti, ktoré predstavujú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 C.s.p. Žalobca

je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj cit. zák. ust. Zákona č. 8/2009 Z.z., keď
v bode 22 odôvodnenia uvádza, že osvedčenie o evidencii časť I., osvedčenie o evidencii časť II.
a technické osvedčenie vozidla sú verejnou listinou, o ktorých vo všeobecnosti platí domnienka, že
potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podľa
žalobcu predmetom tohto sporu je práve preukázanie opaku tejto domnienky a je úlohou súdu, aby toto

preukázanie potvrdil alebo vyvrátil. Nesúhlasí s názorom súdu, ktorý bez ďalšieho preberá zák. ust. bez
toho, aby sa zaoberal individuálnymi okolnosťami prípadu – teda otázkou preukázania opaku, o to viac,
že aj na dopravnom inšpektoráte pracujú omylní ľudia a nie je možné vylúčiť, že sa zapísali chybné údaje
v dôsledku administratívnej chyby, resp. nedostatočne zisteného nadobúdacieho titulu k motorovému
vozidlu. V závere odvolania žalobca namieta výrok o trovách konania poukazujúc na jeho mimoriadne

zlé majetkové pomery, o čom svedčí skutočnosť, že bol oslobodený od súdnych poplatkov, žije z výlučnej
finančnej výpomoci svojej rodiny a najbližších, čo považuje za dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.
Konajúci súd sa však osobitosťami prípadu ohľadne priznania náhrady trov tej – ktorej strane rovnako
nezaoberal, čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p.
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľaust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnuté
rozhodnutienáležiteodôvodnil,nedopustilsaskutkovejvadyavectiežsprávneprávneposúdil.Natomto

základe odvolací súd uzavrel, že odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov
nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach
dňa 4.12.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli
a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení
konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu
prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými
stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.),

odvolací súd k jeho dôvodom dodáva:

14. Napriek tomu, že žalobca svojimi odvolacími námietkami mienil nastoliť predmetom odvolacieho
prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z
nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd

SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež)
záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí ( II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne

uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému“. Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na

spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

15. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd

dopĺňa nasledovné:

16. Žalobca vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutému rozsudku nastolil predmetom
odvolaciehoprieskumutiežneúplnosťvykonanéhodokazovaniazdôvodunevykonaniavýsluchuďalších
svedkov, a to dcéry žalobcu - I. B. a J. O., ktoré mali podľa neho potvrdiť neexistenciu predmetnej

darovacej zmluvy.

17. Z preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobca síce v samotnej žalobe doručenej súdu prvej
inštancie dňa 27.7.2022 tvrdil, že pôvodne žalovaná I. F. „...si bola vedomá faktu jeho vlastníckeho práva
k vozidlu..., .... o všetkých týchto skutočnostiach pochopiteľne vedela a nikdy proti tomu nenamietala,

vedomosť o týchto skutočnostiach má aj jeho dcéra I. B.“, ........vozidlo sľúbil aj J. O. z Plešivca“, pričom
okrem svedkov A. B. ml. a B. N. navrhol na preukázanie uvedených skutkových okolností ako dôkaz
vykonať aj výsluch svedkýň I. B. či J. O., prípadne „celý rad i ďalších svedkov, keďže ide o skutočnosti
známe v podstate každému, kto pozná nás a naše pomery“. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca
na pojednávaní dňa 9.1.2024 navrhol vykonať výsluch len svedkov A. B. ml. a B. N., ktorých účasť

zabezpečil a ktorí boli na pojednávaní vypočutí. Na ďalšom pojednávaní dňa 20.2.2024 právny zástupca
žalobcu nenavrhoval výsluch žiadnych svedkov, zmienil sa len o údajnom „splnomocnení I. F. v prospech
žalobcu s jej overeným podpisom, ktoré malo slúžiť na spätný prevod motorového vozidla“, ktoré nemal
pri sebe, „nevie uviesť, z ktorého obdobia je to splnomocnenie, môže ho predložiť súdu v dodatočnej
lehote“.Uvedené„splnomocnenie“prvoinštančnýsúduložilprávnemuzástupcovižalobcupredložiťsúdu

do 10 dní. Zo zápisnice o pojednávaní z 11.6.2024 vyplýva, že právny zástupca žalobcu predmetný
dokument nepredložil, žiadal o poskytnutie náhradnej lehoty, pričom uviedol, že „nevie sa vyjadriť, či
v čase začatia konania toto splnomocnenie už existovalo“. Okrem tohto dôkazu nemal žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania. Na pojednávaní 11.6.2024 súd prvej inštancie tomuto návrhu na doplneniedokazovania nevyhovel a dokazovanie vyhlásil za skončené. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ani
v odvolacom konaní predmetné „splnomocnenie“ nepredložil.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie
navrhnutých dôkazov, je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý dôkaz, ktorý
podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že tvrdenie žalobcu nezodpovedá realite, nakoľko žalobca v prejednávanej veci relevantným

spôsobom nenavrhol vykonanie dôkazu, na ktorý poukazuje v odvolaní. Je nepochybné, že žalobca mal
dostatočný priestor na to, aby navrhoval dôkazy potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností,
napriek tomu na poslednom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, okrem
„splnomocnenia na prepis vozidla z I. F. na žalobcu“ žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
nemal. Za nedôvodnú preto odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu o nezákonnosti
uznesenia z 11.6.2024, ktorým prvoinštančný súd na pojednávaní nevyhovel jeho návrhu na doplnenie

dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje, že aj za predpokladu, keby žalobca riadne pred súdom prvej
inštancie uplatnil návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkýň B. a O., je potrebné zdôrazniť,
že svedkovia sa primárne vyjadrujú k tomu, čo videli a počuli, nie k tomu, čo nevideli a nepočuli, čiže je
logicky nezmysel, aby sa vyjadrovali, že k niečomu nedošlo v širšom časovom úseku, nakoľko by museli

byťpermanentneprítomnípočasskutkovéhodeja,čojenereálne.Trebasiuvedomiť,ževyjadrovaťsa,či
niekto niečo chcel alebo nechcel, by znamenalo, že by svedok nevnímal objektívnu realitu, ale duševný
stav človeka, čo je vylúčené, čiže s najväčšou pravdepodobnosťou by tieto svedkyne reprodukovali
niečo, čo sa dozvedeli od žalobcu. Uvedené naráža na základný význam svedeckej výpovede, ktorým
je poskytnúť súdu priame informácie o skutočnostiach dôležitých pre náležité zistenie skutkového stavu,

ktoré svedok vnímal vlastnými zmyslami (videl, počul).

20. Na základe vyššie uvedeného žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e) a podľa neho s ním súvisiaci odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd
považoval za nedôvodný.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

22. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p. napokon nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké
práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením

je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež
správneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,tedavskutkových
okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §
191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založilsvoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
ani žiadne porušenie procesných práv a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu spĺňa podmienku riadneho odôvodnenia, nevykazuje znaky

arbitrárnosti a ani nepreskúmateľnosti.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je vlastnícka žaloba, týkajúca sa žalobcom
tvrdeného vlastníctva k motorovému vozidlu, ktorou sa žalobca domáha určenia, že je výlučným
vlastníkom motorového vozidla zn. J. K., ev. č.: A. XXX L., zelenej metalízy. Je potrebné zdôrazniť,

že úspešnosť takejto žaloby predpokladá, že žalobca jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť
preukáže svoje vlastnícke právo k veci. Za situácie, že žalobca svojím formálnym úkonom umožnil
zmenu zápisu držiteľa a vlastníka motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel zo svojej osoby
na pôvodne žalovanú I. F., a táto tvrdí, že sa tak stalo na základe darovania, je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby preukázal, že mu napriek tomu
vlastnícke právo k motorovému vozidlu svedčí. Žalobca teda musí preukázať nie len to, že predmetné

motorové vozidlo nadobudol a za neho zaplatil, ale musel by relevantne spochybniť aj nadobúdací
titul pôvodne žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam, motorové vozidlá nevynímajúc, môžu mať aj nepísomnú formu, to znamená
darovanie motorového vozidla je nepochybne možné aj na základe ústnej darovacej zmluvy, pričom
medzi blízkymi osobami, ktorými v čase darovania a následnej evidencie pôvodnej žalovanej ako

vlastníčky a držiteľky motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte žalobca a pôvodne žalovaná
nepochybne boli, dochádza bežne k darovaniu takýchto vecí. Preto pri zmene zápisu v evidencii
motorových vozidiel, napriek tomu, že nemá konštitutívne účinky, avšak dôkazný význam mu akiste
uprieť nemožno, si musí byť prevodca (pôvodný vlastník - držiteľ) vedomý, že v prípade sporu
o vlastnícke právo k motorovému vozidlu bude na ňom nie len ťarcha preukázať vlastnícke právo

k motorovému vozidlu, ale zároveň aj ťarcha spochybniť dôkaznú hodnotu evidencie vozidiel. Pokiaľ
teda pôvodne žalovaná tvrdí, že predmetné vozidlo jej bolo darované, takýto prevod bol zavedený aj
v evidencii dopravného inšpektorátu, žalobca musí preukázať svoje vlastníctvo nie len tým, že ozrejmí
okolnosti, za ktorých došlo k nadobudnutiu motorového vozidla, že zaplatil zo svojich peňazí a pod., ale
musí zmysluplne vylúčiť, že deklarovaný prevod vlastníctva držiteľa, ktorý bol vnesený do evidencie,

čiže zápis zmeny, nenadväzoval na nadobúdací dôvod. Odvolací súd zdôrazňuje, že je v rozpore
s požiadavkou právnej istoty, aby sa prípadný zápis vlastníka a držiteľa motorového vozidla v evidencii
motorových vozidiel mohol spochybniť len tvrdením tretej osoby, že vlastnícke právo patrí jej, a to aj
v prípade, že by sa na nadobudnutí vozidla podieľal aj svojimi prostriedkami. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že na pôvodne žalovanú boli napísané aj iné motorové vozidlá, o ktorých žalobca

rovnako tvrdí, že sú v jeho vlastníctve (autobusy a pod.), vo vzťahu ku ktorým však pôvodne žalovaná
v tejto prejednávanej veci nadobúdací dôvod netvrdí. V tejto preskúmavanej veci je nepochybné, že
pôvodne žalovaná predmetné motorové vozidlo aj reálne používala.
25. Žalobca naznačil, že zmenu zápisu motorového vozidla vykonal z iného dôvodu, ako z dôvodu
prevodu vlastníckeho práva. Túto skutočnosť však v konaní nad akékoľvek pochybnosti nepreukázal.

Za tohto stavu je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu neboli
splnené podmienky pre vyhovenie vlastníckej žalobe, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu svojho
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne
správny napadnutý rozsudok v zamietavom výroku potvrdil.
26. Za vecne správny je potrebné v okolnostiach prípadu považovať tiež odvolaním napadnutý výrok

rozsudku o trovách konania. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
zásady úspechu strany vo veci ustanovenej v § 255 ods. 1 C.s.p. Názor žalobcu, že na toto rozhodnutie
malo byť aplikované ust. § 257 C.s.p., odvolací súd nepovažuje za správny.
27. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. V citovanom zákonnom ustanovení je upravená výnimka zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania, príp. zodpovednosti za zavinenie. Jeho aplikácia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania podľa zásady úspechu, avšak existujú tu také dôvody, vo svetle ktorých sa také
rozhodnutie javí byť nespravodlivým. Uplatnenie moderačného oprávnenia pri rozhodovaní o trovách

konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúkumulatívnesplnenédvepodmienky:jednásaodôvody
hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, výklad týchto kategórii teda ponecháva na súdnu prax. Tá za
dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku apriebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadovvýkladumedzinárodnejzmluvy,osobitnépomerystranysporu,činízkypríjem(por.Števček,M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540s, str. 942).
29. Odvolací súd ani v okolnostiach prípadu a ani v subjektoch na oboch procesných stranách
nevzhliadol skutočnosť, už vôbec nie mimoriadnu, ktorá by vyvolala potrebu, v záujme spravodlivosti
usporiadania, zmierniť ťarchu zodpovednosti žalobcu za náklady ním vyvolaného konania. Za zreteľa
hodné v tejto spojitosti odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzanú skutočnosť, že bol oslobodený od

platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2010, sp. zn. 1 M Obdo V 19/2008, podľa ktorého „Samotná skutočnosť, že žalobca
ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150
O.s.p. (pozn. odv. súdu: obdobne § 257 C.s.p.)“. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách konania.
30. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
32. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní

neúspešný. Na tomto základe odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutienapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)