Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623201960
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1623201960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.IvanyJahnovejačlenieksenátu
JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: O.. Ľ. G.P., F.. B.,
D. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/XX, Bernolákovo, zastúpená ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36,
Bratislava, proti žalovaným X/ W. B., D. XX.XX.XXXX, N. Š.V. XXXX/X, N., X/ T.G. B., D. XX.XX.XXXX,
N. Š.S. XXXX/X, N., obidve žalované zastúpené advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, so sídlom Bystrická

30, Pezinok, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Malacky, č. k. 33C/149/2023-225 zo dňa 04.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 33C/149/2023-225, zo dňa 04.02.2025, p o
t v r d z u j e.

II. Žalované 1/ a 2/ m a j ú, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 33C/149/2023-225, zo dňa
04.02.2025, zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva uzatvorená
dňa 06.07.2023 medzi T. B., rod. T., narodenou dňa XX.XX.XXXX (žalovaná 2/) ako darkyňou a
oprávnenou z vecného bremena a W. B., rod. B., narodenou dňa XX.X.XXXX (žalovaná 1/) ako
obdarovanou a povinnou z vecného bremena, je absolútne neplatná. Žalovaným 1/ a 2/ priznal
plný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval obsah procesných podaní a
prednesov strán sporu. K zistenému skutkovému stavu uviedol, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX,
pre katastrálne územie S. pri O., sú nehnuteľnosti - parcela reg. „C“: s parcelným číslom: XX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 18 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1 m2, a stavby: rodinný dom postavený na pozemku s parcelným číslom XX/
X, súpisné číslo: XXX, garáž postavená na pozemku s parcelným číslom XX/X, hospodárska budova
postavená na pozemku s parcelným číslom XX/X, v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 2/ o veľkosti
podielu 35/36 k celku a žalobkyne o veľkosti podielu 1/36 k celku (ďalej aj sporné alebo predmetné
nehnuteľnosti). Darovacou zmluvou zo dňa 06.07.2023 žalovaná 2/ ako darkyňa prejavila vôľu previesť

vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 35/36 k predmetným nehnuteľnostiam
na žalovanú 1/. V článku III. bod 3.1. darovacej zmluvy je uvedené, že obdarovaná zriaďuje v prospech
darkyne a oprávnenej z vecného bremena vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu 35/36 k celkuna prevádzaných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XX, pre k. ú. S. pri O., pričom
obdarovaná ako povinná z vecného bremena má povinnosť pre darkyňu ako oprávnenú z vecného
bremena poskytovať požadované služby ako poskytovať stravu, ošatenie, spravádzanie na lekárske

vyšetrenia a iné oprávnenou požadované úkony. Medzi stranami konania nebolo sporné, že predmetnou
darovacou zmluvou žalovaná 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 35/36 na sporných
nehnuteľnostiach na žalovanú 1/. Z rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor č. V-
XXXX/XXXX, zo dňa 31.07.2023, súd prvej inštancie zistil, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva a vecného bremena podľa darovacej zmluvy Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor prerušil s

tým, že nedostatky návrhu je potrebné odstrániť v lehote 30 dní. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že vecné bremeno nie je možné zriadiť na sporných nehnuteľnostiach, pretože darkyňa je vlastníčkou
predmetných parciel len v podiele 35/36 a vlastníčkou podielu 1/36 je H. G. (žalobkyňa), ktorá nie je
účastníčkou zmluvy. Z Dodatku č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 13.09.2024, ktorý uzavreli žalovaná 1/ a
žalovaná 2/ vyplýva, že sa ním vypustil článok III. darovacej zmluvy, teda zriadenie vecného bremena.
Rozhodnutím Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor zo dňa 03.10.2023, bolo konanie o návrhu

na vklad podľa darovacej zmluvy prerušené, pretože dňa 22.08.2023 bola Okresnému úradu Malacky,
katastrálny odbor, doručená žaloba o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Okresný úrad
konanie prerušil pre novú okolnosť (súdny spor) do právoplatného rozhodnutia súdu.

3. Žalobkyňa v spore argumentovala, že vôľou žalovanej 2/ v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa

06. 07. 2023 bolo vyhovieť dcére - žalovanej 1/, aby sa po jej smrti stala vlastníčkou rodinného domu s
priľahlými plochami (v rozsahu 35/36) v obci S. pri O.. Odplatou mala byť doživotná povinnosť žalovanej
1/ zaopatriť matku (žalovanú 2). Zmluva sa teda obsahovo skladá z dvoch častí, darovacej zmluvy a
zaopatrovacej zmluvy. Darovacia časť je zjavne právny nástroj, ktorý zvolila právna zástupkyňa Mgr. G.
W. ako nahradenie skutočnej vôle F. B., smerujúcej k závetu. Zaopatrovacia časť zmluvy je teda odplata

za takéto majetkové zvýhodnenie jednej dcéry oproti druhej. Nakoľko „darovacia časť“ zmluvy zo dňa
06.07.2023 je odplatná, robí celú zmluvu zo zákona absolútne neplatnou (§ 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Vôľou žalovanej 1/, ako je manifestovaná v zmluve z 06.07.2023, je touto zmluvou
dosiahnuť vydedenie druhého potomka. Aj z tohto dôvodu je inkriminovaná zmluva neplatná. Pokiaľ by
predmetné darovanie bolo zo strany žalovanej 2/ cielené na vydedenie jej dcéry - žalobkyne, ako aj

jej troch potomkov, také dojednanie svojimi dôsledkami neguje kogentnú zákonnú úpravu dedičského
práva. Také „darovanie“ treba preto podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyhlásiť za
absolútne neplatné pre obchádzanie zákona. K formálnym aspektom podanej žaloby žalobkyňa uviedla,
že žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu (typicky darovacej zmluvy), môže podať i osoba, ktorá
nebola stranou zmluvy. Žalobkyňa poukázala aj na rozpor konania žalovanej 1/ s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 137 písmeno c/, d/ zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), podľa ustanovenia § 38 odsek 2, § 39, §
123, § 124, § 133 odsek 2, § 136 odsek 1, § 137 odsek 1, § 628 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, podľa ustanovenia § 34 odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. o katastri

nehnuteľnosti o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a
uzavrel, že žalobkyňa na požadovanom určení má naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia §
137 písmeno d/ CSP, avšak nespĺňa ďalšiu procesnú podmienku prípustnosti žaloby a to podmienku
aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákonodarca v § 137 CSP, písm.
c), d) upravil prípustnosť určovacích žalôb a žaloba podľa § 137 písm. d) CSP je prípustná len v

prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takýmto osobitným
predpisom § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto

právna zmena týka. Podporne poukázal na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 6Co/71/2022-156, konkrétne: „Ustanovenie § 137 písm. d) CSP neurčuje, že
musí ísť o osobitnú právnu úpravu výslovne (explicitne) pripúšťajúcu možnosť podania žaloby o určenie
právnej skutočnosti, ale postačuje, podľa názoru odvolacieho súdu, ak prípustnosť takejto žaloby je
vyjadrená v osobitnom ustanovení nepriamo (implicitne), teda ak existuje určité zákonné ustanovenie,

z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. ...Ak súdne
rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej
právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene
koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonuvo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže
byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, a teda môže byť
výsledkom konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 34

ods. 2 katastrálneho zákona je preto potrebné považovať za osobitný predpis vo vzťahu k § 137 písm.
d) CSP.“ Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne z pohľadu ustanovenia
§ 137 CSP za prípustnú. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu
vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je
predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je
nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Nedostatok vecnej
legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že z právnej
úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovacia zmluva ako
dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej;
obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak

predmet konania sa týka tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy. V posudzovanom spore nepochybne
účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, žalobkyňa nie je, preto nie je
nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností a preto nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že je osobou, ktorá má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keď uvádzala, že ona a žalovaná 1/ sú súrodenci, neopomenuteľní

dedičia, že žalovaná 1/ v minulosti dostala od žalovanej 2/, a vtedy ešte aj od otca, nehnuteľnosť - byt v
Bratislave, m. č. W. s príslušenstvom, zapísaný na LV číslo XXXX, že žalovaná 2/ bola pred podpisom
darovacej zmluvy podielovou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľností pričom
po ich darovaní žalovanej 1/ by sa de facto dosiahol stav, že žalobkyňa po smrti matky nenadobudne
nič, že určením neplatnosti darovacej zmluvy bude vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčiť stále v

prospech žalovanej 2/, pričom v prípade jej úmrtia budú rovným dielom prededené medzi žalobkyňu a
žalovanú 1/, čím bude zabezpečená ochrana vlastníckeho práva aj žalobkyne ako dcéry žalovanej 2/
ako neopomenuteľného dediča, že prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu z vlastníctva žalovanej 2/ do vlastníctva žalovanej 1/ by mal významný, priamy a negatívny
dopad na právne postavenie a majetkové práva žalobkyne, a jedine určením, že darovacia zmluva je

neplatnásaodstrániprávnaneistotažalobkyne.Súdprvejinštanciedôvodiltým,ženeplatnostiprávneho
úkonu sa môže dovolávať s úspechom síce i tá osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou napadnutej
zmluvy, ale len ak bola takýmto právnym úkonom na svojich právach dotknutá. Žalobkyňa, ktorá nebola
účastníčkou napadnutej darovacej zmluvy, nebola touto zmluvou nijako dotknutá, pretože predmetný
právny úkon sa jej práv k nehnuteľnostiam (k podielu 1/36) nijako nedotýka a určenie jeho neplatnosti

nijako neovplyvní jej postavenie voči žalovaným. Vyhovenie žalobe by právne postavenie žalobkyne
nijako nezmenilo. Ak by k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/ nedošlo a spoluvlastníčkou podielu
35/36 k nehnuteľnostiam by zostala naďalej žalovaná 2/ nič by jej nebránilo podľa svojej vôle disponovať
svojim spoluvlastníckym podielom (§ 123 Občianskeho zákonníka) a tento znovu počas života previesť.
Žaloba žalobkyni nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe dosiahnutia zmeny jej právneho

postavenia a táto žaloba nie je ani zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Žalovaná 2/ ako
matka môže slobodné disponovať so svojím vlastníctvom, previesť ho, či na dcéru alebo na inú osobu,
za odplatu alebo bezodplatne. Nie je možné dosiahnuť ani to, že by sa vyhovením tejto žalobe zabránilo
tomu, aby žalobkyňa bola ako neopomenuteľná dedička ukrátená na svojich právach. Táto žaloba
nenahrádza nároky, ktorých sa môže podľa zákona domáhať iba dedič. Žalobkyňa nie je v postavení

dediča, ktorý sa domáha svojich dedičských práv, pretože žalovaná 2/ stále žije. Uplatňovanie nárokov
neopomenuteľného dediča je v tomto prípade predčasné. Žalobkyňou zvolená určovacia žaloba jej
nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe dosiahnutia zmeny jej právneho postavenia. Určenie
darovacej zmluvy ako neplatného právneho úkonu by totiž nemalo za následok to, že by žalobkyňa
nadobudlaspoluvlastníckypodiel,ktorýsastalpredmetomdarovacejzmluvyaanito,ževprípadeúmrtia

žalovanej2/bybolinehnuteľnostirovnýmdielomprededenémedzižalobkyňu ažalovanú1/,takako
sažalobkyňamylnedomnieva.Akbysanávrhužalobkynevyhovelo aurčeniebyspôsobilozachovanie
súčasného stavu, resp. stav aký existoval pred uzavretím darovacej zmluvy, darkyňa - žalovaná 2/
ako vlastník by mohla opätovne slobodne disponovať so svojím vlastníctvom ešte za života alebo preprípad smrti. Preto súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žalobu
zamietol a po vecnej stránke žalobu nepreskúmaval. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v
zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj

CSP) podľa úspechu v spore.

5. Žalobkyňa sa proti tomuto rozsudku odvolala. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie alebo zmeniť tento rozsudok tak, že jej žalobe bude vyhovené. Žalobkyňa namietala,
že súd prvej inštancie sa nezaoberal absolútnou neplatnosťou zmluvy zo dňa 06.07.2023. Hovorí

o právne neprípustnom pactum mixtum/darovacej zmluvy podmienenej zaopatrovacou zmluvou. Vo
vzťahu k vzniku a podpisovaniu tohto kontraktu sa aj v priebehu procesu preukázal podľa žalobkyne
nedostatok slobodnej vôle na strane žalovanej 2/ (najmä výsluchom účastníkov a vyjadrením žalovanej
2/ z rodinného stretnutia zo dňa 08.09.2024). Žalobkyňa tvrdí, že argumentácia súdu prvej inštancie, že
pre údajný nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na strane žalobkyne upustil od dokazovania, čo
sa vlastne v petraktovanej afére udialo, je scestná. Vo svojich konzekvenciách ide o denegatio iustitiae.

Tvrdí, že bez vykonania navrhovaného dokazovania, najmä výsluchom svedkov, sú závery súdu prvej
inštancie predčasné. Ako zarážajúci hodnotí postup súdu prvej inštancie, ktorý jej v zápisnici zo dňa
26.07.2024 uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť svedkov H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Y. St.,
V. XD, N. , NY XXXXX X. a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX O. Y., I XUF U., X. G., ktorí mali byť
na ďalšom pojednávaní vypočutí. Súd prvej inštancie vedel, že svedkovia sa zdržiavajú mimo územia

Slovenska (v New Yorku a v Londýne), nakoľko na to upozorňovala na pojednávaní, ako aj v písomnom
stanovisku a súd prvej inštancie disponoval ich zahraničnými adresami. Napriek tomu súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 04.02.2025 podľa žalobkyne šokujúco, bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia,
ktoré by malo viesť k náhlej zmene názoru súdu prvej inštancie, nevykonal dôkaz vypočutím
svedkov, ktorí sa na pojednávanie dostavili. Vykonanie tohto dôkazu navrhla včas písomne, súd prvej

inštancie vyhovel vykonaniu tohto dôkazu a uznesením uložil zabezpečiť ich prítomnosť na najbližšom
pojednávaní. Z dôvodu právnickej opatrnosti informovala súd prvej inštancie pred pojednávaním dňa
04.02.2025, že zabezpečuje svedkov a tí priletia zo zahraničia. Preto žalobkyňa namieta, že ak súd
prvej inštancie mienil nevykonať dokazovanie, mohol toto zamietnuť dávno pred pojednávaním zo dňa
04.02.2025 tak, aby nevznikali svedkom zbytočné náklady a hlavne, aby žalobkyňa mohla podľa toho

náležite procesne reagovať a pripraviť sa na pojednávanie. Ďalej namietala, že všeobecný
súd aj bez návrhu má povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov. V tejto rovine je teda
irelevantné, kto na problém upozornil. V prejednávanej veci žalobkyňa, ale súčasne aj žalovaná 2/,
boli ukrátené protiprávnym, amorálnym a zavrhnutiahodným správaním žalovanej 1/, ktoré spočíva v
manipulovaní žalovanej 2/. To mal súd prvej inštancie podľa žalobkyne skúmať a zohľadniť. Z

nepráva nemôže vzniknúť právo. Prioritou v postupe súdu nemalo byť hodnotenie aktívnej legitimácie
žalobkyne, ale tých aspektov, ktoré vylučujú alebo potvrdzujú absolútnu neplatnosť úkonu uzavretia
zmluvy z 06.07.2023. Túto pozíciu potvrdzuje podľa žalobkyne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn.: 3 Cdo 73/2009 v znení, že pokiaľ ide o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku

(ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t. j. subjektívne
občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej
povinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§
101 ods. 1, ods. 2 OSP), len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno
podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím
vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Podľa žalobkyne je samozrejmé, že absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa možno dovolať aj námietkou vznesenou proti takejto žalobe. Žalobkyňa tvrdí, že
súd prvej inštancie nepochopil situáciu žalovanej 2/. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie konal na

základe nedostatočného dokazovania, čo viedlo k nesprávnym a insuficientným skutkovým zisteniam.
To potom sprevádza chybné právne posúdenie kauzy. Celé napadnuté rozhodnutie nepôsobí ako text
odôvodňovaný s istotou a znalosťou veci, ale že súd prvej inštancie „akosi už chcel rozhodnúť” a na
odôvodnenie svojho rozhodnutia použil argumenty, ktoré sú, osobitne z hľadiska vnútornej
konzistencie, správnosti a zákonnosti rozhodnutia, však prima vista neudržateľné. Žalobkyňa tvrdí, že

súd prvej inštancie jej podsúva, že jej žalobným zámerom je „boj o dedičstvo”. Tento aspekt je síce
v afére prítomný, nie je však prioritný, osobitne nie je prvoradý v právnej rovine. Ďalej tvrdí, že súd
prvej inštancie zámerne opomenul skúmať platnosť inkriminovanej zmluvy zo dňa 06.07.2023. Je podľa
žalobkyne dokázané, že žalovaná 2/ sa “darovaniu” vzpierala. Tu bolo potrebné vypočuť ako svedkovoboch vnukov žalovanej 2/, teda H. G. a G. Kuboňa a zohľadniť zvukovú nahrávku z rodinného
stretnutia zo dňa 08.09.2024 (nahrávka bola vyhotovená so súhlasom zúčastnených). Žalobkyňa
zdôraznila, že tlak vyvíjaný zo strany žalovanej 1/ na žalovanú 2/ bol taký masívny, že žalovaná 2/

sa vyjadrovala, že chcela skočiť z okna. Rovnako na zvukovej nahrávke z rodinného stretnutia dňa
08.09.2024 odznelo z úst žalovanej 2/, že kým žije, nič nepredá. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne
neprípustne bagatelizuje zásahy do skutočnej vôle žalovanej 2/. Vysvetlenie, že úmysel žalovanej 1/ a
2/ pri uzatváraní zmluvy z 06.07.2024 zostal zachovaný, a teda, že ide iba o „premiestnenie“
vecného bremena z domu na byt preukazuje prednes advokátky zachytený v čase 06:00 až 06:40

audiozáznamu z pojednávania zo dňa 26.07.2024. Preto žalobkyňa argumentuje, že žalovaná
2/ uzavrela zmluvu z 06.07.2023 s tým, že sa zbaví svojej poslednej väčšej majetkovej hodnoty avšak
„sľúbené“ doopatrovanie je minimálne právne sporné. Ďalej žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie
napadnutým rozhodnutím zasiahol do práva žalobkyne na predvídateľnosť súdneho titulu. V zmysle
judikatúrynajvyššíchsúdnychautorítpatrídoprávanasúdnuochranu,abysaverejnámocvodôvodnení
každého svojho rozhodnutia vysporiadala s argumentom (resp. dala odpoveď na argument), ktorý je

relevantný, podstatný, významný, resp. týkajúci sa veci a ktorý je súčasne konkrétny, resp. formulovaný
dostatočne jasným a presným spôsobom. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie ignorovaním faktov,
dokladov, jej podaní a prednesov, nevysporiadaním sa s jej argumentáciou presvedčivým spôsobom,
masívne a neprijateľne zasiahol do jej práv, ale aj, a to hlavne, do práv jej matky, žalovanej 2/ a
opomenutím svojej povinnosti dať odpoveď na právne a skutkovo významné otázky rozhodujúce pre

posúdenie veci nepriaznivo zasiahol do jej základného práva na súdnu ochranu. Napadnutý rozsudok
je zmätočný a svojvoľný. Napadnutý rozsudok podľa žalobkyne trpí takými masívnymi vadami a v takej
intenzite, že to spôsobuje jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť. Žalobkyňa zdôraznila, že sporové
strany sú blízkymi osobami. T. B. a jej dcéra W. B. bývajú spolu v jednom bratislavskom byte (ku ktorému
T. B. ale nemá vlastnícke právo). Celé správanie žalovanej 1/ svedčí o premyslenom nekorektnom

manipulovaní s jej matkou, žalovanou 2/, osobou v značne pokročilom veku. Žalovaná 1/ fakticky i
psychicky ovláda svoju matku žalovanú 2/. Drží ju v područí. Z pojednávania je zrejmé že jedinú vec,
ktorú vyčíta a zazlieva svojej dcére žalobkyni je, že sa jej dlhodobo neozýva (nezavolá, nenavštívi
ju, nenapíše jej), čo sa v konaní zistilo, že nie je pravdou a je výsledkom intrigy žalovanej 1/. Súd
prvej inštancie preto podľa žalobkyne zamietnutím žaloby rozhodol nespravodlivo a nepôsobí výchovne

na spoločnosť. Žalovaná 1/ rozhoduje o tom, s kým môže jej matka telefonovať, udržiavať iný
kontakt; nedovoľuje jej slobodne sa pohybovať, zatvára ju v byte. Prezentuje svojej matke druhú dcéru
(žalobkyňu) ako osobu, ktorá sa nepokúša kontaktovať svoju matku. To tiež vyšlo najavo v súdnom
konaní zo dňa 12.11.2024 a žalovaná 1/ to nijakým spôsobom netajila. Ako sa s týmito dokázanými
zásahmi do integrity žalovanej 2/ súd prvej inštancie vysporiadal, sa z rozsudku nič nedozvedáme.

Žalobkyňa kladie v spore nezodpovedané otázky, okrem iného aký význam by malo pre žalovanú 2/
darovanie nehnuteľnosti jednej zo svojich dvoch dcér. Konštantná judikatúra, opretá o právnu teóriu,
aplikujepreinterpretáciuzmlúvpravidlá,keďprejavvôlenemožnovyložiťpriamopodľaúmyslukonajúcej
osoby, pričom tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,

ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla prikladá.
Pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ aj na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Ústavný súd Českej republiky, ktorého právne stanoviská sú plne
použiteľné v podmienkach Slovenskej republiky, keď Slovenská republika povinne aplikuje aj európske

komunitárne právo tiež dospel k záveru, že všeobecné súdy pochybili, ak nepriznali princípu dôvery
účastníka právneho vzťahu vyššie popísané postavenie. Taký komplex konania zmluvného partnera,
ktorý sa „v zmluvnom predkole“ snaží vyvolať dôveru kontrahenta k výhodnosti uzatváranej zmluvy, a
to v negociačnom postupe, spôsobe kontraktácie a predkladaním informácií, ale pri „zmluvnej realizácii“
je opak výsledkom, treba označiť za právne nekorektný a takto ho samozrejme v konkrétnom súdnom

procesetrebavnímaťavkonzekvenciáchdiskvalifikovať.Kruciálnouprocesnouvadouvpertraktovanom
kontexte je podľa žalobkyne zo strany súdu prvej inštancie úplné ignorovanie vedomostí o suicidiálnych
úmysloch žalovanej 1/, prejavovaných pod enormným majetkovým tlakom (ak nie priamo psycho-
terorom) zo strany žalovanej 1/, znalostí situácie na strane vnukov žalovanej 2/, ktorí neboli v konaní
vypočutí. Snaha “spriechodniť” na katastrálnej správe vklad inkriminovanej zmluvy “škrtnutím” pasáže o

vecnom bremene, teda anulovanie práva žalovanej 2/ na prípadné dožitie vo vidieckom rodinnom dome
(uskutočnené žalovanou 1/ v súhre s jej advokátkou) asi vyhovuje žalovanej 1/, no frapantne sa prieči
zmluvnému cieľu, ku ktorému možno smerovala žalovaná 2/. Žalovaná 2/ na pojednávaní „v
obklúčení“ jej dcéry a advokátky žiadnym spôsobom neinformovala súd prvej inštancie o jejskutočnej vôli. Zjavne nechcela vstúpiť s dcérou a jej advokátkou do verejnej konfrontácie. Pritom je
podľa žalobkyne smerodajný právny názor ÚS SR, v zmysle ktorého ... poskytnutie ochrany strane,
ktorá by zamlčala svoju skutočnú vôľu (v našom konkrétnom prípade bezohľadnú snahu žalovanej

1/ nadobudnúť celý rodinný majetok) naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého sa výkonu
práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ochrana neposkytuje (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 120/2020, zo dňa 19.08.2020). Ďalej žalobkyňa poukázala
na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 CSP. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne, nekorektne
interpretoval situáciu. Žalobkyňa je udivená, že súd prvej inštancie považuje, napriek vykonanému

dokazovaniu, konanie manipulácie žalovanej 1/ za právne konformné a zmluvu z 06.07.2023 za platnú,
účinnú. Žalobkyňa tvrdí, že jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom,
lebo súd prvej inštancie nerozhodoval súladne s právom účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý
proces, nezohľadnil verifikovateľne správne argumenty žalobkyne a nevysporiadal sa s faktograficky
i právne korektnými dôkazmi predkladanými a produkovanými pred súdom zo strany
účastníkov a nepochopiteľne zbavil možnosti získať svedecké výpovede. Žalobkyňa poukázala na to,

že účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým jeho spôsobilosť preukázať správnosť rozhodnutia
vo veci a zároveň aj vytvorenie náležitého podkladu pre kontrolu jeho správnosti, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu. V tejto súvislosti namieta, že rozhodovaním Okresného súdu
v Malackách, v rámci konania sp. zn. 33C/149/2023 jej bolo znemožnené uplatňovať svoje práva

voči žalovaným. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne rozhodoval voluntaristicky, priamo na
jej škodu a aj proti celospoločenským záujmom. V procesnoprávnom i hmotnoprávnom
zmysle hovorí žalobkyňa o kardinálnych právnych vadách súdneho konania. Vo vzťahu k činnosti súdu
prvej inštancie je podľa žalobkyne v právnej rovine markantná vážna nezákonnosť, ba až
protiústavnosť. Absolútne neakceptovateľné je podľa žalobkyne, aby prakticky všetky jej argumenty

boli pri rozhodovaní súdom prvom inštancie ignorované. Žalobkyňa tvrdí, že v predmetnom súdnom
konanínebolináležítevyhodnotenépozíciesporovýchstrán,pretonamietanesplneniepovinnostisúdom
prvej inštancie dostatočne odôvodniť rozsudok. V tejto súvislosti má na mysli najmä vyhodnotenie
otázky odkázanosti žalovanej 2/, „angažovanosť“ žalovanej 1/, vyhodnotenie otázky blízkosti vzťahov v
rodine žalobkyne a žalovaných, vyhodnotenie účelovosti správania žalovanej 1/, vyhodnotenie platnosti/

neplatnosti právnych úkonov v rovine podmieneného daru podstatnej časti rodinného domu
v obci S.. Ďalej žalobkyňa argumentuje, že súd je povinný hodnotiť tvrdenia sporových strán a dôkazy
podľa pravidiel formálnej logiky a právom podložených úvah. Musí ich hodnotiť jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná. Žalobkyňa závery
rozhodnutia súdu prvej inštancie vníma tak, že názory žalobkyne sú bezvýznamné, postoj jej matky-

žalovanej 2/ sa nedá zistiť, predloženými dôkazmi sa netreba zaoberať, žalovaná 2/ už nemá vlastnícke
právo k bratislavskému bytu, nenadobudne žiadne práva ani k rodinnému domu vo S. pri O. a zo strany
žalovanej 1/ „deklarovaný altruizmus“ vo forme záväzku doopatrovať svoju matku zaniká. Kritériom pre
posúdenie úkonu účastníkov zmluvy je ich skutočná vôľa. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
podľa žalobkyne nevysporiadal so „zánikom“ zabezpečovacieho/ doopatrovacieho záväzku žalovanej

1/. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalobkyňa poukázala na to, že z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/208/2010, zo dňa 30. júla 2012, vyplýva, že v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú

platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže
byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. V týchto súvislostiach žalobkyňa tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a
presvedčivo nevyplýva, prečo súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Odôvodnenie je

nepreskúmateľné, arbitrárne, pretože nedáva odpovede na v spore nastolené otázky. Postup žalovanej
1/ a cielené jej smerovanie k tomu, aby jednoducho povedané „vymámila“ majetok od svojej matky/
žalovanej 2/ nesmie platné právo tolerovať. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa odôvodňuje odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda tvrdí, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj poukazom

na § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda tvrdí, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba úplné právne
posúdenie prípadu, resp. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalované 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP, posúdil
dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie

v danej veci totiž dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa pre žalobu tak ako bola uplatnená
nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne, že rozsudok súdu prvej inštancie nie
je dostatočne a presvedčivo odôvodnený. K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadrili vo svojej judikatúre
už mnohokrát. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky žalobkyne o nedostatočnom,
nedôkladnom, nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že súdy nemajú
povinnosť vysporiadať sa s každým argumentom strany sporu, pokiaľ proti tvrdeniu strany konania
postavia právny názor, v ktorého konkurencii námietky a argumentácia strany sporu ako
celok neobstoja. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku zrozumiteľne vysvetlil svoj právny

záver k súdenej veci a vysvetlil akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé všetky dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu
vyhodnotil ako nedôvodnú.

9. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 18.08.2023 na Okresný súd Malacky

žalobu, v ktorej žiadala o určenie, že darovacia zmluva uzavretá dňa 06.07.2023 medzi žalovanou
2/ ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a žalovanou 1/ ako obdarovanou a povinnou z
vecného bremena, je absolútne neplatná. Podľa žalobných tvrdení je žalovaná 2/ matkou žalobkyne
a žalovanej 1/ (žalobkyňa a žalovaná 1/ sú sestry). Predmetom darovacej zmluvy je spoluvlastnícky
podiel žalovanej 2/ v podiele 35/36 k celku nehnuteľnosti označenej v bode 2. tohto odôvodnenia (sporné

nehnuteľnosti). Žalobkyňa je podľa žaloby toho názoru, že darovacia zmluva je neplatným právnym
úkonom, pretože žalovaná 2/ nebola pri uzatváraní zmluvy v takom zdravotnom stave, respektíve v
takej situácii, ktorá by jej umožňovala vyjadriť jej slobodnú vôľu, respektíve že jej osobný stav ju robil
neschopnou urobiť tento právny úkon. Žalobkyňa je dcérou žalovanej 2/ a konaním, ktorým má dôjsť k
prevoduspoluvlastníckehopodielukpredmetnýmnehnuteľnostiamnažalovanú1/,malabyťukrátenána

jej budúcich dedičských právach. Dedičské nároky žalobkyne vyplývajúce z vlastníckych práv žalovanej
2/ sú zásadným spôsobom poškodené konaním žalovanej 1/. Táto situácia musí byť podľa žalobkyne
napravená a pričom jediným spôsobom, ako dosiahnuť primeranú nápravu je podanie tejto žaloby.

10. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha ochrany svojho budúceho, avšak v čase podania žaloby

ešte neistého, dedičského práva a majetku, ktorý by na základe tohto titulu mohla nadobudnúť, a to
po tom, čo sa dozvedela o uskutočnenom prevode. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) možno žalobou požadovať, aby súd rozhodol o určení, či určité právo existuje
alebo neexistuje, ak je na takomto určení daný naliehavý právny záujem; tento záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Rovnako možno žalobou požadovať určenie právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Základom úspechu určovacej žaloby je aj existencia vecnej legitimácie strany konania. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, napríklad zmluvy ako právnej skutočnosti, disponuje ten, kto je subjektom

právneho vzťahu alebo práva, ktoré sú predmetom konania, prípadne ten, koho právna sféra je
existenciou alebo neexistenciou sporného právneho vzťahu priamo dotknutá. To znamená, že domáhať
sa určenia právnej skutočnosti môže aj tretia osoba, v tomto prípade by treťou osobou bola žalobkyňa,
avšak len za situácie, kedy požadované určenie má dôsledky pre jej právne postavenie.

12. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa je dcérou darkyne - žalovanej
2/, ktorá previedla sporné nehnuteľnosti, označené v bode 2 tohto odôvodnenia, na žalovanú 1/, ktorá
je taktiež dcérou darkyne a súčasne sestrou žalobkyne. Samotné postavenie žalobkyne ako dcéry
darkyne, teda rodinné spoločenstvo, však nezakladá jej aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej
žaloby v intenciách jej žalobného návrhu. Táto legitimácia nevyplýva ani z jej potenciálneho budúceho

postavenia dedičky v dedičskom konaní po jej matke. Na strane žalobkyne nie je možné identifikovať
žiadne neisté právne postavenie ani existenciu subjektívneho práva, ktoré by bolo ohrozené. Žalobkyňa
nie je účastníkom žalobou napadnutého právneho vzťahu, ktorého predmetom bolo darovanie sporných
nehnuteľností žalovanou 2/ žalovanej 1/. Rovnako právnu sféru žalobkyne nezasahuje ani otázkavlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže dedičské právo vzniká až okamihom smrti
poručiteľa. Žalovaná 2/ žije, dedičské právo žalobkyne preto dosiaľ nevzniklo a nie je možné s istotou
predvídať, či v budúcnosti vznikne. Žalobou požadované určenie by preto do právneho postavenia

žalobkyne neprinieslo žiadnu istotu. Počas života žalovanej 2/, ktorá je oprávnená disponovať so svojím
vlastníctvom a môže ho aj zmenšiť, nie je možné uvedeným spôsobom zabezpečiť prípadné budúce
majetkové práva žalobkyne vyplývajúce z jej dedičského oprávnenia. Ani skutočnosť, že by žalovaná 1/
sporné nehnuteľnosti nadobudla bez dobrej viery, alebo že by darovacia zmluva bola absolútne neplatná
(§ 39 Občianskeho zákonníka), nemení nič na závere, že žalobkyňa nie je v predmetnej

veci, podľa obsahu podanej žaloby, aktívne vecne legitimovaná. Odvolací súd poukazuje na to, že
jedinou situáciou, prostredníctvom ktorej by mohla byť žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná k podaniu
predmetnej určovacej žaloby vo vzťahu k zmenšeniu majetku jej matky, by bol prípad, kedy by bola
ustanovená súdom ako jej hmotnoprávny opatrovník, pokiaľ by matka bola obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony. Avšak aj v takomto prípade by žalobu mohla podať len z pozície hmotnoprávneho
opatrovníka. V prípade, ak by sa žalobkyňa v budúcnosti skutočne stala dedičkou žalovanej 2/, súdna

prax všeobecne pripúšťa podanie žaloby na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi.Účelomtakejžalobyjezistenie,čikonkrétnavecmábyťpredmetomprejednania v
dedičskom konaní.

13. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bol nosným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu

zamietol.Zprocesnéhodejavyplýva,ženapriektomusúdprvejinštancieuložilžalobkyniuznesením(č.l.
spisu 175) povinnosť zabezpečiť prítomnosť svedkov na pojednávaní a žalobkyňa túto povinnosť splnila.
Svedkovia prišli dokonca z cudziny a súd prvej inštancie nakoniec dôkaz výsluchom týchto svedkov
nevykonal. Hoci žalobkyňa tento postup súdu prvej inštancie objektívne vníma ako voči nej procesne
neprimeraný, bol postup súdu prvej inštancie procesne prípustný. Civilný sporový poriadok poskytuje

súdu právnu oporu na zamietnutie žaloby bez vykonania dôkazov k meritu veci, ak žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu. Odvolací súd preto nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobkyne, že vykonané
dokazovanie zostalo neúplné z dôvodu nevykonania dôkazov, ktoré navrhla. Súd nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy (§ 185 ods. 1 CSP). Neprijatie dôkazného návrhu strany sporu je možné
odôvodniť zásadne tromi dôvodmi. Prvým dôvodom je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, na

overenie alebo vyvrátenie ktorej bol dôkaz navrhnutý, nemá relevantný súvis s predmetom konania a
dôkaz je preto nepoužiteľný. Druhým dôvodom je argument, podľa ktorého dôkaz nie je schopný ani
overiť, ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo vzťahu k tejto skutočnosti nedisponuje vypovedacou
hodnotou. Tretím dôvodom je nadbytočnosť dôkazu. Nevykonanie navrhnutých dôkazov má súd podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. V posudzovanej veci súd prvej

inštancie v súlade s týmto ustanovením odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov hospodárnosťou
konania (bod 14. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Ide o stručné odôvodnenie, ktoré
však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby spočívajúci v nedostatku
podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne postačuje. K tomu je potrebné uviesť to, že
nevykonanie dôkazov by vyvolalo následky iba vtedy, ak by viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo

veci, teda ak by navrhnuté dôkazy smerovali k objasneniu skutočností, ktoré sú významné z hľadiska
právneho posúdenia veci a ktoré zároveň neboli dostatočne spoľahlivo preukázané iným spôsobom.
V posudzovanej veci však takýto prípad nenastal. Dôkazy navrhované žalobkyňou totiž nemohli priniesť
také skutkové zistenia, ktoré by umožnili iné právne posúdenie veci. Aktívna vecná legitimácia je v tejto
veci základnou podmienkou konania a jej nedostatok znamená to, že súd nemôže vec posudzovať z

hľadiska jej meritórnej podstaty, čoho sa odvolaním žalobkyňa dovoláva. Ak súd zistí, že žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu, ide o prekážku v prípade ktorej nie je potrebné a ani relevantné uskutočňovať
dokazovanie k meritu veci. Preto sú odvolacie námietky spojené s vecným základom sporu v tejto veci
nerozhodné a odvolací súd považuje za nadbytočné sa k ním vyjadrovať.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktoré v spore vystupovali v nerozlučnom spoločenstve, a ktoré mali v

odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V
zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).