Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624205507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6624205507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B. D. E., zast.: Advokátska kancelária M & P Dzuroška, s.r.o.,
so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513, proti žalovanej: F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX G., XXX XX B. D. E., zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka,
so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.: 10C/67/2024 – 176, zo dňa 30. mája 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.“

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dňa 07.10.2024 bola okresnému súdu doručená žaloba
žalobkyneF.B.,ktorousavočižalovanejA.B.domáhalauloženiapovinnostinavlastnénákladyodstrániť
rozostavanú stavbu - prístavbu k rodinnému domu s. č. XXX D. H. I. B. J. XXXX/X vedenú na LV č. XXXX
kat. úz. B. D. E., ktorá sa nachádza na parcele registra C KN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 249 m2 vedenej na LV č. XXX vo vlastníctve F. B. ako žalobkyne, zameranej Geometrickým
plánom Reality Trading spol. s. r. o., č. XXXXXXXX-XX/XXXX (ďalej len „ GP“) ako parcela C KN č.
XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2 a tiež vypratania pozemku nachádzajúceho sa

v kat. úz. B. D. E. zapísaného na LV č. XXX ako parcela registra I. B. J. XXXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 249 m2 zameraná GP ako parcela registra I. B. J. XXXXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 47 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné konanie je vedené na
okresnom súde sp. zn. 10C/54/2024. Dňa 06.11.2024 bolo k predmetnej žalobe doručené vyjadrenie
A. B., ktorého súčasťou bola vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorú
okresný súd uznesením č. k. 10C/54/2024 – 65 zo dňa 15.11.2024 vylúčil na samostatné konanie, ktoré
je vedené pod sp. zn. 10C/67/2024.

3. Predmetnou žalobou sa A. B. už v procesnom postavení žalobkyne domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou v podiele 1/1 v GP označených ako parcely E. I. B. J.XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 47 m2 a parcely registra I. B. J. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2(ďalej len „sporné pozemky“) a to titulom ich vydržania v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalobu odôvodnila tým, že rodinný som K. J. XXX získala na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2015 (ďalej len „kúpna zmluva“) spolu s parcelami registra I. B. J.

XXXX/X–zastavanáplochaanádvorieovýmere116m2aI.B.J.XXXX/X–zastavanáplochaanádvorie
o výmere 39 m2 od predávajúcej L. B., E. M. (ďalej len „predávajúca“). Pri kúpe týchto nehnuteľnosti
nemala žalobkyňa žiadne pochybnosti o tom, že nadobudla do svojho vlastníctva aj sporné pozemky.
Predávajúca – a pred ňou ani jej matka – N. M., nikdy nemali pochybnosti o tom, že sporný rodinný dom
vrátane priľahlej plochy je v celosti situovaný na parcele registra I. B. J. XXXX/X.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie a právneho posúdenia podľa § 129 ods. 1,
§ 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 OZ a § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky pre vydržanie vlastníctva, a preto ju zamietol.

5. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňa mohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom
vydržaním. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodinný dom (pôvodne evidovaný so súp. J.
XXX) bol v tvare písmena „L“ a mal viacero spoluvlastníkov. Prednú časť rodinného domu užívala
žalovaná a zadnú časť užívala N. M. (ďalej aj „matka predávajúcej“). Stredná časť patrila p. O., ktorý bol
priateľom pani N. M.. Po jeho smrti zdedila jeho spoluvlastnícky podiel O. P., ktorá ho následne darovala

žalovanej. Na základe uvedeného ostali podielovými spoluvlastníkmi len žalovaná a p. N. M.. Na základe
dohody, ktorej podkladom bol Geometrický plán Rastislava Bárdossyho – GEOMET č. XXXXXXXX-XX/
XX vyhotovený dňa 15.04.2011, sa žalovaná a p. N. M. dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. B. D. E., a to parciel
registra I. B. J. XXXX/X – záhrady o výmere 349 m2, č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere

249 m2, č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, č. 1772/3 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 40 m2, stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX/X, stavba bez súp. č.
postavená na parc. J. XXXX/X a stavba bez súp. č. postavená na parc. č. XXXX/X. Na druhej strane sa
N. M. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. B. D. E., a to parcely registra C KN č. XXXX/X
– záhrady o výmere 116 m2, parcely registra C KN č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere

116 m2, parcely registra C KN č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a stavba so
súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele registra C KN č. XXXX/X. V roku 2013 zdedila po smrti N. M.
nehnuteľnosti jej dcéra (predávajúca), ktorá ich kúpnou zmluvou previedla do vlastníctva žalobkyne.

6. Okresný súd skúmal, či boli splnené predpoklady pre vydržanie vlastníctva k sporným pozemkom

zo strany žalobkyne. Konštatoval, že predávajúca bola síce dedičkou N. M., ale fakticky nehnuteľnosti,
ktoré následne kúpnou zmluvou previedla do vlastníctva žalobkyne, neuchopila (tzn. nebývala v nej,
neužívala ju, a to ani prostredníctvom inej osoby). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa
si nemohla do vydržacej doby započítať dobu, počas ktorej bola vlastníčkou predávajúca. Rovnako
si nemohla započítať ani dobu, kedy bola držiteľom sporných pozemkov N. M., nakoľko predávajúca,

ktorá bola bezprostredným právnym predchodcom žalobkyne nebola oprávneným držiteľom. Žalobkyňa
na základe kúpnej zmluvy nadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy do svojho vlastníctva,
pričom vklad z kúpnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 17.04.2015. Z dôvodu podania
žaloby zo strany žalovanej na okresný súd dňa 07.10.2024, ktoré konanie je vedené na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 10C/54/2024, došlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby. Z uvedeného dôvodu tak

žalobkyňa aj v prípade kvalifikovanej držby nedosiahla zákonnú vydržaciu dobu 10 rokov.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobkyne nebola splnená ani podmienka dobromyseľnosti.
Uviedol, že žalobkyňa nadobudla rodinný dom v roku 2015 a tento kúpila v rozsahu dvoch obytných
miestností a kuchyne, pričom do nehnuteľnosti patriacej žalovanej tento vlastnícky ani nezasahoval. Po

reálnej deľbe nehnuteľnosti medzi žalovanou a N. M. a odstránení strednej časti domu, pripadla táto do
výlučného vlastníctva žalovanej. Zostala tam stáť len časť múru, ktorú na svojom pozemku ponechala
žalovaná, aby neprispela k zrúteniu rodinného domu N. M.. Tvrdenie svedkyne L. B. ako predávajúcej,
že k rodinnému doma patrila aj izba ktorá bola zrútená, okresný súd vyhodnotil ako účelovú s ohľadom
na obsah kúpnej zmluvy, kde predmetom predaja bol dom s dvoma izbami a kuchyňou, a nie dom s tromi

izbami a kuchyňou. Vo vzťahu k spornému pozemku – parcele č. XXXX/X, na ktorej sa skladuje odpad,
tak v tomto prípade dobrá viera zanikla v okamihu, kedy sa žalobkyňa oboznámila so skutočnosťou,
ktorámuselavyvolaťpochybnostiotom,žejejtátoparcelapatrí.Tátoskutočnosťspočívalavupozornení
obce, že pozemok, na ktorý umiestnila odpad je vo vlastníctve žalovanej. Rovnako žalobkyňa aninepoprela tvrdenie žalovanej, že ju v roku 2022 oslovila s ponukou odkúpenia tejto parcely. Súd prvej
inštancie tak bol toho názoru, že žalobkyňa si musela byť vedomá, že jej táto časť pozemku nepatrí
a jednoznačne tu absentovala jej dobromyseľnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

v spojení s § 262 ods.1, 2 CSP, a tieto priznal v plnom rozsahu úspešnej žalovanej.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa uplatňujúc odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok a vyhovel jej žalobe.
V prípade, ak by neboli splnené podmienky na zmenu žaloby, navrhla zrušenie napadnutého rozsudku

a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Považovala za preukázané,
že rodinný dom s. č. XXX nachádzajúci sa na parcele registra I. B. J. XXXX/X kat. úz. B. D. E.
spolu s parcelami registra I. B. J. XXXX/X, J. XXXX/X získala na základe kúpnej zmluvy. O tom, že
časť rodinného domu s. J. XXX zasahuje aj do nehnuteľnosti patriacej žalobkyni, žiadnu vedomosť
nemala, a to až do zahájenia konania o dodatočnom povolení stavby dňa 05.08.2024 a v rámci neho
deklarovaného GP. Do tohto času rodinný dom vrátane sporných pozemkov považovala za svoje

výlučné vlastníctvo. V uvedenom ju utvrdila aj samotná predávajúca pri predaji nehnuteľností tým, že
hranicemedzinehnuteľnosťamimalibyťvyznačenéoplotením,ktorépostavilažalovaná.Nestotožnilasa
s posúdením súdu prvej inštancie o absencii zákonnej 10 ročnej vydržacej doby. Tento záver považovala
za neudržateľný. Bola toho názoru, že po smrti N. M. v roku 2013 sa stala predávajúca výlučnou
vlastníčkouareálnoudržiteľkounehnuteľností(t.j.ajspornýchpozemkov).Skutočnosť,ženehnuteľnosť

neužívala z dôvodu jej neobývateľnosti, nebolo možné vykladať ako absenciu reálnej držby. K otázke
dobrej viery poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/954/2025.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevyhodnocoval a nezohľadňoval pomer plochy kúpeného a skutočne
užívaného sporného pozemku s ohľadom na ospravedlniteľný omyl. Mala za to, že z fotodokumentácie
nachádzajúcej sa v spise bolo zistiteľné, že žiadnu prístavbu k pôvodne zakúpenému rodinnému domu

s. č. XXX nerealizovala, ale len časť rodinného domu pod strechou dala zamurovať, čím v pôvodnom
dome a v rámci jeho pôvodnej výmery vytvorila jednu miestnosť. Zdôraznila, že nedošlo k prekročeniu
pôvodného objemu rodinného domu. Mala za to, že murovanú stenu situovala viac ako jeden meter od
pôvodného obvodového muriva smerom do vnútra rodinného domu

9.Žalovanávosvojomvyjadreníkodvolaniunavrhla,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupotvrdil
a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. V podanom vyjadrení zhrnula všetky námietky žalobkyne
v jej odvolaní, ku ktorým sa osobitne vyjadrila a poukázala na dôkazy či už listinné, alebo na výsluchy
svedkov.

10. V odvolacej replike žalobkyňa zotrvala na podanom odvolaní ako aj dôvodoch v ňom uvedených
a odvolacom návrhu.

11. Rovnako žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Mala za to, že
žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníctva k sporným pozemkom ani kúpnou zmluvou a ani

dobromyseľnou držbou trvajúcou po dobu 10 rokov. Bola toho názoru, že u žalobkyne absentovala
dobromyseľnosť držby.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo podľa § 387 ods. 1,

2 CSP potvrdil ako vecne správny.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
vykonal dokazovanie, a to v rámci procesných podmienok stanovených CSP. Z vykonaných dôkazov

si dostatočne ustálil skutkový stav. Na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
normy. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť jeho rozhodnutia. V odôvodnenírozhodnutia okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností
týkajúcich sa splnenia zákonných podmienok vydržania. Taktiež dostatočne zistil skutkový stav a mal
spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci, a preto nebolo ani potrebné vykonávať

obhliadku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku, s týmito dôvodmi
sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, sú prijateľné, racionálne a presvedčivé. Odvolanie
žalobkyne pritom nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktorými by sa okresný súd nezaoberal, a ktoré
by podmieňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia tak, ako to navrhuje v podanom odvolaní.

15. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ
preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti
nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.
Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny

dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul prislúchal. Ide o to, aby držiteľ bol
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/260/2008, sp. zn. 3Cdo/17/2016).

16. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania sú základnými

predpokladmi vydržania oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom
ustanovenej doby. V danom prípade nebola sporná existencia spôsobilého predmetu vydržania
(sporné pozemky), ako aj spôsobilého subjektu (žalobkyňa). Sporné bolo splnenie zákonnej podmienky
nepretržitosti oprávnenej držby, zákonom ustanovenej doby vydržania, ktorá je pri nehnuteľnostiach
desaťročná, a dobromyseľnosti. Stačí nesplnenie čo i len jednej zo zákonných podmienok a nemôže

dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zo
strany žalovanej nedošlo k uplynutiu desaťročnej vydržacej doby. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa
nadobudla do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom s. č. XXX nachádzajúci sa na parcele registra
I. B. J. XXXX/X kat. úz. B. D. E. spolu s parcelami registra I. B. J. XXXX/X, J. XXXX/X, ktoré získala
od predávajúcej na základe kúpnej zmluvy. Rovnako v konaní nebolo sporné ani to, že predávajúca

po zdedení týchto nehnuteľností tieto fakticky ani neužívala a nevykonávala nad nimi žiadnu reálnu
dispozíciu, a rovnako neprejavovala ani žiadnu reálnu vôľu nakladať s týmito nehnuteľnosťami ako
vlastnými. Tieto nehnuteľnosti, ktoré nadobudla ako dedičstvo po svojej matke, ponechala bez údržby
a bez akéhokoľvek zásahu, v dôsledku čoho dochádzalo k ich postupnému chátraniu. Neobstojí tu
ani tvrdenie žalobkyne, že predávajúca ich neužívala predovšetkým z dôvodu ich neobývateľnosti,

keďže jej právna predchodkyňa (matka) tieto nehnuteľnosti užívala pre zabezpečenie potreby svojho
bývania. Nezáujmu predávajúcej o užívanie nehnuteľností svedčí aj tá skutočnosť, že nemala žiadnu
vedomosť o skutočných vlastníckych pomeroch. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a matkou predávajúcej došlo ešte v roku
2011. Do roku 2011 boli všetky nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, a preto do jeho zrušenia,

vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemohla plynúť spoluvlastníkom vydržacia doba, keďže
bolo medzi nimi ideálne spoluvlastníctvo. Za takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
nemožno dospieť k záveru, že by zo strany predávajúcej došlo k výkonu držby v zmysle § 129 ods. 1 OZ,
keďže nebol naplnený základný znak držby – faktické ovládanie veci (corpus possessionis). Samotné
nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dedenia zo strany predávajúcej bez následného výkonu

faktickej moci nad vecou nie je spôsobilé založiť plynutie vydržacej doby.

17. V období, od kedy predávajúca nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe výsledkov
dedičského konania po svojej matke až do ich predaja žalobkyni na základe kúpnej zmluvy, predávajúca
nehnuteľnosti fakticky nedržala, a preto vydržacia lehota neplynula a došlo k zastaveniu jej plynutia.

Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemohla v zmysle § 134 ods. 3 OZ započítať do vydržania dobu, v ktorej
malamaťvdržbenehnuteľnostipredávajúca,ktoránebolaoprávnenýmdržiteľomarovnakotaknemohla
započítať už ani vydržaciu dobu predchádzajúcej vlastníčky N. M.. Keďže došlo k zastaveniu plynutia
vydržacej doby, tak nová vydržacia doba mohla začať plynúť až okamihom, kedy sa stala žalobkyňa
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a s týmito začala nakladať. Vykonaným dokazovaním však bolo

preukázané, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti dňa 17.04.2015 (povolenie vkladu z kúpnej zmluvy
do katastra nehnuteľností), kedy jej začala plynúť vydržacia doba, pričom k jej prerušeniu došlo podaním
žaloby na okresný súd o vypratanie nehnuteľnosti dňa 07.10.2024, ktoré konanie je vedené na okresnomsúde pod sp. zn. 10C/54/2024. Je tak zrejmé, že v danom prípade by už nebola splnená zákonná
podmienka vydržania spojená s uplynutím desaťročnej vydržacej doby.

18. Ak by sa aj pripustila možnosť, že žalobkyňa by teoreticky splnila podmienku doby držby, avšak
s ohľadom na zistený skutkový stav, možno konštatovať nesplnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou
je dobromyseľnosť držby zo strany žalobkyne.

19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Odvolací súd konštatuje, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o
skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého) iného nachádzajúceho sa v podobnej situácii vyvolať

pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa
domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného
posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť

držiteľom oprávneným (viď závery Najvyššieho súdu SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/97/2009,
4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010, 6MCdo/5/2010). Ospravedlniteľným je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že subjektívna dobrá viera, ako psychický stav či vnútorné
presvedčenie subjektu samé osebe nemôže byť predmetom dokazovania (Cpj51/84, R45/1986), avšak
predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobrej viere, že mu vec patrí.

21. S ohľadom na zistený skutkový okresným súdom je zrejmé, že žalobkyňa o rozsahu vlastníckeho
práva, ktoré mala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy, vychádzala výlučne zo subjektívneho
presvedčenia predávajúcej, ktorá jej mala ukázať rozsah ňou nadobudnutého dedičstva po jej matke.
Následne si sama tieto tvrdenia aj osvedčila bez toho, aby sa nimi podrobnejšie zaoberala, a to aj

s ohľadom na plánovanú rekonštrukciu. V konaní bolo nesporne preukázané, že už v roku 2015 mala
vedomosť o tom, že sporný pozemok (parcela registra I. – B. XXXX/X podľa GP), na ktorom umiestnila
stavebný odpad (časť za rodinným domom s. č. XXX k potoku), je vo vlastníctve žalobkyne ako parcela
registra I. B. J. XXXX/X. Táto skutočnosť vyplýva nielen z katastrálnej mapy, ale bola potvrdená aj
listinným dôkazom, a to odpoveďou od obce zo dňa 02.05.2025, ktorá potvrdila, že uvedenú skutočnosť

riešila so žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa už v roku 2015 musela vedieť, že nie je
vlastníčkou tejto časti pozemku. Taktiež v konaní nebolo sporné ani to, že na stavbe rodinného domu
s. J. XXX bola v roku 2011 geodetom vyznačená značka hranice stavby, kde mala byť hranica medzi
susednými stavbami oddeľujúca vlastníctvo matky predávajúcej a žalovanej. Nakoľko stredná časť
pôvodného domu bola v zlom technickom stave, došlo k jej odstráneniu, pričom bola ponechaná časť

muriva, ktorá mala zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu pôvodnej strechy rodinného domu s. č.
XXX.. Z priložených fotografií, ktoré sa nachádzajú v spise je evidentné, že zo strany žalobkyne došlo
k posunutiu novovybudovanej priečky smerom na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Uvedené bolo
podľa názoru odvolacieho súdu spôsobené aj samotnou rekonštrukciou strechy. Zatiaľ čo pôvodná
sedlová strecha bola smerovaná smerom na ulicu. Po jej rekonštrukciu zo strany žalobkyne došlo

k zmene smerovania sedlovej strechy smerom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, čím došlo
k posunu strechy smerom na pozemok žalovanej a postaveniu novej steny o viac ako jeden meter.
V tomto smere odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pôvodný rodinný dom mal tvar písmena „L“,
pričom stredná časť mala patriť pánovi O., ktorý bol priateľom p. N. M., a teda nie je vylúčené, že táto
spoločne s p. O. mohla užívať aj túto časť rodinného domu. V spore, však bolo jednoznačne preukázané,

že v čase, kedy táto časť rodinného domu bola v havarijnom stave, tak o túto nemala p. N. M. záujem,
a po smrti p. O. prešla na jeho dedičov, ktorí tiež o túto časť nehnuteľnosti nemali záujem a darovali
ju žalovanej. Žalovaná sa stala jej vlastníčkou, a teda mala väčšinový podiel na nehnuteľnostiach.
Uvedené sa následne „premietlo“ aj do vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a p.N. M.. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyni bolo zrejmé, že plot, ktorý dala postaviť žalovaná,
sa nachádza na jej pozemku, pričom nikde nebolo uvedené, či spomenuté, aby plot bol postavený na
hranici pozemkov medzi stranami sporu. Ak bol teda postavený na pozemku žalovanej, je jednoznačné,

že aj časť pozemku od plotu smerom k rodinnému domu žalobkyne je vo vlastníctve žalovanej, keďže
plot nebol postavený na hranici pozemkov. Dôvody, pre ktoré žalovaná postavila predmetný plot, boli
podľa názoru odvolacieho súdu logicky zdôvodnené v jej výpovedi, ako aj vo výpovedi svedka – manžela
žalobkyne, ktorí tento plot postavili z dôvodu, že majú na dvore psa (väčšieho plemena) a žalobkyňa
má deti. Zároveň predpokladali, že z dôvodu nevyhnutnej rekonštrukcie nehnuteľností bude žalobkyňa

potrebovaťnejakýpriestoraprístupnajejuskutočnenie.Skutočnosť,žežalovanáneumiestnilaoplotenie
na hranici pozemkov, ale na svojom pozemku, nijako nedeklarovalo, že pozemok od oplotenia smerom
k rodinnému domu s. č. 264 patrí žalobkyni. Tieto skutočnosti tak nemôžu zo strany žalobkyne zakladať
jej dobromyseľnosť.

22. Žalobkyňa pri nadobudnutí nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy a ich následnom užívaní

nedodržala obvyklú mieru opatrnosti, keďže si neoverila priebeh hraníc pozemkov ešte predtým, než
začala s rekonštrukčnými prácami, a taktiež neriešila ani existujúci reálny stav v katastrálnej mape. Za
tejto situácie nemožno dospieť k záveru o jej dobromyseľnej držbe, a to ani s poukazom na skutočnosť,
že ide o relatívne malú výmeru sporných pozemkov. Rozhodujúce nie je množstvo vydržiavanej plochy,
ale samotné správanie sa žalobkyne, ktorá nebola v danom prípade dobromyseľná a z jej správania

nevyplynulo ani splnenie požiadavky primeranej opatrnosti.

23. Odvolací súd preskúmaním veci nedospel k záveru, že by rozhodnutie trpelo vadami, ktoré sú mu
vytýkané. Rozsudok okresného súdu je založený na vykonaných dôkazoch a správnych skutkových
zisteniach, pričom právne posúdenie veci je taktiež správne. Z týchto dôvodov jeho rozsudok potvrdil

ako vecne správny (I. výrok).

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.