Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31K/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125209952
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125209952.6

Uznesenie

15 31K/21/2025
Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: REGNITTOSTAV
s. r. o., sídlo A. B. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: 50 343 378, ktorého predbežným správcom je: D. D. E., so
sídlom kancelárie Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu S1453, o návrhu veriteľa: medop strechy
s.r.o., sídlo Novozámocká 128, 949 05 Nitra, IČO: 44 147 091, zastúpený advokátskou kanceláriou:

Advokátska kancelária REDANT s. r. o., sídlo Konventná 6, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 682 581, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

2 31K/21/2025
I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: REGNITTOSTAV s. r. o., sídlo Pri Studničke 4776/38,
949 07 Nitra, IČO: 50 343 378.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: D. D. E., so sídlom kancelárie Štefánikova 4, 949 01 Nitra,

značka správcu S1453.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do
35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním

prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí

majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

VII. Predbežný správca: D. D. E., so sídlom kancelárie Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu
S1453, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, a za tým účelom ukladá
učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu vyplatilauvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného
správcu, evidovaného pod položkou registra 44/2025, druh trov konania D19.

o d ô v o d n e n i e :

13 31K/21/2025
1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 18.09.2025, sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na
jeho majetok konkurz.

2. Súd uznesením č. k. 31K/21/2025 – 48 z 3. októbra 2025, právoplatným dňa 28.10.2025, rozhodol
podľa § 14 ods. 1 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, označeného v záhlaví, a to

na základe návrhu navrhovateľa. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 27.10.2025.
Nasledujúcim dňom, t. j. 28.10.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods.
7 ZKR).

3. Súd uznesením č. k. 31K/21/2025 – 76 z 5. decembra 2025, právoplatným dňa 06.12.2025, podľa § 19

ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu označeného
v záhlaví a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov
konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti
alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 05.12.2025.

4. Predbežný správca doručil súdu tri priebežne správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných
úkonoch a dňa 19.01.2026 bola súdu doručená záverečná správa (v poradí štvrtá správa predbežného
správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka.

5. Predbežný správca v záverečnej správe uviedol, že písomne vyzval dlžníka na predloženie údajov

o jeho majetku, pričom však dlžník si túto výzvu v odbernej lehote neprevzal napriek tomu, že sa
dostala do jeho dispozície, keďže bola zaslaná na adresu uvedenú v obchodnom registri. Predbežný
správca zaslal danú výzvu dlžníkovi aj elektronicky dňa 28.12.2025. Hoci následne dlžník telefonicky
kontaktoval predbežného správcu dňa 12.01.2026, napriek čomu požadované listiny predbežnému
správcovi nepredložil a žiadne informácie mu neposkytol.

6. Na základe predbežným správcom vyžiadanej súčinnosti z Geodetického a kartografického ústavu za
účelom zistenia vlastníctva nehnuteľnosti dlžníkom a zistenia zmien majetku dlžníka za posledné 3 roky
mu tento poskytol informáciu, že dlžník nie je vlastníkom nehnuteľnosti a v období od 28.10.2022 do
28.11.2025 v databáze informačného systému katastra nehnuteľnosti neboli nájdené žiadne záznamy.

7.VyžiadanousúčinnosťouzORPZNitraohľadomvlastníctvaalebodržbymotorovýchvozidieldlžníkom
predbežnýsprávcazistil,žedlžníkjevlastníkom3motorovýchvozidiel,ato1/ŠkodaSuperb,vpremávke
od 13.03.2018 (vlastným šetrením predbežný správca uviedol, že predaj takéhoto vozidla sa pohybuje
za cenu od 8.500,- eur do 16.990 eur,-), 2/ Dacia Dokker v premávke od 11.01.2019 (vlastným šetrením

predbežný správca uviedol, že predaj takéhoto vozidla sa pohybuje za cenu od 10.320,- eur do 11.400,-
eur) a 3/ Volkswagen Touran, v premávke od 06.12.2023 (vlastným šetrením predbežný správca uviedol,
že predaj takéhoto vozidla sa pohybuje za cenu od 25.000 eur do 31.500 eur). Dlžník na výzvu zaslanú
do elektronickej schránky predbežnému správcovi neoznámil, kde sa predmetné motorové vozidlá
nachádzajú, a preto predbežný správca nepozná ani ich technický stav. Predbežný správca ďalej zistil,

že dlžník bol v minulosti vlastníkom ďalších dvoch vozidiel, a to 1/ Lambretta V125 Special LBM/0/0, do
03.10.2024 a 2/ Volvo XC60, do 08.03.2021. Dlžník bol ďalej držiteľom dvoch vozidiel s iným vlastníkom,
a to 1/ Škody Kodiaq a 2/ Volskwagen Touran. Hodnotu motorových vozidiel vlastnených dlžníkom
odhadol predbežný správca (bez znalosti ich technického stavu) vo výške 51.000,- eur, pričom vzhľadom
na to, že predbežný správca nezistil, kde sa tieto vozidlá nachádzajú, je tu daný aj predpoklad, že

môže ísť o majetok, ktorý bol ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno predpokladať
ich odporovateľnosť. Čo sa týka v minulosti vlastnených motorových vozidiel dlžníkom, keďže dlžník
predbežnému správcovi nepredložil žiadne účtovníctvo, nie je možné posúdiť právne úkony urobené vo
vzťahu k týmto motorovým vozidlám v minulosti.8. Poskytnutou súčinnosťou z Centrálneho depozitára cenných papierov predbežný správca zistil, že
dlžník nemá zriadený účet majiteľa cenných papierov v evidencii, nemá registrované záložné právo
k cenným papierom, nemá evidovaný žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov a nie je ani

registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno.

9. Predbežný správca vykonal aj miestne zisťovanie v mieste sídla dlžníka a trvalého pobytu konateľa,
pričom zistil, že objekt je bez označenia, je nedokončený, nikto sa v ňom nenachádzal a nenachádzali
sa v ňom ani vozidlá zistené lustráciou OR PZ v Nitre. Vlastným šetrením zistil, že dlžník má sídlo

vnehnuteľnosti,ktorejvlastníkomjekonateľdlžníka,pričomvovzťahukdanejnehnuteľnostijevedených
viacero exekúcii.

10. Zo zbierky listín a registra účtovných závierok predbežný správca zistil, že dlžník podal posledné
daňové priznanie za rok 2023, pričom účtovná závierka za rok 2024 sa v zbierke listín ani registri
účtovných závierok nenachádza. Na základe uvedeného, v spojení s údajmi zistenými z portálu Finstat,

z ktorého okrem iného vyplýva, že dlhodobé záväzky dlžníka sú vo výške 1.548,- eur a krátkodobé
záväzky vo výške 175.680,- eur, predbežný správca uzavrel, že možno predpokladať zodpovednosť
dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas.

11. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a
súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného
odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví
dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

12. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania
záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

13. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné
konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona)
vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä
podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov

predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania.

14. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň
na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka

rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd
môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je
predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať
súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti
dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie

záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

15. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného
správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

16. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu
môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodnéhovýberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak
ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.

17. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením

povinnosti správcu.

18. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá
súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných
úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu
druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna

odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto
skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5
dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.
Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení

paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred
konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna
odmena.

19. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie

súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

20. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie

alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

21. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom

konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848

v platnom znení.

23. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú

konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

24. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

25. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslodo iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

26. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

27. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

28. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom

okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

29. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia

členských štátov.

30. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu
o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19
ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje

k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude
postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu).

31. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu

o konkurze a reštrukturalizácii – vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu
majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku,
ktorou je 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady, najmä na základe ktorých má súd
skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom toto úzko súvisí aj s náležitosťami záverečnej
správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR.

32. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou
pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku
(ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie

konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval
pritompodľakritériístanovenýchv §9ods.2vyhláškyč.665/2005Z.z.,pričomzapodkladpredstavujúci
vyjadrenie predbežného správcu v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. súd považoval jeho
vyjadrenia obsiahnuté v priebežných správach, no najmä záverečnej správe predbežného správcu
v zmysle § 21 ods. 1 ZKR.

33. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani 6.500,-
eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje), vychádzajúc podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
zo záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, zistil, že dlžník
je evidovaný Policajným zborom ako vlastník troch motorových vozidiel, pričom predbežný správca na

základe vlastného šetrenia zameraného na zistenie trhovej hodnoty predmetných vozidiel (na portáli F.),
odhadol hodnotu tohto jediného zisteného majetku dlžníka na 51.000,- eur (vychádzajúc zo zistených
údajov, pričom týmto nebol technický stav jednotlivých vozidiel, keďže dlžník predbežnému správcovi
neposkytol súčinnosť a nereagoval na výzvy na uvedenie, kde sa tieto vozidlá nachádzajú). Predbežný
správca naviac uviedol, že keďže nie je zrejmé, kde sa tieto motorové vozidlá nachádzajú, ak by išlo

o majetok dlžníka, ktorý bol ukrátený v dôsledku právnych úkonov, je pri nich možné predpokladať
odporovateľnosť (na účely zistenia hodnoty majetku dlžníka je však prirodzene možné započítať danú
hodnotu majetku len raz, keďže ide o totožný majetok, len s rozličným dôvodom jeho započítania na
účely rozhodovania, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, keďžedo tohto sa započítava podľa § 21 ods. 1 ZKR okrem hodnoty majetku dlžníka aj hodnota majetku,
o ktorý bol dlžník ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať
ich odporovateľnosť).

34. Napokon predbežný správca v záverečnej správe dospel aj k záveru o tom, že možno predpokladať
zodpovednosť dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas.

35. Súd v zhode s uvedeným vyjadrením na základe k záverečnej správe predbežného správcu

pripojenej poslednej účtovnej závierky dlžníka za rok 2023, zostavenej k 01.07.2024 (z ktorej podľa §
9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vychádzal ako z tam demonštratívne neuvedeného podkladu na
ustálenie hodnoty majetku dlžníka) dopĺňa, že záväzky dlžníka prevyšovali hodnotu jeho majetku (a
to o 10.818,- eur, z ktorého dôvodu mal dlžník v tomto roku záporné vlastné imanie, ktoré je údajom
o rozdiely medzi majetkom a záväzkami dlžníka - § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení so
zákonom o účtovníctve). To nasvedčuje splneniu jednej z kumulatívnych podmienok úpadku dlžníka vo

forme predlženia podľa § 3 ods. 3 ZKR, hoci vzhľadom na absenciu účtovníctva jej splnenie spolu so
splnením ostatných podmienok predlženia nie je možné v tomto štádiu konania jednoznačne posúdiť,
avšak to ani nie je úlohou konkurzného súdu rozhodujúceho vo veci návrhu veriteľa na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka, o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie konkurzného konania pre
nedostatok majetku alebo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

36. Relevantné v tomto konaní, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu
(uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021) totiž nie je posudzovanie
úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd

pri tomto rozhodovaní akokoľvek hodnotiť či prejudikovať. Z uvedeného potom vyplýva, že súd pri
rozhodovaní podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 1 ZKR vychádza aj z hodnoty pohľadávky zo
zodpovednostizanepodanienávrhunavyhláseniekonkurzuvmenedlžníkavtedy,aksúdanékonkrétne
skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas.

37. Účtovná závierka za rok 2023 bola pritom zostavená už 01.07.2024, čo je hraničný moment,
v ktorom sa mohol dlžník dozvedieť o svojej majetkovej situácii, teda o tom, že jeho záväzky prevyšujú
jeho majetok. Naviac, z návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu a jeho listinných príloh je
súčasne osvedčené, že ku dňu zostavenia predmetnej účtovnej závierky mal dlžník dvoch veriteľov

– navrhovateľa (s pohľadávkami splatnými pred 01.07.2024 vo výške 87.916,55 eura) a Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky (s pohľadávkou splatnou 20.06.2024 vo výške 150,- eur), čo nasvedčuje
splneniu ostatných podmienok predlženia ako formy úpadku dlžníka (§ 3 ods. 1 v spojení s ods. 3 ZKR).

38. V uvedenom období mal pritom dlžník podľa výpisu z obchodného registra ustanovený štatutárny

orgán – konateľa G. G., ktorému vznikla funkcia konateľa dlžníka dňa 28.10.2021 a je zapísaný ako
štatutárny orgán dlžníka doposiaľ. Lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 3
ZKR je pritom 30 dní odo dňa, kedy sa dlžník, ktorý je právnickou osobou, dozvedel alebo pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

39. Z ničoho pritom nevyplýva (vrátane konkurznej lustrácie), že by doposiaľ, osobitne však do
31.07.2024, ktorý deň bol posledným dňom 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka, bol dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podal.

40. Z týchto dôvodov súd uzatvára, že existuje v prejednávanej veci odôvodnený predpoklad, že došlo k

porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, a preto je pri posúdení
toho, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu nutné vychádzať podľa
§ 21 ods. 1 ZKR aj z hodnoty uvedenej pohľadávky podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur.

41. Súd pre úplnosť dopĺňa, že v konaní nebolo podané žiadne vyjadrenie dlžníka a ani nebolo

účastníkom konkurzného konania navrhnuté vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by bol podľa §
9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. podkladom ustaľovania skutkového stavu ohľadom majetku
dlžníka pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR, ktoré by akokoľvek spochybňovali odôvodnený
predpoklad existencie budúcej pohľadávky dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR na zaplatenie zmluvnejpokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v jeho mene
v zákonom stanovenej lehote voči jeho štatutárnemu orgánu (uvedený záver súdu v konaní nebol ničím
spochybnený, naopak, má oporu v účtovnej závierke dlžníka, návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho

prílohách, v zhode s čím bolo aj vyjadrenie predbežného správcu obsiahnuté v záverečnej správe) či
ktoré by nad rámec tvrdení predbežného správcu v záverečnej správe osvedčovali existenciu majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť.

42. Vychádzajúc už z uvedeného, súd uzatvára najmä na základe záverečnej správy predbežného
správcu a jej príloh, že hodnota majetku dlžníka, ktorý je evidovaný ako vlastník 3 motorových vozidiel
Policajným zborom, je približne 51.000,- eur, hodnota ďalšieho majetku, o ktorý bol majetok dlžníka
ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť
je 0,- eur (keď určitý totožný majetok možno pri ustaľovaní majetku dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR
započítať len raz – k tomu bod 33. odôvodnenia) a hodnota pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas je 12.500,- eur.

43. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že hodnota majetku dlžníka (pozostávajúca v zmysle § 21
ods. 1 ZKR z troch zložiek, a to 1/ z hodnoty jeho súčasného zisteného majetku, 2/ z hodnoty majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene

predpokladať ich odporovateľnosť a 3/ z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas) v celkovej výške 63.500,- eur (z toho približne 51.000,- eur
+ 12.500,- eur), nepochybne dosahuje hodnotu aspoň 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej
veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení
s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario.

44. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR
rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

45. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi

správcu (pričom ak súd vyhlási konkurz podľa § 20 ods. 1 ZKR, teda potom, čo už ustanovil v konaní
predbežného správcu, podľa § 22 vety poslednej ZKR tohto predbežného správcu súd ustanoví dlžníkovi
za správcu) a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky.

46.Čosatýkaustanoveniasprávcu,súduvádza,žepodľa§22vetyposlednejZKRustanovildlžníkoviza

správcu predbežného správcu, pretože v konkurznom konaní mu už bol ustanovený predbežný správca.

47. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ZKR ustanovil správcu v ňom
uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 v spojení s § 28 ods. 1,
ods. 2 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili

svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45
dní od vyhlásenia konkurzu.

48. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.

Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

49. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr
do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

50. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovipovinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

51. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného

konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

52. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.

2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

53. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je

zistiteľné tretími stranami.

54. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú

súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti
na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného
konania (§ 14 ZKR).

55. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods.
1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože

až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu

na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za
okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

56. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa

§ 20 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania
v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

57. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov

dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a niepodľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou

osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

58. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník
v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.

Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie
tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1

ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

59. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho
doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej

len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na
prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

60. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 20.05.2016).

61. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia
o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8

nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

62. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 2 ZKR,

nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku
prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,

teda v Slovenskej republike.

63. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia
o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby

by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

64. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho
registrovaného sídla, nezistil.

65. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej

domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatieinsolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§20ods.1ZKR
v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

66. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,

ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

67. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia

o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,

t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

68. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných
výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie

odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie
záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného
správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým
zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o
odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu

samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu.
Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu.
Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie
skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na
úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez

zaplateniapreddavkupodľa§13ods.3,neuhradenáčasťodmenyavýdavkovsavkonkurzepovažujeza
pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť
v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného
správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu
a výdavky predbežného správcu platiť.

69. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., Ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku
na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie
sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo ods. 4, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu
výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu

predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie
majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu
náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije.

70. Predbežný správca v závere záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka požiadal

o priznanie paušálnej náhrady výdavkov vo výške 1.500,- eur, pričom záverečnú správu podal dňa
19.01.2026, t. j. v § 21 ods. 1 ZKR stanovenej lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie.

71. Keďže predbežný správca podal v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo
nemajetnosti dlžníka návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov, súd v tomto uznesení o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka podľa § 21 ods. 3 ZKR rozhoduje aj o odmene a výdavkoch predbežného
správcu alebo paušálnej náhrade výdavkov.72. To, o ktorom z uvedených dvoch samostatných, no vzájomne sa vylučujúcich nárokov predbežného
správcu súd rozhoduje, závisí od voľby práva predbežným správcom, keď tohto § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na § 21 ods. 3 ZKR oprávňuje namiesto nároku na odmenu a úhradu

výdavkov uplatniť si nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, v ktorej je zahrnutý
aj nárok na odmenu predbežného správcu a aj náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu
vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Hoci to vyplýva
už z predposlednej vety § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v súvislosti s nárokom predbežného
správcunapaušálnunáhraduvýdavkovvyhláškač.665/2005Z.z.výslovnestanovujevposlednejvete§

7 ods. 3, že pri uplatnení nároku predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,-
eur suma nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty, ani keď je predbežný správca platiteľom tejto dane (§ 7
ods. 3 veta posledná vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v spojení s § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.).

73. V prejednávanej veci si predbežný správca uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške
1.500,- eur.

74. Predbežný správca priebežne informoval súd o svojich zisteniach v správach, a to prvej,
doručenej 15.12.2025, druhej, doručenej 22.12.2025, tretej, doručenej 28.12.2025. Priebežné správy
predbežného správcu boli teda súdu doručené v lehotách stanovených v III. výroku uznesenia
o ustanovení predbežného správcu č. k. 31K/21/2025 – 76 z 5. decembra 2025, pričom tieto boli

stanovenévychádzajúcz§11ods.4vyhláškyč.665/2005Z.z.Predbežnýsprávcarovnakoajzáverečnú
správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka doručil súdu dňa 19.01.2026, teda v lehote stanovenej
v § 21 ods. 1 ZKR (ktorá je 45 dní od ustanovenia predbežného správcu).

75. Keďže predbežný správca si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a podal priebežné správy o svojich zisteniach v lehotách
podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a záverečnú správu v lehote podľa § 21 ods. 1 ZKR, nie sú
tu skutočnosti podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom v prejednávanej veci neboli dané ani
skutočnosti podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca má preto na už uvedenom
právnom základe (§ 21 ods. 3 ZKR v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) nárok na paušálnu

náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur.

76. Nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov sa podľa § 21 ods. 3 ZKR uhrádza
z preddavku zaplateného na účet súdu (ak bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR pred podaním návrhu
povinný ho zaplatiť vo výške stanovenej v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.).

77. V prejednávanej veci bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR v spojení s § 7 ods. 1 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. povinný pred podaním návrhu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 1.500,- eur na účet súdu, a tento dňa 17.09.2025 aj zaplatil (záznam
o zložení na č. l. 41). Zaplatený preddavok je evidovaný pod položkou registra 44/2025 v rámci druhu

trov konania D19.

78. Z navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo
výške 1.500,- eur sa preto podľa § 21 ods. 3 ZKR v celom rozsahu uhradí nárok predbežného správcu
na paušálnu náhradu výdavkov, ktorý má v rovnakej výške.

79. Súd preto týmto uznesením v VII. výroku podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005
Z. z. rozhodol, že predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur
(ktorá sa uhrádza z preddavku zaplateného navrhovateľom na účet súdu), a preto a za tým účelom uložil
učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu, vyplatila

uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného
správcu, evidovaného pod položkou registra 44/2025, druh trov konania D19.

Poučenie:

2 31K/21/2025Proti I., II. a VII. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo
vzťahu k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR
a vo vzťahu k VII. výroku v spojení s § 21 ods. 3 vetou poslednou ZKR).

Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR).

Odvolanie proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať dlžník.

Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom
konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti
tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie
tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného
konania.

Odvolanie proti VII. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať predbežný správca alebo zložiteľ
preddavku (§ 21 ods. 3 ZKR).

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v

Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom
registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi

námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník

konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení

s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha

to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).