Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204494
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204494.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky C. D.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, G., v konaní zastúpenej spoločnosťou KORABOVA

& LOVICH s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131 931, a otca
H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, I., v konaní zastúpeného združením advokátov:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická
6667, Trenčín, v konaní o zvýšenie a zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu,
o odvolaní rodičov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. 5P/104/2023-813 zo dňa
02.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého A., narodeného XX.XX.XXXX, zo sumy 150,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne, počnúc dňom
23.11.2023, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.),

uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 23.11.2023 do 31.12.2024 v sume 3.317,-
Eur k rukám matky (výrok II.), rozhodol, že týmto sa mení doterajšia úprava vyživovacej povinnosti otca
určenározsudkomOkresnéhosúduTrenčínč.k.35P/14/2019-92zodňa26.06.2019(výrokIII.),zamietol
návrh matky vo zvyšnej časti (výrok IV.), zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti (výrok
V.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok VI.).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu
povinnosť na maloletého zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 750,- Eur mesačne, a to od podania
návrhu. Súčasne rozhodol aj o protinávrhu otca na zníženie výživného zo sumy 150,- Eur mesačne na
sumu 100,- Eur mesačne, ktorý zamietol.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2 a 5, § 63 ods.

1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov jednak na strane matky, ktorá už nie je na
rodičovskej dovolenke, od augusta 2021 začala podnikať, pričom podnikateľskú činnosť vykonáva

prostredníctvom spoločností E. J. D., E. J. D. A. E. D., v ktorých je konateľkou a vlastní v nich
1 obchodného podielu. Uviedol, že spoločnosť E. J. D. bola zapísaná do obchodného registra dňa16.03.2024, preto ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo možné vyhodnotiť vývoj jej ekonomickej situácie.
Výsledok hospodárenia spoločnosti E. D. po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného
vývojastavupohľadávokavýnosovje99.610,-Eur,ktoráhodnotapredstavujeekonomickúsituáciufirmy.

Výsledok hospodárenia spoločnosti E. J. D. po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného
vývoja stavu pohľadávok a výnosov je -5.000,- Eur, ktorá hodnota predstavuje ekonomickú situáciu
firmy. Uviedol, že matka nemá v osobnom vlastníctve motorové vozidlo, spoločnosť E. D. je držiteľom
motorového vozidla Tesla Model 3, rok výroby 2023 a Tesla model Y, rok výroby 2023. Matka má
vyživovaciu povinnosť k synovi E., narodenému XX.X.XXXX, ktorého otcom je jej manžel.

Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý od októbra 2020
vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti K. L. D., v ktorej je jediným spoločníkom,
konateľom a je jej zamestnancom. Poukázal na skutočnosť, že otec si ako jediný spoločník a štatutárny
orgán môže zvýšiť príjem zo závislej činnosti, čo aj urobil, ako vyplýva z lustrácie zo Sociálnej poisťovne
(od 01.04.2024 sa mu zvýšil hrubý príjem zo závislej činnosti zo sumy 650,- Eur na sumu 1.250,- Eur, v
júli 2024 mal hrubý príjem 2.305,49,- Eur a v septembri 2024 1.476,87,- Eur). Poukázal na ust. § 75 ods.

1 druhá veta Zákona o rodine v súvislosti s úverom, ktorý má otec na spoločnosť. V súvislosti s tvrdením
otca, že si nemôže vyplatiť zisk, nakoľko mu to podmienky úveru nedovoľujú, poukázal na znenie
úverovej zmluvy, z ktorej táto skutočnosť nevyplýva, preto argumentáciu otca považoval za nedôvodnú.
Prihliadol na čistý obrat spoločnosti, výsledok hospodárenia, medziročný vývoj, stav pohľadávok a
záväzkov, odpisy a na celkový fiškálny výsledok spoločnosti. Výsledok hospodárenia spoločnosti K. L.

D. po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného vývoju stavu pohľadávok a výnosov je
55.393,- Eur, ktorá hodnota predstavuje ekonomickú situáciu firmy. Uviedol, že otec býva v rodinnom
dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov manželky, pričom rodinný dom pariaci do BSM predal v roku 2021
a s matkou sa vysporiadal. S manželkou majú vo výstavbe rodinný dom, na ktorý im poskytla pôžičku
manželkina matka v sume 150.000,- Eur (prevedené na zhotoviteľa M. D.). Otec je vlastníkom vozidla

Zaslaw zaslaw 205, rok výroby 2021 (prívesný vozík). Spoločnosť K. L. D. je držiteľom motorového
vozidla BMW X5, rok výroby 2010, Škoda Octavia, rok výroby 2015 a Toyota Proace, rok výroby 2023
a otec využíva firemné motorové vozidlo.
Dôvodil, že pomery sa zmenili i na strane maloletého, jednak samotným odstupom času, čím bolo
ovplyvnené prirodzené zvýšenie potrieb maloletého a tiež aj vzhľadom k jeho vyššiemu veku. Maloletý

navštevuje súkromnú základnú školu v G., kde školné predstavuje sumu 1.500,- Eur ročne, školské
pomôcky zodpovedajú sume 80,- Eur, pričom v zmysle rodičovskej dohody z 15.08.2019 hradí školské
výdavky matka. Maloletý navštevuje lyžiarsky kurz Medvedica, za ktorý uhrádza sumu 2.100,- Eur
ročne. Súd prvej inštancie skúmal odôvodnené výdavky na maloletého, pričom podiel na bývaní uznal
v sume 139,- Eur mesačne, výdavok na stravu uznal v sume 300,- Eur mesačne, poukazujúc na to,

že položka stravné sa detailne nepreukazuje, pretože je všeobecne známa a sumu 10,- Eur denne
považoval za primeranú jeho veku. Ďalej ide o výdavky na oblečenie a obuv v sume 100,- Eur mesačne,
čo taktiež považoval za sumu primeranú veku maloletého, ktorý rastie, vykonáva športovú činnosť,
v dôsledku čoho je zrejmé, že oblečenie častejším praním opotrebováva. Výdavok na drogériu 40,- Eur
mesačne, zdravotnú starostlivosť 50,- Eur mesačne rovnako považoval za primerané sumy. Prihliadol

i na skutočnosť, že maloletý ma ekzém, navštevuje zubného lekára, má potravinovú intoleranciu,
v dôsledku čoho sú výdavky odôvodnene vyššie. Poplatok za školské pomôcky v sume 80,- Eur súd
nepovažoval za „nedohodnotené“(?). K výdavkom maloletého prvoinštančný súd nepripočítal školné
v zmysle rodičovskej dohody, nakoľko na školnom sa rodičia výslovne dohodli. Školské pomôcky do
výdavkov započítal, pretože by vznikli aj v prípade, ak by maloletý navštevoval klasickú štátnu školu,

taktiež prihliadol na školské výlety, lyžovačku v sume 50,- Eur mesačne. Prihliadol aj na ostatné výdavky
ako vreckové a telefón v sume 40,- Eur mesačne. Neprihliadol na mimoškolské aktivity ako súťaže,
poplatok za lyžiarsky krúžok v sume 300,- Eur. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odôvodnené
výdavky na maloletého predstavujú sumu cca 800,- Eur mesačne.
Na základe dokázaných majetkových pomerov rodičov mal za to, že výživné v sume 400,- eur mesačne

zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. K životnej úrovni maloletého uviedol, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom sa pomery maloletého zmenili. Maloletý navštevuje súkromnú školu, žije v
päťizbovom byte spolu s H. a E., E., matkou a manželom matky, ktorý má nadštandardný príjem a podľa
vyjadrenia matky sa podieľa na úhradách a výdavkoch na deti. Prvoinštančný súd mal za to, že životnú
úroveň zabezpečuje najmä manžel matky, na základe svojho príjmu. Životná úroveň má reflektovať

jednak úroveň rodičov, pričom súd vychádza aj z oprávnených výdavkov na maloletého. Pri určovaní
zvýšeného výživného prihliadol na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, a to, že osobnú starostlivosť
vykonáva prevažne matka. Určil uvedenú sumu aj s ohľadom na vek maloletého, z čoho objektívne
vyplývajú zvýšené výdavky a s odstupom času (od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2019) jezrejmé,žespoukazomnaust.§78ods.3Zákonaorodineurčenévýživné150,-Eurmesačnenepokrýva
toho času odôvodnené potreby maloletého. Uzavrel, že pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených
osôb je podľa ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine primerané, aby otec na

maloletého prispieval sumou 400,- Eur mesačne, preto výživné na maloletého zvýšil zo sumy 150,- Eur
na sumu 400,- Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.
Návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod na zníženie výživného z
dôvodu zmeny pomerov otca, keď zníženie výživného zároveň nie je v záujme maloletého. Dôvodil, že
zníženie vyživovacej povinnosti by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by na strane povinného rodiča bol

preukázateľne zlý zdravotný stav a nemohol by vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v danom prípade
tieto skutočnosti neboli nijako preukázané. Čo sa týka samotného podnikania, poukázal na to, že účelom
podnikania je v konečnom dôsledku dosiahnutie zisku a poukázal aj na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd prvej inštancie zároveň uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné zvýšené výživné na maloletého, a
to za obdobie od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, od 23.11.2023 do 31.12.2024, v sume

3.317,- Eur, teda za 13 mesiacov a 8 dní.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko
civilný mimosporový poriadok s konaním o zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden

z účastníkov ich náhradu ani nežiadal.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a ust. § 62 ods. 1 CMP, považujúc ho za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení veci.

Vyjadril názor, že pri rozhodovaní súdu o návrhu na zvýšenie výživného ako aj o návrhu na zníženie
výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. Mal za to, že v rámci konania o zmene rozsahu
vyživovacej povinnosti nie je prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Vyjadril
nesúhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie považujúc ho za riadne neodôvodnený, nepreskúmateľný
a arbitrárny. Poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Poukázal na

to, že napadnutý rozsudok z hľadiska požiadaviek práva na spravodlivý proces nemôže obstáť. Vytkol
i nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, ktorý zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, a taktiež
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Namietal logický
rozpor pri hodnotení dôkazov, i skutočnosť, že hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 192 až § 194 CSP.

Uviedol, že dôvody rozsudku súdu prvej inštancie sa javia byť vzájomne rozporné, pričom za riadne a
presvedčivé odôvodnenie rozsudku nie je možné považovať iba jeho kvantitu, keď na prvých stranách
je len prekopírovaný súdny spis, ale jeho kvalitu, ktorá v danom prípade úplne absentuje a súd prvej
inštancie sa uchýlil k laickým, ničím nepodloženým, subjektívnym hodnotiacich úsudkom a úvahám,
ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

Uviedol,žezavyslovenearbitrárne,čistosubjektívneazvykonanéhodokazovaniavôbecnevyplývajúce,
je možné považovať záver súdu, ktorý nemá ekonomické vzdelanie, nie je znalcom v odbore ekonómia
ani účtovníctvo, o tom, ako si sám, svojvoľne a arbitrárne stanovil hodnotu firmy otca, kedy súd prepísal
výnosy, náklady, odpisy, medziročný vývoj stavu pohľadávok a výnosov a dospel k hodnote, ktorá podľa
neho predstavuje ekonomickú situáciu firmy. Uvedený postup súdu považuje za arbitrárny a absolútne

neprípustný. Mal za to, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo porovnať pomery na strane maloletého
a na strane rodičov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom a v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, resp. od podania návrhu na zvýšenie a zníženie výživného, pričom aj v tomto smere
súd zásadne pochybil, keď neuviedol, že na strane otca došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností.
Namietal, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mal vyživovaciu povinnosť k maloletému

A.,kmaloletémuH.,aterazvčaserozhodovaniasúduprvejinštanciemáajďalšiuvyživovaciupovinnosť
k maloletej N., ktorú skutočnosť súd nezobral do úvahy.
Ďalej namietal, že tvrdenie prvoinštančného súdu o tom, že si ako jediný spoločník a štatutárny orgán
môže zvýšiť príjem zo závislej činnosti, navodzuje dojem, ako by si otec mohol kedykoľvek bezhlavo
a bez ohľadu na finančnú kondíciu firmy zvyšovať svoju mzdu, čo je veľmi naivnou a nereálnom

predstavou, ktorá neodráža ani len elementárne poznatky o spôsobe podnikania v s.r.o. Dodal, že
nakoľko sa K. L. D. dostala do platobnej neschopnosti, bola nútená si vziať úver, aby nemusela ísť do
likvidácie alebo konkurzu, preto poukazovanie prvoinštančného súdu na ust. § 75 ods. 1 veta druhá
Zákona o rodine považuje za nemiestne a nenáležité. Namietal, že postup súdu, ktorý berie do úvahylen aktíva, ale nie pasíva obchodnej spoločnosti, je absurdný, účelový a tendenčný. Zdôraznil, že obrat
obchodnej spoločnosti sa nerovná zisku obchodnej spoločnosti a postup súdu prvej inštancie v tomto
smere považuje za arbitrárny.

Vo vzťahu k výdavkom maloletého namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol,
že maloletý navštevuje lyžiarsky kurz Medvedica, čo nie je pravda, pretože túto záujmovú činnosť
maloletý od septembra 2024 nerealizuje, čo potvrdila matka na pojednávaní a otcovi to potvrdil aj
maloletý. Mal za to, že uvedené zistenie prvoinštančného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Maloletý navštevoval lyžiarsky kurz len v sezóne od septembra 2023 do augusta 2024, pričom

poplatok za členstvo mal predstavovať sumu 2.100,- Eur. Opakovane zdôraznil, že športový klub matka
maloletému vybrala napriek tomu, že otec s takouto mimoriadne finančne náročnou voľnočasovou
aktivitou maloletého nesúhlasil.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil aj podiel, ktorý by mal pripadať na bývanie pre
maloletého. Poukázal na tvrdenie matky v návrhu, že v päťizbovom byte v G. žije ona s manželom,
ich spoločným synom E., s maloletým H., s maloletým A. a s deťmi jej manžela z prvého manželstva s

maloletým E. a s plnoletou K.. Náklady na bývanie v uvedenom byte podľa vyčíslenia matky predstavujú
v súčte sumu 291,89,- Eur mesačne. Alikvotná časť maloletého na bývanie pri počte 7 osôb je teda
41,70,- Eur, teda nie 139,- Eur ako uviedol súd prvej inštancie, pričom nevysvetlil, ako k tejto sume
dospel, a preto považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Namietal, že súd prvej inštancie poukázal na výdavky maloletého na liečbu ekzému, čo nepredstavuje

zmenu pomerov, nakoľko tento zdravotný problém a výdavky s ním spojené zobral súd do úvahy
už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Matka zároveň nepreukázala zhoršený zdravotný
stav maloletého vyžadujúci si zvýšené náklady, ktoré nie sú hradené zdravotnom poisťovňou. Vyjadril
nepochopenie s odôvodnením súdu prvej inštancie: „Poplatok za školské pomôcky v sume 80,- Eur súd
nepovažuje na nedohodnotené“ a zároveň vyjadril presvedčenie, že má právo na zreteľné, zrozumiteľné

a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Za tragikomické považoval tvrdenie prvoinštančného
súdu: „Školské pomôcky do výdavkov súd započítal, nakoľko tieto by vznikli aj v prípade, že by maloletý
navštevoval klasickú štátnu školu, súd prihliadol aj na školské výlety, lyžovačku v sume 50,- Eur.“ V tomto
smere uviedol, že náklad na školské pomôcky vo výške 80,- Eur mesačne, t. j. 800,- Eur ročne, považuje
za absolútne prehnaný a ničím nepreukázaný, pričom zo súdnej praxe je zrejmé, že tento výdavok

u žiakov vo veku maloletého predstavuje 10-20,- Eur mesačne. Taktiež školské výlety a lyžovačky v
klasickej štátnej škole nepredstavujú sumu 50,- Eur mesačne, t. j. 500,- Eur za školský rok, pretože štát
lyžiarske výcviky dotuje.
Ďalej namietal, že prvoinštančný súd ustálil výdavky na maloletého na sumu 800,- Eur mesačne, pričom
zohľadnil aj sumu na bývanie u matky vo výške 139,- Eur mesačne. Sumu výdavkov na maloletého

potom rozdelil rovnako medzi otca aj matku, pričom úplne zabudol, že matka v čase rozhodovania súdu
poberala na maloletého prídavok na dieťa v sume 60,- Eur mesačne a daňový bonus v sume 140,-
Eur mesačne. Takže z výdavkov na maloletého, ktoré súd ustálil (aj keď nesprávne) na sumu 800,-
Eur mesačne, je suma 200,- Eur mesačne pokrytá príspevkami štátu, čo súd evidentne nepostrehol.
Podotkol, že matka má okrem maloletého ešte jednu vyživovaciu povinnosť, otec mám ešte dve

vyživovacie povinnosti, na maloletého H. v sume 280,- Eur a na maloletú N.. Dodal, že pokiaľ súd
uvádza, že účelom podnikania je dosahovanie zisku, tak uvedené by mal aplikovať na aj na matku, ktorá
taktiežpodniká,nedosahuježiadnyziskanapriektomunadobúdaobchodnépodielyďalšíchobchodných
spoločností.
Poukázal i na nesprávny postup súdu prvej inštancie pri určení zročného výživného, pričom rozsudok

bol vyhlásený dňa 02.12.2024 a zročné výživné súd určil do 31.12.2024, čo nie je možné, zročné
výživné mal určiť do 02.12.2024, pretože dňa 15.12.2024 otec uhradil výživné v sume 150,- Eur, čím sa
znížil súdom vypočítaný dlh na zročnom výživnom. Okrem uvedeného súd neuviedol lehotu splatnosti
zročného výživného. Zároveň odvolací súd požiadal, aby v prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti otca
na maloletého povolil splácanie dlhu na zročnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach počas

36 mesiacov.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého
zamietol, znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 100,-
Eur mesačne, ktoré výživné bude otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred s účinnosťou od podania návrhu. Ďalej odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodol, že týmto sa

mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/14/2019-92 zo dňa 26.06.2019 v časti výživného na
maloletého a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.7. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a IV. napadla riadnym a včasným odvolaním matka
z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedla, že v konaní precízne preukázala všetky náklady,
ktoré vynakladala za celé posudzované obdobie na maloletého, taktiež preukázala potrebu zvýšených

nákladov súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom maloletého a nákladmi na liečbu, ako aj na jeho
školské, mimoškolské a záujmové činnosti. Poukázala na odôvodnené náklady na maloletého, ktoré
vyčíslila na sumu cca 1.480,- Eur (na začiatku konania) až 1.620,- Eur (na konci konania s ohľadom
na vývoj cien a konkrétne poplatky) mesačne, pričom z tejto sumy súd uznal ako odôvodnené výdavky
iba sumu 800,- Eur mesačne.

Mala za to, že v konaní preukázala zhoršený zdravotný stav maloletého, ktorý navštevuje neurologickú,
očnú, zubnú, alergologickú a ortopedickú ambulanciu, pričom ústredným zdravotným problémom
maloletého sú silné migrény, na diagnostiku pôvodu ktorých matka vynaložila nemalé finančné
prostriedky a na ktorých sa otec finančne nepodieľal. Uviedla, že zvýšené náklady má i v súvislosti
s nevyhnutnou úpravou stravy maloletého, ktorý sa nemôže stravovať v školskej jedálni. Maloletý
trpí kožným ekzémom, častými respiračnými ochoreniami, z dôvodu zvýšenej kazovosti zubov často

navštevuje zubára, má zvýšené výdavky aj v súvislosti s dentálnou hygienou, ktorú musí maloletý z
dôvodu nosenia zubného strojčeka absolvovať min. 2x ročne. Maloletý navštevuje aj rehabilitácie v
súvislosti s úrazom nohy. Má za to, že riadne preukázala náklady súvisiace s nepriaznivým zdravotným
stavom maloletého spolu cca v sume 92,- Eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie ich uznal iba
čiastočne v sume 50,- Eur mesačne bez odôvodnenia neuznania zvyšku nákladov.

Namietala, že prvoinštančný súd nezahrnul medzi odôvodnené náklady na maloletého cestovné
vo výške 12,40,- Eur mesačne, hoci tento náklad bol preukázaný potvrdením o nákupe žiackeho
predplateného cestovného lístka. Súd taktiež neuznal ani výdavky na záujmovú a športovú činnosť
maloletého – lyžiarsky klub, tréningy, sústredenia, posilňovňa vo výške 300,- Eur, a to ani len čiastočne.
Má za to, že neprihliadnutie súdu na tieto náklady, ktoré hradí sama, nie je správne. Vo vzťahu

k námietkam otca k vysokému poplatku za členstvo v lyžiarskom klube Medvedica v konaní objasnila,
že v G. žiadna iná možnosť venovania sa lyžovaniu neexistuje. Namietala, že pokiaľ súd neuznal celú
túto sumu ako odôvodnený náklad, mal tak urobiť aspoň čiastočne.
Taktiež namietala, že na sumu 150,- Eur mesačne predstavujúcu alikvotnú časť nákladov na rodinné
dovolenky a voľnočasové aktivity súd neprihliadol ani čiastočne, pričom dôvod vo svojom rozhodnutí

neuviedol. Uviedla, že sa nejdená o náklad za luxusné zimné, či letné dovolenky, ale rodina si z dôvodu
veľkého počtu rodinných príslušníkov 4 x ročne prenajíma chatu na Slovensku. Vo vzťahu k neuznaniu
nákladov maloletého na školné ako odôvodnených nákladov uviedla, že školné na súkromnej základnej
škole pozostáva zo zápisného vo výške 350,- Eur ročne, poplatku vo výške 1.500,- Eur ročne, pričom
okrem uvedeného hradí poplatok za triedny fond vo výške 50,- Eur ročne. Namietala, že žiaden

z uvedených nákladov súd neuznal s poukazom na dohodu rodičov zo dňa 15.08.2019, ktorá v rámci
boduIII.upravovaladohodurodičovopodstatnejvecitýkajúcejsamaloletéhoajehobratamaloletéhoH.,
t. j. výber škôl oboch maloletých, k čomu matka uviedla, že predmetná dohoda rodičov nebola schválená
súdom. Rozhodnutie súdu, ktorý vôbec neprihliadol na existenciu týchto výdavkov, nepovažuje za
správne. Namietala, že súd vôbec neprihliadol na položku triedny fond, ktorý je hradený povinne na

každej základnej a strednej škole, bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Dodala, že predmetnú dohodu v
tejto časti podpísala v nátlaku a v tiesni, nakoľko otec podmieňoval dohodu o úprave styku s maloletými
jej povinnosťou prevziať všetky výdavky súvisiace so školskou dochádzkou, v čom vzhliadla rozpor
s dobrými mravmi. Poukázala na najlepší záujem maloletého a na jeho názor zistený pri výsluchu
v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp zn. 35P/14/2019. Uviedla, že maloleté deti

navštevovali súkromné škôlky / školy i pred rozvodom rodičov a poukázala na právo maloletých detí na
zachovanie rovnakej životnej úrovne i po rozvode manželstva rodičov. Poukázala na predchádzajúcu
vzdelávaciu históriu maloletého, kvalitu a dostupnosť verejných škôl rovnakého zamerania v G., ako aj
celkovú pohodu maloletého a má za to, že školné poplatky za štúdium maloletého na súkromnej škole
predstavujú oprávnený výdavok pre účely určenia výživného z hľadiska najlepšieho záujmu a vývoja

maloletého.
Matka ďalej uviedla, že pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba nad rámec nákladov na
základné potreby maloletého zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, tábory a
sústredenia, lyžiarsky kurz a pod., aby sa maloletý mohlo podieľať na výhodách životnej úrovne rodičov.
Nazdáva sa, že všetky v konaní preukázané náklady na maloletého je potrebné zahrnúť do oprávnených

nákladov na maloletého. K zárobkovým schopnostiam otca uviedla, že súd správne vyhodnotil, že od
roku 2020 podniká ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti K. L., D., ktorý si môže fakticky sám
rozhodnúť o výške svojho príjmu. Otec najskôr uvádzal, že jeho príjem je 600,- Eur, čo nezodpovedalo
jeho životným výdavkom. Z uvedeného dôvodu predložil ku koncu konania doklad o tom, že si od01.04.2024 zvýšil mesačný príjem na sumu 1.250,- Eur. Poukázala na skutočnosť, že otec v roku 2019,
teda pred podnikaním, dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 2.497,52,- Eur, preto je možné ustáliť,
že sa bez primeraného dôvodu vzdal možnosti lepšieho príjmu, keď začal so svojou podnikateľskou

činnosťou, ktorá mu údajne neprosperuje. Uviedla, že K. L., D. do podania návrhu matky vykazovala
úspešné ekonomické ukazovatele. Spoločnosť zvýšila svoj zisk v roku 2022 o 384 %, po podaní návrhu
matky už otec (spoločnosť) nedosiahol v roku 2023 takmer žiadny zisk a snaží sa o cielené znižovanie
svojich zárobkových možností, keď v účtovnom období roka 2023, napriek skutočnosti, že by mal
dosiahnuť nižší zisk, paradoxne zvýšil zásoby, čo preukazuje snahu otca o vykázanie nízkych príjmov,

na základe čoho sa snaží presvedčiť súd, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
výživné vyššou sumou. Má za to, že je životný štandard otca oveľa vyšší, než aký mu umožňuje ním
proklamovaný príjem. Poukázala na skutočnosť, že otec býva v novostavbe rodinného domu, ktorého
trhová cena sa pohybuje okolo 400.000,- Eur, jeho obchodná spoločnosť je prevádzkovateľom troch
motorových vozidiel, trávi aj so svojou rodinou letné aj zimné dovolenky na Slovensku a aj v zahraničí,
pričom užíva apartmány a byty v Bratislave, Bešeňovej a v Chorvátsku. Namietala, že súd dôsledne

nezisťoval celkové príjmy otca a jeho súčasnej manželky, pritom z listinných dôkazov vyplýva, že by
jeho manželka mala dosahovať čistý mesačný príjem vo výške 2.800,- Eur, príjem z prenájmu garáže
obchodnejspoločnostijejmatkyvovýške483,-Eur,prídavoknadieťavovýške60,-Eur,čopopripočítaní
deklarovaného čistého príjmu otca cca 876,- až 968,- Eur, pri tvrdenom základe 1.250,- Eur brutto, čistý
mesačný príjem v domácnosti otca by mal predstavovať minimálne 4.000,- Eur.

Matka tvrdila, že vykonaným dokazovaním boli zistené také pomery otca, ktoré mu umožňujú podieľať
sa na odôvodnených výdavkoch maloletého vyššou sumou ako bolo určené súdom. Poukázala na
vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý za primerané považoval výživné v sume 450,- Eur a poukázala
na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, podľa ktorej by výživné na maloletého pri
deklarovanom príjme otca vo výške 4.000,- Eur mesačne, mala byť stanovená v rozsahu medzi 560,- až

600,- Eur. Záverom namietala nevykonateľnosť napadnutého rozsudku vo výroku II., ktorým súd prvej
inštancie určil zročné výživné bez toho, aby stanovil lehotu jeho splatnosti.
Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zvýši zo sumy 150,- Eur na 650,- Eur mesačne počnúc dňom
23.11.2023, ktorú bude otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a aby

otcovi uložil povinnosť zročné výživné za obdobie od 23.11.2023 do 31.12.2024 uhradiť k rukám matky
v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho
vyjadrenia, ktoré prezentoval v predmetnom konaní na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2024 a má za to,

že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Na základe uvedeného odporučil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
svojho vyjadrenia, ktoré prezentoval v predmetnom konaní na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2024

a má za to, že zvýšenie výživného požadované zo strany matky nekorešponduje s opodstatnenými
nákladmi na maloletého. Vyjadril súhlas s odvolaním matky v časti II. výroku predmetného rozsudku
o určenie lehoty splatnosti zročného výživného. Na základe uvedeného odporučil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II. doplniť o lehotu splatnosti zročného výživného za obdobie 23.11.2023
do 31.12.2024 v sume 3.317,- Eur a v ostatných výrokoch ako vecne správny potvrdiť.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že podstatou odvolania matky je jej argumentácia
spočívajúca v tom, že údajne všetky výdavky na maloletého súdu prvej inštancie preukázala, ale ten
všetky tieto výdavky neuznal. Matka pri tom vôbec nerozlišuje, či ide o odôvodnený výdavok maloletého
a je presvedčená o tom, že všetky výdavky, ktoré uvedie, predstavujú automaticky odôvodnené potreby

maloletého, čo otec nepovažuje za pravdivé. Uviedol, že na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
vždy skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá
je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo v posudzovanom
prípade znamená, že matka v čase podania návrhu vyčíslila všetky, nie odôvodnené, potreby maloletého
na sumu 1.480,- Eur, a tieto neustále navyšuje. Má za to, že maloletý sa podieľa na životnej úrovni

súčasného manžela matky, ktorý má nadštandardný príjem, životnú úroveň maloletého otec ani zďaleka
nedosahuje.Opätovneuviedol,žekožnýekzémmaloletéhoajehomigrénynepredstavujúžiadnuzmenu
pomerov. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého predložil Lekárske potvrdenie o zdravotnom
stave dieťaťa zo dňa 19.02.2025 vystavené pediatričkou maloletého, v ktorom je výslovne uvedené,že okrem pediatra je maloletý v starostlivosti len gastroenterológa, avšak matka v odvolaní uviedla,
že navštevuje neurologickú, očnú, zubnú a ortopedickú ambulanciu, pričom matka svoje tvrdenia
nepreukázala. Taktiež poukázal na tvrdenie matky v odvolaní, že podozrenie na celiakiu u maloletého

sa nepotvrdilo. Má za to, že nie sú preukázané zvýšené výdavky maloletého v súvislosti s jeho
údajne zhoršeným zdravotným stavom. Poznamenal, že na matkou zmienený zubný strojček maloletého
prispel uhradením 1 všetkých nákladov nad rámec výživného. Opätovne namietal, že matka v odvolaní
poukazuje na výdavky maloletého na lyžiarsky krúžok Medvedica, avšak uvedenému sa maloletý
od septembra 2024 nevenuje. Poukázal na zvukové nahrávky z pojednávaní, kde samotná matka

uvedené priznala, pričom v podanom odvolaní namieta, že súd nezobral do úvahy tento údajný výdavok
maloletého. Opätovne zdôraznil, že matka športový klub maloletému vybrala bez súhlasu otca. Uviedol,
že nemá tak vysokú životnú úroveň, aby si mohol dovoliť takéto drahé koníčky.
Ďalej uviedol, že mesačný výdavok na dovolenky vo výške 150,- Eur nepredstavuje odôvodnenú potrebu
maloletého, zvlášť ak si otec vôbec platené zahraničné dovolenky nemôže dovoliť. Jedná sa o výrazný
nadštandard, na ktorý má matka pravdepodobne dostatok peňazí, nakoľko bola s manželom v New

Yorku a na jogovom pobyte v Ázii.
Namietal tvrdenie matky o tom, že Dohodu rodičov zo dňa 15.08.2019 podpísala údajne v nátlaku a v
tiesni, čo považuje za absolútne iracionálnu a účelovú argumentáciu matky, ktorú prvýkrát použila až v
podanom odvolaní. Uviedol, že päť a pol roka bola uvedená dohoda riadne uzatvorená a platná a až keď
súd nevyhovel nereálnym, subjektívnym očakávaniam matky o zvýšení výživného, zrazu začala tvrdiť,

že túto dohodu podpísala v tiesni a v nátlaku. Dodal, že v priebehu celého konania sa k otázke školy
maloletéhodostatočnevyjadril,nasvojichvyjadreniachkonzistentnezotrvávalavtejtosúvislostiuviedol,
že v súčasnej dobe obaja rodičia podpísali prihlášku maloletého na štátne bilingválne gymnázium,
pričom na žiadnu súkromnú školu si maloletý prihlášku nepodal.
Opätovne poukázal na skutočnosť, že na jeho strane došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností,

t. j. pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej N.. Namietal svoj údajne deklarovaný mesačný
príjem uvedený matkou vo výške 4.000,- Eur. Uviedol, že nikdy nedeklaroval príjem vo výške 4.000,-
Eur mesačne, pretože takýto príjem nikdy vo svojom živote nemal. Namietal, že matka si v podanom
odvolaní odporuje, keď na strane 7 odvolania uvádza „deklarovaný čistý príjem otca cca 876,- až
968,-Eur,“ a zároveň tvrdí, že čistý príjem v domácnosti otca je minimálne 4.000,- Eur mesačne, čo

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal tvrdenia matky, že sa mal vzdať lepšieho príjmu,
k čomu uviedol, že zmenil zamestnanie, pretože na majetok jeho predchádzajúceho zamestnávateľa bol
vyhlásený konkurz. Namietal matkin účelový výklad vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, v ktorej pôsobí
ako spoločník a konateľ, ku ktorému uviedol, že matka si účelovo vyabstrahovala len jednotlivé časti
daňového priznania spoločnosti, k čomu evidentne nemá odborné vedomosti. Opätovne uviedol, že K.

L. D. sa bohužiaľ dostala do platobnej neschopnosti, bola nútená si vziať úver, aby nemusela ísť do
likvidácie alebo konkurzu. Dodal, že v roku 2024 sa ekonomická situácia zlepšila tak, že spoločnosť nie
je v strate, ale vykázala zisk vo výške 780,- Eur. Spoločnosť má okrem otca 5 zamestnancov. Uviedol, že
ročné nevyhnutné náklady na mzdy, odvody a ďalšie nevyhnutné výdavky predstavujú sumu 170.000,-
Eur. Považoval za potrebné vyjadriť sa ku klamstvu matky, a to k tvrdeniu: „Ako vyplýva z listinných

dôkazov v konaní, obchodná spoločnosť K. L., D. až do podania návrhu matky na zvýšenie výživného
vykazovala úspešné ekonomické ukazovatele nie len čo sa týka tržieb, ale aj ziskov.“, k čomu uviedol,
že z listinných dôkazov je zrejmé, že návrh matky je zo dňa 22.11.2023 a otec už v apríli 2023 a
následne každý ďalší štvrťrok žiadal daňový úrad o odpustenie preddavkov na daň z dôvodu zhoršenia
ekonomických výsledkov, čomu bolo aj vyhovené.

Záverom uviedol, že tvrdenie matky o čistom príjme jeho manželky vo výške 2.800,- Eur mesačne, je
extrémnenepravdivé,pričommatkaužúčelovoneuvádza,akokdanémuvýpočtuprišla.Uvedenépoprel
a uviedol, že takýto príjem jeho manželka počas ich manželstva nedosahovala a ani nedosahuje.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaniu matky nevyhovel a aby v zmysle jeho odvolania napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako to navrhol vo svojom odvolaní.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá v súvislosti s namietanou arbitrárnosťou a údajným
nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa týka tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Má za to, že

súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné, a nestotožňuje sa s námietkou otca ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Dodala, že samotná nespokojnosť otca so závermi súdu uvedenými v napadnutom rozsudkunesvedčí o arbitrárnosti rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti záverov v ňom vyslovených, a nemôže byť ani
dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.
Pokiaľ sa otec v odvolaní dovolával posúdenia ekonomických ukazovateľov jeho podnikateľskej činnosti,

preukázanej daňovými priznaniami, účtovnými závierkami a výkazmi ziskov a strát súdnym znalcom, a
to z dôvodu, že súd nemá ekonomické vzdelanie, nie je znalcom v odbore ekonómia ani účtovníctvo,
s uvedeným názorom sa matka nestotožňuje. Má za to, že v zmysle zásady súd pozná právo, súd
dokáže posúdiť a vyhodnotiť majetkové pomery a zárobkové možnosti povinného rodiča z predložených
dokladov, a to v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve“). Pre účely určenia objektívneho
príjmu povinného rodiča – podnikateľa, aplikujúc ust. § 2 ods. 4 písm. a), b), f), g), e), i), k) Zákona
o účtovníctve, súd posudzuje majetok, záväzky, príjem a výdavky, náklady, celkové aktíva a pasíva
spoločnosti, o to viac, ak je povinný rodič jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Má za
to, že súd prvej inštancie správne preskúmaval dôvodnosť všetkých nákladov v spoločnosti otca za
rozhodujúce obdobia. Keďže náklad v zmysle Zákona o účtovníctve predstavuje zníženie ekonomických

úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, bolo na mieste, aby sa
prvostupňový súd zapodieval konkrétnymi nákladovými položkami, čo aj náležite vyhodnotil na str.
14 a 15 napadnutého rozsudku. Súdu prvej inštancie neunikla ani skutočnosť, že otec v roku 2022
vykazoval výsledok hospodárenia 66.658,- Eur, avšak po podaní návrhu za účtovné obdobie roku 2023
už vykázal stratu –34.068,- Eur. Súd prvej inštancie uviedol a vyhodnotil konkrétne položky, tvoriace

majetok spoločnosti, a to stavy na finančných účtoch, pohľadávky, vlastné imanie, obežný majetok a
zásoby spoločnosti otca v posudzovanom období, na základe čoho vypočítal otcov predpokladaný ročný
príjem vo výške 55.393,- Eur, čo predstavuje predpokladaný mesačný príjem otca vo výške 4.616,- Eur.
Uviedla, že tvrdenie otca o tom, že podmienkou poskytnutia úveru bolo vzdanie sa výplaty zisku počas
5 rokov, sa ukázalo ako nepreukázané. Dodala, že aj keby čerpal takýto nevýhodný úver, nebolo by

možné na neho prihliadnuť v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine, čo aj prvostupňový súd urobil, keď ho
vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba otec vzal. Poukázala na skutočnosť, že
neobstojí tvrdenie otca, v zmysle ktorého sa čerpaním bankového úveru mal vyhnúť vstupu do likvidácie
alebo konkurzu svojej spoločnosti. Uviedla, že z listinných dôkazov vyplýva, že otec zaťažil spoločnosť
bankovým úverom napriek tomu, že spoločnosť nemala a nemá žiadne dlhy a nedoplatky voči štátu,

ani poisťovniam a pri dosiahnutí celkových výnosov okolo 0,5 milióna Eur ročne disponuje vlastným
kapitálom vo výške 26.887,- Eur, ako aj aktívami vo forme skladových zásob vo výške 234.135,- Eur.
Preto sa domnieva, že úver nebolo nevyhnutné čerpať a otec sa týmto snaží o cielené znižovanie
svojich zárobkových možností. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v účtovnom období roka 2023, kedy
matka podala návrh, otec napriek skutočnosti, že vykazoval nižší zisk, si paradoxne zvýšil zásoby,

čo preukazuje jeho cielenú snahu o účtovné vykázanie nízkych príjmov, na základe čoho sa snaží
presvedčiť súd, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživné na maloletého
vyššou sumou. Poukázala na zisťovanie príjmu otca lustráciou v Sociálnej poisťovni a má za to, že
súd správne posúdil svojvoľné zvyšovanie mzdy otcom ako účelové. Taktiež má za to, že súd správne
vyhodnotil, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku, keď začal podnikať po

tom, ako na obchodnú spoločnosť jeho otca, v ktorej bol zamestnaný, bol vyhlásený konkurz, pričom
uviedla, že obe spoločnosti majú veľmi podobný predmet podnikania a otec v čase predchádzajúceho
rozhodovania súdu o výživnom na maloletého dosahoval príjem 2.497,52,- Eur, pričom išlo o rovnakú
pracovnú pozíciu, akú otec vykonáva teraz. Dodala, že nič nebránilo otcovi v tom, aby sa s ohľadom
na svoje schopnosti a prax zamestnal a poberal min. príjem ním dosahovaný v roku 2019 zo závislej

činnosti, namiesto toho začal (podľa neho neúspešne) podnikať. Ďalej vyjadrila názor, že tvrdenia otca
o znížení jeho životnej úrovne prvoinštančný súd správne vyhodnotil ako nepravdivé a účelové, pričom
opätovne poukázala na skutočnosť, že otec býva v novostavbe rodinného domu, vlastní dve motorové
vozidláajedenprívesnývozík,evidenčnevedenénajehoobchodnúspoločnosť,zktorýchjednopoužíva
na súkromné účely, absolvuje zimné a letné dovolenky na Slovensku aj v zahraničí a využíva pri tom

nehnuteľnosti patriace matke jeho manželky v Bratislave, Bešeňovej a Chorvátsku. Uviedla, že otec
si v tomto období zadovážil šteňa plnokrvného anglického pointera, ktorého cena predstavuje čiastku
okolo 2.200,- Eur a mesačné náklady na takéhoto psa predstavujú sumu 285,- Eur. Má za to, že životnú
úroveň otca je možné odvodiť aj z celkového príjmu jeho rodiny, ktorý uviedol ako prílohu vyjadrenia
otca zo dňa 29.04.2024.

Ďalej k otcovým námietkam vo vzťahu k takmer všetkým nákladom maloletého, ktoré považuje za
neprimerané, uviedla, že v konaní preukázala úhradu všetkých nákladov, ktoré má v súvislosti s výživou
maloletého. K otcom namietanej alikvotnej časti nákladov maloletého na bývanie uviedla, že celkové
náklady na bývanie predstavujú sumu 767,47,- Eur mesačne, čo pri počte 5,5 členov domácnostipredstavuje alikvotnú čiastku 139,- Eur mesačne pripadajúcu na maloletého. Opätovne poukázala na
zhoršený zdravotný stav maloletého a s tým spojenú nevyhnutnosť úpravy stravy a zvýšenie jeho
výdavkov. K tvrdeniu otca, že k výživnému je potrebné pripočítať sumu 200,- Eur, ktorú matka poberá

od štátu, a to 60,- Eur ako prídavok na dieťa a 140,- Eur ako daňový bonus, uviedla, že uvedené
sa nezakladá na pravde. Z predložených daňových priznaní matky vyplýva, že si v roku 2022 mohla
uplatniť daňový bonus za oboch svojich synov iba vo výške 949,37,- Eur, čomu zodpovedá daňový
bonus na maloletého vo výške 39,55,- Eur mesačne a v roku 2023 vo výške 1.622,98,- Eur, čomu
zodpovedal daňový bonus na maloletého vo výške 67,62,- Eur mesačne. Podotkla, že daňový bonus

nie je nárokovateľný bez splnenia určitých ekonomických kritérií a poukázala na zmenu právnej úpravy
v tomto smere.
Uviedla, že s návrhom otca na povolenie splácania zročného výživného počas 36 mesiacov sa
nestotožňuje, nakoľko takáto dlhá doba splácania dlhu na výživnom nie je v záujme maloletého.
Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu otca na
zníženie výživného na 100,- Eur mesačne potvrdil ako vecne správny. Zároveň zotrvala na svojom

odvolacom návrhu.

12. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, tvrdenia otca o zdravotnom stave maloletého
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ani ním predložené potvrdenie pediatričky nespochybňuje
skutočnýzdravotnýstavmaloletého.Uviedla,ževkonanípreukázalaskutočnosť,žemaloletýnavštevuje

všetky ňou uvedené špecializované ambulancie, pričom odkázala na predložené listinné dôkazy. Má
za to, že nepriaznivý zdravotný stav maloletého, ako aj zvýšené náklady, ktoré sú s tým spojené, boli
v konaní jednoznačne preukázané. Uviedla, že otec skutočne prispel polovicou prvotných nákladov na
zhotovenie zubného strojčeka maloletého z celkovej sumy 3.360,- Eur vo výške 1.695,- Eur v júni 2021,
avšak od toho času už neprispel žiadnou sumou na ďalšie poplatky súvisiace s čeľustno-ortopedickou

liečbou maloletého. Otec neprispieva na žiadne lekárske ošetrenia, ani na lieky.
K tvrdeniam otca o ukončení záujmovej činnosti maloletého uviedla, že dôvodom je, že nedokázala
sama hradiť celý náklad na túto športovú činnosť, preto poplatok na druhý polrok 2024 uhradiť nemohla.
Aktuálne sa maloletý venuje posilňovaniu 2x až 3x týždenne a dúfa, že sa bude môcť opäť vrátiť k
lyžovaniu. Náklady, spojené s touto športovou činnosťou predstavujú 80,- Eur mesačne.

Ďalej uviedla, že výlet do New Yorku, na ktorý otec poukázal, bol bežcami organizovaný zájazd za
účelom podpory bežcov maratónu, pričom jej manžel ho odbehol a ona bola jeho doprovod. Výlet do
Ázie, na ktorý otec poukázal, dostala ako vianočný dar od manžela a mal aj rehabilitačný zdravotný
význam, nakoľko je po operácii ramena. Čo sa týka životnej úrovne otca s jeho rodinou a trávenia
zimných a letných dovoleniek v apartmánoch jeho svokry na Slovensku aj v zahraničí, poukázala na

svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie.
Vo vzťahu k škole maloletého uviedla, že maloletý bol systematicky pripravovaný na prijímacie skúšky
súkromného bilingválneho gymnázia a prial si pokračovať v štúdiu, avšak otec s maloletým viedol
rozhovor, v ktorom mu tvrdil, že prihlášku na uvedené gymnázium nepodpíše z dôvodu jeho údajnej
zlej finančnej situácie. Maloletý sa napokon vôli otca podriadil a odsúhlasil prihlášku na strednú školu

na Pankúchovej ulici, čo matka vníma tak, že otec svojim konaním zabránil maloletému v pokračovaní
štúdia na preferovanej škole. Za prípravu na prijímacie skúšky uhradila 90,- Eur, na čo otec neprispel.
Odvolaciemu súdu navrhla, aby jej odvolaciemu návrhu vyhovel a aby odvolací návrh otca zamietol
a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa s ním nestotožňuje
a pridržiava sa skutočností uvedených vo svojom odvolaní.

14. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať,
nakoľko obsahuje tendenčné a nepravdivé skutočnosti a naďalej trvá na skutočnostiach uvedených vo

svojom odvolaní a v predchádzajúcich vyjadreniach. Zároveň odvolaciemu súdu predložil Rozhodnutie
Spojenej školy, Pankúchova 6, Bratislava o prijatí maloletého na štúdium do 1. ročníka v odbore
gymnázium – bilingválne štúdium v školskom roku 2025/2026. Poukázal na skutočnosť, že matke
odpadnú výdavky spojené s financovaním súkromnej školy, nakoľko škola, na ktorú je maloletý prijatý,
je štátna.

15. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že sa plne stotožňuje s jeho
názorom o tom, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Čo sa týka odporúčania kolízneho
opatrovníka, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, poukázala na vyjadreniekolízneho opatrovníka k odvolaniu matky, v ktorom súhlasil s návrhom matky, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a doplnil ho o lehotu splatnosti zročného
výživného, a v ostatných výrokoch žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že sa

pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré prezentoval na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2024. Považovala
za potrebné uviesť, že kolízny opatrovník považoval za primerané zvýšenie výživného na maloletého
na sumu 450,- Eur mesačne, nie na sumu 400,- Eur mesačne, ako rozhodol prvostupňový súd v rámci
výroku I. napadnutého rozsudku.

16. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že jeho spoločnosť mala za rok 2022 zisk cca
66.000,- Eur a obrat 564.000,- Eur a za rok 2023 sa celkom rapídne znížil obrat spoločnosti na 406.000,-
Eur, čo malo za následok stratu -34.000,- Eur. V marci 2023 žiadal daňový úrad o odpustenie preddavkov
na daň z dôvodu poklesu zákaziek, následne i každý štvrťrok, čo dokladoval súdu. Uviedol, že zníženie
zisku ani obratu spoločnosti nebolo účelové. Vyjadril nepochopenie, ako súd prvej inštancie mohol pri
strate -34.000,- Eur a obrate 406.000,- Eur dospieť k príjmu otca 55.000,- Eur. Má za to, že nie je možné

posudzovať jedno obdobie a z neho vypočítať výživné na niekoľko rokov. Úver čerpal z dôvodu poklesu
zákaziek a neistého vývoja v automotive v roku 2023 a umožnil mu ďalej podnikať, platiť včas a udržať
si zamestnanosť. Informácia matky o skladových zásobách je zavádzajúca, pretože žiadne neexistujú.
Uviedol, že jeho príjem ako zamestnanca deklaroval súdu, pričom posledné zvýšenie 01.04.2024 bolo
na sumu 1.250,- Eur brutto. Namietal ďalšie zvyšovanie príjmu deklarované matkou.

Ďalej uviedol, že po skončení zamestnania v spoločnosti jeho otca sa nemohol zamestnať v tom istom
odbore, nakoľko v blízkom okolí I. firma s týmto druhom podnikania neexistuje. Poukázal na skutočnosť,
že jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je gymnázium s maturitou, čo v kombinácií s pracovnou
minulosťou v rodinných firmách nevzbudzovalo pri hľadaní pracovných príležitostí veľký záujem, preto
jedinou možnosťou bolo skúsiť podnikať.

K rodinnému domu, v ktorom býva, uviedol, že vlastní polovičný spoluvlastnícky podiel, pričom druhú
polovicu vlastní jeho manželka. V konaní deklaroval, že polovicu kúpnej ceny uhradil z peňazí z predaja
predchádzajúceho domu a zvyšnú časť im bola požičaná zo strany matky jeho manželky. Namietal, že
matka úmyselne zavádza ohľadom hodnoty jeho rodinného domu, aby navodila dojem, že žije v drahej
nehnuteľnosti. Uviedol, že matka účelovo klame o tom, že otec údajne absolvuje niekoľko dovoleniek

ročne a podsúva súdu vymyslené vlastníctvo nehnuteľností jeho svokry. Podotkol, že od roku 2019 do
roku 2024 nebol na dovolenke, v roku 2025 bol na sedemdňovej dovolenke v Taliansku s ubytovaním
v dvojizbovom byte s vlastnom stravou. Informácie matky o zadovážení plnokrvného šteňaťa považuje
za prehnané, k čomu zároveň uviedol, že staršie šteňa im bolo darované od kamaráta, ktorý ho nemohol
predať, a matkou uvedené náklady a potreby psa nie sú pravdivé.

K matkou deklarovaným nákladom maloletého uviedol, že ich považuje za prehnané a skreslené
v dôsledku jej aktuálneho vysokého životného štýlu zabezpečovaného jej terajším manželom. Uviedol,
že od roku 2015 do roku 2019 mal oboch synov v striedavej osobnej starostlivosti, takže náklady na
maloletého sú mu známe. Ďalej uviedol, že s maloletým je v dennom kontakte a nebáda na ňom
matkou uvádzaný ťažký zdravotný stav, pričom uvedený zdravotný stav maloletého nie je známy ani

jeho pediatričke. Vyjadril názor, že náklady spojené s rýchlym rastom by nemali byť zohľadnené vo
výživnom na niekoľko rokov, navyše matka tieto výdavky nikdy nespomínala, ale žiadala príspevky na
nové značkové telefóny a zahraničné výlety. Vyjadril ochotu kompenzovať dopredu dohodnutý nákup
oblečenia. Má za to, že súdom uznané náklady na maloletého vo výške 800,- Eur mesačne nie sú reálne
a matkou deklarované výdavky na maloletého vo výške 1.500,- Eur mesačne sú absolútne nereálne.

Uviedol, že okrem maloletého má ešte dve vyživované deti, pričom pokiaľ by náklady vo výške 800,-
Eur mesačne na jedno dieťa bral ako primerané, všetky tri deti by mali náklady spolu vo výške 2.400,-
Eur, čo považuje za nemožné.

16. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá k tvrdeniu otca o tom, že maloletý v školskom roku

2025/2026nastúpido1.ročníkaGymnázianaPankúchovej6vBratislavenabilingválneštúdiumuviedla,
že o skutočnosti, že na uvedenú školu rodičia podali prihlášku už súd informovala vo vyjadrení zo dňa
16.03.2025. K tvrdeniu otca, že matke odpadnú výdavky s financovaním súkromnej školy poukázala
na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhoduje podľa stavu platného v čase vyhlásenia
rozsudku. Tvrdenie otca o budúcich výdavkoch však ani s poukazom na stav v čase vyhlásenia

napadnutého rozsudku nie je úplne korektné. Uviedla, že okrem školného, ktoré hradila a hradí v
plnej miere sama počas štúdia maloletého na Gymnáziu O. XX, G. sa so štúdiom spájali aj ďalšie
poplatky, ktoré sa hradia na ktorejkoľvek škole, či už súkromnej, alebo štátnej. Jedná sa predovšetkým
o príspevok na ZRPŠ, jazykové učebnice, školské pomôcky, školské výlety a lyžiarske zájazdy, akoaj ďalšie nepravidelné náklady na vzdelávanie. Dodala, že práve skutočnosť, že prvostupňový súd pri
vymedzení odôvodnených nákladov na strane maloletého neprihliadol na príspevok do triedneho fondu
a cestovné, tvorí jeden z odvolacích dôvodov. Uviedla, že otec neprispel ani len čiastočne na doučovanie

v rozsahu 10 hodín, ktoré matka maloletému zabezpečila v súvislosti s prípravou na prijímacie pohovory
na strednú školu a za ktoré uhradila sumu 90,- Eur. Poukázala na účelovosť návrhu otca na zníženie
výživného a navrhla, aby odvolací súd pri posúdení dôvodnosti odvolania matky prihliadol na všetky
výdavky, ktoré sú spojené so štúdiom maloletého či už na základnej alebo strednej bilingválnej škole.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie matky
a odvolanie otca boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolania odvolateľov sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 750,- Eur mesačne,
ako aj o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletého A. zo sumy 150,- Eur
mesačne na sumu 100,- Eur mesačne.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
odvolateľov ako aj s poukazom na obsah napadnutého rozsudku, je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, o určení zročného
výživného a o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo zvyšnej časti, ako aj o

zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti.

20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného
práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto
inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992

Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

22. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods.
2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku

obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Korektným i ústavne konformným výkladom takéhoto
ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný
či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých
výrokovaleboajodôvodneniarozsudku,existenciaextrémnehonesúladumedziprávnymizávermisúdu,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a

napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré
sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany); potom porušením uvedeného práva sporovej strany
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu, pričom výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP.

23. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky

a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj
z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej

republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom
prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že je
postihnutý práve vyššie zmienenou vadou. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu nie je vecne správny, pretože nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti
a presvedčivosti, keď súd prvej inštancie jednak nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre

prijatie jeho záverov a zároveň sa následne i logickým spôsobom dostatočne nevysporiadal so všetkými
relevantnými skutkovými ako i právnymi otázkami a aspektmi, ktoré v konaní vyšli najavo, a teda
napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu nespĺňa zákonné kritéria odôvodnenia vyplývajúce preň z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je

spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva
v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

26. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí

byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Súd preto musí podrobne skúmať pomery na strane
účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi,
predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo

vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov, s poukazom na vek, zdravotný
stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti
so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými
voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby

mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov
nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných
a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné
skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne,nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard,
ktorým sa prezentuje navonok.

27. Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že i keď súd prvej inštancie nerezignoval na
svoju povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci na strane tak maloletého ako i na strane oboch jeho
rodičov došlo k zmene pomerov od predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom, a na základe
vykonaného dokazovania i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhliadol zmenu pomerov
u každého z účastníkov konania (u matky, otca a maloletého) od posledného súdneho rozhodnutia

o výživnom, t. j. od rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 35P/14/2019-92 zo dňa 26.06.2019, avšak
nedostatočným spôsobom konkretizoval, v čom táto zmena spočíva a a opomenul uviesť a náležite
odôvodniť, či táto zmena dosahuje intenzitu podstatnej zmeny pomerov. Súd prvej inštancie porovnal
príjem dosahovaný matkou v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výžinom, ktorý v tom
čase spočíval v rodičovskom príspevku a v prídavkoch na deti, s tým, že matka aktuálne vykonáva
podnikateľskú činnosť prostredníctvom jej účasti v troch obchodných spoločnostiach (E. D., E. J. D.

A. E. J. D.). Súd sa síce zaoberal príjmami dosahovanými predmetnými obchodnými spoločnosťami
za konkrétne obdobia predchádzajúcich zdaňovacích období (kalendárnych rokov), avšak príjem
matky nijakým spôsobom neustálil a jeho konkrétnu sumu, resp. aspoň približnú sumu, v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol. Vzhľadom na absenciu numerického vyjadrenia aktuálneho príjmu matky
a jeho porovnania s príjmom dosahovaným z vyššie zmienených štátnych sociálnych dávok v čase

predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom, nie je možné s určitosťou konštatovať, k akej zmene
pomerov na strane matky došlo, resp. či došlo k podstatnej zmene pomerov.
Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že podstatnú zmenu pomerov na základne výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne konštatovať ani na strane otca, keď súd prvej inštancie
síce uviedol výšku pôvodnej mzdy otca dosahovanej v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia

ako i výšku jeho aktuálnej mzdy, ktorú poberá ako zamestnanec obchodnej spoločnosti K. L. D., avšak
vzhľadomnaskutočnosť,žeotecjejedinýmspoločníkomakonateľomzmienenejobchodnejspoločnosti,
súd prvej inštancie následne skúmal i ekonomickú kondíciu spoločnosti a výsledky jej hospodárenia na
podkladeúčtovnejzávierky,pričomzávery,kuktorýmdospel,následnenereflektovalnapríjem(prípadne
iný majetkový prospech) otca dosahovaný z jeho podnikateľskej činnosti (za predpokladu, že týmto

spôsobom nejaký príjem resp. majetkový prospech vôbec dosahuje), a preto odvolací súd má za to,
že uvedené na konštatovanie podstatnej zmeny pomerov na strane otca taktiež nemožno považovať
za dostatočné. Vo vzťahu k zmene pomerov na strane otca od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom odvolaciemu súdu neunikla ani tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil ostatné
vyživovacie povinnosti otca na maloleté deti, a to najmä s poukazom na vyživovaciu povinnosť otca

na maloletú dcéru N., ktorá vyživovaciu povinnosť mu od pôvodného rozhodnutia pribudla. Odvolací
súd preto má za to, že prvoinštančný súd nevykoval zisťovanie zmeny pomerov na strane účastníkov
konania dôsledne.

28. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom

sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ustanovenia § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i

nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,
tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom
podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 2 Zákon o rodine.

29. Vo všeobecnosti platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane

oprávneného na výživné, ako aj na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom
nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,

schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávnenej osoby. Súd
na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného sa tiež skúmajú jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ichschopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného
ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné
prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných

plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného
sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov

a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný

skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

30. V prvom rade je nevyhnutné, aby súd v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vychádzal
z jeho odôvodnených potrieb, ktoré musia byť v konaní náležite zistené. Základnou podmienkou
správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré

sa musí reálne urobiť tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť
stabilizovať výšku nákladov dieťaťa nemôže súd rezignovať. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 730/2014,
v zmysle ktorého položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie,
ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú

činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa
športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory, dovolenky) sa na jednotlivé
mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k
pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku,
pričomspoločnénákladyrodinynazabezpečeniebývaniaalebonapríkladtelekomunikačnéhopripojenia

sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške na jedného člena rodiny.

31. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie
na náležité a dôkladné zistenie odôvodnených potrieb maloletého rezignoval. Súd prvej inštancie
v odôvodení svojho rozhodnutia síce uviedol, že skúmal odôvodnené výdavky na maloletého, z ktorých

uznal podiel maloletého na bývaní vo výške 139,- Eur mesačne, výdavky na stravu vo výške 300,- Eur
mesačne (10,- Eur denne), výdavky na oblečenie a obuv vo výške 100,- Eur mesačne, výdavky na
drogériu vo výške 40,- Eur mesačne, výdavky na zdravotnú starostlivosť vo výške 50,- Eur mesačne,
výdavky na školské pomôcky vo výške 80,- Eur mesačne, výdavky na školské výlety a lyžovačku vo
výške 50,- Eur mesačne a ostatné výdavky (telefón, vreckové) vo výške 40,- Eur mesačne, a teda

spolu odôvodnené výdavky na maloletého uznal vo výške 800,- Eur mesačne. Avšak súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal s tým, prečo z matkou
v konaní tvrdených výdavkov na maloletého vo výške 1443,60,- Eur (na začiatku konania) až 1620,-
Eur (v priebehu konania) uznal práve vyššie uvedené výdavky ako výdavky na odôvodnené potreby
maloletého, akým výpočtom dospel ku konkrétnym sumám, vo výške ktorých jednotlivé výdavky

na odôvodnené potreby maloletého uznal (napr. podiel maloletého na bývaní, výdavok na školské
pomôcky, školské výlety a lyžovačku, výdavky na zdravotnú starostlivosť či na oblečenie a obuv),
keď zároveň i nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie na ostatné v konaní uplatnené
výdavkymaloletéhoneprihliadnuť.Odvolacísúdsícenespochybňujepostupsúduprvejinštancie,ktorým
matkou tvrdené výdavky na maloletého korigoval, považujúc výdavky v sumách približne od 1.400,-

Eur do 1.600,- Eur na maloleté dieťa vo veku 14 rokov (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej
inštancie) za neprimerané vysoké a nadhodnotené, avšak súčasne považuje za potrebné zdôrazniť,
že povinnosťou prvoinštančného súdu je náklady na výživu maloletého prezentované matkou v konaní
náležitým spôsobom vyhodnotiť, následne ich posúdiť i z pohľadu ich dôvodnosti, ktorá sa odbíjaod konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne účastníkov konania, a prípadné uznanie ako
i neuznanie výdavkov maloletého ako výdavkov na jeho odôvodnené potreby je potrebné v rozhodnutí
i náležitým spôsobom odôvodniť. Odvolací súd teda vzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie v tom,

že ustálenie výšky výdavkov na odôvodnené potreby maloletého nevykonal precíznym spôsobom,
a opomenúc uvedenú smerodajnú skutočnosť prijal ďalšie závery, na základe ktorých určil výšku
vyživovacej povinnosti otca, resp. zvýšil výšku vyživovacej povinnosti otca, zo sumy 150,- Eur mesačne
na sumu 400,- Eur mesačne.

32. Odvolací súd zároveň konštatuje pochybenie súdu prvej inštancie i v postupe, ktorým na základe
ustálených odôvodnených mesačných výdavkov maloletého vo výške 800,- Eur zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na sumu 400,- Eur mesačne, zodpovedajúcu polovici zo sumy ustálených mesačných
výdavkov maloletého, a to bez toho, aby určil mieru, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch
maloletého má podieľať každý z rodičov maloletého. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že po náležitom
zistení skutočných odôvodnených výdavkov maloletého je povinnosťou súdu prvej inštancie určiť mieru,

ktorou sa na nich bude ten ktorý rodič podieľať, a to za zohľadnenia zárobkových schopností a
možností toho ktorého rodiča, majetkových pomerov, životnej úrovne, štátnych sociálnych dávok, počtu
iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou
a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti
vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné

uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, ako
aj počet a rozsah iných vyživovacích povinností rodičov. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že každý rodič
má v prvom rade zabezpečiť výživu všetkých svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

33. Civilné mimosporové konania je ovládané tzv. princípom materiálnej pravdy a princípom
vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často na súde, ktorého povinnosťou je v súčinnosti
s účastníkmi zistiť rozhodujúce skutočnosti. Zistenie skutočného stavu veci závisí do značnej miery
od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej, pričom rozdiel medzi sporovým a nesporovým procesom
bude aj v objektívnej procesnej zodpovednosti v prípade ich nesplnenia. Aj účastníci mimosporového

konania sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti. Rozsah a kvalitatívny rámec tejto
povinnosti sa viaže na vyčerpávajúce, zrozumiteľné a určité uvedenie tých skutočností, ktoré identifikujú
oprávnenosť prejednávaného nároku. Nesplnenie týchto procesných povinností v návrhu na začatie
konania nevylučuje, najmä pokiaľ ide o povinnosť úplného uvedenia právne relevantných skutočností,
že môže byť naplnená postupne v priebehu konania, pretože procesná aktivita v týchto konaniach nie je

obmedzená tzv. princípom koncentrácie (§ 34 CMP). Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah
zisťovania skutkového základu a rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto
zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotno-právneho rozsahu práv,
povinností a právom chránených záujmov.

34. V danom prípade odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie
sa pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého, resp. zvýšení vyživovacej povinnosti otca
na maloletého, vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď nevykonal potrebné zistenia o príjmových
a majetkových pomeroch otca a nezistil všetky skutočnosti ovplyvňujúce jeho možnosti a schopnosti
plniťsivyživovaciupovinnosťvočimaloletému.Súdprvejinštanciezistil,žeotecvykonávapodnikateľskú

činnosť prostredníctvom spoločnosti K. L. D., v ktorej je jediným spoločníkom, konateľom, a v ktorej
je zároveň i zamestnancom, pričom na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil jeho priemernú
mesačnú mzdu poukazovanú danou spoločnosťou (zamestnávateľom). Následne, vzhľadom na
skutočnosť, že otec je i jediným spoločníkom menovanej obchodnej spoločnosti, prihliadol na čistý
obrat spoločnosti ako výsledok hospodárenia, medziročný vývoj, stav pohľadávok a záväzkov, odpisy

a na celkový fiškálny výsledok spoločnosti, na základe čoho dospel k záveru o výsledku hospodárenia
menovanej spoločnosti, a to po zohľadnení výnosov, nákladov, odpisov a medziročného vývoju stavu
pohľadávokavýnosov,vsume55.393,-Eur,ktorásumapodľanázoruprvoinštančnéhosúdupredstavuje
ekonomickú situáciu firmy, avšak nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom zohľadnil výnosy, náklady,
odpisy a medziročný vývoj stavu pohľadávok a výnosov, resp. akým konkrétnym výpočtom k vyššie

uvedenej sume dospel. Odvolací súd nemôže nesúhlasiť so súdom prvej inštancie, že pre ustálenie
príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča je nevyhnutné náležitým spôsobom zistiť, v akej
ekonomickej kondícii je obchodná spoločnosť, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť,
avšak uvedené je potrebné urobiť transparentným a preskúmateľným spôsobom. V danom prípadeodvolací súd nemá možnosť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovodiť, akým spôsobom súd
prvej inštancie zohľadnil vyššie uvedené informácie vyplývajúce z účtovnej evidencie spoločnosti K.
L. D. pri hodnotení jej ekonomickej kondície, keď k zmienenej sume 55.393,- Eur dospel, pričom

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia myšlienkové pochody prvoinštančného súdu, ktorými sa pri
daných výpočtoch riadil, absentujú. Následne súd prvej inštancie zo zistenej ekonomickej situácie
spoločnosti, prostredníctvom ktorej otec vykonáva podnikateľskú činnosť, nevyvodil žiadne ďalšie
závery,ktorébyovplyvňovalimajetkovéapríjmovépomeryotca.Odvolacísúdnespochybňujenáročnosť
ustálenia výšky skutočného priemerného mesačného príjmu otca v prejednávanej veci, zohľadňujúc

i výsledky jeho podnikateľskej činnosti vykonávenej prostredníctvom obchodnej spoločnosti, avšak
má za to, že súd je povinný náležite zistiť skutočný stav veci, pričom za predpokladu, že uvedené
nie je možné spoľahlivo určiť na podklade účtovných závierok či inej účtovnej evidencie, odvolací
súd poukazuje na možnosť súdu prvej inštancie pristúpiť k určeniu príjmu otca uplatnením princípu
proporcionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. V nadväznosti na uvedené odvolací súd má za
to, že obdobným spôsobom je možné postupovať i v prípade zistenia príjmu matky maloletého, ktorá

vykonáva podnikateľskú činnosti prostredníctvom troch obchodných spoločností, pričom jej priemerný
mesačný príjem nebol v konaní pred súdom prvej inštancie ustálený, a to ani v približnej sume.
Odvolací súd preto apeluje na súd prvej inštancie, aby sa náležite zaoberal a spoľahlivo zistil reálne
príjmovéamajetkovépomeryobochrodičovmaloletého,zaprípadnéhopoužitiaužzmienenéhoprincípu
proporcionality, a aby skúmal i s tým súvisiacu životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej má maloletý, ako

na výživu odkázané dieťa, právo sa podieľať.

35. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)

mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu,
aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia
s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním
možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto,

že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo na slobodnú voľbu
povolania, hoci potencionalita príjmov ju nepopiera (z komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované
a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale zákonodarca umožňuje
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých

podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť
povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

36. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného dieťaťa.
Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných

rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že
umožňujehodnotiťnielenjehoživotnéokolnostiapomery,ktorésúreálnedané(prednosťpredprincípom
fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému rodičovi, aby svojím konaním znižoval jeho
rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového

prospechu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru je zrejmé, že prípade, ak v konaní zistený príjem
povinnejosobynereflektujenajejmožnostiaschopnosti,tedanato,čojeobjektívnemožné,abypovinná
osoba zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, je potrebné vychádzať z jej potencionálnych

príjmov.

37. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa zročného výživného na maloletého,
odvolací súd v tomto smere uvádza, že keďže je nepreskúmateľná výška určeného výživného namaloletého, ku ktorej súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel, nie je možné preskúmať ani
správnosť rozhodnutia súdu v otázke zročného výživného.

38. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie i na pochybenie, ktorého sa dopustil
v záhlaví svojho rozhodnutia, keď uviedol nesprávnu (neaktuálnu) adresu trvalého pobytu otca ako
i nesprávny názov právneho zástupcu otca.

39. V súhrne vzhľadom na vyššie uvedené sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by

náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by
v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov
napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále
prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil Mestskému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

41. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci opätovne vyhodnotí
všetky okolnosti daného prípadu, vzhľadom na časový odstup doplní dokazovanie v potrebnom

rozsahu a v naznačenom smere, a to s poukazom na ustálenie výdavkov na odôvodnené potreby
maloletého, ustálenie faktickej životnej úrovne a majetkových a príjmových pomerov dosahovaných
oboma rodičmi maloletého, najmä na náležité zistenie skutočných príjmov dosahovaných oboma
rodičmi príp. potenciálnych príjmov, pričom eventuálne uplatní inštitút potenciálnych príjmov, avšak za
predpokladu náležitého vykonania dokazovanie i v tomto smere. Následne súd prvej inštancie vo veci

opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 220 CSP náležite, riadne a vyčerpávajúco
odôvodní.

42. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

43. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).