Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201493
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0021201493.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Jaroslav Kuchár, so sídlom Budatínska 65, 851 06 Bratislava - Petržalka,
IČO: 52 641 473, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151 866, o návrhu na náhradu škody s
náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 20,- EUR z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody

vo výške 1.838,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00¨% ročne odo dňa 23.03.2021 do
zaplatenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- €. Svoj nárok si uplatnila podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktoré odôvodnila vydaním štyroch nezákonných rozhodnutí voči jej osobe. Zároveň popísala
nezákonný postup správnych orgánov. Dňa 07.08.2013 riaditeľ hraničnej kontroly Policajného zboru
D. č. XX/XXXX vydal Disciplinárny rozkaz riaditeľa hraničnej kontroly Policajného zboru D. č. 13/2013,

ktorým uložil žalobkyni disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, nakoľko žalobkyňa nepodpísala
prezenčnú listinu „Plán služieb na mesiac august 2013“. Voči vyššie uvedenému disciplinárnemu
rozkazu riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo dňa 7.8.2013 podala žalobkyňa dňa 12.09.2013 odvolanie
so žiadosťou o jeho zrušenie v celom rozsahu z titulu jeho nezákonnosti. Odvolací orgán - riaditeľ
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície E. -odvolanie zamietol a disciplinárny rozkaz riaditeľa OHK
PZ D. č. 13/2013 z 07.08.2013 potvrdil. Žalobkyňa podala na vecne a miestne príslušný súd žalobu o
preskúmanie rozhodnutia č.p.: PPZ-HCP-SO1-243-016/2013 zo dňa 12.09.2013, ako aj disciplinárny

rozkaz riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo dňa 7.8.2013 s návrhom tieto ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť
žalovanej na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/264/2013-57 z 03.04.2014
došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.09.2013, ako i Disciplinárneho rozkazu riaditeľa
OHK PZ D. č. 13 zo dňa 07.08.2013. Žalovaný sa voči predmetnému rozsudku odvolal. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 3Sžo/56/2014 z 01.07.2015 potvrdil napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.04.2014 č. k. 6S/264/2013-57, keď dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Následne žalovaný opätovne vo veci rozhodol a to tak, že žalobkyni bolo
disciplinárnym rozkazom riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru A. F. Riaditeľstva
hraničnej a cudzineckej polície E., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 5z 11. septembra 2015 (ďalej len „disciplinárny rozkaz č. 5 z 11.09.2015“), uložené podľa § 53 ods. 1 písm.
a/ zákona disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie, ktorého dôvodom bola skutočnosť, že 29. júla
2013 nepodpísala prezenčnú listinu „Oboznámenie sa s PLÁNOM SLUŽIEB na mesiac august 2013“,

evidovanú ako príloha č. 1 k č.p. PPZ-HCP-SO13-1- 012/2013, hoci sa so schváleným plánom služieb
nadriadeným 29. júla 2013 oboznámila pred nástupom do služby plánovanej od 20.00 hod. do 08.00 hod.
30. júla 2013.Voči uvedenému disciplinárnemu rozkazu č. 5 z 11.09.2015 podala žalobkyňa odvolanie
so žiadosťou o jeho zrušenie v celom rozsahu z titulu jeho nezákonnosti. Odvolací orgán - Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície E., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru,

rozhodnutím č. p.: PPZ-HCPSO1-182-007/2015 zo dňa 13.10.2015 odvolanie zamietol a disciplinárny
rozkaz č. 5 z 11.09.2015 potvrdil. Žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/127/2015-50 z 30. júna 2016 žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietol. Voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom č. k. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.03.2018 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/127/2015-50 z 30.06.2016 zmenil tak, že rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu

hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície E. z 13.10.2015, č. p.:
PPZ-HCPSO1-182-007/2015, ako aj disciplinárny rozkaz č. 5 riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly
Policajného zboru A. F. z 11.09.2015 zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.03.2018, ktorým došlo k
zrušeniu rozhodnutia č. p.: PPZ-HCPSO1-182-007/2015 zo dňa 13.10.2015 a disciplinárneho rozkazu

č. 5 z 11.09.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2018. V dôsledku predmetných nezákonných
rozhodnutí neboli žalobkyni vyplatené celoplošné odmeny za mesiace júl 2014, október 2015, novembre
2015, máj 2016, október 2016, november 2016 v celkovej výške 1.838,- €. Nemajetkovú ujmu vo
výške 10.000,- € si uplatnila z dôvodu, že žalobkyňa žila v dlhodobom strese, tiež mala byť vystavená
psychickému tlaku zo strany nadriadených, kolegov, čo viedlo k narušeniu vzťahov v rodine a zároveň

z týchto dôvodov bola nútená zmeniť miesto výkonu práce. Dlhodobému stresu bola vystavená od dňa
uloženiadisciplinárnehoopatreniaatoaždopoloviceroka2018,kedydošlokzastaveniudisciplinárneho
konania. Žalobkyňa požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, od ktorého jej nemala byť doručená žiadna odpoveď.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej tunajšiemu súdu 28.07.2021 o.i. vyjadril, že žalobu považuje za
zjavne nedôvodnú. V odôvodnení poukázal na to, že služobný pomer príslušníka Policajného zboru
má znaky verejnoprávneho pomeru. V prejednávej veci sa jedná o pracovnoprávne nároky príslušníka
Policajného zboru, nejde o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone štátnej služby nezákonným
rozhodnutím. Na nárok žalobkyne sa vzťahujú ustanovenie zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Právomoc rozhodovať nepatrí
do právomoci súdov, ale o týchto pracovnoprávnych nárokoch rozhoduje nadriadený služobnému úradu.

3. Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 7C 22/2021 zo dňa 16. 3. 2022 zastavil konanie vo veci
a vec postúpil Ministerstvu vnútra SR na ďalšie konanie ako príslušnému správnemu orgánu a zároveň
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti skôr uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a apelovala na to, že predmetom konania
je náhrada škody a nemajetková ujma titulom zákona č. 514/2003 Z.z., keďže mzdových nárokov
sa nedomáha predmetnou žalobou a žalovaný žiadosť žalobcu aj predbežne prerokoval v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., čo by neučinil, ak by mal za to, že vec nespadá pod oblasť tohto zákona,
kedy by žiadosť postúpil na príslušný útvar žalovaného, čo ale neurobil, keďže si uplatňuje nárok na

náhradu škody a nemajetkovú ujmu nie titulom vedenia samotného disciplinárneho konania, ale titulom
existencie nesporne nezákonných rozhodnutí, ktorých nezákonnosť bola konštatovaná vecne a miestne
nie príslušným správnym orgánom s tým, že Ministerstvo vnútra SR tieto nezákonne vydané rozhodnutia
nepoprel ani nespochybnil a preto mal súd meritórne vo veci konať. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vec vrátil príslušnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukazoval na vecnú správnosť napadnutého uznesenia
a nemožnosť na danú vec aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a to s odkazom na bod 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia, keďžeosobitný právny režim príslušníkov Policajného zboru vykonávajúci štátnu službu je vylúčený zo zákona
č. 514/2003 Z.z., o ktorých má právomoc rozhodnúť jedine zamestnávateľ žalobcu, teda služobný
úrad a nie súd, keďže peňažné nároky zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru sa riadia

zákonom č. 73/1998 Z.z. o ktorých rozhoduje príslušný nadriadený (nie súd). Orgán prvého stupňa,
ako aj odvolací orgán, ktorí vydali údajne nezákonné rozhodnutia vo veci štátnozamestnaneckého
pomeru nevystupovali vo vzťahu k žalobcovi ako orgán verejnej moci, resp. v postavení orgánu verejnej
moci, ale pri vydávaní údajného nezákonného rozhodnutia realizoval v zákonom predpísanej forme
oprávnenia, vyplývajúce z právnej úpravy štátnozamestnaneckého (teda konkrétneho individuálneho)

vzťahu, kde medzi štátnym orgánom ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom nešlo
o vzťah nadradenosti. Žalovaný trvá na svojom právnom názore, že v prejednávanej veci je vylúčená
aplikácia zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. je vylúčené aj použitie § 1 písm. a) predmetného zákona a podľa
názoru žalovaného je nevyhnutné subsumovanie predmetnej veci pod príslušné ustanovenia zákona č.
73/1998 Z.z., nakoľko s poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu sa v prípade žalobcu jedná
o vysporiadanie mzdových nároov policajta podľa zákona č. 73/1998 Z.z. V súvislosti s disciplinárnymi

rozkazmi nadriadených nejde o výkon verejnej moci v ponímaní zákona č. 514/2003 Z.z., a preto
uplatnenie nároku na náhradu škody predstavujúcu doplatenie mzdových nárokov policajta v zmysle
tohto zákona je vylúčené. Vo vzťahu k vylúčeniu aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. si žalovaný dovoľuje
v celosti odkázať na obsah ich vyjadrenia zo dňa 28.07.2021, ako aj zo dňa 04.10.2021. Opätovné
tvrdenie žalobcu o tom, že si žalovaný založil svoju procesnú subjektivitu tým, že predbežne prejednal

žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody neobstojí, a to už vzhľadom na to,
že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.07.2021 jednoznačne vyplýva postup, ktorý bol v prípade žalobcu
zvolený. Navyše žalovaný odpoveď súdu predložil ako dôkaz. Žalovaný naďalej namieta nedostatok
právomoci civilného súdu konať, resp. vec prejednať a rozhodnúť s prihliadnutím na § 3 a § 4 zákona
č. 160/2015 Z.z. CSP, v zmysle ktorých „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné

súkromnoprávne veci, k ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci
prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon“. Tvrdenia žalobcu ohľadom postupu súdu
prvej inštancie v rozpore s ustálenou súdnou praxou, čím ma dochádzať až k odmietnutiu spravodlivosti
sú bezpredmetné a to s poukazom na množstvo vzťahujúcich sa rozhodnutí súdnych autorít, ktoré v
rámci konania predložil žalovaný. Navrhoval, aby súd v zmysle § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie

žaloby, prípadne rozhodol, že napadnuté uznesenie potvrdzuje.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co 160/2022 zo dňa 22. 12. 2022 na základe podaného
odvolania žalobkyne zrušil skôr uvedené uznesenie tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový
súd vo veci rozhodol predčasne, keďže neprihliadol na všetky dôkazy, ktorými uplatňovaný nárok
žalobkyňa odôvodňovala. Súd prvého stupňa vec predčasne skutkovo vyhodnotil a aj právne posúdil
a preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil s tým, že právne posúdenie veci je vždy
ex offo povinnosťou súdu a každé rozhodnutie súdu musí po každej stránke zodpovedať zákonným

predpokladom podľa § 220 ods. 2 CSP.

7.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 5. 2023 na č. l. 173 – 182 spisu okrem iného uviedol, že
právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26. 4. 2023 nevedel uviesť, aký listinný dôkaz
zo strany žalovaného by žalovaný mal predložiť, ktorým by bol objektizovaný nárok žalobkyne, ktorý si

uplatnila v rámci žaloby. Žalovaný poukázal, že je v rozpore s CSP, ak má byť zaťažovaný zabezpečením
a následným predkladaním listinných dôkazov o existencii ktorých by mal v prvom rade vedieť žalobca.
Žalobca je tou stranou konania, ktorú zaťažuje bremeno tvrdení ako je bremeno dôkazu. Žalobca sa
domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy titulom štyroch údajne nezákonných rozhodnutí,
ktoré mali byť príslušným súdom právoplatne zrušené z dôvodu nezákonnosti a to :

1. Disciplinárny rozkaz riaditeľa oddelenia Hraničnej kontroly Policajného zboru v Petrovciach, č.
13/2013 zo dňa 17. 8. 2013, ktorým malo byť žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné
pokarhanie, nakoľko žalobca nemal podpísať prezenčnú listinu „Plán služieb za mesiac august 2013“ /
ďalej len rozhodnutie I. /,

2. Rozhodnutie odvolacieho orgánu PPZ–HCP-SO1-243-016/2013 zo dňa 12. 9. 2013, ktorý
rozhodnutie I. potvrdil / ďalej len rozhodnutie II. /0
3. Disciplinárny rozkaz riaditeľa oddelenia Hraničnej kontroly Policajného zboru Maťovské Vojkovce č.
5 zo dňa 11. 9. 2015, ktorým mal byť žalobcovi uložený disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie,nakoľko žalobca nemal podpísať prezenčnú listinu „Plán služieb za mesiac august 2013“ /ďalej len
rozhodnutie III. /

4. Rozhodnutie odvolacieho orgánu č. PPZ-HCPSO1-182-007/2015 zo dňa 13. 10. 2015, ktorý
rozhodnutie III. potvrdil / ďalej len rozhodnutie IV. /

V dôsledku vydania predmetných údajne nezákonných rozhodnutí nemali byť žalobcovi vyplatené
celoplošné odmeny za mesiac júl 2014, október 2015, november 2015, máj 2016, október 2016,

november 2016 a SCV v celkovej výške 1 838,- EUR na vyplatenie, ktorých by mal mať nárok.

7.2 Žalobca sa taktiež domáha priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,-
EUR z dôvodu údajne dlhodobo znášaného psychického teroru zo strany nadriadených, pocitov úzkosti,
neistoty, frustrácie, strachu, ktoré mali vyústiť do zdravotných problémov žiadajúcich si medikamentóznu

liečbu. Podľa žalovaného nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a atribúty žaloby o ochranu
osobnosti podľa § 11 a nasledujúcich OZ alebo antidiskriminačnej žaloby. Vzhľadom na uvedené
žalovaný označený ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR vznáša námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasí,
považuje ju za nedôvodnú. Rozhodnutia titulom ktorých sa žalobca domáha svojho nároku predstavujú

disciplinárne rozkazy a rozhodnutia odvolacieho orgánu, t. j. služobného úradu žalobcu, ktoré nie sú
ale prejavom výkonu verejnej moci vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom na uvedené žalovaný opakovane
namietal opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku, nakoľko domáhať sa mzdových a iných
peňažných nárokov podľa zákona č. 73/1998 Z. z. titulom nezákonných rozhodnutí podľa zákona č.
514/2003 Z. z. je vylúčené. Prvotný právny názor súdu prvej inštancie uvedený v uznesení č. k. 7C

22/2021-131 zo dňa 16. 3. 2022 bol právne správny a náležite odôvodnený. Žalovaný poukázal na to, že
odmeny predstavujú nenárokovateľnú časť, resp. zložku príjmu, t. j. na vyplatenie odmeny neexistuje
právny nárok. Disciplinárne opatrenia a rozhodnutia nadriadeného policajta nie sú prejavom výkonu
verejnej moci. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 51 a § 102a zákona č. 73/1998 Z. z. v zmysle ktorých
policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie

a to ešte nebolo zahladené a zároveň to, že vyplatenie odmien je možné iba za kvalitné plnenie úloh a za
vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností, pričom žalobca tento nárok netvrdil a tobôž
nepreukázal. Žalovaný poukázal na to, že odmeny dostala len časť príslušníkov policajného zboru,
nikdy nie všetci a to za splnenie zákonných predpokladov. Uvedené vylučuje akúkoľvek diskrimináciu
žalobcu. S poukazom na § 51 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v zmysle ktorého sa disciplinárne

opatrenie policajtovi zahládza uplynutím jedného roka od jeho právoplatného uloženia a policajt sa
posudzuje ako by mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené a tú skutočnosť, že žalobca sa domáha
vyplatenia odmien za mesiace júl 2014, október 2015, november 2015, máj 2016, október 2016,
november 2016 žalovaný vznáša námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Pre špecifikáciu
ukladania disciplinárnych opatrení, ako aj vo vzťahu k problematike udeľovania odmien žalovaný navrhol

dokazovanie a to výsluchom navrhnutých svedkov a to: D. A. G. H., mjr. JUDr. Jána Kasiča, pplk. JUDr.
MiroslavaChomu,mjr.Mgr.JánaGeľatiča.Žalovanýzastávaprávnynázor,žeslužobnýpomerpríslušník
Policajného zboru nemá znaky súkromnoprávneho pomeru, ale vždy mal a má znaky verejnoprávneho
pomeru vzhľadom na jeho charakter a právnu polohu a zvláštnosti štátu ako „zamestnávateľa“ policajta
asúčasnenositeľaverejnejmoci.Žalovanýmájednoznačnezato,ževdanomprípadesajednáonároky

žalobcu vyplývajúce zo zákona č. 73/1198 Z. z. o ktorých má právomoc rozhodnúť jedine zamestnávateľ
žalobcu, teda služobný úrad a nie súd, keďže peňažné nároky zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru sa riadia zákonom č. 73/1998 Z. z. o ktorých rozhodne príslušný nadriadený / nie
súd /. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax jednotlivých súdov a to rozsudok
Okresného súdu Bratislava I., č. k. 16Cpr 3/2014-201 zo dňa 1. 12. 2016, rozsudok Krajského súdu

v Bratislave, č. k. 9Co 516/2014-169 zo dňa 15. 12. 2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava I., č.
k. 19C 102/2014-183 zo dňa 21. 6. 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 271/2009 zo
dňa 29. 4. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co 179/2006-100 zo dňa 19. 9. 2006,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10CoPr 3/2017-232 zo dňa 29. 11. 2018 v zmysle ktorých
je zrejmé, že žalobcom označené rozhodnutia neboli vydané pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej

správy spadajúcej do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Nejde teda o výkon verejnej moci v ponímaní
zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 20. 4. 2016, sp. zn. I. Ús 248/2016 podľa ktorého predmetom úpravy zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nie je zodpovednosť za škodu,ktorá vznikne z pracovno-právnych vzťahov. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Košice II., sp. zn. 20C 316/2016 zo dňa 11. 4. 2017 v zmysle ktorého súd poukázal, že na to,
že rozhodnutie ministra vnútra vo forme personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru nie je prejavom výkonu verejnej moci vo vzťahu k žalobcovi a z toho dôvodu neprichádza
do úvahy aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že v disciplinárnych otázkach
nejde o vzťah verejno-právneho charakteru a preto nie je možné, aby sa žalobca proti žalovanému –
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR úspešne domáha náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z.. Následne žalovaný poukázal na ďalšiu rozhodovaciu prax súdov a to na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Co 188/2017-2022 zo dňa 26. 3. 2019, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 6Co 80/2017-136 zo dňa 14. 6. 2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co
516/2014-169 zo dňa 15. 12. 2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10CoPr 3/2017-232 zo
dňa 29. 11. 2018, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20. 4. 2016, sp. zn. I.Ús 248/2016 , rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 28. 3. 2012, sp. zn. 2Co 172/2011, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 9Co 190/2019 – 257 zo dňa 17. 9. 2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.

6Co 285/2018-178 zo dňa 25. 11. 2020, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.Ús 334/2022-13 zo
dňa 29. 6. 2022, rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 78/2018, 3Cdo 79/2018 zo dňa 28. 3.
2019, ktorý bol publikovaný ako zjednocujúce stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2019 pod R 71/2019
v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor „o výkone verejnej moci a úradných postupoch orgánov

verejnejmocivzmyslezákonač.514/2003Z.z.nejdetiežvtedy,keďurčitýorgán/ikeďvykazujúciznaky
orgánu verejnej moci / ako zamestnávateľ posudzuje opodstatnenosť niektorého nároku uplatneného
voči nemu, jeho zamestnancom, ich vzájomnom právnom vzťahu / bod 23.2/. Zároveň Najvyšší súd
SR v bode / 23.4/ poznamenal, že nešlo by o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. aj v prípade, ak postup nadriadeného policajta pri aplikácii § 113 zákona č.

73/1998 Z. z. by policajtovi spôsobil škodu, ale išlo by o osobitný druh o zodpovednosti služobného
úradu za škodu podľa § 173 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v zmysle ktorého totiž Služobný úrad a nie
štát / podľa zákona č. 514/2003 Z. z. / zodpovedá za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením
právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh. Zároveň v zmysle / bodu 25 / Najvyšší súd SR
konštatoval, že postup žalobcovho nadriadeného nemal znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z. a nezaložil nárok žalobcu na náhradu škody podľa ustanovení tohto zákona.
Z uvedeného dôvodu navrhol žalovaný zamietnuť žalobu žalobcu v celom rozsahu s uplatnením nároku
na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 9. 2023 k vyjadreniu žalovaného na č. l. 214 – 218
spisu okrem iného uviedla, že navrhuje, aby súd od žalovanej vyžiadal usmernenia sekcie systemizácie
a mzdovej politike, resp. sekcie personálnych a sociálnych činností týkajúcich sa odmien za mesiace
júl 2014, október 2015, november 2015, máj 2016, október 2016, november 2016. Žalobkyňa si
uplatňuje nárok podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobkyňa žalovaného oslovila s výzvou

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona a preto námietka
zo strany žalovaného týkajúca sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná. Žalobkyňa
síce nemala na vyplatenie odmien právny nárok vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného, avšak v danom
prípade ide o tzv. plošné odmeny, ktoré majú byť priznané každému príslušníkovi policajného zboru.
Usmernenie Sekcie systemizácie a mzdovej politiky, resp. Sekcie personálnych a sociálnych činností

má podľa jej názoru konštitutívny účinok. To znamená, že takýmto rozhodnutím sa nenárokovateľná
zložka platu / odmeny / mení na nárokovateľnú. Žalobkyňa si uplatňuje nárok titulom náhrady škody
spôsobnejvdôsledkunezákonnýchrozhodnutí.Vprípadezrušeniarozhodnutia/personálnehorozkazu/
o uložení disciplinárneho opatrenia ide o prejav správneho trestania a výkon verejnej moci bez ohľadu
na skutočnosť, že vo veci rozhodoval nadriadený, avšak nerozhodoval o personálnom nároku a uložení

trestu. Práve prvok možnosti uloženia trestu považuje žalobkyňa za prejav výkonu verejnej moci.
K námietke premlčania uviedla, že nárok bol uplatnený žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. dňa 17. 2. 2021 a následne žalobou zo dňa 6. 4.
2021. Rozsudok Najvyššieho súdu SR v právnej veci A. B. c/a Ministerstvo vnútra SR o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-SO1-182-007/2015 zo dňa 13. 5. 2015 nadobudol právoplatnosť

dňa 10. 5. 2018. Podľa § 19 ods. 1 skôr uvedeného zákona č. 514/2003 Z. z. plynie premlčacia lehota
odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V danom
prípade by premlčacia lehota uplynula až dňa 10. 5. 2021 vzhľadom na doručenie žiadosti žalovanému
dňa 17. 2. 2021 a podaním žaloby dňa 6. 4. 2021, bol nárok uplatnený včas a nedošlo k jeho premlčaniu.K nedostatku právomoci súdu konať v tejto veci a k prezentovanej judikatúre žalobkyňa uviedla, že ani
jedno zo súdnych rozhodnutí uvedených žalovanými nie je skutkovo a právne totožné so skutkovým
a právnym stavom v prípade žalobkyne. To znamená, že nie sú aplikovateľné na prípad žalobkyne.

Zároveň aj s poukazom na prezentovanú judikatúru žalovaného k námietke nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalobkyňa poukázala, že ani jedno z uvádzaných rozhodnutí nie je skutkov a právne totožné
so skutkovým právnym stavom v prípade žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade
nejde o jej mzdový nárok, ale ide o nárok na náhradu škody. Žalobkyňa poukázala na osobitný charakter
disciplinárneho konania v rámci ktorého je príslušník Policajného zboru trestaný za protiprávne konanie

obdobne ako je to v prípade postihu za priestupok alebo iný správny delikt. Žalobkyňa poukázala na
možnosť zmeny rozhodovacej praxe súdov v súvislosti s nálezmi Ústavného súdu sp. zn II. Ús 527/2021
a ďalšie nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III.Ús 551/2012 a II. Ús 46/2015. Žalobkyňa zároveň navrhla
v rámci dokazovania výsluch samotnej žalobkyne a výsluch svedkov a to I. B. – dcéry žalobkyne, J.
J., priateľky žalobkyne, B. K., kolegu žalobkyne, A. B., bývalého kolegu žalobkyne. Zároveň žalobkyňa
namietala výsluch navrhovaného svedka žalovaným D. A. G. H., ktorý podľa jej tvrdenia nemá vzťah

k prejednávanej veci.

9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom okrem iného uviedla, že k Polícii nastúpila v októbri 2005
a začala slúžiť v Petrovciach, kde bola veľmi spokojná s kolektívom, mala pocit, že zapadla. Spolu mali

organizované služby, v tom zmysle, že chodili 4 – 5 do roboty na aute. Po čase začala slúžiť stále
služby. Boli jej zverené aj stravné lístky. Do práce chodila veľmi rada. Práca bola pre ňu taký relax. Bolo
to vyvážené. V čase, keď nastúpil za riaditeľa p. L., tak začala šikana z jeho strany voči jej osobe –
bossing . Začalo to tým, že jej neveril, že mala zdravotné problémy s krížami, že nevládala vystúpiť
z auta a preto bola na maródke. Potom ako sa vrátila do práce z maródky, tak jej dal najavo, že pokiaľ

ešte má nejakú nevyčerpanú maródku, doslova to tak povedal, tak si má naplánovať. Potom bola nútená
vyčerpať starú dovolenku. Keď si nedopatrením narazila prst o lavicu a potrhala šľachy, tak zase bol
útok na jej osobu, že si to spôsobila úmyselne. Po vrátení sa do práce po 7 – týždňovej maródke boli
streľby a keď chcela šoférovať služobné motorové vozidlo, tak stála služba jej povedala, že nemôže
šoférovať, nakoľko Kašič jej vzal príplatok za vedenie motorového vozidla. Po streľbách, keď išla za ním

a spýtala sa prečo to robí, čo mu spravila a prečo na ňu vyvíja tlak, tak jej povedal, že ju nechce na stálej
službe. Keď následne chcela ísť služobnou cestou za riaditeľom v Sobranciach p. M. na Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície, tak on jej doslova povedal a citovala ho: „ chcete mať vojnu, budete
ju mať “. Následne bola na zelenej hranici, čo jej nevadilo, ale organizovali jej služby tak, že chodila
sama do práce skoro 50 km tam a 50 km naspäť. Potom, aby ju to psychicky neničilo dala si žiadosť

o preloženie , čo sa nestalo, keďže jej nepodpísali žiadosť. Potom chcela ísť na Cudzineckú políciu,
čiže mimo Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, ani túto žiadosť jej nepodpísali. Po
čase sa začal súdny spor s čím nesúhlasil jej manžel a tým pádom sa narušili aj vzťahy medzi nimi.
Po čase sa jej začali spúšťať hnačky zo stresu, čo najskôr nevedela, že to bolo zo stresu. Chodila
na infekčné oddelenie na infúzie, na infekčnom oddelení jej robili rôzne vyšetrenia. Mala problémy so

spánkom. Následne žiadala odbory o právnika, čo jej bolo v Sobranciach zamietnuté. Potom oslovila
priamo odbory v Bratislave. Neskôr sa odbory zaangažovali o to, aby mohla ísť na iné oddelenie, čo
vyústilo do toho, že odišla najskôr a to od 1. 11. 2013 do Maťoviec. Tam bola najskôr na zelenej hranici.
Prvý spor, ktorý sa týkal nezákonného potrestania vyhrala, ale začalo sa tom znovu. Opätovne sa u nej
spustila hnačka, skončila na infekčnom, zase na infúziách, čiže na maródke. Opätovne začali voči nej

viesť disciplinárne konanie. Bolo to v čase, keď bola na PN. To znamená, že predĺžená ruka p. L. tam
stále bola. Doslova jej povedal, že musí ju trestať. Doma to vrelo, nakoľko jej manžel s tým nesúhlasil,
aby išla do súdneho sporu. Stále jej tvrdil, aby to nechala tak. Dôsledkom toho všetkého bolo to, že sa jej
zhoršil zdravotný stav kvôli stresom. Staršia dcéra v tom čase vydatá a taktiež aj mladšia, ktorá chodila
do školy ju podporovali. V súkromnom živote pociťuje dôsledky, lebo s manželom sa odcudzili, rozdelili

spálne. Deti žijú svojim životom, všetko je to dôsledkom toho nezákonného postupu, čo sa jej dialo.
V práci aj dodnes sa niektorý na ňu pozerajú takým spôsobom, lebo nevedia všetko a každému zase
nebude všetko vysvetľovať, že o čom bolo jej trestanie. Predtým žila spoločenský život, bola otvorený
človek, mala priateľky, kamarátov, rada chodila do kina, na kávy s kamoškami. Neskôr vzhľadom na
to, čo sa dialo sa uzavrela, neraz plakala a bojovala sama so sebou. Počas tohto obdobia chodila

na kolotoč vyšetrení, neurológia, reumatológia, ortopédia, bol to začarovaný kruh. Infúzie, injekcie od
bolesti, dokiaľ jej nastavili správnu liečbu, problém s tlakom, lebo jej padal a hlavný problém boli hnačky,
ktorými trpela. V roku 2017 jej bola diagnostikovaná neuropatia, od uvedeného času doposiaľ berie
lieky. Tie lieky nebrala počas služby, tie lieky majú účinok iba počas spánku. Na nezákonný postup p.L. sa bola sťažovať, ale nepochodila s tým. Mala rýchly tep, keď na ňu bol vyvíjaný tlak a nie vtedy,
keď išla k lekárovi z domu. Omdlievala a stalo sa to aj v službe, že omdlela a pre ňu prišla rýchla. Bolo
to cca. pred dvoma, troma rokmi. Veľa ľudí vie o tom, že mala trest, nakoľko Sobrance sú malé, ale

či to bolo zákonné alebo nezákonné nevedia, hoci sa o tom písalo aj v novinách. N. jej povedal, že
musí ju trestať, lebo z riaditeľstva zo Sobraniec to tak prišlo. Šikanoval ju viac p. L., bolo toho dosť: určil
jej dovolenku a neoboznámil ju s tým 15 dní vopred. Má svoj denník v ktorom to má poznačené. Má
diár z roku 2013 a tam má poznačené ako mala služby, ako mala dovolenku. Napríklad bolo narušenie
štátnej hranice, nebol vyslaný psovod so psom ale bola vyslaná ona s kolegom. Bolo lepšie, aby šla

ona ako žena s kolegom na hranicu sledovať, oňuchať stopu ako psovod. To považovala za bossing.
Začalo to zase, keď počas maródky ju išli 3 x trestať. Boli tri návrhy na to, že porušila liečebný režim,
že neprevzala obálku a že v tom čase mala ísť do Petroviec na oboznámenie so spisovým materiálom
o začatí druhého disciplinárneho konania v tej istej veci. Odmeny dostala pred rokom 2013, taktiež
po roku 2018. Zrátala, že ňou požadovanú sumu 10 000,- EUR odôvodňuje jej zdravotným stavom,
bossingom, ušlými odmenami, ktoré boli celoplošné a že dvakrát bola nezákonne za to isté potrestaná.

10. Svedkyňa I. B., dcéra žalobkyne pred súdom okrem iného uviedla, že všetko to začalo v roku 2013,
keď žalobkyňu začali nezákonne trestať v práci v Petrovciach. Potom následne ju dvakrát trestali na
pracovisku v Maťovciach. Mala z toho zdravotné problémy, hnačky, stresy, čo vyvrcholilo tým, že bola
často aj na PN. Pokiaľ išlo o súkromný život, tak doma v tom čase začali hádky s otcom, nakoľko on

nechcel aby sa mama súdila. V tom čase bola plačlivá, vystresovaná, nekomunikovala ani s nimi doma
alebo reagovala veľmi podráždene. Pred tým, ako to začalo do práce chodila veľmi rada. V dôsledku
častých hnačiek skončila na infekčnom oddelení, na infúziách, taktiež odpadávala na základe toho, že
bola dehydrovaná. Trpela nespavosťou. V dôsledku toho, že bola neprávom trestaná boli jej odobrané
aj niektoré odmeny. Bola jej odobratá agenda stravných lístkov, taktiež nemohla robiť stále služby, do

práce nechodila s kolegami. Domáha sa nemajetkovej ujmy vzhľadom za jej zdravotný stav. Pred týmto
incidentom nemala také problémy. Nespavosť začala až tou šikanou nadriadených v práci.

11. Svedkyňa J. J. – priateľka žalobkyne vo svojej výpovedi pred súdom okrem iného uviedla, že jej je
známe, že žalobkyňa bola nezákonne potrestaná, boli na ňu vyvíjané tlaky od zamestnávateľa. Doma

sa jej zhoršili podmienky rodinného charakteru. Celé manželstvo sa jej narušilo vzťahovo. Neskôr mala
zdravotné problémy, samozrejme mala aj menej financií, predtým ako začala mať problémy v práci,
tak žili spoločenský život, stretávali sa, následne už neboli také bežné rozhovory medzi nimi. Spolu
so žalobkyňou pracovala, keď pracovala na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície patrila pod
operačné stredisko. Žalobkyňa mala tráviace problémy, mala hnačky, bolo to pravdepodobne zo stresu,

nakoľko bol na ňu vyvíjaný tlak v práci. Chodila po neurológii.

12. Svedok A. D. ako bývalý kolega žalobkyne vo svojej výpovedi pred súdom okrem iného uviedol, že
pracovný vzťah so žalobkyňou začal zhruba pred 10 rokmi, keď prišiel z iného oddelenia z Petroviec.
Žalobkyňa bola zo začiatku na stálej službe, neskôr sa dozvedel, že ju stíhal riaditeľ na základe pokynov

z riaditeľstva a to na základe počutia. Po čase, keď začali spolu pracovať, tak išli za funkcionárom,
či nemôžu spolu dochádzať, pretože boli z jedného smeru. Odbremenilo by to ich peňaženku. Bolo im
vyhovené, začali chodiť spolu do práce, či to bola denná, či bola nočná, komunikovali spolu stroho. Veľmi
sa nevypytoval. Postupom času si vybudovali pracovný vzťah, veľmi dobre im to fungovalo, rozumeli si,
či trebalo šoférovať alebo proste v robote veľmi dobre im to išlo. Postupne sa otvorila a začala rozprávať,

čo sa stalo. Povedala, že vyhrala súd. Neskôr prišli dni, keď začala mať zdravotné problémy. Keď boli na
zelenej hranici od oddelenia pár kilometrov, tak prišla na ňu veľká potreba. Keďže to nemohla stihnúť,
tak to urobila v prírode. Mala žalúdočné problémy. Boli služby, keď sa s ňou dalo rozprávať, ale niekedy
boli služby, kedy vôbec. Keď boli celoplošné odmeny, tie ministerské to dostali všetci za radom, okrem
nej. Zo začiatku jej vykal, keďže bola staršia, potom navrhla, aby jej tykal. Tak jej začal tykať. Medzi nimi

bol kolegiálny priateľský vzťah.

13. Svedok B. K. vo svojej výpovedi pred súdom okrem iného uviedol, že so žalobkyňou pracuje cca. 10
rokov. Zo začiatku ako nová kolegyňa nechcela sa ešte tak otvoriť, rozprávať o veciach, no postupom

času sa začali rozprávať o pracovných, osobných, rodinných záležitostiach. Žalobkyňa hovorila o treste,
ktorý jej prišiel zo strany bývalého riaditeľa v Petrovciach, ktorý sa týkal podpisovania plánu služieb
a ktorý bol neoprávnený. Počas spoločných služieb dochádzalo k zhoršeniu jej zdravotného stavu,
nakoľko mala žalúdočné problémy, bolo to aj viditeľné. Mala problémy s tlakom, odpadla v službe,kvôli čomu následne volali záchrannú službu a všetko to vyvolával tlak zo strany nadriadených. Bolo
vidno, že bola nevyspatá, keď chodila do práce, podráždená. Keď prídu na školenie, tak sa ešte pýtajú
a tá „ trestankyňa “ je ešte u vás a ešte bojuje a posmievajú, že sa na to dala. S plánom služieb sa

oboznamujú, ale nepodpisujú to ihneď. Nemal vedomosť, aby ešte niekoho trestali za to. Žalobkyňa
sa mu zmienila o tom, že bola potrestaná v Petrovciach za nepodpísanie plánu služieb a tak isto aj
v Maťovských Vojkovciach. Keď bola potrestaná riaditeľom, tak to brala, že bola potrestaná za to isté, čo
urobila na inom oddelení a brala to ako šikanu. Žalobkyni sa zhoršil spoločenský život, aj kamarátstva
a rodinný život.

14. Svedok D. G. H. vo svojej výpovedi pred súdom okrem iného uviedol, že od roku 2013 pôsobil na
oddelení výkonu služby a jednou z ich úloh bola aj kontrola výkonu služby podriadených v útvare. Pri
jednej z týchto kontrol bola p. B. prichytená v službe ako spí, čiže bola kontrolovaná počas noci. Pani
B. túto skutočnosť celý čas popierala. Došlo to až do konfrontácie, kde na priamu otázku človeka, ktorý
viedol výsluch počas konfrontácie znova zopakoval otázku, či v práci spala alebo nie, ona uviedla, že

ona nespala. Na otázku nadriadeného, ktorý viedol výsluch, či teda p. H. klame, keď tvrdí, že spala
uviedla, že to nepovedala, že to povedal on. Na otázku následne, či spala odpovedala, že nespala.
Vzhľadom na skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobkyne, táto mala odpadnúť, tak dal preveriť, či v tých
rokoch až do súčasnosti bola zaznamenaná mimoriadna udalosť, avšak nedopracoval sa k ničomu,
aby takáto udalosť bola zaznamenaná. Zo strany p. B. ide o klamstvo. Nevedel uviesť, prečo nedostala

odmeny. Zároveň poukázal na to, že odmena je nenároková. Celoplošné odmeny nedostáva každý,
sú tam výnimky. Napríklad, keď je policajt dlhodobo PN alebo je v treste. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že
v stresových situáciách odpadávala, tak zásahový policajt mal oznámiť všetky skutočnosti, ktoré by
ohrozovali výkon štátnej služby, poruchy a nedostatky týkajúce sa takéhoto zdravotného stavu. So
žalobkyňou do styku neprichádza, prišiel s ňou do styku v roku 2013, keď bol na kontrole, keď ju chytil

spať a potom následne pri konfrontácii na veliteľstve. Momentálne už neexistuje plán služieb v písomnej
forme, existuje v elektronickej forme, čiže policajti sa musia prihlásiť elektronickým podpisom.

15. Svedok A. A. K. M. pred súdom vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že v roku 2013 do roku
2021, keď so žalobkyňou prichádzal do kontaktu, tak úlohy, ktoré mala plniť, tak si ich splnila. Pokiaľ išlo

o jej súkromné záležitosti, tak jej vychádzali v ústrety vo všetkom. Nevedel o tom, aby bola na pracovisku
nejaká šikana. Pokiaľ išlo o jej zdravotný stav, tak si pamätal, že riešila zuby. O inom jej zdravotnom
stave nemal vedomosť. Nevedel o tom a ani o tom nepočul, aby na pracovisku odpadla. Pokiaľ by sa
to stalo v stálej službe, tak stála služba o tom vyrozumie nadriadeného. V tom čase bol zástupca pre
výkon služby v Maťovciach a s ním policajti riešili okrem iných veci aj dochádzku. Policajti za ním chodili

pomerne často. Policajt, ktorý bol v treste, ten odmeny nedostával. Policajt sa má najneskôr tri dni pred
nástupom do služby oboznámiť s plánom služieb a podpísať ho, až následne na to, môže nastúpiť do
služby.

16. Svedok D. K. A. N. vo svojej výpovedi pred súdom okrem iného uviedol, že od 1. 11. 2013 do

31. 3. 2021 bol priamym nadriadeným žalobkyne, zastával vtedy funkciu riaditeľa oddelenia Hraničnej
kontroly PZ Maťovské Vojkovce. V deň, kedy nastúpila na oddelenie hraničnej kontroly mala právoplatný
disciplinárny trest. Konflikt s A. B. nemal. Dňa 24. 6. 2014 jej zahladil disciplinárny trest, ktorý uplynul.
V prípade ďalšieho disciplinárneho trestu a to písomného pokarhania, tak na ten trest nemal dosah
vzhľadom k tomu, že menovaná sa voči tomuto písomnému pokarhaniu odvolala. Druhostupňový orgán

a to Riaditeľstvo hraničnej polície E. akceptovalo rozhodnutie riaditeľa v D. a jednoducho to písomné
pokarhanie riešil súd, tým pádom v ich evidencii bola vedená, že je tento trest platný. V roku 2015
bola vykonaná kontrola liečebného režimu žalobkyne v auguste, kde pracovníci Riaditeľstva hraničnej
polície E. v rámci kontroly liečebného režimu chceli jej doručiť nejaké písomnosti a svojím spôsobom tam
vznikla taká situácia, že menovaná nechcela prevziať písomnosti, tak následne bol písomný záznam

zaslaný ako priamemu nadriadenému, aby vyšetril alebo prešetril protiprávne konanie. Prešetrilo sa to
tak, že z jej strany nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Vzhľadom k tomu, že v evidencii Ministerstva
vnútra figurovala A. B. ako právoplatne disciplinárne postihnutá z uvedeného dôvodu jej nemohli byť
pridelené celoplošné odmeny, nakoľko tam boli stanovené kritériá. Jedno z kritérií bolo, že policajt
nemôže byť do pol roka disciplinárne riešený, ďalšie že nebol tri mesiace práceneschopný, ďalšie

kritérium bolo, že nebolo zahájené prepúšťacie konanie. Každý kto bol v treste v roku 2015 a 2016, tak
nemal nárok na odmeny. Každý policajt bol informovaný o kritériách nároku na udelenie celoplošných
odmien. Žalobkyňa do A. F. prišla s tým, že obidve protiprávne konania, ktoré boli vedené proti nej boli
zistené na Oddelení hraničnej kontroly v Petrovciach. Každý policajt je povinný bezodkladne ohlásiťbezprostredne nadriadenému, keď sú nejaké veci, ktoré by mohli mať vplyv na výkon služby. Ak majú
policajti výhrady voči jeho osobe, majú povinnosť to ohlásiť vyššiemu nadriadenému. Žiaden policajt na
Oddelení hraničnej kontroly A. F. nebol a neinformoval ho, že na pracovisku sú naštrbené nejaké vzťahy

so žalobkyňou alebo že by žalobkyňa sa sťažovala. V čase od 1. 11. 2013 do 31. 3. 2021 žalobkyňa
neuviedla skutočnosti, ktoré by viedli k tomu, že má zdravotné problémy. Nemal vedomosť o tom, aby
nejaký policajt odpadol v službe. V takom prípade, by sa jednalo o mimoriadnu bezpečnostnú situáciu,
to znamená, museli by to riešiť. Museli by riešiť výkon služby, to znamená musela by byť vystriedaná
v službe a potom by musela podstúpiť nejaké lekárske vyšetrenia. Agendu stravných lístkov na oddelení

A. F. nevykonávala žalobkyňa, nakoľko v období od 1. 11. 2013 do 31. 3. 2021 túto agendu vykonával
zástupca riaditeľa. Každý policajt bol povinný na základe metodického pokynu vydaného riaditeľom
Úradu hraničnej a cudzineckej polície oboznámiť sa a podpísať rozpis služieb. Oboznámenie muselo
byť podpísané 3 dni pred nástupom do služby. Teraz sú už vedené elektronickým systémom. Musí sa to
odkliknúťatoztohodôvodu,kebynáhodounenastúpildoslužby,abysanemoholvyhovárať,ženemohol
nastúpiť, ak bol oboznámený. Keď nemohol nastúpiť do služby, tak musel dať vedieť v dostatočnom

predstihu, že nepríde z objektívnych príčin, inak by sa to považovalo za absenciu a nadriadený policajt
by ho musel prepustiť.

17. Podaním zo dňa 27. 10. 2023 na č. l. 269 spisu žalobkyňa predložila svoje lekárske správy týkajúce

sa jej zdravotného stavu na č. l. 270 – 277 spisu.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 10. 2023 na č. l. 282 – 284 spisu okrem iného uviedol,
že žalobca na vyplatenie odmien v rozhodnom čase nemal nárok, pričom žalovaný uvedené považuje
za nesporný fakt. Žalovaný poukázal na to, že žalobca je tou stranou konania, ktorú zaťažuje bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný so žalobou žalobcu naďalej nesúhlasil a považoval ju za
nedôvodnú. Rozhodnutia titulom ktorých sa žalobca domáha svojho nároku nie sú prejavom výkonu
verejnej moci vo vzťahu k žalobcovi. Jednalo sa o disciplinárne konanie medzi žalobcom v postavení
príslušníka PZ a nadriadených, resp. služobným úradom postavení žalobcu. Disciplinárne opatrenie
ani iné rozhodnutie nadriadeného policajta nie sú prejavom výkonu verejnej moci, nepredstavuje

rozhodnutie orgánov verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Pojem „celoplošné odmeny“
neexistuje, nemá oporu v zákone č. 73/1998 Z. z.. S poukazom na uvedené skutočnosti ako aj
skutočnosti uvedené žalovaným vo vyjadrení zo dňa 29. 5. 2023 žalovaný navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť s priznaním nároku na náhradu trov konania. Žalovaný zároveň predložil stanovisko
Sekcia legislatívy a právnych služieb MV SR, odbor právnych služieb zo dňa 12. 10. 2023 na č. l. 286.

19. Žalovaný vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 20. 12. 2023 na č. l. 301 – 303 spisu okrem
iného uviedol, že opätovne namieta opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku. Zároveň žalovaný
predložil listinné dôkazy a to : popis služobnej činnosti policajta / žalobkyne / zo dňa 11. 7. 2013, zo

dňa 4. 11. 2013, zo dňa 15. 10. 2015, zo dňa 2. 11. 2019 z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
ako príslušník Policajného zboru boli od počiatku jej vstupu do štátnej služby príslušníka PZ jasne
definované povinnosti splnenie ktorých sa od nej vyžaduje. S obsahom každého popisu služobnej
činnosti bola žalobkyňa oboznámená, resp. mala o ich obsahu preukázateľne vedomosť, čo potvrdzujú
jej vlastnoručné podpisy na každom popise služobnej činnosti.

20. Svedok K. K. L. pred súdom vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že je bývalý zamestnanec
Ministerstva vnútra vo vzťahu ku poškodenej žalobkyni bol riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly
v Petrovciach, ktorý vydal disciplinárny rozkaz na základe ktorého sa p. B. začala odvolávať. Pri nástupe
za riaditeľa dňa 15. 11. 2012 bol upozornený svojím predchodcom JUDr. Morongom, ktorý sa následne

stal jeho zástupcom , aby si na p. B. dával pozor, lebo to nie je pracovníčka v tom pravom zmysle,
proste robí veci po svojom a treba dozerať na to, aby bola dodržiavaná disciplína a služobný postup
pri výkone služby ako je to podľa zákona. Nebola jediná, bolo takých viac minimálne 1/3 policajtov, na
ktorých bol upozornený. Jednotlivým policajtom uložil úlohu, že zmenu v pláne služieb urobia vždy len
s jeho výslovným súhlasom. Napriek tomu žalobkyňa vo februári 2013 predložila pred neho plán služieb

a povedala, že treba to podpísať, že ona si urobila počas noci zmenu a že on to má podpísať. Rázne
ju upozornil, že ona nemôže robiť nijaké zmeny, záznamy s perom, ceruzkou, prípadne niečím iným
v pláne služieb načo ona mu povedala, že ona potrebuje voľno. Upozornil ju na to, aby sa takéto veci
neopakovali. To bol prvý incident, kde si spomenul na slová svojho zástupcu, aby si dával pozor. Ďalšíproblém s p. B. bol pri plánovaní dovoleniek. Rozdelil dovolenku pre všetkých policajtov a p. B. prišla
za ním koncom februára a povedala, že sa jej má narodiť vnúča v marci, aby jej dovolenku nedával
do konca februára, ale aby ju dal na mesiac marec. On jej vyšiel v ústrety s tým, že narodenie tohto

vnúčaťa žalobkyne sa posúvalo a preto p. B. mu odkázala po policajtovi, že ona dovolenku ruší a že
ju presúva ďalej. On jej odkázal, že dovolenku rušiť nebude, lebo ju nemá ku komu zaradiť. Odozva
z jej strany bola taká, že prišla asi po týždni na oddelenie a ukázala mu obviazaný prst, žiadna dlaha,
žiadne nič a povedala, že má narazený prst. Zároveň mu povedala, že na to sa maróduje 4 – 8 týždne,
pričom maródovala 8 týždňov. Keď prišla po 8 týždňoch do práce, tak službe povedal, aby jej nedávali

šoférovať auto, nakoľko keď je policajt PN dlhšie ako mesiac, tak zo zákona mu nepatrí príplatok
za vedenie cestného motorového vozidla. Ďalší problém s p. B. bol, keď jej určil 14 dní dovolenky
počas Šengenského hodnotenia, napriek tomu p. B. prišla do kancelária a sťažovala sa prečo má
čerpať dovolenku, keď ona o dovolenku nežiadala. Odkázal ju ak nie je spokojná, tak sa má možnosť
sťažovať u jeho nadriadeného v Sobranciach. Následne napísala riaditeľovi do Sobraniec, kde sa stretli
obaja u riaditeľa s tým, že počas toho pohovoru vysvetlil, že v polovici roka mala ešte celú dovolenku

a ešte rehabilitáciu. Ako sa to skončilo, riaditeľ mu neoznámil. Žalobkyňa si neuvedomuje nejakú tú
nadriadenosť, podriadenosť, že ona musí počúvať svojho bezprostredne nadriadeného, plniť pokyny
a úlohy, ktoré sú jej uložené. Niekedy koncom júla mu odovzdali plán služieb a jeho povinnosťou bolo
tri dni pred tým tento plán služieb odovzdať. Tento plán služieb dal vonku 28 7., išlo o plán služieb na
mesiac august s tým, že ráno prišli policajti za ním odovzdať stálu službu. Jeden policajt, ktorý končil

a druhý , ktorý začínal si služby odovzdali a potom prišli za ním a povedali mu že je tam problém a to taký,
že p. B. bola večer v nočnej, ráno končila, mala plán služieb a s tým plánom služieb sa neoboznámila.
Všetci tam boli podpísaní, chýbal iba jej podpis. Videli, že ten plán služieb brala, oboznámila sa s ním,
títo policajti mu dali podnet. Následne urobil kontrolu, bola tam sama nepodpísaná p. B.. Následne vydal
disciplinárny rozkaz a potrestal ju aj písomným pokarhaním, išlo o rozkaz č. 13. Následne v čase, keď

čerpal dovolenku, tak bola p. B. pristihnutá hliadkou z riaditeľstva ako spala v služobnom aute. Keď
prišiel na oddelenie, tak p. B. dostala koncoročnú odmenu a ďalšie koncoročné odmeny nedostala, lebo
p. B. už v tom čase bola preradená, už nerobila na oddelení v Petrovciach. Okrem toho bola v tom
čase v treste a pokiaľ je policajt v treste, má disciplinárne opatrenie, tak nemá nárok na odmenu. Pani
B. už pred ním potrestal JUDr. Morung za neplnenie povinností dostala 2 x výčitku. On bol riaditeľom

12 mesiacov a taktiež ju 2 x potrestal, raz za nepodpísanie a druhýkrát za spánok, na základe čoho
ju mohli aj prepustiť. Žalobkyňa sa nesťažovala na diskrimináciu voči jej osobe. Nesťažovala sa na
zhoršenie zdravotného stavu. Mala maródku o ktorej sa zmienil. Záznam, ktorý bol z priestoru stálej
služby, kde vidno že p. B. si berie plán služieb, berie si ho a odchádza s ním do miestností, kde sa mala
oboznámiť a vrátiť ho naspäť, tak tento odoslal prvostupňovému odvolaciemu orgánu do Sobraniec.

Následne prvostupňový odvolací orgán ju s týmto dôkazom neoboznámil. Keď sa odvolal, išlo to na
súd a súd predmetnú vec vrátil, nakoľko p. B. nebola oboznámená s týmto dôkazom a to s kamerovým
záznamom. Potom bola novým riaditeľom oboznámená s týmto dôkazom a išlo to naspäť na súd. Potom
rozhodol súd voči ktorému podala p. B. sťažnosť, išlo to na Najvyšší súd a následne iba počul, že p.
B. vyhrala, lebo ten súd konštatoval, že sa tým zaoberať nebude.

21. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 3. 2024 na č. l. 384 – 387 okrem iného uviedla, že nárok
žalobcu, čo do dôvodu a výšky je nepreukázaný a nedôvodný. Odmena je nenárokovateľná zložka
príjmu, t. j. zložka príjmu na ktorú neexistuje právny nárok. Je neprípustné, aby sa žalobca domáhal

škody, ktorej výšku ustáli až v priebehu konania, ktorá v čase podania žaloby neexistovala. Vzhľadom
na uloženú edičnú povinnosť žalovanej predložil anonymizované personálne rozkazy ako prílohu
predmetného vyjadrenia. Žalovaný opakovane poukázal na to, že rozhodovanie nadriadeného policajta,
či ten ktorý policajt splnil zákonné podmienky pre udelenie odmeny nepredstavuje rozhodovanie orgánu
verejnejmoci.Disciplinárneopatreniaaniinérozhodnutianadriadenéhopolicajtaniesúprejavomvýkonu

verejnej moci. Pojem „ celoplošné odmeny „ , nemá oporu v zákonne č. 73/1998 Z. z.. Zároveň sa
žalovanýodvolalnasvojepísomnevyjadrenia,predovšetkýmnavyjadreniezodňa29.5.2023anavrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 4. 2024 na č. l. 409 spisu poukázala na to, že
žalovanýbezvysvetlenianepredložilžiadnepersonálnerozkazytýkajúceodmienoktóbra2015aoktóbra
2016. Zároveň v prílohe predložila žalobkyňa výplatnú pásku príslušníka PZ zaradeného na oddelenie
Hraničnej kontroly A. Vojkovce, ktorému bola v mesiaci október 2016 vyplatená odmena vo výške 548,-EUR. Týmto listinným dôkazom žalobkyňa preukázala vyplatenie odmien na danom oddelení vo výške
548,- EUR v mesiaci októbri 2016. Vo vzťahu k neexistencii celoplošných odmien žalobkyňa poukázala
na aktuálne celoplošné odmeny vo výške 500,- EUR. okrem toho žalobkyňa vzala žalobu späť v časti

náhrady škody za odňatý príplatok za vedenie služobného cestného vozidla vo výške 20,- EUR.

23. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o

zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

27. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

27. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného

pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo

veci začal konať ako prvý.

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.32. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť

žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú
zachované.

33. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

34. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané
ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

35. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

36. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

37. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

39. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

40. Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z. z. Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie
zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

41. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na tom skutkovom základe, že dňa 7.8.2013 bol žalobkyni
vyhlásený Disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru D. Riaditeľstva
hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného
zboru č.13/2013 zo dňa 7.8.2013 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“), ktorým jej bolo uložené podľa § 53
ods. 1 písm. a) zákona č.73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie s
odôvodnením, že dňa 31.07.2013 v čase o 07.30 hod. počas kontroly prezenčnej listiny „oboznámenie
sa s PLÁNOM SLUŽIEB na mesiac august 2013", ktorá je evidovaná ako príloha č.1 k č. p.: PPZ-
HCP-S013-1-012/2013, bolo riaditeľom Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru D. Riaditeľstva

hraničnej a cudzineckej polície E. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru
(ďalej len "OHK PZ D.") npor. JUDr. Jánom Kasičom zistené, že žalobkyňa nepodpísala vyššie uvedenú
prezenčnú listinu, hoci sa s plánom služieb údajne oboznámila už dňa 29.07.2013 po nástupe do službyod 20.00 hod. do 08.00 hod. Nadriadený konanie žalobkyne vyhodnotil ako „porušenie základných
povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.“1

41.1. Voči vyššie uvedenému disciplinárnemu rozkazu riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo dňa 7.8.2013
podala žalobkyňa dňa 12.09.2013 odvolanie so žiadosťou o jeho zrušenie v celom rozsahu z titulu
jeho nezákonnosti. Odvolací orgán - riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície E. - odvolanie
zamietol a disciplinárny rozkaz riaditeľa OHK PZ D. č. 13/2013 z 07.08.2013 potvrdil. Žalobkyňa podala

navecneamiestnepríslušnýsúdžalobuopreskúmanierozhodnutiač.p.:PPZ-HCP-SO1-243-016/2013
zo dňa 12.09.2013, ako aj disciplinárny rozkaz riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo dňa 7.8.2013 s návrhom
tieto ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

41.2 Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/264/2013-57 z 03.04.2014 došlo k zrušeniu

rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.09.2013, ako i Disciplinárneho rozkazu riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo
dňa 07.08.2013. žalovaný sa voči predmetnému rozsudku odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom č. k. 3Sžo/56/2014 z 01.07.2015 potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 03.04.2014 č. k. 6S/264/2013-57, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

41.3 S poukazom na vyššie uvedené došlo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/264/2013-57
z 03.04.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžo/56/2014
z 01.07.2015 k právoplatnému zrušeniu oboch rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, t. j.
disciplinárneho rozkazu riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo dňa 07.08.2013, ako aj rozhodnutia odvolacieho
orgánu žalovaného č. p.: PPZ-HCP-SO1-243-016/2013 zo dňa 12.09.2013, čím s poukazom na

znenie ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia (viď.
cit. „ ....právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom“), nakoľko príslušnýmorgánom, súdom, bolo zrušené právoplatné
rozhodnutie, disciplinárny rozkaz riaditeľa OHK PZ D. č. 13 zo dňa 07.08.2013 spolu s rozhodnutím
odvolacieho orgánu č. p.: PPZ-HCPSO1- 243-016/2013 zo dňa 12.09.2013).

41.4 Následne žalovaný opätovne vo veci rozhodol a to tak, že žalobkyni bolo disciplinárnym rozkazom
riaditeľaOddeleniahraničnejkontrolyPolicajnéhozboruA.F.Riaditeľstvahraničnejacudzineckejpolície
E., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 5 z 11. septembra 2015 (ďalej
len „disciplinárny rozkaz č. 5 z 11.09.2015“), uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona disciplinárne

opatrenie písomné pokarhanie, ktorého dôvodom bola skutočnosť, že 29. júla 2013 nepodpísala
prezenčnú listinu „Oboznámenie sa s PLÁNOM SLUŽIEB na mesiac august 2013“, evidovanú ako
príloha č. 1 k č. p. PPZ-HCP-SO13-1- 012/2013, hoci sa so schváleným plánom služieb nadriadeným 29.
júla 2013 oboznámila pred nástupom do služby plánovanej od 20.00 hod. do 08.00 hod. 30. júla 2013.
Voči uvedenému disciplinárnemu rozkazu č. 5 z 11.09.2015 podala žalobkyňa odvolanie so žiadosťou

o jeho zrušenie v celom rozsahu z titulu jeho nezákonnosti. Odvolací orgán - Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície E., Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, rozhodnutím
č. p.: PPZ-HCPSO1-182- 007/2015 zo dňa 13.10.2015 odvolanie zamietol a disciplinárny rozkaz č. 5 z
11.09.2015 potvrdil. Žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí. Krajský súd
v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/127/2015-50 z 30. júna 2016 žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

Voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

41.5 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5Sžk/6/2016 zo dňa 28.03.2018 rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/127/2015-50 z 30.06.2016 zmenil tak, že rozhodnutie Prezídia

Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
E. z 13.10.2015, č. p.: PPZ-HCPSO1-182-007/2015, ako aj disciplinárny rozkaz č. 5 riaditeľa Oddelenia
hraničnej kontroly Policajného zboru A. F. z 11.09.2015 zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžk/6/2016 zo dňa
28.03.2018, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia č. p.: PPZ-HCPSO1-182-007/2015 zo dňa 13.10.2015

a disciplinárneho rozkazu č. 5 z 11.09.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2018. Následne dňa
22.06.2018PrezídiumPolicajnéhozboru,ÚraduHraničnejacudzineckejpolície,Riaditeľstvohraničneja
cudzineckej polície Sobrance vydalo upovedomenie o zastavení disciplinárneho konania voči žalobkyni.42. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení okrem iného vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie. Žalovaný na podporu vysloveného svojho právneho názoru poukázal na viaceré súdne

rozhodnutia a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, vo vzťahu k posudzovaniu
neaplikácie zákona č. 514/2003 Z. z. na prípady peňažných nárokov policajtov plynúcich zo zákona č.
73/1998 Z. z..

43. Žalobkyňa vo vzťahu k jednotlivým súdnym rozhodnutiam poukázala na tú skutočnosť, že tieto nie
sú skutkovo a právne totožné so skutkovým právnym stavom v prípade žalobkyne, resp. poukázala
na osobitný charakter disciplinárneho konania v rámci ktorého, je príslušník PZ trestaný za protiprávne
konanie obdobne ako je to v prípade postihu za priestupok alebo iný správny delikt a preto podľa jej
názoru prichádza do úvahy zodpovednosť za nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

44. Po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach prvostupňový súd vykonal stranami navrhnuté dôkazy
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vo veci a následného právneho posúdenia uplatneného
nároku zo strany žalobkyne. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámenia
sa so žalobou, jednotlivými vyjadreniami strán konania, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov,

oboznámením sa s jednotlivými listinnými dôkazmi mal za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

45. Na základe žalobkyňou tvrdenej skutočnosti, že k uplatnenému nároku žalobkyne na náhradu
škody malo dôjsť vydaním 4 nezákonných rozhodnutí správneho orgánu v rámci disciplinárnych konaní

vedených voči žalobkyni v súvislosti s porušením základných povinností policajta podľa zákona č.
73/1998 Z. z. súd odkazuje na nasledujúce ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z.. Policajtom sa na účely
tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu
službu v služobnom úrade / § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. /. Štátna služba sa vykonáva v služobnom
pomere / § 2 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. /. Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35

ods. 1 písm. a/ alebo b/ do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej
rodiny patria po dobu preloženia náhrady ako pri služobnej ceste / § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.
z. /. Konanie o prvom stupni služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje o ňom minister a nadriadený
a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon / § 232 zákona č. 73/1998 Z. z. /. Ak bola policajtovi pri
výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti

zodpovedá za ňu služobný úrad / § 173 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. /. Služobný úrad zodpovedá
policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia
služobných úloh / § 173 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. /.

46. Služobný pomer policajtov je inštitútom verejného práva. Tento služobný pomer nevzniká zmluvou /
ale rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru / a po celú dobu trvania sa výrazne odlišuje od pomeru
pracovného, ktorý je typicky pomer súkromno – právny, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To
sa prejavuje aj v právnej úprave služobného pomeru. Služobné pomery policajtov sú založené na

výraznom zastúpení prvku podriadenosti a nadriadenosti ich subjektov. Právna úprava služobného
pomeru policajtov odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci.

47. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 78/2018, 3Cdo 79/2018 zo dňa 28. 3.

2019, publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SRpod č. 7/2019, pod R 71/2019 treba
verejnú moc chápať ako vynucovanie vôle vyjadrujúcej verejný záujem voči určitým subjektom /
jednotlivcom, sociálnym skupinám /. Pri výkone verejnej moci dochádza k autoritatívnemu rozhodovaniu
o právach a povinnostiach týchto subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Významným znakom
výkonu verejnej moci je, že subjekt o ktorého právach orgán verejnej moci koná / rozhoduje / nie je

v rovnoprávnom postavení s orgánom verejnej moci. Medzi tým, kto vykonáva verejnú moc a tým voči
komu je táto moc vykonávaná je tzv. vrchnostenský vzťah. Kritériom pre posúdenie, či ide o výkon
verejnej moci orgánom verejnej moci, je skutočnosť, či tento orgán koná a rozhoduje o právacha povinnostiach tých, voči ktorým má podľa zákona vykonávať verejnú moc / voči ktorým má plniť svoje
úlohy orgánu verejnej moci / a či výsledok jeho konania je vynútiteľný verejnou mocou.

48. Pri skúmaní, či orgán verejnej moci v tom ktorom prípade vykonáva verejnú moc je významné tiež
to, či tzv. vrchnostensky koná vo verejnej sfére a s verejnými dôsledkami / teda navonok / vo vzťahu
k iným subjektom, ktoré sa nachádzajú mimo samotný orgán verejnej moci. Policajný zbor je ozbrojený
bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti boja proti zločinu,

vrátane jej organizovaných foriem, medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú
z medzinárodných záväzkov SR / § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, ďalej len zákon č.
171/1993 Z. z. /. Keď policajný zbor vykonáva pôsobnosť, ktorú mu zveril zákon, napríklad pri ochrane
života, zdravie, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, o ochrane majetku, odhaľovaní trestných činov,
zisťovanípáchateľov,odhaľovanídaňovýchúnikov,nezákonnýchfinančnýchoperácií/§2ods.1zákona
č. 871/1993 Z. z. / vykonáva verejnú moc v postavení orgánu verejnej moci. Pokiaľ, ale v rámci štruktúr

policajného zboru niektorý nadriadený pri plnení svojich povinností podľa § 49, 50 zákona č. 73/1998 Z.
z. vyvodí dôsledky z porušenia služobných povinností za disciplinárne previnenie podľa § 52, zákona
č. 73/1998 Z. z. a uloží podriadenému policajtovi disciplinárne opatrenia podľa § 53 zákona č. 73/1998
Z. z. nejde o výkon verejnej moci v zmysle ustanovenia zákona č. 514/2013 Z. z.. Skutočnosť, že
v ich vzájomnom vzťahu je zastúpený prvok nadriadenosti a podriadenosti, ktorý by sa na prvý pohľad

mylne mohol javiť ako tzv. vrchnostenský, na tom nič nemení. Nadriadený policajta v takomto prípade
nevystupuje ako orgán verejnej moci / neplní niektorú z úloh policajného zboru uvedených v ustanovení
§ 2 ods. 1 zákona č. 173/1993 Z. z. /, ale uplatňuje voči nemu pôsobnosť služobne nadriadeného, ktorá
mu vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z.. V danom prípade nejde o osobitný charakter disciplinárneho
konaniaaobdobupostihuzapriestupokaleboinýsprávnydelikt.Akbyajbolorozhodnutie nadriadeného

policajta pri aplikácii § 53 zákona č. 73/1998 Z. z. nezákonné, prípadne pokiaľ by ním policajtovi vznikla
škoda, nešlo by o nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..
Nešlo by ani o škodu v zmysle tohto zákona, ale o osobitný druh zodpovednosti služobného úradu za
škodu podľa § 173 ods. 2 zákona č. 173/1998 Z. z. v zmysle ktorého totiž služobný úrad / a nie štát
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. / zodpovedá za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej

povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

49. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne súd najskôr výrokom I. zastavil
konanie o zaplatenie sumy 20,- EUR a s poukazom na skôr uvedený nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie na strane žalovaného výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP a úspešnému v spore
žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.