Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625200108
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625200108.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX D. zastúpená advokátom JUDr. Tomášom Tauberom, Advokátska kancelária
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 3139/6, IČO: 51151227 proti žalovanému: C. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G. - H. F., zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, Advokátska
kancelária so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, IČO: 45009538, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2025 žiadala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť odstrániť na vlastné náklady drevenú hospodársku stavbu a septik postavené na pozemku
žalobkyne parcela C KN č. 186 o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C..

2. V žalobe uviedla, že na uvedenej nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou sa nachádza nelegálna
stavba - drevená hospodárska stavba, ktorú vybudovali právni predchodcovia žalovaného, a ktorá

poškodzuje jej rodinný dom súpisné č. XX. Vzhľadom na blízkosť rodinného domu a nelegálnej stavby
dochádza k neustálemu poškodzovaniu jej majetku a to tým, že v prípade dažďa sa voda odráža
zo strechy nelegálnej stavby až na jej rodinný dom, čím dochádza ku poškodzovaniu omietky, ktorá
opadáva a okien, ktoré v dôsledku neustálej vlhkosti hnijú a tak strácajú na životnosti, pričom takto
poškodené okná musela na svoje náklady už dvakrát vymeniť za nové. Nelegálna stavba – septik nie
je izolovaný, a to spôsobilo prenikanie odpadu pod základy jej rodinného domu. Predmetný odpad
spôsobuje nepríjemný zápach , ktorý sa šíri na celý rodinný dom a znepríjemňuje život jej a jej rodine.

Vplyvom žalovaného nie je jej umožnené žiť v zdravom prostredí, ktorého kvalitu znižuje zápach zo
septiku, a aj vzhľadom na kontamináciu pôdy môže mať vplyv aj na jej zdravie a zdravie ľudí bývajúcich
v nehnuteľnosti a to aj v spojení s vytváraním sa plesní vplyvom vlhkosti. Snahy o dohodu so žalovaným
na ďalšom postupe boli neúspešné. Situáciu riešila aj prostredníctvom Žiadosti o vypratanie pozemku
voči vlastníkom susedných nehnuteľností zo dňa 04.09.2021 a 09.11.2023, o čom bolo rokované aj na
obecnom zastupiteľstve obce C. dňa 08.02.2023. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril tak, že vie o
tom, že pozemok na ktorom je umiestená nelegálna stavba bol predaný jeho rodičom matkou pani B.,

avšak žiadny písomný doklad nemá pričom je ochotný prístavbu opraviť, aby nespôsobovala škodu.
Žalovaný zasahuje do jej vlastníckeho práva, nad mieru primeranú ju obťažuje a vážne ohrozuje výkon
jej vlastníckeho práva najmä tým, že jej znemožňuje užívať nehnuteľnosť riadne vzhľadom na prítomný
zápach a poškodzovanie rodinného domu.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.06.2025 namietal pasívnu
legitimáciu nakoľko nie je vlastníkom stavieb, ktoré má odstrániť. Pozemok, na ktorom sa označené

stavby (septik a drevená hospodárka budova) nachádzajú patrí žalobkyni, ktorá pozemok nadobudla
na základe kúpnej zmluvy. Má za to, že septik nie je samostatnou stavbou, ale je príslušenstvom hlavnej
veci. Ďalej spochybnil tvrdenie žalobkyne, že dochádza k poškodzovaniu omietky jej domu v dôsledku
dažďa. Zo žalobkyňou predloženej fotodokumentácie poškodenie nevyplýva a je evidentné, že drevená
stavba má po celej dĺžke odkvapový žľab, ktorým je dažďová voda odvádzaná zo strechy. Na dome

bola zrealizovaná nová fasáda a od drevenej stavby je dom omietnutý vonkajšou omietkou, ktoré v
súčasnej dobe sú odolné voči vode a poveternostným vplyvom. Pokiaľ ide o septik, ten je už 25 rokov
nevyužívaný, nie je tam žiadny odpad. Skutočnosť, že žumpa je vytiahnutá a nepoužívaná vyplýva aj z
uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 08.12.2023. Septik sa nachádza na pozemku vo vlastníctve
žalobkyne a teda pozemok nadobudla aj so septikom a je jeho súčasťou. Stavby označené žalobkyňou
ako nelegálne boli postavené rodičmi žalovaného medzi rokmi 1969 a 1971, pričom nemôže ísť o

nelegálne stavby, pozemok bol užívaní jeho rodičmi a rodičia žalobkyne tento stav akceptovali. Má za
to, že odstránenie stavby je možné uložiť len vlastníkovi, čo by muselo byť v konaní preukázané. Rodičia
žalovaného pozemok odkúpili od rodičov žalobkyne a dlhé desaťročia ho užívali pokojne. Namietal aj
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, keďže táto napriek zápisu v katastri nehnuteľností nemusí byť
vlastníčkou spornej parcely vzhľadom na faktické vydržanie pozemku rodičmi žalovaného. Žalovaný

má za to, že pozemok patrí do dedičstva po jeho rodičoch, ktorí tento pozemok užívali v dobrej viere
nepretržite a nerušene od sedemdesiatich rokov minulého storočia a teda nadobudli ho vydržaním.
Uvedené stavby neboli žalovaným zriadené, postavené a ani ich nezdedil, teda nie je ich vlastníkom.
Obec navštevuje sporadicky z dôvodu údržby susedných pozemkov, ktoré zdedil po rodičoch a na
uvedenom pozemku nevykonáva žiadnu činnosť. V závere uviedol, že bol ochotný vykonať stavebné

úpravy, avšak žalobkyňa trvá na odstránení stavieb.

4. V replike doručenej súdu dňa 12.05.2025 žalobkyňa uviedla, že žalovaný je pasívne legitimovaný,
pričom vychádza z jeho tvrdení pred obecným zastupiteľstvom obce C., kde prejavil ochotu prístavbu
opraviť, aby nevznikala škoda na jej majetku. Pokiaľ by nebol vlastníkom nehnuteľnosti neponúkal

by možnosť jej opravy a nepriznal by vznik škody na jej majetku vplyvom jeho stavby. Rozporovala
tvrdenie žalovaného, že omietky sú vodeodolné, keďže žalovaný nemá na to odborné znalosti a taktiež
každý druh omietky je iný. Drevená stavba má síce odkvapový žľab, avšak nezachytí všetku vodu a
tá, ktorá sa z neho odrazí poškodzuje nehnuteľnosť. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že napriek
zápisu v katastri nehnuteľnosti vlastníctvo žalobkyne môže byť sporné uviedla, že platí nevyvrátiteľná

domnienka, že skutočnosti uvádzané v katastri nehnuteľností sa považujú za pravdivé pokiaľ sa
nepreukáže opak. Vlastníctvo žalobkyne k uvedenému pozemku vylučuje vlastníctvo niekoho iného
nadobudnuté vydržaním, keďže na vydržanie je potrebná oprávnená držba, čo v danom prípade nebolo
dodržané. Žalovaný svoje tvrdenie, že pozemok bol predaný jeho rodičom jej matkou nepreukázal.
Žalobkyňamázato,žeseptiknesúvisíspozemkomapokiaľbydošlokjehooddeleniuhodnotapozemku

neklesne. I., ktorý je na pozemku iba umiestnený neovplyvňuje funkčnosť a ani existenciu pozemku.
Rovnako má za to, že žalovaný nepreukázal tvrdenie, že stavby boli postavené jeho rodičmi medzi rokmi
1969 a 1971, že nie je ich vlastníkom, a preto je potrebné ich považovať za ilegálne.

5. V duplike zo dňa 09.06.2025 žalovaný uviedol, že z vyjadrenia žalobkyne nie je možné vyvodiť

záver o jeho vlastníctve k sporným stavbám a ani, že škoda vzniká vplyvom stavieb. Žalobkyňa
nepreukázala vlastnícke právo žalovaného k stavbám, neuviedla výšku škody na omietke. Žalovaný
nespochybňuje zápis žalobkyne v katastri nehnuteľností ako vlastníčky pozemku C-KN 186, na ktorom
súpredmetnéstavbypostavenéavšakvzhľadomnadlhodobé,nepretržitéanerušenéužívaniepozemku
otcom žalovaného prichádza do úvahy aj otázka vydržania pozemku. K tvrdeniu doby, kedy boli stavby

postavené žiadal vyzvať obec, ktorá uviedla, že stavby boli postavené pred rokom 1976 a užíval ich v
minulosti otec žalovaného a s prihliadnutím na rok narodenia žalovaného je vylúčené, aby ich postavil
žalovaný. V závere vzniesol námietku premlčania majúc za to, že nie len žalobkyňa ale aj právni
predchodcovia žalobkyne mohli právo uplatniť na súde už skôr a tým, že sa tak nestalo toto právo je
premlčané. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

6.Súdvykonalvovecidokazovanie,vypočulstranysporu,oboznámilsasfotodokumentáciou, listinnými
dôkazmi, a to Predžalobnou výzvou zo dňa 12.09.2024, Čestným vyhlásením zo dňa 21.05.2024,
prípisom „Vypratanie pozemku“ zo dňa 09.11.2023, s Geometrickým plánom, Výpisom z UzneseniaObecného zastupiteľstva J. C. zo dňa 08.12.2023, Výzvou na vypratanie pozemku zo dňa 04.09.2003,
Listom vlastníctva č. XXX, so zápisom v pozemkovoknižnej vložke č. XX katastrálne územie C.,
Rozhodnutím Štátneho notárstva č. D 853/68 - 10 zo dňa 08.01.1966 a č. D 883/65 zo dňa 12.01.1966,

Návrhom na zápis do katastra nehnuteľností N 64/90 zo dňa 26.03.1990, Darovacou zmluvou spísanou
vo forme Notárskej zápisnice N 64/90 Nz 61/90 dňa 14.02.1990, Kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2012,
Rozhodnutím Správy katastra Levoča číslo vkladu V 30/13 zo dňa 28.01.2013, Výkazom zmien II. etapa
ČZ 93/89, prípisom Obce C. „Poskytnutie informácie zo dňa 23.05.2025, a zistil nasledovné:

7. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie C., a to parcely registra „C“ č. 178, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1036 m2, parcely
registra „C“ č. 186 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54m2 a parcely registra „C“ č. 212 záhrada
o výmere 287m2. Tiež je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné č. XX nachádzajúceho sa na
parcele registra „C“ č. 178.

8. Uvedené nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. a to parcely registra
„C“ č. 178 a č. 186 a stavbu rodinného domu súpisné č. XX nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného
vlastníctva darovaním od svojej predchodkyne K. E. E. F., ktorá ich nadobudla od F. L. a A. F. E. L.
a parcelu registra „C“ č. 212 kúpou od K. G..

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. predloženého Okresným úradom Levoča,
katastrálny odbor, bolo zistené, že predchodcovia žalobkyne F. L. a A. F. E. L. boli podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 nehnuteľností zapísaných pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XX
katastrálne územie C. a to parcely č. 178 o výmere 1036 m2, parcely č. 186 o výmere 54 m2 a domu
súpisné č. XX na parcele č. 178.

10. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi č. D 883/65 zo dňa 12.01.1966, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.1966, bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi F. L., zomrelom
XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti v pozemnoknižnej zápisnici č.XX katastrálne územie C. a to dom, dvor a
záhradu zapísané na mene poručiteľa v podiele 1/2 nadobudla K. E. E. F..

11. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi č. D 853/65 - 10 zo dňa 08.01.1966 bolo
prejednané dedičstvo po poručiteľke A. F. E. L., zomrelej 03.08.1961. Nehnuteľnosti v pozemnoknižnej
zápisnici č.XX katastrálne územie C. a to dom, dvor a záhradu zapísané na mene poručiteľa v podiele
1/2 nadobudla K. E. E. F..

12.NásledneDarovacouzmluvouzodňa14.02.1990spísanouvoformeNotárskejzápisnicenaŠtátnom
notárstve v Spišskej Novej Vsi č. N 64/90 darovala K. E. E. F., nar. XX.XX.XXXX A. B. E. E., nar.
XX.XX.XXXX, v celosti nehnuteľnosti v katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to
parcelu č. 178, dom súpisné č. XX, dvor o výmere 1036 m 2, /dreváreň, parcelu č. 186 zastavaná

plocha o výmere 54 m2 .

13. Parcelu registra „C“ č. 212, záhrada o výmere 287 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie C., žalobkyňa nadobudla Kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2012 od predávajúcej K.
G. E. M., nar. XX.XX.XXXX, v celosti.

14 Čestným prehlásením zo dňa 21.05.2024 K. D., nar. XX.X.XXXX, prehlásila, že vlastníkom parcely č.
186 a parcely č. 177 na liste vlastníctva č. XXX bola jej matka K. E. a prevodom vlastníctva ho nadobudla
jej sestra A. B.. Ďalej prehlásila, že nehnuteľnosť v katastri v obci Poľanovce na liste vlastníctva XXX,
parcela registra č. 186 vždy patrila ich rodine a rodine E. nebola nikdy predaná, alebo darovaná a ani

daná do prenájmu.

15. Žalobkyňa predložila Geometrický plán zamerania parciel č. 178, 186, rodinného domu
a hospodárskej budovy zo dňa 19.04.1989, z ktorého je zrejme, že stavba rodinného domu žalobkyne je
postavená na parcele č. 178 a na pozemku parcele č. 186 sa nachádza stavba hospodárskej budovy.

16. Listom zo dňa 04.09.2023 adresovaným C. E. vyzvala žalobkyňa žalovaného na odstránenie
drevenej hospodárskej stavby bez súpisného čísla a septiku z jej pozemku list vlastníctva XXX čísloparcely 186. Zároveň ho požiadala o vypratanie pozemku a odovzdanie do termínu 30.09.2023 s tým,
že po odstránení stavieb svoj pozemok ohradí.

17. V liste adresovanom Obecnému zastupiteľstvu C. zo dňa 09.11.2023 žalobkyňa uviedla, že vyzvala
C. E. na odstránenie drevenej hospodárskej stavby bez súpisného čísla a septiku z jej pozemku parcely
č. 186. Poukázala na to, že rodina E. si na jej pozemku bez povolenia vybudovala stavby, ktoré
poškodzujú jej nehnuteľnosť rodinný dom súpisné č. XX. Z drevenej hospodárskej stavby, ktorá je
v blízkosti domu, pri daždi voda oprskáva na dom a odpad zo septika, ktorý nie je odizolovaný, preniká

pod základy domu a šíri sa z neho zápach. Obecné zastupiteľstvo požiadala, aby participovalo na riešení
občianskeho sporu a využilo inštitúty ochrany obcou.

18. Obec C. riešila danú situáciu dňa 08.12.2023. Z výpisu z Uznesenia Obecného zastupiteľstva
obce C. zo zasadnutia konaného dňa 08.12.2023 vyplynulo, že žalobkyňa sa chcela dohodnúť
s vlastníkom susediaceho pozemku, ale z jeho strany nebola ochota. Žalovaný sa vyjadril, že je ochotný

prístavbu opraviť, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalobkyne a tiež uviedol, že žumpa sa
nepoužíva. Uviedol, že má tiež snahu kúpiť pozemok po dohode s majiteľkou. Uznesením č. 72 obecné
zastupiteľstvo navrhlo spor riešiť v občianskoprávnom konaní.

19. Predžalobnou výzvou zo dňa 12.09.2024 vyzvala žalobkyňa žalovaného opätovne na odstránenie

stavieb nachádzajúcich sa na parcele registra „C“ č. 186, a to odstránenie murovanej stavby susediacej
s nehnuteľnosťou žalobkyne a septiku z dôvodu, že tieto stavby neoprávnene obmedzujú jej vlastnícke
práva a spôsobujú škodu na jej majetku. Výzva bola doručená žalovanému dňa 19.07.2024.

20. Podľa vyjadrenia žalobkyne drevená hospodárska budova a septik neboli postavené pred rokom

1976, tieto boli postavené v roku 1977 resp. 1978. Má za to, že v prípade hospodárskej budovy sa
jedná o murovanú stavbu, ktorá je obitá drevom a septik sa nachádza zrejme v tejto hospodárskej
budove. Vlastníkom stavieb je podľa nej žalovaný, ktorý zdedil majetok po svojich rodičoch a stavby
užíva. V hospodárskej budove má žalovaný zrejmé uskladnené drevo. Pôvodne na pozemku parcele
č. 186 bola postavená ich drevenica, ktorá bola neskôr zbúraná. Jej matka predchodcom žalovaného

na tejto parcele umožnila uskladňovať drevo, avšak povolenie na postavenie uvedených stavieb a ani
na ohradenie pozemku nemali. Pozemok nebol v žiadnom období po dobu 10 rokov nerušene užívaný
žalovaným a ani predchodcom žalovaného. Vie o tom, že už otec žalovaného tvrdil, že si predmetný
pozemok kúpil a z toho dôvodu boli aj hádky medzi ním a jej matkou. Problémy so septikom a dažďovou
vodou začali od času kedy sa vrátila bývať v roku 1989 do C.. Predmetný pozemok nemá záujem predať

žalovanému.

21. Žalovaný vo svojej výpovedi zotrval na tom, že stavba bola zriadená pred rokom 1976, čo vylučuje
vzhľadom na jeho vek, že bola postavená ním. Hospodárska budova bola užívaná na chov zvierat.
Časť tejto stavby je murovaná do výšky 150 - 180 cm, z dôvodu, aby neunikal zápach, zvyšná časť je

prichytená k dreveným stĺpom po rohoch budovy, strecha je zo škridle. Septik je murovaný betónovaný,
ide o jamu o hĺbke cca 1,5 m a rozmeroch cca 1,2 x 1,5 m, postavený je pred budovou drevárne. Septik
nie je napojený na rodinný dom, je uzatvorený cca 22 rokov, prekrytý gumou a doskami, nevyužíva sa,
nič sa tam nenapúšťa, nezapácha. Dom, ktorého je vlastníkom má riešený odpad do potoka, ako aj
iné domy v obci. Predmetné stavby boli postavené rokoch 1970 - 1976 jeho rodičmi, ktorí pozemok aj

užívali. V rámci dedičského konania tieto stavby neboli riešené. Tvrdil, že matka žalobkyne predala
parcelu č. 186 jeho matke.

22. Obec Poľanovce v odpovedi na žiadosť súdu zo dňa 23.5.2025 uviedla, že stavby - drevená
hospodárska budova a septik postavené na parcele registra „C“ č. 186 zapísanej na liste vlastníctva č.

XXX katastrálne územie. Poľanovce boli postavené pred rokom 1976. Otec žalovaného nebohý C. E.
ich fakticky užíval v minulosti vrátane užívania pozemku pod stavbami. Obec nemá vedomosť o uzavretí
kúpnej zmluvy medzi predchodcami žalobkyne a žalovaného.

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.24. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

25. Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci nato
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“)

26. Podľa § 135c ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

27. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

28. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe

právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o
plynutí premlčacej doby.

32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

34. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha odstránenia hospodárskej budovy a odstránenia septiku,

ktoré sú postavené na pozemku parcele C KN č. 186 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom
území C.. Dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa je v uvedenom liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie I. H. N. zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetnej parcely C KN č. 186.
Dokazovaním tiež má súd za preukázané, a medzi stranami sporu to nebolo sporné, že hospodárska
budova a septik postavené na uvedenej parcele boli postavené predchodcom žalovaného a tieto boli

ním aj užívané.

36. V prvom rade súd v konaní posudzoval to, či stavba hospodárskej budovy a stavba septika
postavené na parcele C KN č. 186 majú charakter nehnuteľností v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka t.j. či ide o stavby spojené pevným základom so zemou. Uvedené súd posudzoval z dôvodu,

že v prípade, ak uvedené stavby nemajú charakter nehnuteľností, vlastník pozemku sa môže domáhať
ochrany proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva odstránením takýchto stavieb podľa
§ 126 Občianskeho zákonníka. V prípade, že sa jedná o nehnuteľnosti je dôvodná aplikácia § 135c
Občianskeho zákonníka a to za predpokladu, že sa jedná o stavby na cudzom pozemku.37. Stavby sú nehnuteľnosťami vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Pevný základ treba
skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej hospodárskeho

určenia možno premiestniť. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebnoprávnych
predpisov. Nemusí to byť len budova. Žalobkyňa uviedla, že hospodárska budova je murovanou
stavbou. Z výpovede žalovaného vyplýva, že stavba hospodárskej budovy je len čiastočne murovanou
stavbou a to do výšky cca 1,5 až 1,8 m a to v časti, ktorá sa využívala na chov zvierat. Z toho je zrejme,
že minimálne v časti hospodárskej budovy, ktorá je murovaná musia byť základy a teda ide o stavbu,

ktorá má v tejto murovanej časti, pevne spojené základy so zemou. Pokiaľ ide o stavbu septika, podľa
vyjadrenia žalovaného, ide o betónovú stavbu pozostávajúcu z vybetónovanej jamy o hĺbke cca 1,5
m a rozmeroch 1,5 x 1,5 m. V oboch prípadoch preto tieto stavby nemožno oddeliť od zeme bez toho,
aby došlo k ich porušeniu. Vzhľadom na charakter týchto vecí, jedná sa teda o samostatné nehnuteľné
stavby.

38. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2025, stavbu septika označil za súčasť pozemku.
Súčasťou veci podľa ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka je všetko, čo k nej podľa povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť
stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu,
ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je, na rozdiel od príslušenstva,

samostatnou vecou v právnom zmysle a zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. To znamená, že súčasť
veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takejto veci nie je súčasť veci
vôbec uvedená.

39. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/18/2011 zo dňa

30.08.2012, súdna prax za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa,
septik a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci. Vedľajšie stavby (septik,
studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo veci a ak
sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej
hmoty alebo železnú nádrž) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú,

na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným
predmetom právnych vzťahov.

40. V danom prípade septik nachádzajúci sa na parcele C KN č. 186 je vybetónovaný, nejde
len o umelohmotnú alebo železnú nádrž. Jedná sa preto o samostatnú nehnuteľnosť, ktorá je

príslušenstvom hlavnej stavby – hospodárskej budovy. Zo zákonnej definície príslušenstva veci vyplýva,
že vec považovaná za príslušenstvo musí byť vecou v právnom zmysle. Taká vec sa mení na
príslušenstvo v dôsledku prejavu vôle vlastníka hlavnej veci (to znamená, že vlastník hlavnej veci musí
byť aj vlastníkom veci, ktorá sa má stať príslušenstvom), ktorým ju určuje na to, aby sa trvale užívala
s hlavnou vecou. Podľa vyjadrení žalovaného, v danom prípade septik bol vybudovaný z dôvodu, že

hospodárskabudovaslúžilaajnachovdomácichzvierat,zktorejčastibolavyspádovanáčasťdoseptiku,
z čoho vyplýva, že septik bol užívaný spolu s hospodárskou budovou.

41. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že hospodárska budova a septik sú
nehnuteľnosťami, septik je príslušenstvom hospodárskej budovy a preto je potrebné nárok žalobkyne

na odstránenie týchto stavieb posudzovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

42. Neoprávnenou stavbou je stavba zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právny
titul zriadiť takúto stavbu. Pre stavebníka je cudzím pozemkom každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu resp. obligačné právo umožňujúce zriadenie

trvalej stavby.

43. Stavba hospodárskej budovy a septik boli postavené v 70-tych rokoch, teda v čase kedy pozemok
parcela C KN č. 186, podľa stavu v katastri nehnuteľnosti, vlastnícky patril K. E. E. F. t.j. matke žalobkyne.
Stavby hospodárskej budovy a septiku boli postavené predchodcom žalovaného, ktorý tieto stavby aj

užíval. Podľa vyjadrenia žalobkyne otec žalovaného mal súhlas jej matky k tomu, aby pozemok parcelu
C KN č. 186 využíval na uskladnenie dreva. Žalovaný tvrdil, že jeho otec predmetnú parcelu č. 186
od matky žalobkyne kúpil a túto parcelu jeho rodičia vydržali. To, že už otec žalovaného uvádzal, že
predmetnú parcelu kúpil, uviedla aj žalobkyňa.44. Z uvedených dôvodov sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou b tomto konaní tým, či žalovaný
resp. jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo v parcele C KN č. 186 vydržaním.

45. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom
určených podmienok dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo zo zákona. Vydržanie
vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo

ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Spôsobilým subjektom nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vydržaním sú tak fyzické, ako aj právnické osoby resp. štát. Spôsobilým predmetom
držby môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zákonom stanovená doba na vydržanie nehnuteľnosti je 10 rokov.

46. Podľa vyjadrenia žalovaného predmetnú parcelu, na ktorej boli jeho predchodcom postavené stavby
hospodárskej budovy a septiku, rodičia žalovaného kúpili od matky žalobkyne. Žalovaný tiež uviedol,
že žiaden písomný doklad o tom nenašiel.

47. Jedným z predpokladom vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu sa považuje

nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom
jej priebehu. Oprávnenosť držby sa posudzuje objektívne z hľadiska existencie právneho titulu a
nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou.

48. Nedostatok právneho titulu (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nemôže zapríčiniť neoprávnenosť
držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, môže byť len jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť
držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Veľkého senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.05.2024 sp. zn. 1 VCdo 1/2024, ktoré bolo publikované
v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2024 pod č. 15

s právnou vetou „právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa
a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako
bezodplatné plnenie“.

49. Pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o
tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú

sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 publikovaný v Zbierke nálezov s
uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018, príp. Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 468/2022 z 24.11.2022).

50. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne vecou
strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Dôkazné
bremeno vždy zaťažuje tú stranu, ktorá má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého
tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Zo strany žalovaného na preukázanie ním
uvádzaného vydržania parcely C KN č. 186, t.j. preukázanie dobromyseľnosti držby predmetnej parcely

jeho rodičmi nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie. Žalovaný nepreukázal nie len existenciu titulu na
vydržanie nehnuteľnosti, ale z jeho strany nebola preukázaná ani oprávnenosť držby. Na jednej strane
žalovaný v konaní tvrdil, že jeho otec parcelu C KN č. 168, na ktorej sú postavené stavby hospodárskej
budovy a septiku, kúpil od matky žalobkyne, na strane druhej uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom
nepreukázal, nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie napr. na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny

za parcelu a pod... Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy a nenavrhla žiadne dokazovanie potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.51. Žalovaný v konaní nepreukázal žiaden iný titul, ktorý by oprávňoval jeho otca postaviť dané stavby
na pozemku vo vlastníctve matky žalobkyne. V konaní nebolo preukázané, aby medzi predchodcami
strán sporu došlo k uzatvoreniu inej zmluvy, ktorá by umožňovala postaviť stavby na pozemku matky

žalovanej. Za oprávnenie postaviť tieto stavby na pozemku nemožno v žiadnom prípade považovať ani
vyjadrenie resp. súhlas na uskladnenie dreva na predmetnej parcele.

XX. Pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu je potrebné vychádzať z právnej úpravy
platnej v čase vzniku stavby. Neoprávnenú stavbu t.j. stavbu postavenú na cudzom pozemku je však

nevyhnutné odlišovať od nepovolenej stavby, čiže tzv. čiernej stavby, ktorá je postavená v rozpore
s príslušnými administratívnymi (najmä stavebnými) predpismi, a bez potrebných administratívnych
rozhodnutí. Neoprávnená stavba je spravidla aj stavbou nepovolenou, avšak o neoprávnenú stavbu
môže ísť aj v prípade stavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Je preto pre toto konanie
bezvýznamné, či stavby hospodárskej budovy a septiku boli postavené pred účinnosťou stavebného
zákona č. 50/1976 Zb.., ale po nej. Bez ohľadu na to, či predmetné stavby hospodárskej budovy a

septiku boli postavené pred rokom 1976 alebo v roku 1977 resp. 1978 je totiž, poukazujúc na vyššie
uvedené zrejmé, že stavby boli postavené otcom žalovaného na pozemku vlastnícky patriacom matke
žalobkyne t.j. boli postavené na cudzom pozemku. V konaní teda bolo jednoznačne preukázané, že
stavby, ktorých odstránenia sa žalobkyňa domáha sú stavbami neoprávnenými t.j. boli postavené v čase
ich zriadenia na cudzom pozemku bez oprávnenia.

53. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne. V súvislosti s predmetnou
námietkou súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/103/2022
zo dňa 28.02.2023, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/185/2022
zo dňa 17.12.2024, podľa ktorých „Ustanovenie § 135 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný

typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126
Občianskeho zákonníka Kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená a vlastník pozemku má možnosť
sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na ňom. Podanie žaloby
podľa § 135 Občianskeho zákonníka sa nepremlčuje.“ Vlastník pozemku má teda právo domáhať sa
odstránenia neoprávnených stavieb bez ohľadu na dobu ich vzniku a teda právo žalobkyne premlčané

nie je.

54. V konaní bola namietané aj vecná legitimácia strán sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne
legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok

vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania
meritórnym rozhodnutím (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo134/2007). Otázku vecnej legitimácie, či už
aktívnej alebo pasívnej je súd povinný skúmať „ex offo“. Ide o zákonnú povinnosť súdov v každom
štádiu konania. Uvedené je zrejme napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009zodňa29.6.2010,podľaktorého„skúmanieotázkyaktívnejvecnejlegitimácieodvolacím

súdom vyplynulo jednak z povahy sporového civilného súdneho konania, v ktorom súd skúma, či je
žalobca nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči označenému žalovanému“.

55. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej repunliky sp. zn. 1Cdo/121/2021 zo dňa
25.04.2023 „Návrh na súd podľa § 135a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka môže podať len vlastník

pozemku a tento musí smerovať proti vlastníkovi stavby (nie proti jej užívateľovi). Ak je pozemok pod
stavbou vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, môže žalobu podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.
Keďže u spoluvlastníkov pozemku by šlo o nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.,
§ 77 CSP), ten spoluvlastník pozemku, ktorý by nebol žalobcom, bol by v postavení žalovaného
spolu s vlastníkom stavby, resp. všetkými spoluvlastníkmi stavby, ak by stavba bola v podielovom

spoluvlastníctve.“

56- Rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na návrh vlastníka pozemku. Žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou pozemku parcely C KN č. 186 a preto je aktívne vecne legitimovaná na podanie
predmetnej žaloby.

57. Súd sa zaoberal aj pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012 „Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.“

58. Dokazovaním mal súd preukázané, že stavba hospodárskej budovy a septiku bola postavená

právnym predchodcom žalovaného. Otec žalovaného je nebohý, pričom z vyjadrenia oboch strán sporu
je zrejme, že okrem žalovaného, po jeho otcovi prichádzajú do úvahy ďalší zákonní dedičia – súrodenci
žalovaného. Stavby, ktoré sú predmetom tohto konania predmetom dedičského konania neboli, nie
sú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Uvedené stavby nie je možné ani považovať za súčasť stavby
rodinného domu, ktorý zdedil žalovaný vrátane pozemku susediacom s parcelou C KN č. 186.

59. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdo/4896/2014 zo dňa 28.01.2015
„Nejvyšší soud se k této otázce vyslovil např. v rozsudku ze dne 9. července 2014, sp. zn. 22 Cdo
4082/2013, uveřejněném na www.nsoud.c,z a zaujal názor, že je-li neoprávněná stavba nebo pozemek,
na kterém byla zřízena, ve spoluvlastnictví více osob, musejí být všechny tyto osoby účastníky řízení
o vypořádání neoprávněné stavby podle § 135c obč. zák.; jinak nelze žalobě vyhovět pro nedostatek

věcné legitimace. Nechtějí-li někteří spoluvlastníci pozemku (resp. stavby, pokud se domáhají jejího
vypořádání oni) vystupovat na straně žalující, nezbývá žalobci, než aby je označil v žalobě za žalované.
Tyto závěry byly Nejvyšším soudem aplikovány i v dalších rozhodnutích, např. v rozsudku ze dne 7.
května2013,sp.zn.22Cdo585/2012nebovrozsudkuzedne16.dubna2007,sp.zn.22Cdo1020/2005
(oba uveřejněné na O.).“

60. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní o odstránenie stavby, nie je jej užívateľ, ale vlastník.
V prejednávanej veci vlastnícke právo k stavbám nadobudol otec žalovaného výstavbou, keďže obe
strany sporu boli zhodné v tom, že stavby postavil otec žalovaného, nie žalovaný. Uvedené vyplýva
aj z toho, že stavby boli postavené v 70-tych rokoch, kedy žalovaný bol maloletý a teda určite

predmetné stavby vzhľadom na vek postaviť nemohol. V tomto konaní súd nie je oprávnený posudzovať
nadobudnutie sporných stavieb dedením. V konaní o odstránenie stavieb však všetci vlastníci stavieb
tvorianerozlučnéprocesnéspoločenstvo.Zuvedenýchdôvodovt.j.zdôvodunedostatkupasívnejvecnej
legitimácie v konaní, súd žalobu žalobkyne o odstránenie neoprávnených stavieb zamietol.

61. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej legitimície sa súd už nezaoberal jednotlivými
spôsobomi vyporiadania vzťahov podľa § 135a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje tri
spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.

62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešnou stranou žalovaný, ktorý má preto nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

67. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, kedy
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu. Úvaha súduo tom, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

XX. Súd nezistil dôvody na aplikáciu uvedeného ustanovenia pokiaľ sa týka povahy a okolnosti
sporu. Žalobkyňa mala vedomosť o tom kedy stavby boli postavené a vzhľadom na vek žalovaného
sa nemohla domnievať, že tieto stavby postavil on. Skutočnosť, že príjmom žalobkyne je len invalidný
dôchodok taktiež nie je sama o sebe okolnosťou, ktorá zdôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania
úspešnej strane v spore. Existencia iným skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné

osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola.

69. Súd preto priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté
uznesením vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.