Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200155
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723200155.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpenej procesnou
opatrovníčkou: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/ XX D., za účasti navrhovateľky v 2. rade: H. G.
G., nar.: XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko: C. D. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnenkyňou: PP & Co, s.r.o,

so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, navrhovateľa v 3. rade: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bydlisko: E. XXXX/XX, I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Kovács, advokát, so sídlom
Rovinka č. 651, o návrhu navrhovateľky v 1. rade: H. J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: K. XXX/XX, I.,
zastúpená splnomocnencom: JUDr. Peter Kovács, advokát, so sídlom Rovinka č. 651, na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade
a procesnej opatrovníčky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. 37Ps/8/2023-267 zo dňa

20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. o ustanovení a
povinnostiach opatrovníka m e n í tak, že osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: A. B.,
nar.: XX.XX.XXXX, ustanovuje opatrovníčku: H. G. G., nar.: XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná
osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na

právne úkony a v tomto rozsahu chrániť jej práva a oprávnené záujmy.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol tak, že obmedzil spôsobilosť na
právne úkony vyšetrovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, I., t.č. v zariadení G., L., K.
M., B. XXX/ XX, tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojom zdravotnom stave, o potrebe zdravotnej

starostlivosti, o svojej liečbe ambulantnej alebo ústavnej, nie je spôsobilá rozhodovať o poskytovaní
informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilá rozhodovať o
umiestnení v zariadení pre dlhodobo chorých, ani o poskytovaní sociálnych služieb, nie je spôsobilá
nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy zaväzujúce ju k
plneniu materiálnych alebo finančných záväzkov, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy o pôžičkách ani
prevádzať nehnuteľnosti, odplatne či bezodplatne, ani prenajímať a zaťažovať nehnuteľnosti vo svojom

vlastníctve, nie je spôsobilá preberať na seba ručiteľské alebo iné zabezpečovacie záväzky, nie je
spôsobilá disponovať s finančnou hotovosťou nad 150 Eur mesačne a jednorazovo nad sumu 20
Eur, nie je spôsobilá vystupovať pred správnymi a štátnymi orgánmi, finančnými inštitúciami, bankami,
poisťovňami, zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou, nie je spôsobilá disponovať s kreditnými
kartami, nie je spôsobilá preberať peňažné a nepeňažné zásielky, doporučené poštové zásielky (výrok
I.), ustanovil opatrovankyni: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, I. za opatrovníčky: J. D.,

N. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, I. a G. G., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, E.,
ktoré budú opatrovankyňu spoločne a nerozdielne zastupovať v rozsahu právnych úkonov, v ktorýchje obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a v tomto rozsahu sú povinné dbať na ochranu práv
a oprávnených záujmov opatrovankyne (výrok II.), opatrovníčky sú povinné spoločne podávať súdu
písomne, najmenej 2 x ročne v bežnom roku, správu o výkone funkcie opatrovníctva, vždy k 1. 6. k

1. 12. v každom roku (výrok III.), nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania (výrok IV.) a žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52, § 231, § 248 ods. 1, 2,
§ 251 ods. 1, § 272, § 274 ods. 2 a § 277 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej

len „Civilný mimosporový poriadok“), § 10 ods. 1, 2, 3, § 26 a § 27 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že pokiaľ ide o posúdenie otázky,
či je tu dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v prípade posudzovanej, podmienky naň
splnené sú, nakoľko trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Vychádzal predovšetkým
zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalca, ktorý u posudzovanej identifikoval závažnú trvalú
psychickú poruchu, demenciu pri Alzheimerovej chorobe zmiešaného typu stredne ťažkého stupňa. Ide

oprogresívneochorenie,priktoromnemožnoočakávaťzlepšenie,alenaopakzhoršovaniestavu,pričom
sa prejavuje globálnym ťažkým poškodením kognitívnych funkcií, najmä pamäti, úsudku a orientácie. V
dôsledku toho posudzovaná nie je schopná sa o seba adekvátne postarať vo veciach ako nakupovanie,
príprava jedla, styk s úradmi či zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a je odkázaná na dohľad a
opatrovateľskústarostlivosť,hocizákladnúhygienuapríjempotravyzvládasamostatne.Prirozhodovaní

prihliadol aj na vlastné zistenia z osobného vzhliadnutia posudzovanej v zariadení sociálnych služieb,
kde síce uviedla dátum svojho narodenia, no bola dezorientovaná v čase (nesprávne určila deň), a
hoci sa cítila subjektívne svojprávna, jej náhľad na realitu bol skreslený. Znalec aj súd prvej inštancie
zhodne konštatovali, že posudzovaná nie je schopná chrániť svoje záujmy, neuvedomuje si dôsledky
uzatváraných zmlúv a nie je schopná nakladať s majetkom. Táto neschopnosť sa v minulosti prejavila

rizikovým konaním, keď došlo k pokusom o prevod jej nehnuteľného majetku na navrhovateľku v 2.
rade prostredníctvom darovacej zmluvy a neskôr kúpnej zmluvy za sumu 1 Eur, čo vyvolalo rodinné
spory a trestné oznámenia. Vzhľadom na zachovanú schopnosť ovládať jednoduché počty, jej súd prvej
inštancie ponechal autonómiu nakladať s financiami v limite do 150 Eur mesačne a 20 Eur jednorazovo,
avšak v ostatných oblastiach (právne úkony, majetok nad uvedený limit, zdravotná starostlivosť) ju

obmedzil, pretože to vyžaduje ochrana jej práv a majetku. V nadväznosti na uvedené skutočnosti vecne
odôvodnil aj špecifický spôsob ustanovenia opatrovníka. Pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka
vyhovel návrhom na ustanovenie opatrovníka a za opatrovníka posudzovanej osoby v úkonoch, na ktoré
bola obmedzená, ustanovil obe navrhované osoby spoločne a nerozdielne – obe dcéry posudzovanej
osoby, nakoľko obe žiadali svoje ustanovenie za opatrovníka a sú blízkymi osobami posudzovanej

a bez záznamu v registri trestov. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že samotná osoba, o spôsobilosti
ktorej sa koná, má bližší citový vzťah s dcérou G. G. a vyslovene žiadala, aby jej bola práve táto
dcéra ustanovená za opatrovníčku, má k nej vytvorený blízky vzťah. S prihliadnutím aj na účastníkmi
konania popisované pokusy o prepis majetku – nehnuteľnosti vo vlastníctve posudzovanej osoby
uvedenou dcérou, navrhovateľkou v 2. rade G. G. /darovacia zmluva, kúpna zmluva/, čo sa stretlo s

veľkou nevôľou ostatných súrodencov, a s prihliadnutím aj na prejavený záujem navrhovateľky v 1.
rade – dcéry J. D. o vykonávanie funkcie opatrovníka posudzovanej osobe / svojej matke, a taktiež s
prihliadnutím na skutočnosť, že sa rovnako starala o posudzovanú matku, pokiaľ nebola premiestnená
bez jej vedomia z DSS vo O. F. do DSS v K. M., pre súrodencov na neznáme miesto, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že bude v najlepšom záujme osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ak budú

obe navrhovateľky/dcéry spoločne a nerozdielne vykonávať funkciu opatrovníka posudzovanej osobe
– svojej matke, obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, nakoľko si to vyžaduje jej záujem, ktorý
je v konaní prvoradý, a zároveň týmto spoločným a nerozdielnym zastupovaním budú potenciálne do
budúcna prípadne zamýšľané právne úkony za posudzovanú matku uskutočňované týmto spoločným
zastupovaním, a tým de facto budú podliehať vzájomnej kontrole, čím bude do budúcna vylúčené riziko

takého prepisovania majetku posudzovanej osoby a bez súhlasu súrodencov, ako tomu bolo doposiaľ,
keďže na také prevody bude nevyhnutný súhlas, podpis oboch opatrovníčok. Preto súd prvej inštancie
rozhodol o ustanovení oboch navrhovaných opatrovníčok spoločne a nerozdielne. Čo sa týka osoby
opatrovníkov, ustanovené opatrovníčky by mali byť objektívne spôsobilé chrániť záujmy účastníka, a
zároveň subjektívne by mali mať snahu postupovať výlučne v jej záujme. V rámci povinnosti súdu

dohliadať na spôsob výkonu funkcie opatrovníka bolo opatrovníčkam uložené, aby vždy k 1. júnu a
k 1. decembru v každom kalendárnom roku predkladali správu o výkone opatrovníctva príslušnému
súdu. Opatrovník je povinný predložiť občiansky preukaz opatrovaného za účelom vyznačenia stavu
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony bezodkladne príslušnému oddeleniu polície po nadobudnutíprávoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ ide
o trovy dokazovania, tie v súlade s ustanovením § 251 platí štát.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ Civilného sporového poriadku.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie, alebo aby sám vo veci rozhodol tak, že obmedzí spôsobilosť na právne úkony

vyšetrovanej v rozsahu podľa napadnutého rozsudku, avšak za opatrovníčku jej ustanoví výlučne
navrhovateľku v 2. rade. Uviedla, že s výrokom I., IV., a V. súhlasí v celom rozsahu a podáva
odvolanie voči výroku I., II. a III. Voči výroku I. podáva odvolanie z dôvodu, že nemôže byť ten, o
koho spôsobilosti sa koná, obmedzený bez ustanovenia opatrovníka. Namietala svoje ustanovenie za
opatrovníčku spoločne s navrhovateľkou v 1. rade. Súd mal primárne prihliadnuť na vôľu a prvoradý
záujem posudzovanej, ktorá sa počas vzhliadnutia jasne vyjadrila, že má s navrhovateľkou v 2. rade

dôkladnejší vzťah, je s ňou spokojná a vyslovila prianie, aby to tak ostalo aj naďalej. Ustanovené
opatrovníčky spolu nekomunikujú a nevedia sa dohodnúť na základných veciach, preto je podľa nej
vylúčené, aby funkciu vykonávali spoločne a nerozdielne, čo by mohlo ohroziť záujmy posudzovanej.
Odmietla tvrdenia, že by mala úmysel pripraviť matku o nehnuteľnosť, manipulovať ňou alebo ju izolovať.
Pri predmetných zmluvách o prevode bolo vôľou matky ochrániť majetok a v prípade predaja sa mal

výťažok rozdeliť medzi všetkých potomkov. Navrhovateľka v 1. rade pritom v konaní nepreukázala,
že by sa o matku starala, kým navrhovateľka v 2. rade jej zabezpečuje potreby a finančne prispieva.
Nesúhlasila preto s odôvodnením súdu o potrebe vzájomnej kontroly sestier, nakoľko z jej strany
neexistuje žiadna hrozba pre majetok posudzovanej. Poukázala na správanie navrhovateľa v 3. rade,
ktorý podľa jej názoru vstúpil do konania účelovo, aby podporil navrhovateľku v 1. rade, pričom konajú vo

vzájomnej zhode proti nej. Navrhovateľ v 3. rade nie je vhodnou osobou na výkon funkcie opatrovníka,
nakoľko bol súdne trestaný za ekonomickú trestnú činnosť, má dlhy a exekúcie a v dome matky býva bez
právneho titulu a bez úhrady nájomného. Odmietla tvrdenia o jeho starostlivosti o matku a uviedla, že v
čase, keď s ním matka žila, bola v zanedbanom stave a on sa k nej správal hrubo a neúctivo. Dôvodom
prevodu nehnuteľnosti na navrhovateľku v 2. rade nebola snaha pripraviť matku o majetok, ale práve

strachmatky,žeodomprídekvôlidlhomaexekúciámnavrhovateľav3.rade.Omatkusaodumiestnenia
v zariadení stará výlučne ona – navrhovateľka v 2. rade, pravidelne ju navštevuje, finančne jej prispieva
na pobyt (sumou 234,34 Eur mesačne) a zabezpečuje jej oblečenie i sociálny kontakt s rodinou, zatiaľ
čo ostatní navrhovatelia o ňu neprejavujú skutočný záujem. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Súd sa s podstatou veci vysporiadal len v

niekoľkých odsekoch, čím podľa nej nenaplnil požiadavku na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,
čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces, rozhodnutie ako celok považuje za
nepresvedčivé.

4. Navrhovatelia v 1. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v 2. rade navrhli, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že za opatrovníčku posudzovanej ustanoví výlučne
navrhovateľku v 1. rade. Vzhliadnutie matky súdom dňa 25.09.2024 sa uskutočnilo len krátko po tom,
čo sa ostatní súrodenci v júli 2024 dozvedeli o jej umiestnení v zariadení v K. M., ktoré navrhovateľka v
2. rade tajila od decembra 2022. Počas tohto jeden a pol ročného obdobia izolácie mala navrhovateľka

v 2. rade dostatok času na to, aby matku trpiacu demenciou zmanipulovala a indoktrinovala tvrdeniami
o nezáujme ostatných detí. Tesne pred vzhliadnutím súdom sa navrhovateľka v 2. rade aktívne snažila
zamedziť styku matky s navrhovateľkou v 1. rade prostredníctvom ovplyvňovania personálu zariadenia.
Predložená e-mailová komunikácia preukazuje negatívne stanovisko zariadenia k návštevám matky
navrhovateľkou v 1. rade (údajné zhoršenie stavu matky) bolo vypracované a zaslané na výslovnú

žiadosťnavrhovateľkyv2.rade.Ztýchtodôvodovpožiadalisúd,abynataktoprejavenúvôľumatky,ktorá
bola vyslovená pod vplyvom dlhodobej izolácie, manipulácie a v zlom zdravotnom stave, neprihliadal. V
zmysle judikatúry má prednosť objektívny záujem dotknutej osoby, v tomto prípade ochrana jej majetku,
pred jej formálne prejavenou, no chorobou a vplyvom tretej osoby deformovanou vôľou. Spoločný
výkon funkcie opatrovníka nie je možný pre absenciu komunikácie medzi sestrami, zodpovednosť za

tento stav pripísali výlučne navrhovateľke v 2. rade. Jej nekomunikácia bola účelovou taktikou na
utajenie miesta pobytu matky po jej svojvoľnom odvedení zo zariadenia vo O. F., čím chcela vytvoriť
falošný obraz o nezáujme ostatných súrodencov a získať tak výlučné opatrovníctvo. Dôrazne odmietli
obhajobu navrhovateľky v 2. rade, že nepredstavuje hrozbu pre majetok posudzovanej. Existujúceriziko potvrdzujú jej dva predchádzajúce pokusy o prevod nehnuteľností. Zmluvné ustanovenia o delení
výťažku z predaja označili za právne irelevantné, nakoľko išlo o záväzok nevymožiteľný zo strany
súrodencov (neboli účastníkmi zmluvy), a zároveň o manipulatívny nástroj na upokojenie matky pri

podpise nevýhodných zmlúv. Vyvrátili tvrdenia o tom, že by sa navrhovateľka v 1. rade o matku
nestarala.Spolusnavrhovateľomv3.radezabezpečovalináročnúosobnústarostlivosť(vrátanehygieny
a kŕmenia) v čase, keď bola matka imobilná a navrhovateľka v 2. rade sa neangažovala. Umiestnenie
do zariadenia vo O. F. bolo nevyhnutným a spoločne dohodnutým krokom pre zabezpečenie odbornej
zdravotnej starostlivosti, pričom navrhovateľka v 2. rade neskôr matku z tohto zariadenia bez súhlasu

ostatných odviedla a aktívne bránila navrhovateľke v 1. rade v návštevách. Na obranu navrhovateľa v
3. rade uviedli, že do konania vstúpil oprávnene ako syn posudzovanej a skutočnosť, že ho podporuje
aj navrhovateľka v 1. rade, svedčí o zhode väčšiny súrodencov. Jeho bývanie v dome matky označili za
dohodnuté a prospešné, nakoľko nehnuteľnosť zveľaďuje a chráni, pričom odmietli tvrdenia, že by matku
z domu vyhodil. Jeho odsúdenie za ekonomickú trestnú činnosť spred 15 rokov označili za minulosť
bez vplyvu na vzťah s matkou a tvrdenia o tom, že sa ho matka bála, považujú za účelové klamstvo

navrhovateľky v 2. rade na ospravedlnenie jej snáh o prevod majetku. Ak navrhovateľka v 2. rade
poukazuje na judikatúru o kolízii záujmov, táto sa vzťahuje primárne na ňu z dôvodu jej evidentného
osobného záujmu na majetku posudzovanej.

5. Procesná opatrovníčka podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku a navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že za opatrovníčku posudzovanej ustanoví výlučne
navrhovateľku v 1. rade. Namietala nesprávnosť, nezákonnosť a protiústavnosť napadnutého rozsudku,
pričom mu vytkla formálne a procesné vady nerešpektujúce zásady mimosporového konania, ako

aj závažné hmotnoprávne vady spočívajúce v nesúlade s Občianskym zákonníkom. Súdu prvej
inštancie vytkla, že sa nevysporiadal s právnou argumentáciou a predloženými dôkazmi strany, o ktorej
spôsobilosti sa koná, a len citoval zákonné ustanovenia bez odstránenia nejasností. Rozsudok nie je
v prospech posudzovanej, ale javí sa ako jednostranný a účelový, pričom z neho nie je zrejmé, či súd
vôbec bral na zreteľ jej oprávnené záujmy. Zároveň namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré považuje za svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Zdôraznila, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa Ústavy SR,
keďže rozhodnutie nedáva jasné odpovede na relevantné otázky. Podrobné odôvodnenie odvolania
predloží v dodatočnej lehote.

6. Navrhovateľka v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu procesnej opatrovníčky navrhla, aby odvolací
súd odvolanie procesnej opatrovníčky zamietol a rozhodol tak, ako to navrhla vo svojom odvolaní.
S odvolaním procesnej opatrovníčky nesúhlasí v celom rozsahu, je len účelové a neurčité, nakoľko
neobsahuje žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozsudku.
Všeobecné tvrdenia opatrovníčky o nezákonnosti, svojvôli či nepreskúmateľnosti rozhodnutia bez

uvedenia faktov považuje za nedostatočné a nie je možné ich subsumovať pod príslušné odvolacie
dôvody podľa Civilného sporového poriadku. Hoci procesná opatrovníčka avizovala doplnenie odvolania
v dodatočnej lehote, v zákonnej lehote na podanie odvolania tak neurobila. Lehota na doplnenie
odvolania už uplynula, akékoľvek neskoršie doplnenie považuje za neprípustné a samotné odvolanie
navrhla pre jeho nedostatky odmietnuť.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľka v 1. rade
a navrhovateľ v 3. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie, alebo aby sám vo veci rozhodol tak, že obmedzí spôsobilosť na právne úkony vyšetrovanej

v rozsahu podľa napadnutého rozsudku, avšak za opatrovníčku jej ustanoví výlučne navrhovateľku v
1. rade. Rozsudok je v neprospech posudzovanej, nakoľko súd nebral na zreteľ jej oprávnené záujmy
a nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a argumentáciou navrhovateľov. Rozsudok neobsahuje
dostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie, čím je v rozpore s § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Námietky smerovali konkrétne proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd ustanovil

za opatrovníčky spoločne a nerozdielne navrhovateľku v 1. rade a navrhovateľku v 2. rade. Súd tento
postup zvolil s cieľom zabezpečiť vzájomnú kontrolu sestier a vylúčiť riziko jednostranných prevodov
majetku bez súhlasu súrodencov, s čím však navrhovatelia v 1. a 3. rade nesúhlasia a tento napádajú
najmä tento výrok. Navrhovateľka v 2. rade nie je spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníčky, pretožezneužila zlý zdravotný stav matky a dvakrát sa pokúsila previesť na seba jej rodinný dom. Konkrétne
poukázali na Darovaciu zmluvu zo dňa 10.05.2021, ktorú navrhovateľka v 2. rade podpísala nielen
za seba ako obdarovanú, ale na základe plnomocenstva aj za matku ako darkyňu, pričom matka o

tomto úkone nemala vedomosť. V čase udelenia plnomocenstva (február 2021) už navrhovateľka v 2.
rade vedela o rozvíjajúcej sa demencii matky, potvrdenej lekárskou správou D. P., pri ktorého vyšetrení
bola osobne prítomná. Bezprostredná časová súvislosť medzi diagnózou a podpisom plnomocenstva
svedčí o cielenom konaní. K zápisu vlastníckeho práva nedošlo len preto, že matka po odhalení
týchto skutočností plnomocenstvo odvolala, od zmluvy odstúpila a podala trestné oznámenie. Zároveň

upozornili na druhý pokus o prevod nehnuteľnosti prostredníctvom Kúpnej zmluvy z novembra 2021,
od ktorej matka taktiež odstúpila. Navrhovateľka v 2. rade je na funkciu opatrovníčky úplne nevhodná
a nedôveryhodná. V minulosti sa už dvakrát pokúsila zneužiť zlý zdravotný stav matky na prevod
nehnuteľností, o čom mala vedomosť. Poukázali tiež na následné konanie navrhovateľky v 2. rade, ktorá
matku bez ich vedomia odviedla zo zariadenia vo O. F., tajila miesto jej pobytu a bránila im v styku s ňou.
Ak má súd vymenovať osobu, ktorá bude sledovať záujem matky, mala by to byť výlučne navrhovateľka

v 1. rade. Ustanovením navrhovateľky v 2. rade za opatrovníčku (hoci aj spoločnú) súd fakticky posvätil
jej doterajšie nemorálne konanie spočívajúce v izolácii a únose matky. Vyslovili vážnu obavu, že sa v
tejto pozícii opätovne pokúsi pripraviť matku o majetok, keďže jej konanie nesleduje prospech matky,
ale vlastné obohatenie. Ako dôkaz nefunkčnosti spoločného opatrovníctva uviedli fakt, že navrhovateľka
v 2. rade už teraz svojvoľne a výlučne disponuje s dôchodkom matky. Kritizovali postup súdu, ktorý

preveroval bezúhonnosť navrhovateľky v 1. rade v registri problémových občanov, no pri navrhovateľke
v2.radenezohľadniljejpreukázanépokusyoprevodymajetkuvrozporesdobrýmimravmi.Odmietlitiež
relevanciu želania matky, ktorá uviedla, že si najlepšie rozumie s navrhovateľkou v 2. rade. Vzhľadom na
závažnú duševnú poruchu matky a fakt, že bola dlhodobo držaná v izolácii, mohla byť na výsluch pred
súdom pripravená či zastrašená zo strany navrhovateľky v 2. rade, ktorá o termíne vzhliadnutia vedela

vopred. Spochybnili argumentáciu súdu o tom, že spoločné opatrovníctvo zabezpečí vzájomnú kontrolu
sestier. Ak súd týmto rozhodnutím (neustanovením navrhovateľky v 2. rade za výlučnú opatrovníčku)
fakticky priznal pochybnosti o jej úmysloch a obavy z ďalšieho zneužívania majetku, nemal ju do
funkcie ustanoviť vôbec. Osobu navrhovateľky v 1. rade označili za bezúhonnú dcéru, ktorá sa na
rozdiel od sestry nikdy nepokúsila pripraviť matku o majetok a práve podaním návrhu na súd iniciovala

ochranu jej záujmov. Spoločné a nerozdielne opatrovníctvo označili za extrémne nepraktické a v praxi
takmer nevykonateľné, nakoľko vyžaduje neustálu zhodu oboch opatrovníčok. Nutnosť spoločného
rozhodovania a podpisovania by skomplikovala nielen majetkové dispozície, ale aj bežné, operatívne
rozhodnutia týkajúce sa zdravotnej a sociálnej starostlivosti, výberu zariadenia, či komunikácie s úradmi
a poisťovňami, čo by znemožnilo rýchle konanie. Zároveň vyjadrili obavu, že navrhovateľka v 2. rade

by mohla spoločné rozhodovanie úmyselne sabotovať, aby preukázala jeho nefunkčnosť a následne
sa domáhala zmeny rozhodnutia na výlučné opatrovníctvo. Až do únosu matky zo zariadenia vo O.
F. v decembri 2022 sa navrhovateľka v 2. rade o matku nezaujímala a na osobnej starostlivosti sa
nepodieľala. Matka žila od roku 2018 v spoločnej domácnosti s navrhovateľom v 3. rade, pričom náročnú
24-hodinovú starostlivosť (vrátane hygieny a kŕmenia) zabezpečovali on, jeho družka a navrhovateľka v

1. rade. Navrhovateľka v 2. rade matku zo zariadenia svojvoľne odviedla, držala ju v izolácii a bránila jej v
kontakte s rodinou, čo označili za formu týrania s negatívnym dopadom na jej psychický stav. Spochybnili
preto pravdivosť tvrdenia o tom, že matka má najlepší vzťah s navrhovateľkou v 2. rade, nakoľko
toto vyjadrenie bolo získané v čase, keď bola matka dlhodobo izolovaná od ostatných detí, s ktorými
mala predtým najintenzívnejší kontakt, a z ktorých návštevy mala veľkú radosť. Napadnutý rozsudok

neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čím je v rozpore s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a
stáva sa nepreskúmateľným a arbitrárnym. V odôvodnení absentuje presvedčivá argumentácia, prečo
považuje navrhovateľku v 2. rade za vhodnú opatrovníčku napriek jej preukázaným pokusom pripraviť
matku o majetok. Súd nevysvetlil, ako si predstavuje praktickú vykonateľnosť spoločného opatrovníctva
pri očakávanej nespolupráci zo strany navrhovateľky v 2. rade. Tento postup súdu označili za porušenie

práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového
poriadku.

8. Navrhovateľka v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 3.
rade navrhla, aby odvolací súd ich odvolanie zamietol a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, prípadne alternatívne, aby sám vo veci rozhodol tak, že obmedzí spôsobilosť na právne
úkony vyšetrovanej v rozsahu podľa napadnutého rozsudku, avšak za opatrovníčku jej ustanoví výlučne
navrhovateľku v 2. rade. S odvolaním navrhovateľov v 1. a 3. rade nesúhlasí v celom rozsahu. Ich
odvolanie len opakuje už v konaní uvedené skutočnosti a obsahuje neustále urážky a osočovanie,pričom sa zameriava najmä na obvinenia z únosu matky a snahy pripraviť ju o majetok. Súd sa už s
týmito tvrdeniami vysporiadal, pričom ju za opatrovníčku ustanovil rešpektujúc výslovnú žiadosť a vôľu
samotnej posudzovanej. Dôrazne odmietla tvrdenia, že by zneužila zdravotný stav matky na prevod

nehnuteľností. Ak by boli tieto obvinenia pravdivé, matka by netrvala na jej osobnej starostlivosti.
Konanie súrodencov označila za účelovú snahu o jej očiernenie. Matku zo zariadenia vo O. F. odviedla
z dôvodu, že ju tam našla v zúboženom a nešťastnom stave, a odmietla, že by tým sledovala majetkový
prospech. Poukázala tiež na nelogickosť argumentácie odvolateľov ohľadom zmluvy z novembra 2021
a úrazu v januári 2022, o ktorom v tom čase nemohla vedieť. Cieľom prevodov bola ochrana majetku,

pričom zmluvy obsahovali poistku o rozdelení výťažku medzi všetky deti. Zároveň upozornila na osobu
navrhovateľa v 3. rade, ktorý je stíhaný pre ekonomickú trestnú činnosť. O matku sa od decembra 2022
stará výlučne ona, dopláca na jej pobyt v zariadení sumu 234,34 Eur mesačne a zabezpečuje jej sociálny
kontakt, zatiaľ čo odvolatelia o matku nejavia skutočný záujem. Považuje sa za vhodnú osobu na výkon
opatrovníctva, nakoľko v konaní osvedčila relevantné skutočnosti a sleduje výlučne najlepší záujem
matky. Dôrazne odmietla tvrdenia, že by matku akokoľvek ovplyvňovala v tom, čo má vypovedať pri

vzhliadnutí súdom. Poukázala tiež na nedobromyseľnosť a rozporuplnosť konania navrhovateľov, keďže
navrhovateľka v 1. rade v návrhu na neodkladné opatrenie žiadala zákaz nakladania s nehnuteľnosťou
len pre matku a navrhovateľku v 2. rade, ale nie pre navrhovateľa v 3. rade, hoci ten je stíhaný za
ekonomickú trestnú činnosť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b/ Civilného mimosporového poriadku po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) oprávneným
subjektom – navrhovateľmi v 1., 2. a 3. rade a procesnou opatrovníčkou (§ 359 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 233 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku),

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom (§ 65
Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku),
s prihliadnutím na prípadné vady konania, ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 67 Civilného mimosporového poriadku), ktoré ale nezistil, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozhodnutia bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k
záveru, že odvolanie odvolateľov je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nutné predmetný rozsudok
v napadnutom výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku ).

10. Odvolací súd najskôr vzhľadom na obsah podaných odvolaní posudzoval, v akom rozsahu bol
rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý, a teda v akom rozsahu je oprávnený odvolací prieskum
vykonať. V posudzovanej veci podali odvolanie všetci účastníci konania v postavení navrhovateľov, ako
aj procesná opatrovníčka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony (ďalej len „opatrovaná

osoba“).

11. Navrhovateľka v 2. rade výslovne uviedla, že odvolanie podáva formálne proti všetkým výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie, avšak vo svojom podaní následne uviedla, že sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie v časti výrokov I., IV. a V. stotožňuje. Z jej odvolacej argumentácie zároveň

jednoznačne vyplýva, že žiadne konkrétne námietky proti samotnému záveru o nutnosti obmedzenia
spôsobilosti opatrovanej osoby na právne úkony, ani proti rozsahu tohto obmedzenia, ani proti výrokom,
ktorými boli upravené ďalšie otázky nadväzujúce na opatrovníctvo (výroky IV. a V.). nesmerovala.
Odvolacie námietky navrhovateľky 2. radu sa tak obsahovo koncentrovali výlučne na ustanovenia osoby
opatrovníka a na právne a skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy opatrovníctva vo

výrokoch II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Navrhovatelia v 1. a 3. rade rovnako podali odvolanie s tým, že smeruje proti rozsudku ako celku,
t. j. proti všetkým jeho výrokom. Z obsahového hľadiska však z ich odvolania vyplynulo, že svoju kritiku
rozhodnutia súdu prvej inštancie sústredili na výrok II.. V závere odvolania navrhovatelia v 1. a 3. rade

zároveň navrhli, aby odvolací súd rozhodol v časti výroku I., IV. a V. zhodne so súdom prvej inštancie, t. j.
abytietovýrokyponechalvnezmenenomznení.Anizodvolacejargumentácienavrhovateľov1.a3.radu
tak nevyplynulo, že by akokoľvek spochybňovali samotnú nutnosť obmedziť spôsobilosť opatrovanej
osoby na právne úkony, rozsah tohto obmedzenia a právne závery súdu prvej inštancie týkajúce satýchto otázok. Žiadne konkrétne skutkové, ani právne námietky proti výroku I., ani proti výrokom IV. a V.
v odvolaniach navrhovateľov 1. a 3. radu uvedené nie sú.

13. Procesná opatrovníčka opatrovanej osoby podala odvolanie výslovne len proti výroku II. rozsudku
súdu prvej inštancie.

14. Zo súhrnného posúdenia všetkých podaných odvolaní preto odvolací súd konštatuje, že hoci
navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade formálne označili, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku,

z ich konkrétnej argumentácie jednoznačne vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nespochybňujú
v časti výroku I. o obmedzení spôsobilosti opatrovanej osoby na právne úkony, ani v časti výrokov IV.
a V. Tieto výroky nenamietajú po skutkovej, ani právnej stránke a v závere odvolaní navrhujú, aby v
uvedených častiach bol rozsudok súdu prvej inštancie ponechaný v nezmenenom znení. Rovnako ani
procesná opatrovníčka neuviedla žiadne námietky voči týmto výrokom. Odvolací súd preto vychádzal z
toho, že výroky I., IV. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú predmetom odvolacieho prieskumu,

keďže ich správnosť nebola účastníkmi konania relevantným spôsobom spochybnená. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetom odvolacieho konania a odvolacieho prieskumu sú v
zmysle obsahu podaných odvolaní napadnuté výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd
prvej inštancie rozhodol o ustanovení opatrovníčiek opatrovanej osoby a o ich povinnostiach pri výkone
opatrovníckej funkcie. V rámci týchto výrokov sú účastníkmi konania namietané najmä právne závery

súdu prvej inštancie o možnosti ustanoviť dvoch opatrovníčky „spoločne a nerozdielne“, o vhodnosti
jednotlivých opatrovníčiek na výkon opatrovníctva a o súlade zvoleného modelu opatrovníctva s právnou
úpravou a s najlepším záujmom opatrovanej osoby. Samotný záver o potrebe obmedziť spôsobilosť
opatrovanej osoby na právne úkony, ako aj rozsah tohto obmedzenia, nebol žiadnym z odvolateľov
napadnutý a nie je tak v odvolacom konaní predmetom prieskumu.

15. Pre poriadok odvolací súd uvádza, že hoci vo výroku formálne rozhodol o zmene napadnutého
výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, ide svojou povahou o rozhodnutie procesného charakteru,
ktorým sa rozhoduje o osobe opatrovníka a o výkone jeho práv a povinností vo vzťahu k opatrovanej
osobe. Inak povedané, rozhodovanie o ustanovení, zmene alebo odňatí opatrovníka nepredstavuje

rozhodnutieosamotnomobmedzeníspôsobilostinaprávneúkony,aleospôsobezabezpečeniaochrany
práv a záujmov osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Takéto rozhodnutie má
preto charakter uznesenia, a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté vo výroku rozhodnutia označeného
ako rozsudok. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd síce rozhodol formálne zmenovým výrokom
rozsudku, avšak v časti týkajúcej sa zmeny osoby opatrovníka ide materiálne o uznesenie o ustanovení

opatrovníka, ktoré sleduje výlučne zabezpečenie riadneho výkonu opatrovníctva v súlade s najlepším
záujmom osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.

16. Podľa § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277 Civilného mimosporového

poriadku.

17. Podľa § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

18. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

19. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom
mene.

20. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za ne ich zákonní zástupcovia.21. Podľa § 272 Civilného mimosporového poriadku súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak
ustanovuje osobitný predpis.

22. Podľa § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka,
súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník
ustanovený.

23.Podľa§277Civilnéhomimosporovéhoporiadkusúddohliadanaspôsobvýkonufunkcieopatrovníka.

24. Podľa § 93 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací a
kancelársky poriadok“) súd uloží opatrovníkovi, ktorý bol ustanovený osobe pozbavenej spôsobilosti na
právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, povinnosť predkladať súdu najmenej
dvakrát do roka správy o opatrovancovi a správy o nakladaní s jeho majetkom v lehotách, ktoré určí.47)

25. Predtým, než odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia, zaoberal
sa odvolacou námietkou odvolateľov o jeho nepreskúmateľnosti. Túto námietku však nepovažoval
za dôvodnú, keďže z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, aké skutkové okolnosti
považoval za preukázané, z akých vykonaných dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení

riadil. Napadnutý rozsudok preto poskytuje dostatočný skutkový a právny základ na jeho preskúmanie
v odvolacom konaní.

26. Odvolací súd posudzoval následne správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutého
výroku II. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie najmä listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj výsluchmi účastníkov konania a
znalca, pričom tieto dôkazy vyhodnotil vo vzťahu k zdravotnému stavu opatrovanej osoby, jej osobným
pomeromakexistenciidlhodobonarušenýchrodinnýchvzťahov.Nazákladetaktozistenéhoskutočného
stavu veci súd prvej inštancie vyvodil záver o konkrétnom spôsobe výkonu opatrovníckej funkcie tak,
že opatrovanej osobe ustanovil za opatrovníčky navrhovateľky v 1. a 2. rade, t.j. obe jej dcéry, J. D.

a G. G., s tým, že tieto budú vykonávať funkciu opatrovníčok „spoločne a nerozdielne“. Súd prvej
inštancie tento spôsob ustanovenia opatrovníčok odôvodnil potrebou zabezpečenia vzájomnej kontroly
pri výkone opatrovníckych oprávnení a snahou predchádzať rizikám spojeným s majetkovými úkonmi
vykonanými v minulosti. Takto formulovaný výrok vychádza z koncepcie spoločného a solidárneho
výkonu opatrovníckej funkcie, ktorá však nemá normatívny základ v kogentnej právnej úprave §

27 Občianskeho zákonníka, ani v ustanoveniach § 248 a nasl. Civilného mimosporového poriadku
a zvolený postup prekračuje zákonom predpokladaný rámec výkonu opatrovníctva, keďže platná
právna úprava vyžaduje, aby ustanovený opatrovník vykonával svoju funkciu spôsobom výslovne
predvídaným právnym poriadkom. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak bola
fyzická osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd jej ustanoví opatrovníka. Použitie

jednotného čísla nie je iba gramatickým údajom, ale odráža koncepciu zákonodarcu, podľa ktorej inštitút
opatrovníctva predpokladá výkon funkcie jednou (jedinou) osobou, ktorá nesie plnú zodpovednosť za
úkony vykonané v mene opatrovanej osoby, a ktorá podlieha súdnemu dohľadu podľa § 277 Civilného
mimosporového poriadku. Jazykový výklad § 27 Občianskeho zákonníka preto jasne vylučuje možnosť
ustanoviť viacerých opatrovníkov s identickým rozsahom oprávnení a povinností. Aj systematický výklad

potvrdzuje, že právny poriadok nepozná model spoločného výkonu opatrovníctva. Civilný mimosporový
poriadok v § 248 až § 277 Civilného mimosporového poriadku vychádza z individualizovaného výkonu
funkcie opatrovníka. Procesná úprava neobsahuje inštitúty, ktoré by umožňovali koordinovaný výkon
funkcie dvoma alebo viacerými osobami v rovnakej vecnej pôsobnosti, ani právny základ pre použitie
konštrukcie „spoločne a nerozdielne“ vo verejnoprávnej oblasti opatrovníctva. Aj teleologický výklad

rovnako vedie k záveru, že ustanovenie dvoch opatrovníkov v rovnakej pôsobnosti je nezlučiteľné s
účelom opatrovníctva, ktorým je zabezpečiť jednotné, stabilné a transparentné zastupovanie osoby,
ktorá nie je schopná samostatne spravovať svoje osobné či majetkové záležitosti, pričom rozhodujúci
je záujem opatrovanej osoby, jej bezpečie, komfort a dôvera v osobu, ktorá za ňu koná. Jednotnosť
výkonu funkcie je zároveň predpokladom účinnej kontroly súdu. Ustanovenie dvoch osôb do jednej

funkcie pritom vytvára potenciál kolízií, fragmentáciu zodpovednosti, nejednotnosti úkonov a právnej
neistoty pre tretie osoby. Osobitne v posudzovanom prípade, kde je rozsah obmedzenia spôsobilosti
široký a zahŕňa rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti, sociálnych službách, majetkových dispozíciách
aj preberaní zásielok, je jednotná a jasná línia zodpovednosti absolútne nevyhnutná, čo je v predmetnejveci ešte naliehavejšie vzhľadom na obsah spisového materiálu, najmä samotných odvolaní, z ktorých
jednoznačne vyplýva dlhodobý, zásadný a osobný konflikt medzi oboma ustanovenými opatrovníčkami,
vrátane vzájomného obviňovania z nevhodného konania, spochybňovania motivácie, dôveryhodnosti a

schopnosti riadne vykonávať opatrovnícke povinnosti. Za takejto situácie je preto vylúčené očakávať
koordinovaný, konzistentný a na záujem opatrovanej osoby zameraný výkon funkcie. Naopak, reálne
hrozí paralýza rozhodovania, blokovanie nevyhnutných úkonov, ako aj prenášanie vzájomných sporov
do každodenného výkonu opatrovníctva, čo je nezlučiteľné s účelom ochrany opatrovanej osoby
a so zásadou zabezpečenia jej najlepšieho záujmu. Súd prvej inštancie napriek tomu vytvoril

model, ktorý vyžaduje úplnú spoluprácu dvoch osôb, čo je objektívne nezlučiteľné so zistenými
skutkovými okolnosťami. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o
spoľahlivosti každej z opatrovníčok samostatne, nebolo možné tento deficit kompenzovať ustanovením
dvoch opatrovníkov, pretože z vyššie citovaných zákonných ustanovení nevyplýva možnosť úpravy
kolektívneho, solidárneho alebo spoločného výkonu opatrovníctva.

27. Odvolací súd poukazuje aj na významnú skutkovú okolnosť, ktorú súd prvej inštancie síce vzal na
vedomie, avšak ju po právnej stránke nezohľadnil. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že opatrovaná
osoba opakovane, konzistentne a dôsledne vyjadrila vôľu, aby jej opatrovníčkou bola navrhovateľka
v 2. rade, ktorá je jej blízkou osobou, ku ktorej má vytvorené citové puto, a v ktorej prítomnosti sa cíti
bezpečne. Tento prejav vôle bol výslovne zaznamenaný pri procesných úkonoch, pričom opatrovaná

osoba bola v čase vyjadrenia tejto preferencie orientovaná na osobu aj situáciu. Jej vôľa ako osoby,
ktorej sa konanie bytostne týka, predstavuje relevantné interpretačné hľadisko a súd je povinný ho pri
rozhodovaní zohľadniť. Ide o požiadavku vyplývajúcu zo zásady ochrany ľudskej dôstojnosti, autonómie
jednotlivca a osobnostných práv, ktoré sa pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
uplatňujú v najvyššej možnej miere. Skutočnosť, že opatrovaná osoba prejavila vôľu smerujúcu výlučne

k navrhovateľke v 2. rade ako jedinej opatrovníčke, významne oslabuje akýkoľvek argument v prospech
ustanovenia dvoch opatrovníčok, a to najmä v kontexte vzájomného konfliktu medzi dcérami, ktorý bol
vo vykonanom dokazovaní preukázaný.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ustanovenie jedinej opatrovníčky žiadnym spôsobom

neoslabuje kontrolné mechanizmy súdu nad výkonom tejto funkcie. Súd prvej inštancie v napadnutom
výroku III. rozhodnutí v súlade s § 93 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku uložil opatrovníčkam
povinnosť predkladať dvakrát ročne správu o výkone opatrovníctva, a táto povinnosť bude po zmene
rozhodnutia viazať aj jedinú ustanovenú opatrovníčku. Ide o zákonom predpokladaný a účinný nástroj
súdnehodohľadupodľa§277Civilnéhomimosporovéhoporiadku,ktorýzabezpečujepriebežnúkontrolu

nakladania s majetkom, starostlivosti o opatrovanú osobu, zákonnosti právnych úkonov a súladu
výkonu funkcie s potrebami a záujmami opatrovanej osoby. Tento model súdneho dohľadu poskytuje
efektívnejšiu ochranu než akákoľvek právne neprípustná konštrukcia kolektívneho výkonu funkcie.
Existencia kontrolných mechanizmov súdu zároveň vylučuje opodstatnenosť riešenia vzájomných
výhrad účastníkov týkajúcich sa majetkových prevodov a nakladania s nehnuteľnosťou v rámci tohto

konania, keďže tieto otázky sú predmetom preskúmania v osobitnom konaní. V predmetnom konaní
bolo potrebné vychádzať predovšetkým z preukázanej vôle posudzovanej osoby, ako aj z rozsahu,
kontinuity a reálnej intenzity osobnej a finančnej starostlivosti poskytovanej navrhovateľkou v 2. rade,
pričom spoľahlivosť vo vzťahu k ochrane akýchkoľvek záujmov opatrovanej osoby sú riešiteľné výlučne
prostredníctvom zákonných procesných nástrojov súdneho dohľadu, nie paralelným ustanovením

viacerých opatrovníkov.

29. Odvolací súd tiež dopĺňa, že zo zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že obe dcéry spĺňajú zákonné
predpoklady na výkon funkcie opatrovníčky a neboli zistené také skutočnosti, ktoré by ktorúkoľvek
z nich diskvalifikovali z hľadiska formálnej spôsobilosti. V situácii, keď zákonné podmienky spĺňajú

viaceré osoby, však musí súd pri výbere opatrovníka uplatniť materiálne kritériá vyplývajúce z účelu
opatrovníctva, medzi ktoré patrí najmä rešpektovanie vôle osoby, ktorej sa obmedzenie spôsobilosti
týka. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok II. týkajúci sa ustanovenia opatrovníka zmenil
tak, že za opatrovníčku na zastupovanie opatrovanej osoby A. B. ustanovil navrhovateľku v 2. rade v
rozsahu právnych úkonov, v ktorom je opatrovaná osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

30. K odvolacej námietke odvolateľov, podľa ktorej je právne irelevantné prihliadnutie súdu prvej
inštancie na vyjadrenie opatrovanej osoby vyslovené pri jej vzhliadnutí, neobstojí. Predovšetkým je
potrebné uviesť, že skutočnosť, že opatrovaná osoba trpí závažnou trvalou duševnou poruchou,automaticky nevylučuje možnosť súdu vnímať a hodnotiť jej spontánne prejavy, a to najmä vo vzťahu
k otázkam subjektívneho prežívania, pocitu bezpečia, dôvery a vzťahových preferencií. Argumentácia
odvolateľov,žebolopotrebnévyjadreniaposudzovanejosobypovažovaťzaprávneirelevantnézdôvodu

jej zhoršeného zdravotného stavu, je v rozpore so zásadou zistenia skutočného stavu veci, ktorá
v civilnom mimosporovom konaní ukladá súdu povinnosť zisťovať okolnosti prípadu v ich celistvosti,
vrátane bezprostredných vnemov získaných vlastným procesným úkonom – vzhliadnutím. V tejto
súvislosti odvolací súd k odvolacej námietke odvolateľov týkajúcej sa skutočnosti, že je úplne zrejmé,
že opatrovaná osoba mala byť navrhovateľkou v 2. rade pripravená na osobné stretnutie s konajúcou

sudkyňou, nacvičila s ňou, čo má sudkyni povedať, uvádza, že tieto skutočnosti neboli preukázané.
Odvolatelia neuviedli akúkoľvek konkrétnu skutkovú okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť existenciu
takéhoto ovplyvňovania, ani dôkaz o izolácii opatrovanej osoby v tvrdenom rozsahu, ani iné skutočnosti,
ktoré by spochybňovali autenticitu jej prejavov pri vzhliadnutí. Samotná domnienka, že opatrovaná
osoba mohla byť ovplyvňovaná, nemôže obstáť ako relevantná odvolacia námietka, pokiaľ nie je
podložená konkrétnymi skutkovými zisteniami alebo dôkaznými návrhmi. Odvolací súd dopĺňa, že

samotné konštatovanie odvolateľov, že im nie je známe, či bola pri vzhliadnutí prítomná navrhovateľka
v 2. rade, už samo osebe svedčí o tom, že neuvádzajú žiadne konkrétne procesné pochybenie pri
vykonaní tohto úkonu. Ich argumentácia je založená výlučne na úvahe, že určitá osoba bola o termíne
informovaná, a preto mohla ovplyvniť opatrovanú osobu, čo predstavuje domnienku. Samotná vedomosť
o termíne tohto procesného úkonu však bez ďalších konkrétnych skutkových zistení nepreukazuje, že by

posudzovaná osoba bola na vzhliadnutie cielene pripravovaná alebo ovplyvňovaná. Z obsahu spisového
materiálu, ani z obsahu napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva existencia akýchkoľvek okolností,
ktoré by spochybňovali priebeh vzhliadnutia alebo vierohodnosť prejavov opatrovanej osoby. Za týchto
okolnostípretoneboldôvodspochybňovaťpostupsúduprvejinštancieprivzhliadnutíopatrovanejosoby.

31. K odvolacej námietke, že zariadenie sociálnych služieb bolo vybrané navrhovateľkou v 2. rade „poza
chrbát“ navrhovateľov v 1. a 3. rade, a že zariadenie odmietalo poskytovať informácie iným osobám,
nemá priamu súvislosť s priebehom vzhliadnutia, ani s hodnotením jeho výsledkov. Ide o okolnosti, ktoré
odvolatelia uvádzajú bez preukázania ich relevancie k samotnému procesnému úkonu. Ani z týchto
tvrdení nevyplýva existencia izolácie posudzovanej osoby v rozsahu, ktorý by spochybňoval autenticitu

jej prejavov, a už vôbec z nich nemožno vyvodiť, že by opatrovaná osoba bola na vzhliadnutie cielene
„pripravovaná“. Odvolacia argumentácia je tak v tejto časti je založená na predpoklade, že pokiaľ mala
navrhovateľka v 2. rade vedomosť o termíne vzhliadnutia, mohla sa s opatrovanou osobou stretnúť,
mohla ju na stretnutie pripraviť, a tým ju aj ovplyvniť. Žiadny z týchto predpokladov však v konaní nebol
preukázaný a uvedená argumentácia tak zostáva v rovine nepreukázaných predpokladov a sama o sebe

nemôže založiť jej dôvodnosť.

32. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie a ustanovil
opatrovanej osobe opatrovníčku – navrhovateľku v 2. rade, bolo nevyhnutné zodpovedajúcim spôsobom
zmeniť aj výrok III. o jej právach a povinnostiach. Len takto formulované výroky jednoznačne vymedzujú

rozsahoprávneníapovinnostíopatrovníčkyavylučujúpochybnostioobsahurozhodnutia.Zmenavýroku
III. preto nepredstavuje samostatné nové vecné posúdenie, ale je priamym dôsledkom zmeny výroku o
osobe opatrovníka a o rozsahu jej oprávnení a povinností.

33. Ďalšie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,

keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, tak odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
II. a III. postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.35. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si
sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Z uvedenej zásady Civilný mimosporový poriadok pripúšťa

výnimky, avšak v prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre ich pripustenie. O náhrade trov
konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení
§ 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).