Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200226
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Romana Die (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
KanceláriaPrešov,Masarykova10,08001Prešov,vkonaníosprávnejžalobeopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č.
KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“)
dňa 25.04.2023 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaPO-19817/6996/2023-32915/2023, zo dňa 24.03.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, a následne zrušenia napadnutého
rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho
súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023
vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci

stal zákonným sudcom.

II. Administratívne konanie

3. Žalovanému bola dňa 21.02.2023 doručená žiadosť žalobcu o určenie kvalifikovaného právneho
zástupcu z radov advokátov v právnej veci návrhu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu,
ktorú následne po prerušení konania žalovaným s výzvou na doplnenie, doplnil podaním doručeným

žalovanému dňa 20.03.2023 o ďalšie informácie, formulárovú žiadosť a ďalšie prílohy. Z týchto príloh
vyplynulo, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Renault Megane Scénic
EČV: E. (ďalej len ako „MV Renault“) v hodnote 650 Eur (podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.08.2022) a za
týmto účelom podal žalobu zo dňa 23.01.2023 na Okresný súd Spišská Nová Ves.III. Napadnuté rozhodnutie

4. O žalobcovej vyššie uvedenej žiadosti rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým žalobcovi
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci,
v právnej veci určenia vlastníckeho práva k MV Renault. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný v krátkosti zhrnul skutkový stav a poukázal na tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby
žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou úspešný, t. z. žiadateľ musí spĺňať

podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú
bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak ho je možné vyčísliť v peniazoch.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomociosobámvmateriálnejnúdziaozmeneadoplnenízákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisovvznenízákonač.8/2005Z.z.vzneníúčinnomvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia(ďalej

len ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého má žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci, ak
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (v čase vydania napadnutého rozhodnutia 700 Eur),
okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Uviedol, že žalobca predložil
aj kúpnu zmluvu zo dňa 29.08.2022, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla značky Renault,
v rámci ktorej bola dohodnutá kúpna cena v sume 650 Eur, ktorú podľa vyjadrení žalobcu a predloženej

žaloby zo dňa 23.01.2023, žalobca zaplatil predávajúcemu na mieste. Z predložených dokladov podľa
žalovaného vyplynulo, že žalobca podal dňa 02.02.2023 na Okresnom súde Spišská Nová Ves žalobu
o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedenému motorovému vozidlu proti predávajúcemu z kúpnej
zmluvy. Podľa žalovaného tak hodnotu sporu v danom prípade predstavuje hodnota veci, ktorej sa spor
týka, a teda hodnotu sporu v danom prípade možno vyčísliť na sumu 650 Eur, ktorá je zároveň nižšia

ako aktuálna hodnota minimálnej mzdy podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z., podľa ktorého je suma minimálne mzdy na rok 2023, 700 Eur
za mesiac. Žalobca teda podľa žalovaného nesplnil podmienku na poskytnutie právnej pomoci podľa §
6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci.

5. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa zaoberal tiež možnosťou aplikácie
§ 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný skonštatoval, že nepristúpil k aplikácii predmetného
ustanovenia, keďže predpokladom jeho aplikácie je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že
ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec,
kde je poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. S ohľadom na to, že v danom prípade

ide o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, predmetnú vec podľa žalovaného v žiadnom
prípade nemožno považovať za vec celospoločenského významu.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil tiež nepriznanie poskytnutia predbežnej právnej
pomoci, v rámci ktorého uviedol, že žalobca jednak vo svojom návrhu neuviedol, kedy má lehota koniec

a že z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca bol po podaní žaloby Okresným súdom Spišská
Nová Ves vyzvaný na jej doplnenie, tieto na základe výzvy odstránil a z ďalších dokladov nevyplynulo,
že by žalobcovi hrozilo nebezpečenstvo zmeškania nejakej lehoty.

7. Žalovaný záverom skonštatoval, že žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na

poskytnutie právnej pomoci a keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný žalobcovi v predmetnej veci nárok na priznanie právnej
pomoci nepriznal. Vzhľadom na kumulatívnosť podmienok podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci,
splnenie ďalších podmienok žalovaný nevyhodnocoval.

IV. Konanie na krajskom súde a na správnom súde

8. Žalobca po doručení napadnutého rozhodnutia prostredníctvom zákonnej zástupkyne inicioval
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby. Žalobca považoval odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia za nesprávne. Podľa žalobcu žalovaný nemohol použiť argument o hodnote

sporu, keďže žalobca ešte nepodal žalobu vo veci, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci. Zo
žiadosti podľa žalobcu vyplýva, že ide o určenie vlastníckeho práva. Podľa žalobcu sa žalovaný zaoberal
len kúpnou cenou a nie postavením žalobcu ako maloletej osoby bez príjmu a vyhodnotením jeho
statusu vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, čím došlo k porušeniu tohto ustanoveniazo strany žalovaného. Žalobca mal za to, že preukázal, že v danom prípade ide o vec hodnú osobitnej
ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Žalovaný podľa žalobcu svojim postupom
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Maloleté osoby podľa žalobcu majú zo zákona právo na

právnu pomoc. Žalobca následne všeobecne poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
žalobcu trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nedostatočne
zisteného skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav je v rozpore s administratívnym
spisom (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm.
g/ SSP).

9. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci
senát správneho súdu 6S.

10. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 02.02.2024 vyjadril žalovaný, ktorý vo
svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a že v rámci rozhodovania postupoval v intenciách platnej právnej
úpravy, v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil právne úvahy, ktorého viedli k vydaniu
napadnutého rozhodnutia, zadovážil si dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci

skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, zaoberal aj možnosťou postupu podľa ust.
§ 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Citoval čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: „Každý má
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“ Predpokladom priznania nároku na

právnu pomoc je kumulatívne splnenie troch zákonom stanovených podmienok v zmysle § 6 Zákona o
právnej pomoci. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že je jeho povinnosťou pred rozhodnutím o
nároku na právnu pomoc skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok. V danom prípade nebola
splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na
priznanie nároku na právnu pomoc a nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na

poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej
pomoci. Podľa žalovaného nepriznanie právnej pomoci neznamená neúspech v prípadnom súdnom
konaní. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že je maloletou osobou žalovaný uviedol, že podľa Zákona
o právnej pomoci úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len
ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to, že sa nachádza v stave materiálnej

núdze, v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a spor prevyšuje hodnotu minimálnej
mzdy, ak ho je možné vyčísliť v peniazoch. Záverom žalovaný navrhol predmetnú správnu žalobu
zamietnuť.

11. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca po výzve správneho súdu replikou nevyjadril.

12. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1
písm. a/ SSP, bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 18.12.2024, ktorého sa po riadnom
predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 SSP, nezúčastnil žalobca ani žalovaný. Žalovaný svoju neúčasť
ospravedlnil písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.12.2024, v ktorom uviedol, že

ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nežiada odročiť pojednávanie
a súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

13. Podľa obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a lustrácie v registri obyvateľov,
dosiahol žalobca plnoletosť dňom 18.11.2024, na základe čoho správny súd predvolanie na

pojednávanie a ďalšie písomnosti doručoval priamo žalobcovi a nie jeho zákonnej zástupkyni. Správny
súd mal za to, že predvolanie bolo podľa doručenky na č. l. 47 súdneho spisu žalobcovi doručené dňa
27.11.2024.

14. Dňa 17.12.2024, t. j. jeden deň pred uskutočnením pojednávania bolo správnemu súdu k spisovej

značke KE-8S/47/2023, pod ktorou je na správnom súde vedené predmetné konanie, doručené
písomné podanie F. D. B., ktorý sa označil za zákonného zástupcu žalobcu, v ktorom tento uviedol,
že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní v tejto veci a žiada odročiť pojednávanie z vážnych
rodinných a finančných dôvodov na termín po 12.01.2025.15. Správny súd takéto ospravedlnenie neakceptoval a nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania
z dôvodu, že žalobca v tomto konaní dosiahol plnoletosť dňom 18.11.2024, na základe čoho bolo

vyššie uvedené písomné podanie vyhodnotené ako podanie osoby, ktorá nie je účastníkom konania, ani
zástupcom účastníka konania a na takéto písomné podanie z tohto dôvodu správny súd neprihliadal.

16. Keďže pojednávania dňa 18.12.2024 sa nezúčastnil žalobca, žalovaný ani verejnosť, správny súd
postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozsudok v predmetnej veci vyvesením jeho skráteného

písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní. Týmto
rozsudkom predmetnú správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania.

V. Kasačná sťažnosť
a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

17. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024 podal žalobca kasačnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“)
rozsudkom sp. zn. 4Svk/22/2025 zo dňa 24.06.2025, ktorým rozsudok správneho súdu sp. zn.
KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

18. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú a to pre procesné pochybenie, ktorým
bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže sa s ním riadne nekonalo v časti ústneho
pojednávania. Uvedené procesné pochybenie podľa kasačného súdu spočívalo v tom, že predvolanie
na pojednávanie dňa 18.12.2024 nebolo podľa doručenky doručené žalobcovi, keďže vedľa podpisu na

doručenke je v zátvorke uvedené slovo „otec“, to v spojení s ďalšími skutočnosťami a argumentáciou
sťažovateľa v kasačnej sťažnosti doviedlo kasačný súd k záveru o tom, že žalobca bol zo strany
správneho súdu nesprávne predvolaný na pojednávanie dňa 18.12.2024, čoho dôsledkom bolo zrušenie
rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024.

19. Kasačný súd tiež uviedol, že z dôvodu, že zrušil rozsudok správneho súdu z procesných
dôvodov, neposudzoval vecnú správnosť meritórnych záverov správneho súdu, avšak dal do pozornosti
správneho súdu vybranú rozhodovaciu prax, ktorá by mohla byť relevantná pri skúmaní a hodnotení
dôvodnosti predmetnej správnej žaloby v merite. Kasačný súd poukázal a zároveň citoval z bodov
rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/2/2021 zo dňa 25.05.2022 (body 16 a 18), sp. zn. 5Svk/32/2023

zo dňa 27.03.2024 (bod 5), 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 (bod 19) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. ÚS 579/2021-37 zo dňa 30.03.2022 (body č. 17, 22, 25, 26 a 27).

VI. Konanie na správnom súde po rozsudku kasačného súdu

20. Správny súd následne na prejednanie predmetnej veci z dôvodu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
nariadil pojednávanie na 27.10.2025. Predvolanie na pojednávanie bolo podľa doručenky na č. l. 16
žalobcovi riadne listinne doručené dňa 26.09.2025. Žalobca sa však pojednávania dňa 27.10.2025 bez
ospravedlnenia nezúčastnil. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.09.2025
a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 26.09.2025

s tým, že súhlasí rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti. Keďže pojednávania dňa 27.10.2025 sa
nezúčastnili účastníci konania, ich zástupcovia, ani verejnosť, boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
3druhávetaSSPasprávnysúdvpredmetnejveciverejnevyhlásil rozsudokvyvesenímjehoskráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní.

VII. Právne východiská

21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého
rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje
na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1,

§ 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. SSP.22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
len ako „SSP“), ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

24.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

26. Podľa § 467 ods. 1 SSP, ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

27. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

28. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a

ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní
o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu

vzniku právnych sporov.

29. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom

v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len vnútroštátne spory).

30. Podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť

o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú
podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

31. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

32. Podľa Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z.
z. o sume minimálne mzdy na rok 2023, je suma minimálne mzdy na rok 2023
a) 700 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,b) 4,023 Eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

33. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako

„Ústava SR“), každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

34. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa Prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobník súdnych poplatkov, Poplatky vyberané v
civilnom procese a správnom súdnom procese, položka 1 písm. b), zo žaloby alebo z návrhu na začatie
konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, je súdny
poplatok 140 eur.

36. Podľa Prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobník súdnych poplatkov, Poplatky vyberané v
civilnom procese a správnom súdnom procese, Poznámka k položke 1, zo žaloby na určenie, či tu právo
je, alebo nie je, a zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie
veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viac hnuteľných vecí

alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich.

VIII. Právne posúdenie a závery správneho súdu

37. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, na to aby bol žiadateľ úspešný so svojou

žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky
uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobcu
dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci (ďalej aj ako
„podmienky hodnoty sporu“), teda že hodnota sporu je vyčísliteľná v peniazoch a táto hodnota sporu
neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy a tiež k tomu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na

aplikáciu§5bods.6Zákonaoprávnejpomoci.Keďžežalovaný,sohľadomnauvedené,splnenieďalších
podmienok už neskúmal a z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že žalobca namietal nesprávne právne
posúdenie žalovaným len vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a §
5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, správny súd vyhodnotil ako kľúčové a zásadné v predmetnej veci,
či žalovaný správne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 6

ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci a že v danom prípade nebolo možné aplikovať ani ustanovenie
§ 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci.

38. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne právneho posúdenia nesplnenia podmienky hodnoty
sporu zo strany žalovaného správny súd úvodom uvádza, že Ústava SR vo svojom čl. 47 ods. 2 priznáva

právo na právnu pomoc každému, avšak za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Zo znenia uvedeného
článku Ústavy SR možno vyvodiť, že samotný text Ústavy SR pripúšťa stanovenie limitov práva na
právnupomoc,ktorémajúbyťstanovenévoformezákona.Vdanomprípadesútietopodmienky,čilimity,
stanovené Zákonom o právnej pomoci, z obsahu ktorého vyplýva, že tieto limity práva na právnu pomoc
sú stanovené tak, aby bola zabezpečená trvalá udržateľnosť systému poskytovania právnej pomoci zo

strany štátu.

39. Správny súd vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu zotrval na svojich záveroch zo zrušeného
rozsudku sp. zn. KE-8S/47/2023 zo dňa 18.12.2024, na základe čoho opakovane uvádza, že v súvislosti
sargumentácioužalobcuohľadnejehošpecifickéhopostaveniaakomaloletejosobysprávnysúduvádza

že, Zákon o právnej pomoci v prípade žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci nerozlišuje medzi osobou
maloletou a plnoletou. V prípade podmienok podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci sú tieto
podmienky založené na troch skutočnostiach, a to na príjmoch na majetku žiadateľa, na predpoklade
úspechu sporu a na hodnote sporu. Zákon o právnej pomoci vek, či plnoletosť žiadateľa nezohľadňuje
ako skutočnosť, ktorá by bola určujúcou pre potreby priznania práva na poskytnutie právnej pomoci,

preto podľa správneho súdu nebolo povinnosťou žalovaného brať na zreteľ, či sa v prípade žalobcu
jedná o maloletú osobu a túto argumentáciu žalobcu správny súd v súvislosti s vyhodnotením právneho
posúdenia nesplnenia žalovaným, vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako tak nie je v danom prípadepodstatným ani to, že žalobca bol v konaní pred Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len ako
„okresný súd“), zastúpený zákonnou zástupkyňou.

40. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalobca ešte nepodal žalobu vo veci, v ktorej žiadal
o poskytnutie právnej pomoci, správny súd uvádza, že uvedené nevyplýva z obsahu administratívneho
spisu. Naopak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie
vlastníckeho práva k MV Renault zo dňa 23.01.2023 na okresný súd, ktorú po výzve okresného súdu
doplnil písomným podaním zo dňa 16.02.2023 a žiadosťou zo dňa 16.02.2023 (doručenou žalovanému

dňa 21.02.2023) požiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov v právnej
veci návrhu na určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorú následne doplnil.

41. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadne toho, že žalovaný sa nezaoberal postavením žalobcu
ako maloletej osoby bez príjmu a vyhodnotením jeho statusu vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej
pomoci, správny súd poukazuje na bod č. 57 rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu

SR sp. zn. 1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022: „Centrum právnej pomoci nie je povinné preskúmať mu
predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z. z., na
základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných
prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie
právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov Centra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú

osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ak to žalobca v žiadosti výslovne
neuvádza.“ Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by sa žalobca vo svojej žiadosti výslovne
dožadoval preskúmania svojej žiadosti aj vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, preto podľa
správneho súdu nebolo povinnosťou žalovaného vyhodnocovať žalobcovu žiadosť aj vo vzťahu k § 5b
ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný sa napriek tomu touto možnosťou zaoberal a v krátkosti

vyhodnotenie tejto možnosti uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného
mal správny súd za to, že aj táto žalobná argumentácia žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
a postupu žalovaného nie je dôvodná.

42.VsúladesozávermirozhodnutiaveľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.1Vs/1/2021

zo dňa 24.02.2022 uvedenými v bode č 55 považoval správny súd záverom za potrebné vyjadriť sa
k možnosti posudzovania žiadosti žalobcu podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. V tejto súvislosti
správny súd uvádza, že na uvedený postup sú splnené podmienky vtedy ak možno konštatovať zároveň
dve skutočnosti. Za prvé, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a za druhé, že je to potrebné pre
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. V danom prípade mal správny súd za nepochybné, že žalobcov

prístup k spravodlivosti nebol žiadnym spôsobom obmedzený a už vôbec nie znemožnený, keďže podľa
obsahu administratívneho spisu riadne podal na okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k MV
Renault a v tomto konaní sa v zmysle čl. 13 ods. 2 v spojení s § 90 CSP nevyžaduje povinné právne
zastúpenie advokátom. V danom prípade tak nemožno konštatovať, že by mal žalobca zamedzený
prístup k súdu a spravodlivosti. S ohľadom na uvedené správny súd už podrobnejšie nevyhodnocoval

skutočnosť, či v danom prípade ide o vec osobitnej ochrany, aj keď s ohľadom na charakter konania,
ktoré žalobca inicioval žalobou na okresnom súde je táto možnosť krajne nepravdepodobná. Na základe
uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nemala byť žiadosť žalobcu žalovaným
posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci.

43. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobca namietal nedostatočné zistenie
skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, správny súd uvádza, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobca
ich žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil a správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého

rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu neidentifikoval naplnenie ani jedného z týchto
dôvodov, ktoré by následne ako ďalšie mohli privodiť záver o splnení podmienky na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ SSP.

44. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, kasačný súd vo svojom zrušujúcom

rozsudku neposudzoval vecnú správnosť meritórnych záverov správneho súdu, avšak dal do pozornosti
správneho súdu vybranú rozhodovaciu prax, ktorá by mohla byť relevantná pri skúmaní a hodnotení
dôvodnosti predmetnej správnej žaloby v merite. Kasačný súd poukázal a zároveň citoval z bodov
rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/2/2021 zo dňa 25.05.2022 (body 16 a 18), sp. zn. 5Svk/32/2023zo dňa 27.03.2024 (bod 5), 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 (bod 19) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. ÚS 579/2021-37 zo dňa 30.03.2022 (body č. 17, 22, 25, 26 a 27). Napriek tomu,
že zo strany kasačného súdu nešlo pre správny súd o záväzný právny názor, správny súd v rámci

opätovného rozhodovania v predmetnej veci nemohol nechať bez povšimnutia judikatúru, na ktorú
poukázal kasačný súd a po dôslednom vyhodnotení dospel k záveru, že žalobná námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci je dôvodná. V konaní nebolo sporným, že žalobcom bola na okresný súd
podaná určovacia žaloba. V zrušenom rozsudku správny súd dôvodil najmä faktickou určiteľnosťou
hodnoty sporu, ak sa má v rámci súdneho konania, ktoré začalo na základe určovacej žaloby, určiť

či tu je alebo nie je právo k veci, ktorej hodnotu možno pomerne ľahko určiť, v danom prípade na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a z nej vyplývajúcej kúpnej ceny MV Renault. V tomto smere senát
správneho súdu, najmä s ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru, ale najmä na znenie ustanovení
zákonov uvedených v bodoch č. 31, 34, 35 a 36 tohto rozsudku, dospel k posunu právneho názoru.
Uvedený posun správny súd odôvodňuje tým, že pokiaľ zo znenia § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci
sa pre poskytnutie právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti nevyžaduje splnenie podmienky

hodnoty sporu prevyšujúcej hodnotu minimálnej mzdy, v sporoch, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch, tak v zmysle Prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., Sadzobník súdnych
poplatkov, Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, položka 1 písm. b)
a Poznámky k položke 1 vyplýva, že konanie o žalobe na určenie, či tu právo je, alebo nie je, je konaním,
ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Preto ak v danom prípade žalobca podal na okresnom súde

určovaciu žalobu a následne žiadal o poskytnutie právnej pomoci v takomto konaní, žalovaný nesprávne
právne vec posúdil, ak v danom prípade pri vyhodnotení splnenia podmienok na poskytnutie právnej
pomoci vyhodnocoval aj splnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o právnej pomoci, teda
tzv. podmienku hodnoty sporu.

45. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže
napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe
uvedeného došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa §
191 ods. 1 písm. c/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I.
tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vzhľadom na viazanosť právnym názorom

správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, v intenciách záverov správneho súdu uvedených v tomto
rozhodnutí, vec opätovne právne posúdiť a následne zvoliť procesný postup súladný s prislúchajúcimi
ustanoveniami Zákona o právnej pomoci.

46. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj trov kasačného konania rozhodol správny súd

vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP, a to na základe
celkového úspechu žalobcu vo veci.

XX. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom
súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie
uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.