Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 72C/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124379680
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124379680.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobkyne A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX XX, E. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD.,
advokátkou, so sídlom Bratislava 811 01, Zámocká 18, proti žalovanému E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX F. XX, o zaplatenie 5.096,92 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n ý zaplatiť žalobkyni 5.096,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %, o
výškektorýchrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením
vydaným súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 12.09.2024, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 12.11.2024, zmenenou uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2025, domáhala
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5.096,92 Eur do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradenia trov konania v celom rozsahu.

2. Uviedla, že ešte ako bývala partnerka žalovaného uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO:
00 151 653, so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti a mandátnu zmluvu zo dňa 27.09.2012, ktorou zabezpečila pohľadávku žalovaného
vzniknutú na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2012 vo výške

28.910,00 Eur, nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k.ú. G. zapísaná na LV č. XXXX, ktorú má žalobkyňa
vo svojom výlučnom vlastníctve. Napriek tomu, že žalovaného ťaží povinnosť riadne a včas uhrádzať
svoj dlh, predmetné splátky žalovaný prestal uhrádzať a od marca 2024 spláca predmetný dlh namiesto
žalovanéhožalobkyňa.Týmtoúčelovýmpasívnymkonanímžalovanéhomôžedôjsťkohrozeniumajetku
patriaceho do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je tak pod hrozbou straty vlastníckeho práva
ku nehnuteľnosti nútená uhrádzať splátky namiesto žalovaného. Od marca 2024 žalobkyňa uhradila
sumu vo výške 2.245,40 Eur titulom splátok vyššie špecifikovaného úveru žalovaného. Dlh žalovaného

žalobkyňa uhradila v nasledovných splátkach: dňa 27.03.2024 sumu vo výške 1.227,00 Eur, ktorá
predstavovala naakumulované neuhradené splátky vo výške 1.023,07 Eur spolu so splátkou za mesiac
marec 2024, dňa 30.04.2024 sumu vo výške 203,68 Eur, dňa 31.05.2024 sumu vo výške 203,68 Eur,
dňa 28.06.2024 sumu vo výške 203,68 Eur, dňa 30.07.2024 sumu vo výške 203,68 Eur, dňa 30.08.2024
sumu vo výške 203,68 Eur. Žalobkyňa sa snažila so žalovaným predmetnú situáciu riešiť mimosúdne,
na znak čoho mu najskôr zasielala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný však k danej veci nezaujal

pozitívny postoj, dlžnú sumu do podania žaloby neuhradil. Žalobkyňa je tak nútená iniciovať predmetné
konanie.3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe listinné dôkazy, a to Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti a Mandátnu zmluva zo dňa 27.09.2012, kópiu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G.,
Potvrdenie o platbách.

4. Žalovaný sa k žalobe a priloženým listinným dôkazom písomne vyjadril. Uviedol, že predmetný úver si
so žalobkyňou vzali s cieľom na pozemku jeho vtedajšej partnerky/žalobkyne postaviť rodinný dom, kde
budú spoločne bývať. Na tom, že žalovaný vezme úver a žalobkyňa bude ručiť pozemkom, sa taktiež
dohodli. Išlo o úver na zabezpečenie spoločného cieľa. Až do termínu ich rozchodu, t.j do decembra

2023, konal žalovaný v záujme spoločného cieľa a investoval nemalé prostriedky do kúpy skladového
kontajnera, na zabezpečenie kompletnej projektovej prípravy potrebnej pre stavebné konanie, pričom
2 roky bojoval o stavebné povolenie, ktoré bolo nie vinou žalovaného pochybne zastavené, čo bolo v
prospech C. H., ktorý užíval pozemok. Téma bola na podnet žalovaného aj v Občanovi za dverami. Úver
taktiež splácal až do decembra 2023. Keďže sa rozchodom žalobkyne a žalovaného stal ich pôvodný
cieľ, spoločné bývanie, bezpredmetným, považuje žalovaný za samozrejmé, aby sa žalobkyňa/bývalá

partnerka podieľala na splácaní úveru, najmä, keď nie je prístupná žiadnej inej rozumnej dohode a
znemožnila žalovanému prístup do kontajnera, v ktorom sa nachádza jeho vybavenie, komplet nábytok
učebne, ktoré ako živnostník lektor potrebujem na výkon svojho povolania. Do decembra 2023 žalovaný
splatil viac ako polovicu úveru. Prišiel teda o všetky prostriedky, ktoré zaplatil za kontajner, projektovú
prípravu a za splatenie polovice úveru. Je toho názoru, že keď žalobkyňa/bývalá partnerka reálne

spotrebovala rovnakú polovicu úveru ako žalovaný, keďže žili spoločne a žalobkyňa z posledných 20
rokov pracovala iba asi 1,5 roka ako učiteľka v materskej škole, musí niesť zodpovednosť za tento
úver. To, že si uvedomovala, že nesie tiež zodpovednosť za splácanie úveru potvrdzuje fakt, že ručila
pozemkom ako je uvedené v hypotekárnej zmluve. Rovnako s tým súhlasila, keď tie peniaze míňala na
svoju osobnú spotrebu a dovolenky. Tým, že žalobkyňa splatí svoju menšiu polovicu, žalovaný nezíska

nič, ale bude to spravodlivé a logické riešenie. V súčasnosti už roky pozemok aj kontajner využíva
ujo žalobkyne - C. H., ktorý poberá výhody z ich spoločnej investície, a to konkrétne sušenie sena,
chov zvierat, pestovanie zeleniny, práca s hnojom a podobne, čím znehodnocuje spoločnú investíciu
a nábytok žalovaného, ktorý je tam uskladnený, obmedzuje žalovanému užívanie jeho majetku rôznymi
prekážkami. Je toho názoru, že menovaný so žalobkyňou konajú súčinne s cieľom poškodiť žalovaného,

keďže žalobkyňa na žalovaného podala viacero podaní, ktoré boli aj políciou aj súdmi vyhodnotené ako
účelové a boli zamietnuté.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Je toho názoru, že v žalobe uviedla všetky právne významné skutočnosti pre konanie, ktoré riadnym

spôsobom preukázala. Pre konanie je dôležité, že žalovaný na seba vzal určitý záväzok vo forme úveru,
ktorý od ukončenia vzťahu so žalobkyňou zámerne nespláca a tak pod hrozbou straty vlastníckeho práva
k vlastnej nehnuteľnosti musela žalobkyňa uhradiť za žalovaného dlžné sumy tak, ako ich špecifikovala
v žalobe. Nepoprela tvrdenia žalovaného, že predmetný úver mal byť zo strany žalovaného vzatý za
účelom výstavby rodinného domu a z toho dôvodu žalobkyňa založila svoju nehnuteľnosť (pozemok).

Úmysel, pre ktorý žalovaný vzal úver, v konečnom dôsledku nebol naplnený. Rodinný dom doposiaľ
nie je postavený a ani sa nikdy s jeho výstavbou nezačalo. Ďalej uviedla, že žalovaný vzal úver
ešte v roku 2012, pričom do decembra 2023 na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nebola
zrealizovaná žiadna výstavba rodinného domu. Na pozemku sa nachádza len kontajner, v ktorom
sú uložené žalovaného hnuteľné veci. Žalovaný nepredložil ani jeden jediný dôkaz, ktorým by svoje

skutkové tvrdenia preukázal. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, kde žalovaný minul finančné prostriedky
poskytnuté bankou. Podstatné je aj to, že žalovaný je dlžníkom a jeho ťaží povinnosť svoj záväzok
splácať. Žalobkyňa poprela, že by mal byť kontajner žalovaného užívaný treťou osobou. Tento nikto
neužíva a žalovaný ani nepreukázal opak. Žalovaný až do septembra 2024 neprejavil žiadny záujem
o jeho hnuteľné veci nachádzajúce sa v kontajneri. Dňa 04.09.2024 prvý krát žalobkyňu kontaktoval

s tým, že mu opätovne neumožňuje vziať si jeho osobné veci z kontajnera. Nakoľko žalobkyňa
v septembri 2024 podala na súd žalobu a v auguste zasielala žalovanému predžalobnú výzvu, považuje
tento krok žalovaného za čisto účelový. Žalobkyňa nikdy žalovanému nebránila v tom, aby si z jej
pozemku vzal jeho hnuteľné veci. Žalovaný sa sám priznal k tomu, že od decembra 2023 neuhrádza
predmetný úver, nakoľko je toho názoru, že na polovici splátok by sa mala podieľať žalobkyňa, keďže

z neho mala aj ona použiť finančné prostriedky na svoje aktivity (napr. dovolenky) a tiež že ich mala
žalobkyňa minúť kvôli tomu, že údajne 20 rokov nikde nepracovala. Tieto tvrdenia žalovaného sú pre
predmetné konanie absolútne irelevantné. Žalovaný argumentuje iba bývalým spolužitím žalovaného
so žalobkyňou. Predmetný úver nie je záväzkom žalobkyne, nefiguruje v ňom žalobkyňa ani akospoludlžník. Úver si bral výlučne len žalovaný na svoje meno, pričom aby mu mohol byť úver poskytnutý
v požadovanej výške, mu žalobkyňa zabezpečila tento záväzok svojou nehnuteľnosťou/pozemkom.
V tom čase žalobkyňa nevidela problém v tom, aby žalovanému ako svojmu v tom čase partnerovi

dopomohla k tomu, aby získal požadované finančné prostriedky. Keby boli tieto finančné prostriedky
použité na výstavbu rodinného domu, tak za 11 rokov by tento rodinný dom bol už určite postavený.
K výstavbe rodinného domu však nikdy nedošlo. Keďže to nie je záväzok žalobkyne, žalobkyňa nie je
ani spoludlžníkom, ani ručiteľom, ani nepristúpila k dlhu, neprevzala záväzok od žalovaného na seba,
nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by sa mala podieľať na splátke druhej polovice úveru. V danom

prípade zabezpečila žalobkyňa svojou nehnuteľnosťou záväzok žalovaného. Žalovaný sa nepriamo
priznal, že ani v budúcnosti nemá v pláne úver splácať, nakoľko to chce ponechať v réžii žalobkyne.
Žalovaný si je vedomý toho, že vlastnícke právo žalobkyne týmto pasívnym konaním žalovaného
(neuhrádzaním mesačných splátok) môže byť ohrozené a preto vedel, že žalobkyňa predmetný dlh
uhradí za žalovaného. Je to len účelové konanie žalovaného, ktorým sa chce zbaviť zodpovednosti za
plnenie si povinností vyplývajúcich žalovanému z jeho záväzku. Žalovaný sa už v minulosti (december

2023, január a február 2024) niekoľkokrát vyhrážal žalobkyni, že o svoj pozemok príde a kládol jej rôzne
podmienky, za ktorých bol ochotný uhrádzať svoj záväzok. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na
priloženú sms komunikáciu. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

6. K písomnému vyjadreniu pripojila sms komunikáciu žalobkyne a žalovaného zo dňa 04.09.2024,

z 12/2023, 01/2024 a 02/2024.

7. Žalovaný reagoval na písomné vyjadrenie žalobkyne. Pripojil verejne dostupné satelitné snímky,
z ktorých má byť vidieť, že pozemok žalobkyne je kontinuálne užívaný C. H. na agrárne a chovateľské
účely minimálne posledných 10 rokov, že vozík C. H. je naložený drevom, konštrukciu z pneumatík,

laná a plachtu, ktorá je prehodená cez vstup do kontajneru. Zámok žalovaného bol vždy odstránený
a kontajner využívaný na sušenie dreva, sena a skladovanie iných plodín a náradia, cez ktoré sa
nedalo dostať k veciam žalovaného. Je vidieť, že to cele užíva C. H. už roky. Tiež pripojil komunikáciu
preukazujúcu to, že žalobkyňa nemá záujem komunikovať o riešení problému. Nekomunikuje,
neodpovedá. Cieľom žalobkyne je spôsobiť čo najväčšiu škodu na žalovaného majetku a pomstiť sa

za to, že žalobkyni stopol financie a musí po 20 – tich rokoch žalobkyňa pracovať. Poukázal na dve
psychiatrické diagnózy, ktoré boli diagnostifikované policajným psychiatrom okrem iného žalobkyni.
Cieľom žalobkyne nie je spravodlivé riešenie, ale pomsta. Tak ako žalobkyňa klame, že C. H. neužíva
pozemok a kontajner, rovnako klame vo všetkom ostatnom. Financie, ktoré žalobkyňa úmyselne
pomíňalazúveru,sižalovanýnebrallentakpreseba,lebonemalčorobiť,alebolitopeniazenaspoločný

cieľ, a to spoločné bývanie a nie užívanie pozemku a kontajneru rodinou žalobkyne a obratie žalovaného
o nábytok, o veci a o kontajner, ktoré trvá už 1,3 roka. Je teda logické, že keď spolu so žalobkyňou
pomíňali financie a žalovaný polovicu splatil, že chce žalovaný, aby žalobkyňa splatila druhú polovicu,
ktorú reálne pomíňala. Nad peniazmi od jej rodičov, ktoré dostala, nemal žiadnu kontrolu, ani prehľad,
keďže nepoužíval kreditnú kartu žalobkyne, ale žalobkyňa používala kreditnú kartu žalovaného. Časť

peňazí od rodičov okolo 40.000,00 Eur žalobkyňa mala a pravdepodobne stále má v hotovosti. A to
je podstata jej plánu a vlastne aj podstata toho, prečo začal žalovaný od žalobkyne požadovať, aby
finančne začala žalobkyňa prispievať na chod domácnosti, čo považuje žalovaný za normálne. Ďalej
uviedol, že žalobkyňa, keď bývala u rodičov žalovaného, neplatila 20 rokov ani korunu, iba vedome
pomíňala peniaze z úveru, a teraz sa tvári, že nič netuší, čo nikto žalobkyni neuverí. Je to rovnako

neuveriteľné, ako keď niekto nepracuje 20 rokov a snaží sa presvedčiť ostatných, že to nie je kvôli
vlastnej lenivosti. Svojím správaním a činmi žalobkyňa potvrdzuje, že je to chorobný klamár a príživník
s psychiatrickými diagnózami a plánom, ktorý obral o peniaze žalovaného, jeho rodičov a rodičov
žalobkyne a skúša, čo jej ešte prejde, všetko s cieľom zneužiť dobrotu najbližších ľudí a vyhnúť sa
akejkoľvek zodpovednosti.

8. K vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu, snímky z katastrálnej mapy, komunikáciu sporových strán.

9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedla,ževyjadreniežalovanéhoopäťzahŕňaskutkovétvrdenia, ktorénesúvisiaspredmetomkonania.

Z dôvodu hospodárnosti konania nebude reagovať na každé jedno opakované a nezmyselné tvrdenie
žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o užívaní pozemku treťou osobou C. H. posledných 10
rokov na agrárne účely, uvedené sa netýka žalovaného, nakoľko predmetný pozemok je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne. To, či je pozemok užívaný, alebo nie, pre toto konanie nie je právne významné.Tieto irelevantné tvrdenia sa žalovaný snažil preukázať fotografiami zo snímok Google Earth a z ďalších
fotografii. Z predložených fotografii však nie je ani len zrejmé, kedy ich žalovaný skutočne vyhotovil, a
ani nepreukazujú podstatné skutočnosti pre toto konanie. K tvrdeniam žalovaného o nejakých dvoch

psychiatrických diagnóz žalobkyne, ako aj k údajnej pomste, ktorú má žalobkyňa v pláne vykonať
skrz záväzku žalovaného žalobkyňa opät uviedla, že tieto tvrdenia nesúvisia s predmetným konaním,
a naviac ich žalobkyňa v plnom rozsahu popiera. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha svojho
práva - vrátenia finančných prostriedkov, ktoré bola nútená vynaložiť namiesto žalovaného, aby nedošlo
kohrozeniujejvlastníckehoprávakpozemku.Nejednásatakožiadnupomstu,aleoplneniesizáväzkov

zo strany žalovaného. K ďalším tvrdeniam žalovaného o tom, že úver na seba vzal žalovaný s cieľom
vyriešiť spoločné bývanie sporových strán ako bývalých partnerov a preto žalovaný trvá na tom, že
polovicu z tohto záväzku má splatiť žalobkyňa, keďže polovicu záväzku splatil žalovaný, žalobkyňa
uviedla,ženikdynepoprela,žebynemalisožalovanýmspoločnýúmyselpostaviťnajejpozemkurodinný
dom a z toho dôvodu bola ochotná založiť aj svoj pozemok. K postaveniu spoločného rodinného domu
však za 11 rokov nedošlo a žalobkyňa netuší, kde žalovaný predmetné finančné prostriedky poskytnuté

bankou minul. Tvrdenia žalovaného, že ich mala „pomíňať žalobkyňa", bližšie nekonkretizoval (kde
a na čo ich mala žalobkyňa minúť) a ani to žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Žalobkyňa
tieto tvrdenia žalovaného v plnom rozsahu popiera. Je to záväzok žalovaného, ktorý je povinný ho
splácať. Žalobkyňa opätovne uviedla, že to nie je jej záväzok, nie je ani spoludlžníkom, ani ručiteľom,
ani nepristúpila k dlhu a neprevzala záväzok od žalovaného na seba. Žalobkyňa v danom prípade

zabezpečila svojou nehnuteľnosťou záväzok žalovaného. Žalovaný svojim pasívnym konaním ohrozuje
vlastnícke právo žalobkyne a verejne sa priznáva k tomu, že dlh neplatí a ani v budúcnosti nemá v
pláne svoj záväzok plniť, pretože jeho cieľom je pripraviť žalobkyňu o jej vlastnícke právo k pozemku. V
predchádzajúcom podaní žalobkyňa predložila sms správy so žalovaným, kde sa jej vyhrážal, že príde o
pozemok. Ďalšie tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa má mať 40.000,00 Eur v hotovosti od rodičov,

alebo že 20 rokov neprispievala na domácnosť u jeho rodičov a pod., sú absolútne nepodstatné pre toto
konanie, žalobkyňa ich popiera a nebude sa k nim bližšie vyjadrovať. Žalovaný sa len snaží žalobkyňu
pred súdom očierniť.

10. Žalovaný sa opäť písomne vyjadril. Naďalej trvá na tom, že tretia osoba, ujo Palo, ujo žalobkyne, už

roky čerpá výhody z investície sporových strán, čo preukazujú satelitné snímky. Ide o verejne dostupné
satelitné snímky. V I. B. je možné merať vzdialenosti, nadmorskú výšku a každá satelitná snímka má
presný dátum vyhotovenia aj družicu, z ktorej pochádza. Bežne sa to používa na dokladovanie vývoja a
rozvoja územia pri územnom plánovaní. Na satelitných snímkach je jasne vidieť agrárnu a hospodársku
činnosť C. H.: orbu, záhony, výsadbu stromov, kosenie, obrovské biele fólie na pestovanie a parkovanie

červenej dodávky C. H., a to počas posledných 15 rokov. Týmto preukazuje zdokladované a účelové
klamstvo žalobkyne a jej právnej zástupkyne. Snaha klamať nie je náhodná ani ojedinelá. Žaloba má
za cieľ nefér spôsobom žalovaného obrať o peniaze pomocou plánovaného podvodu. Žalovaný uvádza
iba overiteľné a logické rozpory v tvrdeniach, nie domnienky. Medzi neprekonateľné rozpory určite patrí,
že žalobkyňa netuší, kam sa za 11 rokov podeli peniaze, a tvrdí, že chcela stavať. Tento prípad bol aj v

relácii „Občan za dverami.“ Z SMS komunikácie je zjavné, že žalovanému takmer dva roky zadržiavala
veci v námornom kontajneri, ktoré žalovaný potrebuje na školenia. Keď žalovaný navrhol kontajner
prenajať, aby aspoň čiastočne prinášal zisk, túto možnosť žalobkyňa odmietla. Jej snaha teda vždy bola
iná, než keď sa bral úver, a opäť dokázateľne klame. Z pohybov na účtoch zo starších účtovníctiev
je preukázateľné, kam peniaze išli, a že žalobkyňa to veľmi dobre vie a podieľala sa na ich míňaní.

Nejde o to, či, ale ako podrobne treba zdokladovať míňanie týchto peňazí žalobkyňou. Žalovaný tiež
popiera tvrdenia žalobkyne, že si žalovaný želá, aby prišla žalobkyňa o pozemok. Účelové klamstvo
- v komunikácii jasne žalovaný napísal, že najspravodlivejšie by bolo, keby pozemok predala banka
alebo by žalobkyni ujo Palo zaplatil za užívanie a čiastočné poškodenie vecí žalovaného i kontajnera.
Žalobkyňu však nezaujíma, čo je spravodlivé, či logické; snaží sa naplniť svoj plán, ktorý má už roky.

Kvôli ich spoločnému dieťaťu to žalovaný žalobkyni dlho toleroval. Na psychiatrické problémy žalobkyne
poukazuje žalovaný preto, že sú spoluzodpovedné za jej účelové konanie a majú patologický charakter.
Žalobkyňa je bezcitný človek, ktorý sa našťastie neúspešne snaží žalovanému odobrať dieťa, hoci s ňou
má žalovaný skvelý vzťah. Žalobkyňa ju uniesla na mesiac potom, čo žalobkyni žalovaný stopol peniaze
a musela začať pracovať. Žalobkyňa by bola najradšej, keby všetko išlo podľa jej predstáv: „Bral si

úver, musíš ho splácať, čo na tom, že som ti dokázateľne premrhala peniaze." Nie každý verí žalobkyni,
že z posledných 20 rokov pracovala iba 1,5 roka, lebo jej to mal žalovaný zakazovať a už vôbec nie
psychiater. Správa psychiatra, ktorá je súčasťou policajného spisu žalobkyňa nemôže popierať. Nakoľko
žalovaný netrpí duševnou chorobou a už nie je pod tlakom žalobkyne (stopol jej peniaze), môže položiťžalovaný otázku: „Z čoho žila posledných 20 rokov?“ Žalobkyňa si asi myslí, že žalovaný je kúzelník
a preto žalobkyňa netuší, odkiaľ boli peniaze na dovolenky, jedlo, enormné množstvá káv a cigariet
počas rokov, keď nepracovala. Peniaze z úveru míňala aj žalobkyňa niekoľko rokov po jeho získaní, čo

možno preukázať dokladmi z účtovníctva, keďže je žalovaný účtovník. Žalobkyňa je zlý, nemorálny a
bezcitný človek, ktorý neberie ohľad na dieťa, len na seba. Cieľom žalobkyne nebola spoločná výstavba
domu ani zhodnotenie investícií, čo vyplýva z SMS - komunikácie. Peniaze vedome žalobkyňa prejedla
už dávno a keďže vedela, že sa tam stavať nedá, súhlasila, aby pozemok využíval a z neho profitoval C.
H. – rodiny žalobkyne. Preto žalobkyňa nechce, aby kontajner prenajali a zhodnotili ho podľa pôvodného

účelu úveru. Ak by žalobkyňa chcela kontajner prenajať aspoň ako sklad, dalo by sa veriť v pozitívny
úmysel. Takto je jasné, že ide o účelový podvod. Prenájom by mohol splácať úver, ale to žalobkyňa
nechce umožniť a dokonca tam žalovanému zamkla veci. Presne kvôli takýmto prípadom sa banke ručí
pozemkom a robí záložné právo, aby ho banka vedela zhodnotiť predajom, čo žalobkyňa vedela, aj vie.
Jediné logické riešenie je predaj pozemku bankou, prípadne splácanie C. H., keďže táto tretia osoba z
neho reálne profituje. Reálne to aj tak neplatí žalobkyňa, ale jej mama, či otec, pričom C. H. je brat matky

žalobkyne. Nie je v súlade s dobrými mravmi, aby žalobkyňa premrhala peniaze z úveru, ujo žalobkyne z
pozemku roky profitoval a žalovaný to platil len preto, že „žalobkyňa nič netuší", a ešte tam žalovanému
dva roky uzavrela veci potrebné na lektorovanie. Podľa nového stavebného zákona by sa tam už dalo
stavať, no žalobkyňa to odmietla. Nech teda netvrdí, že chcela stavať a kvôli žalovanému sa nestavia,
čo je teda ďalšie klamstvo. Žalobkyňa neumožnila a neumožňuje žalovanému realizovať to, na čo bol

úver určený. Nejde o domnienky žalovaného, ale o výrokovú logiku, ktorá dokladuje neprekonateľné
rozpory v tvrdeniach žalobkyne.

11. Žalobkyňa opätovne reagovala na vyjadrenie žalovaného s tým, že pokiaľ by aj snímky
z Google Earth preukazovali agrárnu činnosť C. H. a ak by sa na predmetnom pozemku aj

vykonávala poľnohospodárska činnosť treťou osobou, alebo by sama žalobkyňa pozemok využívala
na pestovateľské účely, uvedené je pre predmetné konanie úplne irelevantné. Žalovaný sa týmto
evidentne snaží odviesť pozornosť súdu od merita veci, ktorým je skutočnosť, že vedome a opakovane
neuhrádzal splátky svojho úveru. Týmto konaním priamo ohrozoval vlastnícke právo žalobkyne, ktorá
bola nútená za neho tieto splátky spolu s príslušenstvom uhradiť. Kto predmetný pozemok navštevuje

a akú činnosť na ňom vykonáva, je pre žalovaného bez významu, nakoľko pozemok sa nachádza
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá je jedinou osobou oprávnenou rozhodovať o jeho užívaní
a dispozícii. Vyjadrenie žalovaného obsahuje množstvo dehonestujúcich a osočujúcich poznámok
smerovaných voči osobe žalobkyne, na ktoré žalobkyňa nepovažuje za potrebné reagovať. Uvedené
len preukazuje samotný postoj žalovaného voči osobe žalobkyne a aj voči predmetnému konaniu,

jeho úveru a jeho kontajnera, ktorý si odmieta prísť vyzdvihnúť. K tvrdeniam žalovaného, že z jeho
účtovníctva možno preukázať, kde sa minuli finančné prostriedky poskytnuté z úveru, na ktorých
„míňaní" sa mala podieľať aj žalobkyňa, žalobkyňa uviedla, že predmetné konanie je sporovým konaním,
v ktorom nepostačuje len uviesť nejaké skutkové tvrdenia, ale je potrebné ich preukázať relevantnými
dôkazmi. Žalovaný síce tvrdí, že finančné prostriedky z hypotekárneho úveru mala minúť žalobkyňa,

avšak žiadnym dôkazom to nepreukázal. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného v plnom rozsahu popiera.
Žalovaný hodnotí osobu žalobkyne negatívnym spôsobom z toho dôvodu, že žalobkyňa nesúhlasila
s prenájmom kontajnera tretej osobe. Žalobkyňa nemá žiadnu povinnosť takýto súhlas udeliť, keďže
predmetný pozemok je v jej výlučnom vlastníctve a výlučne ona je oprávnená rozhodovať o tom, akým
spôsobom bude tento pozemok využívaný. Žalobkyňa nemá záujem naďalej akceptovať stav, kedy

sa kontajner žalovaného nachádza na jej pozemku bez akéhokoľvek právneho titulu. Nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že by mu žalobkyňa bránila v prístupe k jeho veciam umiestneným v tomto
kontajneri. Naopak, žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dokonca žalovaného riadne
vyzvala na odstránenie kontajnera z jej pozemku a zároveň sa zaviazala umožniť mu v dohodnutom
čase vstup na pozemok za účelom jeho odstránenia. Žalovaný však predmetnú výzvu ani len neprevzal v

odbernej lehote a zásielka bola dňa 30.06.2025 vrátená späť právnemu zástupcovi žalobkyne. Nakoľko
žalobkyňa úver žalovaného naďalej spláca, žiada o rozšírenie predmetnej žaloby o sumu 2.444,16 Eur
(12 mesiacov x 203,68 Eur), ktorá suma predstavuje splátky úveru od septembra 2024 do augusta
2025. Navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 4.689,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni náhradu trov konania

v rozsahu 100,00 %.

12. K návrhu pripojila potvrdenie o platbách, výzvu žalobkyne na odstránenie kontajnera zo dňa
05.06.2025.13. Žalovaný sa opätovne písomne vyjadril. Uviedol, že so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti
viac ako 20 rokov. Počas tohto obdobia hospodárili spoločne a všetky výdavky sa týkali spoločnej

domácnosti. Žalobkyňa počas viac než 20 rokov nepracovala a neprispievala na chod domácnosti.
Všetky výdavky znášal žalovaný a žalobkyňa ich využívala, teda logicky čerpala aj z finančných
prostriedkov získaných úverom. Až po tom, čo žalovaný prestal poskytovať finančné prostriedky
žalobkyni, sa žalobkyňa zamestnala. Predmetný úver vo výške 30.000,00 Eur bol použitý na chod
a potreby spoločnej domácnosti. Z prostriedkov čerpala rovnako aj žalobkyňa, o použití peňazí vedela

a súhlasila s nimi. Pred čerpaním úveru mala žalobkyňa príjem od svojej matky, ktorý sa však rýchlo
minul. Väčšinu prostriedkov minula sama zo svojej platobnej karty, bez vedomia žalovaného a nemal
priamy vplyv na splácanie úveru. Z vlastných príjmov žalovaného bola financovaná aj kúpa vecí –
lodného kontajnera v hodnote cca 2.300,00 Eur, ktorý následne 10 rokov využíval príbuzný žalobkyne.
Túto skutočnosť žalobkyňa popiera, ale žalovaný ju preukázal satelitnými snímkami. Je teda zrejmé, že
žalobkyňa nehovorí pravdu a mala prospech z užívania kontajnera. Z vlastných investícií žalovaného

do kryptomien bolo vybrané približne 450.000,00 Eur, ktoré sa počas posledných 10 rokov používali na
chod spoločnej domácnosti, vrátane zabezpečenia potrieb dieťaťa vo veku 8 rokov. Tieto prostriedky
významne prispeli k finančnej stabilite domácnosti a zabezpečeniu potrieb rodiny. Žalobkyňa navyše
sama ručila svojím pozemkom, čím jednoznačne potvrdila, že úver bol aj v jej záujme a mala z neho
prospech. Žalovaný už uhradil viac než polovicu tohto úveru. Je preto v rozpore so zásadami dobrých

mravov (§ 3 Občianskeho zákonníka), aby celé bremeno splácania úveru znášal iba žalovaný, keďže
žalobkyňa sa vedome podieľala na využívaní finančných prostriedkov. V tejto súvislosti tiež poukázal na
ust.§454Občianskehozákonníka.Keďžežalovanýplnilzáväzok,zktoréhomalaprospechajžalobkyňa,
je táto povinná sa na ňom spravodlivo podieľať. Navrhol, aby bola žalobkyňa zaviazaná podieľať sa
na splácaní zostatku úveru aspoň v rozsahu menšej polovice, keďže úver bol použitý na spoločnú

domácnosť, žalobkyňa z neho mala priamy prospech a sama sa zaviazala ručiť svojím pozemkom.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom žalovaného, vyjadrením právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov,
a to žaloby, písomného vyjadrenia k žalobe, ďalších písomných vyjadrení sporových strán, Zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.09.2012, kópie LV č. XXXX,
k.ú.G.,potvrdeníoSlovenskejsporiteľne,a.s.oplatbáchžalobkyne,výpisuzúčtuzA., aďalších
dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

15. Uznesením tunajší súd dňa 20.11.2025 pripustil zmenu žalobného petitu v nasledovnom znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.096,92 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.“

16. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že tvrdenia žalovaného o tom, že sa
žalobkyňa spoločne so žalovaným podieľala na spotrebe finančných prostriedkov z úveru, nezakladajú

na pravde. Je toho názoru, že finančné prostriedky z úveru spotreboval výlučne žalovaný, nakoľko
žalobkyňa počas spoločného života mala vlastné finančné prostriedky, tiež jej finančne pomáhali a aj
pomáhajú jej rodičia. Rovnako tak sa rozchádzajú tvrdenia žalovaného o tom, že raz tvrdí, že sa
finančné prostriedky minuli, potom uvádza, že sa použili na kúpu kontajneru. Predmetom konania
je regresný nárok žalobkyne voči žalovanému predstavujúci ňou uhradené splátky hypotekárneho

úveru za žalovaného. Dlžníkom hypotekárneho úveru je žalovaný, aktuálne hypotekárny úver žalovaný
neuhrádza,uhrádzahožalobkyňa.Žalobkyňapopiera,žebyzhypotekárnehoúveru,ktorýbralžalovaný,
minula akúkoľvek sumu. Žalovaný si voči žalobkyni doposiaľ neuplatnil žiaden regresný nárok ani
bezdôvodné obohatenie. Plnenie svojich povinností sa žalovaný snaží prenášať na žalobkyňu. Jeho
tvrdenia o tom, že míňala prostriedky z úveru, sú bezdôvodné, účelové. Tieto finančné prostriedky

presúval sám žalovaný medzi účtami v bankách, následnej ich míňal alebo investoval. Doposiaľ
žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ani neuviedol, akú sumu, na aký účel mala žalobkyňa použiť.
Tvrdenia žalovaného o tom, že mal prvýkrát investovať do kryptomien v roku 2017, nie sú preukázané.
Z vyjadrenia žalovaného z 02.09.2024 v bode 6 vyplýva, že z jeho kryptomien bolo vybratých 450 000
Eur, ktoré následne boli použité 10 rokov na spoločné užívanie, pričom ukončili spolužitie v roku

2023. Ďalej uvádza, že žalovaný voči žalobkyni nepodal žiaden vzájomný návrh. Navrhuje, aby súd
jeho procesnú obranu posúdil ako neúčinnú, nakoľko neuvádza žiadne relevantné skutkové tvrdenia,
nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Od poslednej zmeny žalobného návrhu žalobkyňa uhradila
ďalšie dve splátky za mesiac september 2025 a október 2025, o čom predkladá súdu výpisy z účtuo preukázaných platbách. Jedná sa o sumu vo výške 407,36 Eur za dva mesiace, o ktorú sumu
žalobný návrh rozširuje. K tvrdeniam žalovaného o vykonanom audite, uviedla, že uvedené si môže
dať vyhotoviť ktokoľvek. Na strane 5 vyjadrenia žalovaný uvádza, že príjem z úveru tvoril len minimum

z toho, v porovnaním s tým, čo tvorili jeho príjmy.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou viedli spoločnú domácnosť, vychovávali
spoločne dieťa. Žalobkyňa nebola zamestnaná, preto je toho názoru, že finančné prostriedky z úveru
boli spotrebované, či už samotnou žalobkyňou alebo spoločne. Uvedené vie preukázať z účtovníctva,

nakoľko pracuje od roku 2007 ako SZČO, ďalej cez daňové priznania, dokladmi o spoločných
dovolenkách, že dovolenky boli hradené z jeho účtu. Navrhol, aby súd zaviazal žalobkyňu k povinnosti
podieľať sa na menšej časti úveru, nakoľko väčšia polovica úveru je už splatená. Pokiaľ ide o kontajner,
ten má hodnotu približne 2.400 Eur, hnuteľné veci v kontajneri majú hodnotu 1.000 Eur - 1.500 Eur, preto
suma, ktorá bola na to investovaná, je v nepomere k finančným prostriedkom z úveru, ktoré žalobkyňa
mala tiež spotrebovať. Uvedené vie zdokladovať. Tvrdenie žalobkyne o tom, že sa mali peniaze vo výške

20.000 Eur minúť na investíciu do kryptomien potvrdil, ale tieto peniaze sa investovali do kryptomien
v roku 2017, no peniaze žalobkyňa míňala pred touto investíciou. Uvedené investície dostal od otca
ako vyrovnanie z dedičského konania. Investície vo výške 20.000,00 Eur neboli investované naraz, ale
postupne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepracovala 15 alebo viac rokov, z posledných 20 rokov pracovala
asi 1 a pol roka na nízko platených brigádach a krátkodobých zamestnaniach. V písomnou vyjadrení

žalobkyni sú rozpory. Protistrana doposiaľ nedoložila žiaden príjem žalobkyne. K tvrdeniam žalobkyne o
starostlivosti o ich spoločné dieťa uviedol, že sa o ich dieťa staral žalovaný tiež, aktuálne je ich spoločné
dieťa v striedavej starostlivosti. Počas spolužitia platil na maloleté dieťa všetko. K ďalším tvrdeniam
a hodnoteniam toho, že príjem z úveru bol len minimum v porovnaní s jeho inými príjmami, nie je možné
porovnávať, ide o irlevantné tvrdenia. Žalobkyňa pomíňala aj financie a to aj tie, ktoré boli predtým

investované do kryptomien a ich následné výnosy. O svojich investíciách žalovaný má prehľad, nakoľko
ich míňanie dokladuje výpismi z účtov od roku 2012. Čo sa týka uvádzanej sumy 450.000,00 Eur, išlo
o investície ako také, investovalo sa do chalupy, na auto, ktoré nehnuteľné a hnuteľné veci žalobkyňa
tiež užívala, popritom ako pila kávičku, neupratala, nevarila. To, čo sa mu podarilo zdokladovať výpismi
z účtov, súdu predložil. Z týchto vyplýva, že sa financie z účtu vyberali, tieto financie sa prejedli.

Poukazom na uvedené je toho názoru, že zdokladoval financie z hypotekárneho úveru, ktoré išli na
spoločnú spotrebu. Tieto financie boli spotrebované pred rokom 2017, t.j. predtým, ako po tomto roku
investoval20.000Eurdokryptomien.Jepravdou,žeboliinvestovanéďalšiefinancieaznichvyplývajúce
príjmy, no tie nevie preukázať, ale financie použité z hypotekárneho úveru zdokladoval. Zo štruktúry
spotreby financií vyplýva, že išlo o spoločnú spotrebu. Tiež sa žalovaný odvoláva na dobré mravy. Zo

strany žalobkyne považuje, či už túto žalobu za pomstu na majetok alebo iné konanie za pomstu na
dieťati.

18. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.11.2025 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uviedla, že postup súdu o umožnenom preukazovaní údajného spotrebovania finančných

prostriedkov z úveru žalobkyňou, nepovažuje žalobkyňa za logický ani hospodárny, keďže táto otázka
nijakým spôsobom nesúvisí s predmetom tohto konania. Takýto postup vedie len k neodôvodneným
prieťahom v konaní. Žalovaný sa len svojím konaním snaží zámerne previesť zodpovednosť za jeho
záväzok na žalovanú. Toto tvrdenie žalobkyne umocňujú aj nekonzistentné vyjadrenia žalovaného,
ktorý raz tvrdí, že úver spotreboval na nákup skladového kontajnera, na vnútorné vybavenie kontajnera

a na zabezpečenie projektovej dokumentácie. V ďalšom vyjadrení žalovaný zase tvrdí, že finančné
prostriedky z úveru mala minúť žalobkyňa, pretože údajne 20 rokov nepracovala, no a na pojednávaní
zase žalovaný uviedol, že finančné prostriedky použil na kúpu kontajnera a na hnuteľné veci do neho,
pričom zvyšné finančné prostriedky mala spotrebovať aj žalobkyňa. Uvedené sa snaží preukazovať
listinnými dôkazmi - výpismi z účtov. Žalobkyňa jednoznačne popiera tvrdenie žalovaného, že by

finančné prostriedky z úveru, ktorý si vzal výlučne žalovaný, mala spotrebovať ona. Žalobkyňa nemá
vedomosť o tom, na aký účel žalovaný tieto finančné prostriedky v skutočnosti použil. Skutočnosť,
že žalobkyňa počas určitého obdobia spoločného spolužitia nepracovala, bola podmienená jej
starostlivosťou o spoločné maloleté dieťa sporových strán. V tomto období poberala materskú dávku
a následne rodičovský príspevok a neskôr jej finančne pomáhali rodinní príslušníci, zatiaľ čo žalovaný

riadne podnikal a mal stabilný príjem. Z týchto spoločných príjmov boli hradené bežné výdavky spojené
s chodom domácnosti a rodinným životom, nie však z úveru, ktorý si zobral žalovaný, ako sa to mylne
snaží prezentovať. Je pritom úplne prirodzené, že počas obdobia, keď žena ostane doma a stará
sa o spoločné dieťa, sa finančne spolieha najmä na príjem druhého partnera. Takéto usporiadanie jebežnou súčasťou rodinného života a nemožno ho spätne interpretovať ako bezdôvodné obohatenie, či
spotrebovanie finančných prostriedkov druhého z partnerov. Žalovaný sa svojím konaním zjavne usiluje
o akési „vyrovnanie za partnerské spolužitie,“ avšak takýto právny nárok slovenský právny poriadok

vôbec nepozná. Sporové strany neboli ani len manželmi. Dokonca ešte aj v manželstve je zo záväzku
z právneho úkonu zaviazaný výlučne ten z manželov, ktorý sa stal zmluvnou stranou daného právneho
vzťahu — v tomto prípade hypotekárneho úveru (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.01.2009, sp. zn.
3Cdo/143/2008). V tomto prípade žalobkyňa znova zdôrazňuje, že záväzok si žalovaný vzal výlučne
len on sám a finančné prostriedky aj následne minul podľa vlastného uváženia (o čom svedčí jeho

samotné vyjadrenie, že 20.000,00 Eur investoval do kryptomien). Žalovaným predložené dôkazy -
výpisy z účtov nepreukazujú to, že tieto finančné prostriedky mala minúť žalobkyňa. Výpisy z účtov
preukázali to, že s nimi disponoval práve žalovaný, ktorý si ich rozposielal na viaceré účty a následne ich
minul alebo investoval. Žalobkyňa dodáva, že žalovaný ani len bližšie nešpecifikoval jednotlivé platby,
z ktorých by malo byť zrejmé, na čo konkrétne boli finančné prostriedky použité. V sporovom konaní
však nepostačuje samotné predloženie dôkazu bez jeho riadneho vysvetlenia a preukázania súvislosti

s tvrdeniami strany, ktorá sa naň odvoláva. Dôkaz musí byť v konaní nielen formálne predložený, ale
aj spôsobilý preukázať tvrdené skutočnosti spôsobom, ktorý je preskúmateľný a logicky odôvodnený.
Dôkazné bremeno a aj bremeno tvrdenia ťaží v tomto prípade žalovaného, ktorý tvrdí, že finančné
prostriedky z jeho záväzku mala minúť práve žalobkyňa. Je preto na žalovanom, aby riadnym spôsobom
preukázal to, ako a na čo mala žalobkyňa jeho finančné prostriedky minúť. Žalobkyňa tieto tvrdia v plnom

rozsahu popiera. Žalovaný mohol predmetné výpisy z účtov predložiť už pred posledným pojednávaním
vo veci, ktoré sa konalo dňa 04.09.2025, avšak zámerne tak neurobil. Je zrejmé, že cieľom jeho
postupu bolo umelo predlžovať priebeh konania a oddialiť plnenie svojich záväzkov, vrátane úhrady
ďalších mesačných splátok hypotekárneho úveru. Tieto splátky je žalobkyňa nútená sústavne uhrádzať
namiesto žalovaného, a to výlučne z dôvodu ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku, ktorým

žalobkyňa v dobrej viere zabezpečila záväzok žalovaného. K predloženým listinným dôkazom žalobkyňa
ďalej uvádza, že žalovaný poukazuje na pohyby na svojom bankovom účte z rokov 2012 až 2018,
ktoré majú podľa jeho tvrdenia preukazovať, že poskytnutý úver mala minúť žalobkyňa. Žalovaný však
nešpecifikoval, ktoré konkrétne sumy a na aký účel mala žalobkyňa použiť, a teda z jeho tvrdení nie
je zrejmé žiadne konkrétne a preukázateľné plnenie v jej prospech. Zároveň žalobkyňa poukazuje na

skutočnosť, že žalovaný si voči nej nikdy neuplatnil žiadny nárok z titulu údajného použitia finančných
prostriedkov poskytnutých bankou. Ak by skutočne mal za to, že žalobkyňa neoprávnene použila
finančné prostriedky z jeho úveru, mal si takýto nárok uplatniť v zákonnej premlčacej lehote. Keďže
tak neurobil, jeho prípadné tvrdenia o údajnom použití finančných prostriedkov žalobkyňou sú nielen
nepreukázané, ale aj právne bezvýznamné, a to aj z toho dôvodu, že sú už toho času premlčané. Hoci

žalobkyňa popiera, že by ona minula finančné prostriedky z poskytnutého úveru, z dôvodu opatrnosti
vznáša námietku premlčania vo vzťahu k akémukoľvek prípadnému a tvrdenému nároku žalovaného,
ktorý by mal vyplývať z údajného použitia týchto finančných prostriedkov v rokoch 2012 až 2018. Na
tvrdenia žalovaného ohľadom akejsi pomsty voči jeho osobe či užívania jeho kontajneru rodinnými
príslušníkmi žalobkyne, žalobkyňa nebude reagovať. Znova však apeluje na žalovaného, aby si svoj

kontajner prišiel z jej pozemku odstrániť. Žalobkyňa trvá na tom, že predmetom tohto konania je
uplatnenie jej regresného nároku voči žalovanému, ktorý vznikol v dôsledku úhrad mesačných splátok
hypotekárneho úveru žalobkyňou za žalovaného. K úhrade mesačných splátok je zaviazaný výlučne
žalovaný, avšak dlhodobo ich neuhrádza, a to zámerne, s úmyslom spôsobiť žalobkyni ujmu. Žalobkyňa
zároveňpoukazujenato,žežalovanýsámpredsúdomvýslovneuviedol,žepredmetnémesačnésplátky

neplánuje uhrádzať ani v budúcnosti, čím len potvrdil svoj úmyselný a nedbanlivý prístup k plneniu
svojich záväzkov. Žalovaný sa svojím konaním dlhodobo vyhýba plneniu svojich povinností, čím prenáša
svoje záväzky na žalobkyňu, ktorá bola nútená konať výlučne s cieľom ochrániť svoje vlastnícke právo
a predísť vzniku ďalšej majetkovej ujmy, či prípadnému ohrozeniu jej vlastníckeho práva k pozemku.

19. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa
27.09.2012 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
27.09.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 28.910,00 Eur. V ten istý deň bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom

a žalobkyňou ako záložcom. Predmetom Zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán
o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu/
žalobkyne, nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec BA-m.č. Vajnory, okres D. J., zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a to k pozemkuregistra „C“ parc.č. 486/1 – záhrade o výmere 435 m2, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa
– Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu s príslušenstvom v zmysle časti I, bodu 3. písm. a)
– f) zmluvy. Z kópie LV č. XXXX, k.ú. G. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedenej

nehnuteľnosti.

20. Z výpisu z účtu A. a z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. o platbách vyplýva, že žalobkyňa uhradila
za žalovaného splátky na úvere v celkovej výške 5.096,92 Eur (dňa 27.03.2024 sumu 1.227,00 Eur, dňa
30.04.2024 sumu 203,68 Eur, dňa 31.05.2024 sumu 203,68 Eur, dňa 28.06.2024 sumu 203,68 Eur, dňa

30.07.2024 sumu 203,68 Eur, dňa 30.08.2024 sumu 203,68 Eur, dňa 30.09.2024 sumu 203,68 Eur, dňa
30.10.2024 sumu 203,68 Eur, dňa 30.11.2024 sumu 203,68 Eur, dňa 28.12.2024 sumu 203,68 Eur, dňa
28.01.2025 sumu 203,68 Eur, dňa 28.02.2025 sumu 203,68 Eur, dňa 29.03.2025 sumu 203,68 Eur, dňa
29.04.2025 sumu 203,68 Eur, dňa 28.05.2025 sumu 203,68 Eur, dňa 27.06.2025 sumu 203,68 Eur, dňa
29.07.2025 sumu 203,68 Eur, dňa 27.08.2025 sumu 203,68 Eur, dňa 27.09.2025 sumu 203,68 Eur, dňa
30.10.2025 sumu 203,68 Eur).

21. Právna zástupkyňa žalobkyne záverom uviedla, že v danom konaní je potrebné vychádzať
z preukázaných faktov, nie zo všeobecných a účelových tvrdení žalovaného, ktorými sa len snaží
preniesť zodpovednosť za splácanie vlastného záväzku na žalobkyňu. Žalobkyňa nie je dlžníčkou

z úveru, žiadnu sumu z tohto úveru nepoužila a žalovaný opak v tomto konaní nepreukázal. Predmetom
tohto konania nie je vyúčtovanie manželského spolužitia, nie je podstatné ani to, kto sa o dieťa
staral a ako fungovala domácnosť, keďže žalovaný žiadny konkrétny nárok, ktorý by si voči žalobkyni
uplatňoval v tomto konaní na započítanie voči jej nároku neuviedol a rovnako tak si neuplatnil ani žiadny
vzájomný nárok. Preto v tomto smere ním predložené dôkazy nie je možné považovať za relevantné.

Žalobkyňa nie jej povinná vo výpisoch z účtoch žalovaného vyhľadávať jednotlivé sumy a tým suplovať
povinnosti žalovaného v rámci sporového konania. Tvrdenia žalovaného sú nekonzistentné, zmätočné
a chaotické a nespĺňajú podmienky účinnej procesnej obrany vo vzťahu k predmetu tohto konania.
Všetky vyjadrenia žalovaného boli len prejavom averzie a osobných invektív voči žalobkyni, ktoré
rovnako nie sú relevantné pre predmet tohto sporu. Vyhovenie žalobe nie je v rozpore s dobrými mravmi,

práve naopak, je v plnom súlade. Žalobkyňa sa nechce žalovanému pomstiť, ten kto pri nesplácaní
vlastného úveru je vedený aktom pomsty, je práve žalovaný, ktorý to opakovane uviedol žalobkyni
v rámci sms správ, rovnako tak sa vyjadril aj pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení pomerov, že dúfa,
že žalobkynin pozemok pôjde do dražby a teda jeho prístup, či už k žalobkyni alebo aj k predmetu tohto
konania, je z týchto vyjadrení zjavný. Dôkazy, ktoré do spisu založil žalovaný, nie sú relevantné pre toto

konanie. S prihliadnutím na uplatnené nároky zo strany žalobkyne dokladujú výlučne to, že žalovaný mal
finančné prostriedky z viacerých zdrojov, čo sám potvrdil aj na dnešnom pojednávaní a sám rozhodoval
o tom, ktoré zdroje na aké účely použije. Žalobkyňa o tom nemala absolútne žiadnu vedomosť, pričom
pokiaľ tvrdenia žalovaného, ohľadom toho, ako sa staral o domácnosť a dieťa, aké boli jej príjmové
pomery, k tomuto sa podrobne žalobkyňa vyjadrila. Žiada súd, aby žalobe vyhovel a aby žalobkyni

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

22. Žalovaný záverom odkázal na všetky svoje vyjadrenia v tomto konaní s tým, že je potrebné
vychádzať z faktov a nie z účelových tvrdení žalobkyne, ktorými sa snaží preniesť svoj podiel na
bezdôvodnom obohatení podľa § 451 Občianskeho zákonníka na žalovaného. V žalobe sa nachádza

množstvo rozporných tvrdení, odporujúcich si tvrdení, pričom na všetky z nich počas konania poukázal.
Zdokladoval na základe výpisu z účtov míňanie prostriedkov z úveru v spoločnej domácnosti, v ktorej
sme žili vyše 20 rokov. Na rozdiel od žalobkyne, ktorá nezdokladovala žiadne svoje príjmy. Získala
majetkový prospech z úveru, míňala a užívala výhody z peňazí žalovaného, teda z peňazí, ktoré splácal
žalovaný. Tieto financie musí žalobkyňa vrátiť. Neplatenie žalovaného je prejav spravodlivosti; o dieťa

sa staral rovnakým spôsobom, s tým, že finančne zabezpečoval celú rodinu. Účelové tvrdenia žalobkyne
vyvrátil. Navrhuje, aby žalobkyňa uhradila súdne trovy vo výške 100,00 % do 3 dní od vyhlásenia
rozsudku. Okrem listinných dôkazov sa odvoláva aj na vnútornú logiku vyjadrení a konzistentnosť
vyjadrení obidvoch strán.

23. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka kto sa na úkon iného
bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať.

24. Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.25. Podľa ust. § 101 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

27. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

28. Predmetom tohto sporu je zaplatenie sumy vo výške 5.096,92 Eur, ktorej sa žalobkyňa voči

žalovanému domáha titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 454 OZ, nakoľko za žalovaného
žalobkyňa uhradila od marca 2024 do októbra 2025 splátky na úvere v celkovej výške 5.096,92 Eur.

29. Súd v konaní postupoval podľa § 191 Civilného sporového poriadku, dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.

30. Pokiaľ ide o podanie žalovaného doručené súdu dňa 21.11.2025, na uvedené súd neprihliadol,
nakoľko na pojednávaní dňa 20.11.2025 vyhlásil dokazovanie na súde prvej inštancie za skončené.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

32. V danom prípade sa jedná o sporové konanie, ktoré je konaním návrhovým. Žalobca je povinný
k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho

konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačilpotrebnédôkazyalebouvedenýmidôkazminebolojeho

tvrdenie dokázané). Povinnosť skutkových tvrdení, popretia skutkových tvrdení a predkladania návrhov
na vykonanie dôkazov, ktorými majú byť preukázané skutkové tvrdenia, prípadne popreté skutkové
tvrdenia žalobcu, má aj protistrana.

33. V konaní bolo zistené, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa

27.09.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 28.910,00 Eur. V ten istý deň bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom
a žalobkyňou ako záložcom. Predmetom Zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán
o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu/

žalobkyne, nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec BA-m.č. Vajnory, okres D. J., zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a to k pozemku
registra „C“ parc.č. 486/1 – záhrade o výmere 435 m2, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa
– Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu s príslušenstvom v zmysle časti I, bodu 3. písm.
a) – f) zmluvy.

34. Ďalej bolo zistené, že žalovaný/dlžník prestal Slovenskej sporiteľni/veriteľovi uhrádzať splátky na
úvere a od marca 2024 spláca predmetný dlh namiesto žalovaného žalobkyňa, nakoľko sa obáva,
že pasívnym konaním žalovaného/dlžníka Slovenská sporiteľňa pristúpi k výkonu záložného práva
k predmetu zálohu/majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobkyne v zmysle zmluvy.35. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že účelom získania finančných prostriedkov žalovaným
v čase, keď žil spoločne so žalobkyňou v partnerskom vzťahu (do konca roku 2023), bola výstavba
rodinného domu na pozemku žalobkyne, založenom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s./veriteľa.

K výstavbe rodinného domu nedošlo, pričom finančné prostriedky z úveru boli spotrebované. Nakoľko
žalovaný odmietol a odmieta od januára 2024 dobrovoľne uhrádzať splátky na úvere, tieto bola nútená
začať uhrádzať od marca 2024 žalobkyňa.

36. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že do decembra 2023 splatil na úvere viac ako polovicu. Je

toho názoru, že finančné prostriedky získané z úveru boli spotrebované za obdobie od 27.09.2012, t.j.
od poskytnutia úveru do 31.12.2023, jednak na osobnú spotrebu žalobkyne a tiež na chod a potreby
spoločnej domácnosti žalobkyne a žalovaného. Nakoľko mala mať z takto získaných finančných
prostriedkov majetkový prospech aj žalobkyňa, je povinná podieľať sa na splácaní úveru v polovici (v
menšej polovici, keďže väčšiu polovicu na úvere splatil žalovaný). Na preukázanie svojich skutkových
tvrdení žalovaný predložil do spisu výpisy z mBanky, S.A., pobočky zahraničnej banky, za obdobie od

29.03.2012 do 29.09.2025, a výpisy z Tatrabanky, a.s., za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2023.

37. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného poprela. Uviedla, že žalovaný nešpecifikoval, ktoré konkrétne sumy
a na aký účel mala žalobkyňa použiť, teda nie je zrejmé žiadne konkrétne a preukázateľné plnenie v jej
prospech. Uvedené podľa žalobkyne nevyplýva ani z výpisov z účtu predložených žalovaným. Žalovaný

si voči žalobkyni doposiaľ, a ani v predmetnom konaní, voči žalobkyni neuplatnil žiadny konkrétny nárok
na započítanie, rovnako tak si neuplatnil ani žiadny vzájomný nárok. Preto v tomto smere žalovaným
predložené dôkazy nie je možné považovať za relevantné. Vo vzťahu k akémukoľvek prípadnému
a tvrdenému nároku žalovaného, ktorý by mal vyplývať z údajného použitia finančných prostriedkov
z úveru v rokoch 2012 až 2018, vzniesla žalobkyňa námietku premlčania.

38. Poukazom na uvedené zistenia je potrebné v prvom rade uviesť, že úverová zmluva medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s./veriteľom a žalovaným/dlžníkom bola uzatvorená iba so žalovaným.
Žalobkyňa/v tom čase partnerka žalovaného, v predmetnej zmluve nefigurovala ani ako spoludlžníčka,
ani ako ručiteľka a ani k dlhu žalovaného nepristúpila, dlh žalovaného neprevzala. V konaní nebola

preukázaná ani žiadna výslovná dohoda medzi sporovými stranami ako dlžníkmi, že sa na dlhu bude
spolupodieľať aj žalobkyňa. To, že sa sporové strany ako partneri dohodli na účele použitia peňazí, a to
stavbe rodinného domu, takáto dohoda nemá právny význam v rovine záväzkového práva. Predmetný
dlh je výlučne osobným záväzkom žalovaného/dlžníka. Skutočnosť, že žalobkyňa za žalovaného plnila
dlh výlučne z dôvodu ochrany vlastného majetku, ktorý bol zaťažený záložným právom, aby zabránila

speňaženiu majetku, zakladá jej regresný nárok voči žalovanému v rozsahu zaplatených splátok
v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nie je dlžníkom z úverovej zmluvy, nemala
právnu povinnosť úver splácať, išlo o dobrovoľné plnenie bez právneho dôvodu, motivované ochranou
jej vlastného majetku.

39. Pokiaľ ide o námietky žalovaného k regresnému nároku žalobkyne, týkajúce sa použitia úverových
prostriedkov, súd uvádza, že regresný nárok žalobkyne vznikol až okamihom splnenia dlhu banke, nie
čerpaním úveru. Preto tieto námietky žalovaného nemajú vplyv ani na vznik, ani na výšku regresného
nároku žalobkyne voči žalovanému.

40. Na strane druhej, k obrane žalovaného, ktorý si v konaní uplatňoval voči žalobkyni majetkový
prospech/bezdôvodné obohatenie, ktoré mala žalobkyňa z použitých finančných prostriedkov z úveru
získať za obdobie rokov 2012 – 2018, či už na osobnú spotrebu alebo spoločnú spotrebu, a to poukazom
najmä na výpisy z bánk predložených žalovaným, súd uvádza, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, v konaní nepreukázal, nešpecifikoval, o aké sumy a na aký účel sa mala žalobkyňa obohatiť,

resp. spolupodieľať. Uvedené nevyplýva z predložených výpisov z účtov na CD nosiči, nie je z nich
zrejmé, ktoré konkrétne sumy, kým a na aký účel boli použité.

41. Naviac prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania žalobkyňou, považuje súd uplatnený nárok
žalovaného voči žalobkyni za premlčaný. K bezdôvodnému obohateniu spotrebovaním finančných

prostriedkov z úveru žalobkyňou malo dôjsť v období rokov 2012 – 2018, pričom žalovaný si tento nárok
voči žalobkyni uplatnil prvý krát, a to podaním na súde dňa 22.10.2024, teda po uplynutí 2 – ročnej
subjektívnej a 3 – ročnej objektívnej lehoty.42. Poukazom na uvedené súd v danom prípade posúdil nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej
sumy vo výške 5.096,92 Eur za dôvodný a k jeho zaplateniu zaviazal žalovaného v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 232 ods. 3 veta prvá CSP).

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100,00 %, pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, pričom na strane žalovaného súd nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. V zmysle

§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
v Trenčíne, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).