Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010348
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823010348.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽilinevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.ŠtefanaTomášaasudcovJUDr.Marcely
Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2025, v trestnej
veciodsúdenéhoA.B.,pretrestnýčinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Tr.zák.vspolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného A. B., proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/66/2023 zo dňa 14.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, sp.zn. 6T/66/2023 zo dňa 14.10.2025 rozhodol tak, že podľa §
420, § 419 ods. 1 Tr. por., s použitím § 50 ods. 4 Tr. zák., odsúdený A. B., nar. XX.X.XXXX v B., trvale
bytom C. D. XX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom Okresného súdu

Námestovo, sp.zn. 6T/66/2023 zo dňa 28.3.2024, právoplatným 28.3.2024, neosvedčil a trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov vykoná. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., s použitím § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený v priebehu skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, nakoľko počas jej plynutia sa dňa 2.11.2024 dopustil
úmyselnej trestnej činnosti, a to prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák., za čo bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/5/2025 zo dňa 18.3.2025
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/25/2025 zo dňa 11.6.2025, odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na

doživotie a dňa 18.4.2024 sa dopustil aj priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(prekročenie povolenej rýchlosti), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur. Odsúdený sa
na verejnom zasadnutí bránil tým, že počas výkonu väzby (v trvaní 7 mesiacov vo veci vedenej pod
sp.zn. 6T/5/2025; pozn. súdu) sa ponaučil a uvedomil si, že príčinou jeho protiprávneho konania bolo
požívanie alkoholických nápojov, ktoré v súčasnosti neužíva a má ochotu podstúpiť protialkoholickú
liečbu. Súd sa môže len domnievať, že výkon väzby (v trestnej veci vedenej na

Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 6T/5/2025) skutočne mal na odsúdeného priaznivý vplyv v
podobe uvedomenia si svojho protiprávneho konania a následného vedenia riadneho
života (i keď to nie je účelom výkonu väzby, ale až následného výkonu trestu odňatia slobody, príp.
iného druhu trestu; pozn. súdu). Prípadná resocializácia a náprava odsúdeného sa môže prejaviť až
v budúcnosti. Skutočnosť, že si odsúdený v súčasnosti uvedomuje protiprávnosť
svojho konania nič nemení na tom, že sa počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody dopustil úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú sa aj nachádzal vo výkone väzby. Na
podklade vyššie zistených skutočností súd dospel k záveru, že podmienečný odklad výkonu trestuodňatia slobody u odsúdeného nesplnil svoj účel. Odsúdený nevyužil možnosť, ktorá
mu bola daná súdom, a to uložením podmienečného trestu odňatia slobody, aby spôsobom
svojho života počas plynutia skúšobnej doby preukázal, že výkon trestu odňatia slobody v jeho prípade

nie je potrebný. Za týchto zistených okolností nebolo možné rozhodnúť inak, ako odsúdenému nariadiť
výkon trestu odňatia slobody vo výmere piatich mesiacov, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/66/2023-310 zo dňa 28.3.2024. Pokiaľ odsúdený poukazoval na
negatívny dopad výkonu trestu na celú jeho rodinu, vrátane družky a maloletých detí, súd uvádza,
že si je uvedeného vedomý, výkon trestu takmer vždy postihuje sociálne okolie odsúdeného a naviac

súd dodáva, že odsúdený si uvedeného možného negatívneho dopadu musel byť vedomý, už aj v
čase porušenia podmienečného odsúdenia. Súd v danom prípade nevzhliadol zákonné podmienky na
prípadné ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti s prípadným predĺžením skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, nakoľko odsúdený spáchal v skúšobnej dobe nielen priestupok, ale aj
úmyselný trestný čin, pri ktorom z hľadiska jeho povahy (§ 289 ods. 1 Tr. zák.) súd už v pôvodnom
konaní pri ukladaní trestov zohľadnil recidívu páchania trestnej činnosti odsúdeným. Keďže odsúdený

neviedol v skúšobnej dobe riadny život, súd rozhodol, že sa uložený trest odňatia slobody vykoná. Na
výkon tohto trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu odsúdený nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený A. B. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí dňa 14.10.2025, ktorú zdôvodnil prostredníctvom obhajcu, písomným podaním so zaručeným
elektronickým podpisom zo dňa 28.10.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 28.10.2025,
v ktorom uviedol nasledovné:

Je otcom dvoch maloletých synov, ktorých vychováva spoločne s partnerkou. Ich prvorodený syn bude
mať 4 roky a druhý syn nedávno dovŕšil 1 rok. Partnerka je momentálne na materskej dovolenke a ich
rodinný príjem je obmedzený. Bývajú spoločne v nájme, ktorý aktuálne predstavuje podstatnú časť
ich mesačných výdavkov. Uvedomujúc si zložitú finančnú situáciu rodiny vynaložil maximálne úsilie,
aby si našiel prácu. Firma B. E. E. mu dala prísľub, že môže nastúpiť k nim na pracovnú pozíciu za

predpokladu, že sa osvedčí v skúšobnej dobe. To, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život úprimne
ľutuje. Uvedomuje si svoje pochybenie, avšak mimo tohto zlyhania sa v ostatných oblastiach svojho
života snažil správať zodpovedne. Staral sa o rodinu, hľadal si prácu a aktívne pracoval na svojej
náprave. V prípade, ak by súd zotrval na nepodmienečnom výkone trestu odňatia slobody musí brať do
úvahy, že by partnerka zostala s deťmi sama, čo by pre ňu predstavovalo výraznú psychickú, sociálnu

a aj ekonomickú záťaž. Zachovanie možnosti pracovať a podieľať sa na výchove detí je nevyhnutné pre
zabezpečenie stabilného rodinného prostredia. Partnerka je momentálne na materskej dovolenke a jej
príjem z materského príspevku nie je postačujúci na pokrytie všetkých výdavkov, akými sú nájomné,
strava, oblečenie či iné potreby ich detí. Preto je potrebné, aby sa na financovaní domácnosti podieľal
aj on. V opačnom prípade by sa mohla partnerka ocitnúť v situácii, kedy by nedokázala zabezpečiť

základné životné podmienky pre seba a deti, čo by mohlo viesť až k strate bývania. Považuje za
nevyhnutné, aby mohol naďalej pracovať, podieľať sa na výchove detí a pomáhať partnerke s finančným
zabezpečením rodiny. Je v najlepšom záujme detí, aby vyrastali v úplnej rodine a mali pri sebe oboch
rodičov. Od prepustenia z väzby, kde strávil 7 mesiacov v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6T/5/2025, si
oveľa viac váži chvíle, ktoré trávil so svojou rodinou. Už v rámci väzby si uvedomil, ako jeho konaním trpí

nielen jeho partnerka, ale hlavne deti. Sedemmesačné odlúčenie od nich ho veľmi zasiahlo a nechce,
aby takéto odlúčenie museli znova zažiť najmä deti. Ihneď po prepustení sa snažil postaviť sa na nohy,
čo preukazuje aj jeho snaha nájsť si konečne stabilnú prácu. Doposiaľ aspoň brigádoval ako stavebný
pomocníknarôznychfuškách,ataknejakýfinančnýzárobokmoholodložiťaspoňnaplatenienájomného
ajedloprerodinu.Mázato,žesúdbymalskutočnebraťohľadnajehomaloletédeti,ktorébudúopätovné

odlúčenie znášať veľmi ťažko. Už raz boli vystavené situácii, kedy boli ich rodinné väzby pretrhnuté,
čo všetkých výrazne poznačilo. Obe deti už vnímajú okolitý svet a sú na neho silne naviazané. Strata
kontaktu s nimi a partnerkou všetkých výrazne poznačila a len veľmi pomaly a ťažko sa mu
to čiastočne podarilo napraviť. Ďalšie odlúčenie môže mať fatálny vplyv na ich psychický a emocionálny
vývin, narušiť pocit istoty, dôvery a bezpečia. Práve rodina predstavuje pre neho najväčšiu motiváciu,

aby sa vyvaroval akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu. Je presvedčený, že rodina a práca
sú najlepšou cestou jeho nápravy a zárukou, že bude do budúcna už viesť riadny a usporiadaný život.
Nemôže dopustiť, aby partnerka musela zvládať starostlivosť o deti aj ťažkú finančnú situáciu
úplne sama, nakoľko im momentálne už nemá kto pomôcť.Odsúdený v ďalšom (citovaním) poukázal na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, na ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák., rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v inej trestnej veci
a v rámci uvedeného dodal, že tu existujú také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú, aby súd ponechal

podmienečné odsúdenie v platnosti aj v prípade, že sa počas skúšobnej doby dopustil konania, ktoré
by inak odôvodňovalo nariadenie výkonu trestu. Okresný súd sa v rozhodnutí zameriava na to, že bol
odsúdený v rámci skúšobnej doby, ale nezohľadňuje aj iné okolnosti ako to, že si našiel prácu a začína
tiež s odbornými sedeniami u psychologičky. Poukazuje na znalecký posudok z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria č. 196/2024, v trestnej veci pod sp. zn. 6T/5/2025, ktorý

bol vykonaný prečítaním na hlavnom pojednávaní dňa 18. marca 2025, zo záverov ktorého vyplynulo,
že nemá zistený syndróm závislosti od alkoholu, ani od iných psychoaktívnych látok. Nebola u neho
zistená patetická ani komplikovaná opitosť. Požitý alkohol síce spôsobil zhoršenú pozornosť, reakčný
čas aj vizuálne motorické funkcie, ale z celkového znaleckého záveru vyplýva, že jeho pobyt na slobode
nie je pre spoločnosť nebezpečný, a v zmysle opakovania obdobnej trestnej činnosti je potrebné,
aby dodržiaval prísnu absenciu od alkoholu a bol pod zvýšeným dohľadom, či skutočne abstinenciu

dodržiava. Na základe tohto konštatovania mu znalkyňa odporučila protialkoholickú liečbu ambulantnou
formou spolu s probačným dohľadom s cieľom prevencie a zvýšenej kontroly abstinovania
od alkoholu. Dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy sa prihlásil na odborné psychologické sedenia pod
vedením F. G. H.. Cieľom týchto stretnutí je predchádzať opakovaniu rizikového správania a podporovať
trvalú abstinenciu od alkoholu. Úspešne sa snaží úplne sa vyhýbať alkoholu, aby predišiel podobným

situáciám, akých sa dopustil v minulosti. Verí, že týmito krokmi napraví dôsledky svojho konania.
V ďalšom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4To/31/2017 zo dňa 8.2.2018, kde
súd zohľadnil skutočnosť, že sa odsúdený stará o päť maloletých detí. Aj keď sa obžalovaný opakovane
dopustil trestnej činnosti a boli tam nepochybne dôvody na uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody, prihliadnuc na jeho starostlivosť o maloleté deti, súd zotrval na treste, ktorý mu

uložil súd prvého stupňa a teda zotrval na podmienečnom odklade výkonu trestu. V jeho prípade existujú
podobné okolnosti, ktoré odôvodňujú ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti. Minulosť už
nezmení, ale úprimne ľutuje konania, ktorých sa dopustil. Odvtedy sa každý deň snaží dokázať, že vie
žiť inak a zaslúži si dôveru, ktorú mu súd pôvodne dal. Považuje za dôležité, aby súd pri rozhodovaní
o nariadení výkonu trestu odňatia slobody zohľadnil nielen samotné porušenie podmienok skúšobnej

doby, ale aj tieto významné okolnosti, ktoré jednoznačne svedčia o jeho ochote viesť riadny život, starať
sa o svoje deti a poučiť sa zo svojich chýb. Verí, že súd zohľadní tieto okolnosti a rozhodne o ponechaní
podmienečného odsúdenia v platnosti, prípadne stanoví novú skúšobnú dobu s dohľadom.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhuje Krajskému súdu v Žiline, aby uznesenie
Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/66/2023 zo dňa 14.10.2025 zrušil a uložil

Okresnému súdu Námestovo, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného vyjadril písomným podaním zo dňa 3.11.2025, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 5.11.2025 nasledovne:

S napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/66/2023 zo dňa 14.10.2025 sa
v celom rozsahu stotožňuje, nakoľko ho považuje za zákonné a vecne správne a preto navrhuje, aby
Krajský súd v Žiline sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol
ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného A. B. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, avšak nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého uznesenia, ako aj celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu,
krajský súd primárne zistil, že napadnuté uznesenie okresný súd vyhlásil po bezchybnom procesnom
postupe a v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu sťažnosťou napadnutého uznesenia, postupoval
v zmysle príslušných ustanovení, ktoré upravujú procesný postup súdu v súvislosti s rozhodovaním

o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Krajský súd plniac si
prieskumnú povinnosť ďalej zistil, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť
zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj prerozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život. Z takýchto zistení je potrebné
vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúcasamosudkyňaprvostupňovéhosúdudokazovanímnaverejnomzasadnutívytvoriladostatočný
skutkový základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného A. B. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodla vecne správne a zákonne, keď
vyslovila, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom

Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/66/2023 zo dňa 28.3.2024, právoplatným 28.3.2024, neosvedčil
a nariadila mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. V odôvodnení napadnutého
uznesenia podrobne a jasne vyložila, akými právnymi úvahami sa spravovala, keď posudzovala
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, upravujúcich rozhodovanie o osvedčení,
resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Krajský súd sa preto
v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového

súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.
Preskúmaním spisového materiálu a sťažnosťou napadnutého uznesenia dospel aj krajský súd
k zhodnému záveru ako prvostupňový súd, že odsúdený A. B. v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, určenej mu rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/66/2023
zo dňa 28.3.2024, právoplatným 28.3.2024, neviedol riadny život.

Krajský súd pripomína, že A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/66/2023 zo dňa
28.3.2024, právoplatným 28.3.2024, uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že:

dňa 10.7.2022 okolo 4:30 hod., v obci I., na parkovisku pred discoklubom I., obž. A. B. dvakrát utrel
päsťou do oblasti tváre poškodeného J. K., nar. X.X.XXXX, potom ho sotil rukami, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem, kde ho obž. J. B. dvakrát kopol do oblasti tváre, čím poškodený utrpel
zlomeninu bázy I. záprstnej kosti pravej ruky s posunom kostných úlomkov a pomliaždenie ľavého ucha
a ľavej spánkovej oblasti, s dobou liečenia 38 dní.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd A. B. odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.
§ 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. odsúdenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Odsúdenému A. B. skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynula od 29.3.2024. Skúšobná doba
mala takto plynúť do 29.3.2026, avšak v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák., skúšobná doba odsúdenému
neplynula v období od 2.11.2024 do 11.6.2025, v ktorej dobe bol A. B. (pôvodne) vo výkone väzby, po
započítaní ktorej do výkonu trestu odňatia slobody, A. B. (takto) vykonal nepodmienečný trest odňatia

slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/5/2025 zo dňa 18.3.2025
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/25/2025 zo dňa 11.6.2025. Odsúdenému
tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia vo veci vedenej pod sp.zn. 6T/66/2023 ďalej plynula
(pokračovala v plynutí, po vykonaní trestu odňatia slobody v inej trestnej veci vedenej pod sp.zn.
6T/5/2025) od 12.6.2025 (kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej

pod sp.zn. 6T/5/2025) a mala plynúť do 7.11.2026 (t.j. pokračovať v jej zvyšku 16
mesiacov a 26 dní). Krajský súd tu v nadväznosti na vykonanie nepodmienečného trestu odňatia slobody
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v súhrnne konštatuje, že skúšobná doba
podmienečného odsúdenia A. B. v predmetnej posudzovanej trestnej veci plynula v období od 29.3.2024
do 2.11.2024 (t.j. 7 mesiacov a 4 dni) a t.č. plynie od 12.6.2025 ku dňu rozhodnutia krajského súdu

o sťažnosti odsúdeného, teda menovanému plynie aj k tomuto dňu (19.11.2025). Koniec takto vyššie
krajským súdom v tomto uznesení špecifikovanej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej
veci vedenej pod sp.zn. 6T/66/2023 (pri uvedenom zostatku) mal nastať dňa 7.11.2026.

Okresný súd správne u odsúdeného konštatoval nevedenie riadneho života počas plynutia skúšobnej

doby a zákonný dôvod podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody. Aj krajský
súd totožne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že odsúdený A. B. počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, nakoľko počas jej plynutia v skúšobnej dobespáchal úmyselný trestný čin a priestupok ako toto správne, s poukazom na výsledky dokazovania
na verejnom zasadnutí, konkretizoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odsúdený
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu plynula v období od 29.3.2024 a mala pôvodne

plynúť do 29.3.2026, spáchal dňa 2.11.2024 prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/5/2025
z 18.3.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/25/2025 zo dňa 11.6.2025
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti, t.j. zákaz viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie (počas ktorej doby výkonu väzby, resp. trestu odňatia slobody,
skúšobná doba podmienečného odsúdenia neplynula - § 50 ods. 1 Tr. zák.). Nemožno tu ale opomenúť
dôležitú skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, dopustil opakovane
úmyselnej trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, keď dňa 2.11.2024 v čase okolo 5:44 hod. viedol
osobné motorové vozidlo po ulici E. v obci L. s 0,80 mg/l alkoholu v dychu, a to aj napriek tomu,
že už v minulosti bol za taký trestný čin (ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) odsúdený, a to

trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/61/2019 zo dňa 9.6.2019, právoplatným
9.6.2019, ale aj trestným rozkazom Okresného súdu Nymburk (Česká republika), sp.zn. 1T/101/2023
zo dňa 15.8.2023, právoplatným 5.10.2023. Tak konania spáchaného v skúšobnej dobe podmienečnou
odsúdenia (2.11.2024), ale aj konania, za ktoré mu súd v pôvodnom konaní (sp.zn. 6T/66/2023) uložil
podmienečný trest odňatia slobody, sa dopustil pod vplyvom alkoholu, keď v tomto stave dňa 10.7.2022

okolo 4:30 hod. pred diskoklubom v obci I. dvakrát udrel do tváre poškodeného J. K.. Berúc do úvahy
popísané konanie odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (v trestnej veci vedenej
pod sp.zn. 6T/5/2025), ale aj v nadväznosti na charakter a opis uvedeného skutku zo dňa 2.11.2024,
vktoromsapoukazujenapredchádzajúceodsúdeniamenovanéhosúdmirovnakopodvplyvomalkoholu
odsúdeného A. B.), krajský súd konštatuje, že špecifickým prvkom protiprávneho konania odsúdeného,

posudzovaného súdom v predmetnej trestnej veci, je jej spáchanie pod vplyvom alkoholu. Sťažnostný
súd ďalej konštatuje, že odsúdený v takto vyššie krajským súdom špecifikovanej skúšobnej dobe
podmienečného dosúdenia, dňa 18.4.2024 spáchal aj priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, za ktorý (prekročenie povolenej rýchlosti jazdy v obci) mu bola uložená pokuta vo
výške 100,- Eur. Vyššie uvedené skutočnosti boli zistené a podrobne formulované už v sťažnosťou

odsúdeného napadnutom uznesení okresného súdu na strane 2 a 3, pričom uvedené skutočnosti majú
oporu v dokazovaní vykonanom okresným súdom na verejnom zasadnutí dňa 14.10.2025.
Okrajovej pozornosti Krajského súdu v Žiline (v tomto konaní v rozhodnutí nezohľadňovanej skutočnosti)
inak neušlo ani to, že odsúdený sa konania dňa 2.11.2024 (vedené pod sp.zn. 6T/5/2025, spáchaného
pod vplyvom alkoholu) dopustil nielen v aktuálne posudzovanej skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 6T/66/2023, ale dokonca aj v (inej) skúšobnej dobe (plynula
od 13.12.2023 do 9.7.2025) podmienečného odsúdenia, ktorý podmienečný trest odňatia slobody mu
uložil Okresný súd Nymburk (Česká republika, sp.zn. 4T/191/2023 – bod č. 4 odpisu z registra trestov),
a to za násilnú trestnú činnosť (úmyselné spôsobenie ujmy na zdraví). Krajský súd aj na tomto mieste
zvýrazňuje,ženauvedenúskutočnosťnenazeráakonaskutočnosťrelevantnúpretotokonanieatútoani

inak v rozhodnutí nezohľadňuje, ale ju vníma (len) v nadväznosti na aktuálnu sťažnostnú argumentáciu
odsúdeného a pri posudzovaní jeho osobnosti a sklonov k páchaniu trestnej činnosti
(opakovane deklarovaná snaha žiť riadny život a priority odsúdeného vo vzťahu k rodine, deťom).

V súlade s ustálenou súdnou praxou vedenie riadneho života odsúdeným v priebehu skúšobnej doby

je potrebné skúmať komplexne. Podmienka vedenia riadneho života je však splnená len vtedy, ak
odsúdený plní základné povinnosti občana nielen v súkromnom živote, ale aj v spoločnosti. Jedným
zo základných znakov vedenia riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku, a to tak právnych
noriem zakladajúcich trestnoprávnu zodpovednosť, ako aj zodpovednosť za spáchanie priestupku.
Pokiaľ odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, dňa 18.4.2024 spáchal

priestupok na úseku dopravy, kedy za prekročenie povolenej rýchlosti v obci mu bola uložená pokuta
vo výške 100,- Eur, a v ďalšom dňa 2.11.2024 spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák., za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/5/2025 zo dňa 18.3.2025, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
2To/25/2025 zo dňa 11.6.2025 uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so

zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
a iné, odsúdený nepochybne v skúšobnej dobe riadny život neviedol.Vyššie zistené správanie odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
(spáchanie úmyselnej trestnej činnosti a priestupku na úseku dopravy), nesporne dokumentuje
ľahostajný prístup odsúdeného k dodržiavaniu právneho poriadku štátu. Pri hodnotení osoby

odsúdeného A. B. v širšom kontexte jeho postoja k spoločenským hodnotám a pravidlám správania
sa a účinku už uložených sankcií, resp. trestov za takéto protiprávne konania, je potrebné zvýrazniť
najmä to, že menovaný sa trestnej činnosti dopustil (opakovane) pod vplyvom alkoholu a v jednom
prípade sa priestupku dopustil spôsobom, keď ako vodič nerešpektoval pravidlá cestnej premávky
a v obci prekročil povolenú rýchlosť spôsobom, za ktorý mu bola uložená pokuta výške 100,- Eur.

Uvedený postoj odsúdeného k právnemu poriadku štátu nakoniec dokresľuje aj jeho argumentácia na
verejnom zasadnutí dňa 14.10.2025, kedy uvedomujúc si charakter spáchanej trestnej a priestupkovej
činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, túto síce zjavne formálne ľutuje, ale zároveň aj
v tomto konaní opakovane poukazuje na svoje rodinné pomery (pôžička, starostlivosť o rodinu, deti,
družka na materskej dovolenke, odkázanosť menovaných na neho). Odsúdený navyše ku konaniu (§
289 ods. 1 Tr. zák.) spáchanému v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dodáva, že tam došlo

„k nedorozumeniu, lebo v aute iba spal“. Odsúdený aj na verejnom zasadnutí dňa 14.10.2025, vedomý
si svojho protiprávneho konania a okolnosti spáchania trestnej a priestupkovej činnosti, bez akejkoľvek
sebareflexie opätovne (obdobne aj v sťažnostnej argumentácii) žiada súd o ďalšiu šancu a príležitosť
na nápravu vo forme ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti, predĺženia skúšobnej doby
a uloženia mu probačného dohľadu, obmedzení a povinností.

Krajský súd v ďalšom konštatuje, že ani plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s hrozbou
nariadenia výkonu trestu odňatia slobody pre prípad porušenia podmienečného odsúdenia, odsúdeného
neprimälo k sebareflexii, k náprave a odsúdený ďalej pokračoval v protiprávnom konaní úmyselnej
povahy, a to opakovane. Odsúdenému A. B. už bola pôvodne daná šanca v podobe uloženia trestu na
slobode, a to trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu (v zmysle zákonného

vymedzenia od 1 roka do 5 rokov, teda v strede v trvaní 2 roky) a tým mu bola daná možnosť preukázať
spôsobom života počas skúšobnej doby, že už uloženie takéhoto druhu trestu na slobode u neho postačí
k dosiahnutiu účelu trestu. Odsúdený si uvedeného bol dobre vedomý (rovnako toho, že má pôžičky,
družku na materskej dovolenke a dve maloleté deti, o ktoré je potrebné sa starať) a pokiaľ takúto mu
pôvodne danú šancu nevyužil, v skúšobnej dobe neviedol riadny život (spáchal úmyselný trestný čin

opätovne pod vplyvom alkoholu a priestupok na úseku dopravy, za ktorý mu bola uložená pokuta vo
výške 100,- Eur), musí znášať zákonom predpokladaný negatívny následok v podobe nariadenia výkonu
trestu odňatia slobody.

K sťažnostným argumentom odsúdeného spočívajúcim v tvrdení, že trest odňatia slobody, resp. väzba

v trvaní 7 mesiacov, ktorý vykonal v inej veci mu je dostatočným potrestaním a dostatočnou nápravou;
uvedomil si, že neviedol v skúšobnej dobe riadny život, čo úprimne ľutuje; prihlásil sa na odborné
psychologické sedenia u F. G. H., snaží sa vyhýbať alkoholu; s družkou, ktorá je na materskej dovolenke
vychovávajú deti, majú pôžičku, pracuje a sám živí rodinu, ktorá je odkázaná na neho; okresný súd vec
nesprávne vyhodnotil, postačovalo by predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a uloženie

mu probačného dohľadu, povinností a obmedzení súdom, krajský súd uvádza nasledovné:
Predmetnýsťažnostnýargumentodsúdenéhojejehosubjektívnymvyhodnotenímvecnéhoazákonného
postupu súdu prvého stupňa, s ktorým postupom a rozhodnutím sa krajský súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Sťažnosťou odsúdeného napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vydané v súlade s na
vec sa vzťahujúcou právnou úpravou, ktorým rozhodnutím okresný súd prihliadal nielen na záujmy

odsúdeného (vytvorenie penitencionárnych podmienok na dosiahnutie jeho nápravy, spočívajúcej v tom,
aby v trestnej činnosti už nepokračoval), ale aj na záujmy spoločnosti, teda riadne rešpektovanie
právnych noriem a nebyť ohrozovaný protiprávnym konaním odsúdeného, teda jazdou pod vplyvom
alkoholu, či prekročením povolenej rýchlosti v obci. Odsúdený už v tomto konaní opakovane (aj
v sťažnostnom konaní) presviedča súdy o jeho ochote napraviť sa, nepokračovať v trestnej činnosti,

pričom aj napriek tomu, v skúšobnej dobe, pokračovaním v nezmenenom životnom štýle opakovane
pácha trestnú činnosť, ktorou záujmy chránené Trestným zákonom nielen ohrozuje, ale ich aj porušuje,
a to pod vplyvom alkoholu. Odsúdený nebol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spôsobom
vedenia svojho života zodpovedný voči sebe, svojej družke, svojim maloletým deťom, ale ani voči
spoločnosti, ktorej základné pravidlá porušil opakovaným spáchaním protiprávnej činnosti. Obžalovaný

si bol vedomý, že v dôsledku užívania alkoholických nápojov vedie život, v ktorom aj napriek
plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, dňa 2.11.2024 ako vodič, pod vplyvom alkoholu
vykonával túto činnosť, ďalej dňa 18.4.2024 porušil pravidlá cestnej premávky (prekročením povolenej
rýchlosti v obci) a pokračoval tak v protiprávnom konaní. V tomto duchu odsúdeným prezentovanásťažnostná argumentácia (nie je závislý na alkohole a pod.) vrátane ním zvýrazňovanej ochoty
podstúpiť psychologické odborné sedenia u F. H. v súvislosti s predchádzaním opakovania rizika
protiprávneho správania a podpory trvalej abstinencie od alkoholu, je krajským súdom vyhodnotená ako

účelová, podaná v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti v podobe výkonu premeneného, pôvodne
mu podmienečne uloženého trestu odňatia slobody. Krajský súd aj na tomto mieste zvýrazňuje, že
nedostatočnému stupňu nápravy odsúdeného pôsobením na neho hrozbou premeny podmienečného
trestu odňatia slobody, nasvedčuje nielen jeho vyjadrenie (došlo k nedorozumeniu, v aute pod vplyvom
alkoholu len spal; išiel dole kopcom na konci obce si nevšimol značku a prekročil rýchlosť), ale aj

toho času ním v sťažnosti uvádzaná opakovaná a totožná argumentácia, ktorú prezentuje v doterajšom
priebehu tohto konania. Krajský súd zvýrazňuje, že prevzatie trestnej zodpovednosti odsúdeného za
porušenie podmienok podmienečného odsúdenia má svoje opodstatnenie práve v tom, že odsúdený
aj napriek tomu, že vedel o plynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za spáchanú trestnú
činnosť, ktorej sa dopustil pod vplyvom alkoholu, mal vedomosť o hrozbe premeny podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody a rovnako aj o tom, že pokračovaním v jej páchaní mu

už bude súdom ukladaný nepodmienečný trest odňatia, čo sa ukázalo ako reálne, nakoľko odsúdený
už v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bol za spáchanú trestnú činnosť
súdom potrestaný trestom odňatia slobody v nepodmienečnej forme. Sťažnostný súd berie na vedomie
nielen uvedené súvislosti, ale aj okolnosti, za ktorých sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia prečinu dopustil, keď mal v čase spáchania skutku 0,80 mg/l alkoholu v dychu a priestupku

na úseku dopravy, keď za prekročenie povolenej rýchlosti v obci mu bola uložená pokuta vo výške 100,-
Eur. Aj na tomto mieste krajský súd pri vyhodnocovaní osoby odsúdeného a jeho sklonov k páchaniu
trestnej činnosti a náprave (vrátane jeho postoja deklarovaného v sťažnosti) nepriamo (bez priameho
dopadu na dôvody tohto rozhodnutia krajského súdu) poukazuje aj na to, že u odsúdeného A. B. nebola
prekážkou jeho konania (dňa 2.11.2024 pod vplyvom alkoholu - § 289 ods. 1 Tr. zák. a dňa 18.4.2024 –

prekročenie povolenej rýchlosti v obci) nielen hrozba premeny podmienečného trestu v aktuálnej trestnej
veci vedenej pod sp.zn. 6T/66/2023, ale ani prípadná hrozba premeny trestu v inom konaní v Českej
republike. Dôvodné očakávanie okresného súdu (vo veci vedenej pod sp.zn. 6T/66/2023), ktorý mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s tým, že bude žiť riadne (inak by
mu podmienečný trest odňatia slobody neukladal) sa ukázalo nenaplnené, a to len v dôsledku toho, že

odsúdený sa následného prečinu dopustil pod vplyvom alkoholu, ktorú skutočnosť (§ 289 ods.
1 Tr. zák.) bral odsúdený zjavne na ľahkú váhu. Krajský súd dodáva, že odsúdený má vo všeobecnosti
viesť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život po celú dobu takto určenú súdom a nie
iba určitú časť, ktorú odsúdený považuje za prijateľnú. V podanej sťažnosti odsúdeným uvádzané
argumenty nie sú samy osebe žiadnou zákonnou prekážkou (resp. obmedzením) rozhodovania súdu

o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V konaní o neosvedčení
saodsúdenéhovskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniasúsmerodajnýmprimárnezákonnékritéria
na dosiahnutie účelu trestu, ktorý účel trestu krajský súd už vyššie v tomto rozhodnutí podrobne
špecifikoval.
Krajský súd sa nestotožňuje ani s tou časťou sťažnostnej argumentácie odsúdeného, v ktorej poukazuje

na iné rozhodnutia krajských súdov v iných trestných veciach a odsúdeným subjektívne podaný výklad
dotknutýchustanoveníTrestnéhozákona,resp.Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,
a to z týchto dôvodov. Pri odsúdeným v sťažnosti označených rozhodnutiach krajských súdov v iných
trestných veciach (iných odsúdených), nie sú tam popisované skutočnosti totožné so skutočnosťami
a stavom predmetnej trestnej veci. Povedané aj inak, odsúdený v podanej sťažnosti porovnáva

neporovnateľné. Každá trestná vec je svojou povahou (činom a osobou odsúdeného) výnimočná
a špecifická, ktoré skutočnosti je súd povinný vyhodnocovať konkrétne (skutkovo i právne) a nie
iba všeobecným porovnaním a konštatovaním, bez opory v skutkové a právne zistenia z aktuálne
posudzovanej veci. Rovnako všeobecná argumentácia odsúdeného ohľadom účelu trestu (§ 34 Tr.
zák.) a posudzovania jeho dopadu na spoločnosť, rodinných príslušníkov odsúdeného, nie je pre toto

konanie relevantná tak, ako je tomu pri ukladaní trestu v pôvodnom konaní. Konanie o osvedčení,
resp. neosvedčení sa odsúdeného je viazané na podmienky, ktoré sú špecifikované v § 50 Tr. zák.
Vyhodnotiac sťažnostnú argumentáciu odsúdeného krajský súd dodáva, že prekážkou rozhodnutia súdu
o neosvedčení sa odsúdeného nie je to, že odsúdený má mať pôžičky, má maloleté deti, o ktoré sa
stará spolu s družkou a skutočnosť, že pracuje. V prípade, ak odsúdený nevedie v skúšobnej dobe

riadny život (ako to krajský súd v tomto uznesení konštatuje a odôvodňuje už vyššie, a ako si to na
verejnomzasadnutípriznalajodsúdený),súdzasplneniazákonnýchpodmienok(§50Tr.zák.)rozhodne
o neosvedčení sa odsúdeného.Súd prvého stupňa tiež postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol už v priebehu jej plynutia. Súd môže nariadiť
nepodmienečný trest odňatia slobody prípadne už v priebehu skúšobnej doby (§ 50 ods. 4 Tr. zák.).

Vzhľadom na to, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pokračoval v protiprávnom
konaní (opätovne pod vplyvom alkoholu) za ktoré iné protiprávne konanie (pod vplyvom alkoholu)
bol súdom potrestaný práve trestom odňatia slobody v jeho podmienečnej forme (spáchal prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. priestupok na úseku dopravy), a to
všetko v pomerne krátkej dobe od začatia plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (ktorá

odsúdenému v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. neplynula počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody), preukázal, že účel pôvodne uloženého podmienečného trestu odňatia slobody naplnený
nebol a je ho potrebné už v tomto momente (t.j. ešte v čase plynutia skúšobnej doby) naplniť trestom
nepodmienečným. S poukazom na už vyššie podrobne popísané úvahy súdu, krajský súd tu aj naďalej
konštatuje potrebu pôsobenia nepodmienečného trestu odňatia slobody na odsúdeného, ktorý mu bol
pôvodne v predmetnej trestnej veci ukladaný v podmienečnej forme.

Krajský súd v závere dodáva, že v danom prípade, berúc do úvahy už aj sťažnostné argumenty
odsúdeného, vzhľadom na už vyššie súdom podrobne uvedené skutočnosti (vyhodnotenie osoby
odsúdeného, pokračovanie v páchaní charakterovo obdobnej trestnej i priestupkovej
činnosti,) neboli súdom vzhliadnuté žiadne výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce postup podľa

§ 50 ods. 4 Tr. zák. (t.j. ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti za súčasného predĺženia
skúšobnej doby, uloženia probačného dohľadu, obmedzení alebo povinností a pod.).

Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia zákonných
podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie podrobne uvedené dôvody a v podrobnostiach ďalej odkazujúc na odôvodnenie
uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorého správnymi závermi sa krajský súd stotožňuje, krajský súd

uzatvára, že odsúdený A. B. neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť
vecnesprávneazákonnérozhodnutiesúduprvéhostupňa.Pretosťažnosťodsúdenéhopostupompodľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.