Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203761
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225203761.2

Uznesenie

OkresnýsúdDunajskáStredavovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov
matka – A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., t.č. bytom E. F. G. XXX, a otec –
H. A., B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Matka maloletého dieťaťa n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2025 domáha nariadenia
neodkladného opatrenia a navrhuje, aby súd uložil otcovi maloletého povinnosť nepribližovať sa

k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou realizácie styku s maloletým
dieťaťom, ktorý bol určený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda o rozvode zo dňa 13.11.2025,
v rozsahu dvakrát do týždňa po dohode s navrhovateľkou – matkou. Matka svoj návrh odôvodnila tým,
že navrhovateľka s odporcom - otcom boli manželmi a ich manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu
právoplatne rozvedené dňa 13.11.2025. Uvedeným rozsudkom bol styk otca s maloletým upravený
v rozsahu dvakrát do týždňa po dohode s matkou. Po rozvode sa otec opakovane vyhráža matke

a bez jej súhlasu vstupuje do rodinného domu matky nachádzajúcej sa na adrese E. F. G. XXX a to
aj napriek výslovnému zákazu matky. Takéto konanie otca je podľa matky dlhodobé a má eskalačný
charakter. Uvedené vážne zasahuje do práva matky na nedotknuteľnosť jej obydlia, vyvoláva u nej
odôvodnený strach o jej bezpečnosť a negatívne ovplyvňuje aj psychickú pohodu maloletého dieťaťa,
ktoré je svedkom konfliktov medzi rodičmi. Matka zároveň poukazuje na skutočnosť, že odporca bol
v minulosti viackrát právoplatne odsúdený za násilnú a majetkovú trestnú činnosti a v tejto súvislosti

odkazujeajnajudikatúruamázato,žepriposudzovanídôvodnostijejnávrhujepotrebnéprihliadaťajna
osobu otca a jeho predchádzajúce správanie, keďže to má význam pre posúdenie reálnosti hrozby ujmy.
Matka má za to, že trestná minulosť otca významne zvyšuje dôvodnosť obáv matky, že jeho vyhrážky
a neoprávnené vstupy do obydlia môžu viesť k reálnemu fyzickému útoku a to nielen voči nej, ale aj
v prítomnosti maloletého dieťaťa. V tomto prípade je podľa matky riziko eskalácie konfliktu objektívne
zvýšené, vzhľadom na násilnú trestnú minulosť otca. Vzhľadom na to, že účastníci konania majú

maloleté dieťa je podľa matky potrebné prihliadať aj na jeho najlepší záujem. Navrhované neodkladné
opatrenie je podľa matky v súlade s rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.11.2025, keďže nebráni otcovi
realizovať styk s maloletým dieťaťom dvakrát do týždňa po dohode s matkou a sleduje výlučne ochranu
matky a maloletého dieťaťa.

2. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „úrad“ alebo „úrad práce“),

na základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 22.12.2025 telefonicky kontaktoval dňa 08.01.2026 matku
maloletého ohľadom neodkladného opatrenia a vykonania šetrenia výchovného prostredia maloletéhodieťaťa. Matka úradu práce uviedla, že s otcom maloletého po rozvode nevedeli riadne komunikovať,
avšak aktuálny stav je taký, že otec sa vrátil do Rakúska a stav sa zlepšil. S otcom sa už vedia dohodnúť,
komunikácia sa medzi nimi zlepšila a vedia sa dohodnúť aj na stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 C.s.p., nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej
len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak
tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26
sa použijú primerane.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných

jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.15.Podľačl.18ods.1Dohovoruoprávachdieťaťaštáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú

zodpovednosť zavýchovuavývojdieťaťa.Základným zmyslomichstarostlivostimusípritombyťzáujem
dieťaťa.

16. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím

vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že
ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

17. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť
k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o
výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v
čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí

zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí
byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla
úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť
teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez

vykonania potrebného dokazovania.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu

pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa
toto rozhodnutie bezprostredne dotýka. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť
nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný,
nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného

závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

19. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s priloženými
prílohami, so správou úradu práce zo dňa 09.01.2026 a dospel k záveru, že matka maloletého
dieťaťa dostatočne neosvedčila neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia,

ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu. Nebola preukázaná ani potrebná predbežná ochrana, ani
odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma maloletému, či potreba dočasnej úpravy pomerov rodičov
vo vzťahu k maloletému pre nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletého. Z uvedeného dôvodu súd
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko pre nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom matkou neboli splnené zákonné predpoklady. Súd

na tomto mieste konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na
charakter tohto procesného inštitútu, ktorým je potrebné poskytnúť súdnu ochranu v krátkom čase –
bezodkladne, sa dokazovanie nevykonáva, súd skúma, či je osvedčená naliehavá potreba nariadenia
neodkladného opatrenia a skutočnosti, ktorými navrhovateľ neodkladného opatrenia argumentuje.Proces osvedčovania skutočností nie je možné zamieňať s dokazovaním, pretože osvedčovanie
nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania, ktoré má na mysli procesná norma v rámci konania
vo veci samej. V danom prípade nebol nijako osvedčený dôvod na okamžité rozhodnutie, ktorým by sa

uložila povinnosť otcovi nepribližovať sa k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
s výnimkou realizácie bežného styku otca s maloletým určeným súdnym rozhodnutím. Súd prijal záver,
že zo strany matky maloletého nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého
formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré
by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, zdôrazňujúc

tú skutočnosť, že súd nemá zistené a osvedčené, že maloletému hrozí akákoľvek ujma v prípade
nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Okrem toho, matka sama úradu práce uviedla, že
s otcom sa už vedia dohodnúť, komunikácia sa medzi nimi zlepšila a vedia sa dohodnúť na stretávaní
sa otca s maloletým. Z uvedeného súd má za to, že v tomto prípade nie je možné uložiť otcovi matkou
navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa k maloletému dieťaťu, nakoľko
jednak to nie je v záujme maloletého dieťaťa a predstavovalo by to neprimeraný zásah do rodičovských

právotca,zároveňsúdvdanomprípadenevidíhrozbuujmymaloletému,oktorejbybolonutnénaliehavo
rozhodnúť formou neodkladného opatrenia a to okamžitým zásahom súdu.

20. Súd sa v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení má, vzhľadom na skrátenú formu
dokazovania, obmedziť na zistenie, či sú porušené alebo ohrozené práva účastníkov, t.j. či je tu

existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, pričom v posudzovanej veci
splnenie tohto základného predpokladu nebolo súdom zistené. Tunajší súd nevidí potrebu rýchlej
(bezodkladnej) úpravy pomerov tak, ako žiada matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďmázato,žetuniejeexistenciapotrebybezodkladnejúpravyanihrozbaujmynaprávachmaloletého
dieťaťa, ktoré by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd záverom

uvádza, že nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ako i s prihliadnutím
na všetko vyššie uvedené, súd dospel k záveru o nedôvodnosti tohto návrhu, a preto návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).

21. Vzhľadom k tomu, že návrh vo veci samej podaný nebol a súd vychádzajúc zo spisového materiálu

maloletého nateraz nevidí potrebu začatia konania ex offo vo veci maloletého, preto neodkladné
opatrenie konzumuje v sebe i vec samu a toto konanie sa teda týmto rozhodnutím končí. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, zohľadniac, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
v zmysle § 331 ods. 1 CSP (druhá veta) ostatným stranám nedoručuje (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.