Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bibiána Ťažiarová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206485
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2625206485.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jaroslava Cablková, so sídlom Námestie
Oslobodenia 8, Senica, proti žalovanému: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., zastúpeného
spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Senica č. k. 10C/34/2025-83 zo dňa 10. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol; II. výrokom žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
nepriznal.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods.

1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nemá
charakter podania vo veci samej (ktorý bol podaný spoločne s odvolaním proti rozsudku okresného súdu
v konaní sp. zn. 11C/44/2023, v ktorom sa žalovaný v pozícii žalobcu domáha zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva proti žalobkyni v pozícii žalovanej) domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., obec F. - I., okres Senica ako rodinný dom súp. číslo
XXXX postavený na parcele č. 1462/45, parcela č. 1462/6 vo výmere 559 m2 zastavaná plocha a
nádvorie a parcela č. 1462/45 vo výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie až do právoplatného
skončenia odvolacieho konania a následného konania vo veci samej. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým,

žesohľadomnasprávaniežalovanéhosaobáva,žežalovanýnehnuteľnosti,ktorésúpredmetomžaloby
predá, preto je potrebné upraviť neodkladne pomery medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný môže na
základe rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025 (naviac disponujúc
doložkou právoplatnosti) nakladať s nehnuteľnosťami, tieto scudziť, založiť. Žalovaný dňa 8.8.2025 v
ranných hodinách prišiel do rodinného domu v F. s. č. XXXX/XX a domáhal sa vstupu, v rodinnom
dome bol len syn strán sporu J. C., keď žalovaný si privolal hliadku polície (prítomní traja príslušníci

polície), pričom žalovaný synovi uviedol, že by sa mal do troch mesiacov vysťahovať, a že (žalovaný)
je vlastníkom domu, že dom chcel predať. O tomto informoval žalobkyňu syn, ktorá sa tak prvýkrátdozvedela o tom, že prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tiež
sa žalovaný s rozsudkom a doložkou právoplatnosti dostavil na Mestský úrad Šaštín - Stráže a zrušil
žalobkyni a ich maloletej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome s. č. XXXX/XX.

4. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný zaslal spoločnému synovi J. sms správu,
z ktorej vyplýva, že žalovaný sa pýta syna, či nečítal rozhodnutie súdu, že dom je už žalovaného a
všetko čo je vo vnútri, okrem osobných vecí syna. Žalovaný uviedol, že hocikedy tam môže ísť a je jeho
dobrá vôľa, že synovi nezrušil trvalý pobyt a nepovymieňal zámky. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č.

XXXX (k 7.11.2025) sú žalovaný a žalobkyňa spoluvlastníci (spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľností
v okrese Senica, obec F. - I., k.ú. F., parc. č. 1462/6 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 559 m2,
parc. č. 1462/45 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 121 m2, rodinný dom č. XXXX postavený na
parc. č. 1462/45, pričom na liste vlastníctva je uvedená poznámka, že na Okresnom súde Senica bola
dňa 14.8.2025 pod sp. zn. 11C/44/2023 prijatá sťažnosť, návrh na zrušenie rozhodnutia o výške trov
konania, návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

na nehnuteľnosti vedené na predmetnom liste vlastníctva. Zároveň je na liste vlastníctva zapísané
záložné právo v prospech: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č.8, 833 04 Bratislava 37, IČO:
31 749 542 (podľa V - 633/05 zo dňa 2.5.2005) na rodinný dom s.č.XXXX postavený na p.č. 1462/45
a pozemok p.č.1462/45-zastavané plochy-121 m2, vz. 106/05. Z odpovede Mesta Šaštín - Stráže zo
dňa 1.9.2025 vyplýva, že žalovaný na základe právoplatného rozsudku okresného súdu odhlásil dňa

8.8.2025 z trvalého pobytu žalobkyňu a dcéru I.. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Šaštín - Stráže
doručenej okresnému súdu dňa 11.9.2025 vyplýva, že dňa 8.8.2025 bola hliadka OO PZ Šaštín-Stráže
privolaná žalovaným na adresu H. XXXX, F., keď na mieste sa nachádzal žalovaný a jeho syn J. C.,
žalovaný chcel hliadku požiadať o súčinnosť pri výmene fabky na dverách rodinného domu, keďže
je jeho vlastníkom, bolo mu odporučené, aby osobám bývajúcim v dome zaslal písomnú výzvu na

vysťahovanie a vec ďalej riešil ako občiansko-právny spor. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 11C/44/2023
bolo zistené, že dňa 14.08.2023 bola doručená žaloba, ktorou sa žalovaný v pozícii žalobcu domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.
F.) voči žalobkyni v pozícii žalovanej. Vo veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 11C/44/2023-60 zo
dňa 17.6.2025, tak že zrušil podielové spoluvlastníctvo, podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti,

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2025 a vykonateľnosť dňa 15.10.2025. Dňa 15.8.2025 bolo
okresnému súdu doručené odvolanie proti rozsudku (spoločne s návrhom spolu predmetným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia). Na základe doručeného odvolania okresný súd dňa 20.8.2025
oznámil žalovanému (v konaní sp. zn. 11C/44/2023 v pozícii žalobcu) a právnej zástupkyni žalobkyne
(v konaní sp. zn. 11C/44/2023 v pozícii žalovanej), že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku

č. k. 11C/44/2023 zo dňa 17.6.2025, nie je použiteľná pre právne úkony, keďže bol podaný návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. odvolanie a uvedený rozsudok nie je možné považovať za
právoplatný a vykonateľný až do rozhodnutia nadriadeného súdu. Uvedené oznámenie si žalovaný (v
konaní sp. zn. 11C/44/2023 v pozícii žalobcu) prevzal dňa 21.8.2025.

5. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu a dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ako skutočnosti, ktoré majú osvedčovať naliehavosť
situácie, žalobkyňa uviedla, že sa obáva, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva predá. Žalovaný disponuje zdanlivo bezvadným rozhodnutím

s doložkou právoplatnosti, kde ani úrady ani tretie osoby nemajú vedomosť o tom, že nie je v súlade
so zákonom. Žalovaný na základe rozhodnutia už robí právne úkony, konkrétne dňa 8.8.2025 sa
domáhal výmeny zámku na dverách rodinného domu a za týmto účelom si privolal aj policajnú hliadku,
pričom sa mal vyjadriť, že dom predá a takisto v ten istý deň odhlásil žalobkyňu a ich spoločnú dcéru
z trvalého pobytu. Podľa okresného súdu tieto úkony zo strany žalovaného boli uskutočnené dňa

8.8.2025, teda v čase, kedy žalovaný nemohol mať vedomosť, že rozsudok, ktorý má k dispozícii
spolu s doložkou právoplatnosti, nie je právoplatný. Na základe podaného odvolania žalobkyne bol
žalovaný okresným súdom informovaný, že bolo podané odvolanie, doložka právoplatnosti nie je
použiteľná na právne úkony a rozsudok nie je možné považovať za právoplatný a vykonateľný až do
rozhodnutia nadriadeného súdu (doručené žalovanému dňa 21.8.2025). Žalobkyňa neuviedla, nezaslala

žiadne oznámenie alebo doplnenie návrhu, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný vykonáva právne
úkony na základe predmetného rozsudku od okamihu ako sa dozvedel, že tento rozsudok nie je
právoplatný. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených príloh a takisto zo spisu
okresného súdu sp. zn. 11C/44/2023 nevyplýva, že žalovaný by mal snahu disponovať s predmetnýminehnuteľnosťami (okrem obdobia, keď bol v domnienke, že mu boli nehnuteľnosti právoplatne prikázané
v celom rozsahu do vlastníctva). Žalovaný sa snaží usporiadať vlastnícke vzťahy so žalobkyňou
k predmetným nehnuteľnostiam prostredníctvom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva (žaloba podaná dňa 14.8.2023). Na liste vlastníctva č. XXXX, je v časti C: Ťarchy
zapísané záložné právo na časť nehnuteľností v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa
2.5.2005, z uvedeného zápisu záložného práva je možné usudzovať, že žalobkyňa aj žalovaný sú
pri nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou obmedzení záložným právom. Neodkladné opatrenie sa
využíva, keď je potrebný okamžitý zásah súdu za podmienky, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť

pomery. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného
nároku vo veci samej, ale musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia,
ktorú žalobkyňa v dostatočnom rozsahu neosvedčila. Žalobkyňa mala (pokiaľ chcela byť v konaní o
neodkladnom opatrení úspešná) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Existencia právneho
pomeru medzi sporovými stranami, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci
samej neodkladné opatrenie nariadiť, pričom ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou
stranou sporu osvedčené konkrétnymi skutočnosťami a musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne
(obdobne uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11Co/42/2023).

6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, avšak náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania mu okresný súd nepriznal v súlade s čl. 17 základných princípov CSP
zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo, pretože žalovanému v konaní doposiaľ žiadne
preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Rozhodnutie postupom najskôr

podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za situácie,
keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu
(žalovaný G. C. je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva číslo
XXXX, k. ú. F., obec F. – I., okres Senica ako rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele číslo
1462/45, parcela číslo 1462/6 vo výmere 559 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcela číslo 1462/45
vo výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, obe parcely registra „C“ až do právoplatného skončenia

odvolacieho konania o odvolaní voči rozsudku okresného súdu č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025 a
následného konania vo veci samej). Zotrváva na predchádzajúcej právnej argumentácii vo veci dôvodov
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich v pochybeniach okresného súdu
v konaní sp. zn. 11C/44/2023. Napadnuté uznesenie a posúdenie obsahu je nesprávne, keď potreba
bezodkladnej úpravy pomerov (teda úpravy pomerov pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní

v konaní sp. zn. 11C/44/2023, resp. pred rozhodnutím vo veci samej) naďalej trvá. To, že počas troch
mesiacov od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (14.8.2025) sa neudiali žiadne
ďalšie udalosti, ktorými by mohla žalobkyňa doplniť návrh, v každom prípade nenastali také udalosti,
o ktorých by sa žalobkyňa mala možnosť dozvedieť, nemôže viesť k záveru, že žiadna bezprostredná
ujma nehrozí. Rovnako nemožno s poukazom na záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja

bývania tvrdiť, že je vylúčené scudzenie nehnuteľností, prípadne iné úkony (jeden z úkonov žalovaného
bolo odhlásenie trvalého pobytu žalobkyne a maloletej dcéry napriek tomu, k tomu je zápis záložného
práva celkom bez významu). Okresný súd v odôvodnení poukazuje na domnienku žalovaného, že mu
boli nehnuteľnosti právoplatne prikázané v celom rozsahu do vlastníctva, a že s nimi disponoval len v
období, kedy nemal vedomosť o podanom odvolaní. Domnienka žalovaného (jeho možná dobrá viera)

nič nemení na právnom stave, ktorý okresný súd vytvoril vyhlásením rozsudku pre zmeškania v spore,
v ktorom nie je možné takým rozsudkom rozhodnúť a vydaním doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
k rozsudku, ktorý nie je právoplatný a vykonateľný, naviac k rozsudku, ktorý nemá iba deklaratórne
účinky, ale má účinky konštitutívne. Danú právnu situáciu navrhuje napraviť nariadením neodkladného
opatrenia,nakoľkostáleexistujereálnahrozbazásahudoprávžalobkyneakopodielovejspoluvlastníčky

vyporiadavaných nehnuteľností. Okresný súd sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne v odvolaní
žalobkyne zo dňa 19.9.2025 voči uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10C/34/2025-43 zo dňa
11.9.2025, kde žalobkyňa k listu okresného súdu obsahujúcemu oznámenie, že doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti nie je použiteľná na právne úkony zo dňa 20.8.2025 uviedla, že z hľadiska ochrany právžalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností tento list nemá rovnaký potenciál zabezpečiť
ochranu jej vlastníckeho práva, akým potenciálom disponuje neodkladné opatrenie. List okresného
súdu obsahujúci oznámenie, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nie je použiteľná na právne

úkony zo dňa 20.8.2025 adresovaný stranám sporu, možno z hľadiska procesných úkonov posúdiť ako
opatrenie súdu, nesporne nemá formu rozhodnutia. Pokiaľ sa strany sporu dobrovoľne nebudú pokynom
riadiť, jeho záväznosť v porovnaní s neodkladným opatrením nie je dostatočná. Rozsudok a doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti rešpektuje verejnosť, ako aj orgány štátnej správy (v tomto prípade
už daný rozsudok akceptovala polícia a Mestský úrad Šaštín-Stráže), každý má aspoň minimálny

poznatok, čo dané listiny znamenajú a materiálnou stránkou posúdenia právoplatnosti a vykonateľnosti
sa bez nejakej námietky nemajú dôvod zaoberať, ani nemajú možnosť ju vždy skúmať (rozhodne
takýto prieskum nemá možnosť urobiť bežný občan). Neexistuje verejne dostupný register, z ktorého
by mohla tretia osoba zistiť zákaz používania doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, teda existencia
takéhotozákazuniejetretímosobámznáma.Rozsahsamotnéhoobsahunakladaniasnehnuteľnosťami
neobmedzuje v navrhovanom výroku neodkladného opatrenia len na vykonávanie scudzovacích úkonov

z dôvodu, že žalovaný G. C. vykonával úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, nielen
deklaroval nehnuteľnosti predať (scudzovací úkon), ale vystupoval ako ich výlučný vlastník a nakladal
s nimi pri vykonávaní administratívnych úkonov (odhlásene trvalého pobytu žalobkyni a ich maloletej
dcére), vystupoval ako ich výlučný vlastník pred hliadkou polície, domáhal sa vysťahovania syna z
nehnuteľností (ktorý v nich býva sú súhlasom rodičov, resp. dosiaľ býval so súhlasom oboch rodičov).

Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, boli nielen
tvrdené a osvedčené, ale aj spoľahlivo preukázané. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúca
v zákaze nakladať žalovanému s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, trvá a bola osvedčená,
zdôvodnená a preukázaná.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje ako
vecne správne potvrdiť. Poukázal na podanie zo dňa 8.9.2025 vo veci o zrušenia a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sp. zn. 11C/44/2023, v ktorom zaujal stanovisko k nárokom žalobkyne.
Žalobkyňa ani v podanom odvolaní nepreukázala žiadnu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Potom ako sa dozvedel o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti

rozsudku nerealizoval žiadne kroky k dotknutým nehnuteľnostiam. Nemá v záujme realizovať, ani
ich fakticky nerealizoval, a ani nemôže, a to práve s ohľadom na informácie, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX, v zmysle ktorého sú obe strany sporu vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v časti
poznámka je uvedené, že na okresnom súde boli dňa 14.8.2025 pod sp. zn. 11C/44/2023 prijaté
návrhy žalovanej. Aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykonateľný, je potrebné, aby

aj samotná formulácia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola upravená konkrétne a určito.
Teda z návrhu musí jednoznačne vyplývať, akých konkrétnych právnych úkonov a aké konkrétne
dispozície sú zakázané. Táto určitosť a konkrétnosť však v predmetnom návrhu absentuje. V podanom
odvolanídošlokúpravepetitu,avšaknaďalejzostalavovšeobecnejformulácii.Vnávrhuúplneabsentuje
presná formulácia čoho konkrétne sa má žalovaný zdržať, resp. aké „nakladanie s nehnuteľnosťami“

má žalobkyňa na mysli. Žalovaný trvá na to, že takto naformulovaný petit je i formálne nevykonateľný
(poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/83/2023).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387
CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha uložiť zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., obec F. - I., okres Senica ako
rodinný dom súpisné č. XXXX stojaci na parcele č. 1462/45, parcela č. 1462/6 vo výmere 559 m2zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 1462/45 vo výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie až
do právoplatného skončenia odvolacieho konania a následného konania vo veci samej.

11. Žalovaný v postavení žalobcu sa žalobou (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.
11C/44/2023, ktoré nie je právoplatne skončené) domáha voči žalobkyni v postavení žalovanej zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností.

12. Okresný súd uznesením č. k. 10C/34/2025-43 zo dňa 11.9.2025 (prvým v poradí) návrh žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Odvolací súd uznesením č. k. 21Co/127/2025-75 zo
dňa 15.10.2025 uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia vyplýva, že preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 14.8.2025, dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia odmietol pre jeho neúplnosť, je arbitrárny, nakoľko okresný súd
sa dôsledne nezaoberal obsahom jeho podania a neposúdil ho v súlade s ustanovením § 124 ods. 1

CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií, podanie žalobkyne
obsahujúce jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia náležite podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1
CSP) vyhodnotiť a preskúmať, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a vo
veci meritórne rozhodne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobkyne predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, ak I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom
žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

14. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na
správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny

predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou bola osvedčená
dôvodnosť a trvanie chráneného nároku žalobkyne, nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

17. Podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh nanariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

21. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie

vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje
(hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.

23. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne

nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092
s.).

25. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd

o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania,
pričomosvedčenéskutočnostimajúspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnosti(nazákladečohosúdznich

pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

27. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobkyňa tým, že má dôvodnú obavu, že
žalovaný predmetné nehnuteľnosti predá, o čom sa mal vyjadriť pred synom ako aj pred príslušníkmi

polície, zrušil žalobkyni a maloletej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome s. č. XXXX/XX.

28. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z
ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí

sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť
príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp.
neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,niejetotižčasovýpriestornavykonávanierozsiahlehodokazovania
(§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že

neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v
prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie
ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

29. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne
dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej
lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to
jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

30. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

31. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ods. 2 ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

32. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že na okresnom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 11C/44/2023 (o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), keď žalobu podal žalovaný dňa 14.8.2023, pričom

podielovéspoluvlastníctvobolozrušenéavyporiadanérozsudkomokresnéhosúduč.k.11C/44/2023-60
zo dňa 17.6.2025, ktoré napadla žalovaná odvolaním (doručeným okresnému súdu dňa 15.8.2025),
oktoromneboloodvolacímsúdomrozhodnuté.Vdanejveciboloosvedčené,žestranysporusúzapísaní
ako vlastníci predmetných nehnuteľností (v spoluvlastníckom podiele 1/1).34. Odvolací súd zistil zo súdneho manažmentu odvolacieho súdu, že dňa 26.11.2025 napadla
na odvolací súd vec okresného súdu (sp. zn. 11C/44/2023) vedená pod sp. zn. 21Co/149/2025,

pričom o odvolaní žalobkyne nebolo ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu rozhodnuté. Okresný
súd rozsudkom pre zmeškanie č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025 zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctva strán sporu, pričom predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
(v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v podstavení žalovaného). Zo žaloby žalobcu (doručenej
okresnému súdu dňa 14.8.2023), okrem iného vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne

rozvedené (dňa 22.10.2019) rozsudkom okresného súdu č. k. 7P/41/20219-37 zo dňa 24.9.2019,
od právoplatnosti rozsudku o rozvode uplynula doba na vyporiadanie BSM, žalobca (v predmetnom
konaní ako žalovaný) preto podáva žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď žalobca
a žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

35. V danej veci žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z povahy veci

vyplýva, že nejde zároveň o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP). Z uvedeného je zrejmé, že
v danej veci sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by svojou povahou bol
podaním vo veci samej, preto odstraňovať prípadné vady návrhu vylučuje ustanovenie § 327 CSP.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu (rovnako ako aj prvoinštančného súdu) je daný prvý predpoklad

neodkladného opatrenia a to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami,
keď žalobkyňa spolu so žalovaným je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX, katastrálne územie F. (v spoluvlastníckom podiele 1/1), pričom žalovaný sa vo veci samej
domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností (o ktorom
nebolo právoplatne rozhodnuté), teda žalobkyňa osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému má

byť poskytnutá ochrana a to s poukazom na zápis (aj) jej vlastníckeho práva na LV č. XXXX, kat.
územie F. k predmetným nehnuteľnostiam. So záverom okresného súdu, že nebola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným sa odvolací súd nestotožnil, keď má
za to, že existuje možná reálna hrozba budúceho výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti uvádza, že
úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo

výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami, pričom ak by v danom prípade bolo potrebné
čakať na takéto (právne) úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím
by takáto forma právnej ochrany strany sporu (navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna,
oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia pritom nie je poskytovať neefektívnu
ochranupráv,alenaopakposkytnúťochranuvčasnúaefektívnu.Prenariadenieneodkladnéhoopatrenia

po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu
začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán
sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už
deklarovaný preventívny účinok.

37. Aj právna teória je toho názoru, že navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel
dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

1093 s.).

38. Podľa odvolacieho súdu sú v danom prípade splnené podmienky potreby žiadaným neodkladným
opatrením „fixovať“ existujúci právny stav k nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému a odvolateľke
s cieľom brániť úkonu, ktorý by mohol viesť k jeho zmene, teda aby nedošlo k zmene vecno-

právnych pomerov k týmto nehnuteľnostiam. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy na jej práve, o ktorom sa má rozhodovať a z toho vyplývajúcu aj nutnosť
dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

39. Hoci odvolací súd s poukazom na uvedené v odsekoch 36 a 38, že v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia,
nebolo možné návrhu žalobkyne s ohľadom na uvedené v odseku 40 vyhovieť.40. Neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP (nenakladanie s určitými
vecami alebo právami) sa obmedzujú dispozičné oprávnenia vo vzťahu k určitej veci alebo právu,
prípadne viacerým veciam alebo právam. Právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi)

je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami
alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (napr. zmluva o nájme,
zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, zriadenie vecného bremena a pod.) alebo jednostranných
(napr. závet), ako aj faktických úkonov. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje
základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho

dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do
základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), ako i základného práva na ochranu majetku podľa
článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Z daného hľadiska musí byť preto zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať

nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je preto vhodné vyhýbať sa
všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe
nakladať s vecou alebo právom a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení
ad hoc (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1097). Príliš všeobecne

formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinnej
osoby. Ak sa vo výroku uvedie nenakladanie s vecou bez toho, aby sa uviedlo v súlade s návrhom
na vydanie takého súdneho rozhodnutia, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaný ako vlastník nemôže
vykonať (previesť vec, založiť a pod.), dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný (porov. komentár
Nové Aspi). Súd prvej inštancie preto postupoval správne (hoci z iného dôvodu), keď nevyhovel návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahujúci všeobecnú formuláciu „zdržať sa nakladania...“.
Vymedzenie obsahu a rozsahu navrhovaného obmedzenia disponovania s vecami (nehnuteľnosťami) je
obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1
CSP), a preto ak žalobkyňa nevymedzila obmedzenie disponovania prostredníctvom právnych úkonov
(dvojstranných či jednostranných) alebo faktických úkonov, nemohol tak za žalobkyňu urobiť súd, ktorý

rozhoduje medzi dvoma sporovými stranami a nemôže priznať niečo iné než bolo žiadané. Navrhovaná
všeobecná formulácia neodkladného opatrenia, ktorou súd zakazuje povinnej osobe nakladať s vecou
(akýmkoľvek spôsobom), vedie potom k zamietnutiu návrhu (návrh nemá vady, pre ktoré by bol
daný dôvod podanie odmietnuť). Predpokladom pre to, aby zákazom nakladania s nehnuteľnosťou
neodkladným opatrením bolo docielené obmedzenie dispozičného práva vlastníka pozemku previesť

vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretie osoby, je vymedzenie zákazu prevodu vlastníckeho práva.

41. S ohľadom na uvedené v odseku 40 odvolací súd I. výrok (zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP v spojení s výrokom II.
o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutým) potvrdil.

42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo nato, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

44. Napriek záveru odvolacieho súdu v odseku 41, možno konštatovať, že žalobkyňa má možnosť podať
nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže konanie vo veci samej nie je právoplatne
skončené, o ktorom bude rozhodovať súd.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP
odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v tomto odvolacom konaní v plnom
rozsahu úspešný, preto mu vznikol voči žalobkyni, v konaní neúspešnej, nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania (keď odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu podľa § 257 CSP). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.