Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100717
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100717.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: MMM PERSONALE, s.r.o., so sídlom Mierová
2190/42, 089 01 Svidník, IČO: 50 497 448, zast.: Mgr. Matej Oslacký, advokát, Jarabinková 8E, 821 09
Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, IČO:
35 627 620, o preskúmanie Protokolu č. ITN-018-8-PPV/P-A11,61,71-25 zo dňa 19. júna 2025, v spojení
s Dodatkom č. 1 k Protokolu č. ITN-018-8-PPV/P-A11,61,71-25 zo dňa 4. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Protokolu
č. ITN-018-8-PPV/P-A11,61,71-25 zo dňa 19. júna 2025 v spojení s Dodatkom č. 1 k Protokolu č.

ITN-018-8-PPV/P-A11,61,71-25 zo dňa 4. júla 2025 (ďalej aj „Protokol“), ktorým žalovaný nariadil
žalobcovi dodržiavať ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov trvale a súčasne uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

č. 125/2006 Z. z.“ alebo „Zákon o inšpekcii práce“) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin
zistených nedostatkov a doručiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú správu o spôsobe odstránenia
príčin zistených nedostatkov v lehote do 3 pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

2. Žalobca podal správnu žalobu z dôvodov, že: 1/ Protokol vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, 2/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci, 3/ skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Protokolu je v rozpore s administratívnym
spisom a nemá v ňom oporu a 4/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie Protokolu.

3. Inšpekciou práce bolo zistené, že v čase vykonania kontroly bol na pracovisku žalobcu prítomný
A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C., pričom kontrolou v registri Sociálnej

poisťovne žalovaný zistil, že „táto osoba nie je účastníkom registra Sociálnej poisťovne“. Z neskoršieho
dokazovania žalovaný zistil, že A. B. bol do príslušného registra Sociálnej poisťovne prihlásený až
následne po začatí výkonu inšpekcie práce. Žalovaný v Protokole vychádzal zo záveru, že A. B.
vykonával závislú prácu vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca toto ničím nepodložené tvrdenie žalovaného
popiera. Žalobca tvrdí, že v čase inšpekcie práce sa A. B. nenachádzal v priestoroch žalobcu, ale mal
sa nachádzať v motorovom vozidle. Po začatí inšpekcie práce žalovaným zavolal A. B. do priestorov

žalobcu pán C. C.. Nakoľko pán C. C. je ukrajinskej národnosti, potreboval z dôvodu jazykovej a právnej
bariéry pomoc tretej osoby, preto oslovil pána A. B., keďže v minulosti boli kolegovia a vedel o ňom,že je synom konateľa žalobcu. V tomto smere podľa žalobcu žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie.
Závislú prácu mal podľa žalovaného A. B. začať vykonávať až od 18. novembra 2024 11:00 hod., pričom
do registra Sociálnej poisťovne bol prihlásený pred začatím vykonávania závislej činnosti.

4. Žalovaný sa podľa žalobcu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu Protokolu, opomenul vysporiadať
s podstatnou skutočnosťou, a to že: a) spoločníci spoločnosti sú navzájom príbuznými v priamom
rade (starý otec, syn a vnuk) a zároveň b) A. B. je príbuzným v priamom rade k spoločníkom, resp.
súrodencom spoločníka. Ak by žalovaný riadne a úplne zistil skutkový stav, napadnutý Protokol by podľa

presvedčenia žalobcu nevydal.

5. Na základe uvedeného je žalobca presvedčený o tom, že napadnutý Protokol v spojení s postupom,
ktorý mu predchádzal, trpí takými vadami a takej intenzity, ktoré spôsobujú jeho vecnú nesprávnosť
a nezákonnosť, že je ho potrebné zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe na prvom mieste poukázal na Uznesenie veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023,
z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii
práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a inšpektor práce

nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia,
exekúciu). Pokiaľ z Protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt
splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie
právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov,
prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov,

z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 Zákona o inšpekcii
práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti
alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods.
2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce formálne ukladá kontrolovanému subjektu iba „odstrániť zistené

nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho
práv, povinností alebo právnych záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto
všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému subjektu žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani
spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok

ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok
konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy
vôbecspôsobilýukrátiťurčitúosobunaurčitompráveaakjezrejmé,žetakétosubjektívneprávonemôže
existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho
považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže

byť prípustná.

7. Žalovaný má za to, že uložené opatrenia v Protokole ukladajú žalobcovi len povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov a doručiť iba písomnú správu o odstránení
príčin zistených nedostatkov v lehote do troch pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

Opatreniami v Protokole nebola obsahovo uložená ani jedna z povinností podľa § 12 ods. 2 písm. c) až
j) Zákona o inšpekcii práce. Následne žalovaný vo vyjadrení poukázal na body 17 až 19 odôvodnenia
uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/69/2022 a na body 33 a 34 Rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/67/2022.

8. Vo zvyšnej časti vyjadrenia sa žalovaný venuje obsahu samotnej správnej žaloby, ktorú navrhuje ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

10.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
je neprípustná.

14. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili

15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca

alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a
nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

15. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti

zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,
c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich
bezpečnosť a zdravie,

d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení
a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie
činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb
zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,

f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien,
fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s
osobitnými predpismi,
g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania
alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,

h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,
i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a
voľne prístupnom,
j) podať návrh na začatie konania o1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e) a §
7 ods. 3 písm. d) a e),
2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b),

3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu,
k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Zákona o inšpekcii práce (1) Protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie

kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum

vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli

preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 ods. 1 SSP a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP predovšetkým skúmal, či sú splnené procesné podmienky v zmysle
§ 97 SSP, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, a teda či Protokol z inšpekcie práce, resp.
opatrenia v ňom uložené, sú spôsobilým predmetom preskúmavacieho konania v správnom súdnictve.

18. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný v období od 18. novembra 2024

do 19. júna 2025 vykonal u žalobcu a na Inšpektoráte práce Trenčín podľa Zákona o inšpekcii práce
inšpekciuprácezameranúnakontroludodržiavaniavybranýchustanovenípracovnoprávnychpredpisov,
na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa
ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V Protokole boli zistené nedostatky v oblasti
nelegálneho zamestnávania, a to konkrétne, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že minimálne dňa 18. novembra 2024 v čase o 08:44 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby A.
B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C., ktorá pre žalobcu vykonávala závislú
prácu: koordinátor na pracovisku: Výrobné priestory MAGNA SLOVTECA, Ľ. Podjavorinskej 16, 915 01

Nové Mesto nad Váhom a mal s uvedenou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah (dohoda
o vykonaní práce zo dňa 15. novembra 2024 s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 18. novembra
2024), avšak žalobca ju neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala
do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b)

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na prihlásenie do tohto
registra, čím porušila ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie trvalo minimálne dňa 18. novembra 2024 v čase
o 08:44 hod., teda v čase začatia inšpekcie práce. V Protokole v časti Opatrenia je uvedené „Inšpektor

práce nenariaďuje v bode B)1. v časti Nelegálne zamestnávanie opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm.
b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, nakoľko nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehuvýkonu inšpekcie práce, avšak nariaďuje dodržiavať príslušné ustanovenie právneho predpisu trvale.
Inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá kontrolovanému subjektu
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených nedostatkov a doručiť Inšpektorátu práce
Trenčín písomnú správu o spôsobe odstránenia príčin zistených nedostatkov v bode B)1 v lehote do 3
pracovnýchdníodukončeniavýkonuinšpekciepráce.Vzhľadomkuskutočnosti,žekontrolovanýsubjekt
predložil počas výkonu inšpekcie práce odstránenie zisteného nedostatku v bode č. 1 (uzatvorenie

pracovnoprávneho vzťahu a prihlásil kontrolovaného zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne),
inšpektor práce považuje týmto povinnosť kontrolovaného subjektu odstrániť zistený nedostatok v bode
č. B)1 za splnenú, pričom žiadal k bodu B)1 doručiť iba písomnú správu o odstránení príčin zistených
nedostatkov v lehote do 3 pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.“

19. Správny súd vo vzťahu k posúdeniu otázky, či Protokol z inšpekcie práce, resp. opatrenia v ňom

uložené, môžu byť spôsobilým predmetom preskúmavacieho konania v správnom súdnictve, poukazuje
na Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022
zo dňa 4. decembra 2023 (ďalej aj „Uznesenie“), ktorým došlo k zjednoteniu doterajšej rozhodovacej
činnosti správnych súdov vo vyššie uvedenej otázke a v ktorom sa uvádza: „Opatrenie inšpektora práce
obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm.

b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť
zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým
menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený
na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach
žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie

ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“

20. Z odôvodnenia predmetného Uznesenia vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona
o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a
inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia

(výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má
kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie
dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú
z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a v ňom uvedené opatrenia predstavuje
len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19

ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by
priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce kontrolovanému
subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne
postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej

do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému
žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP správne
súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Úlohousprávnehosúdupriskúmanípodmienokkonaniajeajposúdiť,čijenapadnutýaktorgánuverejnej

správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto
subjektívne právo nemôže existovať alebo, že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva
zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o
jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

21. Z bodu 18. predmetného Uznesenia vyplýva, že veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republikypripustilprieskumopatreníuloženýchvProtokolezaurčitýchokolností.Pôjdeoopatrenia,ktoré
formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, ale svojím obsahom zodpovedajú
niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) Zákona o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna
skutkovásituáciauzamestnávateľa,resp.konkrétnyzistenýnedostatokmôžeznamenať,žeajopatrenie

podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom
konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv,
povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide otakýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné
podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

22. V zmysle vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z Uznesenia veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky potom všeobecné opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce
nie sú v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenie
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania. O takto všeobecne formulované opatrenie išlo aj v preskúmavanej veci,

keďže z Protokolu z inšpekcie práce zo dňa 19. júna 2025 vyplýva, že inšpektor práce žalobcovi
nenariadil opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce a súčasne žalobcovi
uložil opatrenia podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce. Žalobcovi boli v preskúmavanej veci
v Protokole uložené (všeobecne formulované) opatrenia „prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených
nedostatkov a doručiť Inšpektorátu práce Trenčín písomnú správu o spôsobe odstránenia príčin
zistených nedostatkov v bode B)1 v lehote do 3 pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie

práce. Vzhľadom ku skutočnosti, že kontrolovaný subjekt predložil počas výkonu inšpekcie práce
odstránenie zisteného nedostatku v bode č. 1 (uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu a prihlásil
kontrolovaného zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne), inšpektor práce považuje týmto
povinnosť kontrolovaného subjektu odstrániť zistený nedostatok v bode č. B)1 za splnenú, pričom
žiada k bodu B)1 doručiť iba písomnú správu o odstránení príčin zistených nedostatkov v lehote do

3 pracovných dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.“ Text uvedených opatrení zodpovedá textu
právneho predpisu v § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce v protokole
navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h)
a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov

a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej
lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Ide teda o opatrenia všeobecnej povahy, ktorými bola
žalobcovi uložená povinnosť dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov.

23. V preskúmavanej veci teda žalobcovi nebolo uložené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona
o inšpekcii práce, tak ako tomu bolo vo veci, v ktorej bol prijatý záver pre prieskum týchto opatrení vo
veci riešenej veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022
zo dňa 4. decembra 2023. V predmetnom Uznesení Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č.

125/2006 Z. z.“, avšak z bodu 16. cit. Uznesenia nesporne vyplýva, že „sankciu podľa § 19 ods. 2 zákona
č. 125/2006 Z. z. je možné uložiť za nesplnenie opatrenia uloženého podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona
č. 125/2006 Z. z.“. Zo samotného ust. § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z., na ktoré
poukazuje Najvyšší správny súd SR v predmetnom Uznesení totiž vyplýva, že inšpektorát práce môže
uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až j) od 300 eur do 100
000 eur. To znamená, že len v prípade uloženia (inšpektorom práce) niektorého z opatrení v zmysle
§ 12 ods. 2 písm. b) až j) zákona č. 125/2006 Z. z., by žalovaný v prípade následného zistenia a
preukázania nesplnenia takéhoto opatrenia uloženého v Protokole, mohol uložiť zamestnávateľovi (v
tomto prípade žalobcovi) pokutu a to vo výške od 300 eur do 100 000 eur. V preskúmavanej veci

však opatrenia uložené v Protokole neobsahovali nariadenie odstránenia zisteného nedostatku v zmysle
§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Opatrenia boli žalobcovi uložené v zmysle § 14 ods. 2
zákona č. 125/2006 Z. z., v zmysle ktorého inšpektorát práce uložil žalobcovi „povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote
písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.“

24. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery Rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/78/2023 zo dňa 30. apríla 2024, bod 28, v ktorom Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky uviedol, že „pokiaľ bolo uložené opatrenie podľa § 14 ods. 2 Zákona
o inšpekcii práce, ktoré podľa obsahu má podobu všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných

opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce
písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné
a nevymožiteľné, tak takéto povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom
chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie súpreskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.“ Žalobcovi boli v prejednávanej veci uložené
opatrenia všeobecnej povahy v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, ktoré zo strany žalovaného
nie sú vymožiteľné a nesplnenie týchto opatrení nie je ničím sankcionovateľné, pretože za ich nesplnenie

nemožno uložiť ani pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 Zákona o inšpekcii práce.

25. Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním predpisov, vyvodzovanie zodpovednosti za
porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv a poskytovanie poradenstva. Inšpektor
práce v súlade so zverenými kompetenciami zabezpečuje nápravu inšpekciou práce zistených

nedostatkov prostredníctvom oprávnení vymedzených v § 12 Zákona o inšpekcii práce. Po vyhodnotení
závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce, okrem iného, oprávnený nariadiť kontrolovanému
subjektu odstrániť zistené nedostatky ihneď alebo v lehotách ním určených (§ 12 ods. 2 písm. b)
Zákona o inšpekcii práce). V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu je inšpektor
práce povinný podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce vypracovať protokol a prerokovať ho
s kontrolovaným subjektom. Protokol o inšpekcii práce musí v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1

Zákona o inšpekcii práce obsahovať taxatívne vymedzené obsahové a formálne náležitosti. Podľa
citovaného zákonného ustanovenia musí Protokol o výsledku inšpekcie práce obsahovať, kto vykonal
inšpekciu práce (označenie a identifikácia príslušného orgánu verejnej správy - inšpektorátu práce,
meno a priezvisko inšpektora práce), u koho sa vykonala inšpekcia práce (označenie a identifikácia
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom),kedyakdebolavykonanáinšpekciapráce(miestoačasvykonaniainšpekciepráce),
predmet inšpekcie práce, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce (zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv), podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu (postoje
zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie
je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv

a k ďalším skutočnostiam uvedeným v Protokole), stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu,
dátum vypracovania a dátum prerokovania Protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.
V Protokole inšpektor práce zároveň uloží opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2
písm. b), c), g), h) a i) zákona č. 125/2006 Z. z. a zároveň môže kontrolovanému subjektu uložiť
povinnosť, aby prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť

doručiťosplnenítýchtoopatrenípísomnúsprávuinšpektorátuprácevurčenejlehote(§14ods.2zákona
č. 125/2006 Z. z.). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že Protokol sa môže dotýkať subjektívnych
práv účastníka (kontrolovaného subjektu) len uloženými opatreniami (ktoré však musia mať potenciál
zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu v intenciách judikatórnych záverov NSS SR).
Ako to už správny súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie, preskúmavaným Protokolom neboli

žalobcoviuloženéopatreniapodľa§12ods.2písm.b)aods.3Zákonaoinšpekciipráce,pretožalobcom
napadnutý Protokol nemá potenciál zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu ako kontrolovaného
subjektu. V prípade zistených nedostatkov Protokol následne slúži aj ako podklad na prípadný ďalší
postup príslušného orgánu verejnej správy, ktorý môže začať administratívne konanie, výsledkom
ktoréhomôžebyťuplatneniesankčnýchoprávnení(napr.uloženiepokutyzasprávnydeliktvzmysle§19

zákona č. 125/2006 Z. z. alebo uloženie poriadkovej pokuty podľa § 20 zákona č. 125/2006 Z. z.) (viď
napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/6/2016 zo dňa 12.07.2018). V konaní o správnom
delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona č. 125/2006 Z. z., na ktoré sa
vzťahujezákonč.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(§21
ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.), je teda Protokol o výsledku inšpekcie práce jedným (nie však jediným)

z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má Protokol, s výnimkou uložených opatrení, (ktoré tak, ako
bolo už vyššie uvedené, musia mať potenciál zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu
v zmysle judikatórnych záverov NSS SR) predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha
súdnemu prieskumu len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv účastníka konania.
Z uvedeného vyplýva, že súdnemu prieskumu nepodlieha celý obsah Protokolu z inšpekcie práce,

ale súdnemu prieskumu podlieha Protokol len v rozsahu uložených opatrení, za predpokladu, že ich
obsahom nie sú len všeobecne formulované opatrenia spočívajúce v upozornení na dodržiavanie
právnych predpisov, resp. v uložení povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia
predpisov a ich príčin a v uložení povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe
splnenia opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, ako tomu bolo v tomto

prípade. V preskúmavanom prípade správny súd má za to, že Opatrenia uložené žalobcovi v Protokole
z inšpekcie práce (v znení Dodatku č.1 k Protokolu) samy osebe nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv,
povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP.26. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci majú v Protokole
uložené(všeobecneformulované)opatreniacharakteropatrenípredbežnej,procesnejaleboporiadkovej
povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde

o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného
správny súd správnu žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

27. Keďže správny súd dospel k záveru o nespôsobilosti Protokolu z inšpekcie práce (v znení Dodatku č.
1), resp. v ňom uložených opatrení, súdneho prieskumu, nie sú splnené procesné podmienky konania,

a preto sa v odôvodnení tohto rozhodnutia nezaoberal meritórnymi žalobnými námietkami žalobcu
uplatnenými v správnej žalobe. Rovnako správny súd nerozhodol a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa
nezaoberal návrhom žalobcu na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov a ani
návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

28.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§170písm.a)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Správny súd nezistil
podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 psím. g) a I) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.