Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010776
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010776.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24.11.2025, sp. zn.
7PP/37/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 30. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods.
2, ods. 3 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn.

34T/21/2023 zo dňa 08.12.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 34T/21/2023
zo dňa 04.07.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/77/2024 zo
dňa 25.09.2024 v trvaní 18 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon so stredným stupňom stráženia.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon súčtu pomerných častí uložených
nepodmienečných trestov odňatia slobody, avšak materiálne podmienky splnil len čiastočne. Odsúdený

plnením svojich povinností a svojím správaním počas doterajšieho výkonu trestu čiastočne preukázal
polepšenie, poukazujúc na hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplýva, že program zaobchádzania
sa u neho plní, pričom odporúča podmienečné prepustenie s dohľadom. Uviedol, že skutočnosť,
že odsúdený aktuálne dodržiava ústavný poriadok, sama o sebe nepredstavuje dôvod na jeho
podmienečné prepustenie, keďže síce v prostredí ústavu preukazuje polepšenie, avšak jeho zjavné
kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno

očakávať vedenie riadneho života. Taktiež poukázal na to, že získanie disciplinárnych odmien svedčí
o tom, že je schopný rešpektovať určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských noriem a zákonov,
plniť si svoje povinnosti, ak je pod dohľadom štátnych orgánov, čiže v prípade neustálej kontroly je
odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa. Mal za to, že podstata podmienečného prepustenia
však netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu
automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Očakávanie, že odsúdený po

podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy
a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom v prípade osoby, ktorá je opakovane vo
výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu. Súd I. stupňa poukázal
na odpis registra trestov odsúdeného z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej
trestnej činnosti, má 14 záznamov odsúdení, pričom zdôraznil, že odsúdený už bol vo výkone trestu

odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa
do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovanýchako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Zdôraznil, že v dvoch prípadoch (OS Lučenec sp.
zn. 2T/79/2014 a sp. zn. 34T/21/2023) nevyužil dôveru súdu prejavenú mu vo forme podmienečného
odsúdenia, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu. Taktiež v minulosti porušil

podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, keďže sa v skúšobnej dobe
opätovne dopustil trestnej činnosti a bolo mu nariadené vykonať zvyšok trestu (OS Zvolen sp. zn.
2T/158/2014), ktorý vykonal dňa 26.10.2022 a už dňa 09.06.2023 sa dopustil ďalšej trestnej činnosti,
za ktorú bol odsúdený pod sp. zn. 34T/21/2023 na podmienečný trest a v priebehu skúšobnej doby sa
dňa 16.04.2024 opäť dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky.
Pozitívny záver o prognóze vedenia riadneho života podľa názoru súdu I. stupňa nevyplynul ani
z dokazovania vykonaného v oblasti podmienok odsúdeného na jeho začlenenie sa do riadneho života
a na zamestnanie sa, ani v oblasti prostredia, v ktorom by po prípadnom prepustení z výkonu trestu,
pracoval a žil. Poukázal na to, že skutočnosti uvádzané odsúdeným ohľadne zamestnania, potreby
pomoci rodine, resp. o nepriaznivom zdravotnom stave otca odsúdeného, odsúdený totožné argumenty

uvádzal už počas konania o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ako to
vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 04.07.2024, teda už v minulosti ho tieto
skutočnostiodpáchaniatrestnejčinnostineodradili,zčohojemožnévyvodiť,žedobudúcnostibyrodinní
príslušníci odsúdeného, resp. zamestnanie, nemuseli byť tak silným faktorom, aby ho odradili počas
jeho pobytu na slobode od páchania trestnej činnosti.

Záverom preto uviedol, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami
počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu a jeho žiadosť
ako nedôvodnú zamietol.

Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že podľa sudcu majú nárok na podmienečné prepustenie len
tí, ktorí ešte neboli vo výkone trestu, to znamená, že kto bol vo výkone trestu, resp. už odsúdený, nemá
nárok na podmienečné prepustenie, preto mal za to, že je to porušenie jeho ústavných práv a aj Ústavy
SR. Uviedol, že má pochvaly, pracovný prísľub – má poľnohospodárske družstvo, o ktoré sa nevládzu
rodičia starať, ťažko chorého otca, ktorý potrebuje 24 hodín denne starostlivosť. Žiadal, ak by odvolací

súd náhodou rozhodol v jeho neprospech, aby Ústavný súd preskúmal celé rozhodnutie, nakoľko bola
porušená Ústava SR, avšak verí, že súd rozhodne spravodlivo a zákonne a verí, že mu súd pomôže
a aj jeho rodine, ktorá je pre neho najväčšou motiváciou viesť riadny život.
V ďalšej sťažnosti uviedol, že chce poukázať na pár nezrovnalostí – súd mu vyčíta jeho minulosť
a dá sa povedať, že aj budúcnosť, je síce pravda, že v minulosti spravil pár chýb, ktoré naozaj veľmi

ľutuje a najmä z toho dôvodu a aj kvôli svojim rodičom sa chce zmeniť a robí všetko preto. Poukázal
na konštatovanie súdu I. stupňa o splnení podmienok k podmienečnému prepusteniu (citoval odseky)
auviedol,žesudcahonepozná,alepánpedagógapánriaditeľáno–podľaichhodnoteniaakoajďalších
príslušníkov zboru ZVJS to všetko spĺňa. Uviedol, že s ním trávili podstatne viac času ako pán sudca,
pričom poukázal na to, že samotný zákonodarca na tieto fakty poukazuje v dôvodovej správe k novele

zákona o výkone trestu a zároveň poukázal aj na dôvodovú správu k novele Trestného zákona, kde sa
zákonodarca vyjadril, ako aj množstvo odborníkov, že samotný výkon trestu nespĺňa nápravnovýchovný
účel – ale naopak, čím dlhšie je odsúdený vo výkone trestu, tým je šanca na jeho nápravu menšia.
Mal za to, že sú porušené jeho ústavné práva, ako aj samotná Ústava SR, ako aj ustanovenie § 66
ods. 1 Tr. zák.

Opakovane uviedol, že minulosť si už odpykal a bohužiaľ ju nenapraví, ale budúcnosť môže napraviť
a krajský súd mu v tom môže pomôcť, lebo to je motivácia viesť riadny život. Zároveň uviedol, že mu to
prídetrochanezmyselné,ženačopotomjehodnotenieodsúdenéhozÚVTOS,keďsúdnatoneprihliada,
dokonca si vytvára sám hodnotenie, takže podľa súdu pedagógovia, riaditeľ a ďalší píšu nezmysli, to
čo oni zisťujú mesiace, roky a sú tu aj iní odborníci, sociálny pracovník, psychológovi a oni všetci to

hodnotenie robia, no načo, keď súd si za pár minút spraví svoje hodnotenie, to znamená, že tí, čo sú
viackrát súdne trestaní, už nemajú nárok na „PP“.
Záverom žiadal krajský súd, aby vzal do úvahy hodnotenie, ktoré mu robil ústav Želiezovce, spĺňa všetko
čo má, zapája sa do všetkého – jedine tá minulosť, ale prosí súd, aby uznal, že minulosť môže oľutovať,
poučiť sa z nej, ale zmeniť ju nedokáže.

KrajskýsúdvNitreakosúdnadriadenýnapodkladeriadneavčaspodanejsťažnostioprávnenouosobou
v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdený za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol

správne, keď zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody. Súd I. stupňa správne argumentoval, že odsúdený mal formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splnenú po vykonaní súčtu pomerných častí uložených
nepodmienečných trestov odňatia slobody (OS Lučenec sp. zn. 0T/66/2024 a sp. zn. 34T/21/2023),
teda dňa 16.04.2025. Odsúdený vykonáva od 16.10.2024 trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov

za spáchaný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, vo veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod
sp. zn. 34T/21/2023, s predpokladaným ukončením 16.04.2026 (tento trest mu bol pôvodne uložený
podmienečne so skúšobnou dobou 2 roky, avšak v skúšobnej dobe, ktorá plynula od 24.01.2024 do

24.01.2026, sa už dňa 16.04.2024 dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za
čo mu bol uložený nepodmienečný trest v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia).

Okrem formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže
byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť
splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život. Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od každého konkrétneho

prípadu a súd je povinný prihliadať pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie na všetky
okolnosti,ktorésúvisiasosobouodsúdeného,najehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojk
spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom do výkonu žil, na celkový doterajší život,
povahu a charakter páchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý stupeň prevýchovy
odsúdeného.

Prvá podmienka, teda, že odsúdený preukázal plnením svojich povinností a svojím správaním
polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu v hodnotení
odsúdeného. V tomto smere je potrebné poukázať na hodnotenie riaditeľa, kde odsúdený vykonáva
trest odňatia slobody. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že odsúdený bol do

výkonu trestu dodaný príslušníkmi PZ dňa 18.04.2024 do ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, jeho
správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, disciplinárna odmena mu nebola uložená
a ani mu nebol uložený disciplinárny trest. Do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený 04.06.2024,
v rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, stanovený program
zaobchádzania plní, o aktivity prejavuje záujem, je aktívnym členom interakčno-tréningovej skupiny

„Prevencia alkoholovej závislosti“, do resocializačného alebo výchovno-vzdelávacieho programu
v hodnotenom období zaradený nebol. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni,
z radov odsúdených nie je poverený žiadnou funkciou, svoj voľný čas trávi sledovaním televíznych
programov, počúvaním rozhlasového vysielania a hraním spoločenských hier, o aktivity v zmysleponukového listu kultúrno-osvetovej činnosti v minulosti prejavoval sporadický záujem, aktuálne sa ich
zúčastňuje pravidelne. Pracovne zaradený bol v minulosti na viacerých nestrážených pracoviskách
sdohľadom(napracoviskupriemyselnéhocharakteru-bolvyradenýnanávrhpsychológa,napracovisku

poľnohospodárskeho charakteru-bol vyradený z dôvodu odstávky prác a na pracovisku priemyselného
charakteru). Aktuálne je pracovne zaradený na nestráženom pracovisku s dohľadom drevárskeho
charakteru, jeho pracovná morálka je od začiatku na požadovanej úrovni, do činnosti súvisiacich so
všeobecnýmrozvojomosobnostiodsúdenéhozameranýchnaudržiavaniečistotyubytovacíchpriestorov
sa aktívne zapája, disciplinárna odmena mu bola udelená v dvoch prípadoch (09.01.2025 a 03.09.2025),

disciplinárny trest mu uložený nebol. V priebehu výkonu trestu svojim správaním a prístupom k plneniu
povinností preukázal polepšenie, jeho postoj k trestnej činnosti je kritický, program zaobchádzania
plní. Resocializačná prognóza u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, avšak podmienečné prepustenie
odsúdeného sa odporúča a zároveň s poukazom na nadužívanie alkoholických nápojov pred výkonom
trestu odňatia slobody, odporúčal v prípade podmienečného prepustenia nariadiť probačný dohľad

s obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

K argumentácii odsúdeného ohľadne poukazovania na jeho nápravu počas výkonu trestu, na kladné
hodnotenie z ÚVTOS a naopak, vyčítanie jeho trestnej minulosti súdom I. stupňa nadriadený súd
v tomto jednak sčasti poukazuje aj na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS z ktorého záveru síce vyplýva, že

podmienečné prepustenie odporúča, i keď s probačným dohľadom a obmedzením, avšak na strane
druhej jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.
Zároveň dodáva, že ani podľa názoru nadriadeného súdu nepredstavuje samotná skutočnosť, že
sa chce zmeniť, že má pochvaly, pracovný prísľub a odvolávanie sa na starostlivosť o otca, resp.
odbremenenie rodičov v poľnohospodárstve, dôvod na jeho podmienečné prepustenie a ani nedáva

záruku, že by sa v prípade jeho podmienečného prepustenia opätovne nedopúšťal páchania trestnej
činnosti. Tvrdenia odsúdeného totiž zostali v rovine nepreukázaných tvrdení, keďže neboli predložené
konkrétnymi dôkazmi (písomný sľub zamestnávateľa, reálny plán bývania a pod.). Navyše, obdobné
vyhlásenia odsúdený uvádzal aj v minulosti, pričom sa bezprostredne po poskytnutí dôvery opakovane
dopustil trestnej činnosti a rodinné pomery (argumentácia chorým otcom a rodinnou situáciou) nemôžu

prevážiť nad ochranou spoločnosti, pokiaľ neexistuje dôvodný predpoklad riadneho života odsúdeného
na slobode.
V odpise registra trestov odsúdeného sa nachádza 14 záznamov odsúdení a napriek tomu, že mu
boli uložené i nepodmienečné tresty odňatia slobody, ani uvedená izolácia od spoločnosti nemala na
neho dostatočný preventívny a výchovný účinok, keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

(necelé 3 mesiace od začatia plynutia skúšobnej doby) dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (OS Lučenec sp. zn. 0T/66/2024), ako i to, že taktiež
nevyužil možnosť viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (OS
Zvolen sp. zn. 2T/158/2014 – PP 10.03.2016 - OS Martin 3PP/176/2015), kde mu bola uložená skúšobná
doba 5 rokov, ktorú však porušil ešte v ten istý rok spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý mu

bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody mu bol
nariadený. Možno teda konštatovať, že v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým
vybočením zo spôsobu jeho života a vyplývajú z toho dôvodné pochybnosti o tom, či možno od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Námietku odsúdeného ohľadne porušenia jeho ústavných práv a Ústavy SR nadriadený súd považoval

za nedôvodnú, keďže súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, rozhodnutie je založené
na individuálnom, komplexnom a racionálnom hodnotení osoby odsúdeného a odsúdenému bolo
umožnenéuplatniťvšetkyjehoprocesnépráva.Nepriznaniepodmienečnéhoprepustenianepredstavuje
zásah do základných práv, ale legitímne uplatnenie diskrečnej právomoci súdu.

Opakovane nadriadený súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienečné prepustenie nie je
subjektívnym právom odsúdeného, ale fakultatívnym oprávnením súdu, ktorý musí komplexne posúdiť,
či sú splnené formálne aj materiálne podmienky v zmysle ustanovenia § 66 Tr. zák. Aj pri splnení
formálnej podmienky súd nie je povinný odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ nie je dôvodný
predpoklad, že bude po prepustení viesť riadny život a zdržovať sa ďalšej trestnej činnosti.

Závery hodnotenia o resocializačnej prognóze odsúdeného a o riziku recidívy významne oslabujú
predpoklad, že odsúdený po prepustení povedie riadny život, pričom samotné odporúčanie riaditeľa
ústavu, hoci je relevantným podkladom, na ktorý odsúdený nástojčivo poukazuje, nie je pre súd záväznéa nemôže nahradiť vlastné hodnotenie súdu založené na celkovom profile odsúdeného (i keď posúdenie
súdu odsúdený namieta).
Nadriadený súd taktiež dodáva, že poukazovanie na trestnú minulosť odsúdeného nepredstavuje

porušenie jeho základných práv, ale je nevyhnutnou súčasťou posudzovania materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia. Súd je oprávnený (a povinný) hodnotiť správanie odsúdeného v minulosti,
najmä to, ako sa osvedčil pri predchádzajúcich benevolentnejších trestnoprávnych inštitútoch
(podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie), avšak predchádzajúce zlyhania odsúdeného pri
opakovaných príležitostiach viesť riadny život na slobode zakladajú dôvodnú pochybnosť, že by sa

tentoraz jeho správanie zásadne zmenilo.
Bezproblémové správanie odsúdeného vo výkone trestu je štandardne očakávané a samo osebe
nepostačuje na záver o splnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Rozhodujúci je
predovšetkým predpoklad správania sa na slobode, nie iba prispôsobenie sa režimu kontrolovaného
prostredia výkonu trestu, tak ako to uviedol i súd I. stupňa.

K návrhu odsúdeného na preskúmanie rozhodnutia (ak bude rozhodnuté v jeho neprospech) Ústavným
súdom SR nadriadený súd uvádza, že odsúdený nemá právny nárok domáhať sa toho, aby všeobecný
súd, i keď nadriadený súd, inicioval konanie pred Ústavným súdom SR. Ak sa odsúdený domnieva, že
došlo k porušeniu jeho základných práv, môže sa obrátiť na Ústavný súd vlastnou ústavnou sťažnosťou,
po vyčerpaní zákonných opravných prostriedkov.

Na základe daných skutočností bolo možné konštatovať, že rozhodnutie súdu I. stupňa je správne a
zákonné.Nadriadenýsúdpoukazujenavšetkyskutočnosti,uvádzanésúdom I.stupňavodôvodnení
napadnutého uznesenia, s ktorými sa plne stotožňuje.
Keďže odsúdený dlhodobo a opakovane zlyháva pri menej prísnych formách trestania, predchádzajúce

podmienečné odsúdenia a podmienečné prepustenie neviedli k jeho náprave, riziko recidívy zostáva
reálne a nie iba hypotetické, bude i naďalej potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami
počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu, pretože
za týchto okolností nie sú splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie ani pri prípadnom
súčasnom uložení skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho správaním.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú

zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.