Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/232/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211596
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124211596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, E.,
zastúpená zástupcom: JUDr. Stanislav Stehura, PhD., advokátska kancelária STEHURA & partners,
v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863 a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Mesto E., t.č. G. F. H. XX, I. J., K. L., v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska
maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 3P/187/2024-37 zo dňa

10. júla 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3P/187/2024-58 zo dňa 03.
septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. návrh matky
na zmenu priezviska maloletého dieťaťa zamietol, podľa výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa
doručený súdu dňa 28.10.2024, na zmenu priezviska maloletého dieťaťa A. B. z priezviska B. na
priezvisko D., na jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca k návrhu, ďalej na výsluch matky, oboznámenie sa
s listinami tvoriacimi súdny spis, ako aj oboznámenie sa s pripojeným spisom sp.zn. 3P/33/2024 a za
aplikácie ust. § 28 ods. 1, 2, § 35 Zákona o rodine, § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z. z. o mene
a priezvisku, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že určenie mena a priezviska dieťaťa patrí k právam
a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť
priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. K zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom
predpísaným spôsobom. Meno a priezvisko vytvára celkovú identitu dieťaťa. Súd môže dať jednému
z rodičov privolenie k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa za druhého rodiča len
vtedy, ak existujú vážne dôvody pre takéto opatrenie.

V posudzovanej veci vykonaným dokazovaním nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by zakladali
dôvodnosť návrhu matky. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej A., a to v súlade s rozsudkom
sp. zn. 3P/33/2024 zo dňa 26.09.2024, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. v sume 250,-Eur mesačne, styk otca na žiadosť rodičov nebol upravený. Otec nad rámec vyživovacej povinnosti
zakúpil oblečenie v sume 150,- Eur. Žiadne trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti sa voči
otcovi neviedlo, ani nevedie, i keď v odpise z registra trestov sú u otca vykázané 3 záznamy, no ide o

daňové trestné činy, pri ktorých sa na otca hľadí, ako by nebol odsúdený. Teda z role rodiča otec nie
je diskvalifikovaný ani v dôsledku iného trestného konania, ktoré by malo byť namierené proti záujmom
maloletého dieťaťa alebo matky. Otec v súčasnosti realizuje kontakt s maloletou A. v minimálnej miere,
naposledy sa s ňou osobne stretol v novembri 2024, keď sa zúčastnil na tanečnom predstavení maloletej
a maloletá v jeho domácnosti, resp. v domácnosti jeho matky prespala. Ako súd zistil z výpovede matky,

otec je v telefonickom kontakte niekedy raz za mesiac, niekedy raz za dva mesiace. Pokiaľ ide o osobný
kontakt, predovšetkým vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom maloletého dieťaťa približne 1050
km a ako vyplýva z podaní otca i finančné možnosti otca, ho limitujú v realizácii styku otca s maloletou
A.. Z výpovede matky tiež vyplynulo, že otec mal záujem sa stretnúť počas letných prázdnin
v roku 2025, a to v mesiaci august 2025, no zatiaľ sa na tom nedokázali dohodnúť. Maloletá pozná
svojho otca a i keď je v záujme maloletej, aby si rozvíjala rovnomerne svoj vzťah s oboma rodičmi za

účelom jej zdravého psychického vývoja a aby bol otec v jej živote prítomný, no len samotná absencia
intenzívnejšieho a pravidelnejšieho kontaktu za stavu, keď otec dlhodobo žije v Taliansku, bez zistenia
iných ďalších podstatných okolností, nemohla viesť k záveru súdu, že návrh matky je dôvodný. V prípade
maloletej súd nezistil žiadne patologické prejavy v správaní maloletej, ani iné tendencie vyplývajúce z
prežívania stavu, keď má iné priezvisko ako matka.

Za situácie, keď maloletá by mala nastúpiť od septembra 2025 do školského zariadenia, kde vstúpi
do kolektívu rovesníkov a bude s vysokou mierou pravdepodobnosti konfrontovaná a podrobovaná
otázkam, ktoré súvisia s odlišnosťou jej priezviska s priezviskom matky, ale je to na matke, ktorá
zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletej, aby jej vysvetlila primeraným spôsobom pôvod jej
priezviska, charakter rodinných vzťahov, väzieb a spolupatričnosti. Matka i otec sa pri narodení maloletej

dcéry dohodli a využili jednu zo zákonných možností výberu priezviska maloletej A.. Súčasnú situáciu,
keď maloletá A. nesie iné priezvisko ako jej matka, súd hodnotí ako nie neobvyklý stav ani hanlivý
stav. V rámci konania bol zisťovaný i názor a prianie maloletej A. vo vzťahu k predmetu konania, a to
nepriamo prostredníctvom kolízneho opatrovníka počas šetrenia pomerov v domácnosti matky. Maloletá
A. uviedla, že by sa chcela volať D., nepáči sa jej meno B., v novej škole si chce zošity podpisovať

ako D.. Deti vo veku maloletej A. sú veľmi senzitívne, ľahko ovplyvniteľné vzťahovo aj situačne. Je
zrejmé, že maloletou prezentovaný postoj celkom prirodzene zodpovedá názoru matky, s ktorou trávi
väčšinu svojho času a zabezpečuje o ňu osobnú starostlivosť. I kolízny opatrovník na pojednávaní
sa vyjadril, vzhľadom na vek maloletej A. je otázne, či aj vie posúdiť, aké dôsledky by mala pre ňu
zmena priezviska. Nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne len názor maloletého

dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo
k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu. I keď súd prvej inštancie na uvedený názor maloletej
prihliadol, v konečnom dôsledku neviedol k inému rozhodnutiu vo veci vzhľadom na zistený skutkový
stavarelevantnúprávnuúpravu.Zelektronickejkomunikáciejezrejmé,ževzájomnákomunikáciamedzi
rodičmi je sýtená vzájomnou animozitou medzi rodičmi, preto súd chcel apelovať na rodičov, aby sa

snažili v čo najväčšej miere oddeliť partnerskú rovinu ich ukončeného vzťahu od roviny rodičovskej. Aj
keď došlo k ukončeniu partnerského vzťahu, obaja sú aj naďalej rodičmi maloletej A..
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom zástupcu matka maloletej, a to v podaní
doručenom súdu dňa 21.08.2025 (č.l. 46 súdneho spisu), z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne, resp. neúplne
zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je

nedostatočne zdôvodnené. Matka je toho názoru, že v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie
nemožno považovať za presvedčivý a nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220
ods. 2 CSP, čím došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, pohovorom
s maloletou, je zrejmé, že je v záujme maloletej, pokiaľ jej bude zmenené priezvisko na priezvisko

matky, teda D.. Maloletá si už začala uvedomovať, že má odlišné priezvisko než matka, má pocit, akoby
nepatrila do rodiny, bojí sa, že aj matka ju opustí. Súčasné priezvisko jej spôsobuje zmätok a sociálne
problémy. Matka jej musí opakovane vysvetľovať, prečo sa volá inak, čo negatívne vplýva na jej pohodu.
Od septembra maloletá nastupuje do 1. ročníka základnej školy a matka chce predísť tomu, aby sa jejostatné deti vysmievali, alebo ju ponižovali. Zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletej. To, že
otec žije v Taliansku, je jeho slobodné rozhodnutie, maloletú opustil dobrovoľne, má novú rodinu, pričom
maloletá ho nezaujíma. Od novembra 2024 ju ani raz nenavštívil. Občas, tak raz za mesiac alebo raz

za dva mesiace jej zavolá, po takomto telefonáte je maloletá rozrušená. Matka volala otca, aby prišiel
na zápis maloletej do 1. ročníka, odmietol to, že to je nepodstatná vec a že ho to nezaujíma.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že v prípade maloletej neboli zistené ani žiadne
patologické prejavy v správaní maloletej, ani iné tendencie, vyplývajúce z prežívania stavu, keď má
iné priezvisko ako jej matka. S uvedeným matka nesúhlasí, maloletá má narušenú psychiku, nakoľko

sa bojí, že keď sa jej matka volá ináč, že ju opustí, začala si trhať vlasy, v noci kričí a plače, sťažuje
sa, že ju bolí brucho, pričom bola hospitalizovaná a absolvovala viaceré vyšetrenia, avšak nebolo jej
nič zistené. Matka bola s maloletou na vstupnej konzultácii u psychologičky v zariadení ADEPT, kde
boli u maloletej zistené úzkostné stavy a boli jej odporučené terapie. Matka je toho názoru, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene priezviska neprihliadol na názor maloletej, ktorá chce zmeniť
priezvisko na priezvisko matky a taktiež neprihliadol na skutočnosť, že maloletá žije s matkou v spoločnej

domácnosti.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že matke udelí súhlas na podanie žiadosti na príslušný
matričný úrad na zmenu priezviska maloletej A. B. za jej otca F. B. z priezviska B. na priezvisko D..

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu doručenému súdu dňa 28.08.2025 (č.l. 57 súdneho spisu)
uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 14.09.2025 (č.l. 63 súdneho spisu)
uviedol, že v odvolaní matka uvádza nepravdivé skutočnosti oklamala aj kolízneho opatrovníka a A.

núti klamať tiež. Matka má nové telefónne číslo, ktoré otec nemá, volá na číslo, ktoré používala matka
a táto všetko robí preto, aby mu bránila v kontakte s maloletou A. a núti aj maloletú konať a rozprávať
tak, ako to vyhovuje jej matke. Je dôležité, aby súd overil podstatné skutočnosti, a to nové telefónne
číslo, ktoré otec nemá a zdravotný stav A.. Matka na zmeškané hovory otca odpovedá správou: „- súd
mi nenariadil, že máš telefonovať s malou, - malá nechce volať“. Matka nepozná hranice, keď klame aj

ohľadom zdravotného stavu A., keď matka otca M. B. volala a informovala sa na A., matka jej tvrdila, že
A. vyoperovali slepé črevo. Nie je pravdou tvrdenie matky, že nemá záujem o A., ľúbi A., túži byť s ňou
každý deň, bohužiaľ, vzdialenosť je veľká a cesta je náročná časovo ako aj finančne. Došlo k zrušeniu
leteckej linky Bergamo – Bratislava, kde bola možnosť lacnejšieho cestovania. Nie je pravda tvrdenie
matky, že A. nechcela ísť do školy, práve naopak, tešila sa. Keď volala s otcom, mala strach z

matky, ktorá počúvala a diktovala jej odpovede. A. ma artikulačnú poruchu výslovnosti „L“, práve to jej
spôsobí stres priezvisko „D.“. Matka uvádza, že je jej jediný stabilný perspektívny faktor v jej živote,
čo je klamstvo a A. je jeho dcéra, súhlasil so starostlivosťou v prospech matky len preto, že ho matka
oklamala. V decembri 2023 neopustil A., ale jej matku, ktorá dôvod veľmi dobre pozná. Žili v spoločnej
domácnosti s matkou A. a jej prvou dcérou F., zažil výchovu F. jej matkou na vlastnej koži. Vie, že A.

prežíva rovnako správanie sa matky voči otcovi, ale A. je iná, je citlivá, a preto jej tieto konania spôsobujú
aktuálne úzkostné stavy. Zmena priezviska A. nie je ten pravý dôvod na prospievanie jej zdravého vývinu
v rodinnom prostredí, ale práve rodinné prostredie, ktoré jej matka vytvára, jej ubližuje a spôsobuje jej
úzkostné stavy.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu dňa 09.10.2025 (č.l. 67 súdneho
spisu) zopakovala skutočnosti, ktoré už uvádzala v podanom odvolaní, doplnila, že otec neprišiel A.
na narodeniny, Vianoce, Nový rok, Veľkú noc, jarné prázdniny, zápis do školy, privítanie prvý deň školy
a dokonca ani na rodičovské združenie. Otec sa fyzicky absolútne nevenuje dcére, odišiel do Talianska
s tým, že odkázal, že ide zarábať pre rodinu. Odišiel tam však za inou ženou. V ďalšom poukázala na

povahu a charakter otca maloletej, čo má zlý vplyv na vývoj jej dcéry A., táto sa pocikávala do piatich
rokov kvôli tomu. A. cíti neistotu, keď má iné priezvisko ako matka. S otcom si nevytvorí vzťah na základe
rovnakého priezviska alebo telefonátu raz, dvakrát do mesiaca, po ktorom je vystresovaná. Nežije s ňou
v jednej domácnosti, nenavštevuje ju na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia, nevychováva ju.
Vzťah sa posilňuje, keď spolu niečo prežívate, obyčajné veci. Dcéru A. jej otec úplne zanedbáva, nehrá

sa s ňou, nevedie ju k ničomu, neučí sa s ňou do školy, nechodí po lekároch, neodprevádza ju do školy.
Problémy má matka aj pri cestovaní cez hranice, keďže dcéra má iné priezvisko, zmena priezviska by jej
uľahčila život najmä pri komunikácii v škole, u lekárov, na úradoch, kde často vzniká nedorozumenie, že
ide o iné dieťa. Ona si sama praje mať priezvisko ako mama a zmena priezviska by bola v jej najlepšomzáujme. Uvedené podanie doplnila podaním doručeným súdu dňa 18.11.2025, kde zopakovala len
skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní a vo vyjadrení k vyjadreniu otca.

8. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a ust. § 219 ods. 3 CSP, keď nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3 : 0.

10. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel

jej návrhu na udelenie súhlasu za otca maloletej so zmenou priezviska maloletej. Podľa jej názoru, boli
nesprávne vyhodnotené skutkové tvrdenia účastníkov, nesprávne právne posúdená vec, nedostatočne
odôvodnený rozsudok. Matka maloletého dieťaťa zdôraznila, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy
to, že o maloletú sa výhradne stará ona osobne, zabezpečuje jej všetku starostlivosť. Čo sa týka otca,
tento maloletú od novembra 2024 fyzicky ani raz nenavštívil, volá si s ňou len raz za mesiac alebo raz za

dva mesiace, inak sa o ňu nezaujíma. Zároveň sa maloletá vyjadrila, že sa chce volať ako matka, keďže
nemá rovnaké priezvisko ako matka, má pocit, akoby nepatrila do rodiny, bojí sa, že matka ju opustí.
Mala za to, že iné priezvisko maloletej dcérky jej spôsobuje problémy aj pri cestovaní, pri komunikácii
v škole, u lekára, na úrade, kde často vzniká nedorozumenie, že ide o iné dieťa.

11. Odvolací súd na základe nižšie uvedených hodnotení dospel k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie, že v danej veci neboli zistené vážne dôvody na vyhovenie návrhu podaného matkou
maloletého dieťaťa, a to na zmenu priezviska maloletej. Primárne odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje
s výsledkami dokazovania, ich zhodnotením a právnym záverom vyjadreným súdom prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho závery za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP

odkazuje.

12. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

13. V súvislosti s podaným návrhom matkou maloletej dcéry na udelenie súhlasu za otca na zmenu
priezviska maloletej a napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý tento návrh zamietol, je treba
zdôrazniť, ako to vyplýva aj judikatúry súdov, že zmena priezviska maloletého dieťaťa je značným

zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú na priezvisku
maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska
maloletého dieťaťa len v prípade, ak sú pre také opatrenie vážne dôvody. Za takýto vážny dôvod
v zmysle judikatúry sa považuje napríklad, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa
nesúhlasí, neplní si svoje povinnosti voči dieťaťu, najmä svoju vyživovaciu povinnosť, nejaví o neho

žiadny záujem, rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa,
ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka alebo ak z iného závažného
dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný pocit spolupatričnosti s týmto
rodičom. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od
narodenia a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie o zmene priezviska viedlo iba výnimočne z dôležitých

dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa.
Podľa výsledkov dokazovania bolo zistené, že na priezvisku maloletého dieťaťa po otcovi, a to B.,
sa dohodli rodičia ešte pred narodením dieťaťa. Súdnym rozhodnutím dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky s úpravou vyživovacej povinnosti otcovi maloletej, bez úpravy styku. Otec maloletej
nesúhlasil so zmenou priezviska, riadne si plní svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom, prípadne aj

nad rámec súdom stanoveného výživného, s maloletou je v telefonickom kontakte, naposledy fyzicky
s ňou bol v novembri 2024. Na strane otca dokazovaním neboli zistené vážne dôvody, ktoré by viedli
k vyhoveniu návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ako sa otec sám vyjadril, o maloletú má
záujem, pritvrdiť však možno argumentáciu matky, že jeho záujem o osobnú starostlivosť maloletej jeminimálny. Maloletá je vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, preto by otec nemal
premárniť svoju príležitosť, ale o maloletú by sa mal zaujímať podstatne viac, aby ich spoločné priezvisko
nebolo len formálnym zväzkom, ale bolo naplnené skutočným citovým putom. Každopádne, otec prejavil

záujem o osobnú starostlivosť o maloletú, preto zmenu priezviska nemožno odsúhlasiť ani z dôvodu
absolútneho nezáujmu otca o maloletú. Práve naopak, tento uvádza, že má o maloletú záujem, má ju
rád, platí na ňu výživné, avšak je tu problém s fyzickým kontaktom, nakoľko býva v Taliansku, čo je
vzdialené od domácnosti, v ktorej žije maloletá s matkou, ale je na otcovi, aby si zabezpečil záležitosti
tak, aby prejavený záujem o osobnú starostlivosť o maloletú sa zvýšil aj reálne.

14. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie nezistil, že by tu existovali vážne dôvody
na zmenu priezviska ani zo strany maloletého dieťaťa, resp., že zmena priezviska u maloletého dieťaťa
by bola v jeho záujme. Ak matka maloletého dieťaťa poukazovala v odvolaní na zhoršený zdravotný
stav maloletej pre rozdielnosť priezviska (plač, psychická nepohoda, posmievanie sa v škole pre iné
priezvisko), uvedené zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení matky a evokuje to pocit, že je to

práve matka, ktorá vplýva na maloletú, aby brala iné priezvisko (otca) ako prekážku v jej doposiaľ
zdravom fyzickom a psychickom vývoji. Odvolací súd konštatuje, že v súčasnosti rozdielnosť priezviska
rodičov a detí nie je ojedinelým spoločenským javom a je len potrebné maloletému dieťaťu primeraným
spôsobom tieto okolnosti vysvetliť tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 16. a 18.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

15. Súd prvej inštancie nedospel k záveru o negatívnom citovom a sociálnom dopade na dieťa vznikom
pocitu vyčlenenia z rodiny matky prostredníctvom odlišného priezviska. Tvrdenia matky o problémoch
spojených s vysvetľovaním rozdielnosti priezvisk v prípade komunikácie s rôznymi školskými, či
zdravotníckymi zariadeniami, pri vycestovaní mimo Slovenska nie je možné za daných okolností

považovať za prevažujúce. Odvolací súd má za to, že v záujme ďalšej výchovy dieťaťa je pestovať
a prehlbovať pocit spolupatričnosti so svojím otcom, ktorý je pre dieťa dôležitým identifikačným vzorom.
Je potrebné zdôrazniť, že priezvisko nie je len formálnym prejavom vzťahu dieťaťa a príslušenstvu
k príbuzenstvu a k rodine, ale má v sebe aj emocionálne puto a diferencuje ho od iného príbuzenstva
a k identite dieťaťa patrí aj vzťah k biologickému otcovi.

16. V zhrňujúcich záveroch odvolací súd uvádza, že to, ak maloleté dieťa má iné priezvisko a matka
iné priezvisko, nie je situáciou, ktorá by vyžadovala zmenu priezviska dieťaťa z B. na D., ak rozdielnosť
priezvisk, podľa výsledkov dokazovania, nie je na ujmu práv dieťaťa, resp. že by zmena priezviska bola
v najlepšom záujme maloletej. Ak matka v odvolaní argumentovala aj zdravotným stavom maloletej

z dôvodu, že má úzkostné stavy, že sa bojí, že ju matka opustí, tak odvolací súd bol toho názoru,
že uvedené nijakým spôsobom nezasahuje do rozdielnosti priezvisk matky a maloletej dcéry. Súd
prvej inštancie zohľadnil skutočný stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z najlepšieho záujmu
maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje to, že daným súdnym rozhodnutím sa neupiera matke maloletej
značná osobná starostlivosť, avšak bolo dôležité posúdiť, či tu existujú vážne dôvody na zmenu

priezviska, ktoré, ak tu neboli dané, preukázané, tak návrhu matky maloletej nebolo možné vyhovieť.
Zmena priezviska u maloletej, podľa výsledkov dokazovania, nebola v súlade ani so záujmom dieťaťa
a súčasne nebolo možné konštatovať existenciu takých dôvodov, ktoré by odôvodňovali tak závažný
zásah do rodičovských práv otca, akým je zmena priezviska. Ak neboli zistené dôvody na zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie, resp. na jeho zmenu, vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách
prvoinštančného konania.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neboli zistené dôvody pre iný

spôsob rozhodnutia podľa § 54 a podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).