Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325010764.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre zločin
lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 06.11.2025, sp. zn. 4Pp/43/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
22.januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Mestského súdu

Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024 zo dňa 10.09.2024, právoplatným dňa 10.09.2024 v spojení s uznesením
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024 zo dňa 16.07.2025, právoplatným dňa 29.07.2025
(v časti o započítaní výkonu väzby od 25.4.2024 do 10.9.2024).

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku - výkon
2/3-ín uloženého trestu, a to dňa 25.8.2025, avšak nesplnil ani jednu z dvoch materiálnych podmienok

uvedených v § 66 odsek 1 Trestného zákona, a to 1/ plnením povinností a správaním v ústave na
výkon trestu nepreukázal polepšenie a 2/ ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Súd I. stupňa v tomto smere poukázal na to, že odsúdený, podľa hodnotiacej správy
ústavu z 8.10.2025, nepreukázal polepšenie plnením si svojich povinností, ani správaním počas výkonu
trestu, že neprebehol proces jeho nápravy a vnútornej premeny jeho osobnosti, pretože odsúdeného
správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni, odsúdený sa dopustil opakovane porušení

ústavného poriadku, za ktoré bol doposiaľ 6-krát disciplinárne potrestaný (štyrikrát za odmietnutie splniť
príkaz príslušníka zboru byť ubytovaný v určenom oddiele, dvakrát za fajčenie mimo vyhradený priestor,
z toho raz to bolo dňa 3.11.2025, teda po vypracovaní hodnotiacej správy) nevytvoril si podmienky na
udelenie disciplinárnej odmeny, do aktivít realizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa nezapojil
a do resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov v hodnotenom období nebol zaradený. Súd
prvého stupňa k nenaplneniu druhej materiálnej podmienky vyhodnotil, a to komplexnom posúdení

všetkých okolností súvisiacich s osobou odsúdeného, s jeho osobnými a s charakterovými vlastnosťami,
s celkovým postojom k spoločenským normám a k pravidlám a s prostredím, v ktorom odsúdený žil
pred nástupom do výkonu trestu, že obžalovaný je špeciálny recidivista, čo dáva veľmi slabé záruky, že
by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustil. Súd prvého stupňa poukazoval na to, že odsúdený sa
opakovane dopúšťal trestnej činnosti, najmä prečinu krádeže a že ani predchádzajúci nepodmienečný
výkon trestu odňatia slobody odsúdeného neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti, ktorú spáchal

cca mesiac po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a že ani predchádzajúca izolácia
odsúdeného od spoločnosti vo výkone trestu odňatia slobody nemala doposiaľ na neho dostatočnýpreventívny a výchovný účinok. Súd I. stupňa sa vo svojom odôvodnení zaoberal aj odsúdením v konaní
Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 0T/398/2022, v ktorom, aplikujúc § 405b odsek 1 a nasl. Trestného
poriadku, došlo k zániku trestnosti činu vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/

Trestného zákona. V tomto kontexte súd I. stupňa vysvetlil, že uvedené neznamenalo, že automaticky
zanikla aj protiprávnosť daného činu, pretože prisvojenie si cudzej veci zmocnením a postihnutie za
obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch je stále nedovolené a protiprávne konanie
má v súčasnosti znaky priestupku proti majetku. Súd I. stupňa ďalej skonštatoval, že u odsúdeného
je riziko recidívy vysoké a resocializačná prognóza je u neho nepriaznivá, preto ústav ani jeho

podmienečné prepustenie neodporúčal. Obranu odsúdeného spočívajúcou v tom, že jeho nevhodné
správanie v ústave súvisí s jeho zdravotnými problémami, v podobe liečenej psychiatrickej choroby,
súd prvého stupňa nevyhodnotil ako takú, ktorá by mohla byť dôvodom na vyhovenie jeho návrhu
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože v podmienkach výkonu trestu
existuje aj možnosť zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ išlo o argumentáciu, že odsúdený má záujem sa
postarať o svoje deti, družku a chorú matku, túto súd I. stupňa tiež nepovažoval za takú, pre ktorú by

mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, pretože odsúdený mal na uvedené myslieť skôr, ako
páchal opakovane trestnú činnosť, pretože potreba starostlivosti o rodinu mu musela byť známa aj v
čase páchania trestnej činnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebolo možné kladne rozhodnúť
o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody ani za obligatórneho určenia
primeranej skúšobnej doby a fakultatívneho nariadenia probačného dohľadu za súčasného ustanovenia

primeraných obmedzení alebo povinností (§ 68 odsek 1 Trestného zákona), pretože forma takejto
kontroly nad správaním odsúdeného, by bola neadekvátna a nedostatočná. Opakované odsúdenia,
podľa súdu I. stupňa, nemali u odsúdeného želaný výchovný efekt a aj napriek skúsenosti s výkonom
nepodmienečného trestu sa odsúdený dopustil v krátkom čase po prepustení na slobodu ďalšieho
trestného činu.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil,
prostredníctvom svojej obhajkyne, dňa 13.1.2026 písomným podaním. Obžalovaný v nej uviedol
v podstate všetko to, čo prezentoval vo svojom návrhu na podmienečné prepustenie a v konaní pred
súdom. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil nesplnenie materiálnych podmienok. Nesúhlasil s tým,

že sa nepolepšil. Poukazoval na to, že jeho diagnóza - schizofrénia má vplyv na jeho správanie,
na reakcie a na schopnosti prispôsobiť sa opatreniam, čo súd I. stupňa nezohľadnil a odignoroval.
Jeho disciplinárne previnenia, podľa názoru odsúdeného, boli len organizačného charakteru, nešlo
o závažné porušovanie pravidiel, nešlo o agresívne alebo o násilné správanie, a ani o úmyselné
ohrozovanie iných osôb alebo majetku. Svoje pochybenia odsúdený obraňoval symptómami svojho

ochorenia. Proklamoval aj to, že on neodmietal zaradenie do výchovných alebo resocializačných aktivít
ani programu zaobchádzania, preto mu nemožno vytýkať neplnenie programov. Mal za to, že súd I.
stupňa len nekriticky a formálne prebral hodnotenie ústavu na jeho osobu. Zhodnotenie nesplnenia
druhej materiálnej podmienky odsúdený vyvracal tým, že má stabilné rodinné zázemie, čo je významný
predpokladvedeniariadnehoživota,ďalejtým,ževliečenísvojejduševnejporuchychcepokračovaťaže

sa chce zamestnať vo firme, kde dlhé roky pracoval, čo svedčí o tom, že sa chce reintegrovať. Odsúdený
poukázal aj na to, že jeho disciplinárne previnenia neprinášajú riziko pre spoločnosť. Odsúdený sa
zameral aj na to, že, podľa rozhodovacej praxe súdov, samotná trestná minulosť nemôže byť prekážkou
na podmienečné prepustenie odsúdeného, ak sa preukážu sociálne, zdravotné alebo osobnostné
okolnosti u odsúdeného, ktoré znižujú riziko recidívy, čo súd pri svojom rozhodnutí nezohľadňoval

anevyhodnotilichsmožnosťouuložiťmuprimeranépovinnostiaobmedzeniaaprobačnýdohľad. Podľa
odsúdeného okresný súd tiež pochybil, keď dostatočne nevyhodnotil jeho zdravotný stav, nevyžiadal
si žiadne odborné stanovisko, ktoré by „osvetlilo“, do akej miery sú jednotlivé disciplinárne previnenia
výsledkom jeho choroby.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy

súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver
o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych
podmienok podmienečného prepustenia, ktorými sú podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a zároveň sa môže odneho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov
vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2
Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi

sa stotožňuje.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných
ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného a vyplýva aj z hodnotenia

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody C. a v neposlednom rade aj z registra trestov
odsúdeného a z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov.

Nadriadený súd upriamuje pozornosť na to, že odsúdený sa počas výkonu trestu nechoval primerane,
previňoval sa tým, že opakovane odmietol splniť príkaz príslušníka zboru byť ubytovaný v určenom
oddiele a že fajčil mimo vyhradený priestor, za čo bol šesťkrát disciplinárne potrestaný, a to zakaždým

umiestnením do uzavretého oddielu na dobu 5 až 10 dní. Prvýkrát bol kárne postihnutý v roku 2024, dva
mesiace po nastúpení do výkonu trestu a päťkrát v roku 2025, pričom k poslednému postihu zo strany
ústavu došlo dňa 3.11.2025 za fajčenie mimo vyhradený priestor, teda tri dni pred konaním verejného
zasadnutia pred súdom I. stupňa. Súd nemohol prijať argumentáciu odsúdeného, že jeho nevhodné
chovanie je len prejavom jeho schizofrénie, že toto nebolo nikdy agresívne ani násilné a nepredstavuje

pre spoločnosť nebezpečenstvo, a následne ani jeho návrh, že v tejto súvislosti mal súd prvého stupňa
jeho zdravotný stav nechať posúdiť odborníkmi, ktorí by zistili, či jeho disciplinárne previnenia sú
následkom jeho schizofrénie. Nedôvodnosť jeho návrhu súd videl v tom, že v trestnom konaní vedenom
na Mestskom súde Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024 bol odsúdený psychiatricky vyšetrený a psychiatrom
bolo dňa 3.7.2024 rezultované, že odsúdeného schizofrénia diagnostikovaná ešte v roku 2005 je

dlhodobo stabilizovaná, že je v remisii, že jeho schizofrénna psychóza nemá forezne významný vplyv
na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti odsúdeného, že odsúdený mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania, mohol sa ovládať (skutok odsúdený spáchal dňa 10.4.2024) a že k dekompenzácii
psychózymôžedôjsťdlhodobýmužívanímpervitínu,odktoréhojezávislý.Ztýchtostanovenýchzáverov
jasne vyplynulo, že by sa u odsúdeného diagnostikovaná duševná choroba v podmienkach výkonu

trestu, kde sa s odsúdený nachádza od 28.4.2024 a kde je pod dohľadom lekárov, užíva lieky a
musí nútene abstinovať, mala „šancu“ prejaviť sa správaním nie na úrovni požadovanej ústavným
poriadkom. Preto nebolo možné skonštatovať, že by v prípade odsúdeného prvostupňový súd „len“
formálne a nekriticky prebral závery hodnotenia ústavu.

V súvislosti s nesplnením druhej podmienky na podmienečné prepustenie súd doplnil, že odsúdený
opakovane, konkrétne šesťkrát sa dopustil trestnej činnosti, a to štyrikrát majetkovej trestnej činnosti (3x
išlo o prečiny krádeže, z toho raz došlo k zahladeniu odsúdenia /konanie Okresného súdu Bratislava
2/ sp. zn. 5T/226/01/, v jednom prípade došlo k zániku trestnosti /konanie Okresného súdu Bratislava
2 sp. zn. 0T/398/2022/, tak ako na to správne poukázal okresný súd, pričom v jednom prípade

bol sankcionovaný nepodmienečným trestom, ktorý vykonal dňa 14.3.2024, teda ani mesiac pred
spáchaním skutku v trestnej veci vedenej na Mestskom súde Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024, pričom
mu bol uložený aj ochranný dohľad na dva roky, jedenkrát prečin poškodzovania cudzej veci, ktorého
sa dopustil dňa 24.4.2025, deň pred vzatím do väzby Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024,
za čo bolo odsúdenému upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Mestského

súdu Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024), raz bol uznaný vinným za prečin zanedbania povinnej výživy na
podmienečný trest odňatia slobody a jedenkrát za násilnú trestnú činnosť (§ 188 odsek 1 Trestného
zákona), za ktorú bol potrestaný nepodmienečným trestom na dva roky, z ktorého chcel byť odsúdený
v tomto konaní podmienečne prepustený. Zhodne s názorom súdu I. stupňa, sťažnostný súd vyslovil, že
v prípade odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu, čomu zodpovedajú štyri odsúdenia za majetkovú

trestnú činnosti a jedno odsúdenie brachiálneho charakteru z finančného motívu (konanie vedené na
Mestskom súde Bratislava I sp. zn. 5T/49/2024). Aj keď na dve z týchto odsúdení sa neprihliada,
toto neznamenalo anulovanie faktu, že zo strany odsúdeného nedošlo k protiprávnej činnosti. Súd
naviac nad rámec uvedeného prvostupňovým súdom dodáva, že odsúdený bol osemkrát priestupkovo
postihovaný, a kvôli krádežiam to bolo v rokoch 2021-2024 tri razy. Toto všetko uvedené vytvára

mozaiku, ktorá je charakteristická pre osobitných recidivistov (za recidivistu sa považuje ten, kto znovu
spácha trestný čin po tom, ako ho súd právoplatne odsúdil za iný, predchádzajúci obdobný trestný čin
a trest nesplnil svoj účel nápravy; preto za recidívu možno považovať už aj jedno predošlé odsúdenie).
Trestná a priestupková minulosť odsúdeného bola zásadnou prekážkou podmienečného prepusteniaodsúdeného, pretože neboli zistené žiadne výnimočné, či už jeho sociálne, zdravotné alebo osobnostné
charakteristiky, odlišujúce sa od iných obdobných prípadov, ktoré by mohli znížiť riziko jeho recidívy a to
ani za využitia uloženia probačného dohľadu s primeranými povinnosťami a obmedzeniami. Uvedené

bolo dané aj zistením, že odsúdenému v konaní pred Mestským súdom Bratislava 2 B2-0T/168/2023 bol
právoplatne dňa 17.5.2023 súčasne s podmienečným trestom odňatia slobody na 10 mesiacov uložený
aj ochranný dohľad na dva roky, čo znamenalo, že skutku spáchaného v tejto veci dňa 10.4.2024, sa
dopustil napriek tomu, že bol v tomto čase „pod kuratelou“ dohľadového úradníka.

S ohľadom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že nemožno predpokladať, že odsúdený sa
protiprávne činnosti bude, po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, vyhýbať
a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava všetky jej morálne a právne normy.
Nadriadený súd sa preto plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil ani jednu
z materiálnych podmienok určených ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné
prepustenie, pretože plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a nie je

možné od neho očakávať, vzhľadom na jeho predošlý spôsob života, že v budúcnosti bude žiť riadne.
Nadriadený súd bol toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody tak,
ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.