Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119234151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119234151.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcov 1/
A. B., narodeného XX. XX. XXXX a 2/ C. B., narodenej XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom D.
XXX, právne zastúpených ProAdvokat, s.r.o., so sídlom Cementárenská cesta 17, Banská Bystrica,
IČO: 54 864 313, proti žalovaným 1/ E. F. G., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. B.

H. X, I. a 2/ J. D. K., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom B. L. XXX/XX, M., obaja žalovaní
právne zastúpení JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, so sídlom Komenského 10C, Banská Bystrica,
o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 14C/13/2019 z 26. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné
náklady stavbu vodovodnej prípojky a vodovodného potrubia vrátane vodovodnej šachty postavenú
na pozemku žalobcov vedenom na LV č. XXX k. ú. D. ako C-KN parcela č. XXXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 333 m2 a na LV č. XXXX k. ú. D. ako C-KN parcela č. XXXX/X ostatná plocha o
výmere 58 m2, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Zároveň zrušil uznesenie Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/40/2018 zo dňa 26. 10. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/273/2018 zo dňa 09. 01. 2019 (II. výrok). Žalobcom 1/ a 2/ a priznal voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil v podstate na tom, že žalovaní v lete roku 2006
vybudovali na hraniciach susediacich pozemkov C-KN parc. č. XXXX a C-KN parc. č. XXXX vodomernú

šachtu, ohľadne ktorej sa tak znalec J. N. A. ako aj znalec J. N. O. na pojednávaní dňa 26. 06.
2023 zhodli, že táto zasahuje do pozemku žalobcov. Prvoinštančný súd mal preukázané, že žalovaní
sú vlastníkmi nielen tejto vodomernej šachty, ale aj vodovodnej prípojky a potrubia, ktoré sa sčasti
nachádzajú na pozemku žalobcov C-KN parcela č. XXXX. Potvrdili to menovaní znalci vo svojich
znaleckých posudkoch ohľadne určenia priebehu hranice pozemkov, ako aj na pojednávaní dňa 26. 06.
2023, kedy ale nevedeli presne určiť o aký veľký zásah sa jedná. Súd prvej inštancie potom aplikujúc

ust. § 135c Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) skonštatoval, že v konaní nebol viazaný žalobným
návrhom, lebo z tohto ustanovenia vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Dospel
k záveru, že žalobcovia ako vlastníci pozemku C-KN parcela č. XXXX sa opodstatnene domáhali
proti žalovaným ako vlastníkom neoprávnenej stavby jej odstránenia, nakoľko táto čiastočne zasahuje
do pozemku žalobcov. Uloženie povinnosti odstrániť stavbu bolo potrebné vzhľadom k tomu, že jej
prikázanie do vlastníctva žalobcov neprichádzalo do úvahy, lebo ide o stavbu slúžiacu svojím účelom

jedine žalovaným a tiež neprichádzalo do úvahy zriadenie vecného bremena za náhradu, lebo takýto
návrh nebol žalovanými podaný. Hoci ich právny zástupca v záverečnej reči uviedol, že v prípadenezamietnutia žaloby by bolo namieste zriadiť vecné bremeno, vzájomnú žalobu nepodal a preto súd
nemohol pristúpiť k tomuto riešeniu. Prvoinštančný súd záverom dodal, že nevykonal dokazovanie
ďalším znaleckým posudkom, ktorým by sa preukázal rozsah v akom stavba zasahuje do pozemku

žalobcov, nakoľko obaja znalci zhodne uviedli, že zásah do pozemku žalobcov je jednoznačný, len
sa líšili v rozsahu tohto záberu. Nakoľko išlo o stavby – vodomernú šachtu, prípojku a potrubie, tieto
treba odstrániť vcelku, keďže sa nedajú odstrániť čiastočne. Preto zistenie rozsahu zásahu do pozemku
žalobcov nebolo potrebné. Súčasne prvoinštančný súd podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) zrušil nariadené uznesenie o neodkladnom opatrení (II. výrok rozsudku) a rozhodol tiež

o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP požadujúc rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Namietali, že prvoinštančný súd riadne nezdôvodnil na základe akých právnych úvah dospel k
názoru, že mali podať ohľadne zriadenia vecného bremena vzájomnú žalobu, nedostatočne zdôvodnil
účelnosť odstránenia stavby a nevyhodnotil ani proporcionalitu zásahu do práv žalobcov a do ich
práv. Preto je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a prekvapivé. Súd prvej inštancie nevykonal znalecké

dokazovanie, hoci na pojednávaní dňa 26. 06. 2023 tento dôkaz navrhli za účelom určenia rozsahu
prípadného vecného bremena, pričom by sa tým súčasne presne vytýčil rozsah záberu čo sa týka šachty
a vodovodnej prípojky s prihliadnutím na nové vytýčenie hranice podľa znaleckého posudku J. O.. Vo
vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaní namietali, že pokiaľ súd uviedol, že vodomerná
šachta, prípojka a potrubie zasahujú do pozemku žalobcov, z výpovede znalcov toto nevyplynulo.

Znalec J. O. sa vyjadril len k vodomernej šachte, nakoľko umiestnenie vodovodnej prípojky neskúmal
a nemal o ňom vedomosť a uviedol, že vodomerná šachta síce zasahuje do pozemku žalobcov, ale
len niekoľko centimetrov s tým, že neuviedol, že zásah sa týka obidvoch parciel žalobcov. Ani z jeho
znaleckého posudku v prílohe č. XX nie je zrejmý presah šachty do oboch parciel žalobcov a vodovodná
prípojkatamvôbecniejezakreslená.Prvoinštančnýsúdsatedanemoholbezbližšiehourčeniauspokojiť

s výpoveďou znalcov, lebo ich výpoveď na určenie rozsahu zásahu šachty a vodovodnej prípojky
nepostačovala. Teda nesprávne bolo skutkové zistenie, či vôbec a v akom rozsahu zasahuje vodomerná
šachta, no hlavne vodovodná prípojka do pozemku C-KN parc. č. XXXX C. P. XXXX/X. Ďalej žalovaní
namietali, že pokiaľ prvoinštančný súd označil vodomernú šachtu a prípojku za neoprávnené stavby,
lebo ich dobromyseľnosť a povolenie stavby nemalo pre posúdenie oprávnenosti stavby význam,

opakovane v konaní tvrdili, že k umiestneniu šachty a prípojky dostali od žalobcov súhlas a na základe
toho stavbu ohlásili a nakoniec na mieste samom aj umiestnili. V tejto súvislosti poukázali na to, že
hranica medzi pozemkami bola v danom čase v teréne neznateľná, pozemky sa užívali bez vytýčenia
hranice po prirodzenú hranicu tvorenú stromčekmi a do roku 2006 neexistoval žiadny spor o to, že
by niekto užíval časť parcely patriacu inému. Takto sa užívali parcely aj v minulosti ich právnymi

predchodcami. Žalobcovia o tom, že budú budovať na uvedenom mieste vodomernú šachtu a že v rámci
toho vymenia starú vodovodnú prípojku za novú, mali vedomosť a s umiestnením šachty a prípojky na
daných miestach súhlasili. Nemali voči tomu ako vlastníci susedných pozemkov žiadne námietky, lebo
v danom čase nemal nikto vedomosť o presnej hranici pozemkov a každá zo strán sa domnievala, že
šachta a prípojka budú takto umiestnené na pozemku žalovaných. Skutočnosť, že žalobcovia súhlasili

s umiestnením šachty a prípojky na danom mieste nepopreli ani žalobcovia, dokonca žalobca 1/ uznal,
že pre účely zemných prác upravil konáre svojich stromčekov, ktoré tvorili prirodzenú hranicu medzi
pozemkami a ak teda mali súhlas od žalobcov (aj keď len ústny) na umiestnenie šachty a prípojky na
konkrétnom odsúhlasenom mieste, jedná sa o stavbu oprávnenú. K tomu predložili do konania výpovede
svedkov zo súvisiaceho konania sp. zn. 20C/116/2011, ktoré však prvoinštančný súd žiadnym spôsobom

nevyhodnotil. Napokon žalovaní namietali aj to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Odstránenie stavby nie je účelné vzhľadom ku skutočnosti, že ak by aj nejaký zásah do
pozemkov žalobcov bol, ide o zásah minimálny a v súvislosti s tým by náklady na odstránenie stavby boli
zjavne neprimerané. Pre prípad, že by súd žalobu nezamietol navrhovali, aby bolo k pozemkom zriadené
za primeranú náhradu vecné bremeno, čo sa však nestalo. Odstránenie stavby potom prvoinštančný

súd nariadil bez toho, že by sa zaoberal tým, že či to nie je v rozpore s dobrými mravmi, aká hospodárska
strata vznikne, na aký účel bola stavba zriadená, aký je rozsah a druh zastavaného pozemku, či prípojka
bráni žalobcom vo využití svojho pozemku, či ho ohrozuje, resp. ich majetok a že či nekonali žalovaní v
dobrej viere. Tieto skutočnosti prvoinštančný súd vôbec neskúmal a preto nepostupoval pri vyporiadanípráv vlastníka stavby a vlastníka pozemku v súlade s § 135c OZ. Neposudzoval účelnosť odstránenia
stavby a nezaoberal sa možnosťou vysporiadať vzťah inak ako len odstránením stavby, a to najmä
zriadením vecného bremena k pozemku. Nesprávne pritom uzavrel, že mali podať vzájomnú žalobu na

zriadenie vecného bremena, hoci takýto postup nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani platnej
judikatúre.

5. Žalobcovia vo vyjadrení navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Popreli, že by súhlasili so
zriadením vodomernej šachty i prípojky, pričom už v roku 2006 žalovaný 1/ uznal, že vodomerná šachta

zasahuje do ich pozemku 60 cm. Žalovaní opakovane zavádzajú tvrdením, že nie je zrejmé kadiaľ
vedie nové vodovodné potrubie a v akej hĺbke je umiestnené. Na mieste nie je umiestnená jedna
ale dve plastové hadice v hĺbke 120 cm, nie 150 cm ako tvrdia žalovaní, pričom uloženie dvojitého
vodovodného potrubia preukázali geoplánom vypracovaným J. A.. O fakte, že stavby sa nachádzajú na
ich pozemku svedčia viaceré merania vykonané nezávisle od seba a tieto sú tiež súčasťou súdneho
spisu. Na jednej strane žalovaným nie je zrejmé kadiaľ vedie vodovodné potrubie, na druhej strane

žiadajú zriadiť vecné bremeno, čím potvrdzujú jeho umiestnenie na parcele žalobcov. Znalecký posudok
J. O. vyvrátili znaleckým posudkom znalca grafológa Q. a výpočtami, ktoré uviedli vo vyjadrení k
samotného posudku. Na pojednávaní znalec J. O. uviedol, že geodetické práce sa nedajú v súčasnosti
vykonávať podľa predmetnej mapy, lebo v teréne už nie sú základné kóty, je teda nepoužiteľná a
neplatná desiatky rokov. Pokiaľ žalovaní navrhovali vypracovanie znaleckého posudku za účelom

zriadenia vecného bremena, žiadnym spôsobom zriadenie predmetného vecného bremena nenavrhli
a preto by vykonanie znaleckého posudku bolo vzhľadom na absentujúci návrh na zriadenie vecného
bremena nedôvodné a nehospodárne. Prvoinštančný súd nemohol vlastnou činnosťou nahrádzať
procesnúpasivitužalovaných,ktorínenavrhlizriadenievecnéhobremena.Výkladom§135cOZjepritom
nevyhnutné dospieť k tomu, že primárnym riešením situácie je odstránenie neoprávnenej stavby a keď

to nie je možné a účelné, môže súd stavbu prikázať za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku. Až
v prípade, keď ani toto nie je možné, môžu byť usporiadané vzťahy inak – okrem iného aj zriadením
vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade je možnosť stavbu odstrániť, resp. posunúť,
pričom jej odstránenie, resp. presunutie nepredstavuje pre žalovaných neprimeranú záťaž, rozhodol
prvoinštančný súd správne.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnené, pretože súd prvej inštancie
nezdôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie tiež dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci.

8. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia vodovodnej šachty, prípojky a potrubia z ich
pozemkov tvrdiac, že túto stavbu zriadili žalovaní v roku 2006 neoprávnene. Súd prvej inštancie dospel
v podstate k tomu, že ide o stavbu, na ktorej postavenie žalovaní nemali občianskoprávny titul, stavba
čiastočnezasahujedopozemkužalobcovC-KNparc.č.XXXXC.P.XXXX/Xanakoľkožalovanínepodali

kvalifikovaný návrh na zriadenie vecného bremena, bol podľa § 135c OZ dôvod na jej odstránenie.

9. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisu považuje tieto závery prvoinštančného súdu za nesprávne.
Hoci prvoinštančný súd správne vychádzal z aplikácie ust. § 135c OZ, nijako sa v prvom rade
nevysporiadal s obranou žalovaných, že sa o neoprávnenú stavbu nejedná vzhľadom k tomu, že v čase

výstavby mali súhlas žalobcov s jej zriadením. V tejto súvislosti nijak neriešil (hoci tak urobiť mal),
čo vlastne predchádzalo zisteniu žalobcov, že stavba má zasahovať do ich pozemku, ak obe strany
zhodne uviedli, že do roku 2006, kedy došlo k zriadeniu stavby neboli žiadne spory o spoločnú hranicu
pozemkov žalobcov parc. č. XXXX a žalovaných č. XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX. Žalovaní tvrdili, že
umiestnenie stavby v podstate konzultovali so žalobcami, títo o jej umiestnení vedeli a súhlasili, na

čo žalobca 1/ reagoval opílením konárov stromčekov nachádzajúcich sa niekde na spoločnej hranici
a až po zrealizovaní výkopov došlo zo strany žalobcov ku geodetickému zameraniu, ktoré však malo
súvisieť s ich problémami so susedom z opačnej strany (viď list žalobcu 1/ zo dňa 16. 10. 2006 na
č. l. 137 spisu). Ak by táto skutočnosť bola pravdivá, nasvedčuje to záveru, že ani žalobcovia v časerealizácie stavby nevedeli, že zasiahne ich pozemok a to je dôležité nielen z hľadiska eventuálneho (hoc
aj konkludentného) súhlasu s jej zriadením, ale prípadne aj vo vzťahu k použitiu jedného zo spôsobov
vysporiadania neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ. Prvoinštančný súd k otázke (ne)oprávnenosti

stavbypritomvôbecnevyhodnotilvýpovedesvedkovzosúvisiacehokonaniasp.zn.20C/116/2011,resp.
týchto nevypočul, hoci to žalovaní navrhli a je nutné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia vôbec
nie je jasné, na základe čoho vlastne prvoinštančný súd považoval predmetnú stavbu za neoprávnenú.
Správne síce poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012, ale sa ho nedržal,
lebo ak by mal preukázaný hoci aj ústny, resp. konkludentný súhlas žalobcov so stavbou, nemohol

by dospieť k záveru o jej neoprávnenosti. Odvolací súd len pripomína, že pre klasifikáciu stavby ako
neoprávnenej je rozhodujúca absencia občianskoprávneho titulu v dobe, kedy je realizovaná na cudzom
pozemku, t. j. ak v čase jej vzniku nejde o neoprávnenú stavbu, skutočnosti nastalé neskôr už aplikáciu
zákonných ustanovení o neoprávnenej stavbe nemôžu založiť. Čiže bez vyriešenia základnej otázky, či
stavba je oprávnenou alebo neoprávnenou nebolo možné skúmať ďalšie podmienky podľa § 135c OZ.

10. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že stavba žalovaných zasahuje čiastočne do pozemku žalobcov,
v ktorej otázke vychádzal zo znaleckých zistení i vyjadrení znalcov J. A. a J. O.. Odvolací súd však
konštatuje, že z týchto dôkazov a najmä vyjadrení oboch na pojednávaní dňa 26. 06. 2023 vyplýva len tá
skutočnosť, že vodomerná šachta zasahuje do pozemku žalobcov niekoľko centimetrov. Ani jeden z nich
však neuviedol presne koľko a či ide aj o zásah do pozemku C-KN parc. č. XXXX/X a už vôbec nemal

prvoinštančný súd podklad na to, aby mohol povedať, že aj vodovodná prípojka a potrubie zasahujú do
pozemku žalobcov a v akej miere. Pokiaľ totiž žalobcovia poukazovali na zameranie podzemných sietí
a objektov realizované J. A. v júni 2008 (č. l. 58 a nasl. spisu), toto zameranie vzhľadom na čas jeho
vypracovania nevychádza zo záverov znalca J. O., ktorý ako prvý podľa odvolacieho súdu správne vo
svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 04. 12. 2017 určil priebeh spoločnej hranice na účely

konania sp. zn. 20C/116/2011. S jeho závermi, že spoločná hranica pozemkov prechádza bodom 8 sa
stotožnil aj znalec J. A. a takto ustálenú hranicu považoval za správnu odvolací súd v konaní sp. zn.
14Co/113/2018. Odvolací súd preto nenachádza žiaden dôvod na iný záver ohľadne priebehu hranice
spoločných pozemkov než túto ustálil vo svojom posudku znalec J. O. (a z toho treba v ďalšom konaní
vychádzať). Na to nemá žiaden vplyv žalobcami predložený znalecký posudok P. X/XXXX písmoznalca

Q. A. Q., ktorý konštatoval prepisovanie číslice v poľnom náčrte č. XX z roku 1944 v bode staničenia
z XX,XX H. XX,XX, lebo ako správne uviedli žalovaní, nie je vylúčené, že k prepísaniu došlo ešte pri
samotnom mapovaní, keď nesprávne zaznačené číslo bolo opravené na správne – to aj odvolací súd
považuje za logickejšie vzhľadom na to, že pri hodnote XX,XX vychádzali podľa oboch znalcov geodetov
veľké odchýlky.

11. Za tohto stavu preto prvoinštančný súd mal vzhľadom na návrh žalovaných vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie a zistiť, či vzhľadom na znalcom J. O. ustálenú
hranicu pozemkov vodomerná šachta zasahuje do pozemku žalobcov – koľko a do ktorého, no hlavne
zistiť či do pozemku žalobcov zasahuje aj vodovodná prípojka a potrubie (tu odvolací súd dodáva, že

žalobcovia musia vysvetliť čo majú na mysli označeniami „vodovodná prípojka“ a „vodovodné potrubie“,
t. j. o ktoré časti stavby ide). Znalec bude musieť tiež vysvetliť, či v súvislosti s meraniami je prípustná
určitá odchýlka a či zamerané časti predmetnej stavby (šachta, prípojka, potrubie) sú situované tak, že
sa ich lokalizácia pohybuje v dovolenej odchýlke od znalcom J. O. určenej hranice. V takom prípade by
totiž podľa odvolacieho súdu nešlo o zásah do pozemku žalobcov a teda by ani nebol dôvod na aplikáciu

§ 135c OZ (resp. vôbec na odstránenie stavby).

12. Po prípadnom kladnom vyriešení otázky neoprávnenosti stavby a jej lokalizácie na pozemku
žalobcov sa bude prvoinštančný súd zaoberať tým, ktoré z riešení určených § 135c OZ prichádza do
úvahy. V tomto aspekte sporu potom posúdi, či odstránenie stavby nie je v rozpore s dobrými mravmi,

aká hospodárska strata vznikne, na aký účel bola stavba zriadená, aký je rozsah a druh zastavaného
pozemku, či prípojka bráni žalobcom vo využití svojho pozemku, či ho ohrozuje, resp. ich majetok, či
konali žalovaní v dobrej viere, lebo bez posúdenia toho nemôže správne zodpovedať otázku účelnosti
odstránenia stavby ako riešenie, ktoré najviac zasiahne do právneho postavenia žalovaných. Odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza, že ak sa preukáže vybudovanie prípojky, resp. potrubia v pôvodnej trase

vybudovanej ešte v polovici minulého storočia (ako to tvrdili žalovaní), odvolací súd za súčasného stavu
veci nevidí žiaden dôvod, aby bola žalovaným uložená povinnosť odstrániť prípojku, resp. potrubie, ale
bude dôvodné zriadiť k nim vecné bremeno vrátane vodovodnej šachty. V tejto súvislosti odvolací súd
ešte uvádza, že nebol správny postup prvoinštančného súdu, ktorý odmietol riešenie situácie zriadenímvecného bremena kvôli tomu, že žalovaní nepodali k tomu smerujúcu vzájomnú žalobu. Prvoinštančný
súd správne uviedol, že toto konanie je konaním, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu a preto nebol viazaný podaným žalobným návrhom (§ 216 ods. 2 CSP),

avšak to neznamená, že zriadiť vecné bremeno mohol iba ak by žalovaní podali vzájomný návrh. Práve
naopak, v takomto type konaní (tzv. iudicium duplex) súd musí postupovať aj bez návrhu, ktorý navyše
žalovaní aj urobili cestou právneho zástupcu (hoci len v záverečnej reči), teda žiaden návrh žalovaných
na iné než žalobcami požadované riešenie situácie v podobe odstránenia stavby prvoinštančný súd
nepotreboval.

13. V ďalšom konaní nasledujúcom po vrátení veci bude teda prvoinštančný súd postupovať popísaným
spôsobom, t. j. vyrieši otázku oprávnenosti stavby, jej lokalizácie a v závislosti od toho potom rozhodne
v súlade s § 135c OZ s tým, že svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP kladúc
pritom dôraz na povinnosť vysporiadať sa so všetkými právne relevantnými aspektmi sporu tak, aby
odôvodnenie bolo jasné a zrozumiteľné, bez zbytočného opisovania priebehu konania, vyjadrení strán

sporu a reprodukovania obsahu dôkazov.

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.