Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353898
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123353898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla, v právnom spore žalobkyne v 1. rade: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX C. XXX/XX XXX XX C., žalobcu v 2. rade: D. E., nar. XX.X.XXXX F. XXXX/XX XXX XX C.,
obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. G. H., I., s. r. o., IČO: 52 858 774, Južná
trieda 28, 040 01 Košice-Juh, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48A, 040
11 C., o zaplatenie 16.958 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 772,16 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 8092,92 eur a žalobcovi v 2.

rade sumu vo výške 8092,92 eur, žalobkyni v 1. rade s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy vo výške 8092,92 eur od 25.05.2023 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy vo výške 8092,92 eur od 25.05.2023 do zaplatenia a to v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,9
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“, resp. „žalobcovia 1, 2“) sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystricu súdu dňa 13.07.2023 domáhali,
aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu vo výške 16.958 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16.958 eur od 24.05.2023 do zaplatenia, ako aj nahradiť
žalobcom trovy konania.

2. Podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcovia 1, 2 odôvodnili tým, že žalobcovia sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. H., obec C. - D., J. C. A.,
zapísaných na LV XXXXX, pričom ide o nasledujúce parcely – parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku
– orná pôda o výmere 1376 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2,
parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh
pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere
456 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 748 m2, parcela KN-E č. XXXX,
druh pozemku – orná pôda o výmere 4503 m2 (v areáli G. sa nachádza časť tejto parcely, a to vo výmere

4117 m2, prílohou k žalobe je grafická identifikácia parcely E-KN č. XXXX od A. D. K. zo dňa 11.1.2021).
Spolu výmera nachádzajúca sa v areáli C. G. – 8479 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov:
1. A. B. C. I., L. M., 1/12 k celku ako vlastník B10, čo predstavuje 706,58 m2. 2. D. E. L. E., 1/12 k celku
ako vlastník B11, čo predstavuje 706,58 m2. Na vyššie uvádzaných nehnuteľnostiach, a to konkrétne:- parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X,
druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o
výmere 430 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, - parcela KN-

E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 456 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku
– orná pôda o výmere 748 m2, parcela KN-E č. XXXX, druh pozemku – orná pôda o výmere 4117 m2
sa nachádza H. I. G., I. H. C. tieto pozemky využíva na podnikateľské účely. Zákon 66/2009 Z. z. na
predmetnú situáciu aplikovať nemožno. Aj poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, v ktorom uviedol, že C. G. slúži na podnikateľské účely. Žalovaný

sa teda bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov1, 2, vyššie špecifikované pozemky užíva bez právneho
dôvodu, nakoľko si na nich zriadilo H. I. G. bez súhlasu vlastníka pozemku, a k pozemku nemá vlastnícky
vzťahaninájomnývzťahsvlastníkompozemku.Žalobcovia1,2poukázaliďalejnazákonnéustanovenia
§ 123, § 128 ods. 1 a ods. 2 § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a na rozsudok NS SR zo dňa 31. 01. 2011, č. k. 4Cdo/52/2009 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 237/09. Vzhľadom na to, že žalovaný užíval pozemky žalobcov

bez právneho titulu, tak žalobcovia má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá
výške nájomného. V k. ú. D. H. prenajíma H. C. I. za ročnú odplatu priemerne vo výške 12 € za meter
štvorcový. Podľa Znaleckého posudku č. 7/2021 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a
všeobecnej hodnoty nájmu za predmetné pozemky (parcela registra ,,E“ OU č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X N. XXXX), ktoré sú zapísané na LV č. XX XXX, k. ú. D. H., obec C. –

D., J. C. A., pre účel súdneho konania, znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 118,28
EUR/m2 a nájomné vo výške 9,90 € za m2 ročne. Napriek uvedenému žalobcovia žiadajú len 6 € za
m2. Na základe vyššie uvedeného sa preto žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia
získaného na ich úkor H. C.. Žalobcovia požadujú vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov
na podnikateľské účely v súvislosti s H. I. G. – a to nasledovných parciel: - parcela KN-E č. XXXX/X,

druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o
výmere 846 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, - parcela KN-
E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku
– orná pôda o výmere 456 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 748
m2, - parcela KN-E č. XXXX, druh pozemku – orná pôda o výmere 4117 m2, (bez vyčlenených dielov 1,

2, 3 a 4 v zmysle predkladanej grafickej identifikácie) za obdobie od 6.7.2021 do 6.7.2023, teda nižšie
uvedenú sumu podľa spoluvlastníckeho podielu žalobcov - 1/12 k celku ako vlastníci B10 a B11, čo
predstavuje pre každého žalobcu 706,58 m2. Preto suma bezdôvodného obohatenia pre žalobcov 1. A.
B. C. I., L. M., je 8479,- EUR (706,58 m2 x 6 € x 2 roky), 2. D. E. L. E., je 8479,- EUR (706,58 m2 x 6 €
x 2 roky), spolu žalovaná suma 16 958,- €. Žalobcovia požadujú aj zákonný úrok z omeškania vo výške

8,5% ročne od 24.5.2023, nakoľko predžalobná výzva bola doručená žalovanému dňa 23.05.2023, na
ktorú žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na uvedené považovali žalobcovia svoj žalobný nárok
za dôvodný a zároveň žiadali priznať náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 27.07.2023 sp.

zn. 11Up/993/2023 podal žalovaný odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcov neuznal z dôvodu, že
tento je premlčaný v celom rozsahu. Vznesenú námietku premlčania žalovaný odôvodnil skutočnosťou,
že na sporných pozemkoch bolo zákonom NR SR č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“)

zriadené zákonné vecné bremeno, a to ku dňu účinnosti daného zákona (01.07.2009). Ku dňu účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. vznikol vlastníkovi sporných pozemkov nárok na náhradu za zriadené vecné
bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo v trojročnej premlčacej dobe, t. j. 01.07.2012. V danej súvislosti
žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 66/2009 Z. z. Žalovaný ďalej uviedol, že N. C. G.
až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo-rekreačné účely v súlade s

funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta C., ktorý územie areálu definuje ako plochu
športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného
Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta C. na základe ustanovenia § 2 ods. 6
zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý odkazuje zákon č. 66/2009 Z. z. v poznámke pod
čiarou č. 1, a teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť ani v opakovanej

dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej podmienky prechodu majetku zo štátu na
mesto v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný preukazuje delimitačným
protokolom zo dňa 26.05.1993. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že právne vzťahy žalobcu a
žalovaného týkajúce sa pozemkov v N. C. G. sa primerane spravujú ustanoveniami zákona č. 66/2009Z. z.. Ďalšou zákonnou podmienkou aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. v konkrétnej veci je skutočnosť,
že stavba, v tomto prípade športový areál, neslúži (a ani neslúžil) na podnikateľské účely, keďže
bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania.

Krátky slovník slovenského jazyka definuje slovo účel ako „zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá
činnosť“. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj
občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takejto
služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného,
dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti,

verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe k zákonu č.
66/2009 Z. z., v ktorej sa uvádza, že „Tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov,
ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo
verejnom záujme.“ Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu poskytnúť možnosť
majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve samospráv
len v prípade, ak je na takomto usporiadaní verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a

mestom dotovaného N. C. G. je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného
záujmu a za žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúži/slúžil na účely podnikania. Na
podporu tvrdenia žalovaného, že účelom užívania N. C. G. bolo napĺňanie verejného záujmu (potrieb
obyvateľov) a nie podnikateľská činnosť, žalovaný predložil účtovné závierky H. I. O., O.. C. (I. P.
H. I. O. H. Q. D.). Žalovaný uviedol, že predkladané účtovné závierky preukazujú skutočnosť, že na

prevádzku C. G. bola každoročne poskytovaná dotácia z rozpočtu H. C., resp. z rozpočtu mestskej
časti, keďže bez tejto dotácie by nebolo možné zabezpečiť fungovanie C. G.. Aj napriek poskytovanej
dotácii bolo C. G. stratové, a to až do ukončenia jeho prevádzky v roku 2017. V nadväznosti na
uvedené žalovaný predložil nájomnú zmluvu č. P./XXXX zo dňa 13.09.1994 uzatvorenú medzi H. C.
N. H. I. O. H. Q. C. - D., ktorej predmetom bol prenájom areálu C. G. a poukázal na to, že z vyššie

uvedených skutočností vyplýva, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa v N. C. G.. C. H. C. nemalo ku dňu
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. zmluvne dohodnuté „iné právo“ a ide o stavbu povolenú podľa platných
právnych predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. Výst. XXXX/XXXX/XX-XX. zo
dňa 29.11.1983, ktorá prešla z vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1

zákona č. 66/2009 Z. z. v prospech H. C. zákonné vecné bremeno k pozemkom v N. C. G., a teda
aj k sporným pozemkom, ktoré oprávňuje mesto na ich držbu a užívanie. Zákon č. 66/2009 Z. z.
síce výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za vecné bremeno zriadené týmto zákonom, avšak
danou problematikou sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal tak Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to
v uznesení z 30.11.2020 vo veci prejednávanej pod sp. zn. 8Cdo/17/2019, v uznesení z 26. augusta

2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019, 21ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 28. októbra 2020,
sp. zn. IV. ÚS 539/2020. Žalovaný v celom rozsahu poukázal na citované rozhodnutia najvyššieho a
ústavného súdu, v zmysle ktorých za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno vzniká nárok
na náhradu jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti predmetného
zákona, teda k 01.07.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu vzniklo žalobcovi dňa

01.07.2009 a žalobca si nárok uplatnil na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalovaný
vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatnenému v tomto konaní, a to v celom jeho rozsahu.
Žalobcom v tomto konaní uplatnenej finančnej náhrade za užívanie sporných pozemkov v jednotkovej
cene 6 €/ m2/rok voči žalovanému považoval žalovaný za nadhodnotenú. Hoci žalovaný nesúhlasil s
nárokom žalobcu uplatneným formou opakujúceho sa plnenia, z opatrnosti do tohto konania predložil

Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30.12.2019 vypracovaný znalcom A. E. R., ktorým menovaný
znalec stanovil jednotkovú cenu nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v areáli C. G. v rozpätí od 4,258
do 4,767 €/ m2/rok (str. 11 a 12 ZP). S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú, zamietol.

4. Žalobcovia 1, 2 k odporu žalovaného uviedli, že skutočnosti v ňom uvedené v plnom rozsahu
rozporuje, pretože tvrdenia žalovaného sú v rozpore s právnou úpravou, skutkovým stavom aj
rozhodovacou praxou Krajského súdu v Košiciach i najvyšších súdnych autorít SR. Zákon 66/2009 Z. z.
sa nevzťahuje ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami,
ktoré slúžia na podnikateľské účely (§1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). Od roku 1993 až do svojho

zániku,tedaajvroku2009prevádzkovalavykonávalsprávuC.G.-H.I.O.,O..C.,IČOXXXXXXXX.Ide
o spoločnosť s ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný
bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne
ide o podnikateľa spĺňajúceho definíciu v zmysle §2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný predložilhospodárske výsledky (z účtovných závierok) kúpaliska za roky 2013 až 2016. Kúpalisko dosahovalo
za tieto roky výnosy od 141 591 € do 78 433 €. Uvedené potvrdzuje dobrý podnikateľský potenciál
kúpaliska. Hoci ročné náklady prevyšovali výnosy, straty za uvedené roky boli len 1952€, 16802€,

9015€ a 12531€. Strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých prípadoch je pre
subjekt dokonca výhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež ako efektívne mesto pristupuje ku správe
kúpaliska. Hospodárenie kúpaliska v uvedených rokoch bolo relatívne vyrovnané. Žalobcovia uviedli že
majú za to, že kúpalisko G. má podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva. Medzi stranami
nie je sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné služby pre návštevníkov.

Rovnako nie je sporné, že vstup do areálu kúpaliska nebol nikdy bezplatný. Preto fungovanie kúpaliska
nemožno nazvať inak ako podnikaním. Je nepochybné, že majetok obce možno použiť na podnikateľskú
činnosť(§8ods.4Zákonaoobecnomzriadeníč.369/1990Z.z.)„Obecprivýkonesamosprávyvykonáva
vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce
a rozvoja obce“ (§4 ods. 3 písm. k Zákona o obecnom zriadení). Teda samotný zákon predpokladá
podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, teda len vo verejnom záujme. Preto nemožno súhlasiť

s argumentáciou žalovaného o neaplikácií výnimky v ust. §1 ods. 3 zákona 66/2009 Z. z. z dôvodu,
že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme. Výkladom, ktorý prezentuje žalovaný by nebolo možné
aplikovať spomínanú výnimku nikdy, pretože mesto podniká vždy vo verejnom záujme. Ku dňu účinnosti
zákona 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko G. stojace na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania na
podnikanie. V roku 2009 a nasl. bolo aj riadne otvorené a užívané, čo medzi stranami nie je sporné.

Pretovecnébremenonatýchtopozemkochobjektívnenemohlovzniknúť.TentonázoružvyslovilKrajský
súd v Košiciach v uzneseniach sp. zn. 3Co/139/2022 zo dňa 9. júna 2023, sp. zn. 6Co/77/2023 zo
dňa 7. augusta 2023, sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.júna 2023 a iné. Preto majú žalobcovia za to, že
názor krajského súdu je v tomto smere jednoznačný. Napokon krajský súd v Košiciach vychádzal aj z
uzneseniaÚstavnéhosúduSRIV.ÚS677/2022zodňa20.decembra2022,ktorésazaoberámomentom

vzniku vecného bremena. Znalecký posudok č. XX/XXXX od A. R., ktorý predložil žalovaný je neaktuálny
a nemá objektívnu výpovednú hodnotu, preto ho v tomto konaní použiť nemožno. Už k žalobe žalobcovia
priložili nie len znalecký posudok Q. X/XXXX ale aj 3 nájomné zmluvy mesta C., ktorými kvalifikovane
preukázali nimi požadovanú výšku žalovaného nároku. Preto zotrvali na podanej žalobe a navrhli, aby
súd priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 percent.

5. Na pojednávaní dňa 9.07.2024 právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe ako aj ostatných
vyjadreniach podaných vo veci. Súčasne však vzal žalobu čiastočne späť vzhľadom na chybu pri
výpočte výšky žalobného návrhu, súčasne nerozporoval ani deň vzniku omeškania žalovaného v zmysle
jeho námietky s odôvodnením, že po konzultácii so zástupcom protistrany žiadal, aby bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1, 2 sumu vo výške 16.185,84 eur do 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.185,84 eur od 25.5.2023 do zaplatenia.
Náhradu trov konania navrhol priznať v celom rozsahu.

6. Poverený zástupca žalovaného tiež zotrval na svojich doterajších písomných podaniach ako aj

dôkazoch k ním priložených. S čiastočným späťvzatím žaloby žalobcov súhlasil, zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania vzhľadom na čiastočné zastavenie konania procesne zavinené žalobcami.

7. Oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, súd zistil tento skutkový
stav:

8. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. H., obec C.
- D., J. C. A., zapísaných na LV XXXXX, pričom ide o nasledujúce parcely: parcela KN-E č. XXXX/X,
druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o
výmere 846 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, parcela KN-

E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku
– orná pôda o výmere 456 m2, parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 748
m2, parcela KN-E č. XXXX, druh pozemku – orná pôda o výmere 4503 m2 (v N. G. sa nachádza časť
tejto parcely, a to vo výmere 4117 m2, Spolu výmera nachádzajúca sa v areáli kúpaliska G. – 8479
m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov: 1. A. B. C. I., L. M., 1/12 k celku ako vlastník B10, čo

predstavuje 706,58 m2. 2. D. E. L. E., 1/12 k celku ako vlastník B11, čo predstavuje 706,58 m2.

9. Zo znaleckého posudku Q. X/XXXX zo dňa 21.01.2021, predloženého do konania žalobcami,
vyhotoveného A. H. S., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnostia stavebný materiál pre účel vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty
nájmu za pozemok, parcela registra E UO č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
N. XXXX zapísané na č. XXXXX, k. ú. D. H., obec C. - D., J. C. A., pre účel súdneho konania metódou

polohovej diferenciácie vyplýva, že nájomné je vo výške 9,90 eur ročne za m2 .

10. Zo znaleckého posudku Q. XX/XXXX, predloženého do konania žalovaným, vyhotoveného znalcom
A. E. R., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a ich nájmu špecifikovaných v prílohe č. 1,
obec C. – D., k. ú. D. H., pre majetkovoprávne vyporiadanie, podľa platného právneho predpisu, podľa

stavu ku dňu ohodnocovania metódou polohovej diferenciácie vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu
sporných parciel za rok 2019 bola v rozpätí od 4,258 eur do 4,767 eur/m2 ročne.

11. Žalobcovia do konania predložili taktiež: nájomné zmluvy v počte ks 3 na č.l. 12-24, z ktorých
vyplýva, že žalovaný ako H. C. prenajíma pozemky v k. ú. D. H. za ročnú odplatu priemerne vo výške
12 eur za meter štvorcový, predžalobnú výzvu na č.l. 27 spisu, rozsudok Krajského údu v Košiciach zo

dňa15.11.2022, sp. zn. 5Co/136/2021 na č.l. 28-35 spisu, grafickú identifikáciu parcely E-KN č. XXXX
od A. D. K. zo dňa 11.1.2021 na č.l. 16 súdneho spisu.

12. Žalovaný do konania predložil: Územný plán T. C., legendu územného plánu na č.l. 96 – 82,
delimitačný protokol zo dňa 26.05.1993 na č.l. 97, dôvodovú správu k zákonu č. 66/2009 Z. z na č.l.

98-100, účtovné závierky (r. 2014 - 2016) H. I. O., O.. C. (I. P. H. I. O. H. Q. D.) P. č.l. 101 - 136, výpis z
ORSR (H. H. Q. C. – D.) na č.l. 137, nájomnú zmluvu č. P./XXXX (č.l. 138), stavebné povolenie č. Výst.
9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983 (č.l. 139), uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 2020, sp. zn.
8Cdo/17/2019 - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019 - uznesenie
Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-2 na č.l. 1470 – 160 súdneho spisu.

13. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu
späť.

20. Podľa ustanovenia § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 1 ods.1 zák.č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo - právnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon
upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo

vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").22. Podľa § 1 ods. 2 zák.č.66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do

vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 1 ods. 3 zák.č.66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Z dôvodovej správy k ods.3
cit. ustanovenia je zrejmé, že tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané

stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme.

24.Podľaust.§1ods.1aods.3zákonač.66/2009Z.z.,tentozákonupravujeusporiadanievlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,
ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod

stavbou"). Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami,
ktoré slúžia na podnikateľské účely.

25. Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok,
ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez

majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť
zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.
Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac
katastrálnychúzemí,náhradnýpozemoksaposkytnevrámciúzemiaobce.Aksaneuplatnípostuppodľa

odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových
úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa

začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto
zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred

zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na
účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník
pozemku.

27. Podľa ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec 6 alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

28. Predmetom sporu je nárok žalobcov 1, 2 voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 6.07.2021 do 6.07.2023.

29. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť,
že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. H., obec C.
- D., J. C. A., zapísaných na LV XXXXX, a to parciel nachádzajúcich sa v K.ú. D. H., obec C. –
D., J. C. A.. zapísaných na LV č. XXXXX, presne identifikovaných vyššie, resp. v žalobe. Nebolo

sporným, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom C. G., a že žalovaný užíva predmetné
nehnuteľnosti. Podstatnou skutočnosťou, ktorá bola medzi stranami sporná, bola dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom na procesnú obranu žalovaného,
ktorou učinil za sporné, či sa areál C. G. využíva na podnikateľské účely žalovaného a vo väzbena uvedené, či sa na uvedený spor vzťahuje Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), ktorý ako

vyplýva z ust. §1 ods. 3 predmetného zákona sa nevzťahuje a ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Žalovaný sa
procesne bránil, že areál C. G. sa nevyužíval v rozhodnom období na podnikateľské účely, žalobný
nárok treba posúdiť ako finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, vo
vzťahu ku ktorému vzniesol námietku premlčania. Žalobcovia uvedené skutočnosti rozporovali. Spornou

bola v konaní výška bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia poukázali na znalecký posudok Q. X/XXXX
znalca A. H. S., ktorý stanovil ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 9,90 eur/m2 a to podľa
stavu ohodnotenia nehnuteľností ku dňu 21.01.2021. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške
nájmu. Avšak žalobcovia požadovali vydať ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 6 eur/rok/
m2. Navyše výšku uplatneného nároku žalobcovia preukazovali nie len znaleckým posudkom ale aj
nájomnými zmluvami, v ktorých vystupuje žalované mesto ako prenajímateľ. Naproti tomu žalovaný

poukázal na znalecký posudok Q. XX/XXXX E. znalcom A. E. R., ktorý podľa stavu ohodnotenia ku
dňu 12.12.2019 určil všeobecnú hodnotu nájmu sporných parciel za rok 2019 v rozpätí od 4,258 eur
do 4,767 eur/m2 ročne.

30. Súd považoval za nesporné, že stavba na sporných pozemkoch prešla do vlastníctva žalovaného

podľa zák. č.138/1991 Zb. o majetku obci, t.j. podľa osobitného predpisu predpokladaného zákonom
č.66/2009 Z.z.

31. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.zák.), podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o
hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obch.zák., podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v
Obchodnom registri.

33. Do Obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obch.zák. zapisujú obchodné spoločnosti,
ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obch.zák.

34. Podnikateľmi sú osoby zapísané v Obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu

na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

35. Ako vyplýva už skôr citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená

to, že podnikateľská činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obch.zák., teda ten,
kto je na to oprávnený.

36. Podnikaním je podľa Obch.zák. len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne
spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2 ods.1 Obch.

zák.. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a
za účelom dosiahnutia zisku.

37. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,

ktorého príkazy musí plniť.

38. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo

vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.39. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je

názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

40. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že

konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

41. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne

dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

42. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,

obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia

potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

43. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

44. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách: a/ podnikanie obce vlastným
menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka; ide o
prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä na základe živnostenského
oprávnenia, b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková
organizácia obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť, c/ podnikanie obce

prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde o spoločnosť
s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných
obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa
účasťou na podnikaní iných subjektov, e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi, f/ príjmy z
prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní prenájom

nehnuteľností obce je živnosťou, iba ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené
s prenájmom, g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

45. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

46. O takýto prípad ide aj v tu prejednávanom spore, keď síce H. C. realizovalo výstavbu C. G. za
účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta), ale tieto potreby sa
následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa v zmysle § 2 ods. 1
písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.09.1994 prenajalo celý objekt

C. G. E. C..

47. H. C. teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti vo
vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ale

svoj majetok (C. G.) prenajalo podnikateľskému subjektu (H. I. O., O.. C.), ktorý prevádzkoval kúpalisko
za účelom dosiahnutia zisku.48. Vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského
subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie H. Q. C. - D., ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej
spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.

49. Prenajatý majetok H. C. - C. G. teda nepochybne bolo využívané na podnikanie nájomcu - H. I. O.,
O.. C., ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a z tohto podnikania
mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu.

50. Podstatnýmzhľadiskarozhodnutiavovecitedaboloposúdenie,čistavba(areálkúpaliska)slúžilana
podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,
VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

51. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že H. L.. H. Q. C. - D. poskytovali
dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované aj na podnikateľskú

činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok výnosy kúpaliska.

52. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom.

53. Činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa
všetky znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie.

54. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ
vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote

je bežným javom.

55. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - N. C. G. slúžila na podnikateľské účely, nemožno na pozemky
v N. C. G. aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle
cit. zákona v prospech žalovaného.

56. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v N. C. G. vzniklo vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. 01.07.2009,
keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok.

57. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa posudzuje ku dňu
01.07.2009 a keďže k tomuto dňu C. G. bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, nevzniklo k
pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.

58. Žalovaný pozemky v N. C. G. užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu, oprávňujúceho

ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky
pozemkov v N. C. G. vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vo výške
obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah. Toto
bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor ktorej sa obohatil.

59. Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná.
Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t.j. užívanie stavby je
konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva,
ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude
užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi

pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či
stavbu vôbec využíva.

60. Bez právneho významu je preto skutočnosť, že od konca letnej sezóny roku 2017 kúpalisko je mimo

prevádzky, keďže okupácia pozemkov stále trvá a vyplýva zo samotnej existencie daného areálu.

61. Zároveň je potrebné vlastníctvo žalovaného k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobkyne
posudzovať v kontexte, t.j. že stavby tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelenýpriestor využívaný práve v súvislosti s týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný
funkčný celok, pričom nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov; k
bazénom je totiž potrebné sa fyzicky dostať.

62. Uvedený právny názor (v ods. č. 31 - 61 rozsudku) vyslovil Krajský súd v Košiciach o. i.
v uzneseniach, sp. zn. sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.júna 2023 a sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7.
augusta 2023, ako aj v rozsudku zo dňa 15.11.2022, sp.zn. 5Co/136/202, v ktorom súd konštatoval,

že: „Kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské
účely, preto sa na ne nevzťahuje zák.č.66/2009 Z.z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži
svojmu účelu a nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Súd sa preto priklonil k tejto záväznej
názorovej právnej línii, od ktorej nevzhliadol dôvod sa odkloniť.

63. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1,2 OZ za

2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. Súd žalovaným vznesenú
námietku premlčania posudzoval v zmysle § 107 OZ, keďže žalobou uplatnený nárok posudzoval ako
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto žalobcami uplatnený nárok nie je premlčaný.

64. Vzhľadom na uvedené súd námietky žalovaného spočívajúce v tvrdení, že areál C. G. sa nevyužíval
v rozhodnom období na podnikateľské účely, že žalobný nárok treba posúdiť ako finančnú náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ako aj vznesenú námietku premlčania v danom
smere, považoval za nedôvodné.

65. Spornou bola v konaní výška bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia 1, 2 v danom smere poukázali
naznaleckýposudokQ.X/XXXXzodňa21.01.2021vyhotovenéhoA.H.S.,ktorýstanovilročnénájomné
za predmetné pozemky vo výške 9,9 eur/m2. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu.
Avšak žalobcovia požadovali vydať ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 6 eur/rok/m2.
Naproti tomu žalovaný poukázal na znalecký posudok Q. XX/XXXX vypracovaný znalcom A. E. R., ktorý

podľa stavu ku dňu ohodnotenia určil všeobecnú hodnotu nájmu sporných parciel za rok 2019 v rozpätí
od 4,258 eur do 4,767 eur/m2 ročne.
66. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že odborná otázka stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu
sporných parciel bola v predložených znaleckých posudkoch zodpovedaná rozdielne, bolo by možné
vychádzať aj z priemeru hodnoty nájmu posudku A. S. (9,9 €/m2/rok) a posudku A. R. (4,258 eur do

4,767 €/m2/rok), kde by výška nájmu bola ustálená na sumu vyššiu ako 6 eur na m2 za rok. Žalobcovia
namietli aktuálnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX a tým jeho výpovednú hodnotu.
67. Vo vzťahu k nájomným zmluvám predložených žalobcami do konania, v ktorých vystupuje žalovaný
ako prenajímateľ, žalobcovia uviedli, že trhová hodnota nájmu obdobných pozemkov v rovnakom
katastrálnom území, ktorú žiada mesto ako prenajímateľ predstavuje okolo 12 eur za m2 ročne. V tomto

konaní mesto (žalovaný) v postavení nájomcu namieta o polovicu nižšiu výšku nájomného teda 6 eur,
ako samo požaduje.
68. Pozemky, ktoré sú predmetom vyššie uvedených nájomných zmlúv, sa nachádzajú v rovnakom
katastrálnom území ako sporné pozemky, jedná sa o iný druh pozemkov. Aj napriek tomu, že je v listoch
vlastníctva,naktorýchsúspornépozemkyevidované,akodruhspornýchpozemkovuvedenáornápôda,

nie je tento údaj, vzhľadom na to, že sa jedná o parcely registra „E“ poukazujúc na ust. § 70 ods. 2
Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon), pre súd záväzný. Aj v znaleckom
posudku Q. X/XXXX je uvedené, že predmetné parcely sa nevyužívajú ako orná pôda. V znaleckom
posudku č. XX/XXXX je konštatované, že u sporných pozemkov je možnosť napojenia na inžinierske
siete, pitnú vodu, kanalizáciu, plyn, elektrickú energiu.

69. Súd má za to, že napriek tomu, že znalecký posudok (ako aj odborné vyjadrenie) smeruje k
poznaniu skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti, aj znalecký
posudok podlieha sudcovskému hodnoteniu. Z pohľadu na uvedené sa súdu javí odôvodnenie oboch
znaleckých posudkov v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, odôvodnenie považuje
súd za logické, taktiež, že posudky vychádzajú zo zistených skutočností, nie sú rozporné, sú úplné, z

hľadiska pravidiel logického myslenia sú presvedčivé, závery sú náležite odôvodnené, sú podložené
obsahom nálezu, bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať. Závery
posudku Q. X/XXXX sú súladné aj s výsledkami znaleckého posudku Q. XX/XXXX, na ktorý poukázal
žalovaný a to z pohľadu použitej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty sporných parciel, ktoroubola v oboch prípadoch metóda polohovej diferenciácie. Ďalej súd zistil, že totožné boli v rámci danej
metódy aj ďalšie vstupné hodnoty ako je výmera pozemkov a ich východisková hodnota, ktorá je v oboch
posudkoch totožná, diskrepanciu spôsobil koeficient polohovej diferenciácie, resp. hodnoty slúžiace

na jeho výpočet. Súd v danom smere akcentuje, že v období medzi vyhotovením oboch znaleckých
posudkoch, došlo k enormnému zvýšeniu cien nehnuteľností, čo je všeobecne známa skutočnosť.
Zmenili sa úrokové sadzby úverov, vkladov, zmenila sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, nastala inflácia.
70. Poukazujúc na všetky uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že podkladom pre ustálenie výšky

bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k predmetným pozemkom za rozhodné obdobie, ktorá sa v zásade
rovná výške nájomného požadovaného v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o nájme, bude pre súd
nie len priemer hodnoty nájmu vyplývajúci zo znaleckých posudkov predložených do konania stranami
sporu, ale aj nájomné zmluvy z roku 2016, v ktorých žalovaný v postavení prenajímateľa v roku 2016
požadoval za obdobné pozemky dokonca dvojnásobok výšky nájomného oproti tomu, aké si uplatnil
žalobca v tomto konaní.

71.Vzhľadomnato,žežalobcovia1,2 požadujútitulombezdôvodnéhoobohateniasumuvovýške6eur/
m2/rok, súd považuje uvedenú výšku za dôvodnú a s poukazom na vyššie uvedené za primeranú sumu
titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k sporným parcelám za žalované obdobie od 6.07.2021
do 6.07.2023 a to s prihliadnutím aj na to, že sám žalovaný v staršom spore vedenom pod sp. zn.
37C/48/2019 navrhol a teda považoval za dôvodnú a primeranú sumu 4,411 eur za m2/rok a to za

vtedy žalované obdobie od 8.08.2017 do 31.12.2019.
72. Žalobcovia požadovali vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov na podnikateľské účely
v súvislosti s H. I. G., a to nasledovných parciel: - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o
výmere 1376 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 846 m2, - parcela KN-
E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku –

orná pôda o výmere 120 m2, - parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 456 m2,
- parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 748 m2, - parcela KN-E č. XXXX, druh
pozemku – orná pôda o výmere 4117 m2, (bez vyčlenených dielov 1, 2, 3 a 4 v zmysle predkladanej
grafickej identifikácie) za obdobie od 6.7.2021 do 6.7.2023, teda sumu podľa spoluvlastníckeho podielu
žalobcov - 1/12 k celku ako vlastníci B10 a B11, čo predstavuje pre každého žalobcu 706,58 m2.

73. Pôvodne suma bezdôvodného obohatenia bola žalobcami uplatnená spolu vo výške 16.958 eur,
ktorú dosiahli nasledujúcim výpočtom sumy bezdôvodného obohatenia: 1. A. B. C. I., L. M., je 8479 eur
(706,58 m2 x 6 eur x 2 roky), 2. D. E. L. E., je 8479 eur (706,58 m2 x 6 eur x 2 roky).

74. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu vo výške 16.185,84 eur do 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.185,84 eur od 25.5.2023 do
zaplatenia, teda zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 8092,92 eur a žalobcovi v 2. rade sumu
vo výške 8092,92 eur, žalobkyni v 1. rade s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy vo

výške 8092,92 eur od 25.05.2023 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy vo výške 8092,92 eur od 25.05.2023 do zaplatenia a to v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Súd posúdil dispozičný úkon žalobcov ako čiastočné späťvzatie žaloby.
Poverený zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcov súhlasil.

75. Pokiaľ ide o čiastočne späťvzatie žaloby čo do sumy 772,16 eur, v tejto časti súd v súlade s
ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, rešpektujúc vôľu žalobcov, ktorí sami ako dominus litis
sú oprávnení disponovať svojou žalobou.

76. Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

77. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom

od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.78. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

79. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

80. Súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý,

ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je
zákonomstanovenásplatnosťpohľadávokvzniknutýchztohtoprávnehotitulu,pretodobaplnenia,aknie
určená dohodou, je viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepoprel
doručenie výzvy žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 6.07.2021 do 6.07.2023
zo dňa 23.05.2023, s tým, že žalobcovia nerozporovali námietku žalovaného ohľadne dátumu odkedy

žalobcovia žiadali priznať úroky z omeškania, ktorý súd v súlade so zhodnou vôľou strán konania ustálil
na deň 25.05.2023.

81. Keďže mal súd preukázané, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania,
priznal žalobcom nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, a to v nimi

uplatnenej percentuálnej výške 8,5% ročne do zaplatenia.

82. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Súd vyhovel žiadosti žalovaného, proti
ktorej žalobcovia nenamietali a vzhľadom na výšku prisúdenej sumy určil lehotu na plnenie na 15 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.

83.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

84.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

85.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

86.Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia majú voči žalovanému podľa ust. § 255 ods. 1, § 256
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, keďže žalobcovia vzali žalobu čiastočne späť vzhľadom na

nesprávny výpočet výšky sumy žalobného nároku, možno konštatovať, že žalobcovia procesne zavinili
(čiastočné) zastavenie konania a vo zvyšnej časti boli v spore úspešní, nakoľko súd žalobe vyhovel,
pričom tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im
náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 CSP).

87.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).