Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722202438
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6722202438.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne N. E., narodenej XX. E. XXXX, Y., V. XXX/XX, v
konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Martin, Škultétyho 472/10,
IČO: 36 868 108, proti žalovanej K. Q., narodenej X. W. XXXX, U. Q., V. XX, v konaní zastúpená
advokátom Mgr. Martinom Orviským, Vígľašská Huta, Kalinka 67, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/35/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 10. januára 2024 sp. zn. 14Co/86/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom z 27. apríla 2023 č. k. 15C/35/2022-184

vyhovel žalobe žalobkyne a žalovanej uložil povinnosť vypratať a odovzdať nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa v kat. úz. L. N., zapísanú Okresným úradom Detva, katastrálny odbor na LV č. XXXX a to byt č.
X na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, postavenom na parc. registra KN - C druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 251 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu a zastavanom pozemku o veľkosti 91/565- tín
a spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku parc. registra KN- parc. č. XXX/XX o výmere 569

m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 91/565- tín, na tom základe, že žalovaná
v predmetnej nehnuteľnosti bývala neoprávnene po uplynutí doby nájmu, a teda neoprávnene užívala
predmet vlastnícky patriaci žalobkyni. Žalobkyni priznal okresný súd voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,odvolací súd“) uznesením z 10. januára 2024 sp. zn.

14Co/86/2023 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd
prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „CSP“). Rozhodnutie nenapĺňalo všetky
atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia a zakladalo procesnú vadu zmätočnosti, keď v odôvodnení
rozhodnutia sa okresný súd nevysporiadal náležite s právnou argumentáciou žalovanej týkajúcej sa
existencie nájomného vzťahu žalovanej k predmetnému bytu.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa v zmysle § 420 písm. f) CSP
namietajúc, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy a žiadnym spôsobom neprihliadol
na skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu žalobkyne v odvolacom konaní. Dovolateľka namietala
nesprávne odôvodnenie odvolacieho súdu, podľa ktorého sa prvostupňový súd nevysporiadal so
subjektívnou a objektívnou stránkou civilnoprávnej úžery. Okresný súd podľa názoru dovolateľky

správne právne a skutkovo posúdil vec a uzavrel, že pri dojednaní kúpnej ceny bola zachovaná zmluvná
voľnosť účastníkov zmluvy zohľadňujúc aj zásadu dobrých mravov.4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhla, aby dovolací súd v súlade s § 447
písm. c) CSP dovolanie žalobkyne odmietol, lebo dovolanie je v zmysle § 420 CSP prípustné výlučne

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
konanie končí.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“, ,,dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej

neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1
CSP), skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným

spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

7. V danom prípade dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f)
CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Základným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa
§ 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd
skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie

dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f) CSP pristupuje dovolací súd
len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí,
je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej

procesnej vade došlo alebo nedošlo.

9. Žalobkyňa dovolaním napadla uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého kasačné uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím
odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď
potvrdzuje, alebo mení. Uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie o veci vymedzenej žalobou končí. V

dôsledku kasácie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne
skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. Uvedeným rozhodnutím sa končí iba
odvolacie konanie o konkrétnom odvolaní. V tomto prípade právo na súdnu ochranu musí ustúpiť
efektívnemu výkonu spravodlivosti.

11. V týchto súvislostiach dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 19. januára 2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
ako R 19/2017.

12. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol
zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, nie je dovolanie
podľa § 420 CSP prípustné. Dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm.
c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej nesprávnosti.13. Úlohou súdu bude rozhodnúť i o navrhovanej zmene strany v konaní na návrh žalobkyne vzhľadom
na podanie z 5. júna 2024.

14. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.