Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122335770
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6122335770.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlo: Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zast.: Remedium
Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 4 996,88 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24. 05. 2022, postúpenou

tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 08. 11. 2022, domáhal zaplatenia sumy 4 996,88 EUR
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 01. 10. 2021 medzi postupcom 365.bank, a. s., (pôvodné obchodné meno Poštová banka, a.s.),
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným

dňa XX. XX. XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej postupca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho
postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 14. 10. 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 7 024,10 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 960,88 EUR, z
riadneho úroku vo výške 2 027,22 EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,00 EUR a z poplatkov vo
výške 36,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobou uplatnená istina predstavuje
súčet dlžnej úverovej istiny a neuhradených poplatkov. Žalovaný neuhradil pohľadávku ani čiastočne.
Úroky z omeškania žalobca uplatnil z dlžnej úverovej istiny 4 960,88 EUR, za obdobie od 02. 10. 2021,
čo je deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Oznámenie postupcu
opostúpenípohľadávky(č.l.6),Aktuálnystavúverukudňu18.10.2021(č.l.7),Pokusozmierspodacím

hárkom (č.l. 10 – 11), Zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2021 (č.l. 13 – 18), Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 19 – 23), Žiadosť o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX (č.l. 24 – 25),
Výzva na úhradu dlžnej sumy s doručenkou (č.l. 26 – 27), Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery
(č.l. 28 – 30), Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 31 – 37), Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej
časti úveru s doručenkou (č.l. 38 – 39), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (č.l. 40 – 42).

3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Preto súd žalobu
doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že dňa
23. 11. 2022 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
(č.l. 81).

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom sp. zn. 22Csp/74/2022-103 zo dňa 26. 05. 2023, pričom
žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

6. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 21CoCsp/8/2023-150 zo dňa
29. 04. 2024 zrušil prvý rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa názoru odvolacieho súdu ak súd zamietol žalobu – v podstate z dôvodu neskúmania bonity
žalovaného – v situácii, keď sa žalobca k skúmaniu bonity v žalobe nevyjadroval, a to bez toho, aby

na také vyjadrenie predtým súd žalobcu vyzval podľa § 150 ods. 2 CSP, znemožnil tým žalobcovi viesť
kontradiktórne konanie, prvý rozsudok tunajšieho súdu je prekvapivý, a teda došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces.

7. V súlade so závermi odvolacieho súdu tunajší súd vec opätovne prejednal na pojednávaniach

v dňoch 11. 10. 2024 a 24. 01. 2025. V oboch prípadoch súd pojednával v neprítomnosti strán. Po tom,
ako na pojednávaní dňa 11. 10. 2024 vyslovil, že rozhodnutie vo veci závisí od posúdenia splnenia
povinnosti veriteľa skúmať bonitu žalovaného, v spojení s posúdením platnosti zosplatnenia úveru a jeho
následného postúpenia žalobcovi, v kontexte skúmania aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
a prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd osobitnou písomnou výzvou zo dňa 11. 10. 2024

vyzval (na pojednávaní neprítomného) žalobcu na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam (č.l. 176).

8. Žalobca reagoval na výzvu súdu podaním zo dňa 05. 11. 2024. Uviedol, že veriteľ pri zosplatnení
úveru dodržal postup podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Možnosť vyhlásiť úver predčasne
splatným veriteľ so žalovaným dohodol v čl. 4 ods. 4.4 Zmluvy. Veriteľ výzvou zo dňa 16. 09. 2019

vyzval žalovaného v súlade s ust. 53 ods. 9 OZ na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje predložená
doručenka. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej Platobnej histórie k úhrade
omeškanejsumy,podanímzodňa14.10.2019vyhlásilpostupcamimoriadnusplatnosťúveru.Pokiaľide
o skúmanie bonity žalovaného, veriteľ posudzoval bonitu žalovaného podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ v spojení

s § 2 Opatrenia NBS, ktoré stanovilo metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať, pričom
tento sa počíta s použitím vzorca DSTI=(výdavky (V))/(prijem (P)-náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb(N)). Existujúce záväzky, ktoré vie veriteľ objektívne overiť bez súčinnosti spotrebiteľa,
veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 24. 06. 2019, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nemal v
časeposkytnutiaúveružiadnezáväzky.Novýúverbolposkytnutýsmesačnousplátkou84,04€.Výdavky

na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 84,04 €. Spotrebiteľ deklaroval príjem z dôchodku
vo výške 363 €. Veriteľ dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 26. 04. 2019 overil príjem spotrebiteľa s
pozitívnymvýsledkom.Veriteľtedapočítalsmesačnýmčistýmpríjmomvovýške363€.Vrámcinákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v
celkovej sume 205,07 €, nakoľko spotrebiteľ neuviedol žiadne vyživované dieťa. Veriteľ bral zároveň

do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú
obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako
rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným
minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 31,60 € ((363 €- 205,07 €) * 20%). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
bola teda vo výške 236,70 €. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať
poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu

pripojil nasledovné listinné dôkazy: report zo Sociálnej poisťovne (č.l. 188), report zo SRBI (č.l. 189),
doručenka (č.l. 190).

9. Tunajší súd má za to, že vyššie uvedeným postupom odstránil nedostatok, ktorý mu vytkol odvolací
súd, poskytol žalobcovi priestor na riadne vyjadrenie sa ku všetkým otázkam, ktoré súd žalobcovi

uviedol ako otázky podstatné z hľadiska rozhodnutia vo veci, pričom súd svoje rozhodnutie založil iba
na posúdení tých otázok, ku ktorým sa žalobca vyjadroval.

10. Súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným
skutkovým a právnym záverom.

11. Právny predchodca žalobcu (365.bank, a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou
dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“,
č.l. 19), na základe ktorej banka poskytla žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver s nasledovnou
špecifikáciou: výška úveru: 5 000,00 EUR, fixná ročná úroková sadzba: 13,10 %, počet splátok: 96,
výška mesačnej splátky: 84,04 EUR, prvá splátka splatná: 15. 05. 2019, termín konečnej splatnosti:

15. 04. 2027, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť: 8 116,78 EUR, RPMN: 14,30 %, priemerná
hodnota RPMN: 8,40 %. Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu (č.l. 7), žalovaný nesplácal úver riadne
a včas, pričom uhradil iba prvú splátku úveru a od 15. 06. 2019 neuhradil žiadnu splátku. Veriteľ zaslal
žalovanému Upozornenie - Výzvu na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16. 09. 2019 (č.l. 38), v ktorej
ho upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

Veriteľ zosplatnil úver ku dňu 14. 10. 2019, o čom žalovaného upovedomil listom zo 14. 10. 2019 (č.l. 26).

12. 365.bank, a. s. a žalobca uzavreli medzi sebou dňa 01. 10. 2021 Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
III/2021 (č.l. 13, 18), ktorej predmetom bolo postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu. Postúpenie
pohľadávkypostupcaoznámilžalovanémuOznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkyz25.10.2021

(č.l. 6).

13. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky
a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia

povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej

starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

17. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie ospotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

18. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

19. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

21. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
ospotrebiteľskomúvereaozrušeníSmerniceRady87/102/EHS(„Smernica“),členskéštátyzabezpečia,

že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais
proti E. F., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný

dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

22. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa

sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza zexistujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

23.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského
úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal
schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného
vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ
povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou

je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne
vyjadril vo svojich podaniach v konaní. Argumentoval, že veriteľ posudzoval bonitu podľa pravidiel
stanovených v Opatrení NBS č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy („Opatrenie“),
a teda postupoval s odbornou starostlivosťou. S týmto záverom sa tunajší súd nestotožnil, a to z ďalej

uvedených dôvodov. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb žalovaného veriteľ stotožnil so životným minimom, pričom zohľadnil tiež paušálnu sumu
výdavkov vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Z vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že podľa jeho názoru od účinnosti Opatrenia už veriteľ nemusí zhromažďovať

údaje o aktuálnych reálnych nákladoch žiadateľa o úver, ale postačuje tieto údaje nahradiť výškou
životného minima, v danom konkrétnom prípade zvýšenou o paušálnu sumu výdavkov vo výške 20 %
rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov
jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru tunajšieho súdu
však aktuálnu právnu úpravu nemožno takto interpretovať a aplikovať, pričom nová právna úprava

v spojení s Opatrením nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa o úver. § 7
ods. 27 ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a zároveň
tiež ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Posledná veta odseku 27 síce
ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu
nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných
životných nákladov. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez
ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než

je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným
korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5 Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenejvovýškesumyživotnéhominima...Akzákonuvádza,ženákladyspotrebiteľatrebaposudzovať
s ohľadom na životné minimum a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima,

podľa názoru tunajšieho súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na
zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám
si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia
bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, abyveriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na
základné životné potreby. Okrem toho, že to výslovne ustanovuje ZoSÚ (viď. vyššie), je tomu tak aj preto,
že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú

výšku životného minima, čo je všeobecne známa skutočnosť. Okrem toho, veriteľ má podľa § 7 ods. 27
ZoSÚ zohľadniť i ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa, a teda komplexne
posúdiť jeho reálnu schopnosť úver splácať. Postup veriteľa, ktorý náklady spotrebiteľa na základné
životné potreby automaticky a bez zisťovania reálnych nákladov stotožnil so sumou životného minima,
je v priamom rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ. Právo musí byť aplikované v kontexte aktuálnej spoločenskej

reality, tak, aby bol naplnený účel právnej úpravy (v danom prípade je ním účinná ochrana spotrebiteľov
pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by
viesť k ich platobnej neschopnosti – viď. odseky 21 a 22 tohto rozsudku). Posudzovanie bonity bez
elementárnychvstupnýchúdajovoskutočnýchnákladochžiadateľaoúvernemožnohodnotiťakopostup
sodbornoustarostlivosťou.SuvedenýmprávnymnázoromsastotožniliKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
sp. zn. 28CoCsp/9/2024 z 12. 11. 2024. Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s §

7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných
dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru. Zároveň súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov pre
hrubé porušenie povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu, s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ

druhú, tretiu a štvrtú vetu.

24. Žalobca v konaní argumentoval, že skúmanie bonity je otázkou skutkovou, a teda súd by mal
skúmanie bonity posudzovať iba ak žalovaný namietne porušenie povinnosti veriteľa pri skúmaní
bonity, čo v tomto prípade žalovaný neurobil. Zároveň ide o otázku odbornú, ktorú nemôže súd

vyhodnocovať sám. Nie je tomu tak. Skutkovou otázkou je, aké konkrétne údaje vstupovali do procesu
posudzovania bonity veriteľom a akým spôsobom veriteľ bonitu posudzoval. Žalobca uviedol, ako
veriteľ pri posudzovaní bonity postupoval a tiež aké konkrétne údaje dosadil do vzorca. Žalovaný
nenamietal,žebymalibyťpoužitéinéúdaje,resp.ževeriteľpostupovalinak,akožalobcatvrdilvsúdnom
konaní, a súd toto ani nijako nespochybňoval. Vzal za nesporné, že právny predchodca žalobcu skúmal

bonitu žalovaného tak, ako to tvrdil žalobca. Avšak už to, či žalobcom tvrdený postup pri skúmaní
bonity zodpovedal v tom čase platným právnym predpisom, je otázkou právnou (=subsumpcia súdom
ustáleného skutkového stavu pod relevantnú právnu normu), pričom právne posúdenie prináleží súdu.
Súd pritom neposudzuje, či úver mal byť v konečnom dôsledku poskytnutý alebo nie, ani nerobí záver
o tom, či žalovaný bol alebo nebol dostatočne bonitný na získanie úveru. Neobstojí teda ani argument, že

ide o otázku odbornú. Súd v rámci právneho posúdenia posudzuje, či žalobcom tvrdený postup veriteľa
pri skúmaní bonity zodpovedá zákonu, a to práve s ohľadom na zásadné právne dôsledky spojené
s porušením povinností veriteľa podľa § 7 ZoSÚ a z nich plynúcu (ne)existenciu a (ne)vymožiteľnosť
samotného žalobou uplatneného nároku alebo jeho časti. Pre úplnosť tunajší súd poukazuje na to,
že súdy SR, vrátane NS SR, už v iných veciach žalobcu dali žalobcovi odpoveď na otázku, či je

súd oprávnený ex offo posudzovať skúmanie bonity spotrebiteľa, platnosť postúpenia a jeho aktívnu
legitimáciu,pričomdospelikzáveru,žesúdjeoprávnenýuvedenéotázkyskúmaťajvprípadepasivityna
strane žalovaného spotrebiteľa (napr. NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, KS TT sp. zn. 21CoCsp/8/2023). K
námietkežalobcu,žesúdnemôžesuplovaťprocesnúaktivitužalovanéhospotrebiteľa,súdpoukazujena
závery ÚS SR uvedené v uznesení sp. zn. I. ÚS 246/2019, podľa ktorých pasivita žalovaného v konaní

nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP povinnosť všeobecného súdu
priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Na dôvažok ešte súd dopĺňa, že nesprávnym je tiež argument
žalobcu, podľa ktorého sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ považuje iba taká
situácia, keď veriteľ bonitu neskúmal ani jedným zo spôsobov uvedených v tretej vete § 11 ods. 2 ZoSÚ,
poukazujúc na použitú spojku „alebo“. Tento záver nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. „Ani jedným

zo spôsobov“ by zodpovedala spojka „a“. Spojke „alebo“ zodpovedá „ktorýmkoľvek z nich“. Teda veriteľ
je povinný jednak zhromaždiť údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a zároveň
je povinný prihliadať na údaje z databáz. Ak čokoľvek z uvedeného nesplní (jedno alebo druhé), ide
o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Tomuto výkladu zodpovedá tiež výklad teleologický
(zmyslom je dôkladné – a nie iba formálne či „polovičné“ – posúdenie skutočnej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver) a tiež výklad systematický prihliadajúci na ostatné ustanovenia § 7 ZoSÚ, ktoré ukladajú
veriteľovi povinnosť zohľadniť údaje o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa a zároveň zisťovať
a overovať relevantné údaje v príslušných databázach. Bez ohľadu na to, posledná veta § 11 ods.
2 ZoSÚ jasne hovorí, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenieustanovení § 7 ods. 19 až 42, čo je aj tento prípad, ako vyplýva zo záverov uvedených v odseku 25 tohto
rozsudku. V podaniach žalobcu táto veta absentuje. Bolo by preto vhodné, aby si žalobca aktualizoval
svoje generické podania v súdnych konaniach. Okrem toho, nemožnosť zosplatniť úver je právnym

následkom akéhokoľvek porušenia povinností veriteľa pri skúmaní bonity, pričom nemusí ísť o hrubé
porušenie tejto povinnosti (por. prvú vetu § 11 ods. 2 ZoSÚ).

25. Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva veriteľa na
zaplatenie jednotlivých splátok úveru. Súd preto posudzoval, či žalobcovi možno priznať nárok voči

žalovanému z titulu jednotlivých splátok.

26. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ platného v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (viď. odsek
14 tohto rozsudku) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať

spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. Pre platnosť postúpenia sa okrem iného vyžaduje preukázanie splnenia podmienky v zmysle
ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, respektíve, že sa pohľadávka stala (platne,
t.j. v súlade so zákonom) splatnou pred uvedeným termínom. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá
dňa 26. 04. 2019 a úver mal byť podľa nej splatený v 96 mesačných splátkach, s termínom konečnej

splatnosti úveru 15. 04. 2027. Žalobou uplatnenú pohľadávku veriteľ postúpil na žalobcu s účinnosťou
k 20. 10. 2021 (viď. oznámenie o postúpení pohľadávky na č.l. 6). Z uvedeného je zrejmé, že postúpenie
pohľadávky bolo realizované pred termínom konečnej splatnosti úveru, a to v dôsledku zosplatnenia
úveru pred konečným termínom splatnosti úveru. Keďže veriteľ zosplatnil úver v rozpore so zákonom
(pre porušenie povinnosti skúmať bonitu s odbornou starostlivosťou), a teda neplatne (§ 39 OZ), postúpil

na žalobcu tzv. živý úver, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ a takéto postúpenie je s poukazom na §
39 OZ neplatné. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový
vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom
konania a bez platného postúpenia pohľadávky nie je na strane žalobcu splnená podmienka aktívnej
vecnej legitimácie (por. rozhodnutia KS TN 16CoCsp/8/2024, KS PO sp. zn. 6CoCsp/22/2024, KS TT

sp. zn. 32CoCsp/6/2023, KS BB sp. zn. 13CoCsp/4/2024, KS TT sp. zn. 16CoCsp/10/2023).

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto
konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej úverovej
zmluvy, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto

rozsudku.

29. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, v spojení s 396 ods.
3 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, pretože súd žalobu zamietol v celosti. Mal by tak nárok na
náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. V konaní si však žiadne trovy neuplatnil a ani

z predmetného spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. Preto mu náhrada trov konania priznaná
nebola, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient

môže odvolanie podať za podmienok uvedenýchv § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá

strana domáhať jej splnenia v exekúcii.