Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254654
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124254654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne
zast: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin,
IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 714,98 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 51C/68/2024-142 zo dňa 2.12.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á proti žalovanému p r á v o na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 549,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 549,77 eur od 31.10.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie mal zo zmluvy o prenájme vozidla č. 511/2024 zo dňa 25.08.2023 preukázané,
že žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla zn.
HYUNDAI i30 CW, EČV: A. XXX B. od 25.08.2023 do 22.09.2023 so zmluvným nájomným 50 eur/deň.
Žalobca vystavil poškodenému dňa 21.09.2023 faktúru č. 230553, splatnú dňa 06.10.2023 na sumu
1.449,77 eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy, za obdobie od 25.08.2023 do 22.09.2023.
Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 22.09.2023 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.449,77 eur z titulu
poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 1.449,77 eur z titulu faktúry č. 230553. Podľa čl. 5
zmluvy, vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo), sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo
dňa 22.09.2023. Z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9571830615 vyhotoveného na
tlačive žalovaného a podpísaného dňa 22.9.2023 vyplýva, že dôvodom zapožičania vozidla bola jeho

potreba pre cesty do a z práce na trase C.– D. a na súkromné účely ZA kraj. Po nehode poškodené
vozidlo poškodený nevyužíval. Zároveň uviedol, že nie je držiteľom viacerých vozidiel. Vozidlo odovzdal
do KIA ČADCA – doprava a služby dňa 25.07.2023. Náhradné vozidlo si prevzal v KIA ČADCA a vrátil ho
22.09.2023, pričom jeho vozidlo je v servise (č. l. 10 spisu). Súčasťou dotazníka je aj Čestné prehláseniepodpísané poškodeným dňa 22.9.2023, ktorým poškodený čestne prehlásil, že uvedené informácie
sú pravdivé, úplné, nezamlčal žiadnu skutočnosť týkajúcu sa škodovej udalosti (č. l. 10 rub spisu).
Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2023 žalovaný náklady na prenájom náhradného

vozidla priznal za 20 dní zapožičania, v ktorej dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na
presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Ďalej je konštatovaná neprimeraná sadzba na náhradné vozidlo a upravená žalovaným na sumu 45,-
Eur/deňsDPH.Zuvedenéhodôvodupoistnéplneniepriznalžalobcovivovýške900,-Eur,ktorépoukázal

na účet spoločnosti SetCar sk, a.s. (č. l. 14 rub- 15 spisu). Z faktúry vystavenej spoločnosťou Doprava
a služby K&T spol. s.r.o. zo dňa 10.10.2023 s dátumom splatnosti 20.10.2023 vyplýva, že táto si voči
poškodenému fakturovala sumu 5.501,09 eur s DPH za opravu poškodeného vozidla. Zo zákazkového
listu vystaveného uvedenou spoločnosťou vyplýva, že vozidlo bolo prevzaté do opravy dňa 25.07.2023
(č. l. 8 rub – 9 rub spisu). Žalovaný predložil Cenník autopožičovne AUTO ŽILINA, podľa ktorého cena
prenájmu automobilu Škoda Scala, r. v. 2001, cena za nájom od 16-20 dní predstavuje 33 eur a cenník

spoločnosti RAI, podľa ktorého automobil Škoda Scala prenajíma pri nájme 11- 17 dní vo výške 27
eur/deň (č. l. 28 spisu). Zároveň predložil vytlačený článok z internetovej stránky žalobcu s nadpisom
Prenájom auta po dopravnej nehode bez Vašej finančnej účasti (č. l. 47-54 spisu). Žalobca predložil
výtlačok z internetovej stránky spoločnosti AUTO Žilina, z ktorej vyplýva, že pri prenájme automobilu sa
platí depozit vopred a zároveň pristavenie vozidla je zadarmo iba v rámci Žiliny (č. l. 35 spisu), ako aj z

internetovej stránky požičovne RAI so zoznamom poplatkov (č. l. 36 spisu) a depozitov (č. l. 37 spisu).
3. Po citácii ustanovení § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 a 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z., súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 22.06.2023 došlo k dopravnej nehode vo C., pričom v
dôsledku tejto nehody došlo k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného. Škodová udalosť

bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený si od
žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho vlastného vozidla poškodeného
poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o prenájme zo dňa 25.8.2023 poškodený užíval vozidlo
HYUNDAI i30CW, EČV: A. XXX B. v rozsahu 29 dní nájmu, a to v období od 25.8.2023 do 22.9.2023,
pričom nájom skončil dňa 22.9.2023.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2023 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným
ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu pohľadávky vo výške 1.449,77 Eur z titulu jeho nároku voči
poisťovni podľa § 4 zákona o PZP na náhradu účelne vynaložených nákladov na užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 22.06.2023 na vozidle poškodeného. Pohľadávka, ktorá

je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávky v bode
1 dostatočne určitým spôsobom. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona
č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení

pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení uvedenej pohľadávky a výška odplaty
bola dohodnutá vo výške sumy faktúry č. 230553, t.j. vo výške 1.449,77 eur. V bode 5 zmluvy sa
strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry z titulu nájomného za
užívanie náhradného vozidla a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom
podpisu zmluvy, pričom postupník si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Skutočnosť, že poškodený priamo neplnil svoj záväzok z nájomného žalobcovi, ale tento uhradil jeho
započítaním oproti pohľadávke žalobcu voči poškodenému z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky,
podľa názoru súdu prvej inštancie nemá dopad na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody, a to s
poukazom na skutočnosť, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku. K namietanému
zániku pohľadávok súd prevej inštancie dodal, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka k zániku

dochádza v tom okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky stretnú, započítanie nenastáva už
touto skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že právo na započítanie využíva, čo je práve prípad
danej veci. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 230553 došlo. V
zmluve bolo dojednané odplatné postúpenie nároku na poistné plnenie s tým, že medzi zmluvnými
stranami došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s nárokom na

zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Započítanie sa netýkalo samotného nároku na náhradu
škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v rámci
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak

mala spôsobilý predmet postúpenia, išlo o platný právny úkon. Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo
v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Vzájomne započítanie pohľadávok podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2023 má z ekonomického hľadiska charakter plnenia. Na žalobcu
tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla,
ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený

túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa
23.08.2023, súd poukazuje na to, že išlo o úplne odlišný prípad, iný skutkový stav, odlišný predmet
sporu, ktorého závery nemožno vzťahovať aj na daný spor.
5. Rovnako pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP nesporne vyplýva zo skutočnosti,

že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný
nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd prvej inštancie poznamenal, že
žalovanému bolo preukázateľne oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko
žalovaný plnil sumu 900 eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení.
6. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí
vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené
za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s

užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za
nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991). Skutočná škoda, ktorá poškodenému
v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo
poškodeným. Hmotnoprávnym základom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy je nárok
poškodeného na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda sa v tomto
prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať havarované vozidlo počas doby
opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na
vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho
motorového vozidla, ktoré nemohol používať po určitú dobu v dôsledku poškodenia. Majetkový stav

poškodeného sa znižuje tým, že poškodený náklady na prenájom náhradného vozidla vynaloží a
škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo. V danom prípade vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom
– poistencom žalovaného dostal do situácie, že si bol nútený prenajať náhradné vozidlo. Súd mal
preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval

prenajaté vozidlo. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel
vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol
nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z
Dotazníka pre poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol pre neho
nevyhnutný z dôvodu, že nie je vlastníkom iného vozidla a náhradné vozidlo potreboval na cestu do

zamestnania a na súkromné účely. Ako aj sám žalovaný poukázal, poškodený nemal náhradné vozidlo
v nájme počas celej doby opravy, preto sú poukazy žalovaného na ust. § 415 OZ irelevantné, pretože
z konania poškodeného je zrejmé, že tento nájom náhradného vozidla nenavyšoval. Pri posudzovaní
účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať
predovšetkýmokolnosťskutočnéhoobmedzeniapoškodenéhovmožnostiužívaťsvojemotorovévozidlo

v dôsledku dopravnej nehody. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný, ktorého v tomto smere
zaťažovalo dôkazné bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim svojvoľne krátenej dĺžke doby
nájmu. Je nesporné, že pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné
žiadať od autoservisu, aby mal k dispozícii na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré
má opravovať a nemožno paušálne a všeobecne podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť

dĺžku opravy vozidla, ktorá by bola primeraná. Je potrebné vziať do úvahy a to, že autoservis neopravuje
v danom čase výlučne jediné vozidlo (vozidlo poškodeného), že dĺžka opravy je závislá od dodania
náhradných dielov, obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu.
7. V prejednávanom prípade nebolo podľa okresného súdu ani preukázané, že by došlo kprerušeniupríčinnejsúvislostimedzispôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodeného(nákladmi
za nájom náhradného vozidla v období jeho zapožičania) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo

možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Navyše poškodený ukončil nájom náhradného vozidla ešte pred dokončením samotnej opravy
a odovzdaním jeho vlastného vozidla z autoservisu.

8. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného

vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001
Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/107/2023
zo dňa 26.03.2024). V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá

vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu
o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v
prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. K
obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024,
podľa ktorého k zmene postavenia na strane poškodeného nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu

opravy jeho vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať,
t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Za účelnú dobu nájmu
je preto potrebné považovať moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania
poškodenému – od 25.7.2023 do 10.10.2023. Vzhľadom k tomu, že poškodený si prenajal náhradné
vozidlo nie počas celej uvedenej doby zotrvania svojho poškodeného vozidla v servise, ale len v určitom

časovom úseku spadajúcom do obdobia, kedy sa jeho vozidlo nachádzalo v oprave, čo bolo preukázané
aj vykonaným dokazovaním, t.j. od 25.8.2023 do 22.09.2023, súd celú dobu nájmu náhradného vozidla
považovalzaúčelnú.Navyšenebolopreukázané,žedobunájmuúmyselnealeboznedbanlivostipredĺžil
poškodený svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, práve naopak poškodený náklady na
nájom vozidla nenavyšoval, nakoľko ho ani nevyužíval po celú dobu zotrvania jeho vozidla v opravovni.

9. Žalovaný zároveň krátil poistné plnenie titulom uplatnených nárokov za nájomné náhradného vozidla
aj vo vzťahu k výške denného nájomného. V zmysle zmluvy bolo dohodnuté denné nájomné 50,- Eur
vrátaneDPH.Žalovanývychádzalzvlastnéhovýpočtu,vktoromzaprimeranédennénájomnépovažoval
sumu 45,- Eur s DPH čo vynásobil počtom dní nájmu (20), ktoré vyhodnotil ako účelné. Zo žalovaným
priloženého cenníka spoločnosti AUTO ŽILINA vyplýva, že výška denného nájomného pri nájme v trvaní

16-20 dní je 33,- Eur s tým, že je potrebné zložiť vopred depozit a pristavenie zadarmo je iba v rámci
Žilina (poškodený je zo C.). Z cenníka spoločnosti RAI vyplýva, že za vozidlo Škoda Scala je denné
nájomné vo výške 27,- Eur za 11-17 dní nájmu, pričom sa vyžaduje zaplatiť depozit za vozidlo strednej
triedy 350-1000,-Eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý sa dojednáva individuálne.

10. Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že nie je povinnosťou poškodeného, aby v čase,
keď sám ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny, konaním inej osoby) prácne vyhľadával ponuky
rôznych spoločností, ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Zároveň
v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od
viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy, poplatkov a pod.). Súd prvej inštancie

mal za to, že práve poškodený je tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá
žiadnu zákonnú či morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie
náhradného vozidla. Súd prvej inštancie uviedol, že dôkazy predložené žalovaným nie sú spôsobilé
preukázať primeranosť ceny nájmu 45,- Eur/deň. Takáto cena totiž prichádza do úvahy len pri dohode
dlhodobého nájmu, pri 1 -3 dňovom nájme je cena nájmu 34-45 Eur/deň, pričom v danom prípade nebolo

možné vopred dojednať dobu nájmu nebolo možné, keďže doba užívania náhradného vozidla je závislá
od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Nemožno od poškodeného
spravodlivo žiadať, aby v čase uzatvárania zmluvy o prenájme náhradného vozidla (t.j. v čase, keď
mu nie je vopred známa dĺžka opravy poškodeného vozidla) túto v záujme minimalizovania priemernej
ceny nájmu na 1 deň dojednal vopred na dobu napr. 3 týždňov. Pokiaľ by k oprave a úhrade ceny

opravy došlo napr. za 1 týždeň, ďalšie 2 týždne by už užíval poškodený náhradné vozidlo neúčelne
a poisťovňa by nepochybne odmietla tieto neúčelné náklady poškodenému nahradiť. Aj túto námietku
žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, keď ním predložené a namietané ponuky
neboli čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, poplatok zapristavenie vozidla) a miesta sídla autopožičovní (Žilina) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa
Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné,
sídlo Sučany), nebolo možné ustáliť, či uvádzaná cena je konečná a nebola ani preukázaná dostupnosť

týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia. Súd prvej inštancie v konaní nemal preukázané, že
by náhradné vozidlo nezodpovedalo poškodenému vozidlu, teda prevyšovalo by triedu vozidla, výška
nájmu by bola neprimeraná nájmu obdobného vozidla.

11. Vo veci nároku na úroky z omeškania, okresný súd poukázal na to, že pokiaľ poisťovňa nesplní

svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti
určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho
nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je
daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje
výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z

omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a
svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu
sumu - poníženú o 549,77 Eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr

než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. O nároku na
náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd prvej inštancie žalobe v celom
rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP. Žalovaný má celkovo za to, že napadnutý rozsudok súdu v časti týkajúcej sa posúdenia
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vykazuje znaky závažnej meritórnej hmotnoprávnej svojvôle, a
to vo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vo vzťahu k výkladu § 580
Občianskeho zákonníka. Zo strany súdu došlo teda aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé

súdne konanie, čím je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný v rámci
svojho odvolania uviedol, že súd si podľa jeho názoru istým spôsobom protirečí keď na jednej strane
tvrdí, že postupovaná pohľadávka poškodeného mala byt' existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností
identifikovateľná, no na strane druhej súd v odôvodnení jeho rozsudku taktiež uvádza, že podľa zmluvy
o postúpení pohľadávky môže byť postúpená aj podmienečne existujúca budúca pohľadávka, pričom

podľa súdu charakter budúcej pohľadávky môže mať aj nárok na náhradu škody (bod 25. či bod 28.
odôvodneniarozsudkusúdu).Žalovanejsatakjavilo,žeodôvodnenieaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu
zo strany súdu je v tomto ohľade istým spôsobom aj zmätočné a protirečivé, nakoľko z argumentácie
súdu teda podľa žalovanej nie je celkom zrejmé či podľa súdu mala byt' postupovaná už existujúca
pohľadávka poškodeného voči žalovanej, alebo mala byt' postupovaná akási podmienečne existujúca

budúca pohľadávka poškodeného. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej uviedol, že v danom prípade pred
uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023 neboli naplnené zákonné podmienky
vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, za splnenia ktorých mohlo poškodenému voči
žalovanému ako poisťovateľovi vzniknúť právo na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne
vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1449,77 EUR, ktoré by

bol býval poškodený oprávnený postúpiť na iný subjekt. Žalovaný navyše taktiež podotýka, že súd sa s
toutoargumentácioužalovaného,vzmyslektorejvdanomprípadepreduzatvorenímZmluvyopostúpení
pohľadávky zo dňa 22.09.2023 neboli naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP na vznik práva poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na výplatu poistného
plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla vo výške 1 449,77 EUR, prakticky vôbec nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022. Žalovaný
má teda konkrétne za to, že mohlo v danom prípade poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi
pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023 vzniknúť zákonné právo na
výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla vo výške 1 449,77 EUR za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok. V danom
prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023 nebola splnená ani len
úplne prvotná a základná podmienka, ktorou je vznik škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
vo výške 1 449,77 EUR (t. j. vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmomnáhradného vozidla vo výške 1 449,77 EUR voči poistenému škodcovi), s poukazom na rozhodnutia
R 55/1971 a R 28/2007. Žalovaný ma preto za to, že súd sa jeho právny posúdením uvedeným v
bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého mala poškodenému v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už len samotným vystavením faktúry za prenájom (t.
j. len samotným zvýšením pasív poškodeného), absolútne svojvoľným a neodôvodneným spôsobom
odchýlil od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.PoškodenýtakfaktickypreduzatvorenímZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa22.09.2023
mallenvočižalobcovinesplnenýzáväzoknaúhradunájomnéhozaprenájomnáhradnéhovozidlaztitulu

nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. Akýkoľvek nárok na náhradu škody nemôže
mat' nikdy charakter budúcej pohľadávky, resp. (akýkoľvek) nárok na náhradu škody nemôže byt' nikdy
postupovaný ako budúca pohľadávka (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2018, sp. zn.
11Co/92/2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4 M
Cdo 23/2008). Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023 teda možno považovať za absolútne
neplatný právny úkon, ktorý nemohol nikdy vyvolať žiadne právne účinky.

13. Žalovaný v súvislosti s nevyhnutnou dobou prenájmu náhradného vozidla poškodeným uvádza, že
žalovaný počas konania rozporoval celkovú dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej
doby prenájmu náhradného vozidla) a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu,
ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2023.
Žalobca do konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava

poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala
trvať v rozsahu nad žalovaným uznaných 20 dní. Súd sa ani vôbec nevysporiadal s námietkami
žalovaného, v zmysle ktorých v konaní žalobcom nebolo žiadnym spôsobom tvrdené ani preukázané,
prečo poškodený potreboval náhradné vozidlo práve v období od 25.08.2023 do 22.09.2023, ale
náhradné vozidlo nepotreboval mesiac po odovzdaní poškodeného vozidla do servisu (t. j. v období

od 25.07.2023 do 25.08.2023), ako ani v období od 23.09.2023 do dňa 10.10.2023. Pritom podľa
názoru žalovaného samotná skutočnosť, že žalobca počas konania ani len žiadnym spôsobom bližšie
nevysvetlil, prečo poškodený potreboval náhradné vozidlo práve v období od 25.08.2023 do 22.09.2023
(pričom v období od 25.07.2023 do 25.08.2023 ako ani v období od 23.09.2023 do dňa 10.10.2023
náhradné vozidlo nepotreboval) spochybňujú vôbec samotnú dôvodnosť a nevyhnutnosť prenájmu

náhradného vozidla poškodeným v dĺžke 29 dní. Súd čo sa týka posúdenia nevyhnutnej dĺžky prenájmu
náhradného vozidla dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj vec nesprávne právne posúdil.

14. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla zo strany

súdu, má žalovaný za to, že jednotlivé dôkazy týkajúce sa primeranosti dennej sadzby za prenájom
náhradného vozidla neboli zo strany súdu vykonávané a hodnotené v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z § 191 CSP, ako ani v súlade so základnými zásadami ktorými sa spravuje civilné
sporové konanie. Posúdenie primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla zo strany
súdu sa preto žalovanému taktiež javí ako svojvoľné a arbitrárne. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu,

podľa ktorého nepreukázal, že denná sadzba vo výške 50,00 EUR pôvodne dojednaná v Zmluve o
prenájme vozidla č. 511/214 zo dňa 25.08.2023 bola vzhľadom na daný typ vozidla neprimeraná. Z
cenníkov jednotlivých autopožičovní (poskytujúcich prenájom 11 náhradných vozidiel aj v okrese Žilina)
doložených žalovaným k jeho odporu totiž vyplýva, že pri dĺžke nájmu 20 dní (uznanej žalovaným) sa
denná sadzba za prenájom náhradného vozidla daného typu pohybovala v rozpätí od 27,00 EUR -

41,00 EUR. Pokiaľ súd ďalej v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že autopožičovne
AUTO ŽILINA či RAI taktiež požadujú zloženie depozitu, tak táto skutočnosť je z hľadiska posúdenia
primeranosti dennej sadzby prenájmu náhradného vozidla pri dĺžke nájmu 20 dní úplne irelevantná,
nakoľko účelom doloženia daných cenníkov žalovaným bolo preukázať neprimeranosť dennej sadzby
za prenájom náhradného vozidla daného typu pri celkovej dĺžke nájmu 20 dní. Ohľadne tejto spornej

skutočnosti došlo taktiež k presunu dôkazného bremena na žalobcu aby riadne zdokladoval, že denná
sadzba vo výške 50,00 EUR za prenájom náhradného vozidla daného typu pri celkovej dĺžke nájmu
20 dní bola primeraná. Žalobca však do konania nedoložil žiadny relevantný dôkaz ktorým by bol býval
preukázal, že denná sadzba vo výške 50,00 EUR za prenájom náhradného vozidla daného typu pri
celkovej dĺžke nájmu 20 dní bola primeraná. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkol, že aj naďalej zotrváva na všetkých svojich
doterajších tvrdeniach a stanoviskách. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal narozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25.04.2019 a na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/54/2019–124 zo dňa 13.06.2019. Na základe uzavretej zmluvy
o prenájme náhradného vozidla poškodený splnomocnil žalobcu na zastupovanie poškodeného pri

uplatňovaní nároku na náhradu škody, teda žalobca v ten istý deň ako uplatnil vzniknutý nárok za
poškodeného, t.j. nájomcu, aj uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca
vstúpil do práv a povinností poškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu, prešli
na žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody.
K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo

spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom
bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení
pohľadávkyvyplýva,žesavzájomnénárokyžalobcuapoškodeného,atonárokpoškodenéhonaodplatu
za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom
započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v
podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu

zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Vo svojom odvolaní poukázal aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cob/81/2019 zo dňa 19. septembra
2019, kde súd konštatuje, že žiadna zákonná úprava nebráni tomu, aby poškodený svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, spočívajúci vo výške odplaty za užívanie náhradného vozidla počas
opravy poškodeného vozidla, postúpil žalobcovi, ktorý je zároveň prenajímateľom tohto vozidla. K

otázke posúdenia primeranosti celkovej doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný do
konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť dĺžku pobytu poškodeného vozidla
v servise za účelom opravy, ako ani dôkaz, ktorý by preukázal, že servis mohol opravu vykonať v
žalovaným deklarovaných 20 dňoch. Za takejto dôkaznej situácie súd teda podľa žalobcu ani nemohol
na základe vykonaných dôkazov dospieť k iným skutkovým zisteniam ako k tým, ku ktorým dospel.

Rovnako tak je správne právne posúdenie súdu, že za účelnú dobu nájmu je potrebné považovať
moment od prijatia vozidla do servisu až do jeho vydania, uvedené právne posúdenie má totiž oporu v
náleze Ústavného súdu III. ÚS 602/2022, na ktorý súd pri svojom rozhodovaní poukázal. K námietkam
žalovaného ohľadom výšky dennej sadzby nájmu náhradného vozidla a jeho poukazu na internetové
cenníky uviedol, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v danej situácii robil prieskum

trhu. Žalovaný za účelom preukázania neprimeranosti dennej sadzby nájmu súdu predložil iba neúplné
cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Okrem iného,
žalovaný nepreukázal dostupnosť ponúkaných vozidiel v danom mieste a čase, prípadne podmienky
prenájmu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/204/2019
zo dňa 20.02.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/58/2021 a rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/105/2024.
16. Žalobca v odvolacej replike zopakoval podstatu skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej
v odvolaní. Zastáva názor, že sa súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia otázky aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu dopustil závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle a to najmä vo vzťahu k
výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vo vzťahu k výkladu § 580 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa preto jeho odvolaním domáha aj ochrany jeho základných práv a ochrany zákonnosti ako
takej. Žalobca si nesprávne (resp. účelovo) zamieňa postúpenie pohľadávky s akousi univerzálnou
sukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť do všetkých práv a povinností poškodeného. Právne
povinnosti vo všeobecnosti ani nemôžu byť predmetom postúpenia (napr. povinnosť poškodeného
podľa 15 ods. 1 zákona o PZP preukázať uplatnený nárok), nakoľko predmetom postúpenia podľa

§ 524 môže byť vo všeobecnosti len právo na plnenie (pohľadávka). Poškodenému mohlo vzniknúť
voči žalovanému ako poisťovateľovi právo na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1449,77 EUR (ktoré by bol následne
poškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt) až vtedy, keby poškodený u žalovaného úspešne
uplatnil a preukázal, že mu vznikol voči poistenému škodcovi nárok na náhradu škody z titulu účelne a

nevyhnutne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1 449,77 EUR. Žalovaný
má za to, že zákonodarca v § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP výslovne zakotvil, že poisťovateľovi vzniká
povinnosť nahradiť poškodenému za jeho poisteného škodcu len tie nároky na náhradu škody, ktoré si
poškodený u poisťovateľa úspešne uplatnil a preukázal. Argumentácia žalobcu o tom, že už od času
poistnej udalosti mal medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom vzniknúť záväzkový vzťah

na náhradu škody vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, je preto nielen v rozpore so zákonnou právnou úpravou, ale aj v rozpore so závermi
vyplývajúcimi z citovaného uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 28.02.2023, sp.zn. 7Cdo/52/2022. V
danom prípade mala mat' postupovaná pohľadávka charakter budúcej pohľadávky, čo však vzhľadomna charakter uplatneného nároku (t. j. nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla) nie je možné a takýto právny konštrukt akým je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
22.09.2023, je preto podľa žalovaného v zjavnom rozpore s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka samotného merita veci, t. j. posúdenia nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla
a primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla, tak tu v plnej miere zotrval na jeho
predchádzajúcej argumentácii počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj na jeho argumentácii
uvedenej v odvolaní.
17. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach ako aj na

argumentácii v nich obsiahnutých. Akékoľvek tvrdenia žalovaného ohľadom toho, že žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný alebo že pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie rozporuje, a to najmä
s ohľadom na bohatú rozhodovaciu prax okresných, či krajských súdov, ktoré sú pri svojom rozhodovaní
v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj v otázke spôsobilosti pohľadávok na započítanie,
konzistentné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019
zo dňa 01.08.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/81/2019 zo dňa 19. septembra

2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/54/2019 – 124 zo dňa 13.06.2019, pričom podľa
jeho názoru sa súd nedopustil hmotnoprávnej svojvôle vo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 OZ ako ani
vo vzťahu k výkladu § 580 OZ. Samotná skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s právnymi závermi
súdu ešte neznamená, že súd sa dopustil svojvôle. Záverom uviedol, že všetky námietky žalovaného
uvedené v predloženom odvolaní a odvolacej replike považuje za neopodstatnené.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto na obsah odôvodnenia obsiahnutého
v rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje.
20. Žalobca ani žalovaný v odvolacom konaní nevzniesli žiadne nové námietky, s ktorými
by sa už nebol vysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie

ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym
opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný
súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť

podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).
21. Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17. marca 2016). V danom prípade okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré

precízne vysvetlil. Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka, týkajúca
sanedostatkuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaajehoarbitrárnostipretonemohlaobstáť,rovnako
ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.22. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný konkrétne nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie týkajúcim sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, že aktívna legitimácia žalobcu je

v tomto prípade daná.
23. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej legitimácii žalobcu
v prejednávanej veci a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Aktívna legitimácia žalobcu
vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného,
ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poškodený
úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného

poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. a ktorú si mohol voči
žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny
vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako
subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéto plnenia. Tento
nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.

Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka,
pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce
postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený ako postupca na žalobcu
ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2023 za odplatu svoju peňažnú
pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.499,77 eur z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá

sume 1.499,77 eur z titulu faktúry č. 230553. V zmysle zmluvy sa vzájomné nároky (na úhradu odplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo), podpisom zmluvy započítali,
pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Skutočnosť, že došlo
k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Započítanie pohľadávok sa
považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu

hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej
právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Odvolací súd je názoru, že neexistuje rozdiel v tom, či
poškodený uhradí žalobcovi nájomné v hotovosti, alebo sa zrealizuje vzájomným zápočtom, najmä
za predpokladu, kedy žiadne z ustanovení zákona nebráni postupcovi postúpiť aj pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti v prípade, ak je dostatočne určito vymedzená. Je preto dokonca irelevantné, či v

čase postúpenia pohľadávky bola uhradená faktúra za prenájom vozidla. Opačný výklad by bolo možné
považovať za ústavne nekonformný, nakoľko je zjavné, že spojenie dvoch právne perfektných úkonov
neodporuje a nemá ani za cieľ obchádzať zákon. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko
v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody.
Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.

Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného
nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak
v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody
a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k

reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
24. V danej spojitosti odvolací súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Žiline vo veci
sp.zn. 10Co/7/2021, s ktorým sa plne stotožňuje a podľa ktorého, cit.: „Žalovaný sa snaží zmluvu
o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z 14.8.2018 (č.l. 10 spisu) „rozfázovať“ a
následne rozborom (aj to pomerne účelovým) jej takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania

zákona. Predmetná zmluva, čo je zrejmé i z výslovných vyjadrení jej strán, však tvorí jeden celok
upravujúci ich navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti. Nespochybnenou vôľou poškodeného a
žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci tejto jednej zmluvy, čo vôbec nie je v
rozporestým,žebolomožnénaichusporiadanieuzavrieťviacerorelatívnesamostatnýchzmlúv.Krajskýsúd konštatuje, že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by

bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten
mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky
a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.127,50 eur a
posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd vedome v danej
spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup

v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické,
ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa
pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu,
aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých
právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z
konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná“.

25. Odvolací súd záverom uvádza, že tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa
pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného -
nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.

Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Súd zdôrazňuje, že
postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka,
pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a
identifikovanú pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej

veci uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky
a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie
pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená

domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Žalobca tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku
poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná
jeho aktívna legitimácia. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne
legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky tak nie je v rozpore s ust.
§ 4 ods. 2 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., nejde ani o obchádzanie zákona, ako namietal žalovaný.

Žalobca sa tak stal aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody.
26. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu
náhradného vozidla odvolací súd uvádza, že táto problematika je bližšie upravená Nálezom Ústavného
súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe
považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa

opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu
svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu
sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať
napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo

obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho
opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“
27. Dôkazné bremeno preukázania žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom
zo žalobcom predložených dôkazov bolo na strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol

a jeho procesná obrana uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne
dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy. K tvrdeniam žalovaného o neprimeranej dĺžke
opravy poškodeného vozidla odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že bližšie
nekonkretizovaný a ničím nepodložený vlastný odhad žalovaného nezohľadňuje individuálne okolnosti
prejednávanej veci. Odvolací súd má za to, že žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné

bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Je nesporné, že
pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné žiadať od autoservisu, aby
mal k dispozícii na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré má opravovať a nemožno
paušálne a všeobecne podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť dĺžku opravy vozidla,ktorá by bola primeraná. Je potrebné vziať do úvahy a to, že autoservis neopravuje v danom čase
výlučne jediné vozidlo (vozidlo poškodeného), že dĺžka opravy je závislá od dodania náhradných dielov,
obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať
dobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote
(obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024). V prípade opravy

poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v
Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, podľa ktorého k zmene postavenia na strane
poškodeného nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho vozidla, ale k tomu dochádza až

vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu
zo strany poisťovateľa škodcu. Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné považovať moment, keď bolo
vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému – od 25.7.2023 do 10.10.2023.
Vzhľadom k tomu, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo nie počas celej uvedenej doby zotrvania
svojhopoškodenéhovozidlavservise,alelenvurčitomčasovomúsekuspadajúcomdoobdobia,kedysa

jeho vozidlo nachádzalo v oprave, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním, t.j. od 25.8.2023 do
22.09.2023, súd celú dobu nájmu náhradného vozidla považoval za účelnú. Navyše nebolo preukázané,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti predĺžil poškodený svojim úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou, práve naopak poškodený náklady na nájom vozidla nenavyšoval, nakoľko ho ani
nevyužíval po celú dobu zotrvania jeho vozidla v opravovni.

28. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo v
servise od 25.08.2023 do 22.09.2023. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu
možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.

V rámci účelnosti nájmu motorového vozidla odvolací súd uvádza, že dobu nájmu počas opravy
poškodeného motorového vozidla žalobca predloženými a okresným súdom vykonanými dôkazmi
preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá zodpovedala druhu opravy. Ak túto dĺžku doby opravy, počas
ktorej bol zabezpečený nájom náhradného motorového vozidla, chcel žalovaný spochybniť, t.j., že k
rozsahu poškodenia motorového vozidla poistnou udalosťou a rozsahu vykonávanej opravy táto mala

trvaťkratšie,atýmnáslednekratšieajdobanájmu,čomalodopadnúťajnavýškunárokužalobcu,takbol
to žalovaný, ktorý bol povinný tieto tvrdenia a námietky v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať.
29. Odvolací súd ďalej rovnako ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalovaného k výške dennej sadzby
nájmu za náhradné vozidlo. Prioritne odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že
neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu,

resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno
v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného,
keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je
výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu upravil
zo sumy 50 Eur na sumu 45 Eur s DPH/deň. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje
závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba
za deň nájmu vo výške 50 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v
čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť,
že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať

žalovaným „ad hoc“ predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú
by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil.
30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazy predložené
žalovanýmniesúspôsobilépreukázaťprimeranosťcenynájmu45,-Eur/deň.Takátocenatotižprichádza
do úvahy len pri dohode dlhodobého nájmu, pri 1 -3 dňovom nájme je cena nájmu 34-45 Eur/deň, pričom

v danom prípade nebolo možné vopred dojednať dobu nájmu, keďže doba užívania náhradného vozidla
je závislá od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Nemožno od
poškodeného spravodlivo žiadať, aby v čase uzatvárania zmluvy o prenájme náhradného vozidla (t.j. v
čase, keď mu nie je vopred známa dĺžka opravy poškodeného vozidla) túto v záujme minimalizovaniapriemernej ceny nájmu na 1 deň dojednal vopred na dobu napr. 3 týždňov. Pokiaľ by k oprave a
úhrade ceny opravy došlo napr. za 1 týždeň, ďalšie 2 týždne by už užíval poškodený náhradné
vozidlo neúčelne a poisťovňa by nepochybne odmietla tieto neúčelné náklady poškodenému nahradiť.

Žalovaným predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť
zaplatiť depozit a nájomné vopred, poplatok za pristavenie vozidla) a miesta sídla autopožičovní (Žilina)
obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy,
bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany), nebolo možné ustáliť, či uvádzaná cena je
konečná a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia. Súd

prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by náhradné vozidlo
nezodpovedalo poškodenému vozidlu, teda prevyšovalo by triedu vozidla a výška nájmu by bola
neprimeraná nájmu obdobného vozidla.
31. Nad rámec potrebného odôvodnenia, odvolací súd uvádza, že jeho závery nachádzajú

v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, ako je

prezumované v § 151 Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného
právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu
jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,
ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má
nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad

pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a
podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na
proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje
zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá
vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že

splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je
práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v sporoch tohto typu snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi

poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na
báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv

a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s
určitým obsahom.
32. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na

náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke
doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/ vykonaním
úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený
uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by
bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s

autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so
servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po
oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de
facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní
zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo

strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom
medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany
poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane
jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac
nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa

škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“
vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho
listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi -
partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenémujeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila
nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného
potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti

o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým
nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného,
príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by
zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v
intenciáchuvedenéhovyznievajednostranneanereflektujenaskutočnosť,žeservisje(vovšeobecnosti)

oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady
opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k
nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským
servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.
33. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky žalobcu ako
neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd

prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému
úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)