Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202355
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6424202355.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov
senátu, v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX G. H., právne
zastúpenej: AKMN legal s.r.o., IČO: 36 864 463, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti
žalovaným: 1/ D. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX G. H., 2/ AMBRATRADE

spol. s r.o., IČO: 36 629 294, so sídlom Vieska 536, 965 01 Ladomerská Vieska, 3/ Tatra banka, a.s.,
IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zastúpeného: RASLEGAL,
s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová 2, 811 02 Bratislava, o určenie
neplatnosti Dohody o ručení a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7Csp/61/2024 – 33 zo dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého „Žalovaný 3/ je
povinný podľa §61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku podať návrh na zastavenie exekúcie vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno, so sídlom Nám. M. R.
Štefánika 43, 977 01 Brezno pod číslom EX 408/EX 320/24/ZL, a to najneskôr do troch dní odo dňa

právoplatnostineodkladnéhoopatrenia“(prvávýrokováveta)a„Žalovaný3/jepovinnýdoprávoplatného
skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody o ručení uzavretej dňa 28.01.2021 podľa článku 6.6
Zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č. 8080196951 medzi žalovaným 1/ ako ručiteľom,
žalovaným 2/ ako dlžníkom a žalovaným 3/ ako veriteľom zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov
v súvislosti s nehnuteľnosťou - rodinným domom s prideleným súpisným číslom 367, postaveným na
pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaným na LV č. XXXX pre okres Žiar nad Hronom, obec Prochot, k.ú.

F..“ (druhá výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 06.08.2024 bola na okresný súd doručená žaloba o určenie
neplatnosti dohody o ručení, spojená s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žalobkyňa žiadala, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výrokoch
napadnutého uznesenia.
1.2 Žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1/ je jej manželom. Manželstvo uzatvorili dňa 29.01.1993, ktoré

stále riadne trvá a taktiež trvá ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dňa 28.01.2021 bola medzi
žalovaným 3/ v postavení veriteľa, žalovaným 2/ v postavení dlžníka a žalovaným 1/ v postavení
ručiteľa, uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č. 8080196951 (ďalej len
ako „Zmluva o úvere“) a Dohoda o ručení. Predmetom Zmluvy o úvere je záväzok žalovaného 3/
ako veriteľa poskytnúť po splnení podmienok úver žalovanému 2/, pričom za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovaného 3/ ako veriteľa, uzatvorili žalovaný 3/ ako veriteľ, žalovaný 2/ ako dlžník a

žalovaný 1/ ako ručiteľ Dohodu o ručení, obsiahnutú v článku 6.6. Zmluvy o úvere. Žalovaný 1/
žiadnymspôsobomneinformovalžalobkyňuoprevzatíručeniavzmyslepredmetnejzmluvy,aledokoncažalovaného 3/ úmyselne oklamal, keď podľa článku 6.6 ods. 6.6.5 písm. f) Zmluvy o úvere žalovanému
3/ jednoznačne vyhlásil, že ku dňu podpisu Dohody o ručení neexistuje bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, v zmysle ktorého by sa na uzatvorenie tejto Dohody o ručení vyžadoval súhlas jeho manželky.

Prevzatie ručenia žalovaným 1/ podľa Dohody o ručení sa týkalo bez obmedzenia všetkého majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorého súčasťou je aj rodinný dom postavený na pozemku
parc. č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre okres Žiar nad Hronom, obec Prochot, k.ú. F. (ďalej len
ako „Rodinný dom“). Podľa žalobkyne konanie žalovaného 1/ spočívajúce v uzatvorení Dohody o ručení
nemožno označiť za bežnú vec v zmysle §145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú by mohol žalovaný

1/ vybaviť samostatne. Potreboval na to súhlas žalobkyne, ktorý nemal. Z uvedeného dôvodu je Dohoda
o ručení neplatná.
1.3 Dňa 02.07.2024 súdna exekútorka JUDr. Lucia Hulina Gasper vydala pod č. EX 408EX 320/24/
ZL exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na Rodinný dom.
Podľa Exekučného príkazu je postihnutý Rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale exekútor
do dnešného dňa nedoručil žalobkyni žiadne listiny, z ktorých by sa mohla dozvedieť o prebiehajúcej

exekúcii. Exekúcia na Rodinný dom priamo a zásadne ohrozuje právo žalobkyne na bývanie; ďalším
postupom exekútora jej hrozí ujma v podobe zásadného ohrozenia jej vlastníckeho práva k domu a
ohrozenie jej práva na bývanie a ide o stav, ktorý nezavinila. Na LV č. XXXX je vyznačená poznámka
o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, je teda zrejmé, že následne hrozí exekúcia
predajom Rodinného domu, a to na podklade neplatnej Dohody o ručení. V prípade dovolania sa

neplatnosti Dohody o ručení nastane situácia podľa §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa
ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu.
1.4 K žalobe žalobkyňa priložila LV č. XXXX pre k.ú. F., sobášny list, Exekučný príkaz EX 408 EX320/24/
ZL zo dňa 02.07.2024, Zmluvu o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č. 8080196951 a Dohodu o

ručení zo dňa 28.01.2021, Prílohu 1 a Prílohu 2 k Zmluve o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres
č. 8080196951 a Dohode o ručení zo dňa 28.01.2021.
1.5 Okresný súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu
pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

medzi sporovými stranami, z dôvodu zabránenia bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne, keďže
exekúcia na Rodinný dom priamo ohrozuje jej právo na bývanie. V prejednávanej veci žalobkyňa
navrhla nariadenie neodkladného opatrenia v nadväznosti na podanie žaloby, ktorou sa domáhala
neplatnosti Dohody o ručení. Okresný súd mal z návrhu, ako aj z doložených príloh za osvedčené,
že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ bolo uzavreté dňa 29.01.1993 manželstvo, ktoré stále trvá a v

čase uzatvorenia Dohody o ručení trvalo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dňa 28.01.2021
bola medzi žalovaným 3/ ako veriteľom, žalovaným 2/ ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako ručiteľom
uzatvorená Zmluva o úvere a Dohoda o ručení v zmysle §303 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa
zmluvy veriteľ (žalovaný 3/) poskytol úver vo výške 102.000,00 Eur dlžníkovi (žalovanému 2/) za účelom
financovania oprávnených projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia

poplatku za záruku. V článku 6.6 ods. 6.6.5 písm. f) predmetnej zmluvy je uvedené vyhlásenie ručiteľa
(žalovaného 1/), že ku dňu podpisu Dohody o ručení neexistuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
v zmysle ktorého by sa na uzatvorenie tejto Dohody o ručení vyžadoval súhlas jeho manžela/ manželky.
1.6 Súdna exekútorka JUDr. Lucia Hulina Gasper dňa 02.07.2024 vydala Exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie zriadením exekučného záložného práva na Rodinný dom. Podľa vyjadrenia žalobkyne ju

žalovaný 1/ informoval o Exekučnom príkaze osobne dňa 24.07.2024. Do tohto okamihu žalobkyňa
nemala žiadnu vedomosť o uzatvorení Dohody o ručení žalovaným 1/. Na aktuálnom LV č. XXXX pre
k.ú. F. je v poznámke uvedené „P-128/2024 - poznamenáva sa Upovedomenie o začatí exekúcie 408EX
320/24/ZL zo dňa 24.5.2024 zriadením exekučného záložného práva od Exekútorského úradu Brezno,
Nám. M.R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, súdny exekútor JUDr. Lucia Hulina Gasper v prospech: Tatra

banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00686930 na rodinný dom č. súp. XXX
CKN parc. č. XXXX/X - pol. XX/XX“.
1.7ZaktuálnehoLVč.XXXXprek.ú.F.malokresnýsúdosvedčené,žeRodinnýdomjevbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a žalovaného 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/1. Rodinný dom,
na ktorý bolo zriadené exekučné záložné právo, slúži žalobkyni a jej manželovi (žalovanému 1/) na

bývanie. Žalobkyňa návrhom a k nemu priloženými prílohami (Exekučný príkaz č. EX 408EX 320/24/
ZL, Zmluva o splátkovom úvere BusinessÚverTB Expres č. 8080196951 a Dohoda o ručení zo dňa
28.01.2021) osvedčila naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže súdny exekútor
vydal Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na Rodinný dom,pričom sporným ostáva platnosť uzatvorenia Dohody o ručení, o ktorej platnosti, resp. neplatnosti bude
rozhodovať okresný súd v konaní vo veci samej. V súčasnosti hrozí obava, že žalobkyňa postupom
súdneho exekútora bude na svojich vlastníckych právach ohrozená. Tým je dostatočne odôvodnené

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v strate možnosti bývania žalobkyne.
1.8Podľačl.21ods.1ÚstavySRjeobydlienedotknuteľné.Niejedovolenédoňvstúpiťbezsúhlasutoho,
kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno
zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia
alebomajetkuosôb,naochranuprávaslobôdinýchalebonaodvráteniezávažnéhoohrozeniaverejného

poriadku. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001
uvádza, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá
osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde.
Nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
účastníkov a v dôsledku neho nenastane ani neprimeraná ujma na právach žalovaného 3/, keďže
žalobkyňa vzhľadom na zápis poznámky na LV č. XXXX nielenže je obmedzená v nakladaní s Rodinným

domom,alepodľa§169Exekučnéhoporiadkuprepohľadávky,prektorébolozriadenéexekučnézáložné
právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi
nehnuteľnosti.
1.9Žalobkyňanemôženavrhnúťneodkladnéopatrenievočisúdnemuexekútorovi,pretožejejvtombráni
ustanovenie §201 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní a ani v inom konaní

nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.
Pokiaľ by došlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne prípadne by
došlo k predaju Rodinného domu, oveľa závažnejší zásah by nastal na strane žalobkyne oproti zásahu
do práv na strane žalovaného 3/. Preto okresný súd neodkladné opatrenie v celom rozsahu nariadil
s tým, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný 3/ v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.
2.1 Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť prípadne zrušiť, keďže bolo nariadené nepríslušným súdom a

prikázať súdu prvej inštancie postúpiť vec kauzálne príslušnému súdu pre obchodnú agendu; žiadal
priznať voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100% (odvolací
návrh).
2.2 Namietal, že (odvolacie dôvody) neboli splnené procesné podmienky (§365 ods. 1 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len ako „C.s.p.“);

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b)
C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1
písm. d) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

2.3 Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné najmä dôvodu, že bolo vydané kauzálne
nepríslušným súdom. V konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Dohody o
ručení uzatvorenej v zmysle ust. §303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola inkorporovaná v
Zmluve o úvere. Tak v prípade (i) ručenia ako aj (ii) úverovej zmluvy ide o obchodnoprávne vzťahy,
ktoré sa riadia ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný

zákonník“). Z uvedeného je zrejmé, že ide o obchodnoprávne ručenie žalovaného 1/ za obchodnoprávny
záväzok svojej spoločnosti – žalovaného 2/, v ktorej ručiteľ do súčasnosti pôsobí ako konateľ a jediný
spoločník. Ide teda o zmluvu o uzatvorenú medzi podnikateľmi (bankou a žalovaným 2/) pri výkone ich
podnikateľskej činnosti, t.j. obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie a rozhodnutie sú kauzálne
príslušné výlučne súdy taxatívne vymedzené v §22 C.s.p., medzi ktoré Okresný súd Žiar nad Hronom

nepatrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vec bola súdom prvej inštancie nesprávne zaradená
do spisovej kancelárie „Csp“, čo na prvý pohľad evokuje, že ide o spotrebiteľskú vec; zaradenie veci
je nesprávne a je potrebné ju predložiť obchodnoprávnej sekcii krajského súdu, napadnuté uznesenie
zrušiť alebo návrh zamietnuť a vec postúpiť na kauzálne príslušný súd.
2.4 Prvý výrok napádaného uznesenia je nevykonateľný, pojmovo vylúčený a celkom zjavne aj

neprimeraný zásahu do práv spoločnosti žalovaného 3/, keďže takýmto neodkladným opatrením mu
súd v podstate odníma prístup k vykonávaciemu konaniu a porušuje jeho právo na spravodlivé súdne
konanie. Okresný súd prikázal žalovanému 3/ podať návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu,
t.j. aj voči žalovanému 2/ – obligačnému dlžníkovi, čo je obzvlášť neprimerané, pretože predmetomkonania vo veci samej je výlučne platnosť ručiteľského záväzku žalovaného 1/. Neexistuje preto žiadny
racionálny dôvod na zastavenie exekúcie aj voči žalovanému 2/, čo súd prvej inštancie očividne
prehliadol. Príkazom podať návrh na zastavenie exekúcie a takto de facto ukončiť vedenie exekúcie súd

prvej inštancie závažným a celkom zjavne neprimeraným spôsobom zasiahol aj do práva žalovaného
3/ na spravodlivý súdny proces, ktorý mu garantuje čl. 46 Ústavy SR a aj čl. 6 Európskeho dohovoru
o ľudských právach. Subkategóriou práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na prístup k súdu,
pričom integrálnou súčasťou tohto práva je aj vykonávacie (exekučné) konanie. Súčasťou práva na
spravodlivý súdny proces je aj právo na výkon právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí,

resp. oprávnenie domáhať sa, aby boli právoplatne judikované práva aj vykonané štátnou autoritou. V
tejto súvislosti tak ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho
súdu pre ľudské práva dlhodobo judikuje, že právo na prístup k súdu je nevyhnutné vykladať tak, aby
nedochádzalo k nedôvodnému obmedzovaniu práva strany na prejedanie, ale aj výkon jej veci a práva.
Súd nemôže vytvárať strane sporu také prekážky v prístupe k súdu (vrátane výkonu rozhodnutia), ktoré
sú neprekonateľné alebo neprimerané, resp. ktorými sa znemožní alebo neprimerane sťaží sporovej

strane prístup k súdu a výkonu právoplatne judikovaných práv vo vykonávacom konaní. Rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktorým sa prikazuje podať návrh na zastavenie exekúcie sa vytvára práve takáto
neprekonateľná alebo neprimeraná prekážka, keďže takto okresný súd neodkladným opatrením odníma
žalovanému 3/ možnosť výkonu jeho právoplatne judikovaných práv. V podstate sa týmto súčasne
vylučuje dispozičné právo sporovej strany (oprávneného), ako ďalšia integrálna subkategória práva na

spravodlivé súdne konania.
2.5 Ide de facto o totožnú situáciu, ako keby sa žalovaný alebo tretia osoba domáhala neodkladným
opatrením, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vziať žalobu či odvolanie späť, čo hraničí s absurdnosťou.
Neodkladným opatrením nie je možné obmedzovať akékoľvek procesné práva strany a prikazovať, či
zakazovať jej urobiť procesné úkony. Okresný súd núti žalovaného 3/ urobiť nezvratný procesný úkon

– podať návrh na zastavenie celej exekúcie, ktorá sa reálne ani nevedie voči žalobkyni, ale výlučne
voči žalovanému 1/ a 2/. Nič z tohto súd prvej inštancie nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s tým v
odôvodnení, preto je napadnuté uznesenie arbitrárne.
2.6 Žalobkyňa nepreukázala ani len naplnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa §325 ods. 1 C.s.p., a to predovšetkým potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vo

vykonávacom konaní už len principiálne nemožno hovoriť o akejkoľvek potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov, keďže tieto pomery už boli upravené právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím,
ktorý vo vykonávacom konaní slúži ako exekučný titul, čo je podklad pre vedenie exekúcie. Konkrétne
v tomto prípade ide o platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vo veci sp.zn.:
16Up/1586/2023, ktorým súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy, ktorú títo dlžili žalovanému

3/ na základe Zmluvy o úvere. V tomto konaní sa žalovaní 1/ a 2/ voči uplatneným nárokom nijako
nebránili, tieto nenamietali, zostali pasívni a predovšetkým nepodali voči platobnému rozkazu odpor,
hoci im na zaujatie obrany bol zo strany súdu poskytnutý dostatočný priestor. Podaná žaloba vo veci
samej, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pôsobia ako skrytý opravný prostriedok,
ktorým sa žalobkyňa v mene žalovaných 1/,2/ domáha zvrátenia právoplatného súdneho rozhodnutia,

vydaného v základnom konaní. Súd prvej inštancie tým de facto zasahuje do rozhodovacej právomoci
iného súdu a preskúmava jeho právoplatne vydané rozhodnutie. Týmto rozhodnutím je však viazaný a
je povinný ho rešpektovať. V exekučnom konaní sa už právoplatné rozhodnutie súdu iba vykonáva
a neodkladným opatrením nie je možné znemožniť oprávnenému exekučné vymáhanie práva, ktoré mu
už bolo právoplatne priznané iným súdom.

2.7 Žalobkyňa ako tretia osoba, ako aj povinní v exekučnom konaní, disponujú celým radom dostupných
právnych prostriedkov, ktorými sa môžu domáhať ochrany svojich práv, v prípade ak by tieto
boli akokoľvek ohrozené, či dokonca porušené - napríklad podľa §§44 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) sa tretia osoba môže vylučovacou žalobou domáhať vyňatia veci z

exekúcie, ak sa domnieva, že táto nemôže byť v exekúcii postihnutá. Rovnako tak aj samotní povinní
majú možnosť podať návrh na odklad alebo zastavenie exekúcie. Nie je dôvodné a roky už ani prípustné
suplovať tieto dostupné právne prostriedky žalobou o určenie neplatnosti zmluvy. Ničím z tohto sa však
súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o návrhu žalobkyne nezaoberal.
2.8 Nariadeným neodkladným opatrením súd prvej inštancie zasahuje tiež do rozhodovacej právomoci

exekučného súdu, ktorý týmto de facto obchádza a vylučuje tak z rozhodovania o prípadnej excindačnej
žalobe. Konkrétne dochádza k obchádzaniu ust. §201 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré zakazuje voči
exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti. Tejto skutočnosti
si je zjavne vedomý aj súd prvej inštancie, keďže ho na to už v žalobe/návrhu upozorňuje samotnážalobkyňa – uviedla, že návrh podáva preto, že jej v tom voči exekútorovi bráni §201 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, formálne obchádza zákon sformulovaným petitom na prikázanie procesného
úkonu žalovanému 3/ tak, aby dosiahla to, čo je zákonom zakázané v rámci §201 ods. 2 Exekučného

poriadku.
2.9OdvolateľpoukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepublikyvovecisp.zn.:III.ÚS937/2006,
v zmysle ktorého „Předběžné opatření, jimž by bylo nařízeno oprávněnému, aby „se zdržel exekuce“
je pojmově vyloučené, neboť tomu odporuje sama povaha a účel exekučního řízení, jakož i okolnost,
že k ochraně povinného (již se stěžovatel dovolává) jsou k dispozici tomuto řízení vlastní instituty,

jmenovitě odkladu či zastavení exekuce.“ Rovnaký právny názor sa má aplikovať aj prípade, ak sa
žalobca domáha toho, aby súd neodkladným opatrením uložil oprávnenému povinnosť podať návrh na
zastavenie exekúcie, keďže aj takáto povinnosť má v podstate rovnaké účinky, ako by súd oprávnenému
prikázal zdržať sa exekúcie. V kontexte vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu ČR, neodkladné
opatrenie vo fáze výkonu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, už nemožno nariadiť,
resp. je z povahy veci vylúčené. Uloženiu povinnosti oprávnenému zdržať sa exekúcie, vziať podaný

návrh na vykonanie exekúcie späť alebo navrhnúť zastavenie exekúcie bráni už len samotná povaha a
účel exekúcie, osobitne pokiaľ majú povinní a tretia osoba k prípadnej ochrane svojich práv vytvorené
v exekúcii samostatné inštitúty, ako je tomu aj v tomto prípade.
2.10 Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj potenciálnu hrozbu ujmy na právach žalovaného 3/,
keď ignoroval fakt, že zastavením exekúcie dôjde k odblokovaniu majetku povinných a teda tu hrozí, že

tento majetok ujde z ich dispozičnej sféry a dôjde tak k zmareniu exekúcie. O to sa reálne žalobkyňa
aj snaží. Podľa správy súdneho exekútora, okrem Rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov žalobkyne a žalovaného 1/ neexistuje žiadny reálne exekvovateľný majetok. Medzi časom
už malo dôjsť k zrušeniu BSM rozhodnutím okresného súdu (pod sp.zn.: 9C/51/2023) a Rodinný dom
mal byť prevedený na manželku. To je zjavne aj motívom žalobkyne k podaniu tejto žaloby – nestihla s

manželom pred začatím exekúcie zavŕšiť zámer Rodinný dom ukryť pred žalovaným 3/ ako veriteľom.
Totosavsúčasnostisnažiadosiahnuťúskokomvpodobepodanejžaloby,resp.neodkladnýmopatrením.
Zneužitie práva nemôže požívať právnu ochranu.
2.11 Výrok neodkladného opatrenia musí byť určitý, aby ho bolo možné vykonať. Požiadavka materiálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zahŕňa okrem iného potrebu jednoznačného vymedzenia práv a

povinností,oktorýchsarozhodlo,vrátaneichrozsahualehotynaplnenie.Pretojenevyhnutné,abyvýrok
bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne, musí byť jasný, určitý a konkrétny, nemôže v žiadnom
prípade obsahovať formuláciu ohľadom „akýchkoľvek úkonov“. Druhý výrok napadnutého uznesenia
nezodpovedá vyššie uvedenej charakteristike, predovšetkým ho nemožno považovať za jasný, určitý a
najmä konkrétny. Súd prvej inštancie opomenul konkretizovať (špecifikovať) právne úkony a konkrétne

spôsoby nakladania s Rodinným domom, ktorých je žalovaný 3/ povinný sa zdržať. Ide teda o vadu
uznesenia.
2.12 Okresný súd trvanie nariadeného neodkladného opatrenia časovo vymedzil do skončenia akéhosi
konania o určenie neplatnosti dohody o ručení, ktorého účastníkmi majú byť výlučne žalovaní 1/,2/
a 3/ - bez žalobkyne. Žiadne takéto konanie však v súčasnosti neprebieha. Takýto výrok napádaného

uznesenia je nezrozumiteľný, zmätočný a teda nevykonateľný.
2.13 V zmysle §326 ods. 1 C.s.p. je náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana vo veci samej. Z doručených podkladov je evidentné, že ani tomuto predpokladu nariadenia
neodkladného opatrenia okresný súd nevenoval žiadnu pozornosť. Pri jednoduchom pohľade na žalobu

je evidentné, že nemôže byť úspešná. Žalobkyňa sa totižto domáha určenia neplatnosti právneho úkonu
– ručiteľského vyhlásenia, čo je v zmysle §137 C.s.p. neprípustné. Žalobkyňa teda podala neprípustnú
žalobu, ktorá v zmysle aktuálneho procesného práva nemôže byť úspešná. To vylučuje aj úpravu
pomerov neodkladným opatrením. Rovnako tak je nevyhnutné poznamenať, že žaloba nemôže byť
úspešná ani čo sa týka hmotnoprávnej stránky. Ručenie nie je nakladanie so spoločnou vecou a preto

sa k jeho prevzatiu nevyžaduje súhlas druhého manžela.
2.14 Nárok žalobkyne je celkom zjavne premlčaný, keďže od uzatvorenia Dohody o ručení do podania
žaloby už uplynuli viac ako tri (3) roky. Z opatrnosti preto vznáša námietku premlčania.

3. Ďalšie relevantné vyjadrenia strán sporu podané neboli.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu
určenom §379 a §380 ods.1,2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a dospelk záveru, že odvolanie žalovaného 3/ je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa
ustanovenia§388C.s.p.zmeniltak,ženávrhžalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.

5. Podľa §388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že :
6.1 žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.08.2024 domáha určenia neplatnosti Dohody o ručení,

inkorporovanej v bode 6.6 Zmluvy o úvere, a to na tom skutkovom a právnom základe, že Dohodu
o ručení ako ručiteľ uzavrel jej manžel (žalovaný 1/) so žalovaným 2/ (dlžníkom zo Zmluvy o úvere)
a žalovaným 3/ (veriteľom zo Zmluvy o úvere) počas ich trvajúceho bezpodielového spoluvlastníctva,
avšak bez jej súhlasu a vedomosti, čo nemožno označiť za bežnú vec v zmysle §145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka;
6.2 spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáhala, aby okresný súd žalovanému 3/ prikázal (a) podať návrh na zastavenie exekúcie (vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Luciou Hulina Gasper, Exekútorský úrad Brezno, pod číslom EX 408/EX
320/24/ZL) a (b) do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody o ručení
zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov v súvislosti s Rodinným domom; návrh odôvodnila tým, že
prevzatie ručenia žalovaným 1/ podľa Dohody o ručení sa týkalo bez obmedzenia všetkého majetku v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorého súčasťou je aj Rodinný dom. Dňa 02.07.2024 súdna
exekútorka JUDr. Lucia Hulina Gasper vydala pod č. EX 408EX 320/24/ZL exekučný príkaz, ktorým
prikázala vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na Rodinný dom. Na LV č. XXXX
pre k.ú. F. je vyznačená poznámka o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva - je teda
zrejmé, že následne hrozí exekúcia predajom Rodinného domu, a to na podklade neplatnej Dohody

o ručení. Exekúcia na Rodinný dom priamo a zásadne ohrozuje právo žalobkyne na bývanie, ďalším
postupom exekútora jej hrozí ujma v podobe zásadného ohrozenia jej vlastníckeho práva k Rodinnému
domu a v podobe ohrozenia jej práva na bývanie, pričom ide o stav, ktorý v nijakom mysliteľnom
ohľade nezavinila, a ani len čiastočne sa na vzniku súčasnej situácie nepodieľala. V prípade dovolania
sa neplatnosti Dohody o ručení nastane situácia podľa §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,

podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Žalobkyňa pritom nemôže navrhnúť neodkladné opatrenie voči
súdnemu exekútorovi, pretože jej v tom bráni ustanovenie §201 ods. 2 Exekučného poriadku;
6.3 dňa 28.01.2021 bola medzi žalovaným 3/ ako veriteľom, žalovaným 2/ ako dlžníkom a žalovaným
1/ ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o úvere a Dohoda o ručení v zmysle §303 a nasl. Obchodného

zákonníka (č.l. 13-24). Podľa predmetnej zmluvy veriteľ (žalovaný 3/) poskytol dlžníkovi (žalovanému
2/) úver vo výške 102.000,-Eur za účelom financovania oprávnených projektov a s nimi súvisiacich
oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia poplatku za záruku. Podľa článku 6.6 predmetnej zmluvy
žalovaný 1/ ako ručiteľ prehlásil, že ak žalovaný 2/ ako dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku,
zaplatí ju žalovanému 3/ za žalovaného 2/ (dlžníka);

6.4 listinou zo dňa 22.03.2023 (č.l. 59) žalovaný 3/ oznámil žalovanému 1/ vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, pričom výška celkovej pohľadávky žalovaného 3/ ku dňu vyhlásenia splatnosti bola
žalovaným 3/ určená vo výške 104.505,44 Eur;
6.5 súdna exekútorka JUDr. Lucia Hulina Gasper vydala na podklade vykonateľného exekučného titulu
na peňažné plnenie (platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Up/1586/2023 zo

dňa 20.10.2023) a na podklade poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica
č. 6123474987 zo dňa 10.05.2024 v prospech žalovaného 3/ ako oprávneného proti povinným –
žalovanému 1/ a žalovanému 2/, Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na Rodinný dom (č.l. 12, č.l. 61);
6.6 na LV č. XXXX pre k.ú. F. (č.l. 6), na ktorom je evidovaný Rodinný dom, je vyznačená poznámka

o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na Rodinný dom súdnou exekútorkou JUDr.
Luciou Hulina Gasperovou, v prospech žalovaného 3/;
6.7 okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pretože dospel k záveru, že
v danom prípade sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa
osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia

bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne, keďže exekúcia na Rodinný dom (ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a žalovaného 1/), priamo ohrozuje jej právo na bývanie. Poukázal
pritom na čl. 21 ods. 1 Ústavy SR a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.
ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001, v zmysle ktorého akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovaťcitlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany
na nezávislom a nestrannom súde. Nariadením neodkladného opatrenia sa podľa okresného súdu
nevytvorí nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a v dôsledku neho nenastane ani

neprimeraná ujma na právach žalovaného 3/, keďže žalobkyňa (vzhľadom na zápis poznámky na LV č.
XXXX) je nielenže obmedzená v nakladaní s Rodinným domom, ale podľa §169 Exekučného poriadku
pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom
nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Pokiaľ by došlo k zamietnutiu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne prípadne by došlo k predaju Rodinného domu,

oveľa závažnejší zásah by nastal na strane žalobkyne oproti zásahu do práv na strane žalovaného
3/. Sporným ostáva platnosť uzatvorenia Dohody o ručení, o ktorej platnosti, resp. neplatnosti bude
rozhodovať okresný súd v konaní vo veci samej. V súčasnosti hrozí obava, že žalobkyňa postupom
súdneho exekútora bude na svojich vlastníckych právach ohrozená. Žalobkyňa ale nemôže navrhnúť
neodkladné opatrenie voči súdnemu exekútorovi, pretože jej v tom bráni ustanovenie §201 ods. 2
Exekučného poriadku. Tým je dostatočne odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,

spočívajúce v strate možnosti bývania žalobkyne.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ je v prevažnej časti dôvodné.
7.1 Žalovaný 3/ namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné (už len) z toho dôvodu, že bolo vydané
kauzálnenepríslušnýmsúdom,pretoževkonanívovecisamejsažalobkyňadomáhaurčenianeplatnosti

Dohody o ručení, uzatvorenej v zmysle §303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola inkorporovaná v
Zmluve o úvere, pričom v prípade ručenia ako aj úverovej zmluvy ide o obchodnoprávne vzťahy, ktoré sa
riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka (je zrejmé, že ide o obchodnoprávne ručenie žalovaného
1/ za obchodnoprávny záväzok svojej spoločnosti – žalovaného 2/, v ktorej ručiteľ do súčasnosti pôsobí
ako konateľ a jediný spoločník) a teda ide teda o zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľmi (bankou a

žalovaným 2/) pri výkone ich podnikateľskej činnosti - jedná sa tak o obchodnoprávny spor, na ktorého
prejednanie a rozhodnutie sú kauzálne príslušné výlučne súdy taxatívne vymedzené v §22 C.s.p., medzi
ktoré Okresný súd Žiar nad Hronom nepatrí. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v konaní o veci
samej stojí na strane žalobcu fyzická osoba- nepodnikateľ, domáhajúca sa neplatnosti Dohody o ručení
v zmysle §40a v spojení s §145 ods. 1 Občianskeho zákonníka - medzi stranami sporu (žalobkyňou

na jednej strane a žalovanými na strane druhej) tak nejde o spor obchodnoprávny, ktorý by súvisel
s výkonom ich podnikateľskej činnosti, tak ako to má na mysli ust. §22 C.s.p. (obchodnoprávne vzťahy
existujú len na strane žalovaných subjektov). Vznesené námietka kauzálnej nepríslušnosti okresného
súdu žalovaným 3/ tak nie je dôvodná.
7.2 Dôvodnou je však odvolacia námietka žalovaného 3/, že okresným súdom nariadeným neodkladným

opatrením, obsahujúcim príkaz žalovanému 3/ podať návrh na zastavenie exekúcie, došlo k zásahu do
jeho (Ústavou SR garantovaného) práva na spravodlivý súdny proces, ktorého integrálnou súčasťou je
aj vykonávacie (exekučné) konanie. Dôvodne žalovaný 3/ argumentuje, že súd nemôže vytvárať strane
sporu také prekážky v prístupe k súdu (vrátane výkonu rozhodnutia), ktoré sú neprekonateľné alebo
neprimerané, resp. ktorými sa znemožní alebo neprimerane sťaží sporovej strane prístup k

súdu a výkonu právoplatne judikovaných práv vo vykonávacom konaní, pričom napadnutým uznesením,
ktorým sa prikazuje podať návrh na zastavenie exekúcie, sa vytvára práve takáto neprekonateľná
alebo neprimeraná prekážka - okresný súd neodkladným opatrením odníma spoločnosti žalovaného 3/
možnosťvýkonujehoprávoplatnejudikovanýchpráv,otoviacvdanomprípade,akmážalovaný3/podať
návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, teda aj voči žalovanému 2/ - dlžníkovi zo Zmluvy o úvere,

ktorý bol zaviazaný na plnenie peňažnej povinnosti v tomto čase už právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom (Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Up/1586/2023 zo
dňa 20.10.2023).
7.3 Taktiež dôvodnou je odvolacia námietka žalovaného 3/, že nebola splnená podmienka pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniavzmysle§325C.s.p.(potrebabezodkladneupraviťpomery),pretožežalobkyňa

(ako aj žalovaný 1/) má možnosť domáhať sa ochrany svojho ústavného práva vlastniť majetok (Rodinný
dom) v samotnom exekučnom konaní, postupom podľa §44 Exekučného poriadku, t.j, (a) uplatnením
námietky existencie práva k veci (Rodinnému domu), ktoré nepripúšťa exekúciu, pričom táto námietka
má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok a (b) v prípade nesúhlasu oprávneného,
následne podaním vylučovacej žaloby na príslušný súd, v dôsledku čoho súdny exekútor musí

(obligatórne)podľa§61hods.1písm.b)Exekučnéhoporiadkuvydaťupovedomenieoodkladeexekúcie;
(c) povinní môžu v exekučnom konaní tiež podať návrh na zastavenie exekúcie (§61k Exekučného
poriadku), ktorý má taktiež odkladný účinok a v prípade nesúhlasu oprávneného so zastavením
exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie (aj vo vzťahu k Rodinnému domu) rozhodne exekučnýsúd. Poukaz okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001, v zmysle ktorého dotknutá osoba má mať
za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde, preto v danom

kontexte neobstojí.
7.4 Za zmätočné a prvému výroku nariadeného neodkladného opatrenia odporujúce považuje
odvolací súd odôvodnenie nariadeného neodkladného opatrenia okresným súdom, keď konštatoval,
že „Nariadením neodkladného opatrenia nenastane neprimeraná ujma na právach žalovaného 3/,
keďže žalobkyňa je vzhľadom na zápis poznámky na LV č. XXXX nielenže obmedzená v nakladaní

s Rodinným domom, ale podľa §169 Exekučného poriadku pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené
exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu
nadobúdateľovi nehnuteľnosti“, pretože v prípade splnenia nariadenej povinnosti žalovaným 3/ podať
návrh na zastavenie exekúcie by došlo k zastaveniu exekúcie (§61n Exekučného poriadku), v dôsledku
čoho by došlo aj k zániku exekučného záložného práva, došlo by k výmazu predmetnej poznámky na
liste vlastníctva (§167 ods. 3 Exekučného poriadku) a neprichádzala by preto do úvahy ani aplikácia

§169 Exekučného poriadku.
7.5 Taktiež odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalovaného 3/ v tom smere, že výrok II.
napadnutého uznesenia nie je formulovaný určitým a konkrétnym spôsobom, keď prikazuje žalovanému
3/ len všeobecným spôsobom „zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov v súvislosti s rodinným
domom....“. Z obsahu žaloby, ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, aké úkony

mal žalovaný 3/ vykonať, resp. by chcel vykonať v súvislosti s Rodinným domom. Žalovaný 3/ nemá
v danom prípade ani postavenie záložného veriteľa vo vzťahu k Rodinnému domu - na Rodinný dom
bolo v prebiehajúcom exekučnom konaní zriadené exekučné záložné právo a to v rámci procesného
postupu súdnej exekútorky.
7.6 Odvolací súd ďalej konštatuje, že vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia v odôvodnení

úplne absentuje dôvod, prečo okresný súd vyhovel návrhu aj v tejto časti. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom žiadanej súdnej ochrany (napr. nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 330/2013). Súd musí byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť
príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé (Ústavný súd SR, sp.zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Rozhodnutie

je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov,
podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov, vysvetľujúcich právny
záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj
vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania. Ak nie

sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú
k nezákonnosti, ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným
účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu (Najvyšší súd SR,
sp.zn. 1Cdo/66/2023 z 29.05.2024). Okresný súd nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil len
vo vzťahu k exekúcii na Rodinný dom, „ ...žalobkyňa postupom súdneho exekútora bude na svojich

vlastníckych právach ohrozená“. V tejto súvislosti je preto potrebné súhlasiť s názorom žalovaného 3/,
že nariadeným neodkladným opatrením dochádza k obchádzaniu ustanovenia §201 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť
neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti. V samotnom návrhu pritom žalobkyňa
odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia práve predmetným §201 ods. 2 Exekučného

poriadku a okresný súd si túto argumentáciu žalobkyne osvojil, keď aj o tento dôvod oprel zdôvodnenie
svojho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na
zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdnerozhodol,keďžeprávoplatnosťousúdnehorozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade konanie vo veci nekončí. O náhradetrovkonania,vrátanenáhradytrovtohtoodvolaciehokonania,rozhodnesúdprvejinštancievrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).