Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108221240
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2108221240.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová
a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou:
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. D. XXXX/X, E., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so

sídlom Zámocká 30, Bratislava (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava), o vymoženie 225,05 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31Er/393/2008-27 zo dňa 13. augusta 2014, o späťvzatí
odvolania, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (s tým, že o trovách exekúcie rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie). Rozhodnutie odôvodnil
právne ustanovením § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 25 ods. 1 a 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“), §
52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a),
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ako
i s poukazom na čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 a prílohu ods. 1 písm. q) Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“), judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a niektoré rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie. Vecne dôvodil neprijateľnosťou zmluvnej podmienky obsahujúcej rozhodcovskú
doložku, nachádzajúcu sa v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere č. 1460775 uzavretej oprávneným a povinnou dňa 30.5.2007. Uzavrel, že rozhodcovská
doložka, ktorá je dohodnutá v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako v štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej zmluvných dojednaniach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je
individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v
zmysle eurokomformného výkladu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.9.2007,
a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.9.2007 neplatná. Povaha
celej zjavne formulárovej a predtlačenej zmluvy je jednoznačne adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť. Možnosť voľby príslušného súdu zo strany povinnej

- spotrebiteľa je teda prakticky nemožná a vylúčená, nakoľko pri majetkových sporoch vyplývajúcich zo
zmlúv ako je zmluva o úvere je žalobcom takmer vždy len dodávateľ a je teda pochopiteľné, že akožalobca uprednostní ním zvolený rozhodcovský súd/rozhodcu, a to aj na úkor spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiskavysloveniaabsolútnejneplatnostitohtodojednaniajetedanajmäskutočnosť,žetátopodmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd
prvej inštancie navyše zastáva názor, že už samotná forma zmluvných dojednaní, t.j. drobný, ťažko
čitateľný, husto popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa
s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si
bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie „dohodnuté“ znenie rozhodcovskej

doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné
ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Pokiaľ teda
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani
sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol

nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
doložky, následkom ktorej existuje zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. jeho nespôsobilosť
a nepoužiteľnosť ako exekučného titulu v exekučnom konaní, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle §
57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. S ohľadom na naliehavý právny záujem povinnej z dôvodu
odstránenia rizík spojených s neprípustnou exekúciou, súd prvej inštancie rozhodne o trovách osobitným

uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s návrhom na zrušenie uznesenia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Argumentoval tým, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil. Tiež navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP (Občianskeho

súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016) prerušenie konania
a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), o súlade § 44 ods.
2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s ústavou, pre rozpor s princípom právnej istoty a ochrany
dôvery subjektov v právny poriadok, resp. s poukazom na ust. písm. c) rovnakého paragrafu i odseku
OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZoFEÚ“) konanie prerušiť a predložiť

Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD“) prejudiciálne (predbežné) otázky v nasledujúcom znení:
(I.) Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?, (II.)V prípade zápornej odpovedi SD na prvú otázku, je možné ustanovenie
písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej

doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na
základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa
zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?, (III.) Je v súlade s čl. 17 a čl.
47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc

vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Dňa 25.7.2018 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 17.7.2018, v ktorom
uviedolžeexekučnékonaniesaskončilovymoženímpohľadávky,príslušenstvaatrovexekúcie.Zároveň
vrátil súdu prvej inštancie originál poverenia na vykonanie exekúcie a predložil konečné vyúčtovanie
exekučného konania.

5. Dňa 25.10.2021 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného v ktorom oznámil, že podané
odvolanie zo dňa 2.9.2014 berie späť vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka bola v celosti uhradená.6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku v znení neskorších predpisov) postupoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP), bez prejednania veci obsahom a dôvodmi podaného odvolania, pretože zistil,
že podané odvolanie bolo vzaté späť.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

11. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

12. Exekučný poriadok neobsahuje osobitnú právnu úpravu späťvzatia odvolania, preto aj v exekučnom
konaní sa použijú príslušné ustanovenia CSP. Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka
konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné spaťvzatie sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka a možno
ho urobiť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací

súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania.

13. Vzhľadom na dispozitívny úkon oprávneného, ktorý vzal svoje odvolanie späť, odvolací súd
postupoval v zmysle zákonného ustanovenia § 369 ods. 3 CSP a odvolacie konanie zastavil.

14. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, pričom na túto povinnosť nemá vplyv ani
skutočnosť, že oprávnený vzal svoje odvolanie späť, povinnosťou súdu prvej inštancie bude zároveň
rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 9a exekučného poriadku, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP).

15. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).