Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 49Csp/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124325630
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124325630.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinokvkonanípredsamosudkyňouJUDr.EvouBielikovouvprávnejvecižalobcu:M.B.A.

ConsultInvestmentss.r.o.,sosídlomBoženyNěmcovej1080/13,97701Brezno,zastúpený:Advokátska
kancelária Galadík s.r.o., so sídlom ul. Jána Bottu 834/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419 proti
žalovanému v 1. rade: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX B. Q. a žalovanej v 2.
rade: B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X/X, XXX XX Š. o zaplatenie 2.230,33 € s príslušenstvom
takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanej v 2. rade sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2024 domáhal, aby súd zaviazal spoločne
a nerozdielne žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade na zaplatenie sumy 2.230,33 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 2.230,33 € od 17.01.2023 do zaplatenia a k náhrade trov
konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom

Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 ako pôvodný veriteľ uzavrela dňa 21.12.2012 so
žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej len ,, Zmluva“). Predmetom Zmluvy o
úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 9.000,-€, pričom žalovaní ako dlžníci načerpali
úver dňa 21.12.2012. Dodatkom k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.01.2022
došlo k zmene splácania pohľadávky pôvodného veriteľa v dobe od 18.01.2022 do 18.03.2022. Žalovaní
sa na základe Dodatku zaviazali splácať pohľadávku vo výške splátky 42,70 €. Od 16.04.2022 sa
žalovaní zaviazali splácať pohľadávku spôsobom dohodnutým v Zmluve. Žalovaní splnili podmienky

pre poskytnutie vyššie uvedeného úveru, čo preukazuje informácia o primárnej návratnosti - bonite,
ktorú pôvodný veriteľ preveroval pred poskytnutím úveru žalovaným. Pôvodný veriteľ si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere a spočívajúcu v poskytnutí úveru splnil, čo preukazuje výpis z úverového
účtu. Žalovaní však podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržiavali, čím sa dostali do omeškania.
Z výpisu z úverového účtu je zjavné, že žalovaní uhradili splátky v celkovej výške 17.102,03 €, ktoré boli
započítané nasledovne: na istinu v sume 6.769,67 €, na riadny úrok v sume 9.339,19 €, na zmluvný úrok
z omeškania vo výške 12,8 €, a na poplatky v sume 980,37 €. Dlžná istina tak po odpočítaní uhradených

splátokzapočítanýchnaistinupredstavovalasumu2.230,33€(9.000,-€-6.769,67€).Akodeňkonečnej
splatnosti úveru bol v Zmluve o úvere dohodnutý termín 16.01.2023. Žalovaní v uvedenom termíne
poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi nevrátili. Výzvou zo dňa 18.07.2022 oznámil pôvodný veriteľ
žalovaným,žesúvomeškanísosplácanímpohľadávky.Žalovaníboliupozornení,žekudňuvyhotoveniavýzvy, je výška pohľadávky banky 774,49 €. Zároveň boli upozornení, že banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe. Výzvou zo dňa 29.12.2022 oznámil pôvodný veriteľ žalovaným, že sú v
omeškaní so splácaním pohľadávky. Žalovaní boli upozornení, že ku dňu vyhotovenia výzvy, je výška

pohľadávky banky 2.194,34 €. Banka žalovaného predmetnou výzvou upozornila, že ak v lehote 15 dní
nevysporiada pohľadávku banky, tak banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zásielka
adresovaná žalovanému v 1. rade bola zasielaná dňa 30.12.2022. Nakoľko žalobca nemá k dispozícii
doručenku, predkladá ako dôkaz o doručení výzvy podací hárok. Zásielka adresovaná žalovanému v
1. rade sa pôvodnému veriteľovi vrátila dňa 04.01.2023 ako nedoručená z dôvodu ,,adresát neznámy“.

Výzvou zo dňa 07.09.2023 oznámil pôvodný veriteľ žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním
pohľadávky viac ako tri mesiace. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo
dňa 13.12.2023, nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa. O vyššie
uvedených skutočnostiach boli žalovaným expedované oznámenia o postúpení pohľadávok. Ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavuje dlžná istina úveru sumu vo výške 2.230,33 €. S poukazom na článok
I bod 1 Zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, zaplatením úrokov,

poplatkov alebo iných peňažných záväzkov, banka je oprávnená požadovať od dlžníka okrem úrokov
tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, najviac však do výšky stanovenej právnym predpisom, t.j. vo
výške 7,5 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca od žalovaných nárokuje priznanie úroku
z omeškania vo výške 7,5 % ročne z dlžnej istiny vo výške 2.230,33 €, ktoré požaduje priznať od
17.01.2023.

3. Dňa 23.07.2024 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz sp.zn. XUp/XXXX/
XXXX proti ktorému podal žalovaný v 1. rade odôvodnený odpor. V podanom odpore nárok uplatnený
žalobcom v celom rozsahu odmietol. Žalovaný v 1. rade namietal skutočnosť, že ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve. Taktiež namietal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu, nebankový subjekt. Žalovaný v 1. rade namieta tvrdenia
žalobcu o tom, že zo strany žalovaných došlo k úhrade sumy 17.102,03 €, pričom žalovaní mali uhradiť
sumu v celkovej výške 20.134,-€. Žalobca v návrhu uvádza, že výzvou zo dňa 18.7.2022 mal pôvodný
veriteľ oznámiť žalovanému v 1. rade, že je v omeškaní, pričom žalovaný v 1. rade toto tvrdenie odmieta
a nesúhlasí s tým, že by mu nejaká výzva zo dňa 18.07.2022 bola doručená. Rovnako tak namieta

doručenie výzvy zo dňa 29.12.2022, ktorou mal byť upozornený na výšku pohľadávky žalobcu v sume
2.194,34 €. Taktiež výzva banky zo dňa 07.09.2023, v ktorej mali byť žalovaní upozornení, že výška
splatnej a nezaplatenej pohľadávky je 2.886,76 € nebola podľa tvrdení žalovaného v 1. rade doručená
ani jemu a ani žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade taktiež namieta platnosť postúpenia pohľadávky
z pôvodného veriteľa na žalobcu, nakoľko výzva banky zo dňa 07.09.2023 žalovanému v 1. rade ako aj

žalovanej v 2. rade doručená nebola, pričom v ňom nie je jasne špecifikované obdobie, ku ktorému sa dlh
vzťahuje. Zmluvou o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2012 bol žalovaným poskytnutý
úver v sume 9.000,-€, celková čiastka ktorú sa žalovaní zaviazali zaplatiť činila sumu 17.638,53 €.
Z výpisu z úveru, ktorý predložil žalobca je zjavné, že žalovaní uhradili čiastku vo výške 20.134,-€ a
konečný zostatok ku dňu 24.01.2024 je 0,00 €. Z uvedeného nie je žalovaným zrejmé, na základe

čoho požaduje žalobca zaplatenie sumy vo výške 2.230,33 €. Nakoľko žalobca v konaní nešpecifikoval
obdobie, za ktoré žalovaní nesplnili splátky a teda za ktoré mal vzniknúť údajný dlh, žalovaný v 1.
rade namietol premlčanie. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaný v 1. rade vzniesol výhradu
voči postupu banky, ktorá podľa jeho názoru porušila ustanovenie § 7 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko s odbornou starostlivosťou neskúmala pri uzatváraní úverovej zmluvy

schopnosť žalovaných úver splácať. Nijakým spôsobom si neoverila údaje o príjmoch žalovaných
4. K tvrdeniam žalovaného v 1. rade uvedeným v podanom odpore sa vyjadril žalobca podaním
doručeným súdu dňa 09.09.2024. Vo vzťahu k žalovaným v 1. rade vznesenej námietke nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zdôraznil, že vo vzťahu k tejto námietke žalovaný v 1. rade neuviedol
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by túto námietku odôvodňoval. Žalovaný v 1. rade spochybňuje celkový

nárok žalobcu, pričom vo svojom podaní tvrdí, že uhradil splátky v celkovej výške 20.134 € a nie
17.102,03 €. Na ozrejmenie sumy vo výške 20.134 €, ktorú žalovaný v 1. rade spochybňuje žalobca
predložil emailovú komunikáciu s pôvodným veriteľom v ktorej zamestnanec banky ozrejmuje dôvodnosť
výšky sumy 20.134 €. Z uvedenej komunikácie jednoznačne vyplýva, že suma, ktorú majú žalovaní
vrátiť za 10 rokov splácania je suma 17. 638, 53 € v prípade, ak za celé obdobie budú platiť všetky

splátky riadne a v plnej výške. Nakoľko v danom prípade neboli zo strany žalovaných mesačné splátky
uhrádzané načas a v plnej výške, tak došlo k zmene zmluvných podmienok k navýšeniu celkovej sumy
o úroky z omeškania. Žalovaný v 1. rade spochybňuje, že by mu výzva zo dňa 18.7.2022 bola doručená
a namieta aj skutočnosť, že v predmetnej výzve absentuje upozornenie o postúpení pohľadávky tretejosobe. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že z predmetnej výzvy vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol
upozornený na skutočnosť, že pôvodný veriteľ môže vymáhanie pohľadávky zveriť do mandátnej správy
tretej osobe. Žalobca v podanej žalobe nesprávne uviedol, že žalovaný v 1. rade bol touto výzvou

upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky. Výzvou, ktorou boli žalovaní upozornení na možnosť
postúpenia pohľadávky tretej osobe je výzva zo dňa 7.9.2023. Nakoľko zo strany pôvodného veriteľa
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak žalovaní boli predmetnou výzvou notifikovaný
o zostatku istiny úveru, ktorú je potrebné uhradiť. Žalobca v žalobe jasne uvádza, že suma, ktorú
sa žalovaní zaviazali vrátiť pôvodnému veriteľovi mala byť uhradená do 16.01.2023. Žalobca taktiež

odmietol tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného
veriteľa na žalobcu. Žalobca má za to, že z výzvy zo dňa 07.09.2023 jasne vyplýva, že žalovaní boli
upozornené na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe. Táto výzva nebola doručená žalovanému
v 1. rade z dôvodu, že si ju žalovaný v 1.rade neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný v 1. rade taktiež
namieta výšku úveru, ktorú sa zaviazal zaplatiť, čo odôvodňuje tým, že si vzal úver vo výške 9 000 €
a vrátenie sumy 20.134,-€ považuje za úžeru. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že z článku I. bod 1

Zmluvy o úvere explicitne vyplýva, že RPMN je vo výške 16,16 % a poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali
splácať 120 mesačnými splátkami. Úver mali žalovaní splácať 10 rokov. Žalobca má za to, že dĺžka doby
splácania úveru spolu s RPMN majú vplyv na celkovú čiastku spojenú s úverom, ktorá predstavuje sumu
17.638,53€aniesumu20.134,-€.Suma20.134EURpredstavujecelkovýnárokpohľadávkybanky,teda
sumu 17.638,53 EUR navýšenú o úroky z omeškania a poplatky za zasielané upomienky. Vo vzťahu k

žalovaným v 1. rade vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že žalovaný sa prvý krát dostal
do omeškania splátkou splatnou dňa 16.06.2013, nakoľko táto nebola uhradená v plnej výške, ale vo
výške 149,33 €. Od decembra 2022 neevidoval pôvodný veriteľ od žalovaných žiadne úhrady. Vo vzťahu
k námietke žalovaného v 1. rade týkajúcej sa porušenia povinnosti pôvodného veriteľa postupovať
pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou žalobca uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom

preukázal bonitu žalovaných splácať úver. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj fakt, že žalovaní doposiaľ
uhradili splátky v celkovej výške 17.102,03 €, teda tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nie sú schopní
splácať úver je v rozpore s predloženými dôkazmi.
5. K tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odporu sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním
doručeným súdu dňa 03.12.2024. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca odvodzuje svoj údajný nárok zo

zmluvy o postúpení pohľadávky č.XXXX/XXXX/CE a z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX. Ako dôkaz
predložil žalobca obraty z predmetného úveru a výpis z úveru č. XXXXXXXXXX, kde sú uvedené
všetky transakcie predmetného úveru. Z uvedených dôkazov však podľa názoru žalovaného v 1. rade
vôbec nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že suma 20.134,-€ uvedená vo výpise z úveru č.
XXXXXXXXXX ako suma splátok úveru je celková pohľadávka banky, ktorú mali uhradiť. Z označených

dokladov však vyplýva, že žalovaní mali uhradiť na úver č. XXXXXXXXXX čiastku v celkovej výške
31.530,65 € ( presný rozpis je na č.l. 188 až 191). Okrem iného žalovaný v 1. rade opakovane zdôraznil,
žežalobcaodvodzujesvojenárokynaplnenieodProduktovýchobchodnýchpodmienokprehypotekárne
a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. účinných od 01.01.2015 a Všeobecných obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinných od 01.01.2015 a predkladá ich súdu ako dôkaz.

Žalovaný v 1. rade namietal tieto podmienky ako celok ako neprijateľné podľa §53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa s nimi nemal možnosť a ani sa s nimi nemohol oboznámiť pred uzavretím
úverovej zmluvy dňa 21.12.2012, keďže v čase uzavretia zmluvy a ani niekoľko rokov po jej uzavretí,
žalobcom predkladané obchodné podmienky vôbec ani neexistovali. Z dôkazu predloženého samotným
žalobcom Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.12.2012 v článku III odsek 3. jednoznačne vyplýva,

že pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú len Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou
s účinnosťou od 01.08.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom účinné od 01.07.2007. Žalovaný v 1. rade taktiež
poukázal na skutočnosť, že je psychiatrický pacient, pričom s vypracovaním odporu ako aj iných podaní
na súd mu pomáha celá rodina. Poukázal na skutočnosť, že v októbri 2024 ho na adrese jeho trvalého

bydliska vyhľadal zástupca žalobcu, ktorý hovoril po česky a chcel od žalovaného v 1. rade, aby podpísal
splátkový kalendár, a to napriek tomu, že už prebiehalo toto súdne konanie. Čo sa týka porušenia § 7
ods.1zák.č.129/2010Z.z.žalovanýtrvánatom,žezostranypôvodnéhoveriteľadošlokjehoporušeniu.
Banka nesprávne posúdila podmienky schopností splácať úver. Riadne si neoverila príjmy a výdavky
žalovaných - všetky vyživovacie povinnosti, keďže okrem detí, ktoré má žalovaný v 1. rade so žalovanou

v 2. rade, mal žalovaný v 1. rade v čase poskytnutia úveru až do roku 2018 vyživovaciu povinnosť k
deťom z predchádzajúceho vzťahu. Naviac banke bolo veľmi dobre známe z jej vlastnej činnosti, že už
minulosti mu poskytla úver č. XXXX-XXX (č. XX/XXXXXX-X ) v sume 60.000,-Sk zo dňa 04.01.1999 a
tento nebol žalovaný v 1. rade schopný hneď od začiatku riadne splácať. Banka si dlžnú sumu uplatnilažalobou na súde a to aj voči jeho ručiteľom. Následne Okresný súd Pezinok vydal dňa 05.10.2000
rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 65.814,40 €, keďže celkovú dlžnú
sumu nevedel žalovaný v 1. rade zaplatiť v exekučnom konaní ju uhradil jeho otec.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho
neprítomnosti. S poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd
pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade,

oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu ( Predžalobná upomienka zo dňa 16.04.2024,
Výpočet primárnej návratnosti k úveru č. XXXXXXXXXX, Dopyt do sociálnej poisťovne, kópie doručeniek
z č.l. 18 a 19, podacie hárky z č.l. 20-25, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2023,
Výzva zo dňa 29.12.2022, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery s
účinnosťou od 01.01.2015, Výzva zo dňa 18.07.2022, Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou
od 01.01.2015, Výzva zo dňa 07.09.2023, Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo

dňa 13.12.2023, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 21.12.2012, Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, Výpis u úverového účtu z č.l. 75-89, Sadzobník pôvodného veriteľa, Dodatok k
Zmluve o úvere zo dňa 17.01.2022, e-mailová komunikácia z č.l.162, Lekárskej správy žalovaného v 1.
rade z č.l.182, 183, Lekárska prepúšťacia správa z 30.10.2013, 17.05.2019, 06.07.2022, 28.07.2023,
Úverová zmluva zo dňa 04.01.1999, Rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XCb XXX/XX-XX zo dňa

05.10.2000, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.08.2007) a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 21.12.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s.,
IČO: 00 151 653 a žalovanými uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ( ďalej len ,,
Zmluva “). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 9.000,-€. V článku I Zmluvy
sa strany dohodli na výške úrokovej sadzby 13,9 % ročne v deň uzavretia Zmluvy, pričom úver bol

poskytnutý jednorazovo. Výška splátky bola medzi stranami dojednaná na sumu 152,42 € mesačne,
pričom splátka bola splatná vždy k 16-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 16.02.2013
a počet splátok bol 120. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 16.01.2023. RPMN bola medzi
stranami dojednaná na 16,16 % a priemerná hodnota RPMN na 13,80 %.
9. Dňa 13.12.2023 bola medzi pôvodným veriteľom, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom

uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, ktorej predmetom je dohoda o odplatnom
postúpení pohľadávok v celkovej výške 2.636.589,57 €. Žalobca však súdu v konaní nepredložil prílohu
k Zmluve o postúpení pohľadávok z ktorej by bolo zrejmé, že predmetom postúpenia je aj pohľadávka
ktorá je predmetom konania.
10. Dňa 21.12.2023 mal pôvodný veriteľ oznámiť žalovanému v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade,

že došlo k postúpeniu pohľadávky v zmysle ustanovenia § 526 OZ na nového veriteľa, ktorým má byť
žalobca.Zoznámeniaopostúpenípohľadávkynevyplývaakábolavýškapohľadávkykudňupostúpenia.
11. Zo žalobcom predloženého výpisu z úveru za obdobie od 21.12.2012 do 25.01.2024 mali žalovaný
uhradiť splátky vo výške 20.134,-€.
12. Dňa 16.04.2024 mal právny zástupca žalobcu zaslať žalovaným predžalobnú upomienku - posledný

pokus o zmier, ktorou ich vyzval na zaplatenie záväzku vo výške 3.284,01 €, pričom táto suma pozostáva
zistinyvovýške2.230,33€,úrokuzúveruvovýške742,72€,poplatkovvovýške58,92€atrovprávneho
zastúpenia vo výške 252,04 €.
13. Z Lekárskych správ žalobcu za obdobie od 2013 až 2023 vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol
opakovane hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Phillipa Pinela v Pezinku.

14. Z Rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XCb XXX/XX-XX zo dňa 21.08.2007 vyplýva, že súd
zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 60.000,-Sk spolu s príslušenstvom, ktorú bol žalovaný
v 1. rade povinný uhradiť spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s..
15. Z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 21.08.2007 vyplýva, že bolo začaté exekučné konanie v
prospech oprávneného spoločnosti Credit Clearing Center a.s., na ktorého bola postúpená pohľadávka

pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. vo výške 65.814,40 €.
16. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pričom opakovane
poukázal na skutočnosť, že pôvodný veriteľ žiadnym spôsobom neskúmal jeho schopnosť splácať úver.
17. Žalovaná v 2. rade taktiež žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
18. Podľa Čl. 8 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) strany sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

22. Z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet

spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský

úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

25. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo

fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ
nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu

alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme

amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie

a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
zabezúročnýabezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.
1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a
c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.29.V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka.

30.V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

34. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

39. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

41. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere.42. Podľa § 524 ods.1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 21.12.2012 došlo medzi spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovanými k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom Zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 9.000,-€. V článku I Zmluvy sa strany dohodli na výške
úrokovej sadzby 13,9 % ročne v deň uzavretia Zmluvy, pričom úver bol poskytnutý jednorazovo. Výška

splátky bola medzi stranami dojednaná na sumu 152,42 € mesačne, pričom splátka bola splatná vždy
k 16-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 16.02.2013 a počet splátok bol 120. Konečná
splatnosť úveru bola dojednaná na 16.01.2023. RPMN bola medzi stranami dojednaná na 16,16 % a
priemerná hodnota RPMN na 13,80 %.

44. Z predložených listín mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými

vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol
žalovaným úver vo výške 9.000,-€. Žalovaní sa na základe Zmluvy a Dodatku k Zmluve zaviazali splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určenej v úverovej zmluve
spolu s úrokmi z poskytnutého úveru a poplatkov za poskytované služby.

45. V prejednávanej podľa názoru súdu nebolo žalobcom preukázané riadne postúpenie pohľadávky,
nakoľko súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok, má byť príloha z ktorej je zrejmé, že predmetom
postúpenia je aj pohľadávka uplatňovaná žalobcom v tomto konaní. Sám žalobca neuviedol presnú
výšku pohľadávky v čase jej postúpenia. Z vyššie uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s námietkou
žalovaného v 1. rade, ktorý namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

46. Okrem nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nemal súd v konaní za preukázané, že pôvodný veriteľ
skúmal bonitu žalovaného predtým ako s ním vstúpil do zmluvného vzťahu, t.j. jeho schopnosť úver v
budúcnosti splácať. Taktiež je podľa názoru súdu potrebné uviesť, že vo Výpočte primárnej návratnosti
schopnosti ukazovateľa splácať je uvedené, že dlžník ( nie je uvedené ktorý dlžník, či žalovaný v 1.

rade alebo žalovaná v 2. rade) má príjem 683,-€, pričom v domácnosti sú štyria členova a životné
potreby majú 517,-€. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna
situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejnedostupnéinformácie,akýmisúnapr.štátompublikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime
podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba
tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným

v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. XCoCsp/XX/XXXX z
23.09.2020).

47. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca bonitu žalovaného neskúmal s dostatočne z
čoho je zrejmé, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver , čo nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu spotrebiteľa a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať

úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súd musel mať pôvodný veriteľ informáciu o tom, že
žalovaný v 1. rade neplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť ku ktorej sa zaviazal v Zmluve o úvere
uzavretej dňa 04.01.1999, pričom táto pohľadávka bola nakoniec vymáhaná v exekučnom konaní.48. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností

príslušnými listinami.

49. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bonitu žalovaného pri rozhodovaní o poskytnutí
úver vôbec skúmal. Vychádzal iba z informácií, že príjem zrejme žalovaného v 1. rade je vo výške
683,-€ mesačne, a príjem spoludlžníka teda žalovanej v 2. rade je vo výške 217,-€. Súd nemal v

konaní za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch
žalovaného, teda kde táto bývala, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal
ani iné doklady, resp. zistenia o jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných
potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať
reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý
úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.XXCoCsp/X/XXXX z 14. 10. 2021).

50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCoCsp/XX/XXXX z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCoCsp/XX/XXXX z 24. 11. 2022). Bez toho, aby žalobca skúmal aj
iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov

a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.XXCo/XXX/XXXX z 27. 05.
2020 v súvislosti s posudzovaní bonity žalovaného v obdobnej veci žalobcu.)

51. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej

dobe.

52. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 E. XXX/XX, Ultimo Portfolio
Investment(Luxembourg)SAprotiKM,zaúčasti:ProkuraturaOkręgowawKielcach.Článok23smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom

sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 100. Pri poskytnutí úveru
spotrebiteľovi bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok
z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

53. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto
ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.54. V prvom rade je to to dôsledok neskúmania bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, nakoľko
takýto dôsledok je časťou aplikačnej praxe odvolacích súdov spájaný aj s nedodržaním skúmania bonity

spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou (vyššie cit. ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a
výdavky žalovanej, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá
veta, t.j., že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCoCsp/XX/XXXX z 30. 01. 2024).

55. V tejto súvislosti súd uvádza, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore
unesenímbremenatvrdeniaadôkaznéhobremena(preukázaniatvrdenýchskutočností).Zákonstranám
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
jepotomurčovanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,upravujúcejspornýprávnypomerstrán.Rozdelenie

bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

56. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia

(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od
začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej
povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou

zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je
zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
spočíva na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá
stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich
skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje.

Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané) ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena.

57. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní
plný úspech, súd priznal žalovaným náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.