Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1423205579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: J. J. Z. E. J. O. Z.
R. Á. , F. C. XX.X.XXXX, Q. T. U. Q. Č.. XX, W. Q. P., F. C. X.X.XXXX, T. C. J., F.. J. Č.. XXX/XX, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, o zaplatenie 459,57
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. júla

2024, č. k. 30 Csp 29/2023-49, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. júla 2024, č. k. 30 Csp
29/2023-49, vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.7.2024, č. k. 30 Csp 29/2023-49, zamietol žalobu žalobkyne
o zaplatenie sumy 459,57 € s príslušenstvom (výrok I.) a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 2 písm. b), § 3 ods. 1,
ods. 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), §
39, § 451 ods. 2, § 460, § 585, § 586 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“). Po vecnej stránke rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa
sa žalobou zo dňa 16.2.2022, neskôr vylúčenou uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 3.7.2023, č. k.
B1-10Csp/22/2019-215, na samostatné konanie, domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 459,57 €
spolu s úrokmi z omeškania 7 % ročne zo sumy 179,57 € od 30.6.2005 do zaplatenia, 7 %
ročne zo sumy 20,- € od 23.4.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 26.4.2019 do

zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 40,- € od 29.4.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 20.5.2019
do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 22.5.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od
24.5.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 40,- € od 20.6.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,-
€ od 25.6.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 19.7.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy
20,- € od 23.7.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 18.7.2020 (správne má byť 18.6.2020,
poznámka odvolacieho súdu) do zaplatenia a 7 % ročne zo sumy 20,- € od 19.9.2020 (správne má

byť 18.9.2020, poznámka odvolacieho súdu) do zaplatenia. Tvrdila, že jej právny predchodca, nebohý
Ľudovít Somsi, nar. 24.4.1948, v postavení dlžníka, uzatvoril dňa 25.8.2004 so žalovaným v postavení
veriteľa, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXX. Úver predchodca žalobkyne čerpala neskôr na tento úver splatil žalovanému sumu 843,45 €, no mal splatiť len sumu 663,88 €, pretože
zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žiadala preto vydať bezdôvodné obohatenie 179,57 €,
ktoré činí rozdiel uvedených súm. Súčasne žiadala vydať (vrátiť) aj jednotlivé splátky, ktoré žalovanému

zaplatila spolu v sume 280,- €; spolu teda žiadala vydať sumu 459,57 €. Žalovaný sa
k žalobe nevyjadril.
1.2.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu žalobkyňou,
týkajúcimi sa žalovaného nároku, ktorými boli: dohoda o urovnaní (č. l. spisu 3 - 5), pokladničné
doklady (č. l. spisu 21 - 24). Súd prvej inštancie podľa § 295 C.s.p. aj bez návrhu vykonal dokazovanie

osvedčením o dedičstve, sp. zn. 23 D 70/2010 (č. l. spisu 6 - 9) a zmluvou o úvere č. 6111576
z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 700/2006 (č. l. spisu 38 - 42). Z
takto vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav veci. Z osvedčenia o
dedičstve vydaného JUDr. C. U., notárkou so sídlom vo W., zo dňa 27.9.2010, sp. zn. 23 D 70/2010, D
not 102/2010, právoplatného dňa 13.10.2010, je preukázané, že žalobkyňa je dcérou nebohého Q. J.,
nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho dedičkou. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej

medzi predchodcom žalobkyne a žalovaným dňa 25.8.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“) je preukázané
vyhlásenie žalovaného, ktorý sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť predchodcovi žalobkyne ako dlžníkovi
úver 20.000,- Sk a predchodca žalobkyne sa zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok 16.000,- Sk, t. j. celkovo sa zaviazal zaplatiť 36.000,- Sk v 10.
mesačných splátkach po 3.600,- Sk, počnúc dňom 25.9.2004. Z listiny je tiež preukázaný

podpis predchodcu žalobkyne v časti označenej ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“, v ktorej
je obsiahnuté vyhlásenie, že predchodca žalobkyne prevzal od žalovaného sumu úveru. Z dohody o
urovnaní zo dňa 27.3.2019 je preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dohodu o urovnaní.
Žalobkyňa v bode 1.1. tejto dohody zobrala na vedomie, že dlh jej predchodcu vyplývajúci zo zmluvy
o úvere je v sume 2.011,72 € a zaviazala sa žalovanému splatiť túto sumu v mesačných splátkach po

80,- € od 28.4.2019, pričom súčasne tento dlh uznala čo do dôvodu a výšky. V bode
1.4. tejto dohody sa zaviazala, že od žalovaného v budúcnosti nebude požadovať žiadne plnenie zo
zmluvy o úvere, ako aj z predchádzajúcich zmlúv uzavretých medzi jej predchodcom a žalovaným, či už
vo forme náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, finančného zadosťučinenia či neplatnosti zmluvy. Z
pokladničných dokladov je preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 20,- € dňa 23.4.2019,

20,- € dňa 26.4.2019, 40,- € dňa 29.4.2019, 20,- € dňa 20.5.2019, 20,- € dňa 22.5.2019, 20,- € dňa
24.5.2019, 40,- € dňa 20.6.2019, 20,- € dňa 25.6.2019, 20,- € dňa 19.7.2019, 20,- € dňa 23.7.2019, 20,-
€ dňa 18.6.2020 a 20,- € dňa 18.9.2020. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne je preukázané,
že na predmetný úver plnil predchodca žalobkyne žalovanému sumu 843,45 €. Z ostatných vykonaných
dôkazov nezistil súd prvej inštancie žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutkové okolnosti.

1.2.2. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil nasledovne. Mal za preukázané, že z
hľadiska obsahu medzi predchodcom žalobkyne a žalovaným došlo dňa 25.8.2004 k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. v písomnej forme. Dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi predchodcom
žalobkyne a žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná s poukazom na ustanovenie

§ 39 Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť predchodcovi
žalobkyne úver v sume 20.000,- Sk, za celkovú odplatu 16.000,- Sk so splácaním počas 10. mesiacov
po 3.600,- Sk mesačne. To zodpovedá ročnej odplate 19.200,- Sk, čo zodpovedá odplate vo výške
96 % ročne (16.000,- Sk/10 × 12 = 19.200,- Sk; 19.200/20.000,- Sk = 0,96 = 96 %). Takúto vysokú
odplatu, ktorú mal predchodca žalobkyne vrátiť žalovanému počas 10. mesiacov súd prvej inštancie

považoval za v rozpore s dobrými mravmi a za úžeru. V texte zmluvy o úvere je uvedené,
že všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V bode
13. týchto podmienok sa uvádza, že tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. To by znamenalo, že náklady žalovaného (bez
bližšej špecifikácie) na vypracovanie zmluvy predstavujú sumu 10.666,- Sk a úrok v sume 5.333,33 Sk.

Išlo ale len o formálne dojednanie, ktoré takpovediac „opticky“ znížilo výšku úrokov. To ale nemá vplyv
na celkovú odplatu a nákladovosť daného úveru pre predchodcu žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože
tá zohľadňuje celkové náklady, ktoré spotrebiteľ musí uhradiť a nie je relevantné, či sú tieto formálne
rozdelené medzi poplatky, úroky, či iné plnenia spojené s úverom. Z pohľadu spotrebiteľa je podstatné,
že za poskytnutý úver musí poskytnúť plnenie v zjavne neprimeranom pomere k výške čerpaného

úveru. Takéto úžerné dojednanie postihuje absolútnou neplatnosťou celú zmluvu o úvere podľa § 39
Občianskeho zákonníka.
1.2.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že podstata sporu v prejednávanej veci je, či
má žalobkyňa nárok na to, aby jej žalovaný s ohľadom na konštatovanú neplatnosť zmluvy o úverevydal sumu, ktorú jej predchodca zaplatil žalovanému nad rámec čerpaného úveru (t. j. 179,57 €) a
spolu s tým súčet splátok, ktoré žalovanému žalobkyňa uhradila po uzatvorení dohody o urovnaní dňa
27.32019 spolu v sume 280,- €. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa súdnej praxe, pokiaľ ide o dohodu

o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, touto si účastníci záväzkového právneho vzťahu
odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich
novými, t. j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania.
Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku. Po
uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia

z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť
spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napríklad o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku
určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a podobne,
pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním
môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou
práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor

účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy, či obsahu (napríklad, v akom rozsahu
má byť plnené, kedy a podobne). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je
súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu, javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje.
Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Podmienkou platnosti
dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu

medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom
tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým.
Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli
v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov
medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z

účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok, ktorý
zanikol,jetaknahradenýnovodojednaným,ktorýjeobsiahnutývdohodeourovnaní.Dohodaourovnaní
je potom samostatným zaväzovacím dôvodom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.6.2011, sp. zn. 3 M Cdo 13/2009).
1.2.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany uzatvorili dohodu o urovnaní podľa § 585

Občianskeho zákonníka, ktorou sporné a pochybné práva týkajúce sa vzájomných nárokov, t. j. aj
nárokov žalovaného voči žalobkyni v sume 179,57 €, ktoré na ňu prešli dedením po jej predchodcovi
podľa § 460 Občianskeho zákonníka, urovnali a nahradili v bode 1.2. dohody o urovnaní zo dňa
27.3.2019 novým záväzkom, a to záväzkom žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 2.011,72 € v
dohodnutom splátkovom kalendári. Pôvodný záväzok žalovaného, ktorý podľa žalobkyne existoval v

sume 179,57 € preto zanikol v dôsledku urovnania. Ako skonštatovala citovaná súdna prax, takto
uzatvorená dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom. Ak teda následne, po uzatvorení
dohodyourovnaní,plnilažalobkyňažalovanémuspolusumu280,-€,čobolozdokazovaniapreukázané,
plnila záväzok z dohody o urovnaní, ktorým boli nahradené dovtedajšie sporné a pochybné nároky medzi
stranami. Právnym základom tohto záväzku, ktorý plnila žalobkyňa žalovanému spolu v sume 280,- € je

preto dohoda o urovnaní podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá bola uzatvorená v písomnej
forme rovnako ako pôvodná zmluva o úvere, čo je predpoklad platnosti takejto dohody o urovnaní v
zmysle § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzatvorením tejto dohody bol doterajší záväzok, ktorý na
žalobkyňu prešiel dedením, nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z bodu 1.2. dohody o urovnaní zo
dňa 27.3.2019 v zmysle § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 586

ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že omyl strán, čo je medzi stranami sporné
alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej
strany, môže sa druhá strana neplatnosti dohody o urovnaní dovolať. Žiadna lesť zo strany žalovaného
však v danom prípade preukázaná, ani tvrdená nebola. Preto na tento prijatý záver súdu nemá vplyv ani
to, že súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.

1.2.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti
žalovanému, aby podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie
plnené bez právneho dôvodu, pretože plnenia plnené žalobkyňou žalovanému v sume 280,- € mali
právny základ a tým bola dohoda o urovnaní zo dňa 27.3.2019, ktorou bol nahradený pôvodný záväzok
žalobkyne voči žalovanému, ktorý na ňu prešiel dedením. Nejde na strane žalovaného o bezdôvodné

obohatenie. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.3. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bol v
spore v celom rozsahu úspešný, preto by mu v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patrilo právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie ale zistil zo spisu, že žalovanému žiadne trovy nevznikli,pretosúdpodľa§262ods.1C.s.p.zdôvoduhospodárnostipriamorozhodol,žeúspešnémužalovanému
sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku I. (posudzujúc odvolanie podľa obsahu v súlade
s ustanovením § 124 ods. 1 C.s.p.) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac zlým
právnym posúdením žaloby a zlým použitím ustanovenia § 586 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že dňa
27.3.2019 podpísala dohodu o urovnaní ako jedna zo sestier, sprevádzaná J.. Bola pritlačená k tomu,
aby podpísala dohodu, keďže žalovaný spomenul, že môže pristúpiť k výkonu záložného práva formou

dražby, a vtedy neznalá zákona ju zo strachu podpísala, nakoľko na nehnuteľnosti a pozemku bývajú
dve rodiny s maloletými deťmi, to bola zo strany žalovaného lesť s prvkami manipulácie na rodiny, ktoré
v tom dome žijú. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že lesť alebo omyl zo strany žalovaného
neboli preukázané ani tvrdené, nie je správne. Týmto umožnil súd prvej inštancie žalovanému znovu
vymáhať dlh. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v rozhodnutí dostatočne nevenoval tomu,
prečo bola dohoda o urovnaní uzatvorená. Tvrdenie o tom, prečo bola dohoda o urovnaní uzatvorená je

obsiahnuté v žalobe. Za manipuláciu a lesť zo strany žalovaného žalobkyňa považuje aj skutočnosť, že
žalovaný jej odmietol vydať originál úverovej zmluvy č. XXXXXXX. Rovnako žalovaný odmietol uviesť,
koľko právny predchodca žalobkyne zaplatil titulom splatenia úveru. Odvolateľka odvolaciemu súdu
navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že právny predchodca žalobkyne so žalovaným uzatvorili
dňa 25.8.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
663,88 €. Žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom, bol si vedomý svojich
záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. V zmluve č. XXXXXXX vyhlásil, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z toho dôvodu
žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne za účelové, s cieľom vyhnúť sa povinnostiam, ktoré pre ňu
vyplývajú z predmetnej zmluvy č. XXXXXXX. Skutočnosť, na čo konkrétne
bol žalobcom následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už
nepodstatná informácia. Zmluva č. XXXXXXX bola uzatvorená a riadiaca sa ustanovením § 497 a nasl.

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Na základe všeobecných
podmienokposkytnutiaúveruboduč.19,vzmysle§262ods.1Obchodnéhozákonníkasavšetkyprávne
vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého
zákonasaichzmluvnévzťahyvbudúcnostibudúspravovať. VzmysleVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.
Obchodnýzákonníkuvádza,žeexplicitneuvedenézmluvysaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkov
jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: d) zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Preto
jepotrebnépredmetnýzáväzkovývzťahzozmluvyč.XXXXXXXposudzovaťakovzťahobchodnoprávny,
a nie ako spotrebiteľský. Žalovaný uviedol, že predmetná zmluva č. XXXXXXX obsahuje

všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov, účinných v čase jej uzatvorenia. Žalovaný sa v
plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zastáva názor, že zo zmluvy nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu

zmluvy, a podobne) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Žalovaný poukázal aj na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,Právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil“.Podľažalovanéhosamotné
odvolanie žalobkyne je zmätočné a bez právneho základu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa

odvoláva na lesť, ktorú nijakým spôsobom nepreukázala. Ani argumentácia, že výpočet žalovaného bol
robený „odoka“ neobstojí, nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne argumenty preukazujúce jej tvrdenia.
Odvolaciemu súdu žalovaný navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.4. Dňa 4.11.2024, po uplynutí lehoty na odvolanie, doručila žalobkyňa podanie, priložila k nemu kópiu
žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 27.2.2019, adresovanú žalovanému a ďalším veriteľom, uviedla,
že žalovaný ju dňa 27.3.2019 predvolal na základe uvedenej žiadosti o splátkový kalendár, dohodu o

uznaní záväzku mal vopred pripravenú. Žalobkyňa sa domnievala, že dohoda o uznaní je v poriadku a je
odpoveďou na jej žiadosť o splátkový kalendár. Je rómskeho pôvodu a žalovaný zneužil jej vedomosť a
schopnosť porozumieť podpísanej dohode, k jej podpísaniu bola dotlačená z emocionálnych a rodinných
dôvodov, uvedených v odvolaní. Žalovaný ju ľsťou obral o jej právo domáhať sa pred súdom neplatnosti
zmluvy. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. V podaní doručenom súdu dňa 26.3.2025

žalobkyňa poukázala na to, že záväzok podpísala sama za seba, nie za ostatné sestry, keďže od nich
nemala splnomocnenie.

5. Ďalšie podania doručené do spisu neboli.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], túto prejednal
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 26. novembra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené

zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie

žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,
ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a
náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa

súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami
sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom
všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej.Súdprvejinštancieneporušilaniprávosporovýchstránnaspravodlivýproces,keďževhodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné
a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom

prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10.1. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že urovnanie podľa § 585 Občianskeho
zákonníka je zmluva, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť, vzťahujúcu sa na ich
záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká

a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý
záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť
alebo pochybnosť celkom subjektívnej povahy, keď sa teda takou javí len niektorej zo strán, hoci inak
je objektívne zrejmá. Môže sa zakladať aj na jednostrannom alebo obojstrannom omyle. Urovnanímsa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie
vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má
tieto nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom. K odstráneniu spornosti sa často dospeje na

základe vzájomných ústupkov strán tak, že v novom záväzku si doterajšie vzájomné práva a
povinnosti upravia podrobnejšie. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka majú strany povinnosť
uzavrieť dohodu o urovnaní písomne, ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Takisto je
to aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu. Ak by teda dohoda o urovnaní
nemala písomnú formu, bola by neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

10.2. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany uzatvorili dohodu o
urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, ktorou sporné a pochybné práva týkajúce sa vzájomných
nárokov, t. j. aj nárokov žalovaného voči žalobkyni v sume 179,57 €, ktoré na ňu prešli dedením po jej
predchodcovi podľa § 460 Občianskeho zákonníka, urovnali a nahradili v bode 1.2. dohody o urovnaní
zo dňa 27.3.2019 novým záväzkom, a to záväzkom žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 2.011,72 €
v dohodnutom splátkovom kalendári. Pôvodný záväzok žalovaného, ktorý podľa žalobkyne existoval

v sume 179,57 €, preto zanikol v dôsledku urovnania. Ak po uzatvorení dohody o urovnaní plnila
žalobkyňa žalovanému spolu sumu 280,- €, plnila záväzok z dohody o urovnaní, ktorým boli nahradené
dovtedajšie sporné a pochybné nároky medzi stranami. Právnym základom tohto
záväzku, ktorý plnila žalobkyňa žalovanému spolu v sume 280,- €, je dohoda o urovnaní podľa § 585
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú strany uzatvorili v písomnej forme, rovnako ako bola uzatvorená

pôvodná zmluva o úvere. Na strane žalovaného tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohatenie podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
10.3. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že bola k podpísaniu dohody prinútená a bola voči nej
zo strany žalovaného použitá lesť a manipulácia, uvedené žalobkyňa ničím v konaní nepreukázala, ale
ani v žalobe netvrdila, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Rovnako v žalobe netvrdila a

ani nepreukázala, že žalovaný jej odmietol vydať originál zmluvy o úvere, resp. jej odmietol oznámiť,
koľko titulom splatenia úveru zaplatil jej právny predchodca. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že v súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada,
ktorá znamená, že strana (účastník súdneho konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú
povinnosť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch

bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie Čl. 8 C.s.p., v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na

základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o
pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie
nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, na základe navrhnutých a
vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je

tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťoujeúzkavzájomnáväzba.Bremenotvrdeniaadôkaznébremenojemedziúčastníkmivspore
rozdelenévzávislostinatom,akovymedzujeprávnanormapráva apovinnostiúčastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca a okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

svojich tvrdení prezentovaných v podanom odvolaní, a preto jej námietky sú právne irelevantné.
10.4. Pokiaľ odvolateľka poukázala na to, že záväzok podpísala sama za seba, nie za ostatné sestry,
keďže od nich nemala splnomocnenie, odvolací súd uvádza, že splnomocnenie od sestier žalobkyne
pri uzatvorení dohody o urovnaní nebolo potrebné, keďže, ako uviedla žalobkyňa, dohodu o urovnaní
podpísala len sama za svoju osobu.

10.5. Keďže odvolacie dôvody žalobkyne nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a
neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), tento potvrdil napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne
(§ 387 ods. 1 C.s.p.).

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).