Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoEk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206313
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4409206313.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XX, o vymoženie 550,54 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/370/2009 – 23 zo dňa 20. mája

2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/370/2009 – 23 zo dňa 20. mája 2025
potvrdzuje.

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým uznesením
označeným v záhlaví, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Následne samostatným uznesením
č. k. 9Er/370/2009 – 40 zo dňa 18.07.2025 uložil povinnosť oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie vo výške 40,82 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami: § 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1

písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok); § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; § 39, § 52 ods. 1, 2 a
3, § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a) a 4, § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“); čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993.

3. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil v podstate tým, že exekučné konanie sa začalo dňa

27.04.2009 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave. Dňa 22.05.2009 súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 12989/08 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 15.01.2009. Súd prvej inštancie dňa 29.05.2009 udelil poverenie na vykonanie

exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi. Poverený súdny exekútor ukončil výkon funkcie dňa
31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu: Zámocká
30, Bratislava. Súdny exekútor oznámil súdu prvej inštancie, že exekúcia nebola zastavená s poukazom
na ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len „ZoUNEK“). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4023911 zo
dňa 21.12.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným

ako spotrebiteľom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
obsahujúce v bode 17. rozhodcovskú doložku. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami vyhodnotilako spotrebiteľský. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský súd. Súd
prvej inštancie mal teda za to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať (spolu so všeobecnými podmienkami obsahujúcimi

rozhodcovskú doložku) za účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takisto súd prvej
inštancie podotkol, že povinný mal platiť neprimerane vysoký úrok, ktorý predstavuje 91,25 % ročne,
ako aj poplatok vo výške 443,47 eura za poskytnutie úveru, keďže sa jedná o 96,49 % z poskytnutých
finančných prostriedkov oprávneným. Na základe týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že
exekučný titul je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie. Oprávnený s povinným uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), vzťah z ktorej je podľa § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a preto aplikácia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa nie je možná. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím
na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený mal za to, že sa dodatočne nemožno

dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o
úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Povinný uzavrel
s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej aj len „VPPÚ“), a to aj z materiálneho hľadiska, keď sú vyhotovené na spojenom hárku
papiera, resp. obojstranne. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere ako aj VPPÚ splnil na jednej

strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka
písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v VPPÚ a je písaná čitateľným
písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom
a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený konštatoval,
že nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá

v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od
spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Občiansky zákonník
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nezakazoval aplikovanie rozhodcovskej doložky.
Naviac, medzi oprávneným a povinným bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská doložka. Oprávnený
poukázal na to, že už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory

s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že platnosť právneho úkonu je
potrebné posudzovať v času jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu
nastať. Oprávnený konštatoval, že po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať
a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, a preto táto skutočnosť predstavuje
prekážku litispendencie. Rozhodcovská doložka v danej veci bola dojednaná v súlade s právnymi

predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že rozhodcovská
doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov sa oprávnený v odvolacom návrhu domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Oprávnený súčasne žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, a to vrátane trov
odvolacieho konania.

6.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok–ďalejlen
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP), a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.04.2009, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na

základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 12989/08 zo dňa 18.12.2008,
vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2009 a
vykonateľnosť dňa 15.01.2009. Súd prvej inštancie na základe žiadosti súdneho exekútora dňa
05.05.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5404 027119 zo dňa 29.05.2009. Následne

rozhodol napadnutým uznesením, tak ako je uvedené vyššie (odsek 1.).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“)vzneníúčinnomod01.07.2007do31.10.2008(t.j.včaseuzavretiazmluvyoúvere),každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy
o úvere), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd ďalej na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania
sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní dopĺňa nasledovné:

20. Odvolací súd konštatuje, že aj na zmluvu uzavretú do 31.12.2007, ktorá nenapĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 31.12.2007 definované v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom do 31.12.2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, a to práve podľa

§ 3 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 3 ods. 3 časť
vety za bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2007 je totiž zakotvený
právny základ umožňujúci chrániť spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v
Občianskom zákonníku aj vtedy, ak zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do
31.12.2007 stanovené v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je napr. právna

úprava inštitútu zákazu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne
v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, plne aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 31.12.2007, ktoré sú
spotrebiteľskými zmluvami práve podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
31.12.2007.

21. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v ust. § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

22. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere
sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri
ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

23. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba
s uvedením tak mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu ako aj čísla občianskeho

preukazu, teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v danom
zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a
považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.01.2008). Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom do 31.12.2007 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) považuje (fyzická) osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.24. Vzhľadom na uvedené je potom nutné konštatovať, že povinný je v danom zmluvnom vzťahu
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,

z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Povinný je v prejednávanej veci
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere je podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.

25. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť
jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť
aj ako formulárovú, adhéznu. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj
príslušné spotrebiteľské právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho

vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

26. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený predmetnou
zmluvou o úvere, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je

všaktrebaaplikovaťajnaprávneúkony,ktorébezprostrednenadväzujúnaspotrebiteľskúzmluvu,vznikli
na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia – teda v prejednávanej
veci aj na právny úkon – rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je
inkorporovaná do bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere (ktorou rozhodcovskou zmluvou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere

zo dňa 21.12.2007). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy aplikovať na celý režim právneho
vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter
počas celej doby trvania jeho existencie (teda aj ak došlo k zmenám v subjektoch či obsahu právneho
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou).

27. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje okrem iného súlad
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho
exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod

zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť.

28. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje,
že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého
z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie

predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia
niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu
zastaviť,pričomtakmôžepodľa§58ods.1Exekučnéhoporiadkuuskutočniťnanávrhakoajbeznávrhu.

29. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára
2013 sp. zn. 6 Cdo 219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych
predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské

právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených
spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012
ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda

nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je
nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno
podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje
práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek

procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu
rozhodcovského rozsudku.

31. Odvolací súd k uvedenému s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

32. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.

33. Ak teda exekučný súd až počas exekúcie (teda po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie) zistí, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľskej veci prebehlo bez platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a teda rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydal orgán bez právomoci na
jeho vydanie, v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul materiálne nevykonateľný

v zmysle jeho nezáväznosti, je povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1
Exekučného poriadku zastaviť. Materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa
vykonáva exekúcia, je jedným z iných, tzn. v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neuvedeným,
dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, čo je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a spolu s tým aj jej zastavenia.

34. V tejto súvislosti možno napokon ešte doplniť, že ak je určitá skutočnosť dôvodom už zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, v dôsledku čoho sa exekúcia ani nemala začať, o to viac (a maiori ad minus) je táto skutočnosť
potom dôvodom na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nie je rozhodnutím vo veci samej, ktorého vydanie by bránilo novému (ďalšiemu) rozhodnutiu o nej
– tzv. prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je právno-aplikačný akt, ktorý má priame
právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný
súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods.

2 veta druhá Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu
vykonávať (k tomu bližšie napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 205/2011 z 01.02.2012, uznesenie ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13.06.2012). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nezakladá
prekážku res iudicata pre rozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania
založí na závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný napr.

preto, že nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, ku ktorému záveru mal exekučný súd inak dôjsť
už v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a v dôsledku jej existencie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 Exekučného poriadku zamietnuť.35. Odvolací súd z exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12989/08 zo dňa
18.12.2008 založeného v prílohovej obálke v súdnom spise na čl. 6 zistil, že rozhodcovský súd v ňom

konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy (uzavretej vo forme rozhodcovskej
doložky, inkorporovanej do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá je podľa zmluvy o úvere jej
neoddeliteľnou súčasťou). Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie
exekučného titulu bola práve zmluva o úvere zo dňa 21.12.2007.

36. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle svojej povinnosti ex offo počas celého
exekučnéhokonaniaskúmaťpredpokladyprejehovedenie,jednýmzktorýchjeajvykonateľnýexekučný
titul, vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie (teda v prípade rozhodcovských rozsudkov
vydaných v spotrebiteľských veciach rozhodcovským súdom na základe uzavretej platnej rozhodcovskej
zmluvy, či už vo forme rozhodcovskej doložky alebo samostatnej zmluvy), v zmysle § 57 ods. 1 v spojení
s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku správne preskúmal exekučný titul a v spojení s ním aj zmluvu o úvere

zo dňa 21.12.2007 a rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere. Exekučný súd je totiž v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj v štádiu po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie (t. j. aj v štádiu po začatí exekúcie) aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to,
či rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do zmluvy) medzi zmluvnými stranami v spotrebiteľskej veci bola
uzavretá platne, či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné a vydané orgánom, ktorý mal
na jeho vydanie právomoc odvodenú práve od platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd

zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje

oprávnenie vyplývajúce mu v štádiu pred začatím exekúcie z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a v štádiu po začatí exekúcie z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul je okrem iného aj vykonateľný (a to nielen
po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

37. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným
a povinným (vo forme rozhodcovskej doložky) dňa 21.12.2007, keď neprijateľnou podmienkou je podľa
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka akákoľvek zmluvná podmienka, bez ohľadu na jej formu
a znenie, obsiahnutá v zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto obsiahnutá už v samotnej

spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluve, ktorá je závislá na danej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa
aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere a rozhodcovskej zmluvy) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.

38. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola
spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa

upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy (ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na podpis) a v ktorej bol predtlačený oprávneným

vopred vybraný rozhodcovský súd. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskémukonaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je
všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho
súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z

týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva
bola dojednaná alternatívne (teda ako nevýhradná rozhodcovská doložka), keďže ako taká sa javila
vzhľadom na uvedené len z formálnej (a nie aj materiálnej) stránky.

39. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na
zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza
článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným
zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej

zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to
bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto
Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho
zákonníka.

40. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva
je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme rozhodcovskej
doložky, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so zákonom podľa
§ 39 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj pre to, že sa prieči dobrým mravom

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom
a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Keďže
spotrebiteľ nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným
vopred vybraný rozhodcovský súd, predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu so
zmluvou o úvere predložil na podpis povinnému, zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej
miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej

ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani
nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi
videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v čase podpisu
ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov,
na získanie ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská

zmluva.

41. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje formu rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V prejednávanej veci ide o formu rozhodcovskej doložky a nie osobitnej zmluvy. V tomto smere odvolací

súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v
rovnakom znení o aké ide aj v prejednávanej veci) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné,
že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom.
42. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, keďže súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššieuvedenéskutočnosti(neplatnúrozhodcovskúzmluvu)aninemalbyťvydaný,keďžerozhodcovský
súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správneexekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ako celok vyhlásil za neprípustnú a z tohto
dôvodu ju zastavil.

43. Keďže odvolací súd dospel k záveru o správnosti odvolaním napadnutého uznesenia (a to nielen
vecnej – teda čo do výrokovej časti, ale i čo do odôvodnenia) a naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov
odvolania oprávneného nezistil, v I. výroku tohto uznesenia odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to v celom rozsahu.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po

právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17
CSP rozhodol v II. výroku tohto uznesenia tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

46. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).