Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011369
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011369.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, trvale
bytom C. XXXX/XX, D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí
dňa 13. januára 2026, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
2Pp/97/2025 zo dňa 15.októbra 2025 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona sa návrh
odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/113/2023 zo dňa 15.12.2023 bol A. B.

odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. c) Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 04.04.2024 a ktorý má predpokladane vykonať dňa
04.08.2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/97/2025 zo dňa 15.10.2025 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“) bol rozhodnuté nasledovne (citácie):

I. Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku s a odsúdený A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Handlovej, p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/113/2023 zo dňa 15.12.2023 a
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/40/2022 zo dňa 26.08.2022.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a súčasne
n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 (dva) roky a zároveň odsúdenému u k l a
d á v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie,

- podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona povinnosť podľa svojich schopností a možností zaplatiť
zameškané výživné na svoju maloletú dcéru E. B., nar. XX.XX.XXXX,
- podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona príkaz preukazovať v termínoch probačného dohľadu platenie výživného
na dcéry: maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletú F. E., nar. XX.XX.XXXX a G. E., nar. XX.XX.XXXX.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, keď prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote

sťažnosť v neprospech odsúdeného, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho
vyhlásení.V písomných dôvodoch sťažnosti namietal absenciu materiálnym podmienok pre podmienečné
prepustenie odsúdeného. Poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ako aj na obsah hodnotenia

ÚVTOS a ÚVV Ilava, týkajúci sa rizika recidívy trestnej činnosti, ktoré je vyhodnotené ako stredné, ako
aj resocializačnej prognózy odsúdeného, ktorá bola ustálená ako menej priaznivá. V tejto súvislosti
zdôraznil, že odsúdený bol v minulosti osemkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť. Uviedol,
že ani opakované odsúdenia však na jeho správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, neviedli u neho
k náprave a polepšeniu v smere vedenia riadneho života. Konštatoval, že odsúdený už dostal v minulosti

možnosť prostredníctvom podmienečného prepustenia preukázať, že dokáže viesť riadny život a že sa
nebude dopúšťať páchania trestnej činnosti. Hoci sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
osvedčil, opätovne sa však dostával do rozporu so zákonom a páchal trestnú činnosť. Jednoznačne
tak možno ustáliť, že odsúdený je osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti, čo však súd
dostatočne nezohľadnil. Je názoru, že recidíva odsúdeného nepochybne svedčí o tom, že v jeho prípade
nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. V prípade odsúdeného by nemala

do popredia vystúpiť represívna zložka trestu, a preto je potrebné, aby uložený trest vykonal v celom
rozsahu. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že predpokladaný koniec trestu je až 04.08.2026. Navrhol,
aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že zamietne návrh odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

K sťažnosti prokurátora sa odsúdený nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.
por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal prokurátor sťažnosť, ako
aj konanie im predchádzajúce. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť

prokurátora je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnesprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade

s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhol
svojepodmienečnéprepustenie.Vkonečnomdôsledkukrajskýsúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodoch
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu

spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Pokiaľ ide o vecnú stránku posudzovania splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke
trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovilsúd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť

každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd taktiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného
účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,

vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,

prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť
tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo

znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresný

súd dospel k záveru, že vykonal zákonom požadovanú pomernú časť uloženého trestu odňatia slobody
a počas ich doterajšieho výkonu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná dostatočná
záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

Okresný súd odôvodnil svoj právny záver o preukázaní polepšenia odsúdeného len tým, že odsúdený
preukázal schopnosť viesť „riadny život v podmienkach výkonu trestu“. Krajský súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť, že k vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným
v podmienkach výkonu testu, teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu

trestu“ bez toho, aby takéto správanie sa odsúdeného a plnenie povinností svedčilo o tom, že počas
výkonu trestu došlo u odsúdeného k eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran
u odsúdeného porušovať záujmy chránené Trestným zákonom.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého záver okresného súdu o preukázaní

polepšenia u odsúdeného, odôvodnený len tým, že odsúdený preukázal schopnosť viesť „riadny život
v podmienkach výkonu trestu“, nie je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a
zmien jeho osobnosti, ku ktorým malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu.

V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní polepšenia okresný súd nedostatočne vyhodnotil,

že odsúdený je vo výkone trestu opakovane (tretíkrát), pričom v registri trestov má evidovaných celkovo
8 záznamov pre prevažne majetkovú trestnú činnosť (štyri odsúdenia má už zahladené), z toho bol
už dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody a jeden krát bol dokonca aj podmienečne prepustený.
Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti svedčia o tom, že odsúdený si nevzal ponaučenie
zpredchádzajúcichvýkonovrôznychtrestov,atovrátanetých,ktorénebolispojenésokamžitýmodňatím

jehoosobnejslobody,apretoajvzhľadomnaniemocpozitívnehodnotenieústavuniejemožnédospieťk
záveru, že u odsúdeného aktuálne došlo k naplneniu výchovného účelu trestu. Práveže podľa krajského
súdu možno aj s poukazom na obsah hodnotenia ústavu na výkon trestu o jeho správaní počas výkonu
trestudospieťkjedinémumožnémuzáveru,žeodsúdenýsadokáželenprispôsobiťpodmienkamvýkonu
trestu bez toho, aby prišlo k jeho skutočnej náprave a odstránenie tých príčin, ktoré ho priviedli k recidíve

jeho trestnej činnosti, pre ktorú je teraz vo výkone trestu. Podľa názoru krajského súdu je náprava
u odsúdeného podstatne sťažená, a to s poukazom na jeho osobu, u ktorého sa prejavujú sklony k
recidíve. Napokon aj odsúdeným prezentovaná sebakritika či sebareflexia pôsobí na krajský súd len
ako formálna a naučená. Navyše, ako vyplýva z obsahu predloženého písomného hodnotenia riaditeľaústavu na výkon trestu, správanie a vystupovanie odsúdeného nie je vždy na požadovanej úrovni a
program zaobchádzania odsúdený aj napriek jeho skúsenostiam s minulými výkonmi trestu odňatia
slobody plní len čiastočne, vo výkone trestu je odsúdený pasívny, pričom neabsolvoval ani základný

resocializačný a výchovný vzdelávací program. Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil ako
menej nepriaznivú, na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov preto záver okresného súdu o polepšení odsúdeného počas doterajšieho výkonu
trestu odňatia slobody podľa krajského súdu nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, resp.

v dôkazoch tvoriacich obsah spisového materiálu a je s nimi naopak v rozpore. V tejto súvislosti okresný
súd v podstate nekriticky prihliadal len na okolnosti vyznievajúce v prospech odsúdeného a naopak
bagatelizoval zistené skutočnosti v jeho neprospech (negatíva odsúdeného) a nehodnotil ich z pohľadu
zvýšenéhorizikazlyhaniavprípadeodsúdenéhovzhľadomnajehopredchádzajúcukriminálnuminulosť,
keď k jeho náprave a vedeniu už len riadneho života na slobode neviedli ani v minulosti uložené viaceré
tresty odňatia slobody, a dokonca ani šanca v podobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre
správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

Krajský súd neopomenul ani tú skutočnosť, že napriek predchádzajúcim odsúdeniam, opakovaným
výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu bol jeden krát podmienečne
prepustený, odsúdený opätovne porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Je preto zrejmé, že

ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v minulosti, ako najprísnejšieho druhu trestu
u nás, nemal na neho výchovný vplyv a neprimäl ho k vedeniu už len riadneho života na slobode. Aj
preto krajský súd dospel k odôvodnenému záveru, že od odsúdeného, u ktorého sa prejavujú sklony
k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, a ktorý počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody reálne
nepreukázal polepšenie, nemožno očakávať vedenie riadneho života po prípadnom podmienečnom

prepustení.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené
obidve materiálne podmienky v zmysle § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.