Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/2269/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125385780
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125385780.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom
Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56398255, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 17,- Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Ivanom Jamborom, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.09.2025 domáhal od
povinného vymoženia 17,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného
súdu Trenčín, sp.zn. 67C/12/2024 zo dňa 31.05.2024.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 23.09.2025 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01
Nitra.

3. Povinný podal u súdneho exekútora v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko mu
predtým nebolo doručené a oznámené, že má voči oprávnenému dlh.

4. K návrhu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom
uviedol, že povinný mal v zmysle súdneho rozhodnutia celkovo uhradiť 202,94 Eur, pričom ten plnil len
čiastočne a to platbou vo výške 169,44 Eur. Zostatok bol zo strany oprávneného postúpený na exekúciu.
Povinnýnepreukázalžiadneskutočnosti,ktorébymalivplyvnazníženieresp.zánikvymáhanéhonároku
oprávneného a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

11. Súd preskúmal návrh povinného spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je
nedôvodný, nakoľko povinný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu žiadneho
dôvodu, pre ktorý by súd musel exekúciu zastaviť. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania

bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. V konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené
tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom
dokazovania. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná

požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré
by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie
potrebné zamietnuť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením
dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore
a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať, čo sa však v tomto prípade nestalo. Povinný ako

jediný dôvod na zastavenie exekúcie uviedol, že nemal vedomosť o dlhu voči oprávnenému, čo však
nemá pre vedenie exekúcie žiadnu právnu relevanciu, navyše toto tvrdenie je v zjavnom rozpore so
zistenýmskutkovýmstavom,nakoľkozostranypovinnéhodošloeštepredpodanímnávrhunavykonanie
exekúcie k čiastočnému splneniu vymáhanej pohľadávky a teda jednoznačne mal vedomosť o svojom
záväzku voči oprávnenému. Uvedené námietky povinného tak súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové

s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti uloženej mu právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím.

12. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 184,04 Eur spolu s úhradou
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 Eur ako aj náhradu trov konania vo výške

16,50 Eur, pričom súd mal na základe vyjadrenia oprávneného za preukázané, že povinný mu uhradil
len sumu 169,44 Eur, t.z. že povinný dobrovoľne nesplnil celú uloženú povinnosť a preto bol návrh na
vykonanie exekúcie podaný dôvodne.13. Vzhľadom na uvedené preto súd o návrhu povinného rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko im žiadne nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.