Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011205
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011205.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A.
B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného
A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19.11.2025, sp. zn. 6Nt/23/2025, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 1 písmeno
b/ Trestného poriadku odmietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy
konaniavedenéhonaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.1T/9/2021,pretožesmerujelenprotirozhodnutiu,
ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania
neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne, po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/9/2021, teda ktoré by neboli súdu skôr
známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku odôvodňovali povolenie
obnovy konania. Uviedol, že návrh odsúdeného smeruje výlučne proti uzneseniu o neosvedčení sa,

teda proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, pretože uznesením Okresného
súdu Nitra zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 1T/9/2021, ktorým súd vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, sa totiž nerozhodovalo o vine odsúdeného, odsúdenému
sa neukladal trest a ani sa nerozhodovalo o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení
trestného stíhania či podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Napriek skutočnosti, že predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté o výkone podmienečne odloženého

trestu odňatia slobody, tento mu predmetným uznesením nebol uložený, pretože trest odňatia slobody
bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 1T/9/2021,
právoplatným dňa 28.10.2021, pre spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1
Trestného zákona. Súd I. stupňa poukázal na ustanovenie § 394 odsek 1 až 3 Trestného poriadku,
v ktorom zákonodarca celkom zámerne vymedzil druhy rozhodnutí, proti ktorým možno podať návrh na
povolenie obnovy konania, z čoho vyplýva, že proti žiadnym iným nie je obnova konania prípustná. V

danom prípade neprichádza do úvahy ani použitie analógie v prospech odsúdeného, pretože znenie
dotknutýchustanoveníjejednoznačnéaštandardnýmimetódamivýkladumožnobezväčšíchproblémov
dospieť k záveru, že právna norma implicitne vylučuje povolenie obnovy konania v iných prípadoch – vo
vzťahu k iným druhom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené súd I stupňa postupom podľa § 402 odsek 2
Trestného poriadku odmietol návrh na povolenie obnovy konania podaný odsúdeným ako návrh, ktorý
smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroky, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná v súlade

s § 399 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote, podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom
svojej obhajkyne tým, že s napadnutým uznesením sa nestotožňuje a považuje ho za nezákonné.
Uviedol, že nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 17.06.2025, sp. zn. III. ÚS 241/2025-50 bolo

rozhodnuté,žeuznesenímKrajskéhosúduvNitrezodňa20.04.2023boloporušenéjehozákladnéprávo
na súdnu ochranu zaručené podľa § 46 odsek 1 Ústavy SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom vo výroku 2
Ústavný súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.04.2023 a vec vrátil Krajskému súdu
v Nitre na nové konanie. Nálezom Ústavného súdu SR tak bolo zrušené nielen uznesenie Krajského

súdu v Nitre, ale došlo aj k zrušeniu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.01.2023,
ktorýmboluznanývinnýmzospáchaniazločinulúpežepočasskúšobnejdoby.Kudňupodanianávrhuna
povolenie obnov konania teda nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, že by spáchal zločin lúpeže počas
skúšobnej doby. Vzhľadom na to, že k vydaniu uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 25.03.2025,
sp. zn. 1T/9/2021 došlo výlučne na podklade právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
11.01.2023, ktorý v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR stratil právoplatnosť, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.04.2023, ktorý bol v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR zrušený,
zanikol právny podklad, z ktorého uznesenie zo dňa 25.03.2025 vychádzalo. Vzhľadom na zánik
právnych podkladov, z ktorých uznesenie zo dňa 25.03.2025 vychádzalo, je nutné zrušiť aj uznesenie zo
dňa 25.03.2025, pričom do úvahy prichádza len obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok.
Bol názoru, že napriek tomu, že uznesenie zo dňa 25.03.2025 nie je rozsudkom, ani trestným rozkazom,

predstavuje rozhodnutie, ktorým došlo k faktickému nepodmienečnému uloženiu trestu odňatia slobody
v trvaní 30 mesiacov, resp. k jeho nariadeniu. Keďže bez vydania tohto uznesenia by nemohlo dôjsť
k výkonu 30 mesačného trestu odňatia slobody, bol názoru, že v tomto prípade možno na uznesenie
zo dňa 25.03.2025 použiť analogicky § 394 odsek 1 Trestného poriadku, pretože uložený trest 30
mesiacov nepodmienečne je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, resp. s účelom trestu, vzhľadom

k tomu, že rozhodnutie, ktoré bolo dôkazom o tom, že počas podmienky spáchal trestný čin bolo zrušené
a do dnešného dňa o ňom nebolo rozhodnuté. V súvislosti s použitím analógie v prospech obvineného
poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR. S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd
rozhodol podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, alebo aby rozhodol alternatívne podľa §
194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, t. j. uložil súdu I. stupňa povinnosť, aby vo veci jeho návrhu

na povolenie obnovy konania znovu konal a rozhodol.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce

a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa, po preštudovaní návrhu
odsúdeného a pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/9/2021 dospel k správnemu záveru,
že návrh odsúdeného smeruje len proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.

Súd I. stupňa rozhodol správne o odmietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pretože
obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo treste.

K úvahám uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia nadriadený súd dopĺňa, že v rámci konania
o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia,
jehozákonnosťaodôvodnenosť,niejemožnéposudzovaťzákonnosťpostupuvpôvodnomkonanívtom
smere,čisasúdprirozhodovaníatovrátanerozhodovaniaotreste,vysporiadalsovšetkýmiokolnosťami
významnýmiprerozhodnutieaobhajobouobvineného,čirešpektovalzásadybezprostrednostiaústnosti

pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy
prichádzajúce dôkazy a podobne. Skúma len, či vyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme
a súčasne, či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Vychádzajúc potom z ustanovenia
§394odsek1Trestnéhoporiadku,tedasúdrozhodujúciopovoleníobnovykonaniavprvomradeskúma,

či sú v návrhu uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo
v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania známe.Nadriadený súd konštatuje, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
1T/9/2021 bol odsúdený uznaný za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe, právne kvalifikovaného
ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona.

V danom konkrétnom návrhu odsúdeného na obnovu konania, v ktorom odsúdený žiadal o povolenie
obnovy konania z dôvodu, že zrušením právoplatného uznesenia došlo k zániku podkladu, z ktorého
rozhodnutieopremenevychádzalo,nadriadenýsúd,obdobneakosúdI.stupňavprvomradekonštatuje,
že ustanovenia § 394 odsek 1 a odsek 2 obsahujú taxatívny, t. j. konečný výpočet druhov rozhodnutí,

proti ktorým je prípustné povolenie obnovy konania. Keďže tieto ustanovenia vymenúvajú uzavretým
spôsobom konkrétne druhy rozhodnutí, proti ktorým je obnova konania prípustná, nemožno sa stotožniť
so sťažnostným tvrdením odsúdeného, že v tomto prípade možno na uznesenie zo dňa 25.03.2025,
ktorým súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
použiť analogicky ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Je potrebné uviesť,
že obnovovacie konanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý predstavuje prielom do

rigidnosti, nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí, z čoho vyplýva aj skutočnosť, že
zákonodarca mal zrejmý záujem, aby výpočet rozhodnutí, proti ktorým je povolenie obnovy konania
prípustné, bol limitovaný. Nadriadený súd sa teda stotožňuje s tvrdením súdu I. stupňa, že použitie
analógie v prospech odsúdeného nie je v danom prípade namieste, pretože znenie dotknutého
ustanovenia je jednoznačné, pričom použitím štandardných metód výkladu (najmä gramatického

a teleologického výkladu) možno spoľahlivo dospieť k záveru, že právna norma implicitne vylučuje
povolenie obnovy konania vo vzťahu k iným druhom rozhodnutí. V tejto súvislosti je potrebné opakovane
zdôrazniť, že z dikcie ustanovenia § 394 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že obnova konania
smeruje k náprave skutkových pochybení a nie k náprave zákonných pochybení. Výnimku k uvedenému
pravidlu predstavuje ustanovenie § 394 odsek 4 Trestného poriadku, ktoré upravuje 2 prípady, v ktorých

je možné naprávať aj iné ako skutkové pochybenia, resp. nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa
§ 394 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona je to situácia, kedy rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva konštatuje, že rozhodnutím prokurátora alebo súdu boli porušenie základné ľudské
práva alebo slobody obvineného bez inej možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov, resp. situácia
predpokladaná v ustanovení § 394 odsek 4 písmeno b/ Trestného poriadku, ktorá reaguje primárne

na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému, ktoré bolo neskôr v osobitnom
type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za nesúladné s Ústavou Slovenskej
republiky a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného, pričom ani jedna z uvedených
výnimiek sa nevzťahuje na prípad odsúdeného. V súvislosti so sťažnostnou námietkou odsúdeného, že
napriek tomu, že uznesenie zo dňa 25.03.2025 nie je rozsudkom, ani trestným rozkazom, predstavuje

rozhodnutie, ktorým došlo k faktickému nepodmienečnému uloženiu trestu odňatia slobody v trvaní 30
mesiacov,resp.kjehonariadeniu,nariadenýsúdudáva,ženemožnostotožňovaťpojmy„uloženietrestu“
a „nariadenie trestu“. Trest možno uložiť výlučne na základe rozsudku, resp. trestného rozkazu, pričom
nariadiť výkon trestu možno aj na základe uznesenia (ako to bolo aj v prípade odsúdeného), pričom
nadriadený súd opakovane udáva, že uznesenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia nepatrí medzi rozhodnutia taxatívne vymedzené v ustanovení § 394 Trestného poriadku, proti
ktorým je prípustný mimoriadny opravný prostriedok v podobe obnovy konania. Možno teda uzavrieť,
že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania a ani v predmetnej sťažnosti neuviedol žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy v intenciách § 394 Trestného poriadku, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na
potenciálnu zmenu vo výrokov o vine alebo treste obsiahnutých v meritórnom rozhodnutí vo veci samej,

t. j. v rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 1T/9/2021. Sú teda správne úvahy súdu
I. stupňa, že návrh odsúdeného smeruje výlučne proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania
nie je prípustná.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

So zreteľom na uvedené nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno
c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.